Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-87-2008.pdf
PDF · 82.11 KB
No categories available
27C/87/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa O. Z., bytom T., B. XXXX/X,. zast. L. Z., bytom T., B. XXXX/X. proti odporcovi J. Z., bytom T., B. XXXX/X,. zast. A. A. K., s. r. o., so sídlom T., H. Š. XXX,. IČO XX. XXX. XXX. o určenie výživného
rozhodol:
Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi s a u r č u j e vo výške 2.600,- Sk mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.06.2008.
Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 01.06.2008 do 30.08.2008 vo výške 200,- Sk je odporca p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po čiastkach 100,- Sk, vždy spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia vyživovacej povinnosti odporcu k nemu vo výške 3.000,- Sk mesačne počnúc dňom 01.06.2008 s odôvodnením, že je študentom 3. ročníka G. v T..
Odporca sa vo veci vyjadril v tom smere, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi ako svojmu synovi, jeho finančné možnosti sú však obmedzené, nakoľko má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to na mal. J. a dcéru M..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľ v septembri nastupuje do 4. ročníka na G. v T.. Nosí okuliare a pravidelne navštevuje ortopéda a rehabilitácie, nakoľko mal operované koleno. Z mimoškolských aktivít sa nevenuje ničomu.
Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 31P/100/2008-20 zo dňa 19.06.2008 vyplýva, že mal. J. Z., syn odporcu a matky navrhovateľa bol súdnym rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti matke a otec
bol zaviazaný prispievať na jeho výživu čiastkou 2.500,- Sk mesačne. Mal. J. v septembri nastúpi do 2. ročníka na G. v T..
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19C/92/2008 súd zistil, že dcéra odporcu a matky navrhovateľa, M. Z. sa domáha určenia výživného voči svojmu otcovi, a to vo výške 4.000,- Sk mesačne s odôvodnením, že je študentkou 1. ročníka F. F. U. v B..
Z potvrdenia o príjme odporcu súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov predstavoval čiastku 21.100,- Sk.
Z potvrdenia o príjme matky navrhovateľa súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov predstavoval čiastku 19.900,- Sk.
Zo zhodných výpovedí účastníkov ďalej súd zistil, že odporca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval koncom marca 2008, niekedy 29.03. alebo 30.03. Od uvedenej doby zasiela každý mesiac peniaze na výživu detí, a to konkrétne za mesiac apríl úhrnom čiastku 7.000,- Sk, za mesiac máj úhrnom čiastku 7.000,- Sk, za mesiac jún, júl a august zaslal už len po 5.000,- Sk.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.
Subsumujúc zistený skutkový stav pod vyššie cit. ust. zákona je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že návrh bol podaný dôvodne. Pokiaľ sa totiž dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, ako je to i v danom prípade, vyživovacia povinnosť rodičov k nemu stále trvá. Pri určení výšky výživného pre navrhovateľa súd vychádzal zo zistenia, že odporca rovnako ako matka navrhovateľa majú ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k mal. J. a k dcére M.. Ďalej súd vychádzal z potrieb navrhovateľa, ktoré sú v prevažnej miere tvorené nákladmi na stredoškolské štúdium, keď osobne nemá výraznejšie zvýšené náklady nad mieru obvyklú. Súd taktiež zohľadnil i majetkové pomery oboch rodičov, a to odporcov mesačný príjem vo výške 21.100,- Sk a matkin vo výške 19.900,- Sk mesačne. Za daných okolností súd nadobudol presvedčenie, že výživné vo výške 2.600,- Sk mesačne je v súlade ako s potrebami navrhovateľa tak i s možnosťami a schopnosťami odporcu, a teda v súlade so zákonnými kritériami vyššie uvedenými. Preto, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal výživného vo väčšom rozsahu, nezostávalo súdu iné, ako žalobný návrh v tejto časti zamietnuť.
S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pri vyčíslení nedoplatku výživného za dobu od 01.06.2008 do 30.08.2008 odpočítal súd platby na výživné, ktoré odporca za uvedené obdobie dobrovoľne poukázal na výživu svojich detí. Ako vyplýva zo zhodných výpovedí účastníkov, odporca od 01.06.2008 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku poukázal na výživu svojich 3 detí úhrnom 3 platby po 5.000,- Sk, z ktorých súd na výživu navrhovateľa započítal na výživné v mesiaci jún 2008 čiastku 2.600,- Sk, na výživné v mesiaci júl 2008 čiastku 2.500,- Sk, a na výživné v mesiaci august 2008 čiastku 2.500,- Sk. Za uvedené obdobie od 01.06.2008 do 30.08.2008, t. j. za 3 mesiace pri stanovenom výživnom vo výške 2.600,- Sk mesačne malo byť zaplatené 7.800,- Sk, bolo zaplatené 7.600,- Sk, k úhrade zostáva nedoplatok o výške 200,- Sk. Súd umožnil odporcovi úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach 100,- Sk, pretože táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľa, tak i celkovej situácii odporcu. Možnosť splatiť nedoplatok v splátkach pod stratou výhody splátok znamená, že ak nebudú stanovené splátky dodržané, môže navrhovateľ žiadať zaplatenie celého nedoplatku výživného, toto právo však môže využiť len do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.