Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Ct-32-2002.pdf
PDF · 125.75 KB
No categories available
17Ct/32/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Janou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľa: I.. M. F., bytom P., ul. M. B. X,. zastúpeného advokátkou J.. G. Z., C. X,. B. proti odporcovi: P. H., bytom B., Š. XX,. zastúpeného advokátom J.. J. K., P. XX,. B., o náhradu škody, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 107.297,-Sk a úrok z omeškania 13% ročne zo sumy 2.672,-Sk od 29.1.2003 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 29.460,-Sk na účet tunajšieho súdu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 1.227,-Sk a súdny poplatok vo výške 500,-Sk na účet tunajšieho súdu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20. 12. 2002 domáhal zaplatenia 688.140,- Sk spolu s úrokom z omeškania titulom zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ( ďalej len "SSU" ) o 500% sumy 114.690,-Sk zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu 1.911,5 bodov x 60,-Sk, nákladov spojených s liečením vo výške 5.446,80 Sk a nákladov vynaložených v súvislosti s návštevami najbližších príbuzných v nemocnici vo výške 3.545,-Sk. Na pojednávaní dňa 2.11.2005 a písomnými podaniami zo dňa 27.10.2005 a 10.1.2006 zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie istiny 3.545,-Sk späť, a rozšíril nárok na zvýšenie bolestného a SSU na sumu 2.533.800,-Sk, ktorá predstavuje základné odškodnenie bolestného v sume 37.890,-Sk za 451,5 bodov a ďalších 180 bodov za následnú operáciu zlomeniny tela stehnovej kosti, spolu 631,5 bodov x 60,-Sk a základné odškodnenie za SSU v sume 88.800,-Sk za 1280 bodov a ďalších 2x100 bodov za operáciu tela stehnovej kosti, spolu 1480 bodov x 60,-Sk, ktoré sumy následne žiadal zvýšiť o 20 násobok, čo predstavuje odškodnenie za SSU v sume 1.776.000,-Sk a odškodnenie za bolestné v sume 757.800,-Sk, spolu sumu vo výške 2.533.800,- Sk. Naďalej žiadal priznať náklady spojené s liečením vo výške 5.446,80 Sk. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13. 10. 2000 v študentskom domove na B. ulici v B. ho odporca fyzicky napadol tak, že do neho opakovane niekoľkokrát strčil smerom k sklenenej výplni okna, nárazom do ktorej okno prasklo a navrhovateľ vypadol z okna vo výške 4-5 metrov von, čím utrpel zlomeninu stehennej kosti, prasknutie lebky, krvácanie do vnútrolebečnej dutiny, tržnopomliaždené rany na hlave, rezné rany na ramenách obojstranne a ľavom predlaktí, ktorých liečenie si vyžadovalo operačnú liečbu spojenú s dlhotrvajúcou hospitalizáciou. Dňa 23.8.2002 bolo vyčíslené bodové ohodnotenie bolestného
celkom 451,5 bodov a SSU celkom 1280 bodov, následná operácia zlomenej stehnovej kosti v 5/2002 bola ohodnotená bolestným na 180 bodov a SSU na 200 bodov. Poukázal na skutočnosť, že v čase úrazu mal 19 rokov, bol študentom S. F. STU, odbor P. S. v D. R., ktoré štúdium musel prerušiť, bol práceneschopným cca 1 rok, minimálne 2 mesiace bol odkázaný na pomoc inej osoby a v dôsledku zranení, ktorých následky pretrvávajú až doposiaľ sa nemôže plnohodnotne zapájať do spoločenských, športových alebo iných aktivít ako zdravý človek; zvýšenou námahou sa mu podarilo pokračovať v štúdiu na vysokej škole.
Odporca navrhol návrh zamietnuť s poukazom na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu a zdravotný stav, keď jeho jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa, svedkyne E. F., znaleckým dokazovaním, oboznámením s trestným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 5T 72/01 a s ostatnými listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a vyjadrenia a prednesov odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.; vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Podľa ust.§ 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 5T 72/01-152 zo dňa 9.2.2004 bol odporca uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, ktorým spôsobil navrhovateľovi ťažkú ujmu na zdraví tak, že dňa 13. 10. 2000 v študentskom domove na B. ulici v B. ho odporca fyzicky napadol tak, že do neho opakovane niekoľkokrát strčil smerom k sklenenej výplni okna, nárazom do ktorej okno prasklo a navrhovateľ vypadol z okna vo výške 4-5 metrov von, následkom čoho utrpel trhlinu lebky v ľavej spánkovej oblasti, trhlinu lebkovej spodiny, ložiskové zmliaždenia mozgu, krvný výron do vnútrolebia v ľavej spánkovej oblasti nad tvrdú mozgovú plenu, priečnu otvorenú zlomeninu ľavej stehennej kosti, početné tržné a rezné rany kože hlavy, na rukách a pleciach, ktoré si vyžiadali operačnú liečbu a dlhodobú hospitalizáciu s následným dlhodobým liečením s tým, že sa jedná o ťažký úraz. Na základe týchto skutkových zistení súd uzavrel, že je daná výlučná zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi ublížením na zdraví, keď odporca v konaní nenamietal spoluzavinenie navrhovateľa na následkoch poškodenia zdravia ( ust. § 441 Obč. zák.) a ani inak v konaní nevyšli najavo také relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali takému úmyselnému podielu viny navrhovateľa na vzniku úrazu, ktoré by zakladalo jeho spoluzodpovednosť za vznik škody, keď ani v trestnom konaní z hľadiska ustálenia skutku nebolo takéto zavinené konanie zo strany navrhovateľa zistené .
Podľa ust.§ 444 Obč. zák., pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ust. § 449 ods. 1 Obč. zák., pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia účinného od 01. 08. 2004, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovení v odsekoch 1 a 2.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odškodnenie za bolestné bolo posudkom o bolestnom zo dňa 6. 12. 2001 a 23.8.2002 ohodnotené základným počtom bodov 451,5, posudkom zo dňa 25.10.2002 zvýšené o ďalšie bolestné 180 bodov a následne lekárskou správou zo dňa 21.10.2005 ustálené na 450 bodov.
Posudkom zo dňa 6. 12. 2001 bolo ohodnotené odškodnenie za SSU základným počtom bodov 755, následným posudkom zo dňa 23.8.2002 počtom 1 280 bodov, lekárskou správou zo dňa 21.10.2005 na 1 470 bodov a správou zo dňa 22.3.2005 ďalšími 200 bodmi.
V posudzovanej veci ďalej zo skutkových zistení vyplynulo, že navrhovateľ v čase úrazu bol študentom II. ročníka S. F. STU, odboru P. S.. Od 16.10.2000 do 31.8.2001 mal prerušené štúdium zo zdravotných dôvodov, podľa potvrdenia PN bol v čase od 14.10.2000 do 13.8.2001 práceneschopným.
Z výsluchu navrhovateľa a svedkyne E. F., matky navrhovateľa, súd zistil, že po úraze sa učil čítať, písať, počítať, jesť, mal problémy s vyprázdňovaním; problémy následne pociťoval aj štúdiu ( zhoršená sústredenosť a pamäť), ktoré sa mu predĺžilo o 2 roky, vyštudoval odbor ekonomika riadenia stavebníctva ( rozpočty a ekonomické stránky stavieb). Naďalej pociťuje bolesti v ľavej nohe pri zmene počasia ako aj na pravej nohe, ktorú preťažoval, pociťuje bolesti hlavy a nervozitu najmä pri práci s počítačom, ktorý je pre prácu stavebného inžiniera nevyhnutný a častejšie ochorie na bežné ochorenia, pociťuje často nevoľnosti. Ťažko znáša stratu vodičského preukazu, ktorý mal od 18. rokov, keď jazdil na aute rodičov. Dokáže sa sám umyť, obliecť, najesť, chodiť bez opory, bolesti pociťuje pri dlhšej chôdzi alebo pri behu. Epileptický záchvat mal jedenkrát 16.6.2001, sporadicky užíva lieky proti záchvatom. Trpí nedoslýchavosťou na ľavom uchu pri počúvaní hudby a bežnej komunikácii. Pred úrazom hrával bežne futbal, hokej, basketbal v rámci voľného času, na základnej škole sa venoval krasokorčuľovaniu, na strednej škole tenisu, hokeju, bicyklovaniu, kolieskovým korčuliam a lyžovaniu; v súčasnosti vykonáva tieto aktivity niekedy s väčšími či menšími bolesťami, lyžovanie úplne vypustil. Navrhovateľ pred úrazom precestoval celú strednú, severnú a západnú Európu. Svedkyňa sa nevedela k športovým aktivitam navrhovateľa vyjadriť. Po úraze letecky vycestoval na 2 mesiace do Juhoafrickej republiky v roku 2003, avšak sa nemohol zaočkovať proti malárii, pracoval tu v reštaurácii; v roku 2002 bol 4 mesiace v USA, kde v rámci študijnej brigády vypomáhal 7,5 hodiny denne pri pečení v reštaurácii. Po úraze už nemá také sebavedomie a už si neverí, podľa svedkyne je vážnejší a výbušný. Pred úrazom prerušil začiatok II. ročníka, do ktorého nastúpil po prerušení, po úraze nemal v škole individuálny študijný plán. Po skončení vysokej školy v júni 2006 navrhovateľ odišiel súkromne za kamarátmi do Írska, kde prácu nenašiel a následne do Anglicka, kde pracoval 2 mesiace 8 hodín denne ako pomocník v závode na omáčky, odkiaľ odišiel domov, keďže pociťoval problémy v súvislosti s nevoľnosťou. Dňa 26.11.2006 sa vrátil zo zahraničia, od 10.12.2006 bol evidovaný na úrade práce, podporu nepoberal, od 1.2.2007 začal navrhovateľ pracovať ako konštruktér, jeho pracovnou náplňou je kresliť technické výkresy jednoduchých stavieb ( prístrešky, zábradlia), pracuje 8 hodín denne, má čistý denný príjem 731,- Sk. V súčasnosti sa venuje rodine, v júli 2005 uzatvoril manželstvo, 6.11.2005 sa mu narodila dcéra.
Nakoľko posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, rozsah poškodenia zdravia a s tým spojených obmedzení v podobe trvalých následkov je odbornou otázkou, ako aj vzhľadom na rôzne ohodnotenie bolestného a SSU nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie z odboru - zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia a neurológia, v rámci ktorého M.. J. S. a M.. Š. M. vypracovali znalecké posudky.
Z obsahu znaleckého posudku M.. J. S. č. 14-2007 a M.. Š. M. č. 21/2007 súd zistil, že v dôsledku úrazu navrhovateľ utrpel viaceré poranenia, a to priečnu otvorenú zlomeninu tela stehnovej kosti vľavo, zlomeninu - prasklinu spánkovej kosti lebky vľavo, poúrazové krvácanie do lebečnej dutiny - epidurálny hematóm s útlakom mozgu v ľavej spánkovej oblasti, s opuchom mozgu, množstvo tržných a rezných rán na hlave, oboch predných plochách ramien, na ľavej ruke a vpredu na ľavom stehne. U navrhovateľa išlo o akútny život ohrozujúci stav, polytraumu ( ťažké zranenia viacerých oblastí tela, pričom aspoň jedno z nich svojim charakterom ohrozuje život), nakoľko utrpel poranenie hlavy a ľavej dolnej končatiny, pričom mozgovo-lebečné poranenie znamenalo vážne ohrozenie života. Poranenie mozgu bolo ťažké
- zanechalo poúrazové postihnutie mozgu v podobe posttraumatickej epilepsie, ľahkého stupňa porúch behaviorálnych funkcií ( nervozita, podráždenosť), ľahký stupeň porúch kognitívnych funkcií ( pamäť, myslenie, vnímanie, pozornosť, učenie), ľahký stupeň centrálnej poruchy riadenia jemnej motoriky a koordinácie pohybov na pravostranných končatinách. Navrhovateľ bol dňa 14.10.2000 operovaný na odstránenie rozsiahleho krvného výronu nad mozgovou plenou / epidurálny hematóm/ v ľavej spánkovej oblasti a tiež mu bola ošetrená otvorená zlomenina ľavej stehnovej kosti / fiksácia zlomeniny kovovým klincom/, nasledovala intenzívna pooperačná liečba spojená s podávaním liekov, infúzií, analgetík, profylaktických liekov. Dňa 25.10.2000 bol navrhovateľ preložený na neurologickú kliniku FN Bratislava, odkiaľ bol po neurologickej, metabolickej, rehabilitačnej a logopedickej liečbe ( obnova reči, písania, počítania, rehabilitácia končatín) prepustený 10.11.2000 do ambulantnej liečby. V čase od 14.2. do 14.3.2001 bol na rehabilitačnej liečbe v rehabilitačnom centre Kováčová. Dodatočne bol uznaný práceneschopným od 14.11.2000 do 31.7.2001. Dňa 2.5.2002 mu bol odstránený z ľavej stehnovej kosti kovový materiál dočasne fixujúci zlomeninu stehnovej kosti, po 10 dňoch po prepustení dňa 4.5.2002 mal vybraté stehy z operačných rán na ľavej dolnej končatine a o mesiac odišiel do zahraničia. Následne sa už na následky zranení neliečil, dochádzal na sporadické kontroly, na predpis liekov a preventívne prehliadky. Znalec M.. S. vyhodnotil poškodenia zdravia ako úraz ťažkého stupňa na základe toho, že liečba trvala dlhú dobu, bola spojená s viacerými operáciami a aj ďalší spôsob liečby bol bolestivý ( injekcie, infúzie, preväzy, odstraňovanie stehov, odbery krvi); úrazom bol poškodený dôležitý orgán človeka - mozog, 32 dní bol navrhovateľ v nemocničnej liečbe s ďalším rehabilitačným liečením 1 mesiac, pričom prvých 20 dní po úraze si vyžadoval jeho stav starostlivosť druhej osoby. Znalec konštatoval bolesti poranených miest v oblasti ľavého stehna a hlavy, a to spočiatku bolesti veľkej intenzity v rozpätí 4 stupňa pri 5-stupňovej škále a do týždňa od úrazu bolesti hlavne v oblasti ľavého stehna, potom bolesti strednej intenzity / 2 stupeň/ hlavy a ľavého stehna od 20.10. do 10.11.2000, nakoniec bolesti malej intenzity / 1 stupeň/ ľavého stehna do konca 11/2000. Nasledovala fáza prechodných bolestí malej intenzity hlavy / zmena polohy, prudké stávanie/ a záťažových bolestí malej intenzity ľavého stehna pri rehabilitácii bedrového a kolenného kĺbu do konca 1/2001. Ďalšie bolesti malej a strednej intenzity spôsobovali navrhovateľovi liečebné výkony a postupy ( injekcie, transfúzie, infúzie, zavedený močový katéter, riadené dýchanie prístrojmi, opakované preväzy rán, odstraňovanie stehov). Znalec vylúčil pociťovanie mučivých bolestí v priebehu liečby a odstraňovania následkov poškodenia zranení. Ďalej znalec konštatoval súčasnú zlomeninovú bolesť v mieste zhojenej zlomeniny po námahe a pri zmene počasia ako častý, takmer pravidelný trvalý následok zlomenín dlhých kostí, je to bolesť mierna, nevyžaduje obvykle tlmenie liekmi, núti navrhovateľa skôr viac oddychovať a dlhodobo nezaťažovať postihnutú končatinu. Znalec M.. M. rovnako konštatoval, že bolesť nedosahovala úroveň mučivých bolestí, ktoré by trvali mimoriadne dlho alebo by boli mimoriadne intenzívne, tieto ohodnotil v rozpätí stupnice 0-10, išlo o bolesti ľavej dolnej končatiny ( po zlomenine 5,4, v súčasnosti 2,0), bolesti hlavy ( po úraze 5,0, v súčasnosti 4,0), ďalšie pichavé bolesti v spánkovej oblasti vľavo ( po úraze 7,5, v súčasnosti rovnako avšak zriedkavejšie); celková intenzita bolesti tak bola na úrovni stredne silnej až sinej ( stupeň 5 až 8) niekoľko mesiacov po úraze. Z hľadiska následkov znalec M.. M. potvrdil pretrvávanie aj do budúcnosti ľahkých behaviorálnych porúch ( správania), ľahký stupeň kognitívnych porúch ( poznávanie - pamäť, učenie, pozornosť, koncentrácia) a ľahkú prevodovú poruchu sluchu vľavo. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ nie je mimoriadne obmedzený v obvyklom spôsobe života mladého človeka, jeho lokomočná pohyblivosť nie je z objektívneho hľadiska obmedzená, po dlhšej chôdzi, státí a behu či pri zmene počasia môže pociťovať mierne bolesti v ľavom stehne a kĺboch ľavej dolnej končatiny, nie je vylúčená možnosť rekreačne sa venovať športom ako sú plávanie, tenis, krasokorčuľovanie, cyklistika, atletika, futbal na amatérskej úrovni, rekreačne. Navrhovateľ nie je obmedzený vo vykonávaní základných životných úkonov a základných ľudských fyziologických potrieb ( kúpanie, umývanie, holenie, obúvanie, obliekanie), nie je obmedzený v jedle
diétou alebo spôsobom prijímania potravy, ani pri vyprázdňovaní na toalete; zvláda chôdzu bez opory; jazvy na tele, až na keloidnú jazvu na ľavom pleci, nie sú takého charakteru, že by ich vzhľad musel skrývať alebo sa za ne hanbiť. Znalci nezistili žiadne trvalé následky, ktoré by mali spôsobiť obmedzenie používania pravej ruky, pripustili určité poruchy koordinácie pohybu prstov. Záverom vyslovil znalec M.. S. dobrú prognózu, bez výraznejšieho obmedzenia do budúcnosti. Znalec M.. M. konštatoval do budúcnosti nie dobrú prognózu vyliečenia poúrazovej epilepsie, ktorú považoval za najzávažnejší následok poškodenia zdravia, ktorý ho obmedzuje vo vykonávaní prác vo výškach, pri rotačných a obrábacích strojoch, s nočnými zmenami, nemôže riadiť motorové vozidlá ( odňatie vodičského preukazu), v prácach v kontakte s verejnosťou, v návštevách diskotéky s blikavým svetlo, v nadmernom pozeraní televízie, práce s počítačom, v oblasti športu nie sú vhodné vodné športy- surfovanie, vodné lyžovanie, potápanie, skoky do vody, zimné športy - skoky a jazdy, sánkovanie, beh na lyžiach a korčuľovanie, a tiež pre možnosť úrazov nie je vhodná cyklistika, jazda na koni, box, strelecké disciplíny, šerm a pod.. Znalci nakoniec ohodnotili bolestné na 526,25 bodov, ktoré zvýšili za urgentnú operáciu 14.10.2000, za bolestivejší spôsob liečby u zlomeniny stehnovej kosti a za bolesť pri novej operácii po skončení liečby
- vybratie kovového materiálu z ľavej stehnovej kosti 2.5.2002, spolu o 362,50 bodov, čím predstavuje spolu bolestné 888,75 bodov. SSU ohodnotili znalci, každý v rámci svojej pôsobnosti, v plnom počte bodov 800 / v strede rozpätia 200-1200/ za vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, a to za následky v podobe posttraumatickej epilepsie, ľahkého stupňa porúch behaviorálnych funkcií ( nervozita, podráždenosť), ľahkého stupňa porúch kognitívnych funkcií ( pamäť, myslenie, vnímanie, pozornosť, učenie), ľahkého stupňa centrálnej poruchy riadenia jemnej motoriky a koordinácie pohybov na pravostranných končatinách, a ďalšie následky ohodnotili polovičnými sadzbami v rámci rozpätia za poúrazovú atrofiu stehnového svalstva na ľavej dolnej končatine 25 bodov a za jazvy 30 bodov z celkových 60 bodov na spodnej hranici rozpätia 50-100 bodov, spolu tak SSU bolo ohodnotené počtom 855 bodov .
S poukazom na uvedené výsledky znaleckého dokazovania vznikol navrhovateľovi nárok na odškodnenia za bolesť vo výške 53.325,-Sk za 885,75 bodov x 60,-Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 51.300,-Sk za 855 bodov x 60,-Sk, na zaplatenie ktorých súd odporcu zaviazal v celkovej výške 104.625,-Sk.
Ďalej sa súd v konaní zaoberal opodstatnenosťou navrhovateľom uplatňovaného nároku na zvýšenia odškodnenia bolestného a SSU o 20 násobok základného bodového ohodnotenia.
Zvýšenie odškodnenia za bolesť je determinové osobitnými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa vymykajúcimi sa z bežného rámca bolestí vyvolaných poškodením zdravia, jeho liečením a odstraňovaním následkov. Výnimočnosť týchto okolností môže spočívať predovšetkým v charaktere a povahe zranenia, v dôležitosti orgánu, ktorý bol poškodený, v spôsobe a trvaní odstraňovania následkov zranení, v počte a charaktere ďalších komplikácií, ktoré pri tom môžu nastať. Podľa prílohy A. zásad pre hodnotenie bodu I/1 vyhlášky, treba za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky považovať aj sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.
Zhodnotením poškodenia zdravia navrhovateľa a jeho následkov dospel súd k záveru, že sa nejedná o zvlášť výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie odškodnenia za bolesť nad stanovenie najvyššej výmery, a že v danom prípade sa súdu javí ako dostatočné odškodnenie v rámci základného bodového ohodnotenia bolestného, v ktorom bolo počtom bodov zhodnotené podľa závažnosti každé zo zranení, pričom bolestivejší spôsob liečby a obe operácie boli zohľadnené znalcami v bodovom ohodnotení jeho zvýšením o ?. Z uvedeného dôvodu sa súdu v danom prípade nejavilo ako opodstatnené ďalšie zvyšovanie bolestného, keďže bolesti spojené s poškodením zdravia, liečením a odstraňovaním následkov nemali charakter mučivých útrap na hranici znesiteľnosti ani mimoriadne dlhotrvajúcich ( boli intenzívne len v počiatočnom štádiu ) či mimoriadne intenzívnych, bez akejkoľvek možnosti zmiernenia užívaním analgetík. Navrhovateľ sa podrobil celkovo 3 operáciám, s ktorými neboli spojené závažnejšie komplikácie, taktiež rehabilitácia prebiehala bez potiaží.
Z uvedených dôvodov súd návrh v časti nároku na 20 násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť zamietol.
Náhrada za SSU stanovená už v základnej výmere na základe počtu bodov lekárom predstavuje nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb ( § 4 ods. 1 vyhl. ), čo znamená, že už samotné základné bodové ohodnotenie ( § 6 ods. 1 vyhl. ) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. voľby povolania, životného partnera, účastí na kultúrnej či športovej činnosti či v iných formách osobného či spoločenského uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 vyhl. potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením a dopadá na prípady, kde konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po zranení umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Zvýšenie náhrady nad stanovený limit podľa § 7 ods. 3 vyhl. je potom prípustné len v úplne výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kde ani zvýšenie základného odškodnenia podľa § 6 ods. 2 vyhl. dostatočne nevyjadruje skutočnosť, že možnosti poškodeného sú veľmi výrazné obmedzené či úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho profesijných, kultúrnych, športových či iných spoločenských aktivít v dobe pred vznikom škody a kde teda zapojenie poškodeného do niektorej z oblastí spoločenského života bolo na vysokej úrovni alebo scela mimoriadne a jedinečné svojím významom a charakterom tak, že pokračovanie v tejto činnosti následkom poškodenia zdravia sa pre poškodeného stalo absolútne nemožným alebo podstatne sťaženým.
V prejednávanom prípade súd nezistil dôvody zvlášť hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali mimoriadne zvýšenie SSU nad rozsah ust. § 6 ods. 1 vyhl. Nepriaznivé následky poškodenia zdravia boli dostatočne odškodnené v rámci základného počtu bodov zodpovedajúcemu závažnosti každého jednotlivého poškodenia zdravia, pričom znalci nenavrhli následné zvýšenie základného počtu bodov o ďalší dvojnásobok s prihliadnutím na vek navrhovateľa, v ktorom bol poškodený na zdraví a jeho obmedzenia pri uplatnení sa v živote a spoločnosti ( ust. § 6 ods. 2). Dokonca najzávažnejšie poškodenie zdravia ohodnotené v plnom rozsahu bodov za vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy ( následky posttraumatickej epilepsie, ľahkého stupňa porúch behaviorálnych funkcií / nervozita, podráždenosť/, ľahkého stupňa porúch kognitívnych funkcií / pamäť, myslenie, vnímanie, pozornosť, učenie/, ľahkého stupňa centrálnej poruchy riadenia jemnej motoriky a koordinácie pohybov na pravostranných končatinách) boli v rámci daného rozmedzia 200-1200 ohodnotené v strede počtom bodov 800, čomu zodpovedá závažnosť a predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Teda už toto samotné najzávažnejšie poškodenia zdravia nebolo ohodnotené v rámci základného počtu najvyšším možným počtom bodov, a nemôže byť tým skôr dôvodné jeho ďalšie zvyšovanie o dvojnásobok či nad maximálnu hranicu stanovenú vyhláškou. Následok v podobe poúrazovej atrofii svalstva stehna ľavej nohy bol dostatočne zohľadnený z hľadiska obmedzenia života navrhovateľa základným bodovým ohodnotením, ktoré nepovažoval súd za opodstatnené ďalej zvyšovať a rovnako dostatočne boli v bodovom ohodnotení zohľadnené aj následky po aj jazvách na tele na spodnej hranici rozmedzia. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd uzavrel, že poškodenia zdravia navrhovateľa nespočívajú v absolútnej nemožnosti pohybu, v strate sebestačnosti či v odkázanosti v každodennom živote na pomoc iných, a tak teda nemožno konštatovať, že by podstatným a závažným spôsobom zasiahli do inak obvyklého spôsobu života navrhovateľa takou mierou, intenzitou a rozsahom, že by to pre neho znamenalo zásadnú zmenu doterajšieho spôsobu života a citeľný negatívny zásah do jeho jednotlivých oblastí. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním nasvedčujú tomu, že v súčasnosti je navrhovateľ úplne samostatný pri zabezpečení si svojich základných životných potrieb a zvládaní každodenných bežných úkonov. Navrhovateľ nestratil možnosť žiť rodinným, manželským životom, venovať sa športovým, kultúrnym záľubám. Navrhovateľ pred úrazom nedisponoval takými výnimočnými, jedinečnými, individuálnymi schopnosťami, zručnosťami, vedomosťami, znalosťami v niektorej z oblastí spoločenského uplatnenia, ktoré by odôvodňovalo požadované zvýšenie. Jeho vzdelávanie bolo ukončené s vyšším úsilím o jeden rok neskôr v dôsledku poškodenia zdravia, pričom trvalé následky mu nebránia sa v ukončenom odbore plnohodnotne uplatniť; následky poškodenia zdravia nie sú zásadnou prekážkou vykonávania projekčných prác v oblasti pozemných stavieb. Ďalšie aktivity navrhovateľa v oblasti kultúry a športu boli na úrovni záujmovej v rámci trávenia voľného času, v čase úrazu sa aktívne na profesionálnej úrovni nevenoval taktiež vedeniu motorového vozidla, ktoré vykonával ako bežný vodič, nebol na jeho používanie vo svojom bežnom živote výlučné odkázaný. Ako bolo v konaní preukázané navrhovateľ po úraze cestuje do zahraničia tak ako pred úrazom, môže sa naďalej venovať mnohým športovým aktivitám. Posudzovanie dôvodnosti pre priznanie zvýšenia odškodnenia musí byť založené na konkrétnych objektívne preukázateľných skutočnostiach, bez ohľadu
na subjektívne pociťovanie a prežívanie vzniknutej ujmy poškodeným či jemu blízkym osobám a nemôže sa ním nahrádzať legislatívna činnosť normotvorcu vo výške sumy, ktorá sa priznáva za jeden bod hodnotenia odškodnenia. Na základe uvedených záverov, ku ktorým súd dospel zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, návrh aj v časti 20 násobného zvýšenia SSU, zamietol.
Ďalej si navrhovateľ uplatnil ďalšie nároky na náhradu škody vo výške 5.446,80 Sk, z ktorých súd po preskúmaní uznal ako preukázateľne odôvodnené náklady vo výške 2.671,70 Sk ( 2.672,-Sk ) a vo zvyšku nárok zamietol.
Pokiaľ išlo o náklady spojené s liečením z týchto súd uznal tie výdavky na nákup liekov, ktoré nepochybne a preukázateľne súviseli s odstraňovaním následkov poškodenia zdravia, čo neboli lieky bez bližšej identifikácie ( tabletky, sirupy, čaje) a lieky na bežné ochorenia. Sú tak priznal náklady na úhradu liekov podľa jednotlivých potvrdení nasledovne : zo dňa 1.12.2000- 56,40 Sk / priznal zo dňa 13.12.2000 - 15,90 Sk/ nepriznal ( tablety všeobecne tabletky bez bližšej identifikácie) zo dňa 13.12.2000 - 37,80 Sk / priznal zo dňa 20.12.2000 -127,90 Sk / nepriznal ( tablety všeobecne tabletky bez bližšej identifikácie) zo dňa 20.12.2000 - 34,10 Sk / nepriznal( tablety všeobecne tabletky bez bližšej identifikácie) zo dňa 9.1.2001 - 45,30 Sk/ nepriznal ( tablety všeobecne tabletky bez bližšej identifikácie) zo dňa 13.1.2001-54,40 Sk/ priznal zo dňa 22.1.2001-52,90 Sk / priznal zo dňa 31.1.2001-68,-Sk/ priznal zo dňa 7.2.2001- 84,30 Sk/ priznal zo dňa 8.2.2001- 37,80 Sk / priznal zo dňa 9.2.2001-66,90 Sk / nepriznal ( tablety všeobecne tabletky bez bližšej identifikácie) zo dňa 9.2.2001-50,-Sk / nepriznal ( tablety všeobecne tabletky bez bližšej identifikácie) zo dňa 9.2.2001-37,80 Sk / priznal zo dňa 2.3.2001- 47,70 Sk / nepriznal ( bežné lieky corega tabs a sanorin) zo dňa 2.3.2001- 29,00 Sk/ priznal zo dňa 6.3.2001-86,90 Sk/ priznal zo dňa 19.3.2001-68,90 Sk/ priznal zo dňa 19.3.2001 - 34,- Sk/ priznal zo dňa 19.3.2001- 94,50 Sk / nepriznal ( bežné sirupy bez bližšej identifikácie) zo dňa 19.3.2001 - 93,20 Sk / nepriznal ( bežné sirupy bez bližšej identifikácie) zo dňa 19.3.2001-19,50 Sk / nepriznal ( čaje bez bližšej identifikácie) zo dňa 19.3.2001-13,20 Sk / nepriznal ( tablety všeobecne tabletky bez bližšej identifikácie) zo dňa 23.3.2001- 37,80 Sk / priznal zo dňa 29.3.2001-52,90 Sk / priznal zo dňa 12.4.2001-34,-Sk / priznal zo dňa 20.4.2001-18,90 Sk / priznal zo dňa 4.5.2001-33,90 Sk / priznal zo dňa 23.5.2001 - 9,20 Sk/ priznal zo dňa 23:5.2001- 48,50 Sk / priznal zo dňa 22.6.2001- 37,80 Sk / priznal zo dňa 29.6.2001-29,60 Sk / priznal zo dňa 2.7.2001-34,-Sk / priznal zo dňa 6.7.2001- 37,80 Sk / priznal zo dňa 19.7.2001- 52,90 Sk / priznal zo dňa 19.7.2001-16,80 Sk / priznal zo dňa 27.7.2001 - 13,20 Sk / nepriznal ( tablety všeobecne tabletky bez bližšej identifikácie) zo dňa 27.7.2001-83,10 Sk / priznal zo dňa 14.8.2001-37.80 Sk / priznal zo dňa 10.9.2001-18,60 Sk / nepriznal ( bežný liek bromhexin) zo dňa 17.9.2001- 33,80 Sk / priznal zo dňa 17.9.2001-13,20 Sk / priznal zo dňa 17.9.2001-14,50 Sk / priznal zo dňa 3.10.2001 -14,50 Sk / priznal
zo dňa 19.10.2001-34,60 Sk po odpočítaní 8,20 Sk ( bežný paracetamol) priznal zo dňa 2.11.2001-16,50 Sk / priznal zo dňa 8.11.2001-67,-Sk / priznal zo dňa 2.11.2001-372,10 Sk/ nepriznal ( tablety, roztoky, injekcie, masti všeobecne bez bližšej identifikácie) zo dňa 11.12.2001 -129,70 Sk / priznal zo dňa 11.12.2001-7,50 Sk / priznal zo dňa 4.1.2002 - 42,90 Sk / priznal zo dňa 5.3.2002 - 43,50 Sk / priznal
Ďalej súd priznal cestovné na nástup na liečenie do Kováčovej od 14.2.2001 do 14.3.2001 na cestu z K. do Z., dňa 14.2.2001 v sume 250,- Sk, avšak neboli preukázané cesty zo Z. do K., dňa 23.2.2001 v sume 286,- Sk a cesta z P. do Z. dňa 25.2.2001 v sume 250,- Sk počas liečenia, ktoré súd nepriznal.
Nakoľko nebola preukázaná škoda vzniknutá v súvislosti s účasťou na trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava l,č.k.5T 72/01 vo výške cestovného za cestu z B. do P. (žiacky lístok), dňa 14.3.2001, v sume 207,- Sk, keď z obsahu trestného spisu nevyplýva účasť navrhovateľa na vyšetrovacom úkone, súd tieto uplatňované náklady nemohol priznať.
Súd neuznal ako bežné výdavky v príčinnej súvislosti s rehabilitačnými cvičeniami v nemocnici s poliklinikou v Prešove náklady na pyžamo v sume 130,- Sk.
Z pomôcok na učenie čítania, písania súd neuznal výdavky na knižky v sume 219,- Sk a 638,- Sk ( bežné knihy podľa potvrdenia bez bližšej identifikácie), na nipalona v sume 24,90,-Sk ( zakúpené v B. s.r.o. bez bližšej špecifikácie); ako opodstatnené uznal náklady na nákup slovnej hry Scrabble v sume 799,-Sk
Z nároku na priznané bolestné a SSU v sume 104.625,-Sk súd nepriznal úroky z omeškania, nakoľko tento nárok sa stáva splatným najskôr rozhodnutím súdu; z nároku na ďalšie peňažné náklady v sume 2.672,-Sk súd priznal úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zák. v spojení s ust.§ 563 Obč. zák, keďže odporca neplnil na výzvu navrhovateľa, za ktorú súd považoval návrh, ktorý bol odporcovi doručený 27.1.2003, nasledujúci deň po jeho doručení 28.1.2003, čím sa dostal od 29.1.2003 do omeškania a vo zvyšku návrh zamietol.
O návrhu navrhovateľa na náhradu trov konania ( ust. § 151, ods. 1, veta prvá O.s.p.) súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a neúspešnému navrhovateľovi v pomerne väčšej časti náhradu trov konania nepriznal; vo vzťahu k odporcovi o náhrade trov konania nerozhodoval. absenciu návrhu na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 151, ods. 1, veta prvá O.s.p.).
O náhrade trov trovy konania štátu ( ust. § 148 O.s.p.) vo výške zaplateného svedočného v sume 1.182,- Sk a znalečného v sume 12.840,-Sk a 16.665,-Sk zo štátnych finančných prostriedkov, súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a podľa pomeru úspechu/neúspechu účastníkov konania súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania v sume 29.460,-Sk, ktorá zodpovedá jeho neúspechu v rozsahu 96% a odporcu v sume 1.227,-Sk, ktorá zodpovedá jeho neúspechu 4%, keď nezistil vzhľadom na výšku trov konania predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku u odporcu. V rovnakom rozsahu súd zaviazal odporu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške najnižšej hranice súdneho poplatku 500,-Sk podľa ust. § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vychádzajúc zo 4%-ného neúspechu zo sumy 6.432,-Sk ( 6% z priznanej sumy), keď u odporcu nezistil predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery v celom rozsahu vzhľadom na výšku súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že: 1)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.