Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-343-2004.pdf
PDF · 71.63 KB
No categories available
12C/343/2004
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: P. S. K. so sídlom v P., N. M. č. X,. IČO: XX. XXX. XXX. proti žalovanému: S. L., s. r. o. so sídlom v L. H., B. S. č. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného JUDr. M. T., advokátom v L. M., J. č. XX,. o náhradu škody, spôsobenej na vnesených veciach vo výške 143.134,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie s a z a s t a v u j e.
Účastníkom s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25. 10. 2004 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 143.134,- Sk s 12 % ročným úrokom z omeškania od 17. 3. 2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako prevádzkovateľ, poskytujúci ubytovacie služby, ubytoval vo svojom ubytovacom zariadení S. C., S. č. XXXX/XX,. L. M. v období od 15. 3. 2004 do 18. 3. 2004 dvoch zamestnancov žalobcu - Ing. P. V. a Ing. L. H., ktorí boli zamestnaní ako informatici, správcovia siete úradu. Zamestnanci žalobcu navštívili L. M. na základe pozvánky spoločnosti G., a. s. z dôvodu služobnej cesty, spočívajúcej v účasti na školení k odbornej problematike, zameranej na inštalačné a nastavovacie konfigurácie na úrovni správcov. Na služobnú cestu boli vyslaní za účelom plnenia pracovných úloh s pracovným nástrojom notebookom IBM R30. Ubytovacie zariadenie bolo vybrané na základe ponuky na ubytovanie, zverejnené na internetovej stránke žalovaného, kde sa zdôrazňuje, že samozrejmosťou vybavenia každej izby je internetová prípojka. Do priestorov ubytovacieho zariadenia zamestnanci žalobcu vniesli notebook IBM R30 v hodnote 139.912,50 Sk, myš Genius NetScroll optical USB v hodnote 725,70 Sk a tašku TARGUS Notepack v hodnote 2.496,- Sk (notebook s príslušenstvom). Dňa 17. 3. 2004, po návrate do hotelovej izby, zamestnanci zistili, že počas školenia neznámy páchateľ v čase od 13.30 hod. do 21.45 hod. nezisteným predmetom a spôsobom bez násilia vnikol do uzamknutej izby č. 12 a odcudzil notebook s príslušenstvom. Stratu notebooku s príslušenstvom bezodkladne po tomto zistení ohlásili zamestnancovi žalovaného, pracovne zaradeného na recepcii, ktorý prizval vedúceho zamestnanca ubytovacieho zariadenia a následne bola zamestnancami žalovaného privolaná policajná hliadka, ktorej bolo o krádeži podané ústne oznámenie. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie uznesením OR PZ v L. M. ČVS: ORP-869/1-OSV-LM-04 zo dňa 30. 5. 2004, ktoré bolo prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce trestné stíhanie proti určitej osobe. Keďže nie je povinnosťou zamestnanca poznať výšku hodnoty veci, ktorá mu bola zverená, žalobca upresnil výšku už uplatnenej škody u žalovaného telefonicky dňa 31. 3. 2004 a opätovne písomným vyčíslením dňa 22. 4. 2004. Tvrdenie žalovaného, že v prípade notebooku sa nejedná o bežnú vec, spochybňuje aj súdna prax, ktorá uznáva, že za iné cennosti nemožno pokladať bežné predmety osobnej spotreby a to hoci by išlo o hodnotné veci. V súčasnej dobe nemožno považovať notebook, používaný v administratíve bežne na plnenie pracovných úloh, za neštandardný pracovný nástroj. Žalovaný v ponuke na ubytovanie uvádzal, že každá izba má internetovú prípojku, v dôsledku čoho sa predpokladá a umožňuje záujemcom o
ubytovanie používať výpočtovú techniku v izbe, čomu by mali zodpovedať aj bezpečnostné opatrenia v hoteli. Ohlásenie krádeže notebooku s príslušenstvom zamestnancami žalobcu zamestnancovi žalovaného a následne ohlásením podozrenia skutkovej podstaty trestného činu krádeže, možno považovať za dostatočný prejav vôle, ktorým došlo k riadnemu uplatneniu práva na náhradu škody bez zbytočného odkladu. Zamestnanci žalobcu nemuseli vedieť a nevedeli, aká je výška spôsobenej škody, pričom došlo k ohláseniu podozrenia skutkovej podstaty majetkového trestného činu. Pojem škody súdy vykladajú ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Zmluva o ubytovaní medzi účastníkmi konania bola uzavretá ako bezformálna, v mene žalobcu konal poverený zamestnanec Ing. P. V., ktorý dojednal podstatné zložky zmluvy, predmet ubytovania, cenu a dobu ubytovania s povereným zamestnancom žalovaného.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhoval ju zamietnuť. Zamestnanci žalobcu, ako uvádzajú vo svojom liste zo dňa 22. 4. 2004, ohlásili stratu príslušnému zamestnancovi, avšak súčasne si neuplatnili aj náhradu škody v zákonom stanovenej lehote, ktorá bola uplatnená až listom zo dňa 22. 4. 2004 spolu s vyčíslením škody. V prípade notebooku, vzhľadom na jeho hodnotu, sa nejedná o bežnú vec, resp. žalovaný by zodpovedal za vzniknutú škodu, len ak by notebook bol daný do úschovy ubytovacieho zariadenia, ktorý zodpovedá aj podľa bodu 4 ubytovacieho poriadku.
Písomným podaním zo dňa 17. 6. 2008 vzal žalobca žalobu v plnom rozsahu späť z dôvodu, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 26. 5. 2008 k uzavretiu dohody o urovnaní, ktorú priložil k späťvzatiu. V čl. II. bod 3 dohody žalovaný prehlásil, že so späťvzatím žaloby oprávneného súhlasí a nebude si uplatňovať žiadne trovy konania. Podľa čl. II. bod 2 si žalobca nebude uplatňovať trovy konania v konaní sp. zn. 12C/343/2004.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:
Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom, ktorému prislúchal tento dispozitívny úkon. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom sa nepriznáva náhrada trov konania. Súd prihliadal na dôvod zastavenia konania a to späťvzatie žaloby vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu dohody o urovnaní. Účastníci konania si náhradu trov konania neuplatňovali.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.