Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-241-2006.pdf
PDF · 108.44 KB
No categories available
17C/241/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M.. P. M., Z. X B., zastúpený advokátkou M.. M. H., Z. X,. B. proti odporcovi: E. H., spol. s r.o., M. P. XX‚ B., zastúpený advokátom M.. M. K., M. X,. B. o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, rozhodol
rozhodol:
Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 27. 9. 2006 je n e p l a t n é.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 475.218,- Sk brutto do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 61.054.50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru dané mu listom odporcu zo dňa 27.9.2006 je neplatné a žiadal priznať náhradu mzdy. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 16.11.2005 som uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej bol ako zamestnanec zaradený do funkcie II. Viceprezidenta pre mediálnu politiku a marketing. Dňa 27.09.2006 obdržal navrhovateľ listinu označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorej bol ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedené, že: „dňa 26.09.2006 bolo zistené, že ste zverejnili dôverné informácie, ktoré Vám boli zverejnené konateľom spoločnosti z titulu vašej funkcie II. Viceprezidenta pre mediálnu politiku v rámci rozvíjania podnikateľských aktivít spoločnosti, čím ste porušili prílohu č. 5 k pracovnej zmluve - Zmluvu o mlčanlivosti a to v
1206230036
- 1 -
bodoch 1., 1.6., a 2. zároveň ste týmto svojím konaním narušili dobré obchodné vzťahy s našimi obchodnými partnermi a tým aj ohrozili dobré meno našej spoločnosti.“
Navrhovateľ mal za to, že dôvod skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením nikdy neexistoval a neexistuje. Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vymedzené tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom pracovnej zmluvy navrhovateľa, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.9.2006 ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ dňa 16.11.2005 uzatvoril s odporcom pracovný pomer na dobu neurčitú s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa 16.11.2005. Podľa pracovnej zmluvy bol navrhovateľ zaradený do funkcie II. Viceprezidenta pre mediálnu politiku a marketing.
Prílohu k pracovnej zmluve tvorila zmluva o mlčanlivosti, podľa ktorej mal navrhovateľ v zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
Podľa článku 1 zmluvy o mlčanlivosti sa zamestnanec zavial, že po nástupe do zamestnania v spoločnosti E. H. spol. s r.o. bude zachovávať mlčanlivosť, obchodné tajomstvo, o všetkých informáciách, o osobách, a majetku spoločnosti E. H. spol.
s r.o. a všetkých jej dcérskych spoločností, podľa bodu 1.6 citovanej zmluvy sa zaviazal zachovávať mlčanlivosť o plánoch a zámeroch zamestnávateľskej spoločnosti a jej klientov
podľa bodu 2 zmluvy o mlčanlivosti sa zamestnanec zaviazal že nebude konať v rozpore s oprávnenými záujmami svojho zamestnávateľa a že bude dodržiavať podnikateľské tajomstvo.
Listom zo dňa 27.9.2006, doručeným navrhovateľovi odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer okamžite podľa § 68, odsek 1, písmeno b) Zákonníka práce v platnom a účinnom znení, t.j. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Odporca mal dňa 26.09.2006 zistiť, že navrhovateľ zverejnil dôverné informácie, ktoré mu boli zverené konateľom spoločnosti z titulu funkcie II. Viceprezidenta pre mediálnu politiku v
rámci rozvíjania podnikateľských aktivít spoločnosti, čím porušil prílohu č. 5 k pracovnej zmluve - Zmluvu o mlčanlivosti a to v bodoch l., 1.6.a 2. Zároveň mal týmto svojím konaním narušiť dobré obchodné vzťahy s obchodnými partnermi odporcu a tým ohroziť jeho dobré meno.
Navrhovateľ dňa 4.10.2006 podal na pošte list, ktorým oznamuje odporcovi, že so zrušením pracovného pomeru okamžitým skončením nesúhlasí a trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Poukázal na to, že sa nikdy nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny a svoje povinnosti zamestnanca v spoločnosti E. H., spol. s r.o., ktoré mu vyplývali z pracovnej zmluvy zo dňa 16.11.2005 ako i zo Zákonníka práce si vždy riadne plnil.
1206230036
- 2 -
Odporca s návrhom nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že koncom septembra 2006 zveril konateľ žalovaného p. R. R. žalobcovi, z titulu jeho funkcie II. Viceprezidenta spoločnosti pre
mediálnu politiku, ústne, v neprítomnosti tretích osôb, informácie dôverného charakteru, súvisiace s voľbou generálneho riaditeľa S., ktorá sa mala uskutočniť v nasledujúcich mesiacoch ako aj s plánovanými podnikateľskými aktivitami obchodného partnera odporcu, do ktorých sa plánoval zapojiť aj odporca. Konateľ odporcu uviedol žalobcovi aj zdroj týchto informácií, ktorým bol obchodný partner žalovaného p. T. H..
Následne sa dňa 26.9.2006 odporca dozvedel o skutočnosti, že na verejne prístupnej internetovej stránke W. na ktorú, posielal svoje príspevky aj navrhovateľ pod užívateľským menom C., boli vo viacerých príspevkoch odoslaných navrhovateľom, zverejnené vyššie uvedené dôverné informácie. Predmetné príspevky odporca, bezprostredne po tom ako sa o nich dozvedel zaznamenal na CD- nosiči pre potreby súdu. Zverejnenie predmetných informácií na internetovej stránke, ktorá je často navštevovaná osobami pôsobiacimi v mediálnej oblasti, spôsobilo narušenie vzťahov žalovaného s jeho obchodným partnerom T. H. a tým aj zastavenie podnikateľských aktivít s týmto obchodným partnerom. Konaním porušil navrhovateľ podľa názoru odporcu prílohu č. 5 Pracovnej zmluvy - Zmluvu o mlčanlivosti a to konkrétne jej
ustanovenia 1., 1.6. a 2. Týmto svojim konaním stratil navrhovateľ všetku dôveru odporcu ako zamestnávateľa a spôsobil prerušenie rozvíjania podnikateľských aktivít odporcu v mediálnej oblasti. Odporca považuje uvedené konanie navrhovateľa za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a z tohto dôvodu dňa 27.09.2006 okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s právnym názorom odporcu, žiadal, aby súd využil ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce a náhradu mzdy navrhovateľovi vôbec nepriznal, keďže navrhovateľ nebol odkázaný na príjem z pracovného pomeru u odporcu, mal iný zdroj príjmu, zastával funkciu v rade S. a od januára 2007 pôsobí ako mediálny konzultant pre rôzne firmy.
Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi pridržiaval písomne podaného návrhu, uviedol, že dňa 27. 9. 2006 mu priamo na pracovisku pracovníčky odporcu a to p. K. a p. R. doručili okamžité zrušenie pracovného pomeru, v ktorom však explicitne neboli uvedené dôvody. Po podpise okamžitého skončenia mu bolo povedané, aby opustil pracovisko, čo aj urobil. Poobede sa telefonicky skontaktoval s p. R., ktorý konkretizoval dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak, že navrhovateľ mal na internetovej stránke uviesť údaje týkajúce sa spoločnosti odporcu. Jednak toto nemalo podľa navrhovateľa súvis a taktiež tieto skutočnosti neboli špecifikované v okamžitom skončení, preto ho považuje navrhovateľ za neplatné. Okrem uvedeného mu odporca neodovzdal zápočet rokov, čo mu robí problémy. Listom zo dna 29. 9. 2006 oznámil zamestnávateľovi, že s okamžitým skončením nesúhlasí. Odporca však na svojom rozhodnutí naďalej trval, preto navrhovateľ podal návrh na súd.
Štatutárny zástupca odporcu R. R. vo svojej výpovedi uviedol, že v septembri 2006 sa konala výstava v PKO, kde sa okrem iného preberala otázka voľby riaditeľa S.. P. H. štatutárneho zástupcu odporcu požiadala, či by nemohol poprosiť navrhovateľa, aby podporil konkrétneho kandidáta na riaditeľa S.. Štatutárny zástupca tento rozhovor
1206230036
- 3 -
pretlmočil navrhovateľovi. Na nasledujúci deň štatutárneho zástupcu odporcu kontaktovala p. H. s tým, že čo zapríčinil, odkázala ho na internetovú stránku, kde zistil, že navrhovateľ zverejnil celý rozhovor, o čom sa s pani H. a ďalším členom rady S. rozprávali pred PKO. Z uvedeného dôvodu p. R. požiadal p. K., aby vypracovala okamžité
skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom.
Podľa § 68 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočné, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatné odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomné, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť' skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ' uplatniť' na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dna, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
V okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.9.2006 sú dôvody, uvedené nasledovne: „dňa 26.9.2006 bolo zistené, že ste zverejnili dôverné informácie, ktoré Vám boli zverené konateľom spoločnosti z titulu vašej funkcie II. Viceprezidenta pre mediálnu politiku v rámci rozvíjania podnikateľských aktivít spoločnosti, čím ste porušili prílohu č. 5 k
Pracovnej zmluve - Zmluvu o mlčanlivosti a to v bodoch 1, 1.6. a 2.“
Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť podľa príslušných
ustanovení Zákonníka práce skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okrem uvedenia zákonného dôvodu skončenia pracovného pomeru musí zamestnávateľ dôvody, ktoré ho k takejto forme skončenia pracovného pomeru viedli, skutkovo vymedziť tak, aby bolo zrejmé v akom konkrétnom konaní zamestnanca videl hrubé porušenie pracovnej disciplíny a aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa okamžité skončenie zamestnancovi dáva. Zmyslom tohto zákonného ustanovenia je, aby účastníci pracovného pomeru boli proti okamžitému skončeniu pracovného pomeru primerane chránení, aby sa mohli brániť, že dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru nie je daný. Súd pri posudzovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru potom vychádza z toho, ako je okamžité skončenie skutkovo odôvodnené, a či toto skutkové naplnenie je predpokladom postupu zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce.
Pri posudzovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.9.2006 však súd zistil, že toto neobsahuje práve spomínané dostatočné skutkové vymedzenie konania zamestnanca, v ktorom zamestnávateľ videl závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je tiež zrejmé, kedy sa mal zamestnanec tohto konania dopustiť, akou formou a akej veci sa informácie týkali. Všetky tieto skutočnosti objasnil odporca až neskôr, na pojednávaní súdu kedy uviedol, že
1206230036
- 4 -
navrhovateľ zverejnil informácie prostredníctvom internetu, ktoré štatutárny zástupca R. R. získal od T. H. ohľadne kandidáta na riaditeľa S.. Konkretizáciu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zákon nepripúšťa. Zo skutkového vymedzenia dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.9.2006 nemohol súd jednoznačne posúdiť, či išlo o také závažné konanie navrhovateľa ktoré by odôvodňovalo postup zamestnávateľa podľa § 68
Zákonníka práce. Súd nemohol prihliadnuť na konkretizáciu vykonanú odporcom na pojednávaní súdu, pretože takýmto spôsobom by došlo k obchádzaniu ustanovenie o tom, že dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.9.2006 bolo preto súdom z uvedených dôvodov určené za neplatné.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s nim neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patri zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dna, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, ked' mu zamestnávateľ' umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov môže súď na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradil mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť‚ pripadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Navrhovateľ oznámil zamestnávateľovi že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa 29.9.2006, ktorý bol podaný na P. B. XX,. doporučene dňa 4.10.2006.
Pri výpočte náhrady mzdy súd vychádzal z kritérií ustanovených zákonom č.1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť, o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov. Podkladom pre výpočet náhrady mzdy bol mzdový list navrhovateľa za rok 2006, pretože za rozhodné obdobie sa považuje predchádzajúci kalendárny štvrťrok pred tým, kedy nastala právna skutočnosť, ktorá zakladá nárok na výplatu náhrady mzdy. V danom prípade sa jedná o obdobie apríl, máj, jún 2006.
Navrhovateľ dosiahol v rozhodnom období nasledovnú hrubú mzdu:
Apríl 2006 - 41 384,- Sk
Máj 2006 - 60 000,- Sk
Jún 2006 - 59 997,- Sk
-----------------------
Spolu : 161 381,- Sk
1206230036
- 5 -
Z toho náhrada mzdy za sviatky a dovolenku predstavuje 32 654,- Sk ( apríl 2006 -
5 384,- Sk, máj 2006 - 0,- Sk, jún 2006 - 27 270,- Sk, )
161 381,-Sk - 32 654,- Sk = 128 727,- Sk
Navrhovateľ odpracoval za rozhodné obdobie 53 dní ( apríl 2006 - 18 dní, máj 2006 - 23 dní, jún 2006
- 12 dní)
128 727,- Sk : 53 dní = 2 428,80- Sk ( priemerný denný zárobok ) x 21,74 ( koeficient pracovných dní ) = 52 802,- Sk brutto (priemerný mesačný zárobok ).
Odporca navrhol, aby súd v prípade rozhodovania o náhrade mzdy postupoval podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce a náhradu mzdy navrhovateľovi vôbec nepriznal, pretože nebol finančne odkázaný na príjem z pracovného pomeru.
Náhrada mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne okamžite skončil pracovný pomer so
zamestnancom.
Skutočnosť, že navrhovateľ nebol na príjem z pracovného pomeru odkázaný a že zastával funkciu v rade S. nie je dôvodom na nepriznanie náhrady, tak ako to požadoval odporca. Navrhovateľ mal z príjmu z pracovného pomeru u odporcu stabilný príjem, funkciu v rade S. zastával i v čase existencie pracovného pomeru. Po okamžitom skončení pracovného pomeru u odporcu začal navrhovateľ pracovať ako mediálny poradca pre rôzne
subjekty. Súd vzhľadom na uvedené žiadosti odporcu na nepriznanie náhrady mzdy nevyhovel, priznal však navrhovateľovi náhradu mzdy iba za 9 mesiacov. Prihliadol na skutočnosť, že po skončení pracovného pomeru mal navrhovateľ zdroj príjmu z činnosti S. vo výške cca 19 279,- Sk mesačne a z príkaznej zmluvy zo dňa 15.1. 2007 - 75 000,- Sk mesačne. Súd preto zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za 9 mesiacov, spolu vo výške 475 218,- Sk brutto .Pred vyplatením prisúdenej náhrady mzdy zamestnávateľ ako platiteľ vykoná príslušnú zrážku zo mzdy a zo zrážok vykoná príslušné odvody, pokiaľ je tak povinný urobiť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi trovy konania. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci:
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia
2. účasť na pojednávaní dňa 17. 5. 2007 ( 1 odmeny )
3. účasť na pojednávaní dňa 20. 9. 2007 ( 1 odmeny )
4. účasť na pojednávaní dňa 18. 10. 2007
5. účasť na pojednávaní dňa 17. 1. 2008
6. písomné podanie na súd zo dňa 4. 3. 2008
7. účasť na pojednávaní dňa 5. 6. 2008 ( 1 odmeny )
1206230036
- 6 -
8. účasť na pojednávaní dňa 11. 9. 2008
Jeden úkon právnej pomoci z priznanej sumy predstavoval v roku 2007, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. 10.335,50 Sk, 1 úkonu - 2.584,- Sk, režijný paušál 178,- Sk.
Jeden úkon právnej pomoci v roku 2008 predstavoval 10.382,50 Sk, 1 úkonu - 2.596,- Sk, režijný paušál 190,- Sk. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 61.054,50 Sk ( 2x 10.335,50 Sk + 2 x 178,- Sk + 2 x 2.584,- Sk + 2 x 178,- Sk + 3 x 10.382,50 Sk + 3 x 190,- Sk + 1 x 2.596,- Sk + 1 x 190,- Sk ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 1,2 O.s.p).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).