Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/92/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa I. F., a. s., so sídlom R. D. č. X,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX, zastúpený J.. J. O., advokát z G. L., k. s., so sídlom C. S. B., M. ul. č. X,. XXX. XX. B. X proti odporcovi: S. R. M. F. S., so sídlom Š. X,. XXX. XX. B., o náhradu škody vo výške 6.205.616.-Sk s príslušenstvom takto:

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom došlým na tunajší súd 03.07.2002 sa pôvodný navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu uhradiť mu sumu 6.205.616.-Sk s príslušenstvom a trovami konania titulom náhrady škody mu spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. K návrhu sa odporca vyjadril písomne 02. 09. 2003 a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Tunajší súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, povereného pracovníka odporcu, oboznámením sa s písomnými na vec sa vzťahujúcimi dôkazmi, najmä: Platobným výmerom Daňového úradu BA III č. z 18. 01. 2001, rozhodnutím Ústredného daňového riaditeľstva SR č. j. II/2500/2513/2001-2164 z 09. 04. 2001, platobným výmerom DÚ BA III č. z 03. 11. 1998, rozhodnutím Ústredného DR SR Ban. Bystrica č. j. II/240/1006/1999/1569 z 15. 03. 1999, rozhodnutím Ústredného DR SR Ban. Bystrica č. j. II/240/1007/1999/1569 z 15. 03. 1999. Platobným výmerom DÚ BA III č. z 14. 12. 1999, platobným výmerom DÚ BA III č. z 14. 12. 1999, rozhodnutím Ústred. DR SR B. Bystrica č. j. II/2500/2513/2001-2164 z 09. 04. 2001, rozhodnutím Ústred. DR SR B. Bystrica č. II/210/1226/2000-1410 z 22. 02. 2000, rozhodnutím Ústred. DR SR B. Bystrica II/210/1227/2000-1410 z 22. 02. 2000, rozsudkom NS SR sp. zn. 7 SŽ 62/99 z 11. 08. 1999, rozsudkom NS SR sp. zn. 7 Sž 54/00 z 16. 05. 2000, žiadosťou navrhovateľa adresovanú odporcovi z 27. 05. 2002 o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnym rozhodnutím štátneho orgánu, výpisom z účtu navrhovateľa z 26. 03. 2002, uznesením KS v BA sp. zn. z 25. 01. 2005, výpismi z obchodného registra odporcu, zmluvami o postúpení pohľadávky z 13. 04. 2006 a 17. 04. 2006 ostatnými na vec sa vzťahujúcimi písomnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci: Právnemu predchodcovi navrhovateľa, ktorý vstúpil do konania na základe rozhodnutia súdu - uznesenie č. k. -197 z 06. 03. 2007 /pôvodný navrhovateľ - S. L., a. s., K. XX,. B. najskôr zmenil obchodné meno na E., a. s. B., Krajský súd v BA v konaní vyhlásil na spol. E., a. s. v likvidácii konkurz, správca konkurznej podstaty úpadcu previedol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania zmluvou o postúpení pohľadávok z 13. 04. 2006 na spol. D., s. r. o., H., ktorá ju zmluvou o postúpení pohľadávok z 17. 04. 2006 previedla na v súčastnosti vystupujúceho navrhovateľa - I. F., a. s. B./ Daňový úrad Bratislava III platobným výmerom č. zo dňa 18. 01. 2001 určil zvýšenie

dane na sumu 6.205.616.-Sk predstavujúcej 20% vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 1999 a to na základe opravy vykonanej samostatne daňovníkom v jeho dodatočnom daňovom priznaní predloženom 20. 07. 2000. Zvýšenie dane DU BA III vo svojom rozhodnutí odôvodnil v zmysle § 44 ods. 6 Zák. č. 289/95 Zb. z. Voči tomuto rozhodnutiu právny predchodca navrhovateľa podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredné daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica č. j. : II/2500/2513/2001-2164 dňa 09. 04. 2001 tak, že napadnutý platobný výmer potvrdilo, čím nadobudlo rozhodnutie o zvýšení dane právoplatnosť a právny predchodca navrhovateľa 27. 03. 2002 predmetné zvýšenie dane uhradil. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená škoda v žalovanej výške a to v dôsledku nezákonných rozhodnutí správcu dane - Daňového úradu BA III, resp. Ústredného daňového riaditeľstva SR B. Bystrica.

Zároveň uviedol, že predmetné uplatnenie práva na náhradu škody - ako majetkové právo je predmetom individuálnej sukcesie a toto pôvodný navrhovateľ v konaní postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na v súčastnosti v konaní vystupujúceho navrhovateľa o čom rozhodol súd a preto je vo veci aktívne legitimovaný.

Vyššieuvedené rozhodnutia daňových orgánov boli pôvodným navrhovateľom napadnuté v konaniach na NS SR. Nezákonnosť týchto rozhodnutí vyplýva z rozhodnutí - rozsudkov NS SR sp. zn. , z 11. 08.1999 a a z 16. 05. 2000, ktorými boli tieto rozhodnutia ako nezákonné zrušené. Predmetné nezákonné daňové rozhodnutia však boli v čase ich vydania do zrušenia rozsudkami NS SR platné a pre práv. predchodcu záväzné. Daňové orgány boli nimi viazané a museli práv. predchodcovi navrhovateľa vyrúbiť zákonom stanovenú sankciu. pričom toto rozhodnutie samotné nie je nezákonné - avšak jeho vydania predchádzali už vyššieuvedené nezákonné rozhodnutia DU BA III a ÚDR SR. Túto sankciu - v žalovanej výške musel právny predchodca navrhovateľa uhradiť. Príčinná súvislosť medzi výškou škody a konaním štat. orgánu - DU BA III a ÚDR SR vyplýva z toho, že ak by nezákonné rozhodnutia daňových úradov neboli vydané pričom boli tieto rozhodnutia zrušené vyššieuvedenými rozsudkami NS SR, nebol by daňový úrad následne oprávnený vydať rozhodnutie

- vyrúbenie sankcie právnemu predchodcovi navrhovateľa vo výške v tomto konaní uplatnenej sumy, ktorú právny predchodca navrhovateľa bol povinný uhradiť. Právny predchodca navrhovateľa bol nútený postupovať na základe nezákonných rozhodnutí daňových úradov, ktoré však v čase ich vydania boli pre neho záväzné, ich nezákonnosť bola preukázaná v konaniach pred NS SR, avšak dôsledkom ich vydania vznikol dôvod, pre ktorý daňový úrad zákonne postupoval a vyrúbil právnemu predchodcovi navrhovateľa sankciu za dodatočné daňové priznanie.

Odporca v konaní namietal nedostatok pasív. legitimácie v súčastnosti vystupujúceho v konaní navrhovateľa a to s poukazom na § 2 Zák. č. 58/69 Zb. z., keďže tento nebol účastníkom daňových konaní, z ktorých odvodzuje výšku spôsobenej mu škody. K meritu veci uviedol, že právny predchodca navrhovateľa si situáciu, z ktorej odvodzuje svoje právo na náhradu škody spôsobil sám tým, že si uplatnil u správcu dane nárok na nadmerný odpočet DPH za jún 1998. Daňový úrad mu toto právo nepriznal, načo sa tento obrátil so žalobou na NS SR, avšak nevyčkal rozhodnutie súdu a v roku 1999 po zapracovaní pripomienok daňového úradu si za to isté zdaňovacie obdobie roku 1998 opätovne uplatnil nárok na nadmerný odpočet dane pričom daňový úrad mu v roku 1999 takto uplatnený nárok na nadmerný odpočet aj vrátil. Potom, čo prebehlo konanie na NS SR a tento rozhodol, že už v prvej žiadosti z roku 1998 si právny predchodca navrhovateľa správne nadmerný odpočet dane uplatnil daňový úrad nadmerný odpočet dane právnemu predchodcovi opätovne vrátil. Právny predchodca navrhovateľa si následne upravil daňové priznanie, ktoré už podal v roku 1999, čoho dôsledkom vznikla daňovému úradu povinnosť so zákona v dôsledku takéhoto daňového priznania mu navýšiť daňovú povinnosť v žalovanej výške. Toto rozhodnutie o zvýšení dane je právoplatné a zavinil si ho právny predchodca navrhovateľa výlučne vlastným konaním.

Podľa veta prvá z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, správnom konaní, ako aj v konaní pred Miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie.

Podľa z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa z. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa z. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa z. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone občianským zákonníkom.

Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 občianského zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Na základe vyššiecitovaných zákonných ustanovení a skutkových zistení súd návrh zamietol, ako nedôvodný, nakoľko nemal za preukázané existenciu vzniku škody spôsobenej právnemu predchodcovi navrhovateľa, ktorý je v tomto konaní aktívne legitimovaným subjektom, keďže predmetné právo na náhradu škody je majetkovým právom, ktorého zákon neobmedzuje možnosť previesť na iný subjekt a v danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky - uplatnenej škody z pôvodného účastníka daňových konaní a žalobcu v predmetnom súdnom konaní na v súčastnosti v konaní vystupujúceho navrhovateľa v súlade s ust. Obč. zákonníka. Súd je toho názoru, že navrhovateľ taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi uplatnenou sumou ako škodou a právoplatným rozhodnutím DU BA III č. z 18. 01. 2001 potvrdeným rozhodnutím ÚDR SR B. Bystrica č. j. II/2500/2513/2100-2164 z 09. 04. 2001, ktorým bola právnemu zástupcovi navrhovateľa daná povinnosť uložená. Zároveň navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonnými rozhodnutiami DÚ BA III a ÚDR SR, ktoré boli zrušené vyšiecitovanými rozsudkami NS SR, keďže sankcia mu uložená vo vymáhanej výške vyplýva - z jeho dodatočne podaného daňového priznania za nadmerný odpočet DPH, ktoré mu v konečnom dôsledku DÚ vrátil, avšak podaním dodatočne daňového priznania sa mu po vrátení nadmerného odpočtu DPH navýšilo samotné daňové priznanie a DÚ mal zákonnú povinnosť /§ 44 ods. 6 Zák. č. 289/95 Zb. z./ mu z takéhoto navýšeného-dodatočného daňového priznania vyrúbiť sankciu vo výške 20% zo sumy dodatočného daňového priznania, čo aj daným rozhodnutím - právoplatným výmerom vyššieuvedeného DÚ BA III aj urobil.

O náhrade trov konanía súd rozhodol v zmysle -zásada úspechu, avšak trovy konania vo veci plne úspešnému odporcovi nepriznal, keďže tento si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť v zmysle zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnutie vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ustanovení Odvolanie musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť, vrátane jeho príloh, v takom počte rovnopisov, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať výkonu rozhodnutia podľa osobitného predpisu.