Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/304/1988

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Matyiovou v právnej veci žalobcu T. G., D.. XX.X.XXXX, H. N. O. XX, G., A. B. XXX, A., zastúp. JUDr. Vladimírom Vrabeľom, advokátom, Priemyselná 7, Košice proti žalovanej I. G.I., D.. XX.X.XXXX, N. O. XX, G., v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

Z majetku patriaceho do BSM do o výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:

1. zostatková hodnota členského podielu družstevného bytu č. 5 na

I. poschodí na Michalovskej ul. v Košiciach 18.808,-Sk

2.osobné motorov vozidlo zn. Škoda MB 1000 rok výroby 1968,

ŠPZ KEE 75-01 4.896,- Sk

3. prevodovka z auta ŠPZ KEE 75-01 450,- Sk

4. motor z auta ŠPZ KEE 75-01 800,- Sk

5. strešný nosič z auta ŠPZ KEE 75-01 150,- Sk

6. náradie zo záhrady 2 rýle, 2 lopaty, 1 krompáč 347,76 Sk

7. plynový varič na záhrade+2trojlitrové bomby 300,- Sk

8.propanbutánová fľaša 13kg 900,- Sk

9.záhradná chata na Gelnickej ul., prízemie 30.260,- Sk

10. 2 podbehy na motor. vozidlo Škoda MB 1000 2x210,- Sk

11.demižóny 386,-

Spolu 57.717,76 Sk

Z majetku patriaceho do BSM do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje:

1. obývacia izba - sekretár s vitrínkou, knihovnička, konferenčný stôl, perinák, 2 kreslá, gauč, dvojdverová skrinka, 2 skrinky so zásuvkami, nábytok tmavo leštený 1.080,- Sk

2. zariadenie spálne - skriňa dvojdverová, trojdverová, manželská

posteľ, 2 nočné stolíky, toaletný stolík,

farba tmavý mahagón 810, -Sk

3. pračka ROMO 508,50 Sk

4. tranzistorové rádio SIGNAL 402 59,- Sk

5. šijací stroj Veritas 1.900,-Sk

6. 4 ks garniže, predná doska z drevotriesky, hnedej farby

s koľajničkami na vešanie záclon, o dĺžke 250cm, 280 cm,

320 cm, 300 cm 93,15 Sk

7. 4 ks záclony, 2 záclony o rozmeroch 6x2,2m, 2 záclony o rozmeroch

3x2, 2m 129,60 Sk

8. 4 ks závesy 31,68 Sk

9. televízor LIMBA 60,10 Sk

10. písací stôl dvojstranný, svetlý mahagón,

materiál DDT 274,23 Sk

11. 6 ks šálok na kávu, biely porcelán s farebným vzorom 46,20 Sk

12. žehlička ETA 112,40 Sk

13. žehlička naparovacia ZSSR 468,10 Sk

14. obraz - olej na preglejke s rámom 80x50 cm,

2 ks, rám poškodený 597,50 Sk

15. keramická soška jeleňa so psom 118,80 Sk

16. tanierový luster v spálni trojžiarovkový, sklenené tienidlo bielo-červenej farby 45,- Sk

17. detský stolík s vrchnou doskou červenej farby 31,50 Sk

18. kuchynský stôl materiál DDT, bielej farby o rozmeroch 70x70 cm

+ 3 stoličky drevené bielo hnedé 72,09 Sk, stoličky 61,56 Sk

19. vysávač Standard 298,50 Sk

20. ručný sekáč na mäso 6,- Sk

21. koberec Kovral o rozmeroch 5x1,5 m zelenej farby, vzorovaný

654,75 Sk

23. drevený luster 6ramenný, 6 sklenených tienidiel žltej farby

320,- Sk

24. kuchynský luster s jedným svietidlom, so skleneným tienidlom

bielomodrej farby 57,60 Sk

25. aut.pračka Tatramat 5.304,60 Sk

26. odstredivka Trusioma 1.479,40 Sk

27. tranzistorové rádio SELEN 139,- Sk

28. chladnička CALEX 275l 4.686,60 Sk

29. vešiaková stena hnedej farby so zrkadlom a poličkou s vešiakmi

262,65 Sk

30. mixér ETA 708,20 Sk

31. kávová súprava z pálenej hliny, tmavohnedej farby s ornamentami

6 ks šálok, cukornička, kanvička 14,- Sk

32. keramický sud na kapustu 35 l 227,40 Sk

33. cestovná taška čierna kožená 15,20 Sk

34. 2 botníky kovové, výroba podomácky 86,63 Sk

35. príbor nerezový preukázané 2 lyžice, 3 nože 60,80 Sk

Spolu 20.881,60 Sk

Žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov žiadnu sumu.

Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 5.800,- Sk, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 5.683,- Sk, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníci konania sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 1.572,- Sk, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd po rozvode manželstva účastníkov konania vyporiadal ich bezpodielové spoluvlastníctvo, získané počas trvania manželstva.

Na pojednávaní dňa 7.4.1995 žalobca prehlásil, že svoj žalobný návrh berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť.

Uznesením zo dňa 15.11.1996 č.k. -148 prvostupňový súd konanie vo veci zastavil v zmysle ust. ,

Po odvolaní sa žalovanej Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.12.1999 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a nariadil mu konať vo veci.

Žalobca naďalej trval na svojom prejave, že nemá záujem na súdnom spore a preto trval na späťvzatí návrhu.

Záujem žalovanej v konaní o vysporiadanie BSM smeroval najmä na vyriešenie jej bytovej otázky.

Žalovaná v priebehu konania sústavne poukazovala na skutočnosť, že nemá byt na rozdiel od žalobcu, ktorý byt má. Robila tak napriek tomu, že bola poučená o tom, že predmetom konania o vyporiadaní BSM nie je riešenie jej bytovej otázky. Ďalej namietala, že žalobca má záhrady, o ktorých tvrdila, že ich spoločne so žalobcom nadobudli do vlastníctva počas trvania manželstva. V priebehu konania písomnými podaniami sústavne rozširovala okruh hnuteľných vecí získaných údajne počas trvania manželstva, v písomných podaniach uvádzala stále nové položky. Ich nadobudnutie počas trvania manželstva a existenciu žiadnym spôsobom nepreukázala. Preto súd ustálil masu BSM tak, ako je uvedené vo výroku, pričom vychádzal zo skutočnosti, že takúto masu BSM uviedli samotní účastníci pri začatí konania vo veci a táto nebola medzi nimi sporná.

Žalobca v konaní žiadal, aby súd v jeho prospech oproti podielu žalovanej započítal platenie nájomného za byt na Michalovskej ul. 37 v Košiciach.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu Mestského súdu v Košiciach sp. zn. bolo zistené, že účastníci konania boli rozvedení rozsudkom zo dňa 11.11.1986, ktorý sa stal právoplatným 19.12.1986. Z manželstva účastníkov konania sa narodili tri deti, ktoré v čase rozvodu manželstva boli plnoleté.

Z pripojeného spisu Mestského súdu v Košiciach sp. zn. bolo zistené, že rozsudkom zo dňa 21.12.1987, ktorý sa stal právoplatným 26.1.1988, bolo zrušené právo spoločného užívania 3-izbového bytu na 1. poschodí, č.b. 5 na Michalovskej č. 37 v Košiciach. Za výlučného užívateľa bytu a člena družstva súd určil Františka Kužela. Právo Emílie Kuželovej byt užívať malo zaniknúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia príslušného orgánu o pridelení náhradného bytu alebo náhradného ubytovania, pričom jej bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať do 15 dní odo dňa právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.

Žalobca uviedol, že ako výlučný nájomca bytu ho odkúpil v r. 1994 do vlastníctva. Od mája r. 1994 v byte nebýva, býva v ňom nepretržite doposiaľ žalovaná spolu s plnoletou dcérou Evou. Žalobca býva v chatke na Gelnickej ul. na Pereši. Žalovaná uviedla, že žalobca jej nebráni bývať v byte, z bytu ju nevyháňa.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 14409 súd zistil, že František Kužel je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník bytu na Michalovskej ul.č. 37 v KE v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Zmluva o prevode bytu, ktorej vklad bol povolený po č. V-14750/97 z 13.1.1998.

Účastníci konania sa nezhodli na hnuteľných veciach nadobudnutých počas trvania manželstva a pretože žalobca, ktorý zobral svoj návrh v priebehu konania späť, nemal záujem na vyporiadavaní, žalovaná zase neustále rozširovala okruh hnuteľných vecí získaných údajne počas trvania manželstva.

V konaní bolo zistené, že pokiaľ ide o pozemok, nachádzajúci sa pod chatou, a pozemok na Bystrickej ulici, tieto počas trvania manželstva účastníkov konania neboli v ich vlastníctve. Účastníci na pojednávaní zhodne uviedli, že pozemok na Bystrickej ulici, ktorého vlastníkmi sú v súčasnosti

manželia Mojsejovci, mali len v prenájme. Pokiaľ ide o záhradu na Gelnickej ulici, táto takisto nebola v ich vlastníctve, nemali k nej zriadené ani právo osobného užívania pozemku.

Pokiaľ ide o záhradu na Bystrickej ul. svedok Mikuláš Sivák potvrdil, že tak on, ako aj žalobca, mali záhrady len v prenájme asi od r. 1982 alebo 1983. Svedok uviedol, že záhradu užíval do r. 1998 alebo 1999, kedy prišli vlastníci pozemku a preukázali sa listom vlastníctva. Do tej istej doby užíval záhradu aj František Kužel.

Svedok Augustín Krajčovič uviedol, že záhradu na Gelnickej ulici si spoločne s p. Kužeľom prenajali od. p. Ivančina niekedy v r. 1974-1975, za pozemok každý z nich zaplatil 4.500,- Sk.

Žalovaná tvrdila, že obe záhrady kúpili počas trvania manželstva. Predložila Dohodu o predaji a kúpe záhrady zo dňa 19.5.1975, z ktorej súd zistil, že Justína Dendisová predala záhradu za vzájomne dohodnutú cenu 11.000,- Sk kupujúcim Augustínovi Krajčovičovi a Františkovi Kuželovi. Z tejto dohody nie je zrejmé o aký pozemok ide, tento v uzavretej dohode nie je žiadnym spôsobom špecifikovaný, nie je zrejmá výmera celého pozemku ani skutočnosť, akú výmeru kupoval p. Krajčovič a akú František Kužel. Vklad tejto listiny do katastra nehnuteľnosti nebol zistený. Z ďalšej Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 18.3.1982, predloženej žalovanou súd zistil, že splnomocnená Barbara Vanková sa s kupiteľmi Emíliou Kuželovou, Ivetou Kuželovou, Mikulášom Sivákom s manželkou dohodli na odpredaji nehnuteľnosti zapísanej v pzkn. vl. č. 176 k.ú. Lorinčík lokalita Pereš, parc. č. 238/51 vo výmere 17 985 árov za dohodnutú, v zmluve neuvedenú, kúpnu cenu. Emília Kuželová a Iveta Kuželová podľa zmluvy kupovali 1 z parc.č. 238/51, Mikuláš Sivák s manž. kupovali 1 z parc.č. 238/51 s tým, že kúpna cena mala byť vyplatená po schválení zmluvy Obvodným národným výborom. Vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností nebol zistený. Z oboch predložených dokladov vyplýva, že ide o neperfektné právne úkony, ktorých vklad by kataster nehnuteľností nemohol povoliť.

Z výpisu z LV č.1168 súd zistil, že František Kužel je zapísaný ako vlastník parc.č.754/2 záhrady o výmere 860 m2 a parc.č. 754/3 záhrady o výmere 40m2 v k.ú. Pereš v podiele 1/1 na základe osvedčenia

- vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva č. N 78/2001, Nz 99/2001 Z-623/2001 z 29.5.2001. Ide o nehnuteľnosť na Gelnickej ul. na Pereši.

Vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden pozemok - záhradu na Gelnickej a záhradu na Bystrickej ul. na Pereši nemali účastníci konania vo vlastníctve počas trvania manželstva, nemohol tieto pozemky súd vyporiadavať.

Predmetom vyporiadania zostala len záhradná chata , vonkajšie úpravy, porasty, oplotenie. Samotná žalovaná vypovedala, že do BSM patrí len spodná časť chaty, pozostávajúca z garáže a jednej miestnosti, poschodie patrí synovi, ktorý ho sám vystaval.

Vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca Ing. Ota Tokára, znalca z odboru poľnohospodárstvo a záhradníctvo, súd zistil, že na ploche záhrady na Bystrickej ul. na Pereši je vybudovaná vila manželov Mojsejových, znalec sa do objektu nedostal. Ovocné stromy, kríky, vinič, železná brána, pletivo z plota záhrady, 2 sudy, foliovník /tieto sa podľa žalovanej mali nachádzať na pozemku/ sa tam nenachádzali. Na záhrade na Gelnickej ul., vlastníkom ktorej je František Kužel, bola kovová brána, 2 plechové sudy, ktoré podľa tvrdenia samotnej žalovanej nie sú predmetom sporu, foliovník a pletivo sa na záhrade nenachádzali. Podľa znalca sudy a brána sú súce do zberných surovín, ich hodnota je zanedbateľná.

Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Jána Petka znalca z odboru odhady a ceny nehnuteľností hodnota záhradného domčeka na Gelnickej ul. na Pereši ku dňu 19.12.1986 bola suma 26.885,- Sk.

Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Ivana Doniča, znalca z odboru odhady a ceny nehnuteľností, záhradkárska chata na gelnickej ul. na Pereši, nachádzajúca sa na parc. č. 239 bola postavená bez

stavebného povolenia. V jej prízemnej časti je umiestnená garáž a bočná miestnosť. Spodnú časť chaty, vonkajšie úpravy, porasty, oplotenie znalec ohodnotil na 30.260,- Sk. Účastníci konania nemali námietky proti týmto znaleckým posudkom. Znalci ohodnotili len prízemnú časť chaty z dôvodu, že poschodie chaty si pristavil sám syn účastníkov. Už pri vyhotovení znaleckého posudku znalcom Ing. Jánom Petkom dcéra účastníkov konania Eva znalcovi uviedla, že prízemie chaty postavili rodičia, vrchnú časť brat. Toto tvrdil aj syn účastníkov konania, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v r. 1990 odišiel z bytu na Michalovskej bývať k otcovi do záhrady na Pereš. Vtedy tam bola na prízemí garáž a jedna miestnosť. On s otcom nadstaval chatu. Ďalšia dcéra účastníkov konania Iveta Rybárová síce vypovedala, že ešte pred rozvodom rodičov bola na chate na Pereši vytiahnutá hala a nejaká manzarda, potom však upresnila, že pre odstup času si tým nie je istá, či to bolo po rozvode alebo pred rozvodom jej rodičov. Vzhľadom na skutočnosť, že dcéra Eva, žijúca s matkou, u ktorej by bol predpoklad, že bude zohľadňovať záujmy matky, uviedla, že poschodie na chate staval brat, súd uveril, že účastníci konania spoločne postavili len spodok chaty. Napokon toto vypovedala na jednom z prvých pojednávaní vo veci aj samotná žalovaná.

Bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo bolo nadobudnuté niektorým z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Obč. zák.).

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Obč. zák.

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z cit. zák. ust. vyplýva, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí vec, ktorú manželia nadobudli kúpou za trvania manželstva. K tomu, aby sa tak stalo nie je nevyhnutné, aby všetky peňažné prostriedky, ktoré boli na kúpu použité, boli spoločnými, ale postačuje, ak na kúpu boli použité spoločné prostriedky aspoň sčasti bez ohľadu na to, v akom pomere a aj v takomto prípade takto zakúpená vec patrí do BSM. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, ale len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva.

V prejednávanom prípade došlo k zániku BSM účastníkov dňa 19.12.1986, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva účastníkov konania. K vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou nedošlo. Účastníci konania za trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku. Hnuteľné veci súd medzi účastníkov rozdelil tak, aby ich dostal ten, kto ich užíva, resp. kto ich môže využiť. Ostatné hnuteľné veci uvádzané žalovanou neboli v konaní preukázané, neuniesla v tejto časti svoje dôkazné bremeno. Nehnuteľnosť - spodnú časť chaty, súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcovi, ako vlastníkovi pozemku pod chatou.

Súd ustálil masu BSM ku dňu zániku BSM na sumu 78.599,36 Sk, z toho podiel pripadajúci na žalobcu je 57.717,76 Sk a na žalovanú 20.881,60 Sk.

Žalobca by podľa toho mal na vyrovnanie podielov zaplatiť žalovanej 18.418,08 Sk.

V konaní žalobca vzniesol započítaciu námietku. Poukázal na potvrdenie vystavené jeho zamestnávateľom OCEĽ VSŽ, z ktorého vyplýva, že za roky 1987 až február 1993 mu zrážali nájomné,

celkove v sume 35.614,- Sk. Uviedol, že za obdobie od 1.3.1993 do 30.5.1994 nájomné činilo 13.780,- Sk. Spolu teda výlučne on zaplatil 49.394,- Sk. Podiel záväzku žalovanej na nájomnom za roky 1987 do 1.3.1993 by mal činiť polovicu, t.j. 17.807,- Sk a za obdobie od 1.3.1993 do 30.5.1994 by mal jej podiel činiť 100%, t.j. 13.780,- Sk, pretože byt užívala sama. Žalovaná by mu teda mala zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 31.587,-Sk. Žalobca uviedol, že nepožaduje vyplatenie tejto sumy od žalovanej, žiada ju započítať na vyrovnanie podielov.

Súd z prednesu žalobcu na pojednávaní zistil, že v byte nebýval od mája 1994 /č.l. 328 spisu/. Dovtedy jeho podiel na nájomnom za obdobie od 1.3.1993 do 30.5.1994 je 6.890,- Sk, teda 50% zo sumy 13.780,- Sk. Žalovaná uvádzala, že žalobca v byte býval do r. 1990 aj dlhšie, nekonkretizovala dokedy. Žalovaná by mu teda z titulu bezdôvodného obohatenia mala zaplatiť sumu 24.697,- Sk.

Podľa vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje takýto prejav len ako obranu proti návrhu.

Žalobca by mal žalovanej na vyrovnanie podielov zaplatiť 18.418,08 Sk. Vzhľadom na vznesenú započítaciu námietku do tejto sumy /napriek svojmu nároku na zaplatenie sumy 24.697,- Sk žiadal započítať sumu podielu patriaceho na vyrovnanie podielov žalovanej, teda sumu 18.418,- Sk, v prevyšujúcej časti svoj nárok neuplatňoval/ súd rozhodol, že nie je povinný zaplatiť žalovanej uvedenú sumu.

Výrok o povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 1.572,- Sk vyplýva z ust. v spojení s položkou č. 2 vyhl.č.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia Vychádzajúc z toho, že vyporiadanie BSM je v záujme oboch účastníkov konania, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 1.12.1992 č.k. -132 bola znalcovi Ing. Doničovi priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku v sume 656,- Sk. Odmena bola znalcovi predbežne vyplatená z finančných prostriedkov štátu v časti 281,- Sk.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.4.2005 č.k. -222 bola znalcovi Ing. Tokárovi priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku v sume 1.484,50 Sk. Odmena bola znalcovi predbežne vyplatená z finančných prostriedkov štátu.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 4.8.2005 č.k. -245 bola znalcovi Ing. Hudákovi priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku v sume 3.074,- Sk. Odmena bola znalcovi predbežne vyplatená z finančných prostriedkov štátu.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.6.2007 č.k. -291 bola znalkyni Ing. Barošovej priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku v sume 4.040,- Sk. Odmena bola znalcovi predbežne vyplatená z finančných prostriedkov štátu.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 7.1.2008 č.k. -311 bola znalcovi Ing. Csankovi priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku v sume 2.721,- Sk. Odmena bola znalcovi predbežne vyplatená z finančných prostriedkov štátu.

O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa ust. , keď štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Spolu trovy štátu sú 11.600,50 Sk. Nakoľko v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné rozhodnúť o náhrade trov štátu podľa úspechu v konaní, súd zaviazal účastníkov na ich náhradu každého v polovici (5.800,25 Sk). Kedže odporkyňa už uhradila trovy štátu vo výške 117,30 Sk dňa 15.1.1997 na účet súdu, je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 5.683,- Sk. Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 5.800,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.