Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-91-2007.pdf
PDF · 137.29 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-3C/91/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa: S. A., spol. s. r. o., so sídlom P. č. XXX/XX,. P., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. M. M., advokátom, advokátska kancelária H. č. X,. P., proti odporcovi: M. R., N.. A. H. č. X,. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: K. P., a. s. V. I. G., so sídlom Š. č. X,. B., IČO: XXXXXXXX,. v konaní o náhradu škody, takto
rozhodol:
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 270.746,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 270.746,- Sk odo dňa 30.10.2006 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 53.772,- Sk, ktoré mu je odporca povinný zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Odôvodnenie
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.4.2007 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu náhradu škody vo výške 270.746,- Sk spolu s úrokom z omeškania od 30.10.2006 do zaplatenia, ktorého výška je v každom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá určená výškou základnej úrokovej sadzby NBS platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšenej o 10%, pričom výška úroku z omeškania za obdobie od 30.10.2006 do 31.12.2006 predstavuje 13%, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia , a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ uviedol, že dňa 29.10.2006 sa mu stala v prevádzke herne na ulici Š. č. XXXX. v R. poistná udalosť, a to tak, že neznámy páchateľ vypáčil dvoje dverí, vnikol do objektu, odpojil - odstrihol napojenie na pult ochrany objektov, vylomil a poškodil zámky a dvierka na všetkých zariadeniach (VHA, kocky, ruleta) za účelom krádeže. Celková škoda predstavovala sumu 310.370,30 Sk z uvedenej sumy prostredníctvom poisťovne U. bolo uhradené: trezor - suma vo výške 23.086,- Sk, škoda technike - suma vo výške 16.269,30 Sk, škoda na iných zariadeniach - suma vo výške 269,- Sk. Zostatok vo výške 270.746,- Sk poisťovňa neuhradila, pretože to nebolo kryté poistnou zmluvou. Objekt bol napojený prostredníctvom zabezpečovacieho systému na pult centrálnej ochrany mestskej polície v R.. Listom zo dňa 16.11.2006 vyzval navrhovateľ odporcu k úhrade škody vo výške 270.746,- Sk v dôsledku zanedbania povinnosti odporcu pri ochrane majetku navrhovateľa.
Odporca reagoval listom zo dňa 8.12.2006 uviedol, že dňa 29.10.2006 o 03:30 hod. signalizoval systém vyhodnocovania poplachov SRP (stredisko registrovania poplachu) umiestnený na mestskej polícii stav technickej poruchy, a to konkrétne stratu spojenia s objektom. Príslušník mestskej polície vyhodnotil tento signál a následne vyrozumel výjazdovú skupinu o nutnosti vykonať obhliadku objektu. Výjazdová skupina po príchode na určené miesto vykonala kontrolu vonkajších priestorov a neporušenosti objektu. Na základe obhliadky nahlásili príslušníci výjazdovej skupiny obsluhe RSP na mestskej polícii, že nezistili nijaké vonkajšie príznaky narušenia objektu alebo prítomnosť páchateľa v okolí objektu. Obsluha SRP vykonala vizuálnu kontrolu stavu poplachov v okne štatistika kde sa po prerušení spojenia už signál poplach nezobrazoval a oznámila výjazdovej skupine, že objekt je už v normálnom kľudovom stave. Výjazdová skupina po tejto informácii ukončila svoju činnosť na objekte a z pohľadu obsluhy SRP nebol dôvod na informovanie prevádzkovateľa objektu o nutnosti sprístupniť vnútorné priestory k obhliadke. Chyba, ktorá sa stala pri realizácii jednotlivých úkonov obsluhy SRP spočíva v tom, že obsluhujúci príslušník mestskej polície síce preveroval v akom stave sa objekt nachádza problém však bol, že omylom sledoval nesprávne okno - štatistika, ktoré ho neupozornilo na aktuálny stav objektu. V dôsledku tohto omylu službu konajúceho príslušníka mestskej polície došlo k nežiaducej chybe vyhodnotenia objektu, pretože v dôsledku prerušenia signalizačných káblov tento objekt byť napojený na pult centrálnej ochrany. Následne vnikol páchateľ do nechráneného objektu keďže odporca si nesplnil svoje povinnosti strážiť objekt a upozorniť prevádzkovateľa na skutočnosť, že došlo k narušeniu objektu, a že objekt v skutočnosti v čase vzniku škodovej udalosti nebol napojený na pult centrálnej ochrany, čo bolo príčinou vzniku škody. Ďalej odporca listom zo dňa 8.12.2006 oznámil navrhovateľovi, že mestská polícia Ružomberok nijakým spôsobom nespoplatňuje zákazníkom služby spojené s plnením zmluvy na ochranu majetku, takže nevzniká ani majetková ujma alebo náklad za poskytovanú službu. Navrhovateľ listom zo dňa 15.12.2006 oznámil odporcovi, že trvá na náhrade škody. Navrhovateľ má za to, že jeho nárok je oprávnený odporca porušil svoje povinnosti pri ochrane majetku navrhovateľa čo aj potvrdil vo svojom liste zo dňa 8.12.2006.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.2.2008 zahlásil vstup do súdneho konania vedľajší účastník na strane odporcu s prihliadnutím na poistnú zmluvu zo dňa 28.12.2004 č. 4012854385 pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu uzatvorenú medzi odporcom a vedľajším účastníkom na strane odporcu na dobu neurčitú. Uviedol, že odporca mu oznámil dňa 31.1.2008 písomne vznik škody zo dňa 29.10.2006.
Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.3.2008 uviedol, že doposiaľ nebola dostatočným spôsobom preukázaná zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu, ani výška škody.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 18.3.2008 zotrval na podanom návrhu. Čo sa týka objasnenia škody uviedol, že herňa bola poistená proti škode, avšak finančná hotovosť nie. Z tohto dôvodu bola zabezpečená prostredníctvom pultu centrálnej ochrany. Podľa jeho názoru v danom prípade pracovníci pultu centrálnej ochrany postupovali v rozpore so svojimi povinnosťami. Došlo k odpojeniu kontaktných prívodných káblov čo bolo signalizované, a táto skutočnosť mala byť hlásená prevádzkovateľovi herne a zabezpečené stráženie. Pracovníci mestskej polície uskutočnili obhliadku, avšak nezabezpečili stráženie objektu a ani neupovedomili prevádzkovateľa herne. Bolo konštatované, že objekt je neporušený, avšak objekt bol odpojený teda nebol strážený po odchode výjazdovej skupiny. Následne došlo k vniknutiu do nezabezpečeného objektu a k vzniku škody. Priebeh vzniku škody vyplýva z výsledku šetrenia polície taktiež rozsah škody bol zisťovaný orgánmi polície. Došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti z automatov, čo možno dokázať prostredníctvom počítadiel a tiež z pokladne, ktorá sa nachádzala v trezore, pričom bol odcudzený celý trezor, keď výška pokladničnej hotovosti vyplýva z finančnej knihy herne. Navrhovateľ vyčíslil prehľad strát herne po krádeži dňa 29.10.2006 s tým, že pod položkou krádež zo strojov sú uvedené sumy, ktoré boli odcudzené z automatov spolu vo výške 56.093,- Sk. Pod položkou krádež z trezora je uvedená odcudzená hotovosť v trezore podľa finančnej knihy vo výške 187.653,- Sk. Taktiež bola odcudzená hotovosť z meničky vo výške 18.000,- Sk, avšak tá sa nenachádzala v trezore. Menička slúžila na výmenu mincí z bankovky, resp. naopak. Pod položkou trezor je uvedená suma, ktorá zodpovedá hodnote odcudzeného trezora vo výške 23.086,- Sk, táto suma bola uhradená navrhovateľovi Poisťovňou U., v konaní si ju neuplatňujú. Taktiež položku škoda na technike vo výške 16.269,30
Sk si neuplatnil v tomto konaní, nakoľko bola uhradená Poisťovňou U.. Škoda na iných zariadeniach sa týka vložky FAB a táto bola takisto Poisťovňou U. uhradená a v tomto konaní si ju neuplatňujú. Pod položkou škoda bar je uvedená suma 9.000,- Sk, ktorá zodpovedá materiálnej škode na bare napr. porozbíjané poháre. Bar bol v čase krádeže v prenájme inej osoby, a to pána R. B. z R.. Túto sumu Poisťovňa U. navrhovateľovi neuhradila, preto je uplatňovaná v tomto konaní, nakoľko jedná sa o majetok navrhovateľa, hoci v tom čase bar prevádzkoval niekto iný. Celková škoda spôsobená poistnou udalosťou bola vo výške 310.370,30 Sk, avšak navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje voči odporcovi zaplatenie sumy vo výške 270.746,- Sk, ktorú Poisťovňa U. neuhradila. Ďalej právny zástupca navrhovateľa uviedol dôvod, prečo sa v herni nachádzala vyššia finančná hotovosť. Podľa jeho tvrdenia automaty sa nevyberajú denne a na druhej strane výhry sú v niektorých prípadoch vyplácané krupiérmi, a preto tento musí disponovať určitou finančnou hotovosťou. Z tohto dôvodu sa v herni nachádzal trezor, a preto bola aj herňa zabezpečená elektronickým systémom. Právny zástupca navrhovateľa poukázal, že bolo to rôzne, aký objem peňazí sa v jednotlivé dni v herni nachádzal, nakoľko v herni sa nachádza aj ruleta, ktorá funguje na princípe absolútnej náhody, čo neplatí u výherných automatov, kde sa dá určiť, aký je pomer vkladov a výhier, je to určené zákonom. Za obeh peňazí v herni, resp. za nakladanie s finančnou hotovosťou v herni zodpovedá krupiér. Pri výmene zmeny musí dôjsť k odovzdaniu finančnej knihy, ku kontrole. Je to práca s peniazmi, ktorá je prísne kontrolovaná v prípade, akéhokoľvek porušenia povinnosti zo strany krupiéra ide o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej poukázal, že čo sa týka výherných automatov, pri každom výbere sa odpisuje počítadlo a jedenkrát mesačne dochádza k tomu za prítomnosti pracovníka daňového úradu. U počítadiel sa jedná o zdvojený systém, nakoľko počítadlo sa nachádza u automatu aj v elektronickej, aj v mechanickej forme. Čo sa týka krádeže z trezora, zostatok v trezore bol vyčíslený na základe finančnej knihy. Čo sa týka meničky, tak jedná sa o peniaze, ktoré patria navrhovateľovi a ktoré obiehajú, pričom v meničke sa tiež nachádza počítadlo, ktoré si kontroluje obsah peňazí, ktoré sa tam nachádzajú. Právny zástupca navrhovateľa ďalej poukázal, že zmluva medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá dňa 1.5.2002 za účelom zabezpečenia bezplatnej ochrany majetku navrhovateľa pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím, ako vyplýva zo záhlavia, bola uzatvorená v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, a preto čo sa týka právnej kvalifikácie, odkazuje na ustanovenie § 420 a nasl.Občianskeho zákonníka, kde je upravená otázka zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym konaním, pričom toto konanie na strane odporcu je zrejmé. Skutočnosť, že išlo o bezplatnú činnosť zo strany odporcu, nezbavuje odporcu zodpovednosti za škodu. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa však táto zmluva mala byť uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o dva podnikateľské subjekty, a preto vyčíslil výšku úrokov z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka. Právny zástupca navrhovateľa dodal, že Poisťovňa U. plnila iba za poškodené zariadenia, za finančnú hotovosť nie, nakoľko táto poistená nebola. Náklady na takéto poistenie by boli veľmi vysoké a pre herňu neprijateľné, nakoľko jedná sa o veľký pohyb ľudí a prácu s finančnou hotovosťou, ktorá sa stále mení.
Poverený zamestnanec odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 18.3.2008 poukázal na závažné právne vady v návrhu, keď z neho nevyplýva, z akých zákonných ustanovení odvodzuje navrhovateľ právny nárok uplatnený v návrhu, preto považuje návrh za nejasný a nezrozumiteľný a navrhuje súdu, aby vyzval navrhovateľa na odstránenie tejto vady v zmysle § 43 OSP. Navrhovateľ v návrhu neuviedol, akú právnu povinnosť odporca porušil, z čoho odvodzuje výšku škody. Poukázal na skutočnosť, že dokumentácia týkajúca sa výberu peňazí z počítadiel sa v spise nenachádza. Taktiež uviedol, že len z petitu návrhu usudzuje, že navrhovateľ opiera uplatnenie nárokov o ustanovenia Obchodného zákonníka, v návrhu chýba právne odôvodnenie.
Poverený zamestnanec vedľajšieho účastníka na strane odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 18.3.2008 zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Uviedol, že je potrebné preukázať, aké sumy boli navrhovateľovi uhradené Poisťovňou U., z akého dôvodu a prečo nebola uhradená zvyšná časť.
Svedok K. Š. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 uviedol, že je bývalým príslušníkom Mestskej polície v R.. Tú noc, keď došlo k udalosti v herni navrhovateľa, mal službu s kolegom operačným pracovníkom, pričom on bol spracovateľom, asi o 4 hodine v noci uvedeného dňa operačný pracovník odišiel a on vykonával aj jeho prácu. Keď prišiel poplach, čo sa prejavilo akusticky, ale aj na obrazovke, zistil, že sa jedná sa o objekt navrhovateľa, a preto tam vyslal hliadku. Hliadka
previedla obhliadku objektu a nahlásili mu, že objekt je nenarušený. Z tohto dôvodu hliadku stiahol a pokladal to za vybavené. Potom sa venoval svojej spracovateľskej robote, pričom nezistil, že je strata spojenia s objektom. To by zistil podľa toho, že by si dal štatistiku a na obrazovke by sa mu zobrazila strata spojenia. V prípade, že je signalizovaná strata spojenia, vždy sa posiela hliadka na miesto. V danom čase to pokladal za vybavené, neuvedomil si, že niečo urobil nesprávne, dokonca svojej zmeny sa venoval spracovateľskej práci a o 8.00 hod. odišiel domov. Svedok uviedol, že k odpojeniu objektu z pultu centrálnej ochrany mohlo dôjsť jedine po poplachu. V prípade odpojenia objektu od pultu centrálnej ochrany je táto skutočnosť signalizovaná pracovníkovi automaticky hneď, ako dôjde k odpojeniu, a to akusticky. K odpojeniu od pultu centrálnej ochrany mohlo dôjsť súčasne aj s poplachom, ktorý bol signalizovaný. Svedok však urobil chybu, že si nepozrel štatistiku, kde by to zistil. V čase po vykonaní obhliadky si svedok štatistiku nepozeral.
Svedok R. J. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 uviedol, že keď došlo k udalosti v herni navrhovateľa, mal službu s kolegom A. ako motohliadka s tým, že operačný pracovník ich poslal preveriť objekt navrhovateľa. Keď došli pred ten objekt, zaparkovali auto pre Vojenskou nemocnicou a išli prezrieť tento objekt. Vpredu skontrolovali zámky, tieto boli neporušené. Taktiež skontrolovali výklady, boli celé nerozbité. Prezreli celý objekt dookola, všetko bolo v poriadku, toto oznámili vysielačkou operačnému pracovníkovi. Objekt bol zvonku nenarušený, žiadne stopy násilia nezistili. Svedok uviedol, že operačný pracovník ich poslal preverovať objekt navrhovateľa z dôvodu poplachu signalizovaného z herne navrhovateľa. Potom, ako objekt skontrolovali, spojili sa s operačným pracovníkom, ktorý im povedal, že môžu odísť. Objekt bol kontrolovaný z vonku, oni nedisponovali kľúčami z objektu. V prípade, že by bolo zistené narušenie objektu, objekt by bol zabezpečený. Predovšetkým bolo by páchateľovi zabránené uniknúť z objektu, pokiaľ sa v ňom ešte nachádzal. Následne by bola volaná posila, taktiež by bola kontaktovaná zodpovedná osoba za prevádzkareň navrhovateľa.
Svedok A. A. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 uviedol, že v čase vlámania do herne navrhovateľa vykonával nočnú hliadku s kolegom J.. Keď boli v aute, operačný dôstojník im vysielačkou oznámil, že má signalizovaný poplach na objekte navrhovateľa, pričom nešpecifikoval príčinu poplachu. K tomu došlo určite po polnoci. Prišli k objektu, čo zahlásili operačnému pracovníkovi, následne začali so samotnou kontrolou objektu. Obišli celý objekt každý z inej strany. Čo zistili, nahlásili operačnému pracovníkovi. Neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce vlámaniu do objektu, resp. narušeniu objektu, teda žiadne rozbité okno, prepílené mreže, zničený visiaci zámok. Potom, ako bol objekt skontrolovaný, ohlásili to operačnému pracovníkovi. Počkali, kým to ošetrí. Keď im povedal, že to je to v poriadku, že to má ošetrené, dal im pokyn, že môžu odtiaľ odísť.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 uviedol, že predložil do spisu doklady týkajúce sa vyčíslenia škody, ktoré preukazujú skutočnosti, že došlo k výberu v banke, aké boli pohyby v automatoch, zostatky v pokladni, vyplatené výhry a teda na základe týchto skutočností dá sa dôjsť k záveru, že zostatok hotovosti v trezore vo výške 187.653,- Sk bol reálny. Ďalej doplnil, že tieto evidencie sú navzájom prepojené, sú elektronicky kontrolované, nie je možné ich oklamať. Tieto evidencie sú tiež podkladom pre výber daní a odvodov. Podľa právneho zástupcu navrhovateľa došlo k pochybeniu na strane odporcu tým, že pracovník odporcu nepostrehol, že objekt navrhovateľa nie je strážený a tým je daná jeho objektívna zodpovednosť v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde odporca zodpovedá tým, že porušil právnu povinnosť. Výšku škody v konaní vyčíslili aj preukázali.
Poverený pracovník odporcu na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 poukázal na zmluvu medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 1.5.2002, konkrétne na články 4 a 5, kde sú vymedzené záväzky odporcu. Uviedol, že nedošlo k narušeniu objektu, odporca si splnil všetky povinnosti vyplývajúce pre neho z tejto zmluvy. Následne nič nebolo nutné robiť, niečo niekomu hlásiť. Preto si myslí, že odporca nezodpovedá za škodu. Čo sa týka výšky škody, podklady, ktoré predložil navrhovateľ do spisu, nepovažuje za vieryhodné listiny, účtovné doklady pre daňové účely sú písané rukou bez podpisu, taktiež žiadal vyčísliť stav počítadiel.
Poverený pracovník vedľajšieho účastníka na strane odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 uviedol, že v konaní nebola dostatočným spôsobom preukázaná zodpovednosť
odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom. Poukázal, že odporca im oznámil vznik škody dňa 30.1.2008, pričom reagoval na podaný návrh, ktorý bol podaný tunajšiemu súdu dňa 10.4.2007, preto si myslí, že oznámenie škodovej udalosti bolo nahlásené len z opatrnosti. Taktiež podľa jeho názoru odporca neporušil žiadne ustanovenia zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, pričom poukázal na body 4.3 a 5.1 tejto zmluvy s tým, že odporca po zaznamenaní straty spojenia odposlal ku chránenému objektu hliadku, ktorá objekt preverila a konštatovala, že objekt je neporušený. Následne už pre odporcu nevyplynuli žiadne povinnosti, nebol povinný kontaktovať navrhovateľa.
Právny zástupca navrhovateľa svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.3.2008 popísal jednotlivé evidenčné záznamy na herni navrhovateľa. Pre evidenciu denného pohybu peňažnej hotovosti sa vedie na herni finančná kniha, kde sa eviduje uložená hotovosť v trezore na vyplácanie výhier, sumy vyplatených výhier, ďalšie potrebné dotácie pokladne z iných zdrojov (výberom z finančnej inštitúcie) na vyplácanie výhier, ako aj hotovosť z medzivýberov z jednotlivých hracích zariadení. Predložená finančná kniha je vedená chronologicky od 4.10.2006 do 29.10.2006, sú v nej obsiahnuté položky časový údaj o prevzatí hotovosti, ktorá sa nachádza v pokladni podľa finančnej knihy z predchádzajúceho herného dňa, údaje o výške príjmu hotovosti do pokladne, údaje o výške výdaja hotovosti z pokladne (vyplatenie výhier, odvod hotovosti), údaje o zostatku hotovosti v pokladni, záznam o dotácii z výherných prístrojov banky, resp. záznam o výdaji z príslušného výherného zariadenia, podpis zodpovedného pracovníka, pričom v dolnej časti je spracovávaný denný rozpis príjmov za jednotlivé výherné zariadenia. V poslednom riadku za príslušný deň je zapísaná konečná finančná čiastka v hotovosti uložená v trezore, ktorý je umiestnený na herni. Taktiež je vykonaný podpis zodpovedného pracovníka. Na herni navrhovateľa je vedená aj dokumentácia pre vlastnú potrebu formou zošitov "dotácie na zariadeniach". Táto duplicitne s finančnou knihou potvrdzuje pohyb finančnej hotovosti. Zošity sa vedú denne a po zapísaní sa zavedie nový zošit prevádzkovateľ a vedie tieto zošity: dotácie (výbery z automatov) a dotácie z banky s určením dňa, čísla automatu, konkrétne vybratej sumy, finančných prostriedkov, celková suma finančných prostriedkov, podpisy. Ďalším zošitom sú dotácie z rulety s uvedením dátumu, čísla rulety, sumy finančných prostriedkov a podpisov. Ďalším zošitom sú dotácie z kociek a meničky kovových mincí s uvedením dátumu, čísla z kociek, sumy finančných prostriedkov a podpisy. Každý mesiac sa vykonáva uzávierka v zmysle mandátnej zmluvy za účasti mandanta a mandatára a štátneho dozoru, ktorý vykonáva pracovník daňového úradu. Mesačná uzávierka sa vykonáva na určenom tlačive, kde sú uvedené počiatočné mechanické alebo elektronické stavy počítadiel a následne aj konečné mechanické alebo elektronické stavy počítadiel, výsledkom je rozdiel medzi počiatočnými a konečnými stavmi počítadiel. Tento rozdiel je v skutočnosti výťažok alebo môže byť evidovaná aj strata na jednotlivom hracom zariadení. V dolnej časti tlačiva sú uvedené sumarizačné stavy počítadiel. Taktiež je uvedená celková finančná čiastka vhodená do hracích zariadení a vyplatenie finančných výhier a jackpotov. Rozdiel medzi vhodenou finančnou sumou a vyplatenou finančnou sumou tvorí výťažok na hracích zariadeniach. Takto spracovanú mesačnú uzávierku za obdobie od 3.10.2006 do 30.10.2006 podpísali mandant a štátny dozor, ktorý vykonáva pracovník daňového úradu, pričom tento si preberal jeden výtlačok mesačnej uzávierky a druhý výtlačok je uložený u navrhovateľa. Záverom uviedol, že pre vyplácanie výhier v herni navrhovateľa je vždy určitá finančná hotovosť, ktorá korešponduje denne s finančnou knihou a je navzájom odovzdávaná obsluhujúcim personálom oproti podpisu. Konkrétna finančná hotovosť je uložená v pokladni (v trezore na herni). Z dôvodov, aby nedošlo k pochybeniu vo vedení a úschove finančnej hotovosti v pokladni, sú písomne vedené ešte aj zošity na dotácie z automatov, kociek, rulety, meničky a dotácie z banky. Tieto sú vedené a ich správnosť je potvrdzovaná podpismi pracovníkov herne, ktorí zodpovedajú za uloženú hotovosť v pokladni. Vo vytlačených podkladoch z SGS systému o prevádzke jednotlivých hracích zariadení sú uvedené informácie o vhodenej hotovosti a vyplatenej hotovosti a o rozdiele. Tieto podklady majú len orientačnú informáciu, pre skutočnosť, aká hotovosť sa nachádza v pokladni. Vyplácanie výhier sa uskutočňuje z peňazí, ktoré sú v pokladni a ich výška musí byť vždy dostupná pre vyplácanie výhier nezávisle, či je herňa v plusových alebo mínusových číslach. Podkladom na určenie, aká suma finančných prostriedkov sa má nachádzať v pokladni, je výlučne iba finančná kniha.
Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s pripojeným vyšetrovacím spisom ORPZ R., Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ pod ČVS: ORP-913/OSV-Rk-2006, so spisom Poisťovne U., a.s., poistná zmluva č. 1143574, so Zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 1.5.2002 v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, vrátane dodatku č.1 zo dňa 1.4.2003, s listom odporcu ako reakciu na výzvu k náhrade škody zo dňa 8.12.2006, s listom R. B. ku krádeži v herni navrhovateľa
dňa 29.10.2006, s evidenčnými záznamami na herni navrhovateľa,a to s finančnou knihou, dotáciami na zariadeniach a tiež s mesačnou uzávierkou, s návrhom na obsluhu pultu centrálnej ochrany SPIN vypracovaným spoločnosťou S. P.,s.r.o., B. B..
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný a skutkový právny stav:
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 3 ods.1 písm.b) zákona č.564/1991 Zb. o obecnej polícii obecná polícia spolupôsobí s príslušnými útvarmi PZ pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím i s využitím ústrední zabezpečujúcich signalizáciu a iných zabezpečovacích systémov (pulty centrálnej ochrany).
Podľa § 20 ods.1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obec zodpovedá za škodu spôsobenú príslušníkom obecnej polície v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak ide o škodu spôsobenú osobe, ktorá svojim protiprávnym konaním oprávnene a primerane zákrok vyvolala.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS splatnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku. Je potrebné, aby existencia príčinnej
súvislosti bola v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný. Zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou sú objektívneho charakteru. Zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu
- zavinenie, má charakter subjektívny a znamená psychicky vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pre splnenie podmienok zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbalosť. Občiansky zákonník umožňuje zbaviť sa zodpovednosti tzv. exkulpáciu, kedy škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka má povahu všeobecnej zodpovednosti.
Súd v konaní zisťoval v prvom rade, či sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
Súd zistil, že odporca uzavrel s navrhovateľom dňa 1.5.2002 zmluvu pod č.11028 v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok odporcu zabezpečiť bezplatnú ochranu majetku navrhovateľa, ako aj iného majetku pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím špecifikovaného v tejto zmluve a spôsobom uvedeným v tejto zmluve v zmysle § 3 ods.1 písm.b) zákona č.564/1991 Zb. o obecnej polícii. V článku V. tejto zmluvy sú uvedené záväzky odporcu, a to zabezpečiť vyhodnotenie prijatého signálu z podnetu PSN (poplachový systém na hlásenie narušenia) chráneného objektu nepretržite 24 hodín denne, zabezpečiť bezodkladne vyslanie výjazdu k chránenému objektu po vyhodnotení poplachového signálu, oznámiť bezodkladne navrhovateľovi a policajnému zboru SR narušenie chráneného objektu páchateľom. V článku VIII. bod 4 je uvedené, že mesto v zmysle § 20 zákona č.564/1991 Zb. o obecnej polícii zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancom mestskej polície v súvislosti s plnením úloh ustanovených citovaným zákonom a ostatnú vzniknutú škodu si uplatňuje navrhovateľ prostredníctvom poisťovne. V bode 2 tohto článku sú uvedené prípady, v ktorých odporca nezodpovedá za ochranu chráneného objektu. Taktiež v článku IX. v bode 1 je uvedené, že zmluvou výslovne neupravené otázky sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z uvedených ustanovení zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu nepomenovanú uzavretú v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na ktorú sa vzťahuje právny režim Občianskeho zákonníka, teda z tohto dôvodu súd aplikoval na tento prípad ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Súd poukazuje predovšetkým na záväzok odporcu zakotvený v zmluve, v zmysle ktorého mesto sa zaväzuje vyhodnotiť prijatý signál z podnetu PSN chráneného objektu nepretržite 24 hodín denne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pracovník mestskej polície, ktorý vyhodnocoval signál z podnetu PSN chráneného objektu sa dopustil omylu. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo svedeckej výpovede svedka K. Š., pracovníka mestskej polície, ako aj z listu odporcu adresovaného navrhovateľovi ešte pred začatím súdneho konania ako reakcia na výzvu k náhrade škody zo dňa 8.12.2006. Omyl operačného pracovníka mestskej polície spočíval v tom, že sledoval nesprávne okno - štatistika a toto ho neupozornilo na aktuálny stav objektu, to znamená, že objekt bol odpojený a tým pádom nezabezpečený. Majiteľ strediska registrovania poplachu spoločnosť S., s.r.o. B. B. vydala návod na obsluhu pultu centrálnej ochrany SPIN, v ktorom je presne upravené, akým spôsobom je potrebné ošetriť poplach, požiadavku registráciu, ako sa zisťuje stav objektov zobrazených v okne štatistika a ako sa dotazuje na stav koncového zariadenia (objektu). Zanedbanie svojich povinností priznal vo svojej výpovedi svedok K. Š., operačný pracovník mestskej polície, ktorý dňa 29.10.2006 vyhodnocoval signál z podnetu PSN. Uviedol, že keď prišiel poplach, čo sa prejavilo akusticky a aj na obrazovke zistil, že ide o objekt navrhovateľa, a preto tam vyslal hliadku, ktorá previedla obhliadku objektu, pričom po kontrole mu nahlásili, že objekt je nenarušený. Z tohto dôvodu hliadku stiahol a pokladal vec za vybavenú. Nezistil, že je strata spojenia s objektom, a to tak, že by si dal štatistiku a na obrazovke by sa mu zobrazila strata spojenia. Strata spojenia je signalizovaná akusticky hneď, ako dôjde k odpojeniu, mohlo k tomu dôjsť súčasne s poplachom, ktorý bol signalizovaný. On si však nepozrel štatistiku, kde by toto zistil. Súd má za to, že v súvislosti s omylom pracovníka mestskej polície došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva pre odporcu z uzavretej zmluvy, a to povinnosti zabezpečiť vyhodnotenie prijatého signálu z podnetu PSN chráneného objektu nepretržite 24 hodín denne a bezodkladné vyslanie výjazdu k chránenému objektu po vyhodnotení poplachového signálu.
Vzhľadom k tomu, že objekt navrhovateľa bol odpojený od pultu centrálnej ochrany, pričom operačný pracovník túto skutočnosť nezistil a neprijal potrebné opatrenia (upovedomenie navrhovateľa, aby si zabezpečil stráženie objektu sám), zostal majetok navrhovateľa bez ochrany, táto skutočnosť bola následne zneužitá a došlo k vlámaniu do objektu navrhovateľa a bola mu spôsobená škoda. Súd je toho názoru, že medzi úkonom pracovníka mestskej polície, ktorý nesprávne vyhodnotil stav objektu navrhovateľa po nahlásenom poplachu a škodou vzniknutou navrhovateľovi je príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku. Súd dospel k záveru, že pokiaľ by si odporca plnil riadne svoj záväzok vyplývajúci pre neho z uzavretej zmluvy, teda pokiaľ by operačný pracovník mestskej polície riadne vyhodnotil prijatý signál z podnetu poplachového systému nahlásenie narušenia chráneného objektu nepretržite 24 hodín denne v zmysle návodu na obsluhu tak, ako bol daný majiteľom strediska registrovaného poplachu, nezostal by objekt navrhovateľa po jeho odpojení bez zabezpečenia, k vlámaniu by nedošlo. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že odporca zodpovedá za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka s poukazom na § 20 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.
Súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, odbor skráteného vyšetrovania R. uznesením zo dňa 29.10.2006 začal trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1, 2 písm.a) Trestného zákona v súvislosti s udalosťou zo dňa 29.10.2006 v herni navrhovateľa. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, bolo trestné stíhanie uznesením zo dňa 3.3.2007 prerušené. Táto trestná vec bola vedená pod ČVS: ORP-913/OSV-Rk-2006.
Navrhovateľ si v konaní uplatňoval zaplatenie sumy vo výške 270.746,- Sk titulom náhrady škody. Došlo jednak k odcudzeniu finančnej hotovosti z automatov a tiež k odcudzeniu hotovosti z pokladne, ktorá sa nachádzala v trezore, ktorý bol celý odcudzený. Výška pokladničnej hotovosti vyplýva z finančnej knihy herne, keď konečný stav ku dňu 29.10.2006 bol vo výške 187.653,- Sk. Z automatov bola odcudzená suma vo výške 56.093,- Sk, čo vyplýva z počítadiel. Okrem finančnej hotovosti z pokladne, ktorá sa nachádzala v trezore, bola odcudzená aj hotovosť z meničky, ktorá sa nenachádzala v trezore vo výške 18.000,- Sk. Napokon si navrhovateľ uplatňoval aj náhradu škody materiálnej, ktorá bola spôsobená na bare v herni poškodením zariadenia baru, ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľa. Výška tejto materiálnej škody je 9.000,-Sk podľa vyjadrenia nájomcu R. B., R., ktorý tento bar mal v prevádzke. Súd poukazuje, že navrhovateľ vyčíslil škodu spôsobenú krádežou v rovnakej výške a rovnakým spôsobom aj policajnému orgánu, ktorý vyšetroval túto trestnú činnosť. Zároveň navrhovateľ v konaní podrobne vysvetlil súdu, akým spôsobom boli vedené evidenčné záznamy na herni navrhovateľa. Tieto evidenčné záznamy predstavovala jednak finančná kniha, jednak dotácie na zariadeniach a napokon išlo o mesačné uzávierky. Taktiež bol popísaný spôsob nakladania s peniazmi v herni navrhovateľa. Podkladom na určenie, aká suma sa má nachádzať v pokladni, je teda výlučne finančná kniha. Navrhovateľ predložil do spisu finančnú knihu odo dňa 4.10.2006 až do 28.10.2006, pričom konečný zostatok predstavoval sumu vo výške 187.653,- Sk. Navrhovateľ tiež predložil do spisu mesačnú uzávierku na hracích zariadeniach za obdobie 3.10. až 30.10.2006 podpísanú mandantom a štátnym dozorom. Súd má za to, že navrhovateľom vyčíslená výška škody bola v konaní riadne preukázaná, a to konkrétnymi evidenčnými záznamami z herne navrhovateľa. Výška škody uplatnená navrhovateľom nebola odporcom, ani vedľajším účastníkom na strane odporcu konkrétne namietaná. Súd zistil, že navrhovateľ si neuplatnil právo na zaplatenie súm, ktoré mu zaplatila Poisťovňa U.,a.s..
Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný, čo do základu aj výšky, a preto jeho návrhu na zaplatenie sumy vo výške 270.746,- Sk vyhovel.
Nakoľko odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu vo výške 270.746,- Sk do omeškania, navrhovateľ si voči nemu v tomto konaní uplatňoval aj zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 13% ročne z dlžnej sumy odo dňa 30.10.2006 do zaplatenia. Takáto výška úrokov z omeškania zodpovedá ustanoveniu § 369 Obchodného zákonníka. Súd sa nestotožnil s takýmto vyčíslením úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že jednalo sa o občiansko-právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom uzavretej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. Súd teda výšku úrokov z
omeškania stanovil dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ku dňu nasledujúcemu po vzniku škody, t.j. ku dňu 30.10.2006 bola diskontná sadzba vo výške 4,75 % ročne. V ostatnej časti súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ si uplatňoval zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 13% ročne.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 OSP. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 53.772,- Sk. Tieto trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16.242,- Sk, ako aj z trov právneho zastúpenia vo výške 37.530,- Sk. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia vo výške 7.150,- Sk, návrh na začatie konania dňa 4.4.2007 vo výške 7.150,- Sk, pojednávanie dňa 18.3.2008 7.150,- Sk + 19% DPH, t.j. 8.509,- Sk, pojednávanie dňa 21.4.2008 (7.150,- Sk + 19% DPH), t.j. 8.509,- Sk + režijný paušál za 2 úkony právnej služby po 178,- Sk, t.j. 356,- Sk a režijný paušál za 2 úkony právnej služby po 190,- Sk, t.j. 380,- Sk. Ďalej cestovné výdavky na pojednávanie dňa 18.3.2008 na trase P. - R. a späť osobným motorovým vozidlom Alfa Rómeo, evidenčné č.PP 383 BL, základná náhrada 160 km x 6,20 Sk, t.j. 992,- Sk, spotreba 7,1 l/100 km x 41,90 Sk x 160 km, t.j. 476,- Sk, náhrada za stratu času za 4 polhodiny x 317,- Sk, t.j. 1.268,- Sk a cestovné výdavky na pojednávanie dňa 21.4.2008 na trase P. - R. a späť osobným motorovým vozidlom Alfa Rómeo, evidenčné č.PP 383 BL, základná náhrada 160 km x 6,20 Sk, t.j. 992,- Sk, spotreba 7,1 l/100 km x 42,30 Sk x 160 km, t.j. 480,- Sk, náhrada za stratu času za 8 polhodín x 317,- Sk, t.j. 1.268,- Sk. Právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platcom DPH od 1.9.2007. Súd zistil, že právny zástupca navrhovateľa si uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 7.150,- Sk, hoci by mu prináležalo 7.650,- Sk. Súd mu však v rozhodnutí nemohol priznať viac, ako si uplatnil. Inak nevzhliadol súd vo vyčíslení trov konania navrhovateľa žiadne nesprávnosti, a preto mu ich priznal v takej výške, ako boli uplatnené.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods.2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že po a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
d) súd prvého stupňa dostal na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).