Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/54/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci navrhovateľky v 1. rade: J.. K. B. rod. K., narodená XXXX,. bytom D. XXX,. XXX. XX. B., v 2. rade: M.. A. S. rod. K., narodená XXXX,. bytom L. G. X/X/X,. XXXX. W., Austria obe v zastúpení J.. A. K., Ž. XX,. XXX. XX. B. proti odporkyni v 1. rade: O. Č., narodená XXXX,. bytom ul. M.C. S. X,. XXX. XX. B. v zastúpení J.. D. M., advokát, A. K. R. X,. XXX. XX B., v 2. rade: M.. Ž. F., narodená XXXX,. bytom L. XXX/XX,. XXX. XX. T. o určenie neplatnosti vydedenia takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia navrhovateliek v 1. a 2. rade ich otcom I.. A.. J. K., zomrelým dňa XX.XX.XXXX. v listine o vydedení zo dňa 7.6.2005 nie sú dané.

Súd navrhovateľke v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.6.2006 sa navrhovateľka v 1. a 2. rade domáhala určenie neplatnosti vydedenia ich otcom I.. A.. J. K., zomrelým dňa XX.XX.XXXX. v listine o vydedení zo dňa 7.6.2005. Návrh odôvodnili tým, že listinou zo dňa 7.6.2005 ich otec I.. A.. J. K. vydedil a ako dôvod vydedenia uviedol, že sa obe ako jeho dcéry bez uvedenia dôvodov prestali o neho zaujímať a keď dňa 12.3.2002 utrpel v dôsledku autohavárie úraz zostal odkázaný na pomoc iných ľudí. V listine o vydedení uviedol i , že potom ako ich matka od neho odišla, opustila spoločnú domácnosť, v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytli žiadnu potrebnú pomoc a starostlivosť, nenavštevujú ho a vyhýbajú sa osobným stretnutiam. Dôvody vydedenia neobstoja, navrhovateľky po úraze sa snažili otcovi pomáhať a navštevovali ho podľa svojich možností. V čase, keď matka opustila spoločnú domácnosť, navrhovateľky už boli vydaté, mali vlastné domácnosti ale i napriek tomu sa o otca zaujímali. Skutočnosť uvedená v listine o vydedení, že otec bol ťažko chorý a so zdravotným stavom odkázaný na pomoc iných ľudí sa nezakladá na pravde, jeho zdravotný stav bol taký, že v roku 1994 mal infarkt myokardu a stav podľa lekárskej správy bol veľmi dobrý a pacient bol bez väčších problémov ešte 3 týždne pred úmrtím. Odporkyňa v 1. rade bola priateľkou otca asi od roku 2002 a otec zrejme na popud odporkyne v 1. rade vyhlásil, že si navrhovateľky nepraje vidieť, nepraje si, aby ho navštevovali a komunikáciu s nimi odmietal. Navrhovateľka v 1. a 2. rade sa snažili zachovať kontakt s otcom, boli pripravené mu pomôcť alebo ho zaopatriť. Vo vzťahu k otcovi sa v žiadnom prípade nezachovali v rozpore s dobrými mravmi a nie je splnená podmienka vydedenia spočívajúca v neprejavovaní skutočného záujmu.

Odporkyňa v 1. rade sa k návrhu vyjadrila písomne, s návrhom sa nestotožnila a navrhla ho ako neodôvodnený v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľky v 1. a 2. rade sa nezakladajú na pravde a niektoré sú polopravdy prispôsobené potrebe navrhovateľky v 1. a 2. rade za účelom získania majetkového prospechu. S I.. A.. J. K. sa zoznámila dňa 26.6.202, boli si blízky a plánovali svadbu. Navrhovateľka v 1. a 2. rade badatelizujú zdravotný stav poručiteľa, vykresľujú jeho nepravdivý obraz ako agresívneho , labilného a nevyrovnaného človeka aby získali majetkový prospech z pozostalosti, ktorý im závetný poručiteľ na základe vlastného úsudku nepriznal. Nie je pravdou, že by mala brániť stretávaniu sa otca s navrhovateľkou v 1. a 2. rade. Navrhovateľka v 1. a 2. rade vedeli, že ich otec nežije sám a mali istotu, že je o neho postarané. Ani raz nezaznamenala telefonát od navrhovateľky v 1. a 2. rade a ani raz sa nesnažili prostredníctvom jej osoby s otcom skontaktovať. Naopak ich otec, I.. A.. J. K., prejavil snahu zmeniť tento stav a niekoľkokrát navštívil svojho vnuka D. vo V., no navrhovateľka v 2. rade záujem o vnuka neocenila a otcovi netelefonovala a ani mu nenapísala, čo bol prejav absolútneho nezáujmu. Skutočnosti uvedené v listine o vydedení sú pravdivé, zodpovedajú tomu, že navrhovateľky v 1. a 2. rade sa o svojho otca nestarali, neprejavovali o neho skutočný záujem, neposkytli mu v starobe a chorobe dostatočnú pomoc a naopak aktívne sa podieľali na jeho psychickej traume, ktorá vyústila do jeho smrti. Listinu o vydedení ako aj závet napísal I.. A.. J. K. pri plnom psychickom zdraví z vlastnej vôle a bez akéhokoľvek nátlaku a ovplyvňovania z jej strany. Rozhodol sa sám a dobrovoľne ako naloží so svojim majetkom a využil svoje právo vydediť svoje dcéry a ich potomkov.

Odporkyňa v 2. rade sa vyjadrila k návrhu písomne, uviedla, že dôvody vydedenia sú dané. Listiny o vydedení jasne hovorí o vzťahu navrhovateliek k ich otcovi. Navrhovateľky spochybňujú zdravotný stav svojho otca, ktorý nebol dobrý a vzhľadom k tomu potreboval pomoc a opateru, ktorú si však zabezpečil. Navrhovateľky ako dcéry sa zachovali v rozpore s dobrými mravmi a neprejavili skutočný záujem o otca.

Súd podľa na pojednávaní dňa 23.6.2008 konal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne v 2. rade, keď odporkyňa v 2. rade sa na pojednávanie neustanovila, termín pojednávania vzala na vedomie na pojednávaní konanom dňa 5.5.2008, svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnila, pojednávanie však odročiť nežiadala..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. a 2. rade, výsluchom odporkyne v 1. a 2. rade, prednesmi splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky v 1. a 2. rade, prednesmi právneho zástupcu odporkyne v 1. rade, výsluchom svedkov P.. O. K., J. R. S. , oboznámil sa s listinnými dokladmi

- oznámenie o úmrtí I.. A.. J. K., listina o vydedení zo dňa 7.6.2005, závet poručiteľa - I.. A.. J. K. a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný stav:

I.. A.. J. K. zomrel dňa XX.XX.XXXX. so zanechaním závetu z 07.06.2005 a listiny o vydedení z 07.06.2005. Závetom zanechal všetok svoj majetok v jednej polovici svojej sestre M.. Ž. F. - odporkyni v 2. rade a v jednej polovici družke O. Č. - odporkyne v 1. rade. Listinou o vydedení zo dňa 07.06.2005 vydedil svoje dcéry J.. K. B. - navrhovateľku v 1. rade a M.. A. S. - navrhovateľku v 2. rade. Ako dôvod vydedenia uviedol, i napriek skutočnosti, že dcéry boli informované o jeho zdravotnom stave, v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytovali žiadnu potrebnú pomoc a starostlivosť. Prestali sa o neho zaujímať, nenavštívili ho od 22.12.2002, vyhýbajú sa osobným stretnutiam a neprejavujú o neho skutočný záujem, ktorý by ako dcéry prejavovať mali. Navrhovateľka v 1. rade sa podieľala na vypracovaní podvodnej darovacej zmluvy ohľadne daru - ? nehnuteľnosti rodinného domu s jej matkou a dopustila sa tým voči poručiteľovi protiprávneho nadobudnutia v spolupáchateľstve a vedome poručiteľa podviedla v právnom názore na spôsob darovania. Vydedenie sa vzťahovalo i na potomkov oboch dcér.

Ako dedičia zo zákona v I. skupine - potomkov po nebohom I.. A.. J. K. by prichádzali do úvahy dcéra J.. K. B. - navrhovateľka v 1. rade a dcéra M.. A. S. - navrhovateľka v 2. rade.

Dedičské konanie sa vedie na Okresnom súdu Bratislava I pod spisovou značkou D not 3/2006.

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla , že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané nakoľko k vydedeniu došlo z dôvodu rozchodu otca s matkou, keď ona a jej sestra - navrhovateľka v 2. rade neodsúdili konanie matky. Otec žiadal, aby navrhovateľka v 1. a 2. rade prestala s matkou komunikovať. S otcom sa stretávala aj po narodení jej dcéry v roku 2003, otec niekedy navrhovateľku sám kontaktoval a žiadal o sprostredkovanie stretnutia s matkou. Otec, keď mu telefonovala, nedvíhal jej telefón, neotvoril dvere i keď bol doma. Otec nemal záujem sa s ňou a s navrhovateľkou v 2. rade stretnúť, odmietal pokusy o kontakt s ním. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nie je pravda, že sa podieľala na vypracovaní darovacej zmluvy a podvodného konania v súvislosťou s ňou, išlo o zmluvu medzi matkou a otcom a vypracovával ju právnik. Nie je pravda, že otec mal viac infarktov, podľa vedomostí navrhovateľky mal jeden infarkt v 50. roku jeho veku a podľa jej informácii bol pred smrťou na vyšetrení , ktoré dopadlo dobre. Otec žil s odporkyňou v 1. rade aktívnym spoločenským životom , nešlo o ťažko chorého človeka, ktorý by bol odkázaný na 24 hodinovú starostlivosť.

Navrhovateľka v 2. rade vo výpovedi uviedla, že po rozchode otca s matkou, otec chcel od nej len informácie o matke, nepýtal sa jej ako sa má ona sama. Telefonicky sa s ním snažila kontaktovať, avšak otec si kontakt nežiadal, telefonické rozhovory boli ukončené tým, že telefón položil, na písomný kontakt neodpovedal. O otca nemala možnosť sa starať, nakoľko v roku 2003 sa jej narodilo ťažko postihnuté dieťa, ktoré vyžadovalo 24 hodinovú starostlivosť. Vedomosť o tom, že by otec potreboval pomoc nemala, nikdy ju o pomoc nepožiadal, nikdy jej nevolal.

Odporkyňa v 1. rade, družka poručiteľa, vo svojej výpovedi uviedla, že nie je pravdou, že poručiteľ vydedil navrhovateľku v 1. a 2. rade z dôvodu nezhôd s ich matkou. O žiadnych kontaktoch či telefonických alebo písomných nevie, žiadne neboli. Navrhovateľku v 1. rade spoznala až po smrti poručiteľa a navrhovateľku v 2. rade spoznala až v deň pohrebu pána K.. Syna navrhovateľky v 2. rade, vnuka poručiteľa, navštívili spolu niekoľkokrát vo Viedni avšak navrhovateľka v 2. rade otca nikdy nekontaktovala. Poručiteľ pristúpil k spísaniu listiny o vydedení po vlastnom uvážení a mal dostatok času zistiť ako k nemu navrhovateľka v 1. a 2. rade ako dcéry k nemu pristupujú, bol dosť chorý, no spoločenský život, ktorý spolu viedli neškodil jeho zdraviu a nijako ho neohrozoval. Bývali spolu, potreboval mať niekoho vedľa seba. Zdravotný stav poručiteľa bol taký, že dva razy do roky chodil na zdravotné prehliadky, hospitalizovaný nebol, mal vyšší tlak a jeho zdravotný stav vyžadoval 24 hodinovú opateru, ktorú mu poskytovala, keď varila diétne jedlá, prala a žila s ním ako družka.

Odporkyňa v 2. rade, sestra poručiteľa vo svojej výpovedi uviedla, že to čo je uvedené v listine o vydedení je o vzťahu poručiteľa k navrhovateľke v 1. a 2. rade a nie k ich matke. Poručiteľ - brat odporkyne v 2. rade, bol po infarkte, trpel depresiami, ťažko prežíval odchod manželky, býval často sám. Ttrpel srdcovo cievnym ochorením, no nebol odkázaný na pomoc iných ľudí, bol schopný postarať sa o seba sám. Vedomosť o tom že by žiadal o pomoc dcéry - navrhovateľku v 1. a 2. rade, odporkyňa v 2. rade nemala, no vedela, že sa s dcérami snažil kontaktovať.

Svedkyňa P.. O. K., matka navrhovateľky v 1. a 2. rade a bývalá manželka poručiteľa, vo svojej výpovedi uviedla, že je presvedčená, že navrhovateľka v 1. a 2. rade sa chceli starať o svojho otca - poručiteľa aj po jej odchode zo spoločnej domácnosti, ale ich otec - poručiteľ po tom ako navrhovateľka v 1. a 2. rade neprestali komunikovať s ňou, rozhodol, že ich bude trestať tým, že nebude s nimi komunikovať. Bývalý manžel - poručiteľ ju prenasledoval, psychicky týral, musela mať ochranu, nebezpečne sa vyhrážal. Poručiteľ si neželal kontakt s dcérami - navrhovateľkou v 1. a 2. rade , dokonca, keď ho boli pozvať na svadbu tak ich obe vyhodil.

Svedok J.. R. S., priateľ poručiteľa, vo svojej výpovedi uviedol, že priateľmi boli od roku 1959 a to až do smrti poručiteľa. s tým, že intenzívne sa priatelili až od roku 2001, pred tým sa stretávali sporadicky a nenavštevovali sa. Svedok uviedol, že poručiteľ bol nešťastný , lebo dcéry sa s ním nestretávali, netelefonovali mu, nekomunikovali s ním. Potom ako sa zoznámil s odporkyňou v 1. rade nepotreboval pomoc, lebo sa o neho starala ona, no ťažko znášal a nevedel sa vyrovnať s tým, že ho opustila manželka. S poručiteľom sa nerozprávali o vzťahoch, on mu s týmto nezdôveroval.

Z listiny o vydedení zo dňa 7.6.2005 spísanou I.. A.. J. K. - poručiteľom vyplýva, že poručiteľ pre prípad smrti vydeďuje svoje dcéry - navrhovateľku v 1. a 2. rade a ich potomkov z dôvodu, že od 22.12.2001 bez uvedenia dôvodu sa prestali o neho zaujímať a je odkázaný na pomoc iných ľudí. Dcéry sú informované o jeho stave a napriek tomu v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú žiadnu potrebnú pomoc a starostlivosť, trvale neprejavujú o neho opravdivý záujem, ktorý by dcéry prejavovať mali. Dcéra K. B. - navrhovateľka v 1. rade sa zúčastnila ako právnik na vypracovaní podvodnej vynútenej darovacej zmluvy predmetom, ktorej bolo darovanie ? nehnuteľnosti - rodinného domu na K. ul. na matku hoci vedela, že matka sa mieni odsťahovať zo spoločnej domácnosti a tým sa dopustila trestného činu protiprávneho nadobudnutia majetku v spolupáchateľstve, čím vedome podviedla poručiteľa. Dcéra - A. - navrhovateľka v 2. rade ani raz nepriviedla k poručiteľovi svojho syna D. ako k starému otcovi, neupozornila ho na spomienku ani telefonickú.

Podľa poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v .

Podľa o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Podľa poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania podľa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky v 1. a 2. rade je dôvodný a preto mu vyhovel.

Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého dôvodu taxatívne uvedeného v a . Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma a prejav o vydedení možno urobiť vlastnoručne pri dodržaní podmienok uvedených v alebo možno tento prejav zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Vo vydedení poručiteľ pre prípad smrti musí výslovne uviesť zákonný dôvod vydedenia.

V prejednávanom prípade poručiteľ ako dôvod vydedenia uviedol , že dcéry - navrhovateľka v 1. a 2. rade sa prestali o neho zaujímať a on je odkázaný na pomoc iných ľudí a že i napriek tomu, že sú informované o jeho stave, v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú žiadnu potrebnú pomoc a starostlivosť, trvale neprejavujú o neho opravdivý záujem, ktorý by dcéry prejavovať mali. Keďže dôvody vydedenia navrhovateľky v 1. a 2. rade boli vymedzené ako neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe a neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali, súd posudzoval či tieto dôvody ako materiálna náležitosť platnosti vydedenia existujú a teda či správanie sa navrhovateľky v 1. a 2. rade možno hodnotiť ako neprejavovanie opravdivého záujmu a neposkytnutia potrebnej pomoci. Súd jednak posudzoval potrebnosť pomoci poručiteľovi ako aj možnosť navrhovateľky v 1. a 2. rade takúto pomoc poskytnúť poručiteľovi a či došlo zo strany navrhovateľky v 1. a 2. rade o neprejavovanie opravdivého záujmu.

V konaní mal súd za preukázané, predložením listinných dokladov a výpovedí jednak svedkov a i účastníkov konania, že poručiteľ nemal výrazné zdravotné problémy. Zdravotný stav poručiteľa bol primeraný jeho veku, poručiteľ bol samostatný, pohyboval sa a nebol odkázaný vzhľadom na svoj zdravotný stav na 24 hodinovú opateru. Poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s odporkyňou v 1. rade, ktorá mu podľa vlastného vyjadrenia poskytovala opateru, varila mu, prala a starala sa o neho a na inú pomoc nebol odkázaný. Sama odporkyňa v 1. rade uviedla, že poručiteľ nežiadal navrhovateľku v 1. a 2. rade o poskytnutie pomoci, nakoľko bola prítomná ona a teda na starostlivosť navrhovateľky v 1. a 2. rade nebol odkázaný. Dôvod vydedenia t.j. neposkytnutie pomoci teda nebol daný. V súvislosti s neprejavovaním opravdivého záujmu zo strany navrhovateľky v 1. a 2. rade súd zistil, že problémy vo vzťahu poručiteľa k dcéram - navrhovateľke v 1. a 2. rade nastali po rozchode poručiteľa s manželkou - matkou navrhovateľky v 1. a 2. rade. Súd pri hodnotení prejavovania opravdivého záujmu zo strany navrhovateľky v 1. a 2. rade považoval za podstatnú túto skutočnosť a hodnotil vzájomný vzťah t.j. vzťah poručiteľa k dcéram a a vzťah dcér k poručiteľovi. Z listinných dokladov ako i z výpovedí účastníkov a svedkov vyplynulo, že poručiteľov vzťah k navrhovateľke v 1. a 2. rade v dôsledku rozchodu s ich matkou bol narušený. Z vykonané dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľka v 1. a 2. rade neprejavovala záujem o poručiteľa i napriek tomu, že poručiteľ mal záujem o stretávanie sa s nimi. Nestretávanie sa poručiteľa s navrhovateľkou v 1. a 2. rade bolo podľa názoru súdu v dôsledku negatívneho vzťahu poručiteľa k matke navrhovateľky v 1. a 2. rade ako i v dôsledku vzájomného vzťahu poručiteľa a navrhovateľky v 1. a 2. rade. Listinné doklady predkladané zo strany odporkyne v 1. a 2. rade sa týkali vzťahu a problémom medzi poručiteľom a jeho bývalou manželkou - matkou navrhovateľky v 1. a 2. rade. Zo žiadnych listinných dokladov a ani zo svedeckých výpovedí a výpovedí účastníkov konania nevyplynulo, že by navrhovateľka v 1. a 2. rade sa nekontaktovala s poručiteľom a že poručiteľ mal záujem o stretávanie sa s navrhovateľkou v 1. a 2. rade, že by na jeho aktivity v súvislosti so stretávaním navrhovateľka v 1. a 2. rade nereagovala. S vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že poručiteľ počas života mal za zlé navrhovateľke v 1. a 2. rade ich postoj k jeho rozchodu s manželkou - matkou navrhovateľky v 1. a 2. rade. Sama odporkyňa v 1. rade uviedla, že potom čo poručiteľovi navrhovateľka v 1. a 2. rade svojim postojom k matke spôsobili, stratil vieru k nim. Súd mal zato, že ani zo strany poručiteľa nebol kvalifikovaný záujem o stretávanie sa s navrhovateľkou v 1. a 2. rade a teda , že ich vzájomné vzťahy neboli po rozchode poručiteľa s bývalou manželkou dobré a narušenie vzťahov bolo obojstranné a teda, že by len zo strany navrhovateľky v 1. a 2. rade išlo o nezáujem, ktorý sa citovo poručiteľa dotýkal. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzájomné vzťahy poručiteľa s dcérami neboli na úrovni vzťahov bežných v usporiadanej rodine. V súvislosti s vydedením navrhovateľky v 1. rade v dôsledku podvodného konania navrhovateľky v 1. rade pri vypracovaní podvodnej vynútenej darovacej zmluvy predmetom, ktorej bolo darovanie ? nehnuteľnosti - rodinného domu na K. ul. na matku v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané , že navrhovateľka v 1. rade sa zúčastnila či podieľala na vypracovaní darovacej zmluvy a nebolo preukázané , že zo strany navrhovateľky v 1. rade išlo o podvodné konanie vo vzťahu k poručiteľovi

- otcovi.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že návrh navrhovateľky v 1. a 2. rade je dôvodný, nakoľko dôvodom uvedeným v listine o vydedení zo dňa 7.6.2005 nemožno priznať vydedeniu z dôvodov podľa písmeno a/, právne účinky, keď po vyhodnotení vykonaného dokazovania dôvody vydedenia navrhovateľky v 1. a 2. rade nie sú dané.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti v konaní avšak úspešnej navrhovateľke v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka v 1. a 2. rade si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona