Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/125/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa MUDr. D. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom H. č. XX,. B., proti odporcovi S. R., zastúpená M. S. SR, Ž. N. č. XX,. B., v konaní o náhradu škody a nemajetkovú ujmu takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa, aby odporca zaplatil navrhovateľovi titulom straty na zárobku 7.200.000,- Sk a nemajetkovú ujmu 10.000.000,- Sk, z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 7.200.000,- Sk z titulu straty na zárobku a 10.000.000,- Sk z titulu nemajetkovej ujmy na tom základe, že Okresný súd v Žiline v konaní prostredníctvom zákonnej sudkyne JUDr. A. M. spôsoboval subjektívne prieťahy v uvedenej veci, nečinnosť súdu pokračovala aj napriek podanej ústavnej sťažnosti a Okresný súd v Žiline aj napriek nálezu Ústavného súdu SR tento nález nerešpektuje a prieťahy v konaní neodstraňuje. Horeuvedeným konaním Okresného súdu v Žiline podľa tvrdenia navrhovateľa vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu škody na zdraví (trvalá invalidizácia, ktorá je v príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu a obštrukciami), škoda na strate na zárobku 360.000,- Sk ročne, strata je vyjadrení v nízkom dôchodku spôsobenou predčasnou invalidizáciou navrhovateľa a zároveň nárok na vyplatenie nemajetkovej ujmy za pokračujúce nekonanie a mnohopočetné nekonanie na Okresnom súde v Žiline.

Navrhovateľ uvedený nárok odôvodňoval aj tým, že mohol ešte odpracovať 20 rokov ako vysokokvalifikovaný odborník s platom 30.000,- Sk mesačne, čo predstavuje 360.000,- Sk ročne, ale postupom času aj viac, pričom za 20 rokov mohol zarobiť 7.200.000,- Sk. O túto sumu by mal aj vyšší dôchodok. Navrhovateľ musí žiť ako plne invalidný z dávok v núdzi vo výške 4.660,- Sk pod hranicou životného minima a nútene v biede.

Na dokumentáciu svojich tvrdení navrhovateľ súdu predložil sťažnosť podľa SR, a SR, keď za porušovateľa základného práva označil Okresný súd Žilina v konaní . Ďalej predložil nález Ústavného súdu SR III.US187/2005-42, ktorým Ústavný súd SR vo svojom náleze konštatoval, že základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo v konaní Okresného súdu v Žiline porušené. Okresnému súdu v Žiline nariadil Ústavný súd SR konať bez zbytočných prieťahov.

Súčasne zaviazal Okresný súd v Žiline uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia a vo zvyšnej časti sťažnosti MUDr. D. B., teda navrhovateľa, nevyhovel.

Ako to vyplýva z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR III.US187/2005, navrhovateľovi nebolo vyhovené v tej časti, v ktorej sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Sk, ktorým odôvodňoval navrhovateľ stav právnej neistoty.

Navrhovateľ podaním z 26.4.2004 adresovaným M. S. SR žiadal o predbežné prerokovanie zodpovednosti štátu SR za škodu spôsobenú nesprávnym konaním orgánu štátu, jeho nesprávnym postupom, v zmysle , konkrétne §-u 18.

M. S. SR ako odporca v tomto konaní k žalobnému návrhu navrhovateľa uvádzal, že pre možnosť postupu v zmysle z. musia byť súčasne splnené základné zákonné podmienky, ktoré sú upravené v tomto zákone a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Odporca tiež namietal, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy priznanie tejto náhrady škody v zmysle z.

K nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000.000,- Sk, keď pri tomto nároku sa navrhovateľ odvoláva na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. , v ktorom Ústavný súd SR skonštatoval, že postupom Okresného súdu v Žiline v konaní pod sp. zn. bolo porušené základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, poukázal na stanovisko Ústavného súdu SR, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR vyhovel návrhu navrhovateľa a vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a prikázal Okresnému súdu v Žiline, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, akým spôsobom vznikli zbytočné prieťahy v konaní a najmä na to, že došlo k závažnej prekážke v konaní, ktorú nezapríčinil vo veci konajúci Okresný súd, ale tento na jej vznik nereagoval zákonnými prostriedkami, ale nečinnosťou, čo je ústavne neospravedlniteľné, Ústavný súd SR považoval za dostatočné vyslovenie porušenie označených práv a vydanie príkazu na pokračovanie v konaní. To znamená, že primerané finančné zadosťučinenie, ktoré si navrhovateľ uplatňoval vo výške 1.000.000,- Sk, Ústavný súd SR navrhovateľovi nepriznal.

Odporca poukázal súčasne na ustanovenie §-u 135 ods. 1 , z ktorého vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je S. R. viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Zároveň je viazaný aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnutý podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a zápise základného imania. Súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Zo všetkých uvedených dôvodov odporca žiadal žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Náhradu trov konania si odporca neuplatňoval.

Na pojednávanie, ktoré súd nariadil na deň 27.5.2008, sa navrhovateľ aj napriek vykázanému doručeniu predvolania nedostavil a písomným podaním zo 14.5.2008 súdu oznámil, že je bez príjmov a nezvládol by cestovanie zo zdravotných dôvodov a preto z obsahu podania navrhovateľa súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa na pojednávanie nedostaví.

Rovnako i odporca písomným podaním z 26.5.2008 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a súčasne sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia vo veci.

Súd za splnenia podmienok §-u 101 ods. 2 pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Súd na základe dôkazov predložených navrhovateľom, ktorými je sťažnosť adresovaná Ústavnému súdu SR zo dňa 22.4.2005 a nález Ústavného súd SR III.US187/2005 zo dňa 23.11.2005, ako aj z ďalších písomných podaní doručených procesnému súdu navrhovateľom a na druhej strane vyjadrenia odporcu k žalobnému návrhu zistil nasledovný skutkový a právny stav:

z. upravuje zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci a zodpovednosť územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií, samostatnej pôsobnosti územnej samosprávy. Zároveň v rámci spoločných ustanovení obsahuje pre všetky orgány verejnej moci spoločnú právu úpravu v prípadoch, keď je možná a žiaduca.

Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobná, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu.

Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym rozhodnutím.

Vzhľadom na to, že k vydávaniu nezákonných rozhodnutí dochádza, resp. by malo dochádzať v rámci zákonom stanovených procesných postupov, vymedzuje sa okruh poškodených predovšetkým na okruh účastníkov konania, ktorým vznikla škoda. Ďalším okruhom poškodených sú osoby, ktoré mali byť účastníkmi konania a v určitom konaní neboli.

V súdenom prípade je navrhovateľ osobou, ktorá sa považuje za poškodeného účastníka konania, ktorému mala vzniknúť škoda. Zákon nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup.“

V rámci §-u 9 z. sa rieši tie prípady škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradný postupom je závislé na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.

Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní.

Podľa §-ov 15 a 16 citovaného zákona, v snahe zabrániť zbytočných súdnym sporom zákon upravuje inštitút predbežného prerokovania nároku. Zákon stanovuje obligatórne prejednanie nároku na náhradu škody v prípadoch, keď ku škode došlo protiprávnym rozhodnutím, prípadne ďalšími spôsobmi nezákonného rozhodnutia, tak ako to vymenúvava § 15 a 16 citovaného zákona.

Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát.

V súdenom prípade navrhovateľ súdu predložil ako dôkaz podanie adresované M. S. SR, t. j. odporcovi, označené ako žiadosť o predbežné prerokovanie zodpovednosti štátu SR za škodu spôsobenú nesprávnym konaním orgánov štátu a jeho nesprávnym postupom podľa z., avšak z obsahu uvedeného podania vyplýva, že navrhovateľ opisuje konanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. , v ktorej trestnej veci vystupoval navrhovateľ ako poškodený a žiada náhradu škody za ťažkú duševnú ujmu, ktorá prerástla do ťažkej ujmy na zdraví s trvalými následkami na zdraví 5.000.000,- Sk a od Generálnej prokuratúry SR a zvlášť od Ministerstva vnútra SR z dôvodu, že takéto správanie

sa uvedených orgánov nie je po prvýkrát a že všetky tieto uvedené zložky konajú v hrubom rozpore so zákonom a chránia kriminálnikov.

Navrhovateľ však v rámci predbežného prejednania svojho nároku presne nešpecifikoval, aký nárok si uplatňuje v súdenej veci a z obsahu veci je zjavné, že nejde o totožný prípad, aký opisuje v žalobnom návrhu.

Podľa §-u 16 ods. 1 z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Zo žalobného návrhu navrhovateľa nevyplýva, či odporca zaujal stanovisko k žiadosti navrhovateľa o predbežné prejednanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a s akým výsledkom, resp. či sa na súde domáha svojho nároku z dôvodu, že príslušný orgán, t. j. odporca neuspokojil jeho nárok do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

§ 17 citovaného zákona upravuje spôsob a rozsah náhrady škody, keď v ods. 1 citovaného ustanovenia sa uvádza, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V ods. 2 citovaného ustanovenia sa uvádza, že v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §-u 18 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste atď.

Teda v uvedenom ustanovení právo na náhradu škody je obsiahnuté v náhrade škody ako práva na náhradu skutočnej majetkovej ujmy a náhradu škody ako spravodlivé zadosťučinenie, teda náhradu nemajetkovej ujmy.

Pri uplatnenom nároku navrhovateľa na náhradu skutočnej majetkovej ujmy navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu uvádza škodu, ktorá mi vznikla v súvislosti s prieťahmi v konaní , čím v príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu došlo ku škode na strate na zárobku vo výške 360.000,- Sk ročne, pričom strata je vyjadrená v jeho nízkom dôchodku spôsobeného predčasnou invalidizáciou a uvádza, že mohol ešte odpracovať 20 rokov ako vysoko kvalifikovaný odborník s platom 30.000,- Sk mesačne, čo za 20 rokov mohlo predstavovať žalovanú sumu 7.200.000,- Sk a ako dôkaz predkladá súdu vyjadrenie primára MUDr. J. V. zo dňa 15.12.2003, ktorý vyjadruje príčinnú súvislosť medzi „obštrukciami“ súdu a jeho invalidizáciou.

Z potvrdenia, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ a to interného oddelenia NsP T. mal súd zistené, že u navrhovateľa nie je možné jednoznačne potvrdiť úvahu o chronickej hypertenzii. Je zjavné, že pacient reaguje na stres, hlavne na psychický podnet zvýšením tlaku. Pritom je rešpektované, že vyšetrenia sa robili pod liečbou liečiv, ktoré sú v uvedenom potvrdení citované. Teda možno reálne uvažovať, že u navrhovateľa psychický podnet - stimul výrazne zasiahne do logickej obrannej reakcie organizmu a to formou náhleho zvýšenia krvného tlaku, ktorého hranice a výšku vzostupu nie je možné odhadnúť. Teda negatívny psychický podnet môže byť u pacienta v priamej kauzálnej súvislosti s náhlymi zvýšeniami krvného tlaku.

Z potvrdenia primára interného a doliečovacieho oddelenia v T. T. nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním Okresného súdu v Žiline vo veci a konštatovaného nálezu Ústavného súdu SR, že bolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa §-u 48 ods. 2 SR a invalidizáciou navrhovateľa. Uvedené potvrdenie sa zaoberá iba možným zvýšením krvného tlaku u navrhovateľa v prípade negatívnych psychických podnetov. Na zaujatie

jednoznačného stanoviska je potrebné naplnenie ďalšej zložky, ktorú ustanovuje zákon a to príčinnej súvislosti medzi nezákonným postupom štátneho orgánu a zdravotnými následkami resp. dôsledkami takéhoto správania sa štátneho orgánu na zdravotný stav navrhovateľa. Takúto príčinnú súvislosť navrhovateľ ničím nepreukázal. Rovnako ani nepreukázal výšku takéhoto nároku a súdu nepredložil žiaden listinný ani iný dôkaz o tom, že skutočne zavineným konaním Okresného súdu v Žiline vo veci došlo u neho ku škode z titulu ušlého príjmu resp. negatívneho dopadu na výšku jeho dôchodku.

Pri nároku navrhovateľa predstavujúceho nemajetkovú ujmu, ktorú by malo predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie“ a zahŕňať napríklad peňažnú náhradu za nemajetkovú - morálnu ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia a podobne, súd pri hodnotení tohto nároku navrhovateľa sa oboznámil so stanoviskom Ústavného súdu SR v odôvodnení nálezu III.US187/2005, keď na 8. strane uvedeného rozhodnutia v 5. odseku poukazuje Ústavný súd SR na SR, podľa ktorej Ústavný súd SR môže svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia §-u 50 ods. 3 zák. o Ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáhať.

Teda už i Ústavný súd SR vo svojom náleze poukázal na strane navrhovateľa na nedostatok v tom smere, že navrhovateľ neuviedol rozsah a dôvody, z akých sa primeraného zadosťučinenia domáha.

I keď v tomto konaní ide o osobitný nárok navrhovateľa v zmysle §-u 17, ani v tomto konaní navrhovateľ nešpecifikoval, z akého dôvodu sa domáha spravodlivého zadosťučinenia a nekonkretizoval rozsah, akým boli jeho práva dotknuté a v akom rozsahu mu nemajetková ujma a na ktorých právach bola spôsobená.

Na základe vykonaného dokazovania a vysloveného právneho názoru súd potom návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatňoval. Súd preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie písomne trojmo v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.