Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-424-2005.pdf
PDF · 495.65 KB
No categories available
32Cb/424/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: C. B., s.r.o., Š. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zast.: Mgr. M. B., advokát, G. XX,. B. proti žalovanému: M. H. O. A. G. P. L. C., O. H. u. XX, H-11XX. B., M. R., zast.: J.. E. C., advokátka, S. XX,. B. o zaplatenie 94.831.621,- Sk s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 90.790.836,- Sk spolu s úrokom z omeškania zo sumy 46.673.966,- Sk vo výške 13 % p.a. od 07.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 44.116.870,- Sk vo výške 14 % p.a. od 08.02.2007 do zaplatenia a žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 1.000.000,- Sk titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 4.185.256,50 Sk na účet advokátskej kancelárie B. A. advokáti s.r.o., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. vedený v U. B. S. a.s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 10.000,- Sk titulom zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania, ktoré platil štát, rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o priznaní odmeny ustanovenej znaleckej organizácii.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaním zo dňa 06.10.2005 domáhal zaplatenia 46.673.966,- Sk. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovanému presiahnutím 66 %-ného podielu na spoločnosti S., a.s. vznikla dňa 28.3.2003 podľa § 118 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., v znení zákona č. 291/2002 Z.z. a zákona č. 510/2002 Z.z. (zákon o cenných papieroch) povinnosť uskutočniť povinnú ponuku.
Podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch bol žalovaný povinný predložiť Úradu pre finančný trh (úrad) písomný návrh povinnej ponuky, a to do 10 dní od zverejnenia skutočností, na základe ktorých mu vznikla povinnosť uskutočniť povinnú ponuku. Žalovaný síce dňa 31.03.2003 predložil úradu návrh povinnej ponuky, ale ten bol v rozpore so zákonom o cenných papieroch, nakoľko cena ponuky bola v danom návrhu určená v rozpore s jeho ustanoveniami § 118 ods. 3 v spojení s § 114 ods. 7. Keďže žalovaný nesplnil povinnosť predložiť do 10 dní od zverejnenia vzniku povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku návrh povinnej ponuky, ktorý by bol v súlade so zákonom, musel úrad návrh ponuky zo dňa 31.03.2003 zamietnuť. To sa stalo rozhodnutím úradu č. GRUFT-036/2003/SPNP zo dňa 4.4.2003 a opäť rozhodnutím úradu č. GRUFT-051/2003/SPNP zo dňa 18.7.2003 (uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.9.2003 v spojení s rozhodnutím Rady úradu,
č. GRUFT-051/2003/SPNP/R zo dňa 17.9.2003). Vo výroku daného rozhodnutia sa uvádza, že návrh povinnej ponuky bol v rozpore so zákonom, nakoľko cena ponuky (1.200,- Sk) navrhovaná žalovaným odporovala § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch.
V príčinnej súvislosti s porušením zákonnej povinnosti žalovaného došlo k faktickému zdržaniu vyhlásenia povinnej ponuky a jej finančného a majetkového vysporiadania. Povinná ponuka bola nakoniec vyhlásená až dňa 25.11.2003 a k jej finančnému a majetkovému vysporiadaniu došlo 30.01.2004. Ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom o cenných papieroch, k finančnému a majetkovému vysporiadaniu povinnej ponuky by muselo dôjsť najneskôr 01.07.2003.
Uvedeným spôsobom boli podľa žalobcu porušené majetkové práva akcionárov spoločnosti S., a.s., ktorí počas doby od 25.04.2003 do 25.11.2004 nemohli v povinnej ponuke predávať akcie spoločnosti S., a.s. žalovanému a nemohli v zákonom vyvodenom termíne (dňa 01.07.2003), ani určitú dobu po uplynutí takéhoto termínu (do 30.01.2004) obdržať od žalovaného cenu za akcie S., a.s. vo výške, ktorej minimálnu úroveň stanovuje § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch.
V dôsledku toho nemohli uvedení akcionári počas doby od 01.07.2003 (kedy by muselo dôjsť k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky, ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom) až do 30.01.2004 (kedy skutočne došlo k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky) akýmkoľvek spôsobom zhodnocovať peňažné prostriedky predstavujúce cenu za akcie S., a.s. vyplácanú v povinnej ponuke. Tým vznikla značnému počtu akcionárov spoločnosti S., a.s. škoda vo forme ušlého zisku, ktorý predstavuje ušlý výnos z peňažných prostriedkov, ktoré akcionári spoločnosti S., a.s. nemohli počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 investovať a zhodnocovať pre nich obvyklým spôsobom.
Žalobca ďalej vo svojom podaní uviedol, že zodpovednosť žalovaného za škodu sa v tomto prípade v zmysle § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch spravuje úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka.
Žalobca uviedol, že boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného na náhradu škody.
Žalovaný porušil zákonom uloženú povinnosť, určitému okruhu akcionárov spoločnosti S., a.s. pritom vznikla škoda, a to v príčinnej súvislosti s porušením zákonom uloženej povinnosti žalovaným.
Žalobca rozviedol, že porušenie právnej povinnosti žalovaným spočívalo v porušení § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého bol žalovaný (ako navrhovateľ povinnej ponuky) povinný do desiatich dní odo dňa zverejnenia rozhodnutia o tom, že urobí ponuku, alebo skutočností, na základe ktorých mu vznikla povinnosť urobiť ponuku, predložiť písomný návrh ponuky úradu.
K splneniu uvedenej povinnosti dôjde až vtedy, keď je návrh ponuky predložený s obsahom v súlade so zákonom, nakoľko nie je možné prijať za správne, že aj plnením zákonnej povinnosti v rozpore so zákonom dochádza k splneniu takejto povinnosti. Predložením návrhu zo dňa 31.03.2003 k splneniu uvedenej zákonnej povinnosti nedošlo, nakoľko tento návrh bol v rozpore so zákonom. Konkrétne bol v rozpore s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch. V uvedenej veci žalobca poukázal aj na rozhodnutia úradu č. GRUFT-036/2003/SPNP zo dňa 04.04.2003 a č. GRUFT-051/2003/SPNP zo dňa 18.07.2003 (uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2003 v spojení s rozhodnutím Rady úradu č. GRUFT-051/2003/SPNP/R zo dňa 17.09.2003), ako rozhodnutia orgánu príslušného na rozhodnutie v danej veci.
Žalobca uvádza, že teda ak bol predložený návrh povinnej ponuky s obsahom v súlade so zákonom až dňa 25.11.2003, bolo to v značnom omeškaní, nakoľko k plneniu uvedenej povinnosti malo dôjsť do 10 dní odo dňa zverejnenia skutočností, na základe ktorých vznikla žalovanému povinnosť urobiť povinnú ponuku.
Výška škody bola takto určená ako ušlý výnos z peňažných prostriedkov, ktoré poškodené osoby nemohli obdržať od žalovaného za predaj svojich akcií spoločnosti S., a.s. v povinnej ponuke počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004, a ktoré teda nemohli žiadnym spôsobom zhodnocovať.
Nevychádzalo sa zo skutočného ušlého zisku, ale z abstraktného zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka.
Základom na určenie výšky škody bol objem peňažných prostriedkov, ktoré nebolo možné bežným spôsobom zhodnocovať počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004. Základ na určenie výšky škody sa v každom konkrétnom prípade (pri každej poškodenej osobe) určil ako súčin počtu akcií spoločnosti S., a.s. vlastnených poškodenou osobou a sumy 1.379 Sk (cena jednej akcie nakoniec dosiahnutá v povinnej ponuke).
Pri výpočte abstraktnej výšky škody sa vychádzalo z predpokladu, že ak by poškodené osoby mohli počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 zhodnocovať peňažné prostriedky za predaj akcií spoločnosti S., a.s., miera zhodnotenia peňažných prostriedkov by bola minimálne 5,14 % per annum. Z uvedenej miery, ako miery bežného zhodnotenia peňažných prostriedkov, sa vychádzalo aj pri určení výšky ušlého zisku.
Čo sa týka primeranosti uplatnenej náhrady ušlého zisku, žalobca poukázal na skutočnosť, že pri výpočte abstraktného ušlého zisku sa vychádzalo z veľmi konzervatívnej bežnej miery zhodnotenia peňažných prostriedkov. Miere zhodnotenie 5,14 % per annum zodpovedá miera zhodnotenia peňažných prostriedkov pri investovaní do štátnych pokladničných poukážok vydaných v dobe od 01.07.2003 do 31.01.2004, pričom sa zobrala do úvahy tá emisia, ktorá mala v sledovanom období najnižšiu priemernú výnosnosť (úrokovú sadzbu).
Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody, žalobca uviedol, že súvislosť je zjavná, nakoľko peňažné prostriedky neboli včas vyplatené a zhodnocované pre porušenie zákona žalovaným.
Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu požadovať od žalovaného zaplatenie náhrady škody spôsobenej poškodeným akcionárom spoločnosti S., a.s., žalobca poukázal na to, že pohľadávky na náhradu škody uplatnené žalobou zo dňa 06.10.2005 nadobudol postúpením od spoločnosti R. L. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2005. Uvedené postúpenie bolo oznámené žalovanému dňa 08.12.2005 doručením písomného oznámenia o postúpení pohľadávok zo spoločnosti R. L. na žalobcu (dôkaz: Nz 139/2005).
Spoločnosť R. L. nadobudla pohľadávky poškodených osôb na náhradu škody od jednotlivých poškodených osôb na základe zmlúv o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou R. L. a jednotlivými poškodenými osobami ako postupcami. Uvedené postúpenia boli žalovanému oznámené 12.05.2005 doručením písomných oznámení postupcov o postúpení pohľadávok na spoločnosť R. L. (dôkaz: Nz 55/2005).
Žalobou zo dňa 06.10.2005 žalobca uplatnil pohľadávky nadobudnuté vyššie uvedeným spôsobom, pričom išlo o pohľadávky na náhradu škody spôsobenej nasledovným poškodeným osobám: A., a.s., F., a.s., J. S. (S.), o.c.p., a.s., K., a.s., P. H., a.s., S., a.s., S. C. I., O. E. P. B.V., fondom v čase postúpenia spravovaným spoločnosťou J. A. M., I. S., a.s. a fondom v čase postúpenia spravovaným spoločnosťou P. P., správ. spol., a.s..
Dňa 01.12.2006 žalobca svojim podaním rozšíril žalobný návrh tak, že navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 94.831.621,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % p.a. zo sumy 46.673.966,- Sk odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému prostredníctvom súdu do zaplatenia a úrokom 14 % p.a. zo sumy 44.116.870,- Sk vo výške 14 % p.a. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia rozšírenia žaloby žalovanému prostredníctvom súdu do zaplatenia.
Zmenu návrhu žalobca odôvodnil uplatnením ďalších pohľadávok a uplatnením úrokov z omeškania.
Pohľadávky uplatnené rozšírením návrhu zo dňa 01.12.2006, ako uvádza žalobca, žalobca nadobudol od spoločnosti R. L. zmluvami o postúpení pohľadávok. Oznámenie o tomto postúpení bolo doručené žalovanému dňa 13.03.2006 (dôkaz: Nz 48/2006).
Spoločnosť R. L. nadobudla pohľadávky od jednotlivých poškodených osôb zmluvami o postúpení pohľadávok. Postúpenie daných pohľadávok na spoločnosť R. L. bolo oznámené žalovanému dňa 12.05.2006 (dôkaz: Nz 55/2005) a ďalej dňa 5.1.2006 (dôkaz: Nz: 2/2006).
Zmenou návrhu zo dňa 01.12.2006 žalobca uplatnil pohľadávky nadobudnuté vyššie uvedeným spôsobom, pričom išlo o pohľadávky na náhradu škody spôsobenej nasledovným poškodeným osobám: A., B. & S. L., F. F., o.c.p., a.s., I., a.s., J. F. S. L., S. M. D., o.c.p, a.s. a M. I. L..
Súd procesným uznesením zo dňa 01.03.2007 pripustil zmenu petitu podľa návrhu žalobcu.
Podaním zo dňa 30.4.2007 žalobca vzal svoj návrh v časti späť a upravil petit, ktorého znenie po späťvzatí bolo nasledovné: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 90.790.836,- Sk spolu s úrokom z omeškania zo sumy 46.673.966,- Sk vo výške 13 % p.a. od 07.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 44.116.870,- Sk vo výške 14 % p.a. od 08.02.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 1.000.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd konanie zastavuje.“
Žalobca odôvodnil čiastočné späťvzatie návrhu tým, že pri výpočte pohľadávok na náhradu škody, ktoré vznikli poškodeným osobám: A., B. & S. L.., S. M. D., o.c.p., a.s. a M. I. L. pri uvedení počtu akcií, ktorý (počet akcií) bol rozhodujúci pre stanovenie objemu nezhodnocovaných peňažných prostriedkov a teda aj výšky škody, žalobca vedome nezohľadnil niektoré transakcie (prevody akcií) - t.j. žalobca pri stanovení počtu akcií na účely určenia výšky škody dané prevody žalobca nebral do úvahy (akoby k daným prevodom nedošlo). Dôvodom bolo, že išlo o repo obchody, ktoré z ekonomického hľadiska predstavujú úvery zabezpečené dočasným prevodom akcií (do splatenia úveru). Výška úrokovej sadzby pri repo obchodoch predstavuje skutočnú škodu, ktorú mal pôvodne žalobca v úmysle uplatniť v tomto súdnom konaní. Výška škody by závisela od výšky dohodnutej úrokovej sadzby pri repo obchodoch. Žalobcovi sa však nepodarilo obstarať dôkazy o konkrétnych podmienkach uzatvorených repo-obchodov (príslušné zmluvy), a z toho dôvody, v záujme rýchlosti konania, rozhodol sa škodu spôsobenú týmto subjektom v súvislosti s repo- obchodmi neuplatniť.
Súd procesným uznesením č.k. 32Cb 424/2005-829 zo dňa 02.05.2007 pripustil čiastočné späťvzatie návrhu. Čo sa týka výšky škody uplatnenej rozšírením návrhu zo dňa 01.12.2006 (z čoho časť bola neskôr dňa 27.4.2007 vzatá späť) u jednotlivých pohľadávok, tá sa určila rovnako ako pri pohľadávkach uplatnených žalobou zo dňa 06.10.2005. Výnimkou bola časť z uplatneného nároku nadobudnutého od primárne poškodenej osoby - spoločnosti M. I. L.. Tejto osobe totiž popri nároku na náhradu škody, ktorý vznikol rovnakým spôsobom, ako vznikli ostatné pohľadávky na náhradu škody po postúpeniach uplatnené už žalobou zo dňa 06.10.2005, vznikla aj ďalšia škoda v súvislosti so zmluvami, ktoré mala uzatvorené, resp. ktoré uzatvorila v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004. Táto ďalšia škoda bola taktiež postúpená na spoločnosť R. L. a neskôr na žalobcu.
Žalobca uvedenú časť škody poškodenej osoby - M. I. L., špecifikoval nasledovne (rozdelené podľa škody súvisiacej s jednotlivými zmluvami):
Časť škody vzniknutej na strane danej poškodenej osoby vznikla v súvislosti s tým, že dňa 20.02.2003 uzatvorila M. I. L. (ako kupujúci) Opčnú zmluvu a zmluvu o odplatnom prevode cenných papierov kúpou so spoločnosťou F. F., a.s., na základe ktorej získala právo kúpy 491.115 kusov akcií S., a.s. za 1.061,- Sk na akciu.
Ak by žalovaný postupoval zákonne, M. I. L. by mohla uplatniť opciu, získať 491.115 kusov akcií emitenta S., a.s. za cenu 1.061,- Sk/akciu a tie obratom predať v povinnej ponuke žalovanému za cenu 1.379,- Sk/akciu.
V dôsledku protiprávneho konania žalovaného však nebolo možné počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 zisk z takejto transakcie realizovať a nemohla peňažné prostriedky zodpovedajúce tomuto zisku bežným spôsobom zhodnocovať. Takto uplatnená škoda bola vypočítaná až do dňa 20.01.2004 (vrátane), nakoľko 21.01.2004 M. I. L. získala na základe uplatnenej opcie uvedený počet akcií S.,
a.s., ktoré potom predala v povinnej ponuke. Keďže 21.01.2004 sa M. I. L. stala vlastníkom uvedeného počtu akcií S., a.s., kalkulácia škody od tohto dňa je stanovená rovnakým spôsobom, ako pri ostatných uplatnených pohľadávkach, nakoľko od danej doby nebolo možné zhodnocovať nie len zisk, na ktorý mala daná spoločnosť nárok už 01.07.2003, ale nemohla zhodnocovať celú kúpnu cenu za akcie S., a.s. z povinnej ponuky (1.379,- Sk na akciu), na ktorej dosiahnutie mala nárok obratom po nadobudnutí uvedených akcií, čo súvisí s tým, že v čase nadobudnutia daných akcií už mala byť povinná ponuka finančne vysporiadaná a žalovaný bol s finančným vysporiadaním povinnej ponuky v omeškaní v každý nasledujúci deň až do 30.01.2004 (kedy danú povinnosť s omeškaním splnil).
Pri výpočte abstraktnej výšky škody sa aj v tomto prípade (nemožnosť zhodnotenia nedosiahnutého zisku realizáciou opcie) vychádzalo z predpokladu, že ak by M. I. L. mohla počas doby od 01.07.2003 do 20.01.2004 zhodnocovať peňažné prostriedky predstavujúce zisk z dohodnutej opčnej zmluvy, miera zhodnotenia peňažných prostriedkov by bola minimálne na úrovni 5,14 % per annum. Takto spôsobená škoda spôsobená spoločnosti M. I. L. do dňa 20.01.2004 predstavovala pri prepočte na obdobie od 01.07.2003 do 20.01.2004 sumu 4.486.532,- Sk.
Ďalšia časť spôsobenej škody na strane spoločnosti M. I. L. mala vzniknúť tým, že dňa 20.02.2003 spoločnosť M. I. L. uzatvorila aj ďalšiu Opčnú zmluvu a zmluvu o odplatnom prevode cenných papierov kúpou so spoločnosťou F. F., a.s., na základe ktorej získala právo kúpy ďalších 400.000 kusov akcií S., a.s. za cenu 1.061,- Sk na akciu.
Ak by žalovaný postupoval zákonne, spoločnosť M. I. L. by mohla uplatniť opciu, získať 400.000 kusov akcií emitenta S., a.s. za cenu 1.061,- Sk na akciu a už 01.07.2003 tieto obratom predať a zisk z tejto transakcie bežným spôsobom zhodnocovať. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného však nebolo možné takto počas doby omeškania žalovaného zisk dosiahnuť a peňažné prostriedky predstavujúce zisk bežným spôsobom zhodnocovať. Takto uplatnená škoda bola vypočítaná až do 18.11.2003 (vrátane), nakoľko dňa 19.11.2003 spoločnosť M. I. L. získala na základe uplatnenej opcie 400.000 kusov akcií emitenta S., a.s. a od danej doby (spôsobom opísaným vyššie) škodu uplatňovala už nie len zo sumy nerealizovaného zisku, ale zo sumy 400.000 * 1.379,- Sk (dôvody opísané vyššie). Pri výpočte škody spôsobenej do dňa 18.11.2003 sa teda opäť vychádzalo z možného zhodnotenia nerealizovaného zisku vo výške 5,14 % per annum. Výška takto spôsobenej škody predstavuje 2.525.669,- Sk.
Ďalšia časť škody spôsobenej spoločnosti M. I. L. mala podľa vyjadrenia žalobcu vzniknúť v súvislosti so Zmluvou o predaji a spätnom odkupe akcií (REPO OBCHOD) uzatvorenou dňa 19.11.2003 s P. B., a.s. Na základe tohto repo obchodu M. I. L. previedla na P. B., a.s. 400.000 kusov akcií spoločnosti S., a.s. za cenu 990,- Sk za kus, čím získala 396.000.000,- Sk.
Nebyť omeškania povinnej ponuky spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, nemusela by spoločnosť M. I. L. uvedený repo obchod vôbec realizovať, lebo by mohla získať ešte väčší objem peňažných prostriedkov predajom uvedeného počtu akcií žalovanému v povinnej ponuke. V dôsledku omeškania žalovaného získala M. I. L. túto sumu až 30.01.2004.
Z uvedeného plynie, že M. I. L. bola v období od 19.11.2003 do 30.01.2004 žalovaným protiprávne zbavená možnosti zhodnocovania peňažných prostriedkov vo výške rozdielu medzi sumou peňažných prostriedkov, na ktoré mala nárok pri realizácii povinnej ponuky a sumou, ktorú obdržala pri realizácii repo obchodu. Pri predpoklade zhodnocovania peňažných prostriedkov vo výške 5,14 % per annum bola takto za dané obdobie spôsobená spoločnosti M. I. L. škoda vo výške 1.577.656,- Sk.
Zároveň utrpela spoločnosť M. I. L. realizáciou repo obchodu škodu spočívajúcu v tom, že predaj 400.000 kusov akcií P. B., a.s. sa uskutočnil za 990,- Sk za akciu, ale spätný odkup týchto akcií sa uskutočnil za 1.008,99,- Sk za akciu (podľa podmienok repo obchodu). Rozdiel v predajnej a spätnej nadobúdacej cene predstavuje priamu stratu vo výške 7.596.000,- Sk. To, že za spätný odkup akcií bolo potrebné zaplatiť vyššiu sumu je dané tým, že repo obchod je z ekonomického hľadiska úver, ktorý je zabezpečený zabezpečovacím prevodom cenných papierov (akcií) s tým, že úrok za takýto úver je zohľadnený v cene spätného odkupu. Podmienky daného repo obchodu boli štandardné v bankovom sektore. Za túto škodu je plne zodpovedný žalovaný, nakoľko ak by postupoval zákonne, M. I. L. by získala peňažné prostriedky predajom akcií v povinnej ponuke a repo obchod by sa nemusel realizovať.
Žalobca taktiež v podaní zo dňa 01.12.2006 poukázal na skutočnosť, že úrad uložil žalovanému pokutu za porušenie § 114 ods. 3 zákona o CP. Taktiež žalobca poukázal, že žalovaný proti uvedenému rozhodnutiu podal správnu žalobu, ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom stupni vyhovel, ale po odvolaní sa úradu proti prvostupňovému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 3 Sž 108/2004, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel správnej žalobe, Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil svoj rozsudok tak, že správnu žalobu zamietol.
V odvolaní úrad detailne analyzoval otázku porušenia povinnosti žalovaným podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch so záverom, že žalovaný sa dostal do omeškania, keď nepredložil úradu v lehote podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch návrh povinnej ponuky, ktorý by bol v súlade so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku č.k. 1 Sž-o-NS 11/2006 uviedol, že právne posúdenie zo strany úradu o porušení § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch žalovaným tak, ako je uvedené v texte odvolania úradu, je správne a povinnosť podľa § 114 ods. 3 mala byť splnená najneskôr do 07.04.2003, ale bola splnená až 28.10.2003. Uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je právoplatný.
Žalobca uvádza, že teda nemožno mať akékoľvek pochybnosti o tom, že žalovaný konal v rozpore so zákonom.
Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 27.12.2006. Tu žalovaný dôvodil, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej zákonom ustanovenej povinnosti, nakoľko žalovaný v zákonom ustanovenej lehote listom zo dňa 28.03.2003 doručeným úradu dňa 31.03.2003 predložil úradu prvý návrh povinnej ponuky na schválenie, čo bolo v rámci zákonom ustanovenej lehoty.
Ďalej žalovaný uviedol, že výklad § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch žalobcu je zavádzajúci. Žalobca sa snaží zavádzajúco vyvodiť, že ak je v návrhu povinnej ponuky uvedená cena, ktorá nie je v súlade s výpočtom najnižšej možnej ponúkanej ceny akcií pri povinnej ponuke podľa § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, uvedené nesprávne určenie ceny je porušením povinnosti predložiť písomný návrh povinnej ponuky do 10 dní od zverejnenia skutočnosti, na základe ktorej mu vznikla povinnosť urobiť ponuku. Uvedené sa podľa žalovaného nedá implicitne z textu právnej normy vyvodiť.
Žalovaný uviedol, že žalobca zjavne nerozlišuje medzi inštitútom návrhu povinnej ponuky a samotnými podmienkami vyhlásenia povinnej ponuky. Zmyslom uvedeného inštitútu návrhu povinnej ponuky je, aby sa nevyhlasovali ponuky na prevzatie, ktoré nie sú v súlade so zákonom, o čom svedčí aj § 114 ods. 4 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého pred schválením ponuky úradom navrhovateľ nesmie túto ponuku uverejniť.
Podľa žalovaného, ak bol návrh povinnej ponuky predložený tak, že jeho cena bola v rozpore s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, neznamená to, že by tým žalovaný porušil zákon. Dôvodom je, že zákon neustanovuje povinnosť predložiť taký návrh, ktorého cena je v súlade s § 118 ods. 3 zákona o CP. Iba to znamená, že ak sa úradu predloží takýto návrh (s obsahom ponuky v rozpore s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch), úrad neschváli vyhlásenie takejto povinnej ponuky a navrhovateľ následne nemôže takúto ponuku vyhlásiť.
Žalovaný uviedol, že z tvrdenia žalobcu je zrejmé, že žalobca sa domnieva, že návrh povinnej ponuky bol v rozpore so zákonom, avšak uvedená právna konštrukcia nemá zákonnú oporu. Žalovaný poukazuje na fakt, že v § 114 ods. 5 zákona o cenných papieroch sa uvádza, že návrh povinnej, „ktorá“ je v rozpore so zákonom, úrad zamietne. Žalovaný poukázal na fakt, že zákonodarca nezvolil gramatickú konštrukciu, v ktorej by uvádzal, že zamietnutím úrad potvrdzuje nesúlad návrhu so zákonom, ale že tým potvrdzuje nesúlad samotnej povinnej ponuky so zákonom.
Popri uvedenom žalovaný poukazoval opakovane na skutočnosť, že rozhodnutie úradu č. GRUFT-051/2003/SPNP zo dňa 18.07.2003 o návrhu povinnej ponuky zo dňa 31.03.2003 nadobudlo právoplatnosť až dňa 26.09.2003, a teda až v danom čase sa, ak vôbec, dostal návrh zo dňa 31.03.2003 do rozporu so zákonom.
Rovnako sa žalovaný vyjadril aj ústne na pojednávaní dňa 01.03.2007. Popri uvedených tvrdeniach žalovaný vyzval na pojednávaní žalobcu, aby preukázal, že sa snažil počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 predať akcie za cenu minimálne vo výške 1.379,- Sk aj inak, ako v povinnej ponuke, čím by mohol zabrániť vzniku škody.
Po preskúmaní právnej argumentácie obidvoch účastníkov konania, jej právnom zhodnotení a vykonaní dôkazov súd dospel k záveru, že žaloba tak, ako ju navrhoval žalobca, je dôvodná a vzhľadom na uvedené vydal dňa 03.05.2007 rozsudok, ktorým deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 90.790.836,- Sk spolu s úrokom z omeškania zo sumy 46.673.966,- Sk vo výške 13 % p.a. od 07.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 44.116.870,- Sk vo výške 14 % p.a. od 08.02.2007 do zaplatenia a žalobcovi nahradiť trovy konania tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný dňa 23.05.2007 podal odvolanie vypracované dňa 22.05.2007 proti uzneseniu č. k. 32Cb 424/2005-829, ktorým Okresný súd Bratislava I, ako je uvedené vyššie, pripustil čiastočné späťvzatie návrhu. Odvolanie bolo podané s odôvodnením, že Okresný súd Bratislava I pripustil čiastočné späťvzatie návrhu bez toho, aby sa zaoberal otázkou vyjadrenia súhlasu alebo nesúhlasu s čiastočným späťvzatím zo strany žalovaného, čím boli naplnené podmienky na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..
Žalovaný taktiež dňa 14.06.2007 podal odvolanie vypracované dňa 12.06.2007 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb 424/2005-861 zo dňa 07.06.2007. Toto odvolanie bolo podané s odôvodnením, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c) rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenie veci.
Po preskúmaní vyššie spomenutých odvolaní Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/115/2007-935, 3Cob/138/2007 zo dňa 28.10.2007 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb 424/2005-829 ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb 424/2005-861 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I, ako súdu prvého stupňa, na ďalšie konanie.
Ako dôvody zrušenia vyššie spomenutých rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I a vrátenia veci na ďalšie konanie Krajský súdu Bratislava uviedol, že v prejednávanej veci Okresný súd Bratislava I nepostupoval v súlade s § 96 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že pokiaľ žalobca vezme svoj návrh, čo i len v časti späť po prvom pojednávaní, súd musí s týmto oboznámiť žalovaného a vyžiadať si so zastavením konania (i jeho časti) súhlas, resp. dôvody nesúhlasu. Zároveň podľa Krajského súdu Bratislava Okresný súd Bratislava I pochybil, keď pripustil zmenu žalobného návrhu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, keď dňa 03.05.2007 rozhodol vo veci samej o návrhu, ktorého zmena nenadobudla právoplatnosť. Ďalšieho pochybenia sa Okresný súd Bratislava I podľa Krajského súdu Bratislava dopustil tým, že dňa 03.05.2007 rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovaného po tom, čo žalobca predložil nový listinný dôkaz, a to napriek tomu, že podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
Okresný súd Bratislava I po vrátení veci na ďalšie prejednanie odstránil všetky vyššie uvedené pochybenia.
Na pojednávaní konanom dňa 11.12.2007 sa súd opýtal žalovaného, či tento súhlasí s tým, že žalobca berie svoj návrh v časti istiny vo výške 4.040.785,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 14% p.a. zo sumy 4.040.785,- Sk od 08.02.2007 až do zaplatenia späť. Na uvedené žalovaný uviedol, že s týmto čiastočným späťvzatím návrhu zo strany žalobcu súhlasí. Následne Okresný súd Bratislava I vydal procesné uznesenie č. k. 32 Cb 424/2005-1140 zo dňa 01.02.2008, ktorým rozhodol, že zastavuje konanie v časti istiny 4.040.785 spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% p.a. zo sumy 4.040.785,- Sk od 08.02.2007 až do zaplatenia a zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že petit bude znieť: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 90.790.836,- Sk spolu s úrokom z omeškania zo sumy 46.673.966,- Sk vo výške 13% p.a. od 07.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 44.116.870,- Sk vo výške 14% p.a. od 08.02.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 1.000.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Uvedené rozhodnutie je právoplatné, nakoľko voči nemu žiaden z účastníkov konania nepodal odvolanie.
Žalovaný mal taktiež možnosť sa v zmysle § 123 O.s.p. vyjadriť ku všetkým návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
Po vrátení veci Krajským súdom na ďalšie konanie žalovaný značne rozšíril okruh otázok a argumentov, na ktorých postavil svoju obranu vo veci.
Žalovaný predovšetkým opakovane tak písomne (napr. vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.12.2007, zo dňa 24.01.2008 a zo dňa 03.06.2008), ako aj ústne upozorňoval na znenie § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodená osoba nesplnila povinnosť vykonať s prihliadnutím na okolnosti prípadu opatrenia potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie škody.
Žalovaný tvrdil, že možnými opatreniami na odvrátenie alebo zmiernenie škody, ktoré mohli poškodení akcionári urobiť za účelom odvrátenia alebo zmiernenia škody, bolo vykonanie pokusov predať akcie emitenta S., a.s., ktorých majiteľmi boli, mimo povinnej ponuky. Mali sa najmä pokúsiť zadať príkaz na predaj svojich akcií emitenta S., a.s. na anonymnom trhu alebo predložiť ponuku inej osobe na uzavretie priameho obchodu. V nadväznosti na uvedené žalovaný tvrdil, že je názoru, že poškodené osoby žiadne takéto úkony smerujúce k odvráteniu alebo zmierneniu škody nevykonali.
Žalovaný tvrdil, že je dôkaznou povinnosťou a dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že poškodení akcionári vykonali opatrenia na zmiernenie škody v podobe preukázania, že poškodené osoby zadali príkaz na predaj svojich akcií emitenta S., a.s. na anonymnom trhu alebo predložili ponuku na predaj tretej osobe za príslušnú cenu na trhu priamych obchodov.
Žalovaný tvrdil, že nemôže byť jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že sa niečo nevykonalo (že poškodení akcionári nevykonali úkony, potrebné na predaj akcií).
Žalovaný pritom argumentoval, že bez preukázania pokusu vykonať predaj akcií emitenta S., a.s. poškodenými akcionármi formou anonymného alebo priameho obchodu nie je možné tvrdiť, že by k vykonaniu predaja nedošlo.
S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný zastával právny názor, že bez preukázania pokusu o vykonanie takéhoto predaja zo strany poškodených akcionárov nie je možné žalobcovi priznať žiadny nárok na náhradu škody.
K znaleckému posudku č. 9/2007 (ktorý bol vykonaný ako listinný dôkaz na pojednávaní dňa 03.05.2007) vypracovanému na žiadosť žalobcu znaleckou organizáciou Z., s.r.o. sa žalovaný vyjadril, že je nepoužiteľný ako dôkaz preukazujúci, či akcionári vykonali efektívne opatrenia na zmiernenie vzniku škody alebo nie (uvedený znalecký posudok zahŕňa prehľad obchodovania s kurzovými a aj priamymi obchodmi akcií emitenta S., a.s. vykonanými na burze za obdobie od 01.07.2003 do 30.01.2004. Záver znalca uvádza, že s ohľadom na situáciu a všetky okolnosti obchodovania s akciami emitenta S., a.s. v období od 01.07.2003 do 30.01.2004 sa nedá predpokladať, že by skupina akcionárov vlastniaca viac ako 1.500.000 kusov akcií emitenta S., a.s. mohla vykonať efektívne opatrenia na zmiernenie vzniku škody).
K vyššie uvedenej argumentácii žalovaného žalobca opakovane písomne (napr. vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.01.2008, zo dňa 14.05.2008 a zo dňa 16.05.2008) ako aj ústne argumentoval, že právne názory žalovaného nie sú správne.
Žalobca poukázal na to, že je to práve žalovaný, ktorý tvrdí, že v rozhodnom čase existovala možnosť vykonať také opatrenia, ktoré by v prípade ich vykonania viedli k odstráneniu alebo zmierneniu škody (nakoniec vzniknutej na strane poškodených akcionárov). Ide o pozitívne skutkové tvrdenie žalovaného, ktorý tvrdí, že existovala možnosť vykonať takéto opatrenia. Žalobca naopak s prihliadnutím na stav obchodovania s akciami emitenta S., a.s. v čase od 01.07.2003 do 30.01.2004 tvrdil, že neexistovala
reálna možnosť na vykonanie akýchkoľvek opatrení, ktoré by, ak by zo strany poškodených akcionárov boli vykonané, viedli k odstráneniu alebo zmierneniu škody. Predovšetkým žalobca tvrdil, že takýmito opatreniami by rozhodne nemohli byť príkazy na predaj akcií na anonymnom trhu burzy, nakoľko stav obchodovania bol počas celého obdobia taký, že bežne neexistovala možnosť akcie emitenta S., a.s. predať za cenu, ktorá by škodu čo len zmiernila. Žalobca poukázal na údaje zo znaleckého posudku č. 9/2007 vypracovaného znaleckou organizáciou Z., s.r.o., v ktorom boli uvedené ceny všetkých obchodov realizovaných od 01.07.2003 do 30.01.2004. Čo sa týka možnosti realizácie priamych obchodov, žalobca poukázal na to, že ani tu nemá žiadne informácie o tom, že by mal akýkoľvek poškodený akcionár možnosť vykonať obchod, ktorý by mohol škodu odstrániť alebo zmierniť a napriek tomu takýto obchod nevykonal, a opäť poukázal na závery znaleckého posudku č. 9/2007 vypracovaného znaleckou organizáciou Z., s.r.o.. Z obsahu znaleckého posudku vyplývalo, že nebolo bežné, aby sa realizáciou priamych obchodov dosiahla taká cena, pri ktorej by mohlo dôjsť k odstráneniu alebo zmierneniu škody. Pritom nevykonaním opatrenia by bolo až nezrealizovanie predaja za cenu, ktorá by znamenala odstránenie alebo zmiernenie škody, ak by takýto predaj bol pre niektorého z poškodených akcionárov dostupný.
S ohľadom na skutočnosť, že je to práve žalovaný, kto tvrdí pozitívne skutkové tvrdenie, a to že poškodení akcionári mali možnosť škode predísť, alebo túto zmenšiť, je to podľa názoru žalobcu práve žalovaný, kto musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom týchto svojich pozitívnych skutkových tvrdení.
Žalobca upozornil, že on vychádza z bežného chodu vecí, ktorý je zrejmý zo zoznamu realizovaných anonymných a priamych obchodov a pri nich dosiahnutých cien. Žalobca poukázal, na skutočnosť, že podľa jeho názoru situácia na trhu bola taká, že požiadavka žalovaného, aby poškodení akcionári počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 zadávali príkazy, resp. oslovovali tretie osoby s ponukou na predaj akcií emitenta S., a.s. za cenu 1.379,- Sk/ks, sa javí ako celkom neprimeraná okolnostiam prípadu, nakoľko by to k žiadnemu odvráteniu ani zmierneniu škody neviedlo. Žalobca ďalej tvrdil, že žiaden z poškodených akcionárov emitenta S., a.s. nemal povinnosť vykonávať úkony, ktoré by zjavne k ničomu pozitívnemu neviedli.
Je to žalovaný, kto pre úspech v spore potrebuje súdu preukázať skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva, že poškodené subjekty porušili svoju prevenčnú povinnosť, ktorú ak by splnili, škoda by nevznikla (prípadne by nevznikla aspoň v časti). Súd je názoru, že žalobca správne poukázal, že on nemá ohľadom uvedeného žiadnu dôkaznú povinnosť.
Navyše žalobca opakovane upozorňoval, že ak aj nevykonanie príkazov alebo ponúk bolo porušením prevenčnej povinnosti (čo však dôrazne odmietal), aj potom by platilo, že žalovaný nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nevykonaním príkazov, resp. ponúk, a vznikom škody. Ak by chcel žalovaný so svojou námietkou uspieť, musel by taktiež dokázať (uniesť dôkazné bremeno), že práve nevykonanie príkazu/príkazov na predaj akcií emitenta S., a.s., alebo neoslovenie tretích osôb s výzvou na uzavretie priamych obchodov, bolo príčinou vzniku škody, nakoľko v § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uvádza, že: „Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá jej vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.“
Žalobca ďalej k uvedenej námietke žalovaného navrhol vykonať dôkaz znaleckým posudkom ustanoveným súdom, ktorý sa mal podľa návrhu žalobcu vyjadriť k tomu, či boli závery znaleckého posudku č. 9/2007 zo dňa 02.05.2007 vypracované znaleckou organizáciou Z., s.r.o. správne a či mali alebo nemali poškodení akcionári, vzhľadom na stav obchodovania s akciami emitenta S., a.s. v čase od 01.07.2003 do 30.01.2004, objektívnu možnosť vykonať opatrenia smerujúce k úplnému zabráneniu vzniku škody, alebo aspoň k jej zmierneniu.
Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie zo dňa 24.01.2008), že žalovaný podľa svojho tvrdenia nemohol zodpovedať za porušenie povinnosti podať riadny návrh povinnej ponuky za dobu, počas ktorej mu bránili v plnení jeho povinnosti okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť žalovaný označil šetrenie úradu o tom, či burzový obchod č. 9 zo dňa 20.03.2003 s akciami emitenta S., a.s. bol alebo nebol manipulatívny. Podľa žalovaného táto okolnosť vylučujúca zodpovednosť trvala do 17.07.2003, kedy sa šetrenie úradu skončilo.
K tejto námietke sa vyjadril žalobca tak, že podľa jeho názoru žalovanému nič nebránilo včas podať úradu návrh povinnej ponuky s cenou 1.379,- Sk, a to aj v čase, kedy sa úradom prešetroval burzový obchod označený žalovaným.
Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie zo dňa 24.01.2008 a zo dňa 03.06.2008), že podľa tvrdenia žalovaného bola výška ušlého zisku u poškodených akcionárov určená nesprávne. Výška ušlého zisku sa mala určiť podľa § 737 ods. 1 v spojení s § 729 Obchodného zákonníka, a to tak, že sa malo vychádzať z výnosnosti štátnych pokladničných poukážok v domovských štátoch zahraničných subjektov (poškodených akcionárov).
Žalobca proti uvedenému argumentoval tým, že ustanovenia Hlavy III Obchodného zákonníka (Osobitné ustanovenia pre záväzkové vzťahy v medzinárodnom obchode) sa podľa § 729 Obchodného zákonníka použijú popri ostatných ustanoveniach Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy uvedené v § 261 a 262, na ktorých vzniku sa podieľa aspoň jeden účastník, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu ako ostatní účastníci, ak sa tieto vzťahy spravujú slovenským právnym poriadkom. Z uvedeného podľa právneho názoru žalobcu vyplýva, že Hlava III Obchodného zákonníka sa na náhradu škody v tomto prípade nevzťahuje, nakoľko Obchodný zákonník sa na uvedený spor vzťahuje iba z dôvodu, že tak určuje § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch. Ak by uvedeného ustanovenia zákona o cenných papieroch nebolo, na vzniknutý spor by sa vôbec neaplikoval Obchodný zákonník, nakoľko nejde o záväzkový vzťah spadajúci pod aplikáciu § 261 alebo 262 Obchodného zákonníka. To znamená, že s ohľadom na § 729 Obchodného zákonníka sa Hlava III na tento spor nemá aplikovať.
Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak by sa aj Hlava III Obchodného zákonníka na uvedený spor vzťahovala, výklad § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, ako ho vymedzil žalovaný, nie je správny. V § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uvádza, že pri použití § 381 sa prihliada na výšku zisku spravidla dosahovaného v štáte, kde má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, oprávnená osoba. Teda prioritne sa aplikuje § 381 Obchodného zákonníka, ktorý vymedzuje možnosť požadovať náhradu škody spravidla dosahovaného v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných porušenej zmluve (platí však aj na mimozmluvné porušenia) v okruhu podnikania, v ktorom podniká poškodený. Pri porušení povinnosti žalovaným došlo k zásahu do činnosti poškodených akcionárov na území Slovenskej republiky. Vychádza sa teda zo zisku, ktorý bolo možné dosiahnuť za obdobných podmienok (teda v Slovenskej republike). Ustanovenie § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka však udáva možnosť výberu pri zahraničných osobách, aby sa vychádzalo zo ziskov, ktoré by bolo možné dosiahnuť v ich domovskom štáte, čo je vyjadrené tým, že sa popri ustanoveniu § 381 Obchodného zákonníka má prihliadať (nie však výlučne vychádzať) na výšku zisku spravidla dosahovaného v štáte, kde má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, oprávnená osoba.
Žalobca taktiež argumentoval, že ak by aj súd neuznal vyššie spomenuté argumenty, neexistuje dôvod, prečo pri zahraničných poškodených akcionároch vychádzať práve zo štátnych pokladničných poukážok v ich domovskom štáte, keďže došlo k zásahu do ich činnosti na akciových trhoch. Žalobca predsa v žalobe nevyčíslil skutočný ušlý zisk, ktorý mali poškodení akcionári dosiahnuť investovaním peňazí do štátnych pokladničných poukážok, ale žiadal náhradu abstraktného ušlého zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka. Poukazom na výnosnosť štátnych pokladničných poukážok žalobca iba poukázal, že žalobcom požadovaná náhrada škody je na veľmi konzervatívnej úrovni (lebo investovanie do štátnych pokladničných poukážok je veľmi konzervatívnym spôsobom investovania) . Výnosy na akciových trhoch však boli vyššie.
K uvedenej argumentácii žalovaný reagoval tým, že podľa jeho právneho názoru § 381 Obchodného zákonníka neurčuje teritoriálnu stránku, pretože v prípade záväzkových vzťahov medzi slovenskými subjektmi to nie je potrebné a ide automaticky o ušlý zisk spravidla dosahovaný v okruhu podnikania na území Slovenska.
Žalovaný taktiež tvrdil, že žalobca uplatnil ušlý zisk vo výške štátnych pokladničných poukážok, a preto sú ostatné skutočnosti irelevantné.
Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie zo dňa 24.01.2008), že podľa žalovaného osoby, ktoré sa stali akcionármi emitenta S., a.s. neskôr ako dňa 09.04.2003 nemajú nárok na náhradu škody (a
v rozsahu pohľadávok na náhradu škody od týchto osôb nemá ani žalobca nárok na náhradu škody). Žalovaný argumentoval, že dňa XX.XX.XXXX . bolo v tlači (v N. O.) zverejnené, že úrad zamietol návrh žalovaného na vyhlásenie povinnej ponuky. S uvedeným žalovaný spája, že po uvedenom dátume teda ani laická verejnosť nemohla dôvodne očakávať, že k vyhláseniu povinnej ponuky dôjde dňa 25.04.2003 a k jej majetkovému a finančnému vysporiadaniu dňa 01.07.2003. S tým zasa žalovaný spája právny názor, že tzv. noví poškodení akcionári (t.j. akcionári, ktorí akcie nadobudli po 09.04.2003), nenadobudli voči žalovanému žiadny nárok na náhradu škody. V prípade škody, ktorá vznikla týmto poškodeným akcionárom podľa žalovaného nie je daný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to priama príčinná súvislosť medzi nesplnením povinnosti žalovaným a vznikom škody u nových akcionárov.
Podľa právneho názoru, ktorý prezentoval žalovaný, kúpa akcií emitenta S., a.s. tzv. novými poškodenými akcionármi počas pretrvávania porušenia povinnosti zo strany žalovaného predstavuje medzipríčinu vzniku škody, ktorú spôsobili samotní noví poškodení akcionári. Žalovaný argumentoval, že keby noví poškodení akcionári nekúpili akcie počas doby pretrvávania porušenia povinnosti zo strany žalovaného, nedošlo by u nich ku vzniku škody.
Žalobca k uvedenému vyjadril právny názor, že nemohlo ísť o žiadnu medzipríčinu vzniku škody, nakoľko škoda by vznikla aj v prípade, ak by nedošlo ku kúpe akcií emitenta S., a.s. novými poškodenými akcionármi. Škoda by vznikla aj bez realizácie kúpy, ibaže by sa negatívne dotkla inej osoby, čo je však z hľadiska možnosti vylúčenia náhrady vzniknutej škody irelevantné.
Žalobca ďalej tvrdil, že skutočnosť zverejnenia zamietnutia návrhu povinnej ponuky úradom, čo sa stalo dňa 10.04.2003, nemá žiadny vplyv na to, že žalovaný túto povinnosť mal, a dalo sa očakávať, že si ju splní. Keď sa žalovaný dozvedel, že jeho návrh povinnej ponuky úrad zamietol, mohol podať riadny návrh obratom, a nemal čakať 213 dní.
Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie zo dňa 24.01.2008), že tzv. noví poškodení akcionári realizáciou obchodov po 09.04.2003 realizovali zisk, nakoľko kúpili akcie emitenta S., a.s. za cenu nižšiu, ako tieto akcie následne predali v povinnej ponuke žalovanému.
Žalovaný namietal, že ak by bola povinná ponuka vyhlásená včas, takéto obchody by nebolo možné uzatvoriť.
Žalobca argumentoval, že skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza, nemajú nič spoločné s predpokladmi na náhradu škody. Predovšetkým nejde o porušenie prevenčnej povinnosti, nakoľko tú treba vykladať vždy racionálne. Nie je možné argumentovať, že osoby nemali kupovať akcie, keď sa naskytla možnosť tieto akcie kupovať za nižšiu cenu a tieto následne predať za vyššiu cenu, nakoľko škoda, ktorú by tzv. poškodení akcionári utrpeli takýmto tzv. plnením prevenčnej povinnosti, by presahovala škodu, ktorú tzv. noví poškodení akcionári utrpeli tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť. Takýto výklad by bol iracionálny.
Navyše fakt, že tzv. noví poškodení akcionári kupovali akcie aj počas doby porušenia povinnosti zo strany žalovaného nemá nič spoločné s právnym nárokom všetkých akcionárov emitenta S., a.s., aby si tento plnil včas všetky povinnosti súvisiace s povinnou ponukou a túto riadne a včas vyhlásil.
Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie zo dňa 11.12.2007 a zo dňa 24.01.2008), že žalovaný má vážne pochybnosti o tom, či boli vyššie spomenuté Opčné zmluvy a zmluvy o odplatnom prevode cenných papierov kúpou so spoločnosťou F. F., a.s. zo dňa 20.02.2003, na základe ktorých získala spoločnosť M. I. L. právo kúpy 891.115 kusov akcií S., a.s. za 1.061,- Sk na akciu, skutočne uzavreté dňa 20.02.2003.
Pochybnosť malo na strane žalovaného vzbudiť to, že na zmluvách bolo tak na strane spoločnosti F. F., a.s. ako aj na strane spoločnosti M. I. L. uvedené, že dátum uzavretia zmlúv je 20.02.2003, pritom však na strane spoločnosti F. F., a.s. sa uvádzalo, že k uzavretiu zmlúv došlo v Bratislave a na strane M. I. L. sa uvádzalo, že k podpisu došlo na Cypre.
Žalobca poukázal na to, že uvedené zmluvy boli nie len uzavreté, čo žiadny z ich účastníkov nikdy nespochybňoval, ale povinnosti z nich aj boli realizované a došlo na ich základe k prevodu akcií.
K uvedenému žalobca ďalej súdu predložil a ako dôkazy označil listiny (uvedené nižšie), ktoré ozrejmovali spôsob, ako uvedené subjekty medzi sebou zmluvy uzatvárali.
Ďalšou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že ak aj došlo medzi spoločnosťami F. F., a.s. a M. I. L. dňa 20.02.2003 k uzatvoreniu spomenutých Opčných zmlúv a zmlúv o odplatnom prevode cenných papierov kúpou, škoda vzniknutá na ich základe je nepredvídateľnou škodou, ktorá sa nenahrádza v zmysle § 379 Obchodného zákonníka. Žalovaný totiž podľa svojho tvrdenia nemohol predvídať, že dôjde k uzavretiu takýchto zmlúv. Žalovaný upozornil, že takéto zmluvy nie sú predmetom žiadnej verejne prístupnej evidencie, a teda o ich uzavretí nemohol vedieť.
Taktiež žalovaný podľa svojho tvrdenia nemohol vedieť, že spoločnosť M. I. L. nevyužije svoje právo na realizáciu zisku z opčných zmlúv v čase, kedy ceny akcií na trhu prevýšili ceny dohodnuté v opčných zmluvách a bude s uplatnením opcií čakať na možnosť predaja akcií do povinnej ponuky.
K uvedenej námietke žalobca uviedol, že opčné zmluvy sú najčastejšie uzatváranými typmi burzových obchodov, a teda nie je možné tvrdiť, že niekto nemohol predvídať možnosť uzatvorenia takéhoto typu obchodu. Žalobca poukázal na to, že samotný žalovaný nadobudol akcie emitenta S., a.s. (čím mu vznikla povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku) na základe opčných zmlúv. Ťažko teda môže tvrdiť, že uzatvorenie takéhoto typu obchodu nemohol predvídať.
K časti námietky o nerealizovaní opcie v čase, kedy už by tým spoločnosť M. I. L. mohla dosiahnuť zisk, žalobca namietol, že spôsob uvažovania tak, ako sa ho snaží prezentovať žalovaný, nie je racionálny a bežný. Spoločnosť M. I. L. totiž musela vedieť (pri znalosti právnych predpisov), že žalovanému vznikla povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku za cenu minimálne 1.379,- Sk (išlo o verejne známu a objektívne správnu informáciu). Neexistoval teda racionálny dôvod pre spoločnosť M. I. L., aby táto realizovala opčné obchody v čase, kedy mohla dosiahnuť menší zisk, ako zisk, ktorý spoločnosť M. I. L. mala právny nárok dosiahnuť (a nakoniec aj dosiahla) realizovaním opčných obchodov s cieľom predaja opčnými obchodmi nadobudnutých akcií emitenta S., a.s. do povinnej ponuky. Právnym faktom však zostáva, že spoločnosť M. I. L. mala právny nárok dosiahnuť zisk, spôsobom uvedeným vyššie, skôr.
Ďalšou námietkou žalovaného (vyjadrenie zo dňa 11.12.2007 a vyjadrenie zo dňa 24.01.2008) bolo, že žalovaný údajne nemohol predvídať, že spoločnosť M. I. L. uzavrie R. O., a preto žalobca, v súlade s § 379 Obchodného zákonníka, nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá vznikla spoločnosti M. I. L. v súvislosti s uzavretím REPO OBCHODU.
Taktiež žalovaný namietal, že ak by aj mohol predvídať, že dôjde u uzavretiu REPO OBCHODU, nemohol predvídať, že si takto spoločnosť M. I. L. obstará peňažné prostriedky za úrok vyšší ako priemer (priemer podľa tvrdenia žalovaného bol na úrovni 8,55 % p.a., zatiaľ čo k obstaraniu peňažných prostriedkov spoločnosťou M. I. L. došlo za 10 % p.a.).
K uvedenému žalobca uviedol, že podľa jeho právneho názoru realizáciou REPO OBCHODU došlo na strane spoločnosti M. I. L. ku vzniku škody, ktorá bola predvídateľná. Predovšetkým žalovaný mohol a mal predvídať, že spoločnosť M. I. L. si bude musieť obstarávať peňažné prostriedky, ktoré mala dostať, ale nedostala od žalovaného, náhradným spôsobom. Z toho pohľadu je realizácia REPO OBCHODU predvídateľná, nakoľko REPO OBCHOD bol úverom zabezpečeným zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k akciám emitenta S., a.s.
Ďalej je tiež zrejmé, že výška úrokovej sadby sa neodlišuje podstatným spôsobom od priemernej úrokovej sadzby úverov poskytovaných bankami v Slovenskej republike v danom období. Žalobca poukázal na fakt, že žalovaným uvádzaná úroková miera predstavuje priemer, čo znamená, že určité subjekty si brali a určité banky poskytovali úvery za nižšie ale aj vyššie úrokové sadzby. Úroková miera bežne fluktuuje v určitom rozpätí okolo priemernej sadzby, a ak je niečo bežné, je to potom aj predvídateľné.
O nepredvídateľnú škodu by išlo vtedy, ak by dohodnutý úrok vybočil z bežných mantinelov oscilácie okolo priemeru, čo však zjavne nebol tento prípad.
Súd preskúmal vyššie uvedené tvrdenia účastníkov konania, vrátane námietok (obrany) žalovaného. Súd predovšetkým dospel k právnemu záveru, že žalovaný porušil svoju zákonom uloženú povinnosť.
Ako bolo uvedené, žalovaný tvrdil, že ak sa predloží úradu návrh povinnej ponuky s cenou pod minimálnu cenu požadovanú § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, neznamená to, že by návrh povinnej ponuky bol v rozpore so zákonom. Súd sa s uvedeným právnym názorom žalovaného nestotožňuje. Súd vychádza z bežnej praxe úradu, ktorý ako orgán so zákonom ustanovenou právomocou sám vo výroku svojho rozhodnutia (GRUFT-051/2003/SPNP zo dňa 18.07.2003) o zamietnutí návrhu povinnej ponuky s cenou 1.200,- Sk za akciu uvádza, že návrh povinnej ponuky na prevzatie zo dňa 31.03.2003 je v rozpore so zákonom o cenných papieroch z dôvodu, že cena určená spoločnosťou M. v návrhu povinnej ponuky na prevzatie nie je v súlade s ustanovením § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch.
Prax úradu bola správna. Rozhodujúcou právnou normou pre vyvodenie správnosti praxe úradu je § 114 ods. 5 zákona o cenných papieroch, v ktorom sa uvádza, že návrh ponuky, ktorá je v rozpore so zákonom, úrad v lehote siedmich pracovných dní odo dňa jej doručenia úradu zamietne. Napriek skutočnosti, že zákon uvádza, že sa zamietne návrh povinnej ponuky, „ktorá“ je v rozpore so zákonom, účelom je, aby sa zamietol návrh obsahujúci opäť len text navrhovanej povinnej ponuky, nie samotná ponuku. Návrh povinnej ponuky totiž nikdy neobsahuje povinnú ponuku v právnom zmysle slova (tá vzniká až jej vyhlásením po schválení návrhu), čo vyplýva z faktu, že ponukou na prevzatie (teda aj povinnou ponukou) je v právnom zmysle slova (v zmysle definície ponuky obsiahnutej v § 114 ods. 1 zákona o cenných papieroch) až samotný „verejný prísľub“ na nadobudnutie kótovaných cenných papierov. Povinnou ponukou v právnom zmysle slova je teda až vyhlásený (zverejnený) verejný prísľub. Naopak v návrhu ponuky je len navrhovaný text (teda iba návrh) neskoršej povinnej ponuky, ktorý sa zamieta v prípade, ak je v rozpore so zákonom.
Zákonodarca na viacerých miestach textu právneho predpisu používa výraz „ponuka“ tam, kde je zjavné, že ide len o návrh a nie o už vyhlasovanú ponuku v právnom zmysle slova, ako ju definuje § 114 ods. 1 zákona o cenných papieroch. Tak tomu je aj v predchádzajúcom ustanovení § 114 ods. 4 zákona o cenných papieroch, kde sa uvádza, že pred schválením ponuky úradom nesmie navrhovateľ túto ponuku zverejniť, hoci je zjavné, že sa neschvaľuje vyhlásená ponuka, ale iba jej návrh. Zákonodarca použil konštrukciu, v ktorej stotožňuje schválenie ponuky so schválením samotného návrhu a teda aj naopak platí, že zamietnutím ponuky pre jej rozpor so zákonom myslel zamietnutie samotného návrhu pre jeho rozpor so zákonom, nakoľko návrh obsahuje navrhované znenie neskoršej ponuky so znením v rozpore so zákonom. Rovnako aj úrad preto správne vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že návrh je v rozpore so zákonom, čo bolo v súlade so zmyslom právnej normy.
Pre posúdenie porušenia povinnosti žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým žalobca uplatňoval svoj nárok, je rozhodujúce posúdenie ustanovenia § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, ktorý ustanovuje, že navrhovateľ (v tomto prípade žalovaný) má povinnosť predložiť úradu návrh povinnej ponuky do 10 dní od zverejnenia skutočností, na základe ktorých mu vznikla povinnosť urobiť ponuku.
Vychádzajúc z účelu sledovaného uvedeným ustanovením zákona o cenných papieroch súd posúdil uvedené ustanovenie tak, že uvedená povinnosť sa plní nie predložením akéhokoľvek návrhu povinnej ponuky, ale len predložením takého návrhu povinnej ponuky, ktorý obsahuje text neskôr vyhlasovanej povinnej ponuky, teda text povinnej ponuky v súlade so zákonom o cenných papieroch a aj jeho ustanovením § 118 ods. 3. V opačnom prípade by platilo, že navrhovateľ si splní svoju povinnosť predložiť návrh povinnej ponuky v zákonom ustanovenej lehote aj vtedy, ak navrhuje úradu vyhlásenie povinnej ponuky, ktorá vyhlásená nemôže byť. Potom by však platilo, že predložením neakceptovateľného návrhu (ktorý je v rozpore so zákonom) dôjde ku splneniu zákonom ustanovenej povinnosti riadne a včas. Teda, že plnením nie v súlade so zákonom by došlo k splneniu povinnosti. Uvedený výklad nie je správny, nakoľko vychádza z predpokladu možnosti plnenia zákonnej povinnosti spôsobom zjavne rozporným s účelom zákona.
Dôsledkom akceptácie takéhoto výkladu, aký prezentuje žalovaný, by bolo, že navrhovateľ môže neúmerne dlho a aj úmyselne odďaľovať naplnenie účelu § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, ktorým je, aby došlo k vyhláseniu povinnej ponuky pre ostatných akcionárov v skorom čase po nadobudnutí zákonom ustanoveného podielu na preberanej spoločnosti. Dokonca by mohol vyhlásenie povinnej ponuky celkom zmariť, čo zjavne nie je účelom zákona. Takýto výklad by bol akceptovateľný za
predpokladu, že by účelom zákona nebola povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku, ale iba možnosť vyhlásiť povinnú ponuku s tým, že ak sa povinná ponuka vyhlási, tak len za cenu ustanovenú § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Pri prihliadnutí na celú úpravu inštitútu povinnej ponuky však súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný povinnú ponuku vyhlásiť a vyhláseniu povinnej ponuky mal predchádzať jeho riadny postup na riadne a včasné vykonanie krokov vedúcich ku včasnému vyhláseniu povinnej ponuky, pričom jedným z týchto krokov malo byť predloženie návrhu povinnej ponuky v lehote podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch s obsahom v súlade s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch.
Žalovaný napriek vedomosti o tom, že minimálna cena povinnej ponuky má byť 1.379,- Sk navrhol úradu schválenie povinnej ponuky pri cene 1.200,- Sk za jednu akciu spoločnosti S., a.s. z dôvodu, že sa na základe vlastného uváženia rozhodol neakceptovať cenu jedného obchodu do výpočtu minimálnej ceny podľa § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, hoci na to nemal oprávnenie.
Márnym uplynutím lehoty podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch na predloženie riadneho návrhu povinnej ponuky so znením, ktoré by bolo v súlade so zákonom, sa žalovaný dostal do omeškania s plnením povinnosti podľa uvedeného ustanovenia zákona. Uvedená povinnosť teda naďalej trvala a bola splnená až predložením návrhu povinnej ponuky s cenou v súlade s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch dňa 28.10.2003, v dôsledku čoho došlo k vysporiadaniu ponuky až dňa 30.01.2004. Uvedená povinnosť však mala byť splnená najneskôr do 07.04.2003, teda v značnom predstihu pred skutočným termínom splnenia povinnosti. K rovnakému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia č.k. 1 Sž-o-NS 11/2006.
Žalovaný poukazoval v konaní pred súdom, že spomenuté rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je predmetom preskúmania na základe ústavnej sťažnosti podanej žalovaným a z uvedeného dôvodu navrhoval súdne konanie prerušiť. Súd konanie neprerušil z viacerých dôvodov. Predovšetkým súd sám dospel k právnemu záveru, že žalovaný mal splniť svoju povinnosť podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papierov najneskôr do 07.04.2003 (pritom bola splnená až 28.10.2003, teda v značnom omeškaní), a na zhodné závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky len podporne poukázal. Ďalej platí, že nie je v kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky vykladať zákon o cenných papieroch. Táto právomoc patrí do kompetencie všeobecných súdov pri ich rozhodovacej činnosti. Súd však zo záujmu sledoval, ako dopadne podaná sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 09.01.2008 sťažnosť žalovaného, ako zjavne neopodstatnenú, odmietol (III. ÚS 1/08-20).
Súd mal za preukázané, že návrh povinnej ponuky zo dňa 31.03.2003 bol v rozpore so zákonom, čo vyplývalo aj z výroku rozhodnutia úradu. Fakt, že právoplatne sa konanie o návrhu povinnej ponuky skončilo až dňa 26.09.2003 (na čo poukazoval žalovaný) nemá žiadny vplyv na objektívne stanovenú povinnosť uvedenú v § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Priebeh správneho konania o zamietnutí návrhu povinnej ponuky sa teda tejto povinnosti nedotýka a teda nedotýka sa ani skutočnosti, že uplynutím lehoty vyjadrenej v uvedenom ustanovení zákona sa žalovaný dostal do omeškania s riadnym plnením povinnosti predložiť návrh povinnej ponuky, ktorý by bol v súlade so zákonom. Právoplatné rozhodnutie o návrhu povinnej ponuky (GRUFT-051/2003/SPNP) právoplatne potvrdilo, že návrh povinnej ponuky zo dňa 31.03.2003 bol od samého počiatku v rozpore so zákonom, čo sa uvádza aj vo výroku rozhodnutia. Súd z takéhoto výroku vychádzal v súlade s § 135 ods. 2 O.s.p.
Neplatí teda, že by sa návrh povinnej ponuky dostal do rozporu so zákonom až právoplatným ukončením v administratívnom konaní, ako dôvodil žalovaný, naopak administratívne konanie len deklarovalo právny stav od počiatku.
Taktiež neplatí (čo tvrdil žalovaný), že existencia správneho konania pred úradom o prešetrovaní burzového obchodu č. 9 zo dňa 20.03.2003, či tento obchod mal alebo nemal manipulatívny charakter, by bola liberačným dôvodom v zmysle § 374 Obchodného zákonníka.
V zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku, alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej ak by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
Skutočnosť, že pred úradom prebiehalo prešetrovanie burzového obchodu č. 9 zo dňa 20.03.2003, sa žiadnym spôsobom nedotkla tak faktickej možnosti žalovaného podať riadny návrh povinnej ponuky v zmysle § 114 ods. 3 zákona o cenných papierov a ani nezakladala právnu nemožnosť plnenia si danej povinnosti na strane žalovaného.
Táto skutočnosť bola len prekážkou (nie na strane žalovaného) na strane úradu, pre ktorú úrad nemohol hneď (bez prerušenia konania až do času ukončenia správneho konania o prešetrovaní burzového obchodu č. 9 zo dňa 20.03.2003) rozhodnúť o návrhu povinnej ponuky žalovaného pri cene 1.200 Sk za jednu akciu spoločnosti S., a.s.
V žiadnom prípade však nešlo o prekážku na strane žalovaného podať pred alebo najneskôr dňa 07.04.2003 riadny návrh povinnej ponuky úradu pri cene najmenej 1.379,- Sk za jednu akciu spoločnosti S., a.s. Ak by si žalovaný svoju povinnosť splnil, nenastala by ani prekážka na strane úradu, ktorý by mohol a zároveň musel v zmysle § 114 ods. 5 a 6 zákona o cenných papieroch takýto návrh, ktorý by bol v súlade so zákonom, schváliť.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že vedenie správneho konania, v ktorom úrad prešetroval burzový obchod č. 9 zo dňa 20.03.2003, nie je liberačným dôvodom v zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Žalovaný sa rozhodol už len na základe začatia prešetrovania burzového obchodu č. 9 zo dňa 20.03.2003 správať tak, ako by bolo konanie pred úradom v danej veci ukončené s výsledkom, že burzový obchod č. 9 zo dňa 20.03.2003 je manipulatívny a vyčiarknutý zo zoznamu platne uzavretých obchodov vedených burzou. Napriek tomu, že nič nebránilo splneniu povinnosti žalovaného, žalovaný sa rozhodol pri „plnení svojej povinnosti“ (nie však riadnom) jeden z platne uzatvorených burzových obchodov neakceptovať ako platný, hoci bol ako platný vedený burzou. Takéto konanie na strane žalovaného bolo nedôvodné.
Z ustanovenia § 114 ods. 5 a 6 zákona o cenných papieroch vyplýva, že ak by žalovaný predložil včas návrh povinnej ponuky úradu, ten by ho musel schváliť. Na uvedenom fakte by nič nemohla zmeniť skutočnosť, že v danom čase prebiehalo preverovanie úradu, či obchod zo dňa 20.03.2003 mal manipulatívny charakter. Ak by totiž žalovaný navrhol vyhlásenie povinnej ponuky za cenu 1.379,- Sk na jednu akciu emitenta S., a.s., teda za cenu, ktorá bola objektívne minimálnou cenou pri aplikácii § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, konanie, na ktoré upozorňoval žalovaný, by nemalo charakter nevyriešenej predbežnej otázky a úrad, ako už bolo konštatované, by musel takýto návrh schváliť. K prerušeniu konania by dôjsť nemohlo. Uvedená cena (1.379,- Sk) pritom bola, ako vyplýva aj z rozhodnutia úradu, objektívne zákonom ustanovená ako najnižšia cena, akú bolo možné uviesť v návrhu ponuky tak, aby tento bol v súlade so zákonom. Ak sa žalovaný rozhodol konať spôsobom, ktorý viedol k objektívnemu porušeniu ustanovenia § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, keď bol presvedčený, že jeden z obchodov nemal byť zarátaný do minimálnej ceny v zmysle § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, sám zodpovedá za objektívne porušenie zákonnej povinnosti, ktoré bolo s jeho presvedčením spojené, ak sa neskôr ukázalo, že jeho postup a predpoklady neboli správne. Dôvody konania žalovaného a jeho presvedčenie sú v tomto prípade irelevantné, nakoľko platí, že v zmysle § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch sa zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností podľa tohto zákona (zákona o cenných papieroch) spravuje úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, ktorý vychádza z konštrukcie objektívnej zodpovednosti za náhradu škody, pri ktorej sa zavinenie škodcu nevyžaduje. Presvedčenie žalovaného, že nekoná v rozpore so zákonom majú však vplyv len na otázku jeho zavinenia, nie na otázku objektívneho porušenia zákonnej povinnosti.
Na doplnenie, v čase, kedy žalovanému vznikla povinnosť predložiť úradu návrh povinnej ponuky, nešlo o nepredvídateľnú skutočnosť, ako vyžaduje § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri definovaní nepredvídateľnej prekážky (nepredvídateľnej v čase vzniku záväzku).
Žalovaný taktiež nepreukázal, že by mal akúkoľvek snahu konať, ani že konal, v zmysle § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd má v zmysle vyššie uvedeného za preukázané, že žalovaný porušil § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch tým, že najneskôr do 10 dní odo dňa zverejnenia skutočností, na základe ktorých mu vznikla
povinnosť urobiť ponuku nepredložil úradu návrh povinnej ponuky, ktorý by bol v súlade so zákonom. Jediný návrh predložený v danej dobe úradu bol návrh zo dňa 31.03.2003 v rozpore so zákonom.
Súd má taktiež za preukázané, že ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom, došlo by k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky najneskôr do 01.07.2003. Vyplýva to z faktu, že v súlade s § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch mal žalovaný predložiť návrh povinnej ponuky v súlade s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch najneskôr do 07.04.2003, nakoľko k zverejneniu povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku došlo dňa 28.03.2003. Uvedené má súd za preukázané z textu odvolania úradu (str. 2 a 8) proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž 108/2004 zo dňa 22.12.2005. Následne úrad by musel v súlade s § 114 ods. 5 a 6 zákona o cenných papieroch schváliť zákonný návrh povinnej ponuky najneskôr do 7 pracovných dní, inak by platilo, že sa považuje za schválený. K schváleniu povinnej ponuky by teda muselo dôjsť úradom najneskôr do 16.04.2003, dá sa predpokladať, že by k tomu však došlo skôr (ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade). Následne by muselo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu najneskôr do 25.04.2003 k vyhláseniu povinnej ponuky. Žalobca vychádzal zo skutočnosti, že v zmysle § 114 ods. 12 zákona o cenných papieroch by žalovaný bol povinný povinnú ponuku schválenú úradom doručiť predstavenstvu spoločnosti S., a.s. a následne ju zverejniť zákonom ustanoveným spôsobom. Zákon na plnenie uvedenej povinnosti neustanovuje expressis verbis lehotu. Uvedené však neznamená, že by žalovaný mal akúkoľvek dobu na plnenie danej povinnosti, ale naopak takúto povinnosť je potrebné plniť bez zbytočného odkladu. Ak zákon ukladá napríklad povinnosť predložiť návrh povinnej ponuky do 10 dní od vzniku danej povinnosti, po predložení návrhu a schválení povinnej ponuky by plnenie povinnosti podľa § 114 ods. 12 v lehote dlhšej ako 9 dní (do 25.04.2003) nebolo primerané. Teda dá sa očakávať, že pri riadnom postupe by došlo k zverejnenie ponuky najneskôr do 25.04.2003. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zvolil maximálnu možnú dobu trvania povinnej ponuky (podľa § 114 ods. 7 písm. h/ zákona o cenných papieroch môže byť doba trvania povinnej ponuky maximálne 60 dní) k ukončeniu povinnej ponuky by pri jej zverejnení dňa 25.04.2003 muselo dôjsť najneskôr 24.06.2003. K vysporiadaniu povinnej ponuky by potom muselo dôjsť najneskôr dňa 01.07.2003, nakoľko podľa vtedy platného Vykonávacieho predpisu č. 1 Burzy cenných papierov v Bratislave k pravidlám účasti burzy a jej členov na zabezpečovaní zúčtovania a vyrovnania, čl. 2, odsek 2.2 malo majetkové a finančné vysporiadaniu povinnej ponuky prebehnúť najneskôr do 5 burzových (pracovných) dní odo dňa ukončenia povinnej ponuky.
Potom platí, že odo dňa 01.07.2003 až do dňa skutočného vysporiadania ponuky akcionári spoločnosti S., a.s. nemohli zhodnocovať peňažné prostriedky, ktorých vyplatenie by im prináležalo za bežného chodu vecí.
Súd považoval ďalej za nesporný fakt, že k vyhláseniu povinnej ponuky nakoniec došlo až dňa 25.11.2003 a vysporiadaniu až dňa 30.01.2004, čo vyplynulo zo zhodných tvrdení účastníkov konania.
Súd má ďalej za preukázané, že vyššie uvedeným spôsobom, nemožnosťou zhodnocovať peňažné prostriedky, ktorých vyplatenie bolo dôvodné očakávať v povinnej ponuke od žalovaného už dňa 01.07.2003, vznikla škoda akcionárom spoločnosti S., a.s., ktorí nemohli v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 bežným spôsobom neobdržané peňažné prostriedky zhodnocovať.
Čo sa týka primeranosti uplatnenej výšky predpokladaného bežného zhodnotenia peňažných prostriedkov, súd má za preukázané, že miera zhodnotenia na úrovni 5,14 % per annum bola konzervatívna a zhodnotenie peňažných prostriedkov v uvedenej výške sa dalo očakávať. Uvedené mal súd za preukázané aj s ohľadom na skutočnosť, že podľa predloženého Znaleckého posudku č. 7/2007 vypracovaného znaleckou organizáciou Z., s.r.o. na žiadosť žalobcu sa priemerná miera zhodnotenia podľa znalca v danom období pri štátnych pokladničných poukážkach pohybovala na úrovni 5,56 % per annum a miera zhodnotenia na akciových trhoch Európy sa pohybovala od 7,19 % per annum do 56,40 % per annum. Znalec pritom uviedol, že investovanie do pokladničných poukážok je takmer bezrizikové, ale aj málo výnosné. Súd má za to, že ide o inštrument pre konzervatívnych investorov. Záver znalca bol, že miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vo výške 5,14 % per annum sa v danom období dala očakávať.
Súd sám považuje uplatnenú mieru zhodnotenia za primeranú. Súd aplikoval ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalobca mohol namiesto skutočne utrpeného ušlého zisku
požadovať abstraktný ušlý zisk, ktorý by sa dal očakávať. Očakávanie dosiahnutia zisku na peňažnom trhu v miere 5,14 % per annum súd považuje za konzervatívne.
Žalovaný namietal, že výška ušlého zisku sa mala určiť podľa výnosnosti štátnych pokladničný poukážok dosahovaných v krajine sídla jednotlivých poškodených akcionárov. K takémuto právnemu záveru žalovaný dospel výkladom ustanovení § 729 a § 737 Obchodného zákonníka.
Žalovaný žiadal súd, aby tento pristúpil k aplikácii Hlavy III Obchodného zákonníka.
Námietka žalovaného bola, podľa právneho posúdenia § 381 a § 737 Obchodného zákonníka zo strany súdu, v tomto spore irelevantná. Súd mal zato, že ak by aj pristúpil k aplikácii § 737 Obchodného zákonníka, nemohlo by to nič zmeniť na jeho právnych záveroch a jeho rozhodnutí vo veci samej.
Ustanovenia Obchodného zákonníka dávajú žalobcovi možnosť požadovať abstraktný ušlý zisk. Abstraktný ušlý zisk nie je konkrétnym ziskom, ktorý by poškodení akcionári dosiahli vykonaním konkrétnych investícií do štátnych pokladničných poukážok. Žalobca netvrdil, že by poškodeným akcionárom ušiel zisk takýmto spôsobom. Žalobca poukazoval na to, že protiprávnym konaním žalovaného došlo k zásahu aj do takýchto investičných možností poškodených akcionárov. Poukázal však aj na to, že takáto možnosť je mimoriadne konzervatívnou možnosťou, s ktorou sa spája minimálne riziko a nízky výnos. V konkrétnom prípade však došlo k zásahu do možnosti poškodených akcionárov dosiahnuť (v určitom čase) zisk z investícií, ktoré neboli takto konzervatívne. Akciový trh je rizikovým trhom.
Žalobca tým vyjadril, že v tomto súdnom konaní požaduje úhradu konzervatívnym spôsobom vypočítanej škody, avšak zároveň uvádzal, že v skutočnosti došlo k poškodeniu akcionárov vo väčšom rozsahu.
Irelevantnosť námietky žalovaného spočíva v tom, že súd sa nestotožňuje s tým, že by pri aplikácii § 737 Obchodného zákonníka mohol uvedené ustanovenie vykladať spôsobom, dôsledkom ktorého by bola aplikácia smerujúca ku zníženiu náhrady škody požadovanej žalobcom preto, že by mal žalobca nárok na náhradu škody iba v rozsahu vyplývajúcom z výnosnosti štátnych pokladničných poukážok v krajine sídla toho ktorého poškodeného akcionára.
Naopak, súd vykladá ustanovenie § 737 Obchodného zákonníka tak, že poškodená strana môže pri výpočte abstraktného ušlého zisku vychádzať z výnosov dosahovaných v referenčnej krajine (v tomto prípade Slovenská republika) s tým, že môže vychádzať aj z výnosov dosahovaných v krajine sídla (miesta podnikania, prípadne bydliska) poškodenej osoby (na ktoré sa má taktiež prihliadať).
Možnosť vychádzať zo ziskov spravidla dosahovaných v referenčnej krajine vyplýva priamo z aplikácie § 381 Obchodného zákonníka, na ktorý odkazuje § 737 Obchodného zákonníka (ktorý sa použije len popri § 737 Obchodného zákonníka).
Ustanovenie § 381 Obchodného zákonníka vymedzuje možnosť požadovať náhradu škody dosahovanú spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy (platí však aj pri mimozmluvných záväzkoch). Súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že tieto „obdobné podmienky“ nevymedzujú aj otázku teritoriality. Nie je totiž pravdou, že pri podnikateľskej činnosti slovenských subjektov musí vždy dochádzať k jej výkonu na území Slovenskej republiky, a teda nie je správne vykladať § 381 Obchodného zákonníka tak, že tento stanovuje vždy povinnosť vychádzať pri určení výšky abstraktného ušlého zisku z výnosov spravidla dosahovaných na území Slovenskej republiky.
Pri skúmaní „obdobných podmienok“ podmienkam porušenej zmluvy treba vždy skúmať aj otázku teritoriality, teda či sa pri porušenej zmluve očakávalo, že zisk bude dosiahnutý v Slovenskej republike alebo v zahraničí (ak by k porušeniu zmluvy nedošlo). Napr. ak by medzi sebou dvaja slovenskí podnikatelia uzatvorili zmluvu o predaji zahraničných akcií a došlo by k porušeniu zmluvy (nedošlo by k zaplateniu kúpnej ceny) a kupujúcemu by bolo známe, že predávajúci má záujem investovať do akcií v zahraničí (a bolo by dohodnuté, že sa aplikuje na náhradu škody slovenské právo), nemohol by kupujúci namietať, že pri aplikácii § 381 Obchodného zákonníka sa má vychádzať z výnosov na akciových trhov v Slovenskej republike. Tá by totiž nebola referenčnou krajinou. Referenčná krajina sa pri aplikácii
§ 381 Obchodného zákonníka musí vždy skúmať, rovnako ako sa skúmajú všetky ostatné „obdobné podmienky“ podmienkam porušenej zmluvy.
Ďalej to, že sa má, popri vyššie uvedenom, prihliadať aj na výnosy spravidla dosahované v krajine sídla (miesta podnikania, bydliska) poškodenej (oprávnenej) osoby, vyplýva priamo z ustanovenia § 737 Obchodného zákonníka.
S prihliadnutím na uvedené (a na to, že žalobca požadoval abstraktný ušlý zisk, nie však konkrétny ušlý zisk z nezrealizovaných nákupov štátnych pokladničných poukážok) vyplýva neopodstatnenosť námietky žalovaného, nakoľko bez ohľadu na to, či súd vychádza pri skúmaní opodstatnenosti požadovanej výšky nárokovaného abstraktného ušlého zisku z výnosov spravidla dosahovaných v Slovenskej republike alebo z výnosov spravidla dosahovaných v krajine sídla poškodených akcionárov (znalecký posudok č. 7/2007 vypracovaný znaleckou organizáciou Z., s.r.o. a Notárska zápisnica č. N 61/2008 Nz 24483/2008 zo dňa 09.06.2008 spísaná Mgr. S. H., notárskou kandidátkou poverenou notárkou JUDr. M. H.), táto je v požadovanej miere vždy opodstatnená.
Súd ďalej považoval za preukázané, že pôvodne škoda vznikla subjektom, ktoré postúpili svoje pohľadávky na spoločnosť R. L., ktorá postúpila uvedené pohľadávky na žalobcu.
Súd mal za preukázané, že škoda vznikla nasledovným subjektom, ktorým bola spôsobená nasledovná výška škody (výpočet určený nižšie):
1. Spoločnosť A. a.s. bola od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) vlastníkom 100 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 137.900,- Sk (100 * 1.379,- Sk = 137.900,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 4.136,- Sk (137.900,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 4.136,- Sk). 2. Spoločnosť F., a.s. bola od 001.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) vlastníkom 80 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 110.320,- Sk (80 * 1.379,- Sk = 110.320,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 3.309,- Sk (110.320,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 3.309,- Sk). 3. Spoločnosť J. S. (S.), o.c.p., a.s. bola od 01.07.2003 do 13.07.2003 (teda 13 dní) vlastníkom 472 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 650.888,- Sk (472 * 1.379,- Sk = 650.888,- Sk), a teda spôsobená škoda za dané obdobie predstavuje 1.192,- Sk (650.888,- Sk * 5,14 % * 13/365 = 1.192,- Sk); daná spoločnosť bola ďalej od 14.07.2003 do 30.01.2004 (teda 200 dní) vlastníkom 7.972 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 10.993.388,- Sk (7.972 * 1.379,- Sk = 10.993.388,- Sk), a teda spôsobená škoda za dané obdobie predstavuje 309.622,- Sk (10.993.388,- Sk * 5,14 % * 200/365 = 309.622,- Sk), škoda vzniknutá danej spoločnosti za celé obdobie od 01.07.2003 do 30.01.2004 spolu predstavuje 310.814,- Sk. 4. Spoločnosť K., a.s. bola od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) vlastníkom 2.550 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej body nemohla zhodnocovať 3.516.450,- Sk (2.500 * 1.379,- Sk = 3.516.450,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 105.476,- Sk (3.516.450,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 105.476,- Sk). 5. Spoločnosť P. H., a.s. bola od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) vlastníkom 500 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 689.500,- Sk (500 * 1.379,- Sk = 689.500,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 20.682,- Sk (689.500,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 20.682,- Sk). 6. Spoločnosť S., a.s. bola od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) vlastníkom 200 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 275.800,- Sk (200 * 1.379,- Sk = 275.800,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 8.273,- Sk (275.800,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 8.273,- Sk). 7. Spoločnosť S. CV III bola od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) vlastníkom 450.000 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 620.550.000,- Sk (450.000 * 1.379,- Sk = 620.550.000,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 18.613.440,- Sk (620.550.000,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 18.613.440,- Sk). 8. Spoločnosť O.-E. P. B.V. bola od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) vlastníkom 262.500 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 361.987.500,- Sk (262.500 *
1.379,- Sk = 361.987.500,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 10.857.840,- Sk (361.987.500,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 10.857.840,- Sk). 9. Spoločnosť J. A. M., I. S., a.s. počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 spravovala fondy J. P., J&T P.-A, J. P. F. a J. O.. Vo vlastníctve fondu J. P. bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 43.870 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 60.496.730,- Sk (43.870 * 1.379,- Sk = 60.496.730,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 1.814.604,- Sk (60.496.730,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 1.814.604,- Sk). Vo vlastníctve fondu J. P.-A bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 6.641 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 9.157.939,- Sk (6.641 * 1.379,- Sk = 9.157.939,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 274.693,- Sk (9.157.939,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 274.693,- Sk). Vo vlastníctve fondu J. P. fond bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 5.231 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 7.213.549,- Sk (5.231 * 1.379,- Sk = 7.213.549,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 216.371,- Sk (7.213.549,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 216.371,- Sk). Vo vlastníctve fondu J. O. bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 10.445 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 14.403.655,- Sk (10.445 * 1.379,- Sk = 14.403.655,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 432.038,- Sk (14.403.655,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 432.038,- Sk). Celková škoda na majetku fondov spravovaných spoločnosťou J. A. M., I. S., a.s. činí 2.737.706,- Sk. 10. Spoločnosť P. P., správ. spol., a.s. počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 spravovala fondy Renta I-10 upf, Renta I-15 upf, Renta I-20 upf, Renta I-25 upf, Renta I-30 upf, Renta II-10 upf, Renta II-15 upf, Renta III-10 upf, Renta opf, Teletech upf, Eurotech upf, Reštitučný opf. Vo vlastníctve fondu Renta I-10 upf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 4.848 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 6.685.395,- Sk (4.848 * 1.379,- Sk = 6.685.395,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 200.529,- Sk (6.685.395,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 200.529,- Sk). Vo vlastníctve fondu Renta I-15 upf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 2.911 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 4.014.269,- Sk (2.911 * 1.379,- Sk = 4.014.269,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 120.408,- Sk (4.014.269,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 120.408,- Sk). Vo vlastníctve fondu Renta I-20 upf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 2.859 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 3.942.561,- Sk (2.859 * 1.379,- Sk = 3.942.561,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 118.257,- Sk (3.942.561,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 118.257,- Sk). Vo vlastníctve fondu Renta I-25 upf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 1.959 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 2.701.461,- Sk (1.959 * 1.379,- Sk = 2.701.461,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 81.031,- Sk (2.701.461,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 81.031,- Sk). Vo vlastníctve fondu Renta I-30 upf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 1.633 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 2.251.907,- Sk (1.633 * 1.379,- Sk = 2.251.907,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 67.546,- Sk (2.251.907,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 67.546,- Sk). Vo vlastníctve fondu Renta II-10 upf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 3.614 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 4.983.706,- Sk (3.614 * 1.379,- Sk = 4.983.706,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 149.487,- Sk (4.983.706,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 149.487,- Sk). Vo vlastníctve fondu Renta II-15 upf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 4.853 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 6.692.287,- Sk (4.853 * 1.379,- Sk = 6.692.287,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 200.736,- Sk (6.692.287,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 200.736,- Sk). Vo vlastníctve fondu Renta III-10 upf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 1.549 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 2.136.071,- Sk (1.549 * 1.379,- Sk = 2.136.071,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 64.072,- Sk (2.136.071,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 64.072,- Sk). Vo vlastníctve fondu Renta opf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 7.196 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 9.923.284,- Sk (7.196 * 1.379,- Sk =
9.923.284,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 297.650,- Sk (9.923.284,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 297.650,- Sk). Vo vlastníctve fondu Teletech upf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 960 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 1.323.840,- Sk (960 * 1.379,- Sk = 1.323.840,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 39.709,- Sk (1.323.840,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 39.709,- Sk). Vo vlastníctve fondu Eurotech upf bolo od 01.07.2003 do 24.09.2003 (teda 85 dní) 260 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 358.540,- Sk (260 * 1.379,- Sk = 358.540,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 4.292,- Sk (358.540,- Sk * 5,14 % * 85/365 = 4.292,- Sk) a vo vlastníctve daného fondu bola od 25.9.2003 do 30.01.2004 (teda 128 dní) 460 akcií danej spoločnosti, čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 634.340,- Sk (460 * 1.379,- Sk = 634.340,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 11.434,- Sk (634.340,- Sk * 5,14 % * 128/365 = 11.434,- Sk). Vo vlastníctve fondu Reštitučný opf bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 306.000 akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 421.974.000,- Sk (306.000 * 1.379,- Sk = 421.974.000,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 12.657.139,- Sk (421.974.000,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 12.657.139,- Sk). Celková škoda na majetku fondov spravovaných spoločnosťou P. P., správ. spol., a.s. činí 14.012.290,- Sk. 11. Spoločnosť A., B. & S. L. bola od 01.07.2003 do 13.07.2003 (teda 13 dní) vlastníkom 173.587 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 239.376.473,- Sk (173.587 * 1.379,- Sk = 239.376.473,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 438.223,- Sk (239.376.473,- Sk * 5,14 % * 13/365 = 438.223,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 14.7.2003 do 14.10.2003 (teda 93 dní) vlastníkom 183.667 kusov akcií SLOVNAFT, a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 253.276.793,- Sk (183.667 * 1.379,- Sk = 253.276.793,- Sk), a teda spôsobená škoda za dané obdobie predstavuje 3.317.024,- Sk (253.276.793,- Sk * 5,14 % * 93/365 = 3.317.024,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 15.10.2003 do 20.01.2004 (teda 98 dní) vlastníkom 94.680 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 130.563.720,- Sk (94.680 * 1.379,- Sk = 130.563.720,- Sk), a teda spôsobená škoda za dané obdobie predstavuje 1.801.851,- Sk (130.563.720,- Sk * 5,14 % * 98/365 = 1.801.851,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej dňa 21.01.2004 (teda 1 deň) vlastníkom 121.020 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že v daný deň nemohla zhodnocovať 166.886.580,- Sk (121.020 * 1.379,- Sk = 166.886.580,- Sk), a teda spôsobená škoda za daný deň predstavuje 23.501,- Sk (166.886.580,- Sk * 5,14 % * 1/365 = 23.501,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 22.1.200 do 30.01.2004 (teda 8 dní) vlastníkom 246.507 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 339.933.153,- Sk (246.507 * 1.379,- Sk = 339.933.153,- Sk), a teda spôsobená škoda za dané obdobie predstavuje 382.960,- Sk (339.933.153,- Sk * 5,14 % * 8/365 = 382.960,- Sk). Spoločnosti A., B. & S. L. vznikla celková škoda 5.963.559,- Sk. 12. Spoločnosť F. F., o.c.p., a.s. bola od 01.07.2003 do 23.09.2003 (teda 85 dní) vlastníkom 857 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 1.181.803,- Sk (857 * 1.379,- Sk = 1.181.803,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 14.146,- Sk (1.181.803,- Sk * 5,14 % * 85/365 = 14.156,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 24.09.2003 do 01.10.2003 (teda 8 dní) vlastníkom 5.807 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 8.007.853,- Sk (5.807 * 1.379,- Sk = 8.007.853,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 9.021,- Sk (8.007.853,- Sk * 5,14 % * 8/365 = 9.021,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 02.10.2003 do 14.10.2003 (teda 13 dní) vlastníkom 26.607 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 36.691.053,- Sk (26.607 * 1.379,- Sk = 36.691.053,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 67.170,- Sk (36.691.053,- Sk * 5,14 % * 13/365 = 67.170,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 15.10.2003 do 18.11.2003 (teda 35 dní) vlastníkom 36.807 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 50.756.853,- Sk (36.807 * 1.379,- Sk = 50.756.853,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 250.169,- Sk (50.756.853,- Sk * 5,14 % * 35/365 = 250.169,- Sk) a
daná spoločnosť bola ďalej 19.11.2003 (teda 1 deň) vlastníkom 5.807 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že v daný deň nemohla zhodnocovať 8.007.853,- Sk (5.807 * 1.379,- Sk = 8.007.853,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 1.128,- Sk (8.007.853,- Sk * 5,14 % * 1/365 = 1.128,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 20.11.2003 do 18.12.2003 (teda 29 dní) vlastníkom 7 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 9.653,- Sk (7 * 1.379,- Sk = 9.653,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 39,- Sk (9.653,- Sk * 5,14 % * 29/365 = 39,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 19.12.2003 do 20.01.2004 (teda 33 dní) vlastníkom 20.007 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 27.589.653,- Sk (20.007 * 1.379,- Sk = 27.589.653,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 128.213,- Sk (27.589.653,- Sk * 5,14 % * 33/365 = 128.213,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 21.01.2004 do 30.01.2004 (teda 9 dní) vlastníkom 7 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 9.653,- Sk (7 * 1.379,- Sk = 9.653,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 12,- Sk (9.653,- Sk * 5,14 % * 9/365 = 12,- Sk). Spoločnosti F. F., o.c.p., a.s. vznikla celková škoda 469.898,- Sk. 13. Spoločnosť Istrokapitál, a.s. bola od 01.07.2003 do 27.07.2003 (teda 27 dní) vlastníkom 211 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 290.969,- Sk (211 * 1.379,- Sk = 290.969,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 1.106,- Sk (290.969,- Sk * 5,14 % * 27/365 = 1.106,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 28.07.2003 do 18.09.2004 (teda 53 dní) vlastníkom 5.161 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 7.117.019,- Sk (5.161 * 1.379,- Sk = 7.117.019,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 53.118,- Sk (7.117.019,- Sk * 5,14 % * 53/365 = 53.118,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 19.09.2003 do 19.11.2003 (teda 62 dní) vlastníkom 7.411 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 10.219.769,- Sk (7.411 * 1.379,- Sk = 10.219.769,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 89.228,- Sk (10.219.769,- Sk * 5,14 % * 62/365 = 89.228,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 20.11.2003 do 22.01.2004 (teda 64 dní) vlastníkom 11 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 15.169,- Sk (11 * 1.379,- Sk = 15.169,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 137,- Sk (15.169,- Sk * 5,14 % * 64/365 = 137,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 23.01.2004 do 30.01.2004 (teda 7 dní) vlastníkom 200.011 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 275.815.169,- Sk (200.011 * 1.379,- Sk = 275.815.169,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 271.886,- Sk (275.815.169,- Sk * 5,14 % * 7/365 = 271.886,- Sk). Spoločnosti Istrokapitál, a.s. vznikla celková škoda 415.475,- Sk. 14. Spoločnosť J. F. S. L. bola od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) vlastníkom 147.925 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 203.988.575,- Sk (147.925 * 1.379,- Sk = 203.988.575,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 6.118.651,- Sk (203.988.575,- Sk * 5,14 % * 213/365 = 6.118.651,- Sk). 15. Spoločnosť Stredoeurópsky maklérsky dom, o.c.p, a.s. bola od 01.07.2003 do 27.07.2003 (teda 27 dní) vlastníkom 40.033 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 55.205.507,- Sk (40.033 * 1.379,- Sk = 55.205.507,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 209.902,- Sk (55.205.507,- Sk * 5,14 % * 27/365 = 209.902,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 28.07.2003 do 18.09.2003 (teda 53 dní) vlastníkom 35.083 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 48.379.457,- Sk (35.083 * 1.379,- Sk = 48.379.457,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 361.083,- Sk (48.379.457,- Sk * 5,14 % * 53/365 = 361.083,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 19.09.2003 do 23.09.2003 (teda 5 dní) vlastníkom 32.833 kusov akcií S., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 45.276.707,- Sk (32.833 * 1.379,- Sk = 45.276.707,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 31.880,- Sk (45.276.707,- Sk * 5,14 % * 5/365 = 31.880,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 24.09.2003 do 02.10.2003 (teda 9 dní) vlastníkom 27.883 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 38.450.657,- Sk (27.883 * 1.379,- Sk = 38.450.657,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 48.732,- Sk (38.450.657,- Sk * 5,14 % * 9/365 = 48.732,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 03.10.2003 do 22.10.2003 (teda 20 dní) vlastníkom 27.868 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 38.429.972,- Sk (27.868 * 1.379,- Sk
= 38.429.972,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 108.236,- Sk (38.429.972,- Sk * 5,14 % * 20/365 = 108.236,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 23.10.2003 do 05.11.2003 (teda 14 dní) vlastníkom 27.866 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 38.427.214,- Sk (27.866 * 1.379,- Sk = 38.427.214,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 75.760,- Sk (38.427.214,- Sk * 5,14 % * 14/365 = 75.760,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 06.11.2003 do 19.11.2003 (teda 14 dní) vlastníkom 27.858 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 38.416.182,- Sk (27.858 * 1.379,- Sk = 38.416.182,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 75.738,- Sk (38.416.182,- Sk * 5,14 % * 14/365 = 75.738,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej dňa 20.11.2003 (teda 1 deň) vlastníkom 41.058 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas daného dňa nemohla zhodnocovať 56.618.982,- Sk (41.058 * 1.379,- Sk = 56.618.982,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 7.973,- Sk (56.618.982,- Sk * 5,14 % * 1/365 = 7.973,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 21.11.2003 do 23.11.2003 (teda 3 dni) vlastníkom 6.458 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 8.905.582,- Sk (6.485 * 1.379,- Sk = 8.905.582,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 3.762,- Sk (8.905.582,- Sk * 5,14 % * 3/365 = 3.762,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 24.11.2003 do 22.01.2004 (teda 60 dní) vlastníkom 6.508 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 8.974.532,- Sk (6.508 * 1.379,- Sk = 8.974.532,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 75.829,- Sk (8.974.532,- Sk * 5,14 % * 60/365 = 75.829,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 23.11.2003 do 30.01.2004 (teda 7 dní) vlastníkom 41.108 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 56.687.932,- Sk (41.108 * 1.379,- Sk = 56.687.932,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 55.880,- Sk (56.687.932,- Sk * 5,14 % * 7/365 = 55.880,- Sk) a Spoločnosti S. M. D., o.c.p., a.s. vznikla celková škoda 1.054.775,- Sk. 16. Spoločnosť M. I. L. bola od 01.07.2003 do 07.10.2003 (teda 99 dní) vlastníkom 407.364 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 561.754.956,- Sk (407.364 * 1.379,- Sk = 561.754.956,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 7.831.634,- Sk (561.754.956,- Sk * 5,14 % * 99/365 = 7.831.634,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 08.10.2003 do 18.11.2003 (teda 42 dní) vlastníkom 380.597 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 524.843.263,- Sk (380.597 * 1.379,- Sk = 524.843.263,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 3.104.196,- Sk (524.843.263,- Sk * 5,14 % * 42/365 = 3.104.196,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 19.11.2003 do 20.11.2003 (teda 2 dni) vlastníkom 780.597 kusov akcií S., a.s. (na účely výpočtu tu vypočítanej škody sa vychádza iba z počtu 380.597, nakoľko žalobca to takto uplatnil), čo znamená, že počas danej doby sa uplatňuje škoda z nezhodnotených peňažných prostriedkov vo výške 524.843.263,- Sk (380.597 * 1.379,- Sk = 524.843.263,- Sk), a teda uplatnená škoda v danom prípade predstavuje 147.819,- Sk (524.843.263,- Sk * 5,14 % * 2/365 = 147.819,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 21.11.2003 do 10.12.2003 (teda 20 dní) vlastníkom 380.597 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 524.843.263,- Sk (380.597 * 1.379,- Sk = 524.843.263,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 1.478.189,- Sk (524.843.263,- Sk * 5,14 % * 20/365 = 1.478.189,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 11.12.2003 do 20.01.2004 (teda 41 dní) vlastníkom 73.490 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 101.342.710,- Sk (73.490 * 1.379,- Sk = 101.342.710,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 585.122,- Sk (101.342.710,- Sk * 5,14 % * 41/365 = 585.122,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 21.01.2004 do 22.01.2004 (teda 2 dni) vlastníkom 591.372 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 815.501.988,- Sk (591.372 * 1.379,- Sk = 815.501.988,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 229.681,- Sk (815.501.988,- Sk * 5,14 % * 2/365 = 229.681,- Sk) a daná spoločnosť bola ďalej od 23.01.2004 do 30.01.2004 (teda 7 dní) vlastníkom 391.372 kusov akcií S., a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 539.701.988,- Sk (391.372 * 1.379,- Sk = 539.701.988,- Sk), a teda spôsobená škoda v danom prípade predstavuje 532.013,- Sk (539.701.988,- Sk * 5,14 % * 7/365 = 532.013,- Sk).
Spoločnosti M. I. L. týmto spôsobom vznikla škoda (okrem ďalšej škody vypočítanej a odôvodnenej nižšie, ktorá vznikla iným spôsobom, ale taktiež v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného) vo výške 13.908,654,- Sk.
V prípade, ak bol poškodený vlastníkom určitého počtu akcií spoločnosti S., a.s. dňa 01.07.2003 a predal akcie v povinnej ponuke a získal peňažné prostriedky za predaj akcií až predajom v povinnej ponuke, súd pri výpočte škody vychádzal zo skutočnosti, že peňažné prostriedky získané predajom v povinnej ponuke poškodený subjekt nemohol počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 bežným spôsobom zhodnocovať, pričom vychádzal z miery zhodnotenia peňažných prostriedkov, ktorá sa dala minimálne očakávať, teda z miery zhodnotenia vo výške 5,14 % per annum.
V určitých prípadoch poškodený predal alebo dokúpil počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 určitý počet akcií S., a.s.. Pri stanovení výšky ušlého výnosu súd v takýchto prípadoch vychádzal z nasledovných zásad:
- v prípade, ak poškodený časť zo svojich akcií, ktoré nemohol predať v povinnej ponuke, počas trvania doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 predal (mimo povinnej ponuky), došlo k odpočítaniu týchto akcií zo základu na určenie výšky ušlého výnosu (nakoľko došlo k získaniu peňažných prostriedkov za predaj daných akcií mimo povinnej ponuky a už bolo možné tieto peňažné prostriedky bežným spôsobom zhodnocovať);
- v prípade, ak poškodený počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 dokúpil akcie spoločnosti S., a.s., došlo k ich pripočítaniu do základu na určenie výšky ušlého výnosu (nakoľko žalovaný sa počas danej doby nachádzal v stave pretrvávania porušovania zákona o cenných papieroch alebo pretrvávali negatívne protizákonné dôsledky takéhoto porušovania a v príčinnej súvislosti s tým nebolo možné obratom predať kúpené akcie v povinnej ponuke, za tieto akcie obdržať peňažné prostriedky od žalovaného a tieto peňažné prostriedky bežným spôsobom zhodnocovať. Týmto pretrvávajúcim protiprávnym stavom bolo, že až do 25.11.2003 nedošlo k vyhláseniu povinnej ponuky a až do 30.01.2004 nedošlo k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky. Od dňa 01.07.2003 sa žalovaný nachádzal každý nasledujúci deň až do dňa 30.01.2004 v omeškaní s majetkovým a finančným vysporiadaním povinnej ponuky, na ktoré mali akcionári spoločnosti S., a.s. dňa 01.07.2003 a každý nasledujúci deň až do splnenia danej povinnosti nárok).
Z uvedených zásad pri postúpení pohľadávok vychádzali poškodené subjekty a súd má za to, že použitý prístup bol jediný možný. Je nesporné, že poškodené osoby postupovali správne, ak zo základu na určenie výšky ušlého zhodnotenia odpočítali predané akcie v relevantnom čase, nakoľko poškodené subjekty tak získali peňažné prostriedky mimo ponuky, a tieto mohli začať zhodnocovať. Obdobne, ale naopak, sa postupovalo aj pri dokúpení akcií, čo je taktiež správne s ohľadom na skutočnosť, že od 01.07.2003 sa žalovaný každým nasledujúcim dňom nachádzal v stave porušovania povinnosti vysporiadať povinnú ponuku, ktorá, ak by postupoval žalovaný v súlade so zákonom, by bola vysporiadaná práve a najneskôr dňa 01.07.2003. Poškodené osoby mali zákonný nárok na vysporiadanie danej ponuky práve a najneskôr v daný deň, čo sa objektívne nestalo. Záujem poškodených osôb predať aj dokúpené akcie v povinnej ponuke sa potvrdil tým, že tieto akcie boli buďto skutočne predané v povinnej ponuke alebo boli predané mimo povinnej ponuky, avšak v takom prípade vždy za nižšiu cenu. Vtedy však došlo k odpočítaniu takto predaných akcií zo základu na určenie výšky škody podľa prvej z uvedených zásad.
Čo sa týka námietky žalovaného, že osoby, ktoré dokúpili akcie S., a.s. po 09.04.2003, nemajú nárok na náhradu škody, súd zastáva právny názor, že aj subjekty, ktoré kúpili akcie S., a.s. po 09.04.2003 boli porušovaním povinnosti žalovaného poškodené.
Predovšetkým, ak určitý akcionár kúpil akcie po 09.04.2003, nevykonal tým nič v rozpore s právnymi predpismi. Právna úprava povinnej ponuky je v zákone o cenných papieroch koncipované spôsobom, kedy po vzniku povinnosti predložiť úradu návrh na povinnú ponuku ako aj po vyhlásení povinnej ponuky, všetci akcionári cieľovej spoločnosti majú právo s uvedenými akciami ďalej obchodovať. Možnosť predať akcie cieľovej spoločnosti vyhlasovateľovi povinnej ponuky sa neobmedzuje iba na akcionárov, ktorí boli vlastníkmi akcií v čase vzniku povinnosti predložiť návrh povinnej ponuky, alebo ktorí boli vlastníkmi akcií
v čase vyhlásenia povinnej ponuky. Z uvedeného pohľadu kúpou akcií v relevantnom čase nedochádzalo k ničomu neobvyklému.
Ďalej platí, že kúpou akcií v čase potom, kedy už došlo ku zverejneniu, že úrad zamietol návrh povinnej ponuky žalovaného za cenu 1.200,- Sk na jednu akciu spoločnosti S., a.s., sa z hľadiska práva nič nezmenilo vo vzťahu k povinnosti žalovaného podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Táto povinnosť naďalej trvala. Žalovaný ju nesplnil včas, ale ju včas splniť mal. Potom, čo sa žalovaný dostal s plnením danej povinnosti do omeškania, mal povinnosť túto splniť okamžite (aby bolo omeškanie čo najkratšie).
Poškodení akcionári mali aj po zverejnení skutočnosti uvedenej vyššie legitímny nárok na to, aby žalovaný svoju povinnosť čím skôr splnil. Je síce pravdou, že ak určitý poškodený akcionár kúpil akcie napríklad 15.06.2003 (a mal vedomosť, že v danom čase ešte povinná ponuka nebola vyhlásená) musel vedieť, že k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky nedôjde dňa 01.07.2003. Uvedené však neznamená, že takýto nový akcionár (ktorý by akcie mohol takto kúpiť aj vtedy, ak by povinná ponuka bola včas vyhlásená) nemal legitímny nárok na to, aby takto nadobudnuté akcie predal do povinnej ponuky s majetkovým a finančným vysporiadaním dňa 01.07.2003 (a v prípade neskorších nákupov každý deň po 01.07.2003; tak ako nevykonanie majetkového a finančného vysporiadania povinnej ponuky dňa 01.07.2003 bolo dôsledkom nesplnenia povinnosti v stanovenom termíne, tak aj nevykonanie majetkového a finančného vysporiadania povinnej ponuky dňa 02.07.2003 bolo dôsledkom nesplnenia povinnosti o deň neskôr ako v stanovenom termíne atď.).
Takýto akcionár síce vedel, že utrpí určitú škodu spojenú s neskorším majetkovým a finančným vysporiadaním povinnej ponuky, avšak nemal dôvod predpokladať, že omeškanie s plnením si povinnosti žalovaného bude trvať 213 dní.
Každý takýto akcionár mohol predpokladať, že utrpí určitú stratu spojenú s nemožnosťou nakladania a zhodnocovania peňažných prostriedkov (kúpna cena vyplácaná v povinnej ponuke) po určitú dobu, nemal však prečo vedieť, že uvedená doba bude taká dlhá.
Do popredia sa dostáva otázka, či kúpou akcií v čase, kedy už akcionár vedel, že žalovaný sa dostane do určitého (nie presne určiteľného, nakoľko to záležalo od žalovaného) omeškania s plnením si svojej povinnosti podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, a teda vedel že utrpí určitú škodu vo forme ušlého zisku (nemožnosť zhodnocovania peňažných prostriedkov po určitú dobu) došlo k nesplneniu prevenčnej povinnosti podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom škoda vznikla tým, že poškodený akcionár prevenčnú povinnosť nesplnil.
Predovšetkým súd zistil, že škoda rozhodne nevznikla tým, že došlo ku kúpe akcií po 09.04.2003. Aj v prípade, ak by totiž ku kúpe akcií nedošlo, ku škode by došlo. Škoda by postihla iný subjekt, čo je irelevantné s ohľadom na dikciu ustanovenia § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka.
S ohľadom na uvedené, kúpa akcií po 09.04.2003 nie je medzipríčinou vzniku škodu, akú mal na mysli zákonodarca v ustanovení § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka má na mysli takú udalosť (porušenie prevenčnej povinnosti oprávnenej osoby), v dôsledku ktorej vznikne škoda (alebo jej časť). O taký prípad by išlo vtedy, ak by sa ukázalo, že nebyť kúpy akcií po 09.04.2003, došlo by k takému splneniu prevenčnej povinnosti, že by ku škode nedošlo (alebo by sa zmiernila). V tomto prípade nielenže by ku škode došlo (postihovala by len iný subjekt), ale navyše by vznikla ďalšia škoda, nakoľko osoba takto „plniac prevenčnú povinnosť“ by nedosiahla zisk z obchodu (predajná cena mínus kúpna cena), za čo by opäť zodpovedal žalovaný. Súd považuje za nesprávne také posúdenie, že obsahom prevenčnej povinnosti je opatrenie, ktoré síce odvráti určitú škodu, ale jeho dôsledkom pre poškodený subjekt by bol vznik inej škody vo väčšom rozsahu, než škoda, ktorá bola odvrátená.
Na doplnenie súd uvádza, že ani faktická realizácia obchodov nákupom a následným predajom akcií do povinnej ponuky (prípadne aj mimo povinnej ponuky) s dosiahnutím zisku z takýchto obchodov, nebola z rovnakých dôvodov ako je uvedené vyššie medzipríčinou vzniku škody. Len v prípade, že by realizácia takýchto obchodov bola dôvodom vzniku škody, bol by aplikovateľný § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka a realizácia takýchto obchodov poškodenými akcionármi by mohla vylúčiť alebo obmedziť
povinnosť žalovaného nahradiť škodu. Nakoľko však medzi realizáciou takýchto obchodov a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosti (čoho potvrdením je, že škoda by vznikla aj bez realizácie takýchto obchodov, iba by postihla iný subjekt), nie je možné z tohto žalovaným tvrdeného dôvodu pripustiť vylúčenie alebo obmedzenie povinnosti žalovaného nahradiť škodu. Akýkoľvek iný dôvod pre vylúčenie alebo obmedzenie povinnosti žalovaného nahradiť škodu, pre takéto prípady zo zákona nevyplýva.
V prípade, ak by súd za situácie, kedy poškodení akcionári na trhu mohli nákupom a následným predajom dosiahnuť zisk, prijal tvrdenie, že povinnosťou predchádzania vzniku škody uplatňovanej v tomto súdnom konaní je taký postup, ktorý poškodenému akcionárovi znemožňuje takýto zisk dosiahnuť, muselo by nevyhnutne platiť aj to, že nedosiahnutie zisku by bolo dôsledkom porušenia povinnosti žalovaným. Uvedené vyplýva z toho, že nemožnosť realizácie zisku by bola plnením povinnosti § 382 a § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka a takáto povinnosť by vznikla výlučne pre porušenie povinnosti žalovaného. V tomto prípade by dôsledok porušenia povinnosti žalovaného bol podstatne vyšší ako škoda uplatňovaná v tomto konaní. Preto súd prijal za správnu takú aplikáciu príslušných právnych noriem, že obsahom prevenčnej povinnosti poškodených akcionárov nebolo zdržať sa realizácie takýchto obchodov a žalovaný zodpovedá za škodu v uplatnenom rozsahu.
Preto súd považoval za nadbytočné vykonanie žalovaným označeného dôkazu (vo vyjadrení zo dňa 24.01.2008, str. 28) požiadaním o písomné vyjadrenie B. C. P. B. na preukázanie toho, aký počet akcií emitenta S., a.s. nadobudli poškodení akcionári od 09.04.2003 do 30.01.2004 a údajov o cene, ako aj aký počet akcií emitenta S., a.s. v tomto období previedli jednotliví poškodení akcionári, údajov o osobe nadobúdateľa a cene takýchto obchodov, nakoľko účelom tohto dôkazu bolo preukázanie výšky zisku z takýchto obchodov uskutočnených poškodenými akcionármi. Z tohto dôvodu súd tento žalovaným navrhovaný dôkaz nevykonal.
Taktiež nie je správna námietka žalovaného, že tento nemohol predpokladať, že dôjde k takejto kúpe akcií a ku vzniku takejto škody. Žalovaný totiž musel vedieť, že ku vzniku škody dôjde. S ohľadom na uvedené nie je aplikovateľný § 379 Obchodného zákonníka. Otázka na strane koho konkrétne (menovite akých osôb) ku vzniku škody dôjde, nie je podstatná. Aj v prípade, ak by ku kúpe akcií nedošlo, žalovaný nemal ako vedieť menovite koho postihne škodlivý dôsledok porušenia povinnosti žalovaného.
Ďalej platí čo už je uvedené vyššie, a to, že každý akcionár, ktorý kúpil akcie S., a.s. po 09.04.2003 mal právny nárok predať dané akcie do povinnej ponuky s majetkovým a finančným vysporiadaním dňa 01.07.2003, a keď v daný deň k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky nedošlo, každý deň po 01.07.2003 až do 30.01.2004.
Súd nenašiel žiadny dôvod vymedzený právnym predpisom, ktorý by nároky tzv. nových poškodených akcionárov, a zodpovednosť žalovaného v tomto rozsahu, vylúčil. S ohľadom na túto skutočnosť sa súd nestotožňuje s názorom žalovaného, že v danom konaní je potrebné skúmať, ktorí jednotliví akcionári nadobudli akcie po 9.4.2003 (vzhľadom na to, že neexistuje žiaden právom uznaný dôvod pre nepriznanie náhrady škody akcionárom, ktorí nadobudli akcie po 9.4.2003). Súd preto ani nevykonal dôkaz, ktorého vykonanie požadoval žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.1.2008 na str. 26 (žalovaný navrhol, aby súd požiadal CDCP o poskytnutie informácie, aký počet akcií nadobudli jednotliví akcionári po 9.4.2003 a o údajoch o zmenách tohto počtu akcií).
Námietka žalovaného, že ak by bola povinná ponuky vyhlásená včas, k uzatváraniu takýchto obchodov by nedochádzalo, je nepodstatná, nakoľko žalovaný včas povinnú ponuku nevyhlásil a zodpovedá za všetku náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s tým. Daná námietka žalovaného sa neopiera o žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré by pripúšťalo v takomto prípade vylúčiť vzniknutú škodu z náhrady.
Celková škoda spôsobená vyššie uvedeným poškodeným osobám a uplatnená v tomto konaní (ako je výpočet uvedený vyššie) predstavuje 74.604.978,- Sk.
Výpočet škody u poškodených osôb uvedený vyššie (body 1 až 16) vychádzal mimo iného zo skutkových zistení o vlastníctve akcií S., a.s. jednotlivými poškodenými osobami, ktoré jednotlivé poškodené osoby vlastnili už pred 01.07.2003 (resp. v daný deň), zo skutkových zistení o tom, aký počet daných akcií predali v povinnej ponuke a zo skutkových zistení o tom, k akým majetkovým zmenám (predaj,
resp. dokúpenie daných akcií) došlo u jednotlivých poškodených osôb v relevantnom čase (teda od 01.07.2003 do 30.01.2004). Dané skutkové zistenia mal súd za preukázané, a vychádzal pri tom z predložených dôkazov - výpisov z účtu majiteľov cenných papierov vydaných Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s., predložených žalobcom. Ide o nasledovné výpisy: 1. Pre spoločnosť A. a.s. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200379219, výpis číslo: 0000185 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 3.5.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200379219, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004, poradové číslo výpisu: 0000173 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452. 2. Pre spoločnosť F., a.s. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200384344, výpis číslo: 0000143 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 3.5.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200384344, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004, poradové číslo výpisu: 0000137 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452. 3. Pre spoločnosť J. S. (S.), o.c.p., a.s. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200255692, výpis číslo: 0031623 k emisii akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 8.8.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200255692, výpis číslo: 0031622 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 8.8.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200255692, poradové číslo výpisu: 0031595 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 14.7.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200255692, poradové číslo výpisu: 0031606 k emisiám akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 a SK1120001369, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 4. Pre spoločnosť K., a.s. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200384336, výpis číslo: 0000239 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 3.5.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200384336, poradové číslo výpisu: 0000200 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 5. Pre spoločnosť P. H., a.s. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200365161, výpis číslo: 0000105 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 3.5.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis k emisiám cenných papierov ISIN CS0009004452 a SK1120001369 vydaný 21.2.2005, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 6. Pre spoločnosť S., a.s. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200558997, výpis číslo: 0000078 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 3.5.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200558997, poradové číslo výpisu: 0000073 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 7. Pre spoločnosť Slovnaft CV III - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200758139, výpis číslo: 0000017 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 15.3.2006, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200758139, poradové číslo výpisu: 0000016 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 8. Pre spoločnosť O. - E. P. B.V. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200288272, výpis číslo: 0000037 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 4.10.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200288272, k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 9. Pre fondy spravované spoločnosťou J. A. M., I. S., a.s.: (i) P. o.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200726849, výpis číslo: 0000045 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 8.8.2006, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200726849, poradové číslo výpisu: 0000023 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (ii) P. - A o.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200653655, výpis číslo: 0000016 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 8.8.2006, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004.
(iii) P. o.p.f. (P. F., I. F., a.s.) - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200649437, výpis číslo: 0000012 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 5.10.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (iv) O. o.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200667177, výpis číslo: 0000016 k emisii akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 8.8.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200667177, poradové číslo výpisu: 0000011 k emisii akcií S., a.s. ISIN SK1120001369, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 10. Pre fondy spravované spoločnosťou P. P. správ. spol., a.s.: (i) Renta I-10 u.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200226781, výpis číslo: 0000288 k emisii akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200226781, výpis číslo: 0000287 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200226781, poradové číslo výpisu: 0000237 k emisiám akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 a ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (ii) Renta I-15 u.p.f- spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200226803, výpis číslo: 0000220 k emisii akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200226803, výpis číslo: 0000219 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200226803, poradové číslo výpisu: 0000166 k emisiám akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 a ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (iii) Renta I-20 u.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200226811, výpis číslo: 0000153 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200226811, poradové číslo výpisu: 0000123 k emisii akcií SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (iv) Renta I-25 u.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200226838, výpis číslo: 0000144 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200226838, poradové číslo výpisu: 0000107 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (v) Renta I-30 u.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200226846, výpis číslo: 0000150 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200226846, poradové číslo výpisu: 0000110 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (vi) Renta II-10 u.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200471409, výpis číslo: 0000152 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200471409, poradové číslo výpisu: 0000114 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (vii) Renta II-15 u.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200471417, výpis číslo: 0000173 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200471417, poradové číslo výpisu: 0000109 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (viii) Renta III-10 u.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200497785, výpis číslo: 0000084 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200497785, poradové číslo výpisu: 0000048 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (ix) Renta o.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200226765, výpis číslo: 0000334 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200226765, poradové číslo výpisu: 0000289 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004.
(x) Teletech u.p.f. spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200408316, výpis číslo: 0000155 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200408316, poradové číslo výpisu: 0000119 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 25.9.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200408316, poradové číslo výpisu: 0000125 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (xi) Eurotech u.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200113138, výpis číslo: 0001725 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200113138, poradové číslo výpisu: 0001693 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 25.9.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200113138, poradové číslo výpisu: 0001699 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. (xi) REŠTITUČNÝ o.p.f. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200000422, výpis číslo: 0037714 k emisii akcií S., a.s. ISIN SK11120001369 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200000422, výpis číslo: 0037713 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 20.7.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov k emisiám akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 a ISIN SK11120001369, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 11. Pre spoločnosť A., B. & S. L. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200759674, výpis číslo: 0000066 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 9.9.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200759674, výpis číslo: 0000067 k emisii akcií S., a.s. ISIN SK11120001369 vydaný ku dňu 9.9.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 zobrazujúci zmeny na účte dňa 14.7.2003, poradové číslo výpisu 0000052 vydaný 15.7.2005 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 zobrazujúci zmeny na účte dňa 15.10.2003, vydaný 9.9.2005 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200759674, poradové číslo výpisu: 0000059 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmeny na účte dňa 21.1.2004 a dňa 22.1.2004 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200759674, poradové číslo výpisu: 0000061 k emisiám akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 a ISIN SK11120001369, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 12. Pre spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200618272, výpis číslo: 0001277 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 3.5.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200618272, poradové číslo výpisu: 0000402 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 24.9.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200618272, poradové číslo výpisu: 0000428 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 2.10.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200618272, poradové číslo výpisu: 0000434 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 15.10.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200618272, poradové číslo výpisu: 0000449 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 19.11.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200618272, poradové číslo výpisu: 0000450 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 20.11.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200618272, poradové číslo výpisu: 0000458 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 19.12.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov k emisii akcií SLOVNAFT, a.s. zobrazujúci zmeny na účte zo dňa 21.1.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200618272, poradové číslo výpisu: 0001253 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 13. Pre spoločnosť I., a.s. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200402679, výpis číslo: 0000322 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 10.5.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200402679, poradové číslo výpisu: 0000270 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 20.7.2003 a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200402679, poradové číslo výpisu: 0000271 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 19.9.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200402679, poradové číslo výpisu: 0000296 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 20.11.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200402679, poradové číslo výpisu: 0000304 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 23.1.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200402679, poradové číslo výpisu: 0000306 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.1.2003 a 14. Pre spoločnosť J. F. S. L. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200815663, výpis číslo: 0000060 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 15.3.2006, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200815663, poradové číslo výpisu: 0000059 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.1.2003. 15. Pre spoločnosť S. M. D., o.c.p., a.s. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200094567, výpis číslo: 0003822 k emisii akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 12.5.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200094567, výpis číslo: 0003821 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 3.5.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567, poradové číslo výpisu: 0003753 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 28.7.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567, poradové číslo výpisu: 0003770 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 19.9.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567, poradové číslo výpisu: 0003774 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 24.9.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567, poradové číslo výpisu: 0003777 k emisiám akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, a ISIN SK1120001369 zobrazujúci zmenu na účte dňa 3.10.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567, poradové číslo výpisu: 0003783 k emisii akcií S., a.s. ISIN SK1120001369, zobrazujúci zmenu na účte dňa 23.10.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567, poradové číslo výpisu: 0003789 k emisiám akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, a ISIN SK1120001369 zobrazujúci zmenu na účte dňa 6.11.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567, poradové číslo výpisu: 0003796 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 20.11.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567, poradové číslo výpisu: 0003797 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 21.11.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 24.11.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567, poradové číslo výpisu: 0003810 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 23.1.2004 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200094567, poradové číslo výpisu: 0003814 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004. 16. Pre spoločnosť M. I. L. - spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200612355, výpis číslo: 0000278 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 9.9.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200612355, výpis číslo: 0000279 k emisii akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 9.9.2005, so stavom účtu k 01.07.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 8.10.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov k emisiám akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 a ISIN SK1120001369, zobrazujúci zmeny na účte dňa 19.11.2003 a 21.11.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, zobrazujúci zmenu na účte dňa 11.12.2003 a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200612355, poradové číslo výpisu: 0000217 k emisiám akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, a ISIN1120001369 zobrazujúci zmenu na účte dňa 21.1.2004 a 23.1.2004 a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200612355, poradové číslo výpisu: 0000221 k emisiám akcií S., a.s. ISIN CS0009004452, a ISIN1120001369 zobrazujúci zmenu na účte dňa 30.01.2004.
Žalobca ďalej na preukázanie uvedených skutočností navrhol súdu obstarať aj dožiadaním od Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. (CDCP) výber všetkých zmien na účtoch majiteľov (služba I60) cenných papierov - jednotlivých poškodených osôb (body 1 až 16) - za obdobie od júna 2003 (vrátane) do februára 2004 ako potvrdzujúci dôkaz predložený priamo súdu uvedeným subjektom, avšak súd k vykonaniu uvedených dôkazov predložením dodatočných výpisov nepristúpil, nakoľko mal už z predložených dôkazov za nesporne zistené všetky rozhodné skutočnosti. Žalovaný na vykonaní takéhoto dôkazu taktiež netrval.
Súd mal taktiež za preukázané, že všetky vyššie uvedené poškodené osoby (body 1 až 16) oznámili žalovanému postúpenie všetkých svojich vyššie vyčíslených pohľadávok na spoločnosť R. L..
Spoločnosti (poškodené osoby) uvedené vyššie (body 1až 16) oznámili žalovanému postúpenie svojich vyššie vyčíslených pohľadávok na náhradu škody na spoločnosť R. L. doručením slovenských a anglických verzií oznámení o postúpení pohľadávok, pričom išlo o oznámenia o postúpení pohľadávok doručované expresnou doručovateľskou službou kuriérskej spoločnosti T. E. W. spol. s r.o. (T.), ktorá uvedenú zásielku evidovala pod číslo T. 914885171. O skutočnosti, že v zásielke boli obsiahnuté oznámenia o postúpení pohľadávok bola spísaná notárska zápisnica notárkou JUDr. A. W., N55/2005, Nz20971/2055. Skutočnosť, že daná zásielka bola žalovanému doručená má súd za preukázanú z písomného vyjadrenia spoločnosti T. zo dňa 25.05.2005, ktorá písomne potvrdila, že k doručeniu zásielky došlo dňa 12.05.2005.
Ďalej spoločnosti F. F., o.c.p., a.s., I., a.s. a S. M. D., o.c.p., a.s. oznámili žalovanému opravu predchádzajúcich oznámení o postúpení svojich vyššie vyčíslených pohľadávok na náhradu škody na spoločnosť R. L. doručením slovenských a anglických verzií oznámení opráv o postúpení pohľadávok. Doručenie opráv v oznámeniach bolo vykonané taktiež prostredníctvom spoločnosti T., ktorá uvedenú zásielku evidovala pod číslo GD243181212WW. O skutočnosti, že v zásielke boli obsiahnuté opravy oznámení o postúpení pohľadávok bola spísaná notárska zápisnica notárkou JUDr. A. W., N2/2006, Nz240/2006. Skutočnosť, že daná zásielka bola žalovanému doručená má súd za preukázanú z písomného vyjadrenia spoločnosti T., ktorá písomne potvrdila, že k doručeniu zásielky došlo dňa 05.01.2006.
V danom oznámení (Nz 2/2006) sa nachádzalo aj oznámenie žalovanému o postúpení pohľadávky spoločnosti M. I. L. na náhradu škody na spoločnosť R. L., ktoré do daného času nebolo oznámené. Táto časť mala rovnaký právny základ, ako dovtedy oznámené postúpenia (nemožnosť zhodnocovať peňažné prostriedky).
Popri uvedenom v danom oznámení (Nz 2/2006) spoločnosť M. I. L. oznámila žalovanému aj ďalšie dovtedy neoznámené postúpenie pohľadávok na náhradu škody na spoločnosť R. L., ktoré mali iný právny základ, ako ostatné pohľadávky. Právnym základom na plnenia v tomto prípade bola škoda spôsobená v súvislosti so zmluvami uzatvorenými pred, alebo (v jednom prípade) počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004.
K uvedeným pohľadávkam postúpeným na spoločnosť R. L. (pohľadávkam na náhradu škody s iným právnym základom) sa v žalobe uvádza, že ak by žalovaný postupoval zákonne, spoločnosť M. I. L. by mohla už 01.07.2003 uplatniť opcie a získať 491.115 kusov a ďalších 400.000 kusov akcií S., a.s od spoločnosti F. F., o.c.p., a.s. za cenu 1.061,- Sk/ akciu a tieto akcie obratom predať v povinnej ponuke žalovanému za cenu 1.379,- Sk/ akciu.
V dôsledku protiprávneho konania žalovaného však nebolo možné počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 zisk z takejto transakcie realizovať a spoločnosť M. I. L. nemohla peňažné prostriedky zodpovedajúce tomuto zisku bežným spôsobom zhodnocovať.
Pri výpočte abstraktnej výšky škody sa aj v tomto prípade (nemožnosť zhodnotenia nedosiahnutého zisku realizáciou opcie) vychádzalo z predpokladu, že ak by spoločnosť M. I. L. mohla počas doby od
01.07.2003 do 20.01.2004 zhodnocovať peňažné prostriedky predstavujúce zisk z dohodnutých opčných zmlúv, miera zhodnotenia peňažných prostriedkov by bola minimálne 5,14 % per annum.
Súd vykonal nasledovné dôkazy: OPČNÁ ZMLUVA A ZMLUVA O ODPLATNOM PREVODE CENNÝCH PAPIEROV zo dňa 20.02.2003 (na 461.115 akcií S., a.s.), list zo dňa 16.01.2004, ktorým spoločnosť M. I. L. uplatnila u spoločnosti F. F., o.c.p., a.s. právo opcie (právo kúpiť dané akcie) a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov číslo: 700200612355 k emisiám akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 a ISIN CS0009004452, ktorý zaznamenáva majetkové zmeny na účte spoločnosti M. I. L. ku dňu 21.01.2004.
Na základe uvedených dôkazov súd dospel k skutkovým zisteniam, že spoločnosť M. I. L. mala so spoločnosťou F. F., o.c.p., a.s. uzatvorenú platnú opčnú zmluvu (OPČNÁ ZMLUVA A ZMLUVA O ODPLATNOM PREVODE CENNÝCH PAPIEROV zo dňa 20.02.2003), na základe ktorej mala spoločnosť M. I. L. právo už pred 01.07.2003 nadobudnúť za 1.061,- Sk/ akciu spolu 491.115 akcií S., a.s.. Na základe výzvy zo dňa 16.1.2004 tieto akcie nakoniec aj nadobudla dňa 21.01.2004, teda krátko pred uplynutím platnosti povinnej ponuky na prevzatie akcií spoločnosti S., a.s.
Ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom, došlo by k vysporiadaniu povinnej ponuky najneskôr 01.07.2003. Keďže spoločnosť M. I. L. mala právo už pred 01.07.2003 nadobudnúť 491.115 akcií S., a.s., mohla by pri zákonnom postupe žalovaného už dňa 01.07.2003 realizovať zisk kúpou 491.115 kusov akcií S., a.s. (pri realizácii opčného práva, čo sa neskôr aj stalo) a ich predajom v povinnej ponuke za cenu 1.379,- Sk na jednu akciu spoločnosti S., a.s. Neexistuje dôvod predpokladať, že by sa daná spoločnosť správala inak, nakoľko takéto správania sa u podnikateľa, ktorého cieľom je dosiahnuť zisk, očakáva. Navyše spoločnosť M. I. L. neskôr skutočne opčné právo realizovala (dňa 20.01.2004) a akcie neskôr aj predala, a tým dosiahla určitý zisk. Na dosiahnutie zisku mala však daná spoločnosť legitímny nárok oveľa skôr. Dosiahnutie daného zisku v čase, ktorý sa dal očakávať za bežného chodu vecí (pri dodržaní zákona žalovaným), však nebolo možné, a to v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktoré spôsobilo omeškanie vyhlásenia a vysporiadania povinnej ponuky.
Keďže spoločnosť M. I. L. nemohla dňa 01.07.2003 dosiahnuť zisk, ktorý sa dal v danom čase očakávať, nemohla od 01.07.2003 ani zhodnocovať peňažné prostriedky vo výške predpokladaného zisku. Tým vznikla spoločnosti M. I. L. škoda (ušlý výnos nezhodnocovaného zisku). Táto škoda sa vypočítala až do 20.01.2003 (transakcia bola nakoniec realizovaná 21.01.2003). Základom na výpočet škody bol predpokladaný zisk, na ktorý mala spoločnosť M. I. L. nárok už 01.07.2003, čo predstavuje 156.174.570,- Sk [491.115 * (1.379 - 1.061,- Sk) = 156.174.570,-Sk]. V príčinnej súvislosti s tým teda spoločnosť M. I. L. nemohla od 01.07.2003 do 20.01.2004 (teda 204 dní) zhodnocovať minimálne sadzbou 5,14 % per annum sumu 156.174.570,- Sk a teda jej vznikla škoda vo výške 4.486.532,- Sk (156.174.570,- Sk * 5,14 % * 204/365 = 4.486.532,- Sk).
Počas doby od 01.07.2003 do 20.01.2004 sa správne škoda rátala iba zo základu predstavujúceho nerealizovaný zisk, nakoľko v danej dobe mal žalovaný k dispozícii peňažné prostriedky vo výške neskoršej kúpnej ceny za akcie pri realizácii opcie. Preto sa uvedené peňažné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu pri realizácii opcie do základu na výpočet škody vzniknutej od 01.07.2003 do 20.01.2004 nezarátali.
Ďalej súd vykonal nasledovné dôkazy: OPČNÁ ZMLUVA A ZMLUVA O ODPLATNOM PREVODE CENNÝCH PAPIEROV KÚPOU zo dňa 20.02.2002 (na 400.000 akcií S., a.s.), list zo dňa 14.11.2003, ktorým spoločnosť M. I. L. uplatnila u spoločnosti F. F., o.c.p., a.s. právo opcie a zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov k emisiám akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 a ISIN CS0009004452, ktorý zaznamenáva majetkové zmeny na účte spoločnosti M. I. L. ku dňu 19.11.2003.
Na základe uvedených dôkazov súd dospel k skutkovým zisteniam, že spoločnosť M. I. L. mala so spoločnosťou F. F., o.c.p., a.s. uzatvorenú platnú opčnú zmluvu (OPČNÁ ZMLUVA A ZMLUVA O ODPLATNOM PREVODE CENNÝCH PAPIEROV zo dňa 20.02.2003), na základe ktorej mala spoločnosť M. I. L. právo už pred 01.07.2003 nadobudnúť za 1.061,- Sk/ akciu spolu 400.000 kusov akcií S., a.s. Na základe výzvy zo dňa 14.11.2003 tieto akcie nakoniec aj nadobudla dňa 19.11.2003, čo bolo krátko pred uplynutím platnosti dohodnutého opčného práva.
Súd sa aj tu stotožnil s tvrdením žalobcu a mal za to, že ak by žalovaný postupoval zákonne, spoločnosť M. I. L. by mohla uplatniť opciu, získať 400.000 kusov akcií emitenta S., a.s. za cenu 1.061,- Sk na akciu a už 01.07.2003 tieto obratom predať a zisk z tejto transakcie bežným spôsobom zhodnocovať. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného však nebolo možné takto počas doby omeškania žalovaného zisk dosiahnuť a peňažné prostriedky predstavujúce zisk bežným spôsobom zhodnocovať.
Škoda takto vzniknutá sa vypočítala rovnako, ako v prípade predchádzajúceho opčného obchodu, a vypočítala sa za dobu od 01.07.2003 do 18.11.2003 (vrátane), nakoľko dňa 19.11.2003 spoločnosť M. I. L. získala na základe uplatnenej opcie 400.000 kusov akcií emitenta S., a.s. Opäť sa vychádzalo z možného zhodnotenia nerealizovaného zisku vo výške 5,14 % per annum. Výška takto spôsobenej škody predstavuje 2.525.669,- Sk. Výška škody sa vyrátala na základe skutočnosti, že od 01.07.2003 do 18.11.2003 (teda 141 dní) nebolo možné zhodnocovať zisk, na ktorého dosiahnutie mal poškodený subjekt nárok už dňa 01.07.2003. Daný zisk predstavuje sumu 127.200.000,- Sk [400.000 * (1.379 - 1.061 Sk) = 127.200.000,- Sk]. Ušlý zisk v tomto prípade predstavuje sumu 2.525.669,- Sk (127.200.000 * 5,14 % * 141/365 = 2.525.669,- Sk).
Rovnako, ako v predchádzajúcom prípade, počas doby od 01.07.2003 do 18.11.2003 sa správne škoda rátala iba zo základu predstavujúceho nerealizovaný zisk, nakoľko v danej dobe mal žalovaný k dispozícii peňažné prostriedky vo výške neskoršej kúpnej ceny za akcie pri realizácii opcie. Preto sa uvedené peňažné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu pri realizácii opcie do základu na výpočet škody vzniknutej od 01.07.2003 do 20.01.2004 nezarátali.
Žalovaný namietal, že má pochybnosti o tom, že boli vyššie spomenuté opčné zmluvy skutočne uzatvorené dňa 20.02.2003.
Z dôvodu vznesenia uvedenej námietky súd vykonal, okrem už spomenutých opčných zmlúv, nasledovné dôkazy označené žalobcom: Opčná zmluva o odplatnom prevode cenných papierov zo dňa 27.1.2003 medzi spoločnosťou P. P. správ. spol., a.s. a spoločnosťou F. F. o.c.p., a.s.; Uplatnenie práva opcie na nákup 134.226 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 30.01.2003; Uplatnenie práva opcie na nákup 134.226 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 30.04.2003; Uplatnenie práva opcie na nákup 134.226 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 30.07.2003; Uplatnenie práva opcie na nákup 134.226 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 28.10.2003; Výzva na vysporiadanie obchodu - nákup 134.226 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 16.1.2004; Oznámenie kúpnej ceny zo dňa 16.01.2004 (134.226 ks akcií emitenta S., a.s.); Opčná zmluva o odplatnom prevode cenných papierov zo dňa 27.01.2003 medzi spoločnosťou P. P. správ. spol., a.s. a spoločnosťou F. F. o.c.p., a.s.; Dodatok č. 1 k Opčnej zmluve o odplatnom prevode cenných papierov zo dňa 27.1.2003 - zmena počtu kusov cenného papiera na 336.889 ks akcií emitenta S., a.s.; Uplatnenie práva opcie na nákup 336.889 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 30.01.2003; Uplatnenie práva opcie na nákup 336.889 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 30.04.2003; Uplatnenie práva opcie na nákup 336.889 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 30.07.2003; Uplatnenie práva opcie na nákup 336.889 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 28.10.2003; Výzva na vysporiadanie obchodu - nákup 336.889 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 16.01.2004; Oznámenie kúpnej ceny zo dňa 16.01.2004 (336.889 ks akcií emitenta S., a.s.); Opčná zmluva o odplatnom prevode cenných papierov zo dňa 27.01.2003 medzi spoločnosťou P. P. správ. spol., a.s. a spoločnosťou F. F. o.c.p., a.s.; Uplatnenie práva opcie na nákup 20.000 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 30.01.2003; Uplatnenie práva opcie na nákup 20.000 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 30.04.2003; Uplatnenie práva opcie na nákup 20.000 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 30.07.2003; Uplatnenie práva opcie na nákup 20.000ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 28.10.2003; Výzva na vysporiadanie obchodu - nákup 20.000 ks akcií emitenta S., a.s. zo dňa 15.12.2003; Oznámenie kúpnej ceny zo dňa 15.12.2003 (20.000 ks akcií emitenta S., a.s.); Opčná zmluva o odplatnom prevode cenných papierov kúpou zo dňa 28.01.2003 medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. a spoločnosťou F. F. o.c.p., a.s.; Dodatok č. 1 k Opčnej zmluve medzi spoločnosťou P. B., a.s. a spoločnosťou F. F. o.c.p., a.s. zo dňa 30.09.2003; Dodatok č. 2 k Opčnej zmluve medzi spoločnosťou P. B., a.s. a spoločnosťou F. F. o.c.p., a.s. zo dňa 13.10.2003; Uplatnenie opcie zo dňa 14.11.2003; Odpoveď na uplatnenie práva opcie zo dňa 14.11.2003; Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok uzavretá medzi spoločnosťami M. I. L. a F. F. o.c.p., a.s. zo dňa 27.02.2003; Požiadavky právneho zástupcu žalobcu o poskytnutie informácií; Písomné stanovisko p. E. I. zo dňa 16.01.2008; Písomné stanovisko p. Ľ. B. zo dňa 30.01.2008; Písomné stanovisko p. B. T. zo dňa 30.01.2008 a Písomné vyjadrenie fyzickej osoby (Ľ. B.) zo dňa 06.06.2008.
Na základe uvedených dôkazov súd prijal skutkové zistenia, že už pred dátumom 20.02.2003 (dátum uzavretia opčných zmlúv so spoločnosťou M. I. L.) mala spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. uzavreté opčné zmluvy, na základe ktorých mohla, po ich uzavretí, využiť opčné právo na kúpu akcií spoločnosti S., a.s. Na základe uvedených opčných zmlúv mala spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. právo nadobudnúť (využitím opčného práva) od spoločnosti P. P. správ. spol., a.s. celkovo 491.115 kusov akcií spoločnosti S., a.s. (tri opčné zmluvy; jedna na 134.226 kusom akcií, jedna na 20.000 kusov akcií a jedna na 336.889 kusov akcií) a od spoločnosti P. B., a.s. celkovo 400.000 kusov akcií spoločnosti S., a.s. (jedna opčná zmluva).
Uvedeným spôsobom mala spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. zabezpečené, že ak, po uzavretí opčných zmlúv so spoločnosťou M. I. L., spoločnosť M. I. L. uplatní svoje právo opcie na kúpu akcií S., a.s., spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. bude schopná splniť svoju povinnosť dodať spoločnosti M. I. L. 891.115 akcií S., a.s., a to po predchádzajúcej realizácii svojich opcií na kúpu akcií S., a.s. od spoločností P. P. správ. spol., a.s. a P. B., a.s..
Na opčné zmluvy uzavreté spoločnosťou F. F. o.c.p., a.s. so spoločnosťami P. P. správ. spol., a.s. a P. B., a.s. (kde mala spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. postavenie kupujúceho) počtom akcií a časom nadväzovali opčné zmluvy uzavreté spoločnosťou F. F. o.c.p., a.s. so spoločnosťou M. I. L. dňa 20.02.2003 (kde mala spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. postavenie predávajúceho).
Ďalej mal súd za preukázané, že spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. niekoľkokrát písomne, zmluvne dohodnutým spôsobom, predĺžila trvanie svojho opčného práva na kúpu akcií S., a.s. od spoločnosti P. P. správ. spol., a.s. (dňa 30.01.2003, dňa 30.04.2003, dňa 30.07.2003 a dňa 28.10.2003).
Ďalej mal súd za preukázané, že spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. nakoniec skutočne nadobudla akcie spoločnosti S., a.s. realizáciou svojich kúpnych opcií. Ako je uvedené vyššie, súd prijal aj skutkové zistenie, že nakoniec tieto akcie spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. predala spoločnosti M. I. L..
Všetky vyššie uvedené dôkazy pri ich posúdení vo vzájomnej súvislosti s opčnými zmluvami uzavretými medzi spoločnosťou F. F. o.c.p., a.s. a spoločnosťou M. I. L. dávajú vysvetlenie toho, ako bolo plánované, že budú opčné zmluvy realizované, ako aj toho, ako nakoniec k realizácii týchto zmlúv aj došlo.
Súd ďalej prijal skutkové zistenie, že osoby podpisujúce opčné zmluvy zo dňa 20.02.2003 za spoločnosť M. I. L. a spoločnosť F. F. o.c.p., a.s. nevidia nič neobvyklé v tom, ak je na zmluvách uzavretých v zahraničnom obchode (ako v tomto prípade) dátum uvedený v jeden deň, a pritom s určeným miestom uzavretia zmluvy v rôznych krajinách (v tomto prípade v Bratislave a v Nikózii). V písomných vyjadreniach (osôb podpisujúcich tieto zmluvy) bolo vysvetlené, že bežný postup bol taký, že sa so zahraničným partnerom najprv dohodne určitý obsah zmluvy telefonicky, faxom alebo e-mailom a následne dôjde k výmene podpísaných zmlúv s tým, že na zmluve sa uvedie dátum, kedy došlo k dohode o uzavretí zmluvy.
Osoby podpisujúce opčné zmluvy potvrdili, že si pamätajú uzavretie zmlúv, ale z obsahu vyjadrení vyplynulo, že si nepamätajú presne, kedy k uzavretiu zmlúv došlo. Potvrdzovali však, že k uzavretiu zmlúv došlo 20.02.2003, čo opierali o tvrdenie, že síce si nepamätajú, kedy k podpisu došlo, ale vychádzajú z dátumu uvedeného na zmluve, lebo nikdy nepostupujú inak (neuvádzajú v zmluvách iné dátumy ich uzavretia, ako dátumy, kedy k uzavretiu zmlúv skutočne došlo). Napr. p. B. uviedol: „Ešte môžem dodať, že hoci si nepamätám presný dátum uzavretia zmluvy opčných zmlúv, tak to na čo si určite pamätám je, že boli uzavreté krátko po tom, čo si naša spoločnosť zabezpečila možnosť ich plnenia uzavretím opčných zmlúv na tie isté objemy s Prvou penzijnou a Poštovou bankou. Hoci si nepamätám presný deň, kedy boli zmluvy uzatvárané, neznamená to, že by som tým spochybňoval dátum uvedený na zmluvách. Som si istý, že dátum zodpovedá tomu, kedy boli podmienky obchodu dohodnuté, nakoľko nikdy sme nepostupovali inak.“ (Písomné vyjadrenie fyzickej osoby p. B. zo dňa 06.06.2008) Ďalej p. Ioannou uviedla: „Potvrdzujem, že som bola riaditeľkou spoločnosti M. I. L. v roku 2003 a skutočne som podpísala uvedené zmluvy. ... Miesto, kde bol dokument podpísaný, je obvykle uvedené v dokumente a mal by predstavovať skutočný a pravdivý stav. Nemám žiaden dôvod mať akékoľvek pochybnosti, že uvedené zmluvy boli podpísané v Nikózii. To isté platí aj v prípade dátumu; vždy uvádzame dátum kedy je transakcia uskutočnená.“
Súd nevidí nič neobvyklé v tom, ak si členovia štatutárnych orgánov nepamätajú presný dátum podpisu zmlúv, ktoré boli podpisované pred 5 rokmi. Naopak, súd to považuje za prirodzené. Členovia štatutárnych orgánov však môžu potvrdiť, že je potrebné vychádzať z dátumu uzavretie zmluvy uvedeného v zmluve, nakoľko vedia, že nikdy nepostupujú inak.
Žalovaný napádal, že vyjadrenia p. B. a p. Ioannou si odporujú, keďže jeden uvádza že k podpisu za ich stranu došlo určite v Bratislave a druhý nemá pochybnosti, že zmluvy boli podpísané v Nikózii. Súd však v tom žiadny rozpor nevidí. Každá osoba, čo vyplýva z textu vyjadrení, hovorila o tom, kde došlo k podpisu zmlúv za konkrétnu stranu (napr. p. Ioannou keď uviedla, kde boli zmluvy uzavreté, odpovedala na otázku, kde podpisovala zmluvy; aj z celého kontextu odpovedi a ostatných častí jej písomného vyjadrenia vyplýva, že si bola vedomá skutočnosti, že zmluva bola podpísané spoločnosťou F. F. o.c.p., a.s. v B. a tento stav vysvetľovala). Na skutočnosti, že sa na zmluvách uvedené ako miesto uzavretia za jednu stranu v Bratislave a za druhú stranu v Nikózii osoby podpisujúce zmluvy za zmluvné strany nevideli nič neobvyklé, naopak uviedli, že taká bola ich prax.
Ďalej súd prijal aj skutkové zistenie, že došlo aj k splneniu povinnosti spoločnosti M. I. L. zaplatiť opčnú prémiu spoločnosti F. F. o.c.p., a.s. (ako to vyplýva z Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťami M. I. L. a F. F. o.c.p., a.s. zo dňa 27.02.2003).
Súd vykonal všetky vyššie uvedené dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Dané dôkazy sa vzájomne podporovali a ani jeden dôkaz nebol z inými dôkazmi alebo dôkazom v rozpore. Súd týmto prijal skutkové zistenie, že opčné zmluvy uzavreté medzi spoločnosťami M. I. L. a F. F. o.c.p. boli uzavreté dňa 20.02.2003 a neexistuje žiaden relevantný dôvod o uvedenom pochybovať.
Súd mal na základe vyššie uvedených dôkazov za dostatočne preukázané, že k podpisu opčných zmlúv došlo dňa 20.2.2003; nepovažoval preto za potrebné vykonať dôkazy navrhované v tejto súvislosti žalovaným.
Konkrétne žalovaný za týmto účelom navrhol, aby súd vykonal dôkaz výsluchom p. B., p. T. a p. I. ako svedkov (vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.12.2007, str. 10). Tento dôkaz súd nevykonal z dôvodu, že tieto osoby poskytli pre účely súdneho konania písomné vyjadrenia, z ktorých (v spojení s ďalšími uvedenými dôkazmi) pre súd dostatočným spôsobom vyplývajú rozhodné skutočnosti (dátum podpisu zmluvy a spôsob jej uzatvorenia). Pritom súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že k podpisu zmlúv došlo pred približne 5 rokmi, uvedené osoby podpisovali veľké množstvo zmlúv a nepamätajú sa presne na konkrétne okolnosti pri uzatváraní predmetných opčných zmlúv (čo vyplýva z ich písomných vyjadrení); nebolo teda dôvodné očakávať, že by tieto osoby mohli pre súd poskytnúť ďalšie informácie, ktoré už nie sú obsiahnuté v ich písomných vyhláseniach.
Žalovaný tiež navrhol, aby súd vyzval žalobcu na predloženie výpisu z bankového účtu, ktorý by preukazoval zaplatenie opčných prémií v súlade s ustanoveniami opčných zmlúv (vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.1.2008, str. 30). Súdu bol predložený dôkaz dohoda o započítaní zo dňa 27.2.2003, ktorou bolo preukázané, že záväzok spoločnosti M. I. L. zaplatiť opčné prémie zanikol započítaním. Predloženie výpisu z bankového účtu sa tak stalo bezpredmetným. Rovnako za neopodstatnený považoval súd aj dôkazné návrhy žalovaného uvedené na str. 4 vyjadrenia žalovaného zo dňa 3.6.2008, konkrétne návrh na vykonanie dôkazu výsluchom p. B., p. T. a p. I. o tom kedy, kde a akým spôsobom došlo k podpísaniu vyššie zmienenej dohody, na predloženie dôkazu o tom, že dohoda o započítaní bola doručená faxom, e-mailom alebo kuriérom, predloženie opčnej zmluvy z 18.11.2002 uzatvorenej medzi J. F. S. a F. F., o.c.p. a.s. a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.2.2003 uzatvorenej medzi J. F. S. a M. I. L. (na základe týchto zmlúv spoločnosť M. I. L. nadobudla pohľadávky, ktoré boli započítané podľa dohody o započítaní zo dňa 27.7.2003 proti jej záväzku zaplatiť opčné prémie), na nariadenie znaleckého dokazovania o tom, či úhrady pohľadávok podľa dohody o započítaní zo dňa 27.2.2003 boli zaúčtované dňa 27.2.2003 a predloženie písomného potvrdenia audítora o tom, že úhrada opčných prémií na základe dohody o započítaní zo dňa 27.2.2003 bola v účtovníctve zaúčtovaná a predloženie účtovných dokladov preukazujúcich toto zaúčtovanie. Súd považoval vykonanie týchto dôkazov za nadbytočné s ohľadom na skutočnosti uvedené vyššie (zmluvné strany opčných zmlúv riadne splnili všetky svoje záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv, žiadna zo zmluvných strán uzatvorenie alebo záväzky z týchto zmlúv nespochybňovala, zmluvy boli riadne splnené, súdu boli predložené dokumenty vo vzťahu k uplatneniu opcií a k riadnemu predlžovaniu opcií, opčné zmluvy zo dňa 20.2.2003 nadväzovali na opčné zmluvy,
ktoré uzatvoril F. F., o.c.p., a.s. s P. B., a.s. a P. P., a.s. a písomné vyjadrenie p. B., T. a p. I. popisuje, akým spôsobom dané subjekty uzatvárali zmluvy, čo vysvetľuje, prečo aj na dohode o započítaní zo dňa 27.2.2003 je uvedený ten istý dátum podpísania tejto dohody v Bratislave a v Nikózii, bližšie súd tieto skutočnosti odôvodnil vyššie).
Čo sa týka údajnej nepredvídateľnosti škody vzniknutej v súvislosti s opčnými zmluvami medzi spoločnosťou M. I. L. a F. F. o.c.p. dňa 20.02.2003, súd zastáva názor, že nejde o nepredvídateľnú škodu.
Kritérium predvídateľnosti je potrebné posudzovať vždy objektívne, podľa bežných podmienok v určitom odvetví. Opčné zmluvy sú celkom bežným finančným derivátom, s ktorým sa bežne obchoduje. Opčné zmluvy sa uzatvárajú bežne. Samotný žalovaný nadobudol akcie spoločnosti S., a.s. na základe opčnej zmluvy.
S ohľadom na uvedené uzatvorenie opčnej zmluvy nie je ničím výnimočným a nepredvídateľným.
Pri posudzovaní predvídateľnosti, resp. nepredvídateľnosti vzniku škody nejde o posudzovanie toho, či žalovaný vedel, že spoločnosť M. I. L. uzatvorila opčné zmluvy za konkrétnych podmienok, ale o všeobecné posúdenie mechanizmu vzniku škody a jeho všeobecnú predvídateľnosť. Žalovaný mal a mohol predvídať, že aj iné subjekty ako on, môžu mať uzavreté opčné zmluvy k akciám S., a.s.. Na uvedenom nebolo nič neobvyklé a nepredvídateľné.
Je to taká istá námietka, ako keby žalovaný uviedol, že nemohol predpokladať, že určitá osoba kúpi akcie emitenta S., a.s.. Práve to sa totiž uzatvorením opčných zmlúv stalo, len sa odložilo plnenie zmluvy pre prípad, že dôjde k realizácii opčného práva.
Navyše mechanizmus vzniku škody bol taký, že poškodené osoby po určitú dobu (od 01.07.2003 do 30.01.2004) nemohli získať peňažné prostriedky predajom akcií S., a.s. do povinnej ponuky žalovanému, a tieto nemohli bežným spôsobom zhodnocovať. Tento mechanizmus vzniku škody platil bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k uzavretiu opčných zmlúv. Ak by k uzavretiu opčných zmlúv nedošlo, škoda by rovnakým spôsobom vznikla niekomu inému (vlastníkovi akcií spoločnosti S., a.s.). Vznikla by však vo väčšom rozsahu. Dané vyplýva zo skutočnosti, že pri výpočte ušlého zisku za vychádza z miery peňažných prostriedkov, ktoré poškodený akcionár nemohol zhodnocovať (cena akcií v povinnej ponuke). Pri výpočte výšky škody pri uzavretí opčných zmlúv sa však zo základu na výpočet škody (cena akcií v povinnej ponuke) odrátava cena, za ktorú oprávnený z opcie nadobúda akcie po realizácii opčného práva (napr. v prípade spoločnosti M. I. L. to bolo 1.061,- Sk na jednu akciu). Uvedené vyplýva z toho, že pri opčných zmluvách sa nemohol počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 zhodnocovať len zisk, ktorý sa mohol z opčných zmlúv získať už dňa 01.07.2003.
To znamená, že žalovaný mohol očakávať vznik ešte väčšej škody.
Žalovaný taktiež namietal, že nemohol predvídať, že spoločnosť M. I. L. nevyužije svoje opčné právo v čase, kedy boli ceny akcií S., a.s. už vyššie ako 1.061,- Sk na jednu akciu, ale že bude čakať s využitím práva opcie až krátko pred uplynutím práva opcie.
Súd na uvedenom nevidí nič neprirodzené, práve naopak. Prirodzenou snahou každého podnikateľa je maximalizovať zisk. Nie je dôvod spochybňovať takýto celkom prirodzený postup spoločnosti M. I. L.. Žalovaný by mal ako podnikateľ takéto racionálne správanie sa očakávať a predvídať u každého podnikateľa. Cena v povinnej ponuke totiž bola cenou výhodnejšou, ako bola cena bežne dostupná na trhu v čase od 01.07.2003 do 30.01.2004. Spoločnosť M. I. L. celkom prirodzene (ako ostatní akcionári) čakala na maximalizáciu výnosu z obchodu predajom do povinnej ponuky.
Ďalšia časť škody spôsobenej spoločnosti M. I. L. vznikla v súvislosti so Zmluvou o predaji a spätnom odkupe akcií (REPO OBCHOD) uzatvorenou dňa 19.11.2003 s P. B., a.s. Na základe tohto repo obchodu spoločnosť M. I. L. previedla na P. B., a.s. 400.000 kusov akcií emitenta S., a.s. za cenu 990,- Sk za kus, čím získala 396.000.000,- Sk.
K uvedenému súd vykonal nasledovné dôkazy: Zmluva o predaji a spätnom odkupe akcií (REPO OBCHO) zo dňa 19.11.2003, dodatok č. 1 k nej zo dňa 21.01.2004 a výpis z účtu majiteľa cenných
papierov k emisiám akcií S., a.s. ISIN SK1120001369 a ISIN CS0009004452, ktorý zaznamenáva majetkové zmeny na účte spoločnosti M. I. L. ku dňu 21.11.2003.
Na základe vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť M. I. L. sa platne (na základe platnej zmluvy) zaviazala previesť na P. B., a.s. 400.000 kusov akcií S., a.s. za cenu 990,- Sk na akciu, čo vykonala dňa 21.11.2003. Ďalej mal súd za preukázané, že P. B., a.s. bola zaviazaná 400.000,- Sk predať v povinnej ponuke a výťažok z daného predaja znížený o náklady repo obchodu (10 % per annum zo sumy 990,- Sk na akciu od 21.11.2003 do 30.01.2004) dohodnuté na ťarchu spoločnosti M. I. L. vyplatiť danej spoločnosti.
Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že nebyť omeškania povinnej ponuky spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, nemusela by spoločnosť M. uvedený repo obchod vôbec realizovať. Repo obchod de facto predstavoval obstaranie peňažných prostriedkov pre spoločnosť M. I. L. vo výške 990,- Sk na akcie (celkovo 396.000.000,- Sk) za úrok 10 % per annum. Dohodnutá cena spätného odkupu bola zvýšená o 10% per annum. Spoločnosť M. I. L. teda obstarávala peňažné prostriedky náhradným spôsobom s nákladom obstarania peňažných prostriedkov 10 % per annum. Ak by nebolo protiprávneho konania žalovaného, spoločnosť M. I. L. by vôbec nemusela pristúpiť na repo obchod, lebo by mohla získať ešte väčší objem peňažných prostriedkov predajom uvedeného počtu akcií žalovanému v povinnej ponuke. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením si jeho zákonom uložených povinností získala spoločnosť M. I. L. túto sumu (na ktorú mala nárok oveľa skôr) až 30.01.2004.
Z uvedeného plynie, že spoločnosť M. I. L. bola v období od 19.11.2003 do 30.01.2004 žalovaným protiprávne zbavená možnosti zhodnocovania peňažných prostriedkov vo výške rozdielu medzi sumou peňažných prostriedkov, na ktoré mala nárok pri realizácii predaja akcií emitenta S., a.s. v povinnej ponuky a sumou, ktorú obdržala pri realizácii repo obchodu (predaja akcií P. B., a.s.). Daný rozdiel predstavoval sumu 155.600.000,- Sk (551.600.000 - 396.000.000,- Sk). Spoločnosť M. I. L. teda nemohla od 19.11.2003 do 30.01.2004 (teda 72 dní) zhodnocovať bežným spôsobom sumu 155.600.000,- Sk, čím jej bola spôsobená škoda vo výške 1.577.656,- Sk (155.600.000,- Sk * 5,14% * 72/365 = 1.577.656,- Sk)
Zároveň utrpela spoločnosť M. I. L. realizáciou repo obchodu aj priamu (skutočnú) škodu spočívajúcu v tom, že predaj 400.000 kusov akcií emitenta S., a.s. P. B., a.s. sa uskutočnil za 990,- Sk za akciu, ale spätný odkup týchto akcií sa mal uskutočniť za 1.008,99 Sk za akciu (podľa podmienok repo obchodu je v cene spätného odkupu zahrnutý úrokový náklad 10 % per annum od 19.11.2003 do 30.01.2004). Rozdiel v predajnej a spätnej nadobúdacej cene predstavuje priamu stratu vo výške 7.596.000,- Sk. To, že za spätný odkup akcií bolo dohodnuté zaplatiť vyššiu sumu je dané tým, že repo obchod je z ekonomického hľadiska úver, ktorý je zabezpečený zabezpečovacím prevodom cenných papierov (akcií) s tým, že úrok za takýto úver je zohľadnený v cene spätného odkupu. Za túto škodu je plne zodpovedný žalovaný, nakoľko ak by postupoval zákonne, spoločnosť M. I. L. by získala peňažné prostriedky predajom akcií v povinnej ponuke a repo obchod by sa nemusel realizovať (nemusela by peňažné prostriedky získavať na základe úveru, čo bolo pre ňu ekonomicky nevýhodné oproti získaniu peňažných prostriedkov od žalovaného spôsobom, ktorý mohla očakávať).
Žalovaný namietal nepredvídateľnosť vzniku škody tak, ako je táto uvedené vyššie. Žalovaný namietal tak nepredvídateľnosť ušlého zisku, ako aj priamej škody. Dôvody nepredvídateľnosti vzniku ušlého zisku žalovaný videl (okrem argumentov, s ktorými sa súd už vysporiadal v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku) aj s poukazom na to, že údajne nemohol predvídať, že spoločnosť M. I. L. uplatní opciu na kúpu 400.000 ks akcií S., a.s. a z toho dôvodu bude nútená uzavrieť repo obchod.
Námietka žalovaného smeruje k tomu, že žalovaný nemohol predvídať uzatvorenie náhradného obchodu na obstaraniu peňažných prostriedkov. Repo obchod je, ako bolo už uvedené, úverom zabezpečeným zabezpečovacím prevodom práva k cenným papierov (v tomto prípade akcií S., a.s.). V situácii, kedy spoločnosť M. I. L. nemohla získať peňažné prostriedky predajom akcií emitenta S., a.s. do povinnej ponuky žalovanému pre porušenie jeho povinnosti, žalovaný nemôže tvrdiť, že nemohol očakávať snahu o náhradné obstaranie peňažných prostriedkov.
Aj tu sa spoločnosť M. I. L. správala celkom predvídateľne, ako sa dá od každého podnikateľa očakávať.
Žalovaný namietal, že spoločnosť M. I. L. nemalo realizovať opciu na kúpu 400.000 ks akcií S., a.s. od spoločnosti F. F. o.c.p., a.s. a potom by nebola ani nútené uzavrieť repo obchod. Tým by však spoločnosť M. I. L. utrpela škodu značne presahujúcu škodu utrpenú realizáciou repo obchodu, nakoľko by nedosiahla zisk s opčnej zmluvy na kúpu 400.000 ks akcií S., a.s.. Opcia bola zo strany spoločnosti M. I. L. realizovaná krátko pred uplynutím možnosti realizácie opcie podľa zmluvy. K nadobudnutiu akcií spoločnosťou M. I. L. došlo 19.11.2003 a platnosť opcie podľa zmluvy trvala do 26.11.2003.
Za uvedených okolností považuje súd správanie sa spoločnosti M. I. L. za racionálne, celkom predvídateľné a bežné.
Žalovaný taktiež namietal, že ak už by aj mohol predvídať uzavretie repo obchodu, nemohol predvídať, že týmto spôsobom dôjde k obstaraniu úveru za podmienok nie bežných. Sadzba 10% p.a. bola podľa žalovaného vysoká, a žalovaný túto nemohol predvídať. Pritom sám uviedol, že priemerne sa výška úrokovej sadzby pohybovala v danom čase na úrovni 8,55 % p.a..
Súd je toho názoru, že priemerná výška sadzby dosiahnutá pri poskytnutých úveroch neznamená, že sa nedá predpokladať poskytnutie úverových zdrojov aj za úrok o 1,45 % p.a. vyššií ako je priemer. Úroková sadzba poskytnutých úverov predsa bežne osciluje okolo priemeru. Dané (určitá oscilácia okolo priemeru) je celkom bežné a dá sa to teda predvídať.
Na doplnenie, k spätnému odkupu nakoniec nedošlo, nakoľko spoločnosť M. I. L. a P. B., a.s. sa dohodli, že P. B., a.s. zrealizuje predaj v prospech spoločnosti M. I. L. priamo v povinnej ponuke, čo bolo dohodnuté v Dodatku č. 1. V danom dodatku bolo však dohodnuté, že výnos z povinnej ponuky pre spoločnosť M. I. L. bude P. B., a.s. vyplatený až po odpočítaní nákladov, rovnako, ako keby dňa 30.01.2004 došlo k spätnému odkupu na spoločnosť M. I. L.. Z logiky veci vyplýva, že zmluvné strany sa iba dohodli na technickom riešení situácie, kedy mala spoločnosť M. I. L. záujem predať dané akcie v povinnej ponuke a dohodla s P. B., a.s., aby to banka vykonala namiesto nej, ale pri zachovaní ekonomických parametrov ich vzájomného obchodu zo Zmluvy o predaji a spätnom odkupe akcií (REPO OBCHO) zo dňa 19.11.2003.
Súd má ďalej za preukázané, že všetky pohľadávky uplatnené žalobou nadobudol neskôr žalobca tým, že došlo k riadnemu oznámeniu žalovanému o postúpení všetkých vyššie uvedených pohľadávok zo spoločnosti R. L. na žalobcu.
Uvedené má súd za preukázané tým, že spoločnosť R. L. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávok uplatnených už žalobou zo dňa 06.10.2005 na žalobcu písomným oznámením zo dňa 08.08.2005. Doručenie oznámenia bolo vykonané prostredníctvom spoločnosti T., ktorá uvedenú zásielku evidovala pod číslo T. 986645365. O skutočnosti, že v zásielke bolo obsiahnuté uvedené oznámenie bola spísaná notárska zápisnica notárkou JUDr. A. W., N 139/2005, Nz 39207/2005. Skutočnosť, že daná zásielka bola žalovanému doručená má súd za preukázanú z písomného vyjadrenia spoločnosti T. zo dňa 19.01.2006, ktorá písomne potvrdila, že k doručeniu zásielky došlo dňa 08.12.2005.
Čo sa týka ostatných pohľadávok uplatnených neskôr rozšírením návrhu zo dňa 01.12.2006 má súd za preukázané, že spoločnosť R. L. oznámila žalovanému postúpenie uvedených pohľadávok na žalobcu písomným oznámením zo dňa 07.12.2005. Doručenie oznámenia bolo vykonané prostredníctvom spoločnosti T., ktorá uvedenú zásielku evidovala pod číslo GD840185653WW. O skutočnosti, že v zásielke bolo obsiahnuté uvedené oznámenie bola spísaná notárska zápisnica notárkou JUDr. A. W., N 48/2006, Nz 9118/2006. Skutočnosť, že daná zásielka bola žalovanému doručená má súd za preukázanú z písomného vyjadrenia spoločnosti T. zo dňa 14.03.2006, ktorá písomne potvrdila, že k doručeniu zásielky došlo dňa 13.03.2006.
Žalobca pre prípad, ak by zmena majiteľa nebola podľa názoru súdu dostatočne preukázaná vyššie uvedenými oznámeniami o postúpení pohľadávok z jednotlivých poškodených subjektov na spoločnosti R. L. a neskôr zo spoločnosti R. L. na žalobcu, označil ako dôkazy aj jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd takto označené dôkazy nevykonal, nakoľko s odkazom na § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka považoval za dokázané, že žalovaný je povinný uhradiť pohľadávky označené v oznámeniach žalobcovi.
V zmysle § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch, zodpovednosť za škodu spôsobená porušením povinnosti podľa tohto zákona (zákona o cenných papieroch) sa spravuje úpravou náhrady škody podľa obchodného zákonníka, ak Obchodný zákonník neupravuje inak.
Pre posudzovaný prípad Obchodný zákonník neupravuje inak.
V zmysle § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu (platí aj na mimozáväzkové vzťahy), je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
V zmysle § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, navrhovateľ (v tomto prípade žalovaný) je povinný do desiatich dní odo dňa zverejnenia rozhodnutia o tom, že urobí ponuku, alebo skutočností, na ktorých základe mu vznikla povinnosť urobiť ponuku, predložiť písomný návrh ponuky úradu.
Žalovaný uvedenú povinnosť splnil až 28.10.2003, hoci ju mal splniť najneskôr do 07.04.2003.
Ak by žalovaný konal v súlade so zákonom, došlo by k vysporiadaniu povinnej ponuky na prevzatie akcií emitenta S., a.s. najneskôr do 01.07.2003, k vysporiadaniu povinnej ponuky však došlo až 30.01.2004.
V zmysle § 114 ods. 12 zákona o cenných papieroch, ponuku schválenú úradom navrhovateľ doručí predstavenstvu cieľovej spoločnosti a následne uverejní v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy.
Uvedené žalovaný taktiež neplnil, nakoľko danú povinnosť mal plniť bezodkladne. Napriek skutočnosti, že ponuka bolo schválená nakoniec dňa 28.10.2003, došlo k jej vyhláseniu až dňa 25.11.2003, čo taktiež viedlo k poškodzovaniu minoritných akcionárov spoločnosti S., a.s.
Žalovaný nepreukázal, že by počas trvania porušovania jeho povinnosti existovala akákoľvek prekážka plnenia povinnosti, ktorá by vylučovala jeho zodpovednosť za náhradu škody.
Súd dospel k záveru, že žalobca je oprávnený požadovať peňažné plnenie uplatnené v súdnom konaní ako náhradu škody, nakoľko pohľadávky na náhradu škody vznikli spôsobom, ako je uvedené vyššie a žalovaný je povinný ich uhradiť žalobcovi, ako právnemu nástupcovi poškodených osôb.
Celková výška škody uplatnená v tomto súdnom konaní pritom predstavuje 90.790.835,- Sk a súd ju považuje za preukázanú v celom rozsahu.
Súd sa zaoberal aj námietkou (výzvou smerovanou na žalobcu) žalovaného, aby žalobca preukázal, či sa poškodené subjekty snažili predať akcie mimo ponuky so snahou o zabránenie vzniku škody a dokazovaním, či bolo možné akcie emitenta S., a.s. v čase od 01.07.2003 do 30.01.2004 predať za cenu, ktorou by predávajúci poškodený akcionár mohol predajom škodu odvrátiť alebo zmierniť.
V zmysle § 382 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením si jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.
V zmysle § 384 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka, povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
Podľa zmyslu a aj výslovného znenia § 382 a 384 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka platí, že poškodený nemá vymáhateľný nárok na náhradu tej časti škody, ktorá vznikla z dôvodu, že si poškodený nesplnil svoju prevenčnú povinnosť (t.j. povinnosť vykonať s prihliadnutím na okolnosti prípadu opatrenia potrebné na odvrátenie škody, alebo jej zmiernenie, ako ustanovuje § 384 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka).
Uvedené ustanovenia sú aplikovateľné vtedy, ak medzi porušením prevenčnej povinnosti poškodeného a vznikom škody na jeho strane existuje vzťah príčiny a následku. Ide o prípady, kedy je preukázané, že v prípade, ak by si poškodený splnil svoju prevenčnú povinnosť, ku vzniku škody by v určitom rozsahu
nedošlo. Poškodený následne nemá vymáhateľný nárok práve k tej časti škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti poškodeného.
K otázke dôkazného bremena súd dospel k právnemu záveru, že dôkazné bremeno je medzi poškodeného a škodcu rozdelená nasledovne.
V prípade, ak sa poškodený v súdnom konaní domáha náhrady škody, má dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, že (i) škodca mal určitú záväzkovú alebo mimozáväzkovú povinnosť, (ii) škodca svoju povinnosť porušil, (iii) vznikla škoda, (iv) existoval vzťah príčiny a následku medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus).
V prípade, ak sa škodca bráni, že nie je povinný škodu alebo jej určitú časť nahradiť odkazom na aplikáciu § 382 a 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, má dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, že (i) poškodený mal určitú povinnosť - v tomto prípade priamo zo zákona vyplýva, že každý, komu hrozí vznik škody, je povinný s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie; škodca musí preukázať, aké boli okolnosti prípadu, a aké opatrenia boli s prihliadnutím na dané okolnosti prípadu potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie škody, (ii) poškodený porušil svoju povinnosť, (iii) celá škoda alebo jej určitá časť vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že pošlo k porušeniu povinnosti poškodeného.
Poškodený nemá, pri preukazovaní potreby aplikácie § 382 a § 384 ods. 1, žiadne dôkazné bremeno.
Tak ako poškodený, ak žiada náhradu škody súdnou cestou od škodcu, musí uniesť dôkazné bremeno v tom, že škodca porušil svoju povinnosť (napr. nesplnením zákonnej povinnosti, ako tomu bolo v tomto prípade), tak pri obrane proti návrhu na náhradu škody sa škodca môže brániť unesením dôkazného bremena o tom, že poškodený porušil svoju prevenčnú povinnosť. Ďalej tak ako poškodený musí v súdnom konaní uniesť dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že škodca porušil svoju povinnosť, tak pri obrane proti návrhu na náhradu škody, ak chce škodca so svojou obranou uspieť, musí uniesť dôkazné bremeno o tom, že škoda (ak sa bráni náhrade celej škody), resp. určitá jej časť (ak sa bráni náhrade určitej časti škody) vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že poškodený nesplnil svoju prevenčnú povinnosť (teda že ak by poškodený svoju prevenčnú povinnosť splnil, škoda alebo určitá jej časť by nevznikla).
Žalovaným uplatnené výzvy a tvrdenia v sebe obsahovo niesli námietku, že poškodené osoby si nesplnili povinnosť uloženú právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody.
V rozpore s vyššie uvedeným však žalobca tvrdil aj to, že už so samotným porušením prevenčnej povinnosti poškodeného sa spája, že tomuto neprináleží žiadna náhrada škody.
V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Vzhľadom na prejednaciu zásadu civilného konania bol práve žalovaný povinný uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, z ktorého chcel pre sebe vyvodiť priaznivé právne dôsledky v súdnom konaní.
Naopak žalobca po prednesení uvedenej námietky predložil súdu listinný dôkaz, znalecký posudok č. 9/2007 vypracovaný na žiadosť žalobcu znaleckou organizáciou Z., s.r.o. Uvedený znalecký posudok zahŕňa prehľad obchodovania s kurzovými a aj priamymi obchodmi akcií emitenta S., a.s. vykonanými na burze za obdobie od 01.07.2003 do 30.01.2004.
Znalecká organizácia v závere znaleckého posudku uviedla, že na trhu anonymných obchodov sa nedá predpokladať s ohľadom na situáciu a všetky okolnosti obchodovania a akciami emitenta S., a.s. v období od 01.07.2003 do 30.01.2004, že skupina minoritných akcionárov vlastniaca viac ako 1.500.000 ks akcií emitenta S., a.s. mohla vykonať efektívne opatrenia na zmiernenie vzniku škody (ušlého výnosu) tým, že by táto skupina predala v období od 01.07.2003 do 30.01.2004 vyššie uvedený balík akcií tretím subjektom (t.j. osobám odlišným od žalovaného) mimo rámca povinnej ponuky a získala tak peňažné prostriedky v objeme zodpovedajúcom ich predaju v povinnej ponuke skôr ako 30.01.2004.
Zároveň znalecká organizácia v závere znaleckého posudku uviedla, že zároveň situácia na trhu a okolnosti obchodovania nenasvedčujú tomu, že by takéto opatrenia bolo možné vykonať uzatvorením priamych obchodov.
Znalecká organizácia pri popise situácie na trhu uviedla, že čo sa týka anonymných obchodov, nebol na trhu uzatvorený za celé obdobie od 01.07.2003 do 30.01.2004 ani jeden obchod, pri ktorom by bola dosiahnutá taká cena, že by ňou došlo k odstráneniu škody na strane predávajúceho. Navyše za celé obdobie nebol zrealizovaný ani jeden obchod, pri ktorom by bola dosiahnutá cena 1.379,- Sk.
Z celkového objemu zrealizovaných anonymných obchodov (27.160 ks akcií) bolo dosiahnutých iba pár obchodov (s objemom 155 ks), ktorých uzatvorenie by bolo pre subjekty dosahujúce mieru zhodnotenia 5% p.a. výhodnejšie, ako predaj akcií v povinnej ponuke. V znaleckom posudku sa uvádzajú dátumy, kedy boli takéto obchody uzavreté (15 ks 06.10.2003, 30 ks 06.10. 2003, 100 ks 06.10.2003 a 10 ks. 04.12.2003), ceny dosiahnuté pri týchto predajoch (15 ks za 1.369 Sk/ ks, 30 ks zo 1.370 Sk/ ks, 100 ks za 1370 Sk/ ks a 10 ks za 1378 Sk/ ks), ako aj hodnotu vynaložených peňazí za kúpnu cenu k 30.01.2004 pri zhodnotení kúpnej ceny mierou zhodnotenia 5% p.a. (1.390,75 Sk/ ks, 1.391,77 Sk/ ks, 1.391,77 Sk/ ks a 1.388,76 Sk/ ks).
Z uvedeného súd vypočítal, že ak sa jedná o zhodnotenie v miere zhodnotenie 5% p.a., tak pri uvedenej požadovanej miere zhodnotenia: a) nebola ani jedným z anonymných obchodov uzatvoreným na anonymnom trhu v relevantnom čase od 01.07.2003 do 30.01.2004 škoda odstránená; b) k zmierneniu škody realizáciou predaja došlo pri objeme 0,57 % z celkového objemu predaných akcií anonymnými obchodmi; c) k prehĺbeniu škody realizáciou predaja (oproti stavu, ak by akcionár vyčkal a vykonal predaj až v povinnej ponuke) došlo pri objeme 99,53 % z celkového objemu predaných akcií anonymnými obchodmi.
Ďalej znalecká organizácia pri popise situácie na trhu uviedla, že čo sa týka priamych obchodov, už na úvod uvádza, že uzavretie priameho obchodu, a jeho podmienky, závisí na dohode obidvoch účastníkov konkrétneho obchodu. Predaj na základe priamych obchodov nie je jednoducho dostupný a nie pre všetky subjekty (na rozdiel od obchodovania na anonymnom trhu) a znalec sa nemôže vyjadriť k otázke, či určitý konkrétny subjekt mal alebo nemal možnosť vykonať priamy obchod, a za akých podmienok. Možnosť uzatvoriť priamy obchod môže byť dostupná niektorým účastníkom trhu, ale môže byť nedostupná pre iných účastníkov. Preto úvahy, či konkrétny subjekt mohol alebo nemohol uzavrieť náhradný obchod, sú hypotetického charakteru. Úsudok znalca má preto iba pravdepodobnostný charakter.
Ďalej pri popise situácie na trhu priamych obchodov znalec uviedol, že od 01.07.2003 do 30.01.2004 bolo na trhu priamych obchodov prevedených celkovo 3.728.455 ks akcií S., a.s., pričom aritmetický priemer dosiahnutých cien bol 1.133,77 Sk/ ks. Rozsah dosiahnutých cien sa pohyboval v rozmedzí od 450 Sk do 1.380 Sk/ ks.
Za cenu pod 1.100 Sk/ ks bolo v období od 01.07.2003 do 30.01.2004 na trhu priamych obchodov prevedených 61,90 % z celkového počtu obchodov, v strednom pásme za ceny od 1.150,- Sk/ ks - 1.350 Sk/ ks bolo prevedených 15,96% z celkového počtu obchodov a v pásme s rozpätím od 1.350 až 1.380 Sk bolo prevedených 22,14 % akcií (celkovo 12 obchodov).
Pri uzatvorení žiadneho priameho obchodu nebola dosiahnutá cena, ktorá by sa svojou výhodnosťou rovnala získaniu peňažných prostriedkov 1.379 Sk/ ks dňa 01.07.2003 (teda to, na čo mali poškodení akcionári nárok v prípade, ak by žalovaný neporušil svoju povinnosť).
Znalecká organizácia uviedla, že drvivá väčšina obchodov (95,8% prevádzaných akcií) by z pohľadu časovej hodnoty peňazí k 30.01.2004 pre subjekty dosahujúce zhodnotenie 5 až 8 % p.a., ktoré chceli predať akcie v povinnej ponuke, neznamenala prínos, ale stratu.
Žalovaný namietal, že takýto znalecký posudok je nepoužiteľný a oznámil súdu, že mu predloží posudok vypracovaný súdom na základe jeho objednávky. Na uvedené žalobca navrhol vykonanie dôkazu a ako
dôkaz označil znalecký posudok vypracovaný znalcom ustanoveným súdom a písomne (vo vyjadrení zo dňa 10.01.2008) označil otázky, ku ktorým by sa mal znalec vyjadriť.
Súd vyzval účastníkov konania, aby sa pre z dôvodu pripravovaného pribratia znalca do konania vyjadrili ku skutočnostiam a navrhli otázky, ku ktorým sa má znalec vyjadriť. Žalovaný sa vyjadril v zmysle (vyjadrenie zo dňa 12.02.2008), že má v úmysle do 06.02.2008 predložiť súdu znalecký posudok a zároveň do 25.01.2008 chce podať súdu písomné vyjadrenie. Žalovaný uviedol svoj názor, že nariadenie znaleckého posudku bez toho, aby súd zvážil dôvody, ktoré žalovaný uvedie vo svojom pripravovanom písomnom vyjadrení a údajov, ktoré vyplynú zo znaleckého posudku objednaným žalovaným by bolo predčasné, znalecký posudok vypracovaný na základe otázok uvedených žalobcom by mohlo spôsobiť, že znalecký posudok bude nepoužiteľný ako dôkaz v súdnom konaní a postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti. Zároveň však oznámil, že pre prípad, že by súd naďalej považoval za nevyhnutné pribratie znalca do konania, vyjadrí sa k otázkam pre znalca vo vyjadrení, ktorá avizoval, že bude podané do 25.01.2008.
Súd považoval nariadenie znaleckého dokazovania za potrebné, nakoľko si chcel ozrejmiť nie dôkazom vykonávaným podľa § 129 O.s.p. (listinný dôkaz), ale spôsobom určeným pre posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, aký bol v čase od 01.07.2003 do 30.01.2004 stav a situácia na trhu pri obchodovaní s akciami emitenta S., a.s. Bol to práve žalovaný, ktorý napádal, že znalecký posudok č. 9/2007 vypracovaný znaleckou organizáciou Z., s.r.o. je nepoužiteľný.
Súd vyčkal, ako to žiadal žalovaný, na doručenie avizovaného písomného podania žalovaného (ktoré bolo podané súdu dňa 24.01.2008), zvážil v uvedenom podaní obsiahnuté tvrdenia a žalovaným navrhované otázky a vydal procesné uznesenie č.k. 32Cb 424/2005-1142 zo dňa 01.02.2008, ktorým vo veci nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou P. C. - Z. O., s.r.o. a ako otázky súd zadal znaleckej organizácii zodpovedať všetky otázky určené žalobcom (v písomnom vyjadrení zo dňa 10.01.2008) ako aj v písomnom vyjadrení žalovaného (vyjadrenie zo dňa 24.01.2008). Táto znalecká organizácia s účinnosťou ku dňu 12.01.2008, teda pred vydaním uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania, zmenila právnu formu, ako aj obchodné meno na P. C., a.s. Tieto skutočnosti v čase vydania uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania neboli súdu známe. Uvedenie predchádzajúceho, už neaktuálneho obchodného mena znaleckej organizácie však podľa názoru súdu nemohli mať žiaden vplyv na nariadenie znaleckého dokazovania, ani na závery vyslovené v znaleckom posudku tejto znaleckej organizácie.
Po vydaní vyššie uvedeného uznesenia bol súdu žalovaným predložený znalecký posudok vypracovaný na základe objednávky žalovaného č. 3/2008 vypracovaný B. A. S., n.o. a neskôr bolo súdu žalovaným doručené písomné vyjadrenie (vyjadrenie zo dňa 12.02.2008), v ktorom žalovaný namietol, že postupom súdu došlo k situácii, že znalecká organizácia, ktorá má vykonať znalecké dokazovanie (P. C.) sa má vyjadriť k znaleckému posudku predloženému žalobcom, ale nemá sa vyjadriť k znaleckému posudku predloženému žalovaným, čím podľa právneho názoru žalovaného nie je zabezpečená spravodlivá ochrana práv žalovaného, lebo nie je dodržaný rovnaký postup pri posudzovaní dôkazov predložených žalobcom a žalovaným. Žalovaný preto žiadal, aby súd doplnil úlohy zadané znaleckej organizácii P. C. a úlohu zodpovedať otázku, či sú závery uvedené v znaleckom posudku predloženom žalovaným správne.
Súd nepovažoval uvedené za potrebné z dôvodu, že otázky, ktoré boli zadané žalovaným B. A. S., n.o. na žiadosť žalovaného boli položené aj znalcovi ustanovenému súdom, a teda bolo zrejmé, že zodpovedaním tých istých otázok sa znalec ustanovený súdom materiálne vyjadrí aj k tomu, či považuje závery B. A. S., n.o. za správne, a to podľa toho, či bude mať také isté alebo iné závery.
B. A. S., n.o. odpovedala na jednotlivé otázky zadané žalovaným nasledovne:
Úloha 1:
Na otázku, či poškodení akcionári mohli alebo nemohli už dňa 09.04.2004 získať vedomosť, že 1. návrh povinnej ponuky nebol schválený úrad B. A. S., n.o. odpovedala, že dátum 09.04.2003 je možné považovať za deň, v ktorom poškodení akcionári mali možnosť získať vedomosť o tom, že 1. návrh povinnej ponuky žalovaného na kúpu akcií emitenta S., a.s. zo dňa 30.03.2003 nebol schválený úradom.
Súd predovšetkým považuje uvedenú otázku za irelevantnú pre výsledok sporu, nakoľko, ako súd odôvodnil vyššie, vedomosť poškodených akcionárov ako aj osôb, ktoré s takouto vedomosťou neskôr kupovali akcie emitenta S., a.s., nenapĺňa porušenie prevenčnej povinnosti zo strany poškodených akcionárov, a to predovšetkým, ale nie len, preto, že aj v prípade, ak by nedošlo po 09.04.2003 ku kúpe akcií emitenta S., a.s., škoda by vznikla (bližšie súd uvedené odôvodnil vyššie v inej časti odôvodnenia rozsudku).
Úloha 2:
Pri ďalšej otázke žalovaný vychádzal z názoru, že do dňa 17.07.2003 trvala okolnosť vylučujúca zodpovednosť žalovaného (s ktorou sa súd, ako je odôvodnené na inom mieste odôvodnenia rozsudku, nestotožnil). S ohľadom na uvedený právny názor žalovaný požadoval upraviť dobu, počas ktorej poškodení akcionári nemohli zhodnocovať peňažné prostriedky, na ktorých vyplatenie mali nárok v povinnej ponuke, nie od 01.07.2003 do 30.01.2004, ale až od 08.10.2003 do 30.01.2004.
S prihliadnutím na uvedené žalovaný zadal otázku, či jednotliví poškodení akcionári, s ohľadom na situáciu a všetky okolnosti obchodovania a akciami emitenta S., a.s. na trhu s cennými papiermi, počas doby od 08.10.2003 do 30.01.2004, vykonali akékoľvek úkony a opatrenia za účelom predchádzania, odvrátenia alebo zmiernenia vzniku škody, najmä: 1. či jednotlivý poškodení akcionári zadali na trhu s cennými papiermi príkaz na predaj akcií emitenta S., a.s., ktoré mali vo svojom vlastníctve, za cenu 1.379,- Sk, alebo za takú cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úrokom 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk za 1 ks akcie? 2. či jednotlivý poškodení akcionári počas doby od 08.10.2003 do 30.01.2004 predali akýkoľvek počet akcií emitenta S., a.s., ktoré mali vo svojom vlastníctve, za cenu 1.379,- Sk za 1 ks akcie alebo za inú cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úkorom 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk za 1 ks akcie ? 3. ktorí jednotliví poškodení akcionári nadobudli alebo predali akcie emitenta S., a.s. až počas doby od 09.04.2003 do 30.01.2004 a za akú cenu?
Pre úplnosť, žalovaný žiadal pri prvých dvoch bodoch vypracovať odpoveď na rovnaké otázky s tým rozdielom, že žiadal pri zahraničných akcionároch vychádzať z možného zhodnotenia peňažných prostriedkov zodpovedajúcom miere zhodnotenia pri investovaní do štátnych pokladničných poukážok v krajine sídla poškodených zahraničných akcionárov.
Spoločne k podotázkam 1) a 2):
Súd si neskôr všimol, že uvedené podotázky tak, ako sú formulované, vychádzajú z predpokladu, že úkonmi a opatreniami za účelom predchádzania, odvrátenia alebo zmiernenia vzniku škody má byť najmä (okrem predaja za cenu 1.379,- Sk) aj predaj akcií za cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úrokom 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk za 1 ks akcie.
Uvedený predpoklad nie je správny (na čo neskôr upozornil aj znalec ustanovený súdom). Predaj akcií za cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úrokom 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk za 1 ks akcie sa rovná predaju do omeškanej povinnej ponuky žalovaného s vysporiadaním až 30.01.2004 a pre poškodeného akcionára predstavuje takú istú škodu. Spôsobom, ktorý žalovaný označil, ako spôsob, ktorým najmä sa má predchádzať, odvracať alebo zmierňovať škoda, by v skutočnosti ku žiadnemu zmierneniu škody nedošlo. B. A. S., n.o. na uvedené však neupozornila.
K podotázke 1) B. A. S., n.o. uviedla, že ju nie je možné z dôvodu nedostatku potrebných údajov zodpovedať. Všeobecne B. A. S., n.o. uviedla, že rovnakou hypotézou je tvrdenie, že by investor, ktorý by bol s ohľadom na situáciu a okolnosti obchodovania s akciami emitenta S., a.s. ochotný akcie za primeranú cenu odkúpiť na trhu určite nenašiel, ako je hypotézou tvrdenie, že by sa takýto investor určite našiel.
K otázke 2) B. A. S., n.o. uviedla, že nevedela všetky obchody identifikovať. Z tých obchodov, ktoré vedela identifikovať, a ktoré boli vykonané poškodenými akcionármi, predajom iba jeden poškodený
akcionár, a to spoločnosť M. I. L. predala 200.000 akcií emitenta S., a.s. za cenu 1.370,- SK dňa 20.01.2004, B. A. S., n.o. uviedla, že táto cena zodpovedá cene, ktorá by pri možnom zhodnotení peňažných prostriedkov získaných z predaja akcií mierou zhodnotenia na Cypre (vychádzajúc z pokladničných poukážok) predstavovala sumu 1.379,- Sk (bola vyššie o 8,- Sk) (uvedené v závere na str. 39). B. A. S., n.o. ďalej výslovne uviedla, že iba spoločnosť M. I. L., ktorá odpredala 200.000 akcií za cenu prevyšujúcu cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení peňažných prostriedkov zodpovedala k 30.01.2004 sume 1.379,- Sk by podľa zadania v otázke vykonala opatrenie na zmiernenie vzniku škody (str. 114).
Súd považuje uvedené tvrdenia znalca za nesprávne (čo sa dá zistiť jednoduchým matematickým prepočtom). Nielenže znalec neupozornil na nesprávnosť predpokladov, v ktorých sa za opatrenie vedúce k predchádzaniu, odstráneniu alebo zmierneniu škody označujú predaje akcií emitenta S., a.s. za cenu, ktorá by v skutočnosti nepredstavovala ani minimálne zmiernenie vzniku škody ale z takéhoto mylného predpokladu aj vychádzal. Navyše znalec aj pri takto nesprávne zadanej otázke označoval za obchod, ktorým by došlo k zmierneniu škody obchod pri cene 1.370 dosiahnutý 20.01.2004 (dátum vykonania obchodu bol uvedený na str. 38) spoločnosťou M. I. L., ktorý by v skutočnosti nepredstavoval zmiernenie škody dokonca ani podľa chybne zadaného predpokladu v otázke. Pri predpokladanej miere zhodnotenia 5,14 % p.a. by sa totiž suma 1.370,- Sk nezhodnotila do 30.01.2004 ani na sumu 1.379,- Sk, ale len na sumu 1371,95,- Sk. Znalec pritom vychádzal dokonca z nižšej miery zhodnotenia, a teda ním rátané zhodnotenie nemalo dosiahnuť ani túto úroveň (1.371,95 Sk). Napriek tomu znalec uviedol, že by podľa zadania v otázke došlo k opatreniu na zmiernenie škody. V skutočnosti sa týmto obchodom škoda prehĺbila.
Tieto zistenia o tom, že „cena 1.370,- Sk zodpovedala cene, ktorá by pri možnom zhodnotení peňažných prostriedkov, získaných z predaja akcií, mierou zhodnotenia 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk“ pritom boli uvedené opakovane na niekoľkých miestach znaleckého posudku (na str. 39, str. 53, str. 58, str. 91, str. 93, str. 105, str. 111 a str. 114).
Čo sa týka zvyšných obchodoch, ktoré B. A. S., n.o. identifikovala ako obchody realizované poškodenými akcionármi, pri tých B. A. S., n.o. uviedla, že by sa nedali považovať za opatrenia na odstránenie alebo zmiernenie škody.
K podotázke 3) B. A. S., n.o. uviedla, že nakoľko k vypracovaniu znaleckého posudku boli objednávateľom dodané iba podklady preukazujúce vlastníctvo k akciám emitenta S., a.s. ku dňu 01.07.2003 a následne do 30.01.2004 (stavové výpisy, zmenové výpisy a zmeny na účte majiteľa cenných papierov), môže znalec zodpovedať danú otázku týkajúcu sa nadobudnutia alebo predaja akcií poškodenými akcionármi až za obdobie od 01.07.2003 do 30.01.2004.
Po preskúmaní daných údajoch uvedených B. A. S., n.o. (uvedených na str. 41 až 57), súd zistil, že znalec prijal rovnaké skutkové zistenia (o tom, v akých dňoch a v akom počte jednotliví poškodení akcionári vykonali v období od 01.07.2003 do 30.01.2004 kúpy alebo predaje akcií S., a.s.), aké prijal aj súd (popísané v odôvodnenia rozsudku vyššie).
Navyše bolo v tomto znaleckom posudku aj uvedené, aké boli realizačné ceny týchto obchodov (nie však všetkých), ako aj to, či obchodovaním bol dosiahnutý zisk alebo strata. Po preskúmaní uvedenej časti rozsudku súd zistil, že žiadny obchod nebol vykonaný za cenu, ktorou by mohlo dôjsť čo len k čiastočnému zmierneniu škody.
B. A. S., n.o. (na str. 42, 43) upozornila, že podľa stavového výpisu zo dňa 04.04.2003 majiteľa účtu cenných papierov spoločnosti S. CV III, daná spoločnosť mala na účte 450.000 ks akcií S., a.s., pričom už k tomuto dňu bolo na 70.000 akcií evidované záložné právo a dátumom splatnosti 31.12.2003. B. A. S., n.o. následne uviedla, že spoločnosť S. CV III nemohla samostatne voľne disponovať s týmito akciami. Ak by bol 1. návrh povinnej ponuky schválený, bez súhlasu záložcu by mohla v povinnej ponuke predať iba 380.000 akcií emitenta S., a.s. Aj uvedené tvrdenie znaleckého posudku nie je správne. Znalec vychádzal z neaktuálnych údajov, nakoľko z dôkazu založeného v spise (už pred vypracovaním predmetného znaleckého posudku) na č.l. 362, a to spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov: 700200758139, výpis číslo: 0000017 k emisii akcií S., a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 15.3.2006, so stavom účtu k 01.07.2003, vyplýva, že už pred 01.07.2003 bolo záložné právo zrušené.
Vyššie uvedené nesprávne tvrdenia (nie odborné názory ale nesprávne skutkové zistenia) sa opakovali vo viacerých častiach znaleckého posudku (napr. str. 70 a str. 97).
B. A. S., n.o. sa v záveroch na otázku 2 ďalej venovala tomu či jednotlivý poškodení akcionári dosiahli realizáciou obchodov počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 stratu alebo zisk (hoci to nebolo zadané v otázke). Uvedené informácie však súd nepovažuje za relevantné, nakoľko dosiahnutie zisku z jedného obchodu nie je skutočnosťou, ktorá by vylučovala zodpovednosť za porušenie zákonnej povinnosti, v príčinnej súvislosti s ktorej porušením dôjde k poškodeniu pri realizácie iného obchodu. Bez ohľadu na to, či by poškodený akcionári vykonali, alebo nevykonali ziskový obchod/ obchody, ktorých uzatvorenie bolo objektívne dostupné, nemalo by to žiadny vplyv na vznik škody (podrobnejšie súd dané odôvodnil na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku).
Úloha 3:
Žalovaný položil otázku, či poškodení akcionári, s ohľadom na situáciu a všetky okolnosti obchodovania s akciami emitenta S., a.s. na trhu s cennými papiermi, počas doby od 08.10.2003 do 30.01.2004, mohli urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody spočívajúcej v nemožnosti zhodnocovania peňažných prostriedkov počas uvedenej doby, alebo na jej zmiernenie, najmä: 1. či bolo možné počas danej doby voľne obchodovať s akciami emitenta S., a.s. na trhu s cennými papiermi? 2. či boli realizované počas danej doby na trhu s cennými papiermi akékoľvek obchody s akciami emitenta S., a.s. za cenu 1.379,- Sk za 1 ks akcie alebo za cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úrokom 5,14% (resp. pri zahraničných poškodených akcionároch nižším úrokom - vychádzajúc z výnosnosti štátnych pokladničných poukážok v krajine sídla takejto spoločnosti - ako je uvedené v posudku) predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk za 1 Ks akcie? 3. akému počtu akcií emitenta S., a.s. vo vlastníctve každého jednotlivého poškodeného akcionára zodpovedá počet akcií emitenta S., a.s. predaných na trhu s cennými papiermi za podmienok uvedených pod bodom 2.? 4. dá sa s ohľadom na odpovede na všetky predchádzajúce otázky predpokladať, že jednotliví poškodení akcionári mohli počas doby od 08.10.2003 do 30.01.2004 predať akcie emitenta S., a.s. mimo povinnej ponuky v takom počte, v akom jednotliví akcionári emitenta S., a.s. v tomto období vlastnili, za cenu 1.379,- Sk za 1 ks akcie alebo za inú cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úrokom 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk za 1 ks akcie (pri zahraničných poškodených akcionároch mal znalec vychádzať z miery zhodnotenia, ako je uvedené v predchádzajúcom bode)?
K podotázke 1) B. A. S., n.o. uviedla, že počas doby od 08.10.2003 do 30.01.2004 bolo možné voľne obchodovať s akciami emitenta S., a.s. na B..
Napriek skutočnosti, že B. A. S., n.o. mala vedomosť (vyplývalo to priamo zo zadania otázky, že zodpovedanie takto otázky má viesť k tomu, či poškodení akcionári, s ohľadom na situáciu a všetky okolnosti obchodovania s akciami emitenta S., a.s., mohli urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie škody, v svojej odpovedi (o všetkých okolnostiach s obchodovaním na trhu) neuviedla (na čo neskôr upozornil znalec ustanovený súdom), že počas niekoľkých dní (spadajúcich pod skúmané obdobie), nebolo vôbec možné zadať pokyn a realizovať obchod (podľa pravidiel BCPB) za cenu 1.379,- Sk, nakoľko uvedená cena bola o viac ako 10% nižšia ako aritmetický priemer obchodovania z predchádzajúceho dňa, a teda bola pod hranicou prípustného cenového pásma (bližšie súd vysvetlí ďalej).
K podotázke 2) B. A. S., n.o. uviedla, že čo sa týka anonymných obchodov, zadaným podmienkam vyhovoval iba jeden obchod s 10 ks akcií s celkového počtu 13.694 akcií prevedených v danom období (daný jeden obchod predstavuje 0,073% z celkového počtu prevedených akcií).
.Súd porovnal uvedený údaj s údajom uvedeným aj v znaleckom posudku znaleckej organizácie Z., s.r.o. a zistil, že išlo o obchod, ktorým došlo ku zanedbateľnému zmierneniu škody v rozsahu 100,- Sk.
Čo sa týka priamych obchodov, B. A. S., n.o. uviedla, že za cenu rovnajúcu sa cene povinnej ponuky a inej cene, ktorá by pri možnom zhodnotení peňažných prostriedkov, získaných predajom akcií k dátumu v pripojenej tabuľke (str. 64) príslušnými mierami zhodnotenia vo všetkých krajinách, predstavovala sumu
1.379, sa previedlo 120.483 akcií. Súd vychádzal z toho, že v uvedenom prípade, išlo o súčtovú chybu, nakoľko v priloženej tabuľke sa ako obchody (vyhovujúce označenej cene) už neuvádzali obchody s počtom prevedených akcií 120.483 kusov ale celkom 258.839 kusov. Na uvedenom prípade však vidieť, že kam viedlo to, že B. A. S., n.o. neupozornila na nedostatok otázky v tom, že skutočne opatrením na zmiernenie škody nemôže byť predaj akcií za cenu, ktorá po zhodnotení k 30.01.2004 predstavuje 1.379,- Sk za 1 ks. Napriek tomu, že podľa zadania otázky mal znalec zodpovedať (mimo iného), či akcionári mohli urobiť opatrenia na zmiernenie škody, poukazuje aj na obchod vykonaný dňa 23.01.2004 s 120.483, u ktorého sám v tabuľke vysvetľuje, že daným obchodom sa k 30.01.2004 dosiahla práve cena 1.379,- Sk. Napriek tomu B. A. S., n.o. daný obchod označuje ako obchod vyhovujúci zadanej otázke. Pritom tak v listinnom dôkaze - znaleckom posudku spoločnosti Z., s.r.o. ako aj v znaleckom posudku vypracovanom znalcom ustanoveným súdom sa poukazuje na to, že nie je známe, kedy došlo k finančnému vyrovnaniu obchodu, a teda nie je možné určiť, či týmto obchodom došlo k miernemu zvýšeniu škody, alebo miernemu zníženiu škody. Daný obchod pritom predstavoval viac ako 40% z objemu všetkých obchodov, ktoré B. A. S., n.o. zahrnula pod obchody vyhovujúce zadanej otázke. V závere B. A. S., n.o. uviedla, že zadaným podmienkam (v otázke) vyhovoval prevod 276.349 akcií, čo predstavuje 8,54 % na celkovom počte 3.234.757 akcií, ktoré v tomto období zmenili majiteľa. S ohľadom na zadanie v otázke (nie až v podotázke), ku ktorej sa mala B. A. S., n.o. vyjadriť, sú uvedené údaje značne skresľujúce.
Ďalej v závere (na str. 67) B. A. S., n.o. uviedla, že počas 08.10.2003 do 30.01.2004 (tzv. upravená doba omeškania) boli na BCPB realizované aj kurzotvorné (anonymné) obchody, pri ktorých sa kurz približoval cene, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov príslušnou mierou zhodnotenia v SR, zodpovedala sume 1.379,- Sk. Zvolili sme rozpätie do 20,- Sk vrátane. V tzv. upravenej dobe omeškania zadanému rozpätiu 20,- Sk/ 1 akcia vrátane, vyhovoval prevod celkom 439.151 akcií.
Súd nerozumie zvolenému rozpätiu 20,- Sk/ 1 akcia, keďže pri takomto vymedzení medzi obchody vyhovujúce takémuto kritériu, spadá veľké množstvo obchodov, ktoré nie sú ani opatrením na odvrátenie škody, ani opatrením na zmiernenie škody, naopak škodu prehlbujú.
K podotázke 3) B. A. S., n.o. uviedla, že aký počet akcií poškodení akcionári vlastnili, a aký počet akcií bolo prevedených za cenu rovnú alebo vyššiu ako cena 1.379,- Sk. Za cenu vyššiu alebo rovnú ako 1.379,- Sk bolo počas doby od 08.10.2003 do 30.01.2004 prevedených 121.983 akcií. Z toho však 120.483 kusov bolo prevedených k 23.01.2004 a nie je známe, kedy došlo k finančnému vyrovnaniu obchodu.
K podotázke 4) B. A. S., n.o. uviedla, že v prípade individuálneho prístupu k jednotlivým poškodeným akcionárom, bez zohľadnenia počtu akcií vo vlastníctve ostatných poškodených akcionárov, môžeme vysloviť záver, že ktorýkoľvek z poškodených akcionárov, ktorý vlastnil k 08.10.2003 menší počet akcií emitenta S., a.s. v porovnaní s počtom akcií prevedených za cenu 1.379,- Sk/ 1 akcia alebo inú cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení peňažných prostriedkov, získaných predajom predmetných akcií, mierami zhodnotenia v jednotlivých krajinách predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk, a ktorí sú vymenovaní v tejto podotázke, mohol vzhľadom na počet prevedených akcií predať tieto akcie mimo povinnej ponuky.
V uvedenom závere však absentovalo vyjadrenie, za akú cenu by akcionári mohli uvedené akcie previesť. Pokiaľ mala B. A. S., n.o. na mysli, že jednotlivý akcionári mohli previesť každý svoje akcie za cenu 1.379,- Sk počas doby od 08.10.2003 do 30.01.2004, mal znalec uviesť, z čoho vychádzal, keď sa priklonil k záveru, že každý jeden akcionár mohol vykonať niečo, čo sa podarilo len celkom výnimočne veľmi malému počtu akcionárov. Súd si kládol otázku, či sa takýmto záverom myslela skutočnú príležitosť na vykonanie obchodu, nakoľko potom by takýto záver bol záverom, ktorý by podľa súdu nevychádzal z bežného chodu vecí.
To, čo bolo pre súd najmä relevantné, bolo, že v celom žalovaným predloženom znaleckom posudku neboli informácie, na základe ktorých by súd mohol (ak by aj považoval závery za správne) aplikáciou § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, stanoviť, že s prihliadnutím na situáciu a okolnosti na trhu, bola situácia na trhu taká, že by bolo spravodlivé od poškodených akcionárov očakávať, aby zadávali na
anonymnom trhu príkazy na predaj za cenu, ktorá by v prípade realizácie takéhoto obchodu škodu aspoň zmiernila, práve naopak.
Na anonymnom trhu bola situácia taká, že sa (s ohľadom na situáciu popísanú vyššie) nedalo rozumne očakávať, že by došlo k realizácii predaja, ktorým by došlo aspoň k miernemu zníženiu škody, keď až 99,927 % anonymných obchodov (realizovaných v čase od 08.10.2003 do 30.01.2004) bolo zrealizovaných pri cenách, ktorými nedošlo ani k zmierneniu škody (bližšie súd uvedené zhodnotí pri hodnotení listinných dôkazov - znalecký posudok spoločnosti Z., s.r.o., B. A. S., n.o. a znaleckého posudku ustanoveného znalcom - vo vzájomnej súvislosti).
Ďalej súd zistil, že s ohľadom na uvedený stav a situáciu na anonymnom trhu s akciami emitenta S., a.s. na BCPB, súd nemôže prijať skutkový záver, že ak by poškodení akcionári alebo každý jeden z nich jednotilo zadali príkaz na cenu, ktorou by malo dôjsť k odstráneniu alebo zmierneniu škody, tak že by takýto príkaz bol naplnený.
Ak by sa aj príkaz na predaj na anonymnom trhu za cenu, ktorej realizáciou by došlo k zmierneniu škody, mal považovať, s prihliadnutím na okolnosti obchodovania na trhu, za opatrenie, ktoré boli poškodení akcionári povinní urobiť, nemohlo by dôjsť u určeniu, že určitá časť škody bola spôsobená tým, že si poškodení akcionári svoju povinnosť nesplnili.
Nebolo totiž žiadnym spôsobom preukázané, že ak by poškodení akcionári (alebo niektorí z nich) reálne v určitý deň zadal príkaz na predaj určitého počtu akcií na BCPB za cenu, ktorej akceptáciou by došlo ku zníženiu škody, že by takýto príkaz bol naplnený.
Ďalej súd zistil, že prevažná väčšina obchodov, ktorými došlo k zmierneniu škody, boli priamymi obchodmi. V znaleckom posudku znaleckej organizácie Z., s.r.o. sa uvádza, že uzavretie priameho obchodu, a jeho podmienky, závisí na dohode obidvoch účastníkov konkrétneho obchodu. Predaj na základe priamych obchodov nie je jednoducho dostupný a nie pre všetky subjekty (na rozdiel od obchodovania na anonymnom trhu) a znalec sa nemôže vyjadriť k otázke, či určitý konkrétny subjekt mal alebo nemal možnosť vykonať priamy obchod, a za akých podmienok. Možnosť uzatvoriť priamy obchod môže byť dostupná niektorým účastníkom trhu, ale môže byť nedostupná pre iných účastníkov. Preto úvahy, či konkrétny subjekt mohol alebo nemohol uzavrieť náhradný obchod, sú hypotetického charakteru. Úsudok znalca má preto iba pravdepodobnostný charakter.
Súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že B. A. S., n.o. vo svojom závere nehovorila o praktickej možnosti (príležitosti) uzavrieť priamy obchod, ktorým by došlo ku zmierneniu škody, ale len o teoretickej možnosti, ktorá sa samozrejme nedá s určitosťou nikdy vylúčiť (ako uviedla aj znalecká organizácia Z., s.r.o.). Išlo teda o úvahy, ktoré súd považoval za úvahy hypotetického charakteru, z ktorých sa nedá vyvodiť a prijať skutkový záver, že určitý poškodený akcionár skutočne mal praktickú príležitosť v určitý deň a určitom objeme uzatvoriť priamy obchod, ktorým by došlo ku zmierneniu škody v konkrétnej výške, a nevyužitím takejto praktickej príležitosti porušil svoju prevenčnú povinnosť.
Pritom, ako bolo uvedené vyššie, dôkazné bremeno o tom, že poškodení akcionári (alebo niektorí z nich) porušili svoju prevenčnú povinnosť a tým došlo ku vzniku určitej časti škody, dopadá na žalovaného.
Úloha 4:
Žalovaný položil otázku, aké by boli odpovede na všetky predchádzajúce otázky, ak by sa nevzťahovali na obdobie od 08.10.2003 do 30.01.200 ale na obdobie od 01.07.2003 do 30.01.2004 a v prílade všetkých akcionárov by sa použila miera zhodnotenia 5,14% p.a..
K tomu, či bolo možné od 01.07.2003 do 30.01.2004 voľne obchodovať s akciami emitenta S., a.s. B. A. S., n.o. uviedla, že počas danej doby bolo možné obchodovať s akciami emitenta S., a.s.
B. A. S., n.o. mala vedomosť (vyplývalo to priamo zo zadania otázky, že zodpovedanie takto otázky má viesť k tomu, či poškodení akcionári, s ohľadom na situáciu a všetky okolnosti obchodovania s akciami emitenta S., a.s., mohli urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie škody, v svojej odpovedi (o všetkých okolnostiach s obchodovaním na trhu) neuviedla (na čo neskôr upozornil znalec ustanovený súdom), že počas niekoľkých dní (spadajúcich pod skúmané obdobie), nebolo vôbec možné
zadať pokyn a realizovať obchod (podľa pravidiel BCPB) za cenu 1.379,- Sk, nakoľko uvedená cena bola o viac ako 10% nižšia ako aritmetický priemer obchodovania z predchádzajúceho dňa, a teda bola pod hranicou prípustného cenového pásma (bližšie súd vysvetlí ďalej). Takáto prekážka pritom trvala až 73 burzových dní z celkového počtu 136 burzových dní spadajúcich do hodnoteného obdobia (str. 47 znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom).
K tomu, či jednotlivý poškodení akcionári počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 zadali na trhu s cennými papiermi príkaz na predaj akcií emitenta S., a.s., ktoré mali vo svojom vlastníctve, za cenu 1.379,- Sk alebo takú cenu, ktorá by pri zhodnotení mierou zhodnotenia 5,14 % k 30.01.2004 predstavovala sumu 1.379,- Sk že B. A. S., n.o. uviedla, túto otázku pre nedostatok potrebných podkladov nemôže zodpovedať.
K tomu, či boli od 01.07.2003 do 30.01.2004 na trhu s cennými papiermi realizované akékoľvek obchody s akciami emitenta S., a.s. za cenu 1.379,- Sk za 1 ks akcie alebo za cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úrokom 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379 za 1 ks akcie že B. A. S., n.o. uviedla, že zadaným podmienkam úplne alebo čiastočne vyhovoval prevod 276.494 akcií, čo predstavuje 7,36% na celkovom počte 3.755.640 akcií, za cenu 1.379,- Sk alebo vyššiu bolo prevedených 121.983 akcií.
Do uvedeného výpočtu však bol zahrnutý aj obchod 23.01.2004 s 120.483, ktorý bol ostatnými znalcami označený ako obchod, o ktorom sa nedá uviesť, že by ním došlo ku zmierneniu škody. B. A. S., n.o. daný obchod označuje ako obchod vyhovujúci zadanej otázke. Pritom tak v listinnom dôkaze - znaleckom posudku spoločnosti Z., s.r.o. ako aj v znaleckom posudku vypracovanom znalcom ustanoveným súdom sa poukazuje na to, že nie je známe, kedy došlo k finančnému vyrovnaniu obchodu, a teda nie je možné určiť, či týmto obchodom došlo k miernemu zvýšeniu škody, alebo miernemu zníženiu škody. Daný obchod pritom predstavoval viac ako 40% z objemu všetkých obchodov, ktoré B. A. S., n.o. zahrnula pod obchody vyhovujúce zadanej otázke. V závere B. A. S., n.o. uviedla, že zadaným podmienkam (v otázke) vyhovoval prevod 276.349 akcií, čo predstavuje 8,54 % na celkovom počte 3.234.757 akcií, ktoré v tomto období zmenili majiteľa. S ohľadom na zadanie v otázke (nie až v podotázke), ku ktorej sa mala B. A. S., n.o. vyjadriť, sú uvedené údaje značne skresľujúce.
Ďalej v závere (na str. 87) B. A. S., n.o. uviedla, že počas 01.07.2003 do 30.01.2004 (tzv. doba omeškania) boli na BCPB realizované aj kurzotvorné (anonymné) obchody, pri ktorých sa kurz približoval cene, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov príslušnou mierou zhodnotenia v SR, zodpovedala sume 1.379,- Sk. Zvolili sme rozpätie do 20,- Sk vrátane. V tzv. upravenej dobe omeškania zadanému rozpätiu 20,- Sk/ 1 akcia vrátane, vyhovoval prevod celkom 439.281 akcií.
Aj v tomto prípade súd poukazuje na to, že zvolenému rozpätiu 20,- Sk/ 1 akcia vyhovuje veľké množstvo obchodov, ktoré nie sú ani opatrením na odvrátenie škody, ani opatrením na zmiernenie škody, ale škodu prehlbujú.
K tomu, či jednotlivý poškodení akcionári počas doby omeškania predali akýkoľvek počet akcií emitenta S., a.s., ktoré mali vo vlastníctve, za cenu 1.379,- Sk za 1 ks akcie alebo za cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úrokom 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk za 1 ks akcie B. A. S., n.o. uviedla, že sa jednoznačne nemôže vyjadriť k výške ceny jednotlivých predajov. Ďalej uviedla, že všetci poškodení akcionári, u ktorých sa predajné ceny identifikovali, boli nižšie, ako sú ceny zadaným podmienkam; iba spoločnosť M. I. L. predala 200.000 akcií za cenu 1.370,- Sk zodpovedajúcu cene, ktorá by pri možnom zhodnotení peňažných prostriedkov, získaných predajom akcií, mierou zhodnotenia 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2001 sumu 1.379,- Sk (hodnotenie súdu k danej informácii súd na tomto mieste už nebude opakovať).
K tomu, ktorí poškodení akcionári nadobudli alebo predali akcie S., a.s. až počas doby od 09.04.2003 a za akú cenu B. A. S., n.o. uviedla, že sa nemôže vyjadriť k výške ceny všetkých predajov. Odpoveď na danú otázku sa následne (v časti identifikovaných obchodov) nelíšila od odpovedi na predchádzajúcu otázku. Znalec uviedol aj niektoré doplňujúce údaje o cenách, príp. tomu, či bol obchodom dosiahnutý zisk alebo strata (čo nebolo pre spor relevantné pre dôvody, ktoré súd uviedol v inej časti odôvodnenia tohto rozsudku).
K tomu, akému počtu akcií emitenta S., a.s. vo vlastníctve každého jednotlivého poškodeného akcionára zodpovedá počet akcií emitenta S., a.s. predaných na trhu s cennými papiermi v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 za cenu 1.379,- Sk za 1 kus akcie alebo za cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úrokom 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk B. A. S., n.o. uviedla, že počty akcií jednotlivých poškodených akcionárov a porovnala ich s počtom akcií, ktoré vyhovovali podmienkam zadanej otázky.
K poslednej otázke, a to, či sa dá s ohľadom na predchádzajúce odpovede predpokladať, že jednotliví poškodení akcionári mohli počas doby omeškania predať akcie emitenta S., a.s. mimo povinnej ponuky v takom počte, v akom jednotliví akcionári akcie emitenta S., a.s. v tomto období vlastnili, za cenu 1.379,- Sk za akcie alebo za cenu, ktorá by predstavovala po zhodnotené v miere 5,14% p.a. k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk sa B. A. S., n.o. vyjadrila rovnako, ako pri posúdení rovnakej otázky za obdobie od 08.10.2003 do 30.01.2004.
Súd dôsledne zhodnotil aj znalecký posudok vyhotovený znalcom ustanoveným súdom (znalecký posudok č. 8/2008 vypracovaný znaleckou organizáciou P. C., a.s.).
Uvedený znalec (znalecká organizácia) odpovedal na otázky zadané žalobcom, ako aj otázky zadané žalovaným (všetky otázky, na ktoré odpovedal znalec objednaný žalovaným).
Znalecká organizácia P. C. najprv vymedzila, že opatrením potrebným na odvrátenie škody by mohol byť iba taký úkon, ktorý ak by poškodený akcionár vykonal, neutrpel by žiadnu škodu, ktorú by utrpel, ak by úkon nezrealizoval.
Opatrením na zmiernenie škody treba rozumieť taký úkon, ktorý ak by poškodený vykonal, utrpel by síce určitú škodu, avšak v nižšej miere, ako by utrpel, ak by úkon nezrealizoval.
Súd sa s týmto vymedzením plne stotožňuje.
V intenciách konkrétnych skutkových okolností by opatrením na odvrátenie škody mohol byť iba taký predaj akcií, ak by poškodený akcionár prijal kúpnu cenu vo výške 1.379,- Sk/ akcia dňa 01.07.2003 a opatrením na zmierenie škody by bol predaj akcií za cenu 1.379,- Sk/ akcia, ak by predávajúci akcionár dostal kúpnu cenu kedykoľvek po dni 01.07.2003, avšak skôr ako dňa 30.01.2004.
Opatrením na zmiernenie škody by mohol byť aj predaj akcií za nižšiu ako 1.379,- Sk/ akcia. Pri takomto predaji vznikne akcionárovi priama strata tým, že získa menej peňazí, ako v povinnej ponuke. Takéto opatrenie by mohlo napriek tomu u poškodeného akcionára viesť k zníženiu škody v celkovom vyjadrení, ak by možné zhodnotenie skôr získaných peňažných prostriedkov prevýšilo stratu, ktorú akcionár utrpel realizáciou obchodu za cenu nižšou, ako mohol dostať v povinnej ponuke. K uvedenému však znalecká organizácia upozornila, že akcionár, ako ekonomicky zmýšľajúci subjekt, mohol takýto typ opatrenia na zmierenie škody prijať iba vtedy, ak k dátumu, kedy sa rozhoduje o vykonaní takéhoto opatrenia, mu je známy dátum finančného vyrovnania povinnej ponuky (čiže pozná dátum, kedy môže dostať cenu za predaj akcií v povinnej ponuke - 1379,- Sk/ akcia) a rozumný odhad možného zhodnotenia skôr získaných peňažných prostriedkov k dátumu finančného vyrovnania povinnej ponuky.
Znalecká organizácia ďalej k uvedenému uviedla, že predtým, ako je známy dátum finančného vyrovnania, nie je možné v zmysle ekonomickej teórie prihliadať na predaj akcií za cenu nižšiu ako 1.379,- Sk/ akcia ako na opatrenia realizované za účelom zmiernenia škody, nakoľko predávajúci subjekt nemôže do vzorca pre výpočet súčasnej hodnoty dosadiť dĺžku sledovaného obdobia za účelom výpočtu, za akú cenu má akcie predať, aby k neznámemu dátumu finančného vyrovnania dostal sumu vyššiu ako 1.379,- Sk/ akcia.
Súd sa s daným taktiež stotožnil. Uvedené znamená, že pred 25.11.2003 (dátum vyhlásenia povinnej ponuky) nebolo možné racionálne zvážiť, či predaj akcií poškodeným akcionárom za cenu nižšiu ako 1.379,- Sk za jednu akciu S., a.s. viedol k prehĺbeniu škody, alebo jej zvýšeniu (záležalo by to od konania žalovaného).
Znalecká organizácia ďalej uvádza, že až 25.11.2003, kedy žalovaný vyhlásil povinnú ponuku, mohli mať vedomosť o tom, že k finančnému vysporiadaniu dôjde dňa 30.01.2004, a teda po vyhlásení povinnej ponuky (po 25.11.2003) mohli dosadiť do vzorca na výpočet súčasnej hodnoty peňazí dĺžku sledovaného obdobia.
Znalecká organizácia ďalej vysvetlila (str. 37 až 40) rozdiel medzi spôsobom uzatvorenia anonymného a priameho obchodu. Zhodne s názorom znaleckej organizácie Z., s.r.o. aj znalecká organizácia P. C. upozornila, že zatiaľ čo uzatvorenie anonymného obchodu je jednoducho dostupné pre každý subjekt, uzatvorenie konkrétneho priameho obchodu nie je dostupné pre každý subjekt.
Ako súd zistil, v prípade, ak sa podarilo uzatvoriť obchod, ktorým by došlo k zmiernenie škody (znalecká organizácia P. C. uvádza, že takýmto obchodom nebol ani jeden anonymný obchod, ktorý by zmiernil škodu z praktického hľadiska) išlo vždy o priamy obchod.
V súdnom konaní (dôkazné bremeno ťažilo žalovaného, ktorý tvrdil, že poškodení akcionári si nesplnili svoju prevenčnú povinnosť) nebolo preukázané, že by akýkoľvek z poškodených akcionárov mal dostupnú príležitosť uzatvoriť akýkoľvek priamy obchod, ktorým by bolo možné škodu zmierniť, a napriek tomu takýto obchod nevykonal.
Súd s ohľadom na bežné okolnosti obchodovania s akciami emitenta S., a.s., z ktorých vyplýva, že bežne boli dostupné len obchody, ktorými došlo k prehĺbeniu výšky škody, nemohol prijať skutkový záver, že poškodení akcionári si nesplnili prevenčnú povinnosť a tým, vznikla škoda (alebo jej časť). Na vyvodenie takých záverov nemal súd akékoľvek dôkazy.
Znalecká organizácia P. C. odpovedala na jednotlivé položené otázky nasledovne:
Úloha 1:
Na otázku, či sú závery uvedené v znaleckom posudku č. 9/2007 zo dňa 02.05.2007 vypracovanom znaleckou organizáciou Z., s.r.o. správne znalecká organizácia P. C. odpovedala, že považuje tieto závery za správne.
Úloha 2:
Znaleckej organizácii bola položená otázka, ktorá mala zodpovedať, či s ohľadom na všetky okolnosti obchodovania na trhu bolo možné: 1. Odstrániť škodu u všetkých poškodených akcionárov (predajom za cenu 1.379,- Sk dňa 01.07.2003). 2. Odstrániť takto škodu aspoň u niektorých poškodených akcionárov (predajom za cenu 1.379,- Sk dňa 01.07.2003). 3. Zmierniť škodu u všetkých akcionárov, resp. aspoň niektorého akcionára, predajom všetkých nimi, resp. ním vlastnených akcií alebo aspoň ich časti za cenu 1.379,- Sk v období od 01.07.2003 do 30.01.2004 alebo za cenu nižšiu, avšak takú, ktorá pri zhodnotení peňazí vo výške 5,14% p.a. znamenala pre týchto akcionárov, resp. akcionára, zmiernenie utrpenej škody.
Znalecká organizácia bola taktiež požiadaná, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že akcionári, resp. niektorý z nich, mali objektívnu možnosť zrealizovať v období od 01.07.2003 do 30.01.2004 náhradné obchody za podmienok, ktoré by pre nich, resp. pre neho, predstavovali zmiernenie (odvrátenie) škody, iba vyčíslil výšku škody, ktorej sa mohli akcionári, resp. niektorý z nich vyhnúť, ak by vykonali náhradné obchody.
ANONYMNÝ TRH:
Znalecká organizácia vysvetlila situáciu na anonymnom trhu, a uviedla, že v danom období nebolo fakticky a v istom čase aj fakticky a ani právne možné predať akcie za cenu 1.379,- Sk/ akciu. Žiaden obchod za takúto cenu sa na trhu neudial.
V čase od 01.07.2003 do 06.10.2003 (67 burzových dní), od 24.10.2003 do 28.10.2003 (3 burzové dni) a od 28.01.2004 do 30.01.2004 (3 burzové dni) nebolo vôbec možné na anonymnom trhu BCPB platne uzatvoriť obchod a akciami za cenu 1.379,- Sk alebo vyššiu, nakoľko uzatvorenia takéhoto obchodu by bolo nad hornou hranicou prípustného cenového pásma (čo vyplýva, z Pravidiel obchodovania platných k 01.07.2003; bod 20.10).
Znalecká organizácia ďalej pripojila zoznam všetkých obchodov za dané obdobie, z ktorých vyplynulo, že ani jeden obchod nebol uzatvorený za cenu 1.379,- Sk alebo cenu vyššiu.
Znalecká organizácia ďalej uviedla, že za cenu, ktorej časová hodnota k 30.01.2004 pri zhodnotení 5,14% p.a. bola vyššia ako 1.379,- Sk/ akcia, bolo po vyhlásení povinnej ponuky (po 25.11.2003) predaných len 10 ks akcií (obchod zo dňa 04.12.2003 - za cenu 1.378,- Sk/ akciu). Tento obchod so zanedbateľným počtom akcií bol jediným teoretickým (nie však praktickým) obchodom, ktorý bolo možné posúdiť u subjektu očakávajúcemu zhodnotenie okolo 5,14% p.a. ako opatrenie realizované za účelom zmiernenia škody. Výška zmiernenia škody bez zohľadnenia poplatkových povinností by bola celkovo necelých 100,- Sk. Podiel akcií prevedených na základe obchodu na celkovom počte prevedených akcií by bol 0.04%.
Znalecká organizácia z vyššie uvedených údajov uzatvorila, že na anonymnom trhu BCPB neboli počas celej doby omeškania vytvorené objektívne predpoklady pre to, aby poškodení akcionári mohli zmierniť škodu formou predaja akcií na tomto trhu.
Pre úplnosť znalecká organizácia poukázala aj na ďalšie 3 obchody, u ktorých pri miere zhodnotenia 5,14% p.a. by cena akcií prevýšila k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk/ akciu (celkový počet prevedených akcií 145 ks - avšak pred vyhlásením povinnej ponuky dňa 25.11.2003).
K uvedeným obchodom znalecká organizácia uviedla, že tie nemožno považovať za cielenú snahu predávajúceho subjektu o zmiernenie škody (dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku vyššie).
PRIAMY TRH:
Úvodom (str. 54) znalecká organizácia odkázala na inú časť znaleckého posudku, v ktorom ozrejmovala, ako sa uzatvárajú priame obchody a upozornila, že uzatvorenie priameho obchodu za konkrétnych podmienok nie je pre každý subjekt dostupné. V danej časti (na ktorú bol odkaz) znalecká organizácia taktiež upozornila, že pri jednotlivých obchodoch nemá informácie o dátume finančného vyrovnania jednotlivých obchodov, s tým, že bežne pri obchodoch typu DVD sa majetkovo a finančne vysporadúva obchod v termínoch T + 1 až T + 15. S ohľadom na uvedené informácie, ktoré sú znaleckej organizácii dostupné, nie je možné úplne jednoznačne určiť, či uzatvorenie niektorých priamych obchodov (počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004) predstavovalo alebo nepredstavovalo určité zmiernenie škody.
Napriek uvedenému, počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 bolo uzatvorených len málo priamych obchodov, u ktorých existuje aspoň pravdepodobnosť, že ich realizáciou predávajúci do istej miery zmiernil škodu.
Znalecká organizácia poukázala na fakt, že keď žalovanému vznikla povinná ponuka, vo vlastníctve minoritných akcionárov bolo cca 30% z celkového počtu akcií emitovaných spoločnosťou S., a.s., čo predstavuje okolo 6,2 mil. po realizácii povinnej ponuky predstavoval podiel žalovaného až 98,4% zo základného imania spoločnosti S., a.s. a podiel minoritných akcionárov bol iba 1,6%, z čoho plynie, že až 5,9 milióna akcií bolo predaných v povinnej ponuke.
Škoda spôsobená omeškaním povinnej ponuky teda zasiahla 5,9 milióna akcií spoločnosti S., a.s. (ich vlastníkov).
Počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 sa uskutočnilo 73 priamych burzových obchodov s celkovým počtom prevedených akcií 3.728.480 ks. Z týchto obchodov boli 2 také, pri ktorých sa akcie predali za cenu vyššiu alebo rovnú cene predaja v povinnej ponuke.
Obchod z 23.01.2004
Išlo o predaj 120.483 ks akcií S., a.s. za cenu rovnú cene v povinnej ponuke (1.379,- Sk). Vzhľadom na to, že znalecká organizácia nemá informácie o dátume finančného vyrovnania tohto obchodu, nie je možné uviesť, či realizácia tohto obchodu bola pre predávajúceho výhodnejšia, rovnako výhodná alebo nevýhodnejšia, ako predaj do povinnej ponuky. Závisí to od toho, kedy bola zaplatená kúpna cena.
Obchod z 20.10.2003
Išlo o predaj 1.500 ks akcií za cenu 1.380,- sk/ ks. U tohto obchodu mohla byť škoda teoreticky zmiernená o 50% (opäť to závisí od termínu zaplatenia kúpnej ceny).
Ďalej boli počas danej doby uzavreté ešte 2 obchody, pri ktorých bola cena nižšia, ako 1.379,- Sk/ akciu, avšak pri zhodnotení vo výške 5,14% p.a. by mohla prevýšiť k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk/akciu.
Obchod z 27.11.2003
Išlo o predaj 136.630 ks a 17.500 ks akcií za cenu 1.377,- Sk/ akciu.
V tomto prípade mohla byť škoda teoreticky zmiernená o cca 20% (v prípade finančného vyrovnania blízkeho dňu uzavretia obchodu). Informáciu o dátume finančného vyrovnania obchodu znalecká organizácia nemala.
Obchod z 25.11.2003
Išlo o predaj 226 ks akcií za cenu 1.370,- Sk/ ks. U tohto obchodu nie je možné jednoznačne konštatovať, že došlo jeho realizáciu k zmierneniu škody alebo jej prehĺbeniu.
Znalecká organizácia ďalej uvádza, že: · u každého majiteľa akcií, ktoré boli predané v omeškanej povinnej ponuke (cca 5,9 milióna kusov) je ekonomicky oprávnené domnievať sa, že mal záujem o predaj akcií za cenu 1.379,- Sk/ks počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004; · na každú takúto akciu z celkového počtu 5,9 milióna kusov akcií vznikala minoritným akcionárom škoda z dôvodu omeškania povinnej ponuky; · z celkového počtu 5,9 milióna kusov akcií v majetku minoritných akcionárov len v prípade 2 obchodov a vo vzťahu k 155.630 kusov akcií sa pravdepodobne podarilo zmierniť v čiastočnom rozsahu škodu, čo predstavuje 2,6 % z akcií, u ktorých počas doby omeškania vznikala škoda z dôvodu omeškania povinnej ponuky; · z celkového počtu 5,9 milióna kusov akcií v majetku minoritných akcionárov v prípade 2 obchody vo vzťahu k 120.709 ks akcií nie je jasné, či ich realizáciou došlo k zmierneniu škody (avšak je to možné, aj keď zmiernenie škody by tu bolo iba malé), čo predstavuje 2,0 % z akcií, u ktorých počas doby omeškania vznikla škoda z dôvodu omeškania povinnej ponuky; · vo zvyšných prípadoch vo vzťahu k akciám, ku ktorým vznikala škoda (95,4%), buď neboli uzavreté žiadne obchody alebo boli uzavreté iba také obchody, realizáciou ktorých došlo k prehĺbeniu škody.
Znalecká organizácia ďalej uvádza, že z týchto okolností znaleckej organizácii jednoznačne vyplýva, že štandardne a obvykle sa neuzatvárali priame obchody, ktorých realizáciou by predávajúci škodu zmiernil, ale práve naopak štandardne a bežne sa uzatvárali len také priame obchody, ktorých realizáciou predávajúci subjekt svoju škodu ešte prehĺbil.
Znalecká organizácia ďalej uvádza, že ak sa určitému subjektu podarilo vykonať výnimočný obchod, ktorého realizáciou mohlo dôjsť k zmierneniu škody, potom to neznamená, že takýto obchod by bol ľubovoľne opakovateľný, resp. by ho mohol uzatvoriť iný subjekt. To by znamenalo, že výnimka by sa povýšila na pravidlo, čo je nesprávne.
Súd sa, pri hodnotení uvedeného dôkazu, plne stotožnil s týmito závermi, ako logicky a vecne správnymi.
Znalecká organizácia ďalej uviedla, že možnosť realizácie opatrení na zmiernenia škody u poškodených akcionárov realizáciou priamych obchodov sa javí za daných okolností ako vysoko nepravdepodobná.
Pri hodnotení vyššie uvedených záverov vo vzťahu so závermi vyplývajúcimi z ostatných znaleckých posudkov (Z., s.r.o. a B. A. S., n.o.) si súd urobil názor a prijal právny záver, že označovať za opatrenie na zmiernenie (odvrátenie) škody taký krok, ktorý by mal viesť „teoreticky“ k zmierneniu (odvráteniu) škody (t.j. príkaz na trhu anonymných obchodov, ponuka tretím subjektov na uzavretie priameho obchodu) za situácie, kedy sa prakticky takmer výlučne (pri anonymných v podstate všetky a pri priamych drvivá väčšia - ako je uvedené vyššie) uzatvárajú obchody, ktoré škodu len prehlbujú, nie je s prihliadnutím na okolnosti prípadu správne (v zmysle § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka).
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že s ohľadom na svoj záver, ktorý bol podložený dôkazmi, o tom, že zadanie príkazov na anonymnom trhu alebo robenie ponúk tretím subjektom za danej situácie na trhu nebolo opatrením na zmiernenie škody tak, ako to má na mysli § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, nepovažoval súd za potrebné ani vykonať dôkaz, ktorého vykonanie navrhoval žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.1.2008 na str. 4 a 11. Žalovaný navrhol, aby súd požiadal BCPB o poskytnutie informácie o tom, aké príkazy na predaj akcií zadali jednotliví poškodení akcionári a aký počet akcií a za aké ceny tieto osoby previedli od 1.7.2003 do 30.1.2004.
Rozhodné je, že žalovaný (práve on nesie v uvedenej záležitosti dôkazné bremeno) nepreukázal, že by niektorý z poškodených akcionárov mal príležitosť (rozhodne nepostačuje poukázať na situáciu na trhu, nakoľko tá bežne takéto príležitosti poškodeným akcionárom neposkytovala) uzatvoriť obchod, ktorým by mohlo dôjsť k zníženiu škody, a že neuzavretím takéhoto obchodu porušil svoju prevenčnú povinnosť.
Ďalej žalovaný, samozrejme, (s odkazom na vyššie uvedené) nepreukázal (aj to je jeho dôkazným bremenom), aká škoda vznikla tým, že práve on porušil svoju prevenčnú povinnosť. Žalovaný, ak by chcel svojou argumentáciou uspieť, musel by preukázať presný rozsah škody, o ktorý sa má náhrada znížiť z dôvodu nesplnenia prevenčnej povinnosti.
Žalovaný len tvrdil, že v prípade, ak sa preukáže, že poškodení akcionári porušili svoju prevenčnú povinnosť, má byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu. S takýmto právnym názorom sa súd nestotožňuje a považuje ho za nesprávny.
Na doplnenie súd poukazuje na to, že čo sa týka trhu anonymných obchodov, názory znalcov sa rôznili v tom, pri akom počte predaných akcií mohlo dôjsť aspoň k miernemu zníženiu škody. Rozsah bol od 10 akcií do 155 akcií - vždy menej ako 0,6% z obchodov uzatvorených na anonymnom trhu od 01.07.2003 do 30.01.2004. Bez ohľadu na to, aký z udávaných počtov je správny, súd prijal záver, že na trhu anonymných obchodov bolo takmer vylúčené relevantným spôsobom zmierniť škodu.
Na trhu priamych obchodov bola situácia obdobná (hoci objem obchodov, kedy sa podarilo pravdepodobne zmierniť škodu bol vyšší; rozdiel však zďaleka nebol taký, že by to menilo fakt, že bežne obchody zmierňujúce škodu nebolo možné dosiahnuť). Navyše pri priamych obchodoch (ako sa zhoduje aj znalecká organizácia Z. aj znalecká organizácia P. C.), nie je uzatvorenie priameho obchodu rovnako dostupné pre každý subjekt. Žalovaný nepreukázal, že niektorý z poškodených akcionárov mal možnosť uzatvoriť obchod, ktorým by sa škoda znížila a takýto obchod neuzatvoril, čím porušil svoju prevenčnú povinnosť. Žalovaný by musel preukázať, že takýto obchod bol konkrétnemu akcionárovi dostupný (nestačí poukázať na situáciu na trhu, nakoľko tá vypovedá o nedostupnosti takýchto obchodov v rámci bežného chodu vecí). Naopak, ako vyplynulo zo znaleckého posudku vypracovaného na žiadosť samotného žalovaného, ak niektorý z poškodených akcionárov počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 predal akcie S., a.s., nikdy nedosiahol takú cenu, že by došlo ku zmierneniu škody.
Ďalšie úlohy zadané znalcovi sa zhodovali s úlohami zadanými B. A. S., n.o. žalovaným, nakoľko ich navrhol žalovaný.
Úloha 3:
Zadaná otázka smerovala ku zisteniu, či poškodení akcionári mohli už 09.04.2003 vedieť o tom, že návrh povinnej ponuky predložený žalovaným úradu nebol schválený.
Odpoveďou bolo, že mohli.
Uvedené však nemalo na rozhodnutie súdu vplyv, a to s ohľadom na právne posúdenie veci uvedené vyššie.
Úloha 4:
Zadaná otázka smerovala k tomu, aby sa znalec vyjadril, či poškodení akcionári počas doby od 10.08.2003 do 30.01.2004 vykonali akékoľvek opatrenia za účelom predchádzania, odvrátenia alebo zmiernenia škody, najmä či v danom čase: 1. zadali príkaz na predaj akcií S., a.s. za cenu 1.379,- Sk, alebo cenu, ktorá by pri zhodnotení k 30.01.2004 predstavovala cenu 1.379,- Sk?
2. predali akcie za takúto cenu (ako je uvedené vyššie)? 3. a ktorí poškodení akcionári kúpili alebo predali v danom čase (dobe) akcie S., a.s. a za akú cenu?
K podotázke 1) znalecká organizácia upozornila, že výlučne zadanie príkazu na anonymnom trhu nie je opatrením na zmiernenie alebo odvrátenie škody, tým bude až prípadná akceptácia príkazu, čo závisí práve od okolností obchodovania na trhu. Tu znalecká organizácia odkázala na svoje závery ohľadom situácie na trhu.
Ďalej znalecká organizácia P. C. poukázala na nedostatok otázky v tom, že uvažuje ako o opatrení na zmiernenie škody so zadaním príkazu za cenu, ktorá by po zhodnotení k 30.01.2004 predstavovala sumu 1.379,- Sk, čo je však nesprávne, nakoľko iba pri predaji akcií za cenu, ktorá pri možnom zhodnotení k 30.01.2004 bude vyššia ako 1.379,- Sk by bolo možné uvažovať o opatrení na zmiernenie škody.
V odpovedi na samotnú podotázku bolo uvedené, že znalecká organizácia nedisponuje takýmito informáciami.
K podotázke 2) znalecká organizácia uviedla, že presnými údajmi nedisponuje, ale je možné vyvodiť, že poškodení akcionári takéto opatrenia nevykonali, nakoľko to pre nich nebolo možné.
Aj tu znalecká organizácia poukázala na nedostatok v zadaní otázky.
K podotázke 3) znalecká organizácia uviedla, že týmito informáciami nedisponuje.
Úloha 5:
Ďalšou zadanou otázkou bolo, či poškodení akcionári, s ohľadom na situáciu a všetky okolnosti obchodovania s akciami emitenta S., a.s. na trhu s cennými papiermi, počas doby od 08.10.2003 do 30.01.2004, mohli urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody spočívajúcej v nemožnosti zhodnocovania peňažných prostriedkov počas uvedenej doby, alebo na jej zmiernenie, najmä: 1. či bolo možné počas danej doby voľne obchodovať s akciami emitenta S., a.s. na trhu s cennými papiermi? 2. či boli realizované počas danej doby na trhu s cennými papiermi akékoľvek obchody s akciami emitenta S., a.s. za cenu 1.379,- Sk za 1 ks akcie alebo za cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úrokom 5,14% (resp. pri zahraničných poškodených akcionároch nižším úrokom - vychádzajúc z výnosnosti štátnych pokladničných poukážok v krajine sídla takejto spoločnosti - ako je uvedené v posudku) predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk za 1 Ks akcie? 3. akému počtu akcií emitenta S., a.s. vo vlastníctve každého jednotlivého poškodeného akcionára zodpovedá počet akcií emitenta S., a.s. predaných na trhu s cennými papiermi za podmienok uvedených pod bodom 2.? 4. dá sa s ohľadom na odpovede na všetky predchádzajúce otázky predpokladať, že jednotliví poškodení akcionári mohli počas doby od 08.10.2003 do 30.01.2004 predať akcie emitenta S., a.s. mimo povinnej ponuky v takom počte, v akom jednotliví akcionári emitenta S., a.s. v tomto O. vlastnili, za cenu 1.379,- Sk za 1 ks akcie alebo za inú cenu, ktorá by pri možnom zhodnotení získaných peňažných prostriedkov úrokom 5,14% p.a. predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk za 1 ks akcie (pri zahraničných poškodených akcionároch mal znalec vychádzať z miery zhodnotenia, ako je uvedené v predchádzajúcom bode)?
Znalecká organizácia P. C. uviedla, že celá otázka emeruje k zodpovedaniu toho, či poškodení akcionári mohli vykonať opatrenia na zmiernenie alebo odvrátenie škody v tzv. upravenej dobe omeškania. Znalecká organizácia uviedla, že závery uvedené pre úlohu 2 platia aj pre takto upravenú dobu omeškania.
K podotázke 1) znalecká organizácia P. C. uviedla, že až na určité výnimky, uvedené už vyššie, to bolo možné.
K podotázke 2) znalecká organizácia P. C. odkázala na predchádzajúcu časť znaleckého posudku.
K podotázke 3) znalecká organizácia P. C. uviedla, čisto matematicky je možné uvedenú otázku zodpovedať nasledovne. Pri obchodoch, ktorých realizáciou pravdepodobne došlo k čiastočnému
zmierneniu škody, bolo počas tzv. upravenej doby omeškania prevedených 155.630 ks akcií emitenta S., a.s. Počet akcií prevedených na základe obchodov spadajúcich pod vymedzenie, ako je to uvedené v otázke 2) vyššie, zodpovedá 155.630 ks akcií vo vlastníctve poškodeného akcionára (pokiaľ poškodený akcionár vlastnil 155.630 alebo viac ks akcií) alebo takému počtu akcií, ktoré vlastnil poškodený akcionár (ak poškodený akcionár vlastnil menej ako 155.630 ks akcií).
Ďalej znalecká organizácia však uviedla, že z praktického hľadiska nevidí žiadne opodstatnenie takéhoto matematického vyjadrenia pri posudzovaní otázky reálnosti a možnosti vykonať opatrenia na odstránenie, resp. zmiernenie hroziacej škody zo strany jednotlivých poškodených akcionárov.
Znalecká organizácia ďalej uviedla, že odpoveď na túto otázku nemôže mať žiaden vplyv na závery vyslovené v znaleckom posudku.
Znalecká organizácia v danej súvislosti upozornila, že otázka navodzuje dojem, že ak sa niektorému zo subjektov podarilo predať akcie výnimočne takým spôsobom, že tým dosiahol zmiernenie škody, potom akýkoľvek každý subjekt mohol takýto obchod zrealizovať. Dané však znalecká organizácia nepovažuje za správna. S daným sa súd plne stotožnil.
K podotázke 4) znalecká organizácia P. C. uviedla, že podľa jej názoru je možné skonštatovať, že poškodení minoritní akcionári a ani žiaden z nich jednotlivo nemali možnosť vykonať na anonymnom trhu efektívne opatrenia na zmiernenie, odvrátenia alebo predchádzanie vzniku škody, a že pravdepodobnosť úspešnosti takéhoto opatrenia konvertuje k 0. Možnosť realizácia opatrení na zmiernenie škody u poškodených akcionárov realizáciou priamych obchodov sa javí za daných okolností ako vysoko nepravdepodobná.
Súd na pojednávaní dňa 10.06.2008 aj vypočul znalca Ing. Ivana Peschla, zo znaleckej organizácie P. C.. Ten uviedol, že úlohy, ktoré mu boli zadané nepovažoval za náročné a úlohy sa nevymykali bežnému štandardu (okrem objemového hľadiska). Ďalej potvrdil, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal ako z jedného z podkladov aj zo znaleckého posudku 3/2008 vypracovaného na žiadosť žalovaného, a v princípe preskúmal všetky veci, ktoré sú v danom znaleckom posudku uvedené. Daný znalecký posudok (3/2008) podľa jeho názoru neobsahuje žiadne zdôvodnenie, údaj, alebo inú informáciu, ktorá by mohla spochybniť správnosť jeho záveru, že poškodení minoritní akcionári a ani žiaden z nich jednotlivo nemal objektívnu možnosť urobiť opatrenia na zmiernenie alebo odvrátenie škody.
Súd sa so závermi znaleckej organizácie P. C. v rozsahu a z dôvodov uvedených vyššie stotožnil.
Závery uvedené v znaleckom posudku znaleckej organizácie P. C. súd vyhodnotil ako logické a správne, pričom tieto závery sa vo všetkých relevantných skutočnostiach zhodujú so závermi vyslovenými aj v znaleckom posudku vypracovanom znaleckou organizáciou Z.. Naopak, niektoré závery vyslovené v znaleckom posudku B. A. S., n.o. považoval súd sa zjavne nesprávne a nelogické, ako bolo podrobne odôvodnené vyššie. Súd v danom prípade naviac vykonal aj výsluch znalca v súlade s § 127 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný napriek rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu navrhol (vyjadrenie žalovaného zo dňa 3.6.2008, str. 3), aby súd nariadil tiež preskúmanie znaleckého posudku 8/2008 vypracovaného znaleckou organizáciou P. C.. S ohľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd dospel k názoru, že nie sú pochybnosti o vecnej správnosti záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou P. C. a súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz revíznym znaleckým posudkom.
Čo sa týka úroku z omeškania uplatneného rozšírením žaloby zo dňa 01.12.2006, nárok na daný úrok z omeškania je daný. Išlo o pohľadávky na náhradu škody, teda pohľadávky, ktoré vznikajú v prípade naplnenia Obchodným zákonníkom (§ 373 a nasl. ustanovenia) ustanovených predpokladov zodpovednosti za náhradu škody. Takéto pohľadávky nemajú ani dohodnutú dobu splatnosti, ani zákonom ustanovenú dobu splatnosti. Pre takéto prípady v súlade s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že dlžník je povinný platiť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ na plnenie písomne požiadal. Za písomnú výzvu na plnenie peňažnej pohľadávky sa podľa ustálenej judikatúry súdov SR
považuje aj doručenie žaloby na plnenie. V tomto prípade je teda relevantné doručenie žalobného návrhu zo dňa 06.10.2005 (považuje sa za výzvu na plnenie časti uplatneného nároku vo výške 46.673.966,- Sk) a doručenia rozšírenia žalobného návrhu podaním zo dňa 01.12.2006 (považuje sa za výzvu na plnenie zvyšku istiny uplatneného nároku). Žalobný návrh zo dňa 06.10.2005 bol žalovanému doručený dňa 30.10.2006 a podanie zo dňa 01.12.2006 bolo žalovanému doručené dňa 01.03.2007.
Súd dospel k záveru, že žalovaný mal plniť bez zbytočného odkladu po doručení uvedených podaní, čo v danom prípade malo byť v nasledujúci deň, nakoľko aj s ohľadom na skutočnosť, že mal vopred vedomosť, že takéto nároky budú voči žalovanému uplatňované, mal dostatočný predstih na prípravu peňažných prostriedkov na výplatu požadovaného nároku. To, že žalovaný musel rozumne predpokladať, že nároky budú v uvedenej výške uplatnené vyplýva z faktu, že žalovanému boli v dostatočnom predstihu doručené podrobné oznámenia o postúpení pohľadávok na žalobcu. Akékoľvek dlhšie odkladanie plnenia súd nepovažuje za bezodkladné.
Čo sa týka výšky úroku, súd vychádza z § 369 obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní, má povinnosť spolu s istinou uhradiť úrok z omeškania vo výške o 10 % ročne vyššej ako je základná úroková sadzba vyhlásená Národnou bankou Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Takto určená výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje 13 % per annum pre časť uplatneného nároku vo výške 46.673.966,- Sk a 14% per annum pre časť uplatneného nároku vo výške 44.116.870,- Sk .
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 O.s.p. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 06.10.2005 domáhal zaplatenia sumy 46.673.966,- Sk s príslušenstvom. Podaním zo dňa 01.12.2006 žalobca rozšíril žalobný návrh na zaplatenie 94.831.621,- Sk s príslušenstvom. Následne podaním zo dňa 30.04.2007 žalobca zobral žalobcu späť v časti istiny žalovaného nároku 4.040.785,- Sk so zodpovedajúcim úrokom z omeškania, v tejto časti bolo konanie zastavené. V zostávajúcej časti 90.790.836,- Sk s príslušenstvom bol žalobca v spore úspešný.
Nakoľko suma 4.040.785,- Sk, v ktorej žalobca zobral žalobu čiastočne späť je vo vzťahu k zostávajúcej časti istiny žalobného nároku 90.790.836,- Sk len nepatrná, a teda žalobcov neúspech na veci je len nepatrný, priznal súd žalobcovi plnú náhradu trov konania. Súd prihliadol taktiež na to, že trovy právneho zastúpenia za úkony od 01.12.2006 boli právnym zástupcom žalobcu vyčíslené len zo sumy 90.790.836,- Sk, s ktorou mal žalobca v spore plný úspech.
Trovy konania žalobcu spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh vo výške 1.000.000,- Sk, podľa položky 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v preddavku vo výške 10.000,- Sk na trovy spojené s podaním znaleckého posudku súdom ustanovenou znaleckou organizáciou, a z trov právneho zastúpenia, tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu.
Trovy konania počas právneho zastupovania žalobcu advokátom JUDr. I. B. vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. zo sumy 46.679.966,- Sk za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a príprava žaloby zo dňa 06.10.2005) 106.050,- Sk x 2 a a režijný paušál 150,- Sk x 2. Právny zástupca JUDr. I. B. je platcom DPH čo súdu preukázal doložením Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, preto súd priznal DPH za uvedené úkony právnej služby. Trovy právneho zastúpenia počas právneho zastupovania žalobcu advokátom JUDr. I. B. boli spolu s DPH vyčíslené sumou 252.699,- Sk. Trovy konania počas právneho zastupovania žalobcu advokátom Mgr. M. B. vo vlastnom mene a na účet advokátskej spoločnosti B. A. A. s.r.o. vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. zo sumy 90.790.836,- Sk za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a príprava rozšírenia žaloby zo dňa 01.12.2006) 194.250,- Sk x 2 a režijný paušál 164,- Sk x 2, za päť úkonov právnej služby (príprava repliky zo dňa 24.01.2007 k vyjadreniu
žalovaného, zastúpenie na pojednávaní dňa 01.03.2007, rokovanie s klientom dňa 14.03.2007, príprava vyjadrenia zo dňa 30.04.2007 a zastúpenie na pojednávaní dňa 03.05.2007) 194.250,- Sk x 5 a režijný paušál 178,- Sk x 5. Advokátska spoločnosť B. A. A. s.r.o. je platcom DPH, čo bolo súdu preukázané doložením Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, preto súd priznal DPH za uvedené úkony právnej služby. Trovy právneho zastúpenia počas právneho zastupovania žalobcu advokátom Mgr. M. B. vo vlastnom mene a na účet advokátskej spoločnosti B. A. A. s.r.o. boli spolu s DPH vyčíslené sumou 1.619.320,50 Sk. Trovy konania počas právneho zastupovania žalobcu advokátskou spoločnosťou B. A. A. s.r.o. vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. zo sumy 90.790.836,- Sk za štyri úkony právnej služby (príprava vyjadrenia zo dňa 11.7.2007 k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu, č.k. 32Cb 424/05-829, príprava vyjadrenia zo dňa 27.9.2007 k odvolaniu žalovaného proti rozsudku, č.k. 32Cb 424/05-861, zastúpenie na pojednávaní dňa 11.12.2007 a rokovanie s klientom dňa 14.12.2007) 194.250,- Sk x 4 a režijný paušál 178,- Sk x 4, za štyri úkony právnej služby (príprava vyjadrenia zo dňa 10.01.2008 vo veci prevenčnej povinnosti, rokovanie s klientom dňa 11.02.2008, príprava vyjadrenia zo dňa 12.05.2008 vo veci znaleckého dokazovania a príprava repliky zo dňa 16.05.2008 k vyjadreniam žalovaného) 194.250,- Sk x 4 a režijný paušál 190,- Sk x 4, a za jeden úkon právnej pomoci (zastúpenie na pojednávaní dňa 10.06.2008, ktoré trvalo viac ako dve hodiny) vo výške dvojnásobku základnej sadzby tarifnej odmeny 388.500,- Sk a režijný paušál 190,- Sk. Advokátska spoločnosť B. A. A. s.r.o. je platcom DPH, čo bolo súdu preukázané doložením Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, preto súd priznal DPH za uvedené úkony právnej služby. Trovy právneho zastúpenia počas právneho zastupovania žalobcu advokátskou spoločnosťou B. A. A. s.r.o. boli spolu s DPH vyčíslené sumou 2.313.237,- Sk.
Trovy právneho zastupovania počas zastupovania JUDr. I. B., Mgr. M. B. vo vlastnom mene a na účet advokátskej spoločnosti B. A. A. s.r.o., a advokátskou spoločnosťou B. A. A. s.r.o. boli celkovo spolu s DPH vyčíslené sumou 4.185.256,50 Sk. V tejto sume priznal súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia.
L.koľko v čase vyhlásenia rozsudku nebolo právoplatné uznesenie súdu o priznaní odmeny súdom ustanovenej znaleckej organizácii, rozhodol súd, že o trovách konania, ktoré platil štát, súd rozhodne po tom, čo toto uznesenie nadobudne právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.