Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-128-2006.pdf
PDF · 102.45 KB
No categories available
15C/128/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Mgr. J. P., štátneho občana S. R., bytom T., XX.. O. XX,. v konaní zastúpeného Mgr. R. P., bytom T. S., R. XXX. proti odporcom 1) J. Š., štátnemu občanovi S. R., bytom T. S. XXX,. 2) M. K., štátnemu občanovi S. R., bytom T. S. XXX,. v konaní zastúpenému L. K., bytom T. S. XXX,. 3) J. I., štátnemu občanovi S. R., bytom T. - I., I. XXX/XXX. o odstránenie inžinierskych sietí - elektrických prípojok takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa proti odporcovi 3) s a z a m i e t a .
Konanie v časti o návrhu navrhovateľa proti odporcom 1) a 2) s a z a s t a v u j e .
Odporcovia 1) a 2) s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania každý v sume 2.667,-Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi 3) s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Odporcovia 1) a 2) a navrhovateľ s ú p o v i n n í zaplatiť náhradu trov konania štátu každý v sume 1.245,-Sk na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcom 1) až 3) odstrániť z jeho pozemku parc.č. 123/3 v k.ú. M. S. inžinierske siete - elektrické prípojky, ktoré sú vedené k pozemkom odporcov. Uviedol, že tieto elektrické prípojky vedú odporcovia cez jeho pozemok neoprávnene, v rozpore so stavebným povolením a jeho pozemok nie je zaťažený žiadny vecným bremenom, ktorému by zodpovedalo právo odporcov viesť cez neho tieto prípojky.
Odporcovia 1) až 3) s návrhom nesúhlasili. Odporca 1) uviedol, že elektrickú prípojku k svojmu pozemku vedie v súlade s projektovou dokumentáciou a tiež sa domnieva, že až po jeho elektromer je prípojka vlastníctvom elektrární a nie jeho. Podľa odporcu 2) je jeho prípojka vedená mimo pozemok navrhovateľa, cez pozemok, ktorý bol vo vlastníctve obce, ktorá na uloženie prípojky dala súhlas. Odporca 3) poprel, že by bol vlastníkom elektrickej prípojky, ktorá vedie k jeho pozemku, podľa neho je táto vo vlastníctve Z. E. hoci bola zriadená na jeho náklady. Pred zriadením elektrickej prípojky dostal na jej uloženie cez príslušné pozemky súhlas obce.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znalkyňou Ing. O., ktorá súdu podala písomný znalecký posudok č. 62/2007, oboznámením výpisu z LV č. 666, 656 a 231 pre k.ú. M. S., kópie z katastrálnej mapy príslušného územia k.ú. M. S., geometrického plánu G. B. a.s. na rozdelenie pozemku parc.č. 123 k.ú. M. S. zo dňa 23.10.2001, geometrického plánu G. B. a.s. na majetkovoprávne usporiadanie pozemku parc.č. 450/2 k.ú. M. S. zo dňa 08.09.2004, záznamu z miestnej obhliadky vedenia elektrickej prípojky pre rodinný dom odporcu 2) zo dňa 04.03.2004 spolu so situačným nákresom, situačného nákresu vedenia elektrickej prípojky pre odporcu 2) Z. E. a.s. zo dňa 28.09.2005, zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 07.09.2004, listu Krajskej prokuratúry Trenčín J. H. zo dňa 21.10.2004, rozhodnutia obce T. S. o zrušení kolaudačného rozhodnutia na stavbu rodinného domu odporcu 1) zo dňa 29.04.2005, protestu prokurátora proti kolaudačnému rozhodnutiu na stavbu rodinného domu odporcu 2) zo dňa 19.10.2004, listu obce T. S. odporcovi 3) zo dňa 09.09.1992, listu Z. E. a.s. J. H. zo dňa 27.09.2004 spolu s grafickým vyznačením vedenia elektrických prípojok z elektrickej trafostanice, stavebného povolenia vydaného O. Ú. v T. dňa 10.9.1999 pre odporcu 2) a jeho manželku na stavbu rodinného domu, žiadosti odporcu 2) a jeho manželky na O. Ú. v T. o zmenu v stavebnom povolení zo dňa 11.10.2000, rozhodnutia O. Ú. v T. o povolení zmeny stavby rodinného domu odporcu 2) zo dňa 15.11.2000, žiadosti odporcu 2) na O. Ú. T. S. zo dňa 28.9.1999, stanoviska obce T. S. zo dňa 29.09.1999, žiadosti odporcu 2) a jeho manželky na Z. E. a.s. o vytýčenie zemných káblových vedení zo dňa 04.11.2003, listu Z. E. a.s. manželke odporcu 2) zo dňa 10.11.2004, rozhodnutia K. S. Ú. v T. zo dňa 08.07.2005 o nevyhovení protestu prokurátora proti kolaudačnému rozhodnutiu o povolení užívania stavby rodinného domu odporcu 2) spolu s rozhodnutím M. V. A. R. R. S. R. zo dňa 24.10.2005, ktorým sa uvedené rozhodnutie K. S. Ú. v T. potvrdzuje a zistil tento skutkový stav:
Vyššie uvedenými dôkazmi bolo preukázané, že účastníci sú v katastrálnom území M. S. vlastníkmi pozemkov - navrhovateľ pozemku parc.č. 123/3, odporca 1) pozemku parc.č. 162/3, odporca 2) pozemku parc.č. 128/1 a odporca 3) pozemku parc.č. 146. Odporcovia 1) a 2) zriadili elektrické prípojky vedúce k svojim pozemkom pri stavbách rodinných domov, na stavbu ktorých boli vydané stavebné povolenia odporcom 1) a 2) v roku 1999. Rovnako aj odporca 3) na vlastné náklady zriadil elektrickú prípojku vedúcu k jeho pozemku, pričom túto musel po zriadení odovzdať podniku Z. E., a.s., ktorá je podľa jeho presvedčenia jej vlastníkom. Aj z listu Z. E. a.s. zo dňa 27.9.2004 vyplýva, že z elektrických prípojok vedených z trafostanice na pozemku navrhovateľa sú len dve vo vlastníctve fyzických osôb, a to odporcov 1) a 2), a ostatné prípojky sú vo vlastníctve menovaného podniku. Elektrická prípojka pre odporcu 3) bola podľa zhodných výpovedí odporcu 3) a navrhovateľa budovaná niekedy v rokoch 1991 alebo 1992.
Uvedené elektrické prípojky sú k pozemkom odporcov vedené z elektrickej trafostanice, ktorej umiestnenie bolo medzi účastníkmi sporné. Z niektorých dokladov predložených odporcami (situačné nákresy vedení elektrických prípojok pre odporcu 2), z ktorých jeden je prílohou záznamu o miestnej obhliadke zo dňa 04.03.2004 a druhý je situačný nákres Z. E. a.s. zo dňa 28.09.2005) vyplynulo, že elektrická trafostanica, z ktorej sú napojené elektrické prípojky odporcov, by sa mala nachádzať mimo pozemku navrhovateľa parc. 123/3. Inými dôkazmi, konkrétne zápisnicou o miestnom šetrení zo dňa 07.09.2004, listom Z. E. a.s. J. H. zo dňa 27.09.2004 spolu s grafickým vyznačením vedenia elektrických prípojok z elektrickej trafostanice ako aj znaleckým posudkom znalkyne Ing. O. č. 62/2007, ktorého súčasťou je zameranie skutkového stavu so zakreslením do katastrálnej mapy, však bolo jednoznačne preukázané, že predmetná elektrická trafostanica sa z veľkej časti nachádza na pozemku navrhovateľa parc.č. 123/3.
Rovnako bolo medzi účastníkmi sporné, či elektrické prípojky vedené k pozemkom odporcov sú vedené aj cez pozemok navrhovateľa parc.č. 123/3. V minulosti boli na túto otázku vykonané miestne šetrenia i zamerania Z. E. a.s., ktorých výsledok bol nejednoznačný. Podľa niektorých zistení a zameraní (záznamu z miestnej obhliadky vedenia elektrickej prípojky pre rodinný dom odporcu 2) zo dňa 04.03.2004 spolu so situačným nákresom, situačného nákresu vedenia elektrickej prípojky pre odporcu 2) Z. E. a.s. zo dňa 28.09.2005) elektrické prípojky odporcov neviedli cez pozemok navrhovateľa parc.č. 123/3 ale cez pozemok parc.č. 450, bývalá poľná cesta, ktorá susedí s pozemkom navrhovateľa parc.č. 123/3 a ktorý bol v minulosti evidovaný ako vlastníctvo obce T. S.. Po schválení ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) je v súčasnosti tento pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností ako dva pozemky parc.č. 450/1 a 450/2 vo vlastníctve starého otca navrhovateľa J. H., ktorý podľa
navrhovateľa bol vždy vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Na vedenie elektrických prípojok cez pozemok parc.č. 450 pritom odporcov 1) a 2) podľa nich oprávňovalo stavebné povolenie ako aj súhlas obce zo dňa 29.09.1999 pre odporcu 2) na vedenie elektrickej prípojky cez pozemok parc.č. 450, keď obec T. S. v tom čase vystupovala ako vlastník tohto pozemku a tak bola zapísaná aj v katastri nehnuteľností. Iné zistenia a merania (list Z. E. a.s. J. H. zo dňa 27.09.2004 spolu s grafickým vyznačením vedenia elektrických prípojok z elektrickej trafostanice) zasa vyplynulo, že elektrické prípojky pre odporcov sú vedené aj cez pozemok navrhovateľa parc.č 123/3. Vzhľadom na rozpornosť týchto zistení súd vykonal vo veci znalecké dokazovanie, ktorého úlohou bolo zistiť skutočný stav vedenia elektrických prípojok pre odporcov. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. O. č. 62/2007, ktorého súčasťou je zameranie skutkového stavu so zakreslením do katastrálnej mapy, potom jednoznačne vyplynulo, že elektrické prípojky odporcov 1) až 3) boli z elektrickej trafostanice vedené k pozemkom odporcov aj cez pozemok navrhovateľa parc.č. 123/3. Uvedené skutočnosti zistila znalkyňa pri obhliadke konanej dňa 9.8.2007. Pri následnej obhliadke dňa 18.9.2007 už boli elektrické prípojky pre odporcov 1) a 2) odstránené a boli nahradené novými káblami, ktoré cez pozemok navrhovateľa parc.č. 123/3 neviedli. Elektrickú prípojku vedúcu k pozemku odporcu 3) parc.č. 146 znalkyňa identifikovala ako vedúcu cez pozemok navrhovateľa parc.č. 123/3. Táto na rozdiel od elektrických prípojok odporcov 1) a 2) nebola v priebehu vykonávania znaleckého úkonu z pozemku navrhovateľa odstránená. Odporca 3) predložil súdu písomné stanovisko obce T. S. zo dňa 09.09.1992, v ktorom obec súhlasí, aby odporca 3) uložil elektrickú prípojku cez pozemky parc.č. 150 a 450 v k.ú. M. S..
Po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania proti odporcom 1) a 2) späť, nakoľko títo z jeho pozemku parc.č. 123/3 odstránili svoje elektrické prípojky, čím splnili povinnosť, ktorej uloženia sa im domáhal cestou súdu. Odporcovia 1) a 2) so späťvzatím návrhu na začatie konania proti nim súhlasili.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
V zmysle § 22 ods. 1 a 5 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v znení neskorších predpisov energetickým podnikom prislúcha oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie. Povinnosť trpieť výkon tohto oprávnenia viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
V zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1, 2 a 3 vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č.79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny /elektrizačný zákon/ elektrické prípojky nízkeho napätia zriaďujú energetické podniky; so súhlasom energetického podniku a za podmienok ním určených môžu výnimočne zriaďovať alebo rozširovať tieto prípojky na svoj náklad aj iné organizácie alebo osoby. Ak zriadil elektrickú prípojku alebo zariadenie pre verejný rozvod elektriny po dni začiatku účinnosti elektrizačného zákona niekto iný než energetický podnik, je povinný po vydaní povolenia na ich trvalú prevádzku (užívanie) ich odovzdať do prevádzky energetickému podniku, na zariadenie ktorého sa pre verejný rozvod elektriny dielo pripojuje; energetický podnik prevezme tieto zariadenia do prevádzky dňom ich pripojenia. Organizácie štátneho socialistického sektora prevedú bezodplatne energetické diela uvedené v predchádzajúcom odseku zároveň do správy energetických podnikov podľa predpisov o správe národného majetku. Ostatné organizácie a osoby môžu previesť tieto diela bezodplatne do vlastníctva štátu zmluvou dojednanou s energetickým podnikom; na tento bezodplatný prevod sa nevyžaduje rozhodnutie výkonného orgánu národného výboru. Dňom, keď štát nadobúda vlastníctvo, prechádza dielo do správy energetického podniku. Diela, ktoré nebudú takto prevedené do správy energetického podniku, bude tento podnik prevádzať na náklad ich vlastníka.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti, v ktorej ho navrhovateľ nezobral späť, teda v časti proti odporcovi 3), nedôvodný.
V konaní bolo vykonaným dokazovaním nesporne preukázané, že elektrická prípojka vedená k pozemku odporcu 3) parc.č. 146, k.ú. M. S. je okrem iného vedená aj cez pozemok navrhovateľa parc.č. 123/3 v rovnakom katastrálnom území. Aj keď bol súdu predložený doklad, ktorým obec T. S. súhlasila dňa 9.9.1992 s uložením elektrickej prípojky pre predajňu odporcu 3), tento súhlas sa týkal len uloženia prípojky cez pozemky parc.č. 150 a 450 v k.ú. M. S.. Obec teda nedala a ako nevlastník pozemku ani dať nemohla súhlas s uložením elektrickej prípojky pre odporcu 3) cez pozemok navrhovateľa. Keďže elektrická prípojka pre odporcu 3) bolo zriadená podľa zhodných výpovedí navrhovateľa a odporcu 3) niekedy začiatkom 90. rokov minulého storočia je treba oprávnenosť jej vedenia cez pozemok navrhovateľa posudzovať podľa vtedy platných právnych predpisov. V tom čase, a to až do 1.7.1998 / kedy nadobudol účinnosť nový zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike/, platil zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny spolu s vykonávacím vládnym nariadením č. 80/1957 Zb.. Tieto predpisy umožňovali, aby elektrické prípojky nízkeho napätia zriaďovali na vlastný náklad okrem energetických podnikov aj iné právnické alebo fyzické osoby, ktoré ich mohli po zriadení previesť bezodplatne do vlastníctva štátu zmluvou dojednanou s energetickým podnikom. Zákon č. 79/1957 Zb. v hore citovanom § 22 oprávňoval energetické podniky stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach elektrické vedenie a to v rozsahu vyplývajúcom z povolenia stavby. Povinnosť vlastníka nehnuteľnosti strpieť výkon tohto oprávnenia viazne podľa uvedeného zákona na dotknutej nehnuteľnosti ako vecné bremeno. Možno teda konštatovať, že bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti mohol elektrickú prípojku viesť cez pozemok len energetický podnik, ktorý na to oprávňoval osobitný právny predpis formou vecného bremena, ktorým tento predpis zaťažoval každú nehnuteľnosť. Ak ale elektrickú prípojku zriaďovala iná osoba ako energetický podnik, čo právne predpisy umožňovali, tejto osobe uvedené oprávnenie zo zákonného vecného bremena nesvedčalo a musela si podľa názoru súdu zabezpečiť súhlas vlastníka pozemku na vedenie elektrickej prípojky. Ak by takýto zriaďovateľ elektrickej prípojky súhlas vlastníka nezabezpečil, možno elektrickú prípojku považovať za neoprávnenú v tom zmysle, v akom prípojka zaťažuje nehnuteľnosť nepatriacu vlastnícky zriaďovateľovi prípojky. Vlastník pozemku, cez ktorý takáto neoprávnená prípojka vedie sa potom môže v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka tzv. negatórnou, zapieracou žalobou domáhať, aby sa tento stav, kedy je neoprávnene zasahované do jeho vlastníckeho práva k pozemku, odstránil. Svoju negatórnu žalobu však musí vlastník smerovať proti osobe, ktorá do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. V danom prípade musí tak navrhovateľ svoj návrh smerovať proti osobe, ktorá vlastní elektrickú prípojku, ako hmotnú vec. Len takáto osoba je pasívne vecne legitimovaná v spore s vlastníkom a len jej možno uložiť, aby odstránila závadný stav, ktorý zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa.
V zmysle uvedeného je pre úspešnosť negatórnej, zapieracej žaloby potrebné, aby táto smerovala proti osobe pasívne vecne legitimovanej a aby bol preukázaný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. V predmetnej veci nebola splnená už prvá podmienka. Podľa súdu nebolo preukázané, že by odporca 3) bol vlastníkom elektrickej prípojky, ktorá je vedená k jeho pozemku cez pozemok navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania možno nepochybne konštatovať, že odporca 3) cestou tejto prípojky odoberá elektrickú energiu i to, že hradil náklady na jej zriadenie. Uvedené však v kontexte citovaných ustanovení zákona č. 79/1957 Zb. a vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb. neznamená, že je aj vlastníkom samotnej elektrickej prípojky. Sám odporca 3) vlastníctvo elektrickej prípojky poprel a uviedol, že po zriadení elektrickej prípojky musel túto odovzdať Z. E. a prípojka je jej vlastníctvom. Aj z listu tejto spoločnosti zo dňa 27.9.2004 vyplýva, že z elektrických prípojok vedených z trafostanice na pozemku navrhovateľa sú len dve vo vlastníctve fyzických osôb, a to odporcov 1) a 2), a ostatné prípojky sú vo vlastníctve menovaného podniku. Navrhovateľ teda nepreukázal, že odporca 3) je vlastníkom elektrickej prípojky, ktorá je vedená cez pozemok navrhovateľa, teda, že je osobou, ktorá týmto spôsobom do vlastníckeho práva navrhovateľa zasahuje a to bez ohľadu na posúdenie oprávnenosti tohto zásahu. Vlastnícka žaloba navrhovateľa proti odporcovi 3) je tak nedôvodná a preto ju súd zamietol.
Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa proti odporcom 1) a 2), tento vzal navrhovateľ po vykonaní dokazovania späť, pre správanie sa odporcov, ktorí po podaní návrhu odstránili z pozemku navrhovateľa svoje elektrické prípojky. Súd preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v časti o návrhu navrhovateľa proti odporcom 1) a 2).
O náhrade trov konania odporcu 3) rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh. Hoci bol odporca 3) v konaní úspešný a mal by právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., náhradu trov konania vyslovene nežiadal a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
O náhrade trov konania v časti, v ktorej súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľom rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého je odporca povinný uhradiť trovy konania, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V danej veci bolo v konaní preukázané, že odporcovia 1) a 2) zriadili neoprávnene /bez súhlasu vlastníka pozemku parc.č. 123/3, či osobitného oprávnenia vyplývajúceho zo všeobecného právneho predpisu/ cez pozemok navrhovateľa svoje elektrické prípojky, ktorých odstránenia sa navrhovateľ v konaní domáhal. Keďže po podaní návrhu dobrovoľne odporcovia 1) a 2) svoje elektrické prípojky z pozemku navrhovateľa odstránili zobral tento svoj návrh voči nim späť a konanie bolo v tejto časti zastavené. Odporcovia 1) a 2) teda zavinili svojím správaním späťvzatie dôvodne podaného návrhu navrhovateľom a preto im súd v súlade s uvedeným ustanovením O.s.p. uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi jeho trovy konania, ktoré mu vznikli pri uplatňovaní práva proti odporcom 1) a 2). Celkové trovy konania navrhovateľa boli 8.000,- Sk, z čoho bolo 3.000,- Sk zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a 5.000,- Sk zálohy na trovy znaleckého dokazovania. Všetky tieto trovy navrhovateľ vynaložil v súvislosti s uplatnením práva proti všetkým odporcom a preto súd v prípade odporcov 1) a 2) uložil každému z nich náhradu 1/3 z trov konania platených navrhovateľom, čo predstavuje 2.667,- Sk.
V predmetnom konaní vznikli trovy aj štátu, keď z prostriedkov tunajšieho súdu bola vyplatená časť znalečného v sume 3.733,75 Sk, ktorá nebola krytá preddavkami hradenými účastníkmi konania. V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V súlade s týmto ustanovení rozhodol súd o náhrade trov konania štátu tak, že túto uložil v rovnakom pomere, 1.245,- Sk, zaplatiť odporcom 1), 2) a navrhovateľovi. Týchto účastníkov možno pokladať za v konaní neúspešných - odporcov 1) a 2) v časti konania, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľom ako je vyššie uvedené a navrhovateľa v časti konania o návrhu proti odporcovi 3), kde súd jeho návrh zamietol, pričom ani u jedného z týchto účastníkov súd nezistil predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
- následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si odporcovia nesplnia povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.