Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/45/2007

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ I. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom M., K. XXX/XX,. 2/ Š. B., nar. X.X.XXXX,. bytom M., K. XXX/XX,. 3/ Ľ. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom M., K. XXX/XX. proti žalovaným: C. J., H., spotrebné družstvo, D. ulica, IČO: XX. XXX. XXX,. za účasti vedľajšieho účastníka K. P., a.s., B., Š. č.X,. IČO: XX. XXX. XXX,. 2/ M. M., o náhradu škody s prísl., o odvolaní všetkých účastníkov konania a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -475 zo dňa 29.5.2006 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie žalobcov a žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade proti výroku napadnutého rozsudku o vylúčení žaloby na zaplatenie 18.324,-Sk na samostatné konanie.

V prevyšujúcej časti rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa pôvodnou žalobou domáhali, aby súd vtedy žalovanej J., spotrebné družstvo, L. XX,. H. uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade škodu na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorej výška mala byť stanovená znaleckým posudkom. Ďalej žiadali uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne škodu vzniknutú ako účelné náklady spojené s liečením žalobkyne v 1. rade, ktorej výška bude stanovená ku dňu vyhlásenia rozsudku. Podaním zo dňa doručenia súdu 26.5.1999 žalobcovia špecifikovali petit žaloby tak, že žiadali, aby žalovaný v 1. rade J. s.d., L. č.XX. H. a v 2. rade M. M., boli povinní zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 1.622.250,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom v 2. a 3. rade sumu 18.342,- Sk, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiadaná suma 1.622.250,- Sk pozostáva zo škody na zdraví z titulu bolestného vo výške 614.250,- Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 1.008.000,- Sk. Žalobcovia viacerými podaniami navrhli zmeny žaloby, posledný krát podaním zo dňa doručenia súdu 19.3.2003, ktorým od žalovaných v 1. a 2. rade žiadala žalobkyňa v 1. rade sumu 8.675.625,- Sk a žalobcovia v 2. a 3. rade sumu 18.324,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledná úprava žaloby bola súdu doručená dňa 28.3.2006, podľa ktorej bolo žiadané bolestné vo výške 1.535.625,- Sk za 1.023,75 bodov po 30,- Sk za bod, ktoré bolo žiadané vo výške 50-násobku a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo žiadané vo výške 3.384.000,- Sk za 1.880 bodov po 30,- Sk za bod, ktoré bolo žiadané vo výške 60-násobku.

Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade dňa 17.3.1995, v deň svojich 11-tich narodenín spolu s ďalšími kamarátkami vyšla na strechu po rebríku, ktorý bol inštalovaný od zeme na budove J. s.d. v M.. Dievčatá sa zo strechy rozprávali s chlapcami, ktorí stáli dole pri budove, pričom títo chlapci ich vyháňali zo strechy a hádzali do nich kamene. Žalobkyňa v 1. rade začala utekať k rebríku a z výšky asi 8 m spadla zo strechy na dlažbu pred okná reštaurácie. Pri páde utrpela závažné zranenia, v dôsledku ktorých bola hospitalizovaná v nemocnici. Nárok žalobkyne v 1. rade bol právne odôvodnený ust. § 415 a § 420 a nárok žalobcov v 2. a 3. rade ust. § 449 O.z. Prvostupňový súd vo veci rozhodol

rozsudkom zo dňa 29.11.2004 č.k. -414 tak, že konštatoval, že za úraz žalobkyne zo dňa 17.3.1995 zodpovedajú žalovaní, vtedajšia J. s.d. a M. M.. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V prevyšujúcej časti návrh vylúčil na samostatné konanie a nové rozhodnutie. Uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. -433 zo dňa 31.10.2005 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia sa konštatuje, že súd prvého stupňa porušil zásadu zákazu ultra petitum, keď vydal určovací výrok, hoci žaloba znela na plnenie. Konštatoval, že nebol podaný návrh na začatie konania v takom znení, o akom rozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol ultra petitum, lebo prekročil návrhy účastníkov a rozhodol o inom, než čoho sa domáhali. Uložil súdu prvého stupňa odstrániť procesné pochybenia a po vymedzení toho, čo je predmetom konania, o tom predmete konania rozhodnúť.

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade na bolestnom 46.989,- Sk a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade na bolestnom 5.221,- Sk. Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade na sťažení spoločenského uplatnenia sumu 862.920,- Sk a žalovanému v 2. rade sumu 95.880,- Sk, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zamietol. Nárok žalobcov na zaplatenie 18.324,- Sk vylúčil na samostatné konanie. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa vychádzal z vyhlášky č. a z vykonaného dokazovania a to najmä znaleckých posudkov, svedeckých výpovedí a iných listinných dôkazov. Vo vzťahu k náhrade za bolesť vychádzal z posudku, podľa ktorého bolo bolestné určené 1.023,85 bodmi, čo pri sume 30,- Sk za bod predstavuje bolestné 30.712,50 Sk, ktoré zvýšil na dvojnásobok, teda na sumu 61.424,- Sk poukazujúc na ust. vyhlášky č. Prvostupňový súd pritom stanovil mieru zavinenia žalobkyne na 15 %, žalovaného v 1. rade na 75 % a žalovaného v 2. rade na 10 %. Preto uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobkyni na bolestnom sumu 46.989,- Sk a žalovanému v 2. rade sumu 5.221,- Sk. V prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia poukázal na to, že u žalobkyne ide o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa berúc do úvahy najmä jej vek 11 rokov v čase úrazu, ako aj to, že ide o ženu, budúcu matku. U žalobkyne úrazom došlo k deformácií hlavy stehennej kosti, k skráteniu končatiny s následnou operáciou bedrového kĺbu a v budúcnosti s jeho výmenou. Žalobkyňa je mimoriadne hendikepovaná s vylúčením športovej, rekreačnej, spoločenskej, kultúrnej a pohybovej aktivity s problémami pri bežnej činnosti v domácnosti, v škole, v doprave a podobne a to pre zníženú pohyblivosť s užívaním bariel. Žalobkyňa bola veľmi dobrou žiačkou s aktivitami v umeleckej oblasti, ktoré po úraze sú značne obmedzené. Musela si zmeniť svoje študijné zameranie na iných školách, nie s umeleckým zameraním, ako to pred úrazom plánovala. Jej poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodenej, pre uskutočnenie jej životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jej spoločenských úloh, čo bolo dôvodom pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvostupňový súd dospel k záveru, že pri počte bodov 1.880, stanovených MUDr. B. a MUDr. B. pri hodnote 30,- Sk za bod, čo je suma 56.400,- Sk a jej 20-násobok, t.j. 1.128.000,- Sk zodpovedá ust. vyhlášky č. Po takomto ustálení výšky sťaženia spoločenského uplatnenia odpočítal spoluzodpovednosť žalobkyne a jej rodičov vo výške 15 % a ustálil, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 75 %, preto má zaplatiť sumu 862.920,- Sk a žalovaný v 2. rade zodpovedá do výšky 10 %, preto má zaplatiť sumu 95.880,- Sk. Z uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol, lebo mal za to, že žiadané zvýšenie 60-násobku nezodpovedá uvedeným zákonným podmienkam. Prvostupňový súd nárok na zaplatenie sumy 18.324,- Sk ako úhradu nákladov spojených s liečením vylúčil na samostatné konanie. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo o všetkých trovách účastníkov rozhodne na pojednávaní, na ktorom sa bude konanie končiť.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, žalovaní a vedľajší účastník.

Žalobcovia napadli všetky výroky rozsudku a žalovaní a vedľajší účastník napadli rozsudok okrem výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalobcovia v 1. až 3. rade svoje odvolanie odôvodnili tým, že z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, v čom rodičia poškodenej mali zanedbať náležitý dohľad nad dcérou, keď ich spoluzodpovednosť súd vyhodnotil vo výške 15 %. Namietali taktiež nesprávnu aplikáciu ust. vyhlášky č. , podľa ktorého prvostupňový súd zvýšil bolestné iba na dvojnásobok. Podľa citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia môže súd primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v ods.1, 2. Ďalej bolo namietané to, že súd priznal neprimerane nízku sumu na bolestnom a to vo výške 2-násobku základnej sadzby a na sťažení spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku. Uplatnená suma totiž predstavuje akúsi satisfakciu za nevratné poškodenie zdravia a má zmierniť dopad zdravotných následkov žalobkyne v 1. rade na jej ďalší život. Namietali tiež nesprávny postup súdu, keď nárok na zaplatenie 18.324,- Sk, liečebných nákladov bol vylúčený na samostatné konanie. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že ich návrhu v celom rozsahu bude vyhovené a bude im priznaná plná náhrada trov konania.

Žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní namietal nedostatok pasívnej legitimácie voči nemu tvrdiac, že nikdy nebol vlastníkom budovy, zo strechy ktorej spadla žalobkyňa v 1. rade. Predmetná budova sa od účinnosti stala vlastníctvom M. M., teda žalovaného v 2. rade a to aj napriek tomu, že mu formálne bola odovzdaná až 15.5.1995. Poukázal tiež na to, že predmetná budova bola skolaudovaná na základe kolaudačného rozhodnutia, ktoré neukladalo žiadne povinnosti na zabezpečenie zaistenia zdravia a bezpečnosti osôb, preto neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a následkom. Súdu prvého stupňa bolo tiež vytýkané nesprávne vyhodnotenie námietky premlčania a to tým, že žalobcovia nevedeli, koho majú žalovať, lebo obaja žalovaní svoju zodpovednosť popierali a ich zodpovednosť musel ustáliť až súd. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby žaloba voči ním bola v celom rozsahu zamietnutá a aby im boli priznané trovy konania.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade vo svojom odvolaní taktiež poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade a na nesprávne vyhodnotenú námietku premlčania. Poukázal na to, že posudok o sťažení spoločenského uplatnenia bol vystavený 21.5.1999, pričom žaloba bola podaná 16.3.1998. Rozšírenie žaloby bolo zrealizované 22.6.2000. Preto nároky na bolestnom nad sumu 614.250,- Sk a sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 1.008.000,- Sk sú premlčané. Namietal tiež ako nesprávne konštatovanie MUDr. B., že u žalobkyni v 1. rade došlo k ustáleniu zdravotného stavu dňom 30.6.2002. Taktiež poukázal na neprimeranú výšku priznaného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, celkom vo výške 958.800,- Sk. Nesúhlasil ani s výškou spoluzavinenia na strane žalobkyne, ktorej sa stal úraz aj napriek výslovnému upozorneniu rodičov, preto žalobkyňa v 1. rade si musela uvedomovať nebezpečenstvo svojho konania. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie žalovaného v 2. rade bolo odôvodnené nesprávne vyhodnotenou námietkou premlčania, lebo žalovaní v 1. a 2. rade nikdy nepopierali existenciu vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal tiež na to, že v predmetnom konaní absentuje základ zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie povinnosti, zavinenie a príčinná súvislosť. Uňho chýbajú predpoklady žalovanej zodpovednosti za škodu spočívajúce vo všeobecnej prevenčnej povinnosti, ktorej porušenie na ich strane je tvrdené, zavinení na ich strane a príčinnej súvislosti takéhoto konania so vznikom tvrdenej škody. K úrazovej skutočnosti došlo aktívnym konaním žalobkyne v 1.rade, ktorá vedomá si rizikovosti svojho konania sa pre takéto konanie rozhodla a navyše si pri ňom počínala neopatrne. Prevenčnú povinnosti podľa § 415 O.z. nemožno vnímať ako bezbrehú povinnosť „každého voči každému“. Každý je povinný si počínať a to aj potencionálne poškodený tak, aby zamedzil nebezpečenstvo a nepriaznivý následok. Za nehody a nešťastné náhody zodpovednosť musia niesť rizikovo sa správajúce osoby samé. Taktiež namietali hodnotenie príčinnej súvislosti medzi tvrdeným opomenutím preventívnej povinnosti a tvrdenou škodou v znaleckých posudkoch. Ide o otázku právnu, ktorej hodnotenie prináleží súdu a nie znalcom. K výške bolestného uviedol, že bolesť bola vyčíslená už pred účinnosťou novely vyhlášky č. , a preto nemá byť ako východisková základná hodnota bolestného braná vo výške 30,- Sk za bod. Celkovú sumu bodov 1.023,75 nie je možné zvyšovať a je potrebné ju prenásobiť príslušnou hodnotou bodu, ktorá je pre položky 1. až 4. 15,- Sk za bod a pre položku 5. 30,- Sk za bod. Celkový základný počet bodov priznaných na sťažení spoločenského uplatnenia znalcom MUDr. B. 1.190 bodov po redukcií za položku 292 podľa MUDr. B. zo 600 na 500 bodov a znížení následných 100 bodov na polovicu,

sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 940 bodov. Už ich zdvojnásobenie MUDr. B. presahuje rámec kompetencie znalca daného odboru. Súd takto zdvojnásobenú hodnotu základného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia 20 x násobí, čím dospieva k výslednému 40-násobku základného SSU. Takéhoto hodnotenie je značne nadhodnotené. Pri prípadnom zvyšovaní základného ohodnotenia SSU je treba zvažovať všetky kritéria vyhlášky a rozlišovať i jednotlivé diagnózy a ich mieru závažnosti. Čo sa týka návrhu na liečebné náklady, tento má byť zamietnutý z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko tento svoj nárok nezdokladovali a nepreukázali. Navrhol preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k nemu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, eventuálne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniam sa písomne vyjadrili žalobcovia tak, že žalovaný v 1. rade sa svojej zodpovednosti za škodu nemôže zbaviť, lebo v čase škody bol hlavným užívateľom predmetných nehnuteľností, spravoval ju a zodpovedal za jej stav, aj za skutočnosť, že prevádzkový rebrík nezabezpečil proti zneužitiu nepovolaným osobám. Poukázal tiež na to, že v napadnutom rozsudku nie je zdôvodnené, prečo bol ustálený rozsah zodpovednosti za škodu v miere 75 % žalovaného v 1. rade, 10 % žalovaného v 2. rade a 15 % zavinenie žalobkyne. V uvedenom je napadnutý rozsudok nezdôvodnený, nejasný a nepreskúmateľný. Žalobkyňa považuje priznanú výšku náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia za neprimerane nízku. Ani námietka premlčania nie je namieste, pretože podľa znaleckého posudku MUDr. B. sa za deň ustálenia zdravotného stavu poškodenej považuje deň 30.6.2002. Nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného v 2. rade, že škoda vznikla žalobkyni v 1. rade v príčinnej súvislosti výlučne s jej samotným konaním, a preto má aj sama znášať celé jej bremeno. Znaleckými posudkami bolo preukázané, že inštalovaný prevádzkový rebrík nebol zabezpečený tak, aby bolo vylúčené jeho zneužitie nepovolaným osobám.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) vzhľadom na včas podané odvolania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a po nariadení pojednávania zistil, že odvolania okrem odvolania proti výroku o vylúčení nároku vo výške 18.324,- Sk ako náklady liečenia, sú dôvodné.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné ( ).

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania ( ).

Keďže výrok napadnutého rozsudku v časti, ktorým bol návrh žalobcov na zaplatenie 18.324,- Sk vylúčený na samostatné konanie má povahu vedenia konania, nie je proti nemu možné podať odvolania. Z uvedených dôvodov boli odvolania voči uvedenému výroku odmietnuté.

Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí ( v znení zmien a doplnkov, ďalej len O.z.)).

Uvedené ustanovenie je všeobecnou prevenčnou povinnosťou, pod ktorú je potrebné subsumovať požiadavku dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv, ako aj požiadavku takého konania, ktoré nemá za následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí a má charakter generálnej prevencie. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415, treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím. Z citovaného ustanovenia so zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám treba vyvodiť povinnosť každého počínať si podľa konkrétnych okolností natoľko obozretne, aby

sa nespôsobila škoda. Pokiaľ si niekto takto nepočína, pri splnení ďalších predpokladov je postihnutý občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu podľa ust. § 420 O.z.

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnych povinností ( ).

Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody (§ 438 O.z.).

Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám (§ 441 O.z.).

Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) (§ 442 ods.1 O.z.).

Pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (§ 444 O.z.).

Zákon upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v prípade, ak a/ došlo k porušeniu právnej povinnosti (protiprávnemu úkonu), b/ v dôsledku konania škodcu vznikla škoda, c/ existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, d/ škoda bola spôsobená zavineným konaním škodcu (išlo o úmysel alebo nedbanlivosť na strane toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil). Protiprávnosť úkonu spočíva v jeho rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom. Na to, aby úkon mohol byť kvalifikovaný ako protiprávny, zákon požaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená, či už fyzickej alebo právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočnosti. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik škody, ako aj existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, pričom všeobecná zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Poškodený totiž musí preukázať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška sú v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky viny znáša škodca, ktorý, ak sa chce exkulpovať, musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie vinu. Pričom občianskoprávna zodpovednosť je založená na predpokladanom zavinení, preto dáva možnosť zbavenia sa zodpovednosti (exkulpácie) s poukazom na to, že škoda nebola spôsobená zavinením škodcu.

V prejednávanej právnej veci ani v napadnutom rozsudku nebol vyriešený základ nároku, t.j. zodpovednosť žalovaných podľa ust. § 415 O.z. Bez náležitej konkretizácie zodpovednosti žalovaných za vzniknutú škodu žalobkyni v 1. rade nie je možné sa vôbec zaoberať nárokom ako takým. Ak bude vyriešený základ nároku, t.j. zodpovednosť žalovaných, je potrebné sa zaoberať prípadnou exkulpáciou, t.j. možnosťou zbavenia sa zodpovednosti žalovaných.

Ani vznesená námietka premlčania nebola súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku správne vyhodnotená.

Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá ( ).

Pre právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba. Pre jej začiatok je rozhodné to, kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode (nie o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) a kto za škodu zodpovedá. Dozvedieť sa o vzniknutej škode znamená, že sa poškodený dozvedel o odškodnení majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možnosť natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé od znaleckého posudku.

Správne vyhodnotenie námietky premlčania nie je možné bez právnej argumentácie a presne určeného času odkedy začala plynúť premlčacia doba a kedy prípadne uplynula. V tejto súvislosti je treba zhodnotiť, že podkladom pre priznanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je podaný lekársky posudok. Lekársky posudok v písomnej forme sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. V prejednávanej veci je preto namieste sa zaoberať otázkou prečo znalec MUDr. B. tvrdí, že k ustáleniu zdravotného stavu u žalobkyne v 1. rade došlo dňa 30.6.2002, pričom prvý znalecký posudok o bolestnom bol vyhotovený dňa 29.4.1998 a znalecký posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia bol vyhotovený 21.5.1999. Je treba preto vyhodnotiť otázku, či uvedené znalecké posudky boli vyhotovené pred tým, než došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v 1. rade alebo k ustáleniu jej zdravotného stavu došlo až dňom 30.6.2002. Až po vyhodnotení uvedeného bude možné jednoznačne skonštatovať či nárok žalobkyne je alebo nie je premlčaný.

Pri určení výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v predmetnej právnej veci je treba vychádzať z vyhlášky č. v znení zmien a doplnkov účinných v čase spôsobenej a zároveň zistenej výšky škody. Obe tieto podmienky musia byť splnené v čase platnosti príslušnej vyhlášky, pričom za čas spôsobenia bolesti treba považovať deň úrazu a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. V prejednávanej veci je treba vychádzať z vyššie citovanej vyhlášky, ktorá v určuje výšku odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod 30,- Sk. V ods.3 uvedeného ustanovenia je umožnené súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad stanovený limit. V tejto súvislosti je treba poukázať na nesprávnu aplikáciu ust. citovanej vyhlášky súdom prvého stupňa, podľa ktorého bolestné zvýšené na 2-násobok s poukazom, že uvedené ustanovenie neumožňuje navyšiť bolestné vyššie. Tu ide o nesprávnu právnu kvalifikáciu súdom prvého stupňa. Možnosť zvýšenia odškodnenia súdom je podmienená jednak existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa a tiež podmienkou primeranosti navrhovaného zvýšenia. Oba druhy odškodnenia majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na zmiernenie prežitých a prežívaných utrpení, strasti a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Vyhláška pritom upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Aj ich prípadné zvýšenie je treba posudzovať osobitne. V prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenej náhrady za bolesť treba zohľadniť rozsah, závažnosť poranení, spôsob liečebného procesu čo do náročnosti a s ním súvisiacu bolestivosť. V prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia má súd povinnosť konkrétne vymedziť aké zvýšenie základnej náhrady s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu možno považovať za primerané. Preto musí byť konkretizované, v čom poškodenie zdravia viedlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia sa poškodeného, teda akých konkrétnych aktivít sa v čase pred poškodením zdravia zúčastňoval a s akými výsledkami a z ktorých z nich bol vyradený celkom, prípadne len obmedzený a ako sa také obmedzenie prejavilo. Len porovnaním uvedeného je možné vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Vo všeobecnosti totiž odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné

úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa určil síce mieru zavinenia u žalobkyne a jej rodičov vo výške 15 %, u žalovaného v 1. rade vo výške 75 % a u žalovaného v 2. rade vo výške 10 %, toto svoje rozhodnutie však nijako neodôvodnil. V tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný, pretože nie je možné z neho zistiť, prečo bola ustálená miera zodpovednosti práve takými percentami, ako je to uvedené. V prejednávanej veci ak bude dôsledne preukázaná zodpovednosť na strane žalovaných, táto by mala byť určená pre žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, lebo nie je možné objektívne ustáliť rôznu mieru zavinenia žalovaných. Iba ak by v ďalšom konaní boli zistené podmienky na vyvodenie zodpovednosti žalovaných v 1. a 2. rade tak, že by mohla byť táto miera zodpovednosti stanovená percentuálne samostatne voči žalovaným. Je však treba v tejto súvislosti ešte uviesť to, že v prípade, ak bude preukázaný zodpovednostný vzťah žalovaných, je treba náležite vyhodnotiť tiež konanie žalobkyne v 1. rade v čase vzniku úrazu. Je sa treba dôsledne zaoberať otázkami, či maloletá v čase úrazu bola schopná ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky a či škodu si nespôsobila výlučne svojim konaním sama, kedy by musela znášať sama aj jej dôsledky.

Súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ).

Keďže napadnuté rozhodnutie nebolo náležite odôvodnené, je nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu účastníkov konať pred súdom, bolo preto postupom podľa zrušené. Podľa ods.3 citovaného ustanovenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dôsledne vyhodnotiť nárok žalobkyne a to postupom vyššie uvedeným. Súd prvého stupňa sa bude zaoberať otázkami tvrdeného porušenia prevenčnej povinnosti na strane žalovaných, vyhodnotí prípadne spoluzavinenie žalobcov, vyhodnotí námietku premlčania nároku a v prípade splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok pre priznanie náhrady škody na zdraví ustáli nárok na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky, ako aj ich správne vyčísli (napadnutý rozsudok vo výroku o sťažení spoločenského uplatnenia totiž nezodpovedá vyčísleniu odôvodnenému v dôvodoch rozsudku).

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( ).

Súd prvého stupňa tiež nesprávne rozhodol o trovách konania, ak vo výroku uviedol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, čo následne právne odôvodnil ust. , ktorý je treba aplikovať v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Takýmto konaním o náhradu škody za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia však nie je konanie, ktoré by bolo možné začať i bez návrhu. Ak prvostupňový súd mal v úmysle o všetkých trovách konania rozhodnúť až v konaní o vylúčenom nároku, nemal o trovách konania vôbec rozhodovať. Takýto postup sa však javí byť nesprávny, pretože vylúčený nárok sa už netýka žalobkyne v 1. rade, preto bolo namieste o trovách konania rozhodnúť v napadnutom rozsudku. Zo spisu navyše bolo zistené, že súd prvého stupňa nerozhodol o trovách štátu, ktoré vznikli na svedočnom a na znalečnom.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.