Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-31Cb/608/1998

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom Mgr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu P. L., narodený: XX.X.XXXX,. bytom: P. č. XX,. K., zastúpený advokátom: JUDr. J. B., sídlo: R. č. X,. K., proti žalovanej MUDr. K. G., bytom: M. č. X,. K., zastúpená advokátom: prof. JUDr. P. V., CSc., sídlo: K. č. X,. K., v konaní o zaplatenie 290.480,- Sk s príslušenstvom,

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 290.480,- Sk istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 18% z dlžnej sumy ročne od 7.12.1994 do zaplatenia. To všetko je povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žaloba sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 2.12.1994 do 7.12.1994 zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 127.405,29 Sk, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. J. B. v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť D., s.r.o. sa žalobou podanou na súde dňa 19.12.1997 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 290.480,- Sk titulom nároku na uhradenie ceny za vykonanie diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 30.12.1993, predmetom ktorej bolo zhotovovanie protetických náhrad pre pacientov. Konkrétne si žalobca uplatnil nárok na uhradenie ceny diela vyúčtovaného faktúrou č. 0294 zo dňa 18.11.1994 na sumu 45.790,- Sk a faktúrou č. 0194 zo dňa 2.12.1994 na sumu 264.690,- Sk, z ktorej zostáva zaplatiť sumu 244.690,- Sk. Žalobca v rámci príslušenstva žiadal priznať aj nárok na úrok z omeškania vo výške 18% z dlžnej sumy ročne od 2.12.1994 do zaplatenia a taktiež požadoval priznať aj právo na náhradu trov tohto konania.

Žalovaná sa k veci vyjadrila tak, že žalobu ako nedôvodnú navrhla v plnom rozsahu zamietnuť. Svoje zamietavé stanovisko odôvodnila nižšie uvedenými tvrdeniami. Obidve faktúry boli z jej strany rozporované a neprijaté, pretože výška v nich uvedená nesúhlasila s cenníkom, ktorý bol dojednaný ako príloha k Zmluve o dielo zo dňa 30.12.1993. K faktúram neboli doložené dodacie listy s podpisom potvrdzujúcim prevzatie prác a žalobca ani nepredložil objednávky na práce. Žalovaná má voči pôvodnému žalobcovi pohľadávku vo výške 367.519,- Sk a medzi účastníkmi nedošlo k vysporiadaniu ako to vyplynulo zo záznamu zo dňa 24.1.1995. Žalovaná sa tiež bránila tvrdením, že pôvodný žalobca v danom období vykonával práce aj pre iných lekárov a preto práce, ktoré jej vyúčtoval predmetnými faktúrami z časti predstavovali aj výkony poskytnuté iným lekárom. Ďalej žalovaná namietala, že zmluvy

o postúpení pohľadávok, na základe ktorých sa súčasný žalobca mal stať veriteľom uplatnených pohľadávok sú neplatné, pretože nemohlo dôjsť k postúpeniu neexistujúcich pohľadávok. Neexistencia pohľadávok podľa žalovanej vyplýva aj zo skutočnosti, že pôvodný žalobca v rámci konkurzného konania na svoj majetok v rámci súpisu aktív a pasív zo dňa 10.3.1999 a ani na pojednávaní na konkurznom súde dňa 16.4.1999 neuviedol pohľadávky voči žalovanej uplatnené v tomto konaní. Žalovaná na svoju obranu vzniesla aj námietku premlčania, pretože podľa jej názoru s ohľadom na zmeny na strane žalobcu došlo k premlčaniu. Počas súdneho konania žalovaná v rozpore so svojimi inými vyjadreniami (napríklad odporom zo dňa 18.3.1998 a vyjadrením na pojednávaní dňa 9.10.2002) uviedla, že medzi účastníkmi konania nebol dohodnutý žiadny cenník prác. Neskôr žalovaná namietala, že časť vyúčtovaných prác bola uhradená pôvodnému žalobcovi priamo pacientmi.

Dňa 30.12.1993 uzavreli žalovaná ako objednávateľ a spoločnosť D., s.r.o. ako zhotoviteľ zmluvu o dielo. Predmetom tejto zmluvy bolo zhotovovanie protetických náhrad pre pacientov, resp. poistencov podľa jednotlivých požiadaviek objednávateľa písomne uvedených v objednávke. V článku IV. sa účastníci zmluvy dohodli, že cena za jednotlivé čiastkové plnenia je tvorená dohodou a cenník jednotlivých protetických náhrad tvorí prílohu č. 2 zmluvy. V článku V. zmluvy bolo dohodnuté, že cena jednotlivých čiastkových plnení bude uhrádzaná na základe faktúr zhotoviteľa, ktoré budú vystavované mesačne, ďalej tam bolo dohodnuté, že splatnosť faktúr je 14 dní od ich doručenia objednávateľovi.

Spoločnosť D., s.r.o. svojou faktúrou č. 0294 vyzvala žalovanú na zaplatenie 45.790,- Sk titulom uhradenia ceny prevedených protetických prác za obdobie október 1994. Táto faktúra bola žalovanej osobne doručená dňa 22.11.1994. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej faktúry.

Spoločnosť D., s.r.o. svojou faktúrou č. 0194 vyzvala žalovanú na zaplatenie 264.690,- Sk titulom uhradenia doplatku ceny prevedených protetických prác za obdobie január až september 1994. Táto faktúra bola žalovanej osobne doručená dňa 22.11.1994 a ku dňu podania žaloby z nej žalovaná uhradila čiastku vo výške 20.000,- Sk. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej faktúry a zo žalobného návrhu.

Dňa 16.9.1998 uzavreli spoločnosť D., s.r.o. ako postupca a spoločnosť P., s.r.o. ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky postupcu uplatnené v tomto konaní voči žalovanej. V bode II. 2 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého postupca vyhlasuje, že: „pohľadávka je uznaná dlžníkom v plnej výške a môže byť postihnutá výkonom rozhodnutia,

nemá právne a vecné vady a postúpenie pohľadávky neodporuje dohode s dlžníkom". Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.

Dňa 16.9.1998 uzavreli spoločnosť P., s.r.o. ako postupca a M. F. ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky postupcu uplatnené v tomto konaní voči žalovanej. V bode II. 2 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého postupca vyhlasuje, že: „pohľadávka je uznaná dlžníkom v plnej výške a môže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, nemá právne a vecné vady a postúpenie pohľadávky neodporuje dohode s dlžníkom". Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.

Dňa 6.12.1999 podpísali spoločnosť D., s.r.o. ako postupca a spoločnosť P., s.r.o. ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky postupcu uplatnené v tomto konaní voči žalovanej. V bode II. 2 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého postupca vyhlasuje, že: „postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Košice II č. k. ". Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.

Dňa 6.12.1999 podpísali spoločnosť P., s.r.o. ako postupca a M. F. ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky postupcu uplatnené v tomto konaní voči žalovanej. V bode II. 2 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého postupca vyhlasuje, že: „postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Košice II č. k. ". Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.

Vo veci bol dňa 18.10.1999 vydaný prvostupňovým súdom zamietavý rozsudok, ktorý bol odôvodnený skutočnosťou, že pôvodný žalobca spoločnosť D., s.r.o. stratil postúpením pohľadávok svoje hmotné právo na uplatnenú pohľadávku, t.j. že už nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Tento rozsudok bol neskôr odvolacím súdom dňa 30.3.2000 zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konania. Odvolací súd vyslovil stanovisko, že ak postupník M. F. prejaví vôľu vstúpiť do konania namiesto pôvodného žalobcu, potom má súd následne pokračovať v konaní s týmto žalobcom a pokiaľ s ohľadom na skutočnosť, že pôvodný žalobca medzičasom zanikol, postupník neprejaví vôľu v konaní ďalej pokračovať, tak súd konanie podľa § 107 Občianskeho súdneho konania zastaví.

Na základe dožiadania súdu zo dňa 21.5.2000 postupník M. F. svojim listom zo dňa 3.7.2000 súdu oznámil, že do konania na strane žalobcu vstupuje. Okresný súd teda, rešpektujúc podľa záväzné stanovisko odvolacieho súdu, pokračoval ďalej v konaní so žalobcom - postupníkom M. F..

Dňa 31.10.2001 uzavreli spoločnosť M. F. ako postupca a P. L. ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky postupcu uplatnené v tomto konaní voči žalovanej. V bode II. 2 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého postupca vyhlasuje, že: „postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Košice II č. k. ". Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.

Okresný súd svojim Uznesením sp. zn. zo dňa 2.1.2002 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu M. F. vstúpil P. L.. Na základe tejto skutočnosti sa teda žalobcom stal súčasný žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku.

Na základe návrhu úpadcu spoločnosti D., s.r.o. zo dňa 10.3.1999 sa uskutočnilo na Krajskom súde v Košiciach konkurzné konania na majetok citovaného úpadcu. Z dôvodu nedostatku majetku úpadcu bol návrh úpadcu Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 16.4.1999 zamietnutý. Na základe zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu bol neskôr úpadca zrušený bez likvidácie a ku dňu 1.2.2000 vymazaný z obchodného registra. Úpadca (t.j. pôvodný žalobca a zhotoviteľ podľa predmetnej zmluvy) prostredníctvom svojho konateľa pána P. L. (súčasný žalobca) počas uvedeného konkurzného konania medzi pohľadávkami úpadcu neuviedol pohľadávku uplatnenú voči žalovanej v tomto súdnom konaní. Tieto skutočnosti súd zistil, z Prílohy k Návrhu na začatie konkurzného konania zo dňa 10.3.1999, z kópie zápisnice z konkurzného konania zo dňa 16.4.1999 a tiež z výpisu z obchodného registra ohľadne spoločnosti D., s.r.o..

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Žalovaná ako jeden z dôvodov neoprávnenosti žaloby namietala skutočnosť, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. Súd konštatuje, že táto námietka žalovanej je neopodstatnená, pretože zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.9.1998 a následne aj zmluva o postúpení pohľadávok medzi M. F. a súčasným žalobcom nemajú podstatné vady, ktoré by spôsobovali neplatnosť týchto úkonov podľa , prípadne podľa iných ustanovení zákona. Zmluvy sú uzavreté v súlade s a majú všetky podstatné náležitosti. Skutočnosť, že v zmluvách zo dňa 16.9.1998 sa v bode II. 2 nachádza nepravdivé vyhlásenie postupcu, nemá za následok neplatnosť týchto zmlúv ako celku.

Námietka žalovanej v tom zmysle, že žalobca ako konateľ úpadcu (aj pod hrozbou následkov trestného stíhania) neuviedol v rámci aktív úpadcu v konkurznom konaní pohľadávky uplatnené v tomto konaní voči žalovanej a teda, že aj toto je dôkaz o neexistencii uplatnenej pohľadávky tiež nebola opodstatnená. K tomuto záveru súd logicky dospel zo skutočnosti, že úpadca tieto pohľadávky už nevlastnil, pretože

tieto boli postúpené inému subjektu ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Konkrétne k postúpeniu došlo 16.9.1998 a návrh na konkurz bol podaný približne o pol roka neskôr dňa 10.3.1999.

Ohľadom platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok predložených v rámci tohto konania je namieste ešte dodať, že neplatnými zmluvami boli zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.1999 podpísané spoločnosťou D., s.r.o., spoločnosťou P., s.r.o. a M. F.. Tieto zmluvy sú neplatné z dôvodu, že spoločnosť D., s.r.o. už predmetnými pohľadávkami nedisponovala, nakoľko tieto už boli predtým postúpené inému subjektu na základe zmluvy zo dňa 16.9.1998.

Zo záznamov obchodného registra súd zistil, že žalovaná bola v období od vzniku spoločnosti D., s.r.o. (t.j. od 20.12.1993) až do 7.11.1994 štatutárnym

zástupcom tejto spoločnosti. Žalovaná bola tiež spoločníčkou tejto spoločnosti, pričom jej účasť v spoločnosti predstavoval 40% podiel.

Na pojednávaní dňa 26.5.2004 bola vypočutá svedkyňa Ing. A. F.. Svedkyňa uviedla, že od 1.1.1994 pracovala v spoločnosti D., s.r.o. ako vedúca a pri tom vykonávala aj práce ako zubná technička. Svedkyňa uviedla, že jej povinnosťou bolo evidovať pracovné príkazy od žalovanej a že v priebehu roku 1994 jej dávala pracovné príkazy pre laboratórium iba žalovaná. Svedkyňa ďalej uviedla, že pracovný príkaz bolo tlačivo, na ktorom sa uvádzali mená, priezviská a rodné čísla pacientov a poisťovne, na základe tohto príkazu vykonala svedkyňa záznam v počítačovom programe D.-u. Počítač spoločnosti D. bolo možné spustiť iba v prípade, že aj žalovaná mala zapnutý svoj počítač, pretože tieto boli vzájomne prepojené. Svedkyňa uviedla, že po vykonaní prác na základe príkazov sa tieto práce odovzdali sestričke žalovanej, ktorá však prevzatie prác na príslušnom príkaze nepotvrdzovala. Svedkyňa uviedla, že ona osobne každý mesiac robila výkaz pracovných príkazov, ktoré zubný technik v laboratóriu vykonal a jednoznačne potvrdila, že jej zamestnávateľ v roku 1994 vykonával práce iba pre žalovanú. Tieto výkazy svedkyňa odovzdávala žalovanej, ktorá bola v tom čase zároveň konateľkou spoločnosti D., s.r.o.. Svedkyňa tiež uviedla, že v počítačovom programe mali zapracovaný cenník, ktorý ona nemohla nijako meniť. Svedkyňa uvidela, že súhrnné zúčtovacie doklady predložené v tomto konaní a nachádzajúce sa v spise pod čl. 108 až 258 sú mesačné výpisy z počítačového programu spolu s prílohami ako aj výkony za ne účtované spolu s cenami, ktoré odovzdávala žalovanej. Svedkyňa potvrdila, že na predmetných zúčtovacích dokladoch sú zúčtované všetky výkony, ktoré v tom čase zubná technika vykonávala. Na otázku žalovanej svedkyňa uviedla, že cena účtovaná v cenníkoch pre zubné techniky je iná oproti cenám účtovanými samotnými zubnými lekármi a to z dôvodu, že zubný lekár môže ďalej pokračovať v práci, t.j. v ošetrovaní.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie súdnym znalcom v odbore stomatológia. Predmetom tohto znaleckého dokazovania bolo zodpovedanie nasledovných otázok: 1, Aká je obvyklá výška ceny za vykonané protetické práce v laboratóriu D. s.r.o., ktorých rozsah vyplýva zo súhrnných zúčtovacích dokladov zubnej techniky a primárnych zúčtovacích dokladov založených na čl. 108 až 178 súdneho spisu s prihliadnutím na porovnateľné protetické práce vykonané v čase uzavretia zmluvy (30.12.1993) za obdobných podmienok?, 2, Zodpovedá vyúčtovaná cena protetických prác uvedená vo faktúrach č. 0294 a č. 0194 obvyklej cene za vykonané porovnateľné protetické práce v čase uzavretia zmluvy (30.12.1993) za obdobných obchodných podmienok?.

Ustanovený súdny znalec MUDr. P. K. ku dňu 3.1.2007 vyhotovil Znalecký posudok č. 05/07, ktorým zodpovedal na položené otázky. Na otázku č. 1 zodpovedal tak, že výška ceny za vykonané protetické práce sa nevymyká z obvyklej ceny za porovnateľné protetické práce v čase uzatvorenia zmluvy. Na otázku č. 2 znalec zodpovedal tak, že vyúčtovaná cena protetických prác uvedená vo faktúrach č. 0294 a č. 0194 nezodpovedá obvyklej cene, nakoľko vo faktúrach neboli zohľadnené zálohové platby šekmi na účet firmy D., s.r.o., t.j. výška fakturovanej sumy mala byť znížená o výšku úhrady vykonanej platbami šekmi.

Na pojednávaní dňa 27.2.2008 bol vo veci vypočutý ustanovený súdny znalec. Znalec k veci uviedol, že na svojich záveroch v znaleckom posudku ohľadne odpovede na otázku č. 1 zotrváva. K úlohe, na ktorú mal zodpovedať v rámci otázky č. 2 uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, konkrétne v tom jeho tvrdení, že pokiaľ boli zo strany pacientov uhradené

spoločnosti D., s.r.o. nejaké zálohové platby, potom sa tieto zálohové platby mali odrážať vo vyúčtovaní pri konkrétnych faktúrach. Znalec ďalej uviedol, že štandardné práce uhrádzala poisťovňa a pacienti si uhrádzali iba nadštandardné práce, t.j. iba tieto pacienti uhrádzali priamo laboratóriu, ktoré výrobok zhotovilo. Na otázku žalobcu znalec ďalej uviedol, že všetky úkony vyúčtované predmetnými faktúrami boli štandardné a tohto dôvodu znalec zmenil svoju odpoveď na otázku č. 2 v znaleckom posudku tak, že ceny, ktoré sa nachádzajú v zúčtovacích dokladoch sú obvyklými cenami príslušných výkonov.

V čase uzavretia zmluvy (dňa 30.12.1993) požadovali banky za poskytnutie úverov v mieste sídla žalovanej úrok vo výške, ktorá bola v rozpätí od 17,52% do 18,53% ročne. Túto skutočnosť súd zistil z listu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 19.1.1998.

Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, pričom dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti, dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve a pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa v znení platnom do 1.2.2004 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa .

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Podľa práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t.j. do 1.2.2004) sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak

niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

V zmysle vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanej v zmysle a nasledujúcich v spojení s nárok na uhradenie sumy vo výške 290.480,- Sk titulom uhradenia zostatku ceny za vykonanie diela spoločnosťou D., s.r.o.

podľa Zmluvy o dielo zo dňa 30.12.1993 uzavretej žalovanou a spoločnosťou D., s.r.o.. K tomuto záveru súdu viedli nižšie uvedené dôvody.

Spoločnosť D., s.r.o. a žalovaná dňa 30.12.1993 uzavreli zmluvu o dielo, podľa ktorej zhotoviteľ D., s.r.o. vykonal pre žalovanú ako objednávateľku v období roka 1994 dielo (protetické náhrady) v celkovej sume 962.425,- Sk, z ktorých žalovaná uhradila čiastku vo výške 671.945,- Sk. Rozsah vykonaných prác bol zistený z faktúr č. 0294 a č. 0194 a z ďalšieho dokazovania. Z obsahu zmluvy o dielo vyplýva, že táto zmluva obsahovala Prílohu č. 2, v ktorej bol uvedený cenník protetických náhrad. Skutočnosť, že takýto cenník existoval potvrdil tiež žalobca a taktiež aj žalovaná jednak vo svojom odpore a tiež aj svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 9.10.2002, existenciu cenníka potvrdila aj svedkyňa Ing. A. F.. Neskôr podanú námietku žalovanej, že cenník neexistoval súd považoval za účelovú, k čomu súd dospel s ohľadom na text zmluvy, vyjadrenie žalobcu, svedkyne a na rozpory výpovedí žalovanej v tomto smere.

Z výpovede svedkyne Ing. A. F. ďalej súd zistil, že rozsah vykonaných prác vyúčtovaných žalovanej k úhrade faktúrami č. 0294 a 0194 zodpovedal skutočnosti, pretože išlo o práce, ktoré D., s.r.o. pre žalovanú vykonal v období roka 1994. Svedkyňa potvrdila, že súhrnné zúčtovacie doklady zubnej techniky nachádzajúce sa v spise pod čl. 108 až 178 sú mesačnými výpismi z počítačového programu spolu s prílohami, pričom tieto obsahujú všetky výkony, ktoré D. v príslušnom období vykonal pre žalovanú. Z výpovede svedkyne vyplýva, že výkony vyúčtované citovanými súhrnnými zúčtovacími dokladmi zubnej techniky nachádzajúcimi sa v spise pod čl. 108 až 178 vystavovala na základe cenníka, ktorý bol nainštalovaný v programe jej zamestnávateľa, tento cenník ona samotná nemohla meniť. S ohľadom na skutočnosť, že v čase, keď spoločnosť D., s.r.o. vyhotovovala predmet diela, bola žalovaná zároveň konateľkou tejto spoločnosti, súd má za to, že cenník používaný svedkyňou Ing. F. pri vyhotovovaní predmetných zúčtovaní bol cenníkom podľa dohody účastníkov tohto vzťahu.

Vykonané znalecké dokazovanie aj pre prípad, žeby vyúčtovania výkonov účtovaných faktúrami č. 0294 a č. 0194 nezodpovedali dohodnutému cenníku, potvrdil skutočnosť, že výška ceny za vykonané protetické práce na zúčtovacích dokladoch na čl. 108 až 178 sa nevymyká obvyklým cenám. Súd tiež na základe výpovede znalca mal potvrdené, že vyúčtované ceny protetických prác vyúčtovaných faktúrami č. 0294 a 0194 sú obvyklými cenami príslušných výkonov, v tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že citované faktúry boli vystavené na základe zúčtovacích dokladov na čl. 108 až 178.

Spoločnosť D., s.r.o. svoj nárok voči žalovanej na základe zmluvy zo dňa 16.9.1998 postúpila spoločnosti P., s.r.o., táto spoločnosť na základe zmluvy z rovnakého dňa neskôr postúpila predmetnú pohľadávku postupníkovi M. F., ktorý ju Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2001 postúpil žalobcovi P. L.. Na základe sa teda veriteľom z predmetného vzťahu stal žalobca P. L., pričom s postúpenou pohľadávkou prešlo na žalobcu aj

príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, t.j. nárok na úrok z omeškania a na náhradu trov konania.

Podľa dohody účastníkov predmetnej zmluvy o dielo (možnej podľa ) bola odmena za vykonanie diela splatná na základe faktúr, ktoré mali byť uhradené do 14 dní od ich doručenia. Obidve faktúry č. 0294 a aj 0194 boli žalovanej doručené dňa 22.12.1994, t.j. faktúry mali byť uhradené najneskôr 6.12.1994. Márnym uplynutím tohto dňa sa teda žalovaná dostala do omeškania s uhradením pohľadávok žalobcu.

Žalobca si vo svojej žalobe uplatnil voči žalovanej aj nárok na priznanie úroku z omeškania vo výške 18% z dlžnej sumy ročne od 2.12.1994 do zaplatenia. Podľa v spojení s a s ohľadom na požadovanú výšku úrokov za poskytované úvery v čase uzavretia zmluvy v rozpätí od 17,52% do 18,53% ročne, si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 18% z dlžnej sumy ročne oprávnene.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania aj za obdobie, v ktorom žalovaná ešte nebola v omeškaní (od 2.12.1994 do 7.12.1994), preto súd žalobu ako neoprávnenú v tejto časti zamietol.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Ďalej podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Obrana žalovanej spočívajúca v jej tvrdení, že pôvodný žalobca v danom období vykonával práce aj pre iných lekárov a preto práce, ktoré jej vyúčtoval predmetnými faktúrami z časti predstavovali aj výkony poskytnuté iným lekárom ako aj tvrdenia, že časť výkonov uhradili pôvodnému žalobcovi priamo pacienti, bola neúspešná z dôvodu, že toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala a v tomto smere ani nenavrhla vykonanie nejakého dôkazu, t.j. nesplnila svoje dôkazné bremeno podľa .

Ďalšia obrana žalovanej v tom zmysle, že voči pôvodnému žalobcovi má pohľadávku vo výške 367.519,- Sk, nebola úspešná z dôvodu, že podľa jej vlastného vyjadrenia nedošlo ku vykonaniu zápočtu a preto teda nemohlo dôjsť k zániku žalobcom uplatneného nároku podľa ustanovenia v .

Žalovaná počas konania vzniesla námietku premlčania. V zmysle vykonaného dokazovania a s poukazom na znenie a nasledujúcich súd dospel k záveru, že táto námietka je neopodstatnená, pretože 4 ročná premlčacia lehota ku dňu podania žaloby neuplynula. Premlčacia lehota na uplatnenie pohľadávky začala plynúť v prvý deň omeškania (deň, kedy sa právo mohlo uplatniť 1. krát), konkrétne dňa 7.12.1994, t.j.

premlčanie by nastalo márnym uplynutým dňa 7.12.1998, pričom žalobný návrh bol podaný skôr - dňa 19.12.1997.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a , pretože žalobca mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti. Náhrada trov konania spočíva v sumách, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 11.616,- Sk za podanie žaloby a súdneho poplatku vo výške 500,- Sk za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa o súdnych poplatkoch. K ďalším trovám žalobcu patrili aj trovy dôkazu vo výške 5.000,- Sk (konkrétne žalobcom uhradená záloha vo výške 5.000,- Sk na znalecké dokazovanie) a v rámci náhrady trov konania súd žalobcovi tiež priznal na nahradenie jeho trov právneho zastúpenia vo výške 110.289,29 Sk, pretože žalobca bol v konaní zastúpený advokátom.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1, odmenu za 8 úkonov právnej pomoci ako si ich uplatnil žalobca v hodnote po 7.555,- Sk (prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 9.10.2002, písomné podanie zo dňa 28.10.2002, účasť na pojednávaní dňa 17.3.2003, účasť na pojednávaní dňa 11.6.2003, písomné podanie zo dňa 30.6.2003, účasť na pojednávaní dňa 3.3.2004 a účasť na pojednávaní dňa 26.5.2004), jednu odmenu za úkon právnej pomoci v hodnote 3.776,- Sk za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 27.3.2003, 3 x režijný paušál po 100,- Sk, 4 x režijný paušál po 128,- Sk a 2 x režijný paušál po 136,- Sk, príslušnú daň z pridanej hodnoty (19% z hodnoty úkonov právnej pomoci) v súlade s § 13 ods. 1, § 16 ods. 1, § 16 ods. 2 písm. a), § 19 ods. 3, § 22 a § 25 Vyhlášky MS SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; 2, odmenu za 3 úkony právnej pomoci v hodnote po 7.650,- Sk (písomné podanie stanoviska k znaleckému posudku zo dňa 1.10.2007, účasť na pojednávaní dňa 27.2.2008 a účasť na pojednávaní dňa 30.4.2008), odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 1.912,50 Sk za účasť na pojednávaniach dňa 19.10.2007 a 30.1.2007 (1 odmeny - pojednávania boli odročené bez prejednania veci), 2 x režijný paušál po 178,- Sk, 3 x režijný paušál po 190,- Sk, príslušnú daň z pridanej hodnoty (19% z hodnoty úkonov právnej pomoci) v súlade s , , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Žalobca si v rámci náhrady trov konania pri úkone účasť na pojednávaní dňa 9.10.2002 uplatnil sumu 15.110,- Sk ako odmenu za 2 úkony, tento nárok súd žalobcovi priznal iba v časti 7.555,- Sk, t.j. iba v hodnote jedného úkonu, pretože z obsahu spisu vyplýva, že bol vykonaný iba jeden úkon (len účasť na pojednávaní) a v tejto súvislosti súd priznal iba jeden režijný paušál v hodnote 100,- Sk a nie požadovaných 200,- Sk. Ďalej si žalobca za úkony, účasť na pojednávaniach dňa 19.10.2007 a 30.1.2007 uplatnil odmenu v hodnote po 7.650,- Sk, tento nárok žalobcu mu súd priznal iba v jeho opodstatnenej časti, t.j. v hodnote 1.912,50 Sk za úkon. K výške odmeny za tieto úkony súd dospel s poukazom na

znenie § 14 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004, podľa ktorej za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v ods. ( 1 ) , 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené ( ), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.