Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-241-2007.pdf
PDF · 78.56 KB
No categories available
15C/241/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky Z. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom D. S. XXX. proti odporcovi X. S., s.r.o., so sídlom B., J. X,. IČO XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpenému opatrovníčkou Mgr. B. T., zamestnankyňou tunajšieho súdu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a.
Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 30.10.2007 domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru u odporcu, ktorý mal skončiť výpoveďou odporcu zo dňa 29.05.2006. Uviedla, že výpoveď z pracovného pomeru jej odporca dal počas doby jej práceneschopnosti a spätne ku dňu 28.02.2006. Keďže túto považovala za neplatnú po skončení práceneschopnosti sama chcela skončiť pracovný pomer dohodou, návrh dohody preto zaslala odporcovi avšak tento sa jej vrátil nedoručený. Následne, dňa 22.06.2007, poslala odporcovi žiadosť o skončenie pracovného pomeru, ktorá však opäť zostala poštou nedoručená. Dvojmesačná výpovedná lehota podľa jej žiadosti začala plynúť 01.07.2007 a skončila 31.08.2007. Žiada preto, aby súd určil, že predmetná výpoveď daná jej odporcom je neplatná a jej pracovný pomer u odporcu trval do 31.08.2007.
Odporcovi sa nepodarilo doručiť písomnosti súdu na adresu jeho sídla zapísaného v obchodnom registri. Z vykonaného šetrenia vyplynulo, že na tejto adrese odporca nesídli a adresu jeho súčasného sídla sa súdu zistiť nepodarilo. Preto súd odporcovi za účelom
ochrany jeho práv v tomto konaní ustanovil uznesením č.k. 15C/241/2007 - 27 zo dňa 13. marca 2008 opatrovníčku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 07.02.2006, výpovede z pracovného pomeru zo dňa 29.05.2006, listov I. P. B. zo dňa 16.04.2007 a S. P. zo dňa 13.09.2006, listov navrhovateľky odporcovi zo dňa 05.05.2007 a 20.06.2007, potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky a zistil tento skutkový stav:
Hore uvedenými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovateľka ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 07.02.2006 pracovnú zmluvu na výkon práce predavačky textilu s miestom výkonu práce v T. na M. N. XX.. Na základe tejto zmluvy navrhovateľka pracovala u
odporcu v mesiacoch február, marec, apríl a máj 2006, pričom od 04.05.2006 sa navrhovateľka stala dočasne práce neschopnou a táto jej pracovná neschopnosť trvala až do 05.05.2007. Počas trvania práceneschopnosti, podľa výpovede navrhovateľky v lete 2006, možno v mesiaci jún, jej odporca doručil výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 29.05.2006, podľa ktorej z dôvodu zrušenia prevádzky končí s navrhovateľkou pracovný pomer ku dňu 28.02.2006. Navrhovateľka sa následne dozvedela, že odporca ju aj odhlásil ako zamestnanca zo S. P. a táto jej prestala vyplácať nemocenské. Keďže navrhovateľka so skončením pracovného pomeru uvedeným spôsobom zo strany odporcu ako zamestnávateľa nesúhlasila sama po skončení dočasnej práceneschopnosti požiadala odporcu dvomi listami o rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Ani jeden z týchto listov však odporca podľa pripojených doručeniek neprevzal.
Podľa § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
V zmysle § 36 ods. 1 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza okrem iného aj v prípade uvedenom v § 77. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
Na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka bola u odporcu v pracovnom pomere, z ktorého dostala podľa § 61 Zákonníka práce výpoveď, ktorá jej bola doručená niekedy v lete roku 2006. Ak navrhovateľka s touto výpoveďou nesúhlasila a pokladala ju z nejakého dôvodu za neplatnú, mala v zmysle § 77 Zákonníka práce právo domáhať sa vyslovenia jej neplatnosti na súde. Mala tak však urobiť v zákone stanovenej lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal jej pracovný pomer skončiť. Keďže navrhovateľka u odporcu nepracovala dlhšie ako päť rokov bola jej výpovedná doba dva mesiaca a začala plynúť prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Aj keď presný deň a ani kalendárny mesiac doručenia výpovede sa v konaní nepodarilo preukázať, podľa navrhovateľky to bolo niekedy v lete roku 2006, možno v mesiaci jún. Aj keby bola výpoveď navrhovateľke doručená v poslednom letnom mesiaci, v auguste 2006, začala by výpovedná doba plynúť dňa 01.09.2006 a uplynula dňa 31.10.2006. Do dvoch mesiacov od uvedeného dňa mohla navrhovateľka podať súdu návrh na určenie neplatnosti svojho skončenia pracovného pomeru u odporcu. Navrhovateľka však svoj návrh na začatie konania, ktorým sa domáha určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru doručila až dňa 30.10.2007, teda po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej v § 77 Zákonníka práce. V zmysle § 36 Zákonníka práce právo navrhovateľky domôcť sa neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej odporcom márnym uplynutím lehoty stanovenej v § 77 Zákonníka práce zaniklo. Súd tak už nemôže meritórne preskúmavať platnosť tohto úkonu a prípadne určiť jeho neplatnosť a v konečnom dôsledku ani určiť, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trval do 31.08.2007, kedy mal zaniknúť v dôsledku úkonov navrhovateľky nasledujúcich po uvedenej
výpovedi odporcu. Záverom súd ešte dodáva, že na plynutie lehoty na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nemá vplyv ani skutočnosť, že navrhovateľka v čase doručenia výpovede bola dočasne práce neschopná.
Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
V predmetnej právnej veci bol odporca v konaní plne úspešný a preto má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. O náhrade trov konania však rozhoduje súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. na návrh účastníkov. V konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že táto sa odporcovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).