Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-135-2005.pdf
PDF · 153.16 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-6C/135/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Ružomberku predsedom senátu JUDr. Jozefom Turzom v právnej veci navrhovateľa v 1./ rade: Ing. D. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom R., N. S. XXXX/XX-X,. v 2./ rade: Mgr. M. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,. bytom tamtiež obidvaja navrhovatelia zastúpený advokátom: JUDr. V. P., ulica Š. XXXX/ X,. D. K. proti odporcovi: N. L. C., T.G. M. XX,. Z., IČO: XXXXXXXX,. o nahradenie vyhlásenia vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd nahrádza vyhlásenie vôle odporcu, že ako predávajúci u z a t v á r a s navrhovateľmi v 1./ a 2./ rade ako kupujúcimi zmluvu, ktorá je prílohou tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a navrhovateľovi v 1./ a 2./ rade trovy konania 32.158,-Sk, ktoré j e i m povinný zaplatiť odporca spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu JUDr. V. P. do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde v Ružomberku dňa 31.8.2005 sa navrhovatelia domáhali nahradenia vyhlásenia vôle pôvodného odporcu L. Z., S. č. X,. Z., IČO: XXXXXX,. že ako predávajúci uzatvára s nimi kúpnu zmluvu ktorá je prílohou tohto rozsudku.
V priebehu konania M. P. S. R. ako zriadovateľ zrušil s účinnosťou od 31.12.2005 samostatnú právnu subjektivitu právnických osôb štátu príspevkovým organizáciám, medzi iným aj L. Z., ktorého právnym nástupcom v celku sa stalo N. L. C., ulica T.G. M. XX. Z., IČO:
42001315, ktorý vstúpil do práv a záväzkov dovtedajšieho účastníka. Ďalej navrhovatelia vo svojom písomnom návrhu uviedli, že rozhodnutím o pridelení bytu č. 12-30-19/1975 Zb. zo dňa 9.10.1975, ktoré vydal právny predchodca odporcu Ú. P. H. Ú. L. Z., bol navrhovateľovi v 1./ rade pridelený byt č. 2 pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa na 3. poschodí v bytovom dome na N. S. č. XXXX/XX. (predtým ČA číslo 36/B) v R.. Na základe toho bola dňa 28.10.1975 uzavretá Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu. Po uzavretí manželstva navrhovateľa v 1./ rade s navrhovateľkou v 2./ rade došlo k spoločnému nájmu manželov k tomuto bytu. Ďalej navrhovatelia uviedli, že vlastníctvo predmetnej budovy v ktorej sa uvedený byt nachádza je zapísané na LV č. 2808, katastrálne územie R., keď užívacie a obývacie povolenie na túto budovu bolo vydané rozhodnutím bývalého M. N. V. - odborom výstavby R., č.j. Víst327/1/1974 zo dňa 28.12.1974. Ďalej navrhovatelia uviedli, že žiadosťou o odkúpenie bytu zo dňa 12.12.1966, ktorá bola odporcovi doručená dňa 16.12.1996, požiadal navrhovateľ v 1./ rade odporcu o odkúpenie bytu v zmysle zákona č. 182/93 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Odporca aj napriek tomu, že navrhovatelia v 1./ a 2./ rade spĺňajú podmienky na prevod nimi užívaného bytu, niekoľko rokov bezdôvodne odmietal previesť byt do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď v zmysle ust. § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. ako štátna príspevková organizácia bol povinný s navrhovateľmi uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu. Keďže navrhovatelia sa márne pokúšali previesť byt do svojho vlastníctva mimosúdnou cestou, podali návrh na súd v zmysle ust. § 29 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého nájomca môže po uplynutí lehoty dvoch rokov podať návrh na súd, aby uložil odporcovi splnenie tejto povinnosti. Čo sa týka vymedzenia veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemkoch parcela č. 2012 na ktorom je dom postavený a na priľahlom pozemku parcela č. 2011 (nádvorie), v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona bola navrhovateľmi určená v rozsahu 887/6115-tín týmto spôsobom: I. plocha bytu č. 2 užívaného navrhovateľmi 81,7 m2 plus plocha pivnice je 7 m2, čo je spolu 88,7 m2.
II. celková podlahová plocha domu 815,6 m2 a z toho obytná plocha bytov a nebytových priestorov predstavuje 611,5 m2. Spoluvlastnícky podiel v rozsahu 887/6115-ín bol určený ako podiel podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome.
V priebehu konania právny zástupca navrhovateľov uviedol, že čo sa týka samotnej ceny bytu postupovali v zmysle zákona č. 182/1993 Zb., konkrétne §-u 18 a nasledujúcich, kde je jasne stanovený postup. Obstarávacia cena bola stanovená podľa vyjadrenia odporcu v konaní 3C 100/04 Okresného súdu Ružomberok, v ktorom sa riešilo nahradenie vyhlásenia vôle odporcu k stejnému bytu manželov R.. Vychádzali pritom z vyhl. č. 26 z roku 1969, ktorá v čase výstavby bola účinná a vzťahuje sa na daný prípad. Amortizácia sa vypočíta z veku domu a násobí sa 2 % za každý rok tj. 31 krát x 2, plus odráta sa z obstarávacej ceny príspevok ktorý bol porovnateľný v období výstavby na družstevnú výstavbu a ďalej sa uplatnil ešte odpočet 30,-Sk/m2, ktorý bol vo vybratých okresoch a medzi ním bol aj okres L. M.. Takto sa potom ustálila cena bytu, ktorá môže byť maximálne znížená o 80 %, čiže 20 % ceny bytu musí zostať. Potom sa takto cena bytu ustálila na sume 100.857,-Sk, ale keďže musela byť najmenej 247.311,-Sk, práve z toho dôvodu že tých 20 % tam musí byť, z tohto vypočítali cenu bytu ktorá činí 25.111,-Sk. Ďalej navrhovatelia podotkli, že amortizácia je už dneská oveľa vyššia, ale kvôli tomu že je stanovená minimálna hranica, tak sa musí dodržať. Čo sa týka ceny pozemku,
spoluvlastníckeho podielu, ten určili sumou 150,-Sk/m2 a vyšla výsledná suma 8.312,-Sk z čoho potom vyplýva, že cena bytu a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý je zastavaný a priľahlý, je 33.423,-Sk. Právny zástupca navrhovateľov ďalej uviedol, že bol vydaný špeciálny zákon o bytových a nebytových priestorov č. 182/1993 Zb., lebo prevod bytového fondu v danom čase nemohol byť riešený podľa Občianskeho zákonníka, resp. príbuzných predpisov a z toho dôvodu sa nemožno ani pri prevode bytov striktne pridržiavať stavebno-technického charakteru budovy. Poukázal na kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo vydané M. N. V. v R. a to podľa § 26 Vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. z ktorého vyplýva, že M. národný výbor vydával kolaudačné rozhodnutie len pre obytné budovy a Ministerstvo resp. vláda pre budovy iného charakteru, tj. jedná sa o rozhodnutie ktorým argumentovali aj pred Krajským súdom v Žiline v konaní 3C 100/2004 a ktoré potvrdzuje stanovisko navrhovateľov, že sa jedná o bytový dom. K súdom nevyžiadanému znaleckému posudku č. 58/2007 a jeho doplnku č. 1, ktorý odporca dal vypracovať znalkyni Ing. D. K., zástupca navrhovateľov uviedol, že už samotné požiadavky odporcu, ktoré znalkyňa uvádza na strane 3, bodu X, označené ako osobitné požiadavky objednávateľa, ktoré spočívali v zahrnutí všetkých priestorov stanovených na tvare miestnej ohliadky do nebytových priestorov budovy vrátane priestorov nedokončeného podkrovia, svedčia zjavne o tom, že posudok nie je nestranný a bol vypracovaný účelovo a nebol vypracovaný v zhode so skutočným stavom v dome, súpisné číslo XXXX, na N. S. v R. vo vzťahu k bytovým a nebytovým priestorom, spoločným častiam a spoločným zariadeniam a príslušenstvu domu. Zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že znalkyňa v posudku na strane 9 zahrnula do nebytových priestorov podkrovie označené ako nedokončené nebytové priestory o výmere 131,61 m2, keď navrhovatelia považujú za absolútne neprípustné zahrnúť podkrovie do nebytových priestorov, pretože znenie ustanovenia § 2 ods. 4, zákona č. 182/1993 Zb. ho jasne definuje, ako spoločné časti domu. Uvedené priestory nie že nie sú nedokončené, ale jednoducho neexistujú. V podkroví sú vybudované iba nosné konštrukcie pre rekonštruovanú strechu. Neoprávnene
sa tak zahŕňajú veľké plochy do nebytových priestorov patriacich N. L. C., úplne sa mení situácia a tým skresľuje skutočný stav v tomto dome, keď takto závažnej chyby sa nestranný znalec nesmie dopustiť. Znalkyňa túto skutočnosť prakticky v posudku aj sama potvrdzuje, keď na strane 5 v odseku 2, v druhej vete uvádza: ... a tiež pozostáva z rozostavaných administratívnych priestorov podkrovia. Ďalej zástupca navrhovateľa uviedol, že na tejto strane posudku aj sama znalkyňa cituje definície nebytového priestoru v zmysle zákona § 2 ods. 3, pričom z tohto ustanovenia je evidentné, že nebytovým priestorom je len miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti a zariadenia domu. Aj napriek tomuto jasnému zneniu zákona, zaradila spoločné zariadenia domu (práčovňu, sušiareň, sklad uhlia v posudku na strane 7. označené ako sklady) a spoločnú časť domu (podkrovie) do nebytových priestorov. Pritom na týchto zariadeniach spoločných častiach domu majú už vlastníci bytu číslo 1, manželia R., v katastri nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2808, spoluvlastnícky podiel v rozsahu 887/6115- tín, čo znalkyni bolo známe, keďže táto skutočnosť v čase vyhotovenia posudku, už bola na LV zapísaná a na oboznámenie sa s uvedeným listom vlastníctva ako podkladom na vypracovanie posudku poukazuje aj znalkyňa na strane 2, v bode 5.1. Potom s takýmito údajmi chybne uvažuje v tabuľkách posudku na str. 7 bod 2.3.1 a na strane 10 bod 2.4. podzemné podlažie, suterén, nebytové priestory. V posudku nie sú vôbec uvedené ďalšie bytové priestory ktoré sa v dome nachádzajú. Jedná sa konkrétne o 6 obytných miestností, garsóniek. Aj tieto bytové priestory v posudku znalkyňa zaradila medzi nebytové priestory.
Tak potom došlo aj k skresleniu podlahovej plochy v zmysle ust. § 5, ods. 1 písm. b) zákona a tým aj k vymedzeniu veľkostí spoluvlastníckeho podielu. Tým, že znalkyňa medzi nebytové priestory zaradila spoločné zariadenia a spoločné časti, došlo z jej strany k hrubému porušeniu zákona. Ďalej právny zástupca navrhovateľov uviedol, že znalkyňa sa pri vypracovaní posudku dopustila podstatnej chyby pri určení plôch jednotlivých miestností bytu číslo 2 a tým fakticky aj bytu číslo 1. V závere posudku na strane 13, posledný odsek píše, že namerané rozmery jednotlivých miestností boli konfrontované s predloženou projektovou dokumentáciou a vo výpočte sú použité údaje projektovej dokumentácie, ktoré sú v súlade so skutkovým stavom. Samotný posudok udáva často odlišné - väčšie plochy jednotlivých miestností, než udávajú navrhovatelia vo svojom návrhu a pritom si znalkyňa na naliehanie navrhovateľa v 1./ rade pri ohliadke a zameraní predmetu posúdenia dňa 21.1.2007 síce neochotne, ale predsa porovnala namerané rozmery v niektorých miestnostiach s jeho rozmermi pričom zistili, že rozmery súhlasia alebo sú len malé, nepatrné odchýlky. Aj napriek tomuto zisteniu uviedla v znaleckom posudku iné rozmery. Preto navrhovateľ v 1./ rade premeral jednotlivé miestnosti s rovnými stenami bez výklenkov a vystupujúcich stien (rovnostenné) a zistil chyby na strane znalkyne, pritom ním zistené rozmery sa zhodovali s rozmermi na projekte poschodia na ktorom sa nachádzal ním užívaný byt. Výsledný, navrhovateľom zistený rozdiel bol 1,57 m2. Z uvedeného vyplýva, že znalkyňa mala predloženú projektovú dokumentáciu, ktorá nesúhlasila s nameranými údajmi, v čom je rozpor, pochybenie znalkyne. Znalkyňa mala pátrať po príčine nezrovnalostí medzi jej poskytnutou projektovou dokumentáciou a skutočnosťou, alebo použiť skutočné merania a nie pre uľahčenie práce prehlásiť to, čo prehlásila v závere posudku, že namerané rozmery jednotlivých miestností boli konfrontované s priloženou projektovou dokumentáciou a vo výpočte sú použité údaje projektovej dokumentácie, ktorá je v súlade so skutkovým stavom a tak vypracovať zmätočný znalecký posudok. Pre stanovenie plochy bytu číslo 2, ktorý je predmetom sporu existuje aj doklad z merania plôch v byte, ktoré sa uskutočnilo 28.1.2004 na základe písomného rozhodnutia právneho predchodcu odporcu z 20.1.2004 o premeraní plôch bytu a príslušenstva navrhovateľov, za účasti poverenej pracovníčky predchodcu odporcu Ing. B.. Z tohto sa vykonal písomný zápis „Preverenie údajov evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu“. Výsledná výmera bytu aj s pivnicou meraná za účasti Ing. B. ako pracovníčky určenej právnym predchodcom odporcu je zhodná s uvedenou plochou v návrhu a činí 88,7 m2. V posudku je však uvedená výmera 95,8 m2, čo je viac ako 7,10 m2 oproti skutočnosti. Samozrejme, tento rozdiel je aj pri byte číslo 1, ktorý je už zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. 2808.
Čo sa týka Doplnku číslo 1 k Znaleckému posudku vo veci stanovenia ceny bytu užívaného navrhovateľmi, znalkyňa nesplnila úlohu znalca ktorú jej dal odporca a to stanoviť cenu bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Zb., kde bol stanovený presný postup pri zisťovaní ceny bytu. Znalkyňa postupovala v rozpore s § 18 zákona č. 182/1993 Zb., keď z obstarávacej ceny ktorú uviedla vo výške 3.026.292,-Sk
odrátala iba 66 %, to znamená 2 % amortizáciu za každý rok od uvedenia stavby do užívania a pritom nezohľadnila, teda neodpočítala z ceny porovnateľné
príspevky štátu podľa vyhl. č. 26/1969 Zb. kde sa uvádza, že na každý byt sa prispieva 8.100,-Sk na každý m úžitkovej plochy bytu v príslušnom dome a ak ide o výstavbu dodávateľsky, ešte 1.055,-Sk za každý m2. Ďalej sa pri výpočte postupuje tak, že vo vybraných okresoch, medzi ktorými bol aj okres L. M., sa odpočítalo ešte 60,-Sk za každý meter úžitkovej plochy. Teda dodatok znaleckého posudku je spracovaný neodborne a v rozpore s utanoveniami § 18 zákona č. 182/1993 Zb. a postupom znalkyne nie je možné dospieť k reálnej hodnote predávaného bytu. Z toho dôvodu mala strana navrhovateľov za to, že údaje v znaleckom posudku sú nepresné a nepredstavujú relevantný dôkaz.
K námietkam odporcu týkajúcich sa údajov v liste vlastníctva, zástupca navrhovateľa uviedol, že zápis bol prevedený na základe rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok číslo konania 3C 100/04 týkajúceho sa bytu manželov R., čo sa týka tvrdení zástupcu odporcu o S. V. B., resp. o spoločnej správe, toto nie je dôvodom, ktorý by prekážal zápisu vlastníctva navrhovateľov s tým, že sa jedná len o snahu odporcu docieliť oddialenie rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľka v 2./ rade ďalej v priebehu konania uviedla, že bola uzrozumená so žiadosťou navrhovateľa v 1./ rade o odkúpenie predmetného bytu a tento tak učinil s jej súhlasom a vedomím. V prípade, že by mali úspech v spore, bude cena zaplatená zo spoločných prostriedkov, ktoré majú ako manželia.
Navrhovateľ v 1./ rade ďalej uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia odporcu, že v dome neexistovala práčovňa, aj keď v projektoch projektovaná je, keďže práčovňa tam zriadená aj bola, boli tam aj prístroje na pranie, avšak pred nejakým časom sa odporca bez akéhokoľvek súhlasu rozhodol, že ju zruší a navrhovatelia to nemali ako ovplyniť. Ďalej navrhovatelia uviedli, že v podkroví neprebiehajú žiadne rekonštrukčné práce. Čo sa týka rekonštrukcie strechy uviedol navrhovateľ v 1./ rade, že to nie je investícia do budovy, ale je to normálna údržba nehnuteľností, keďže strecha zatekala a oni sa aj s ostatnými nájomníkmi na túto opravu skladali.
Zástupca odporcu v priebehu konania uviedol, že žiada návrh navrhovateľov zamietnuť z toho dôvodu, že budova v ktorej sa nachádza byt navrhovateľov, je kancelárskou budovou, je vedená ako prevádzková budova aj na LV. Ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovatelia poukazujú na to, že odporca má v budove 6 garsóniek a dva byty, čo je spolu 8 bytov, že toto tvrdenie nie je pravdivé, v predmetnej budove sa nachádzajú len dva byty, z ktorých jeden je v nájme navrhovateľov a druhý má vo vlastníctve p. R. s manželkou. Čo sa týka šiestich garsóniek, zástupca odporcu uviedol, že tieto nemajú charakter bytu. Ďalej zástupca odporcu poukázal na to, že požiadal M. Ú. v R. o vydanie stanoviska a o zmenu užívania časti stavby, v časti garsóniek, keď mestský úrad uviedol, že objekt bude naďalej užívaný ako prevádzková budova a to znamená, že nedochádza k zmene povahy zaradenia, ani k zmene spôsobu užívania stavby a rozhodnutie o zmene užívania stavby sa nevyžaduje. Ďalej zástupca odporcu uviedol, že o stanovisko požiadali aj M. P. a M. F. z ktorého vyplýva, že pokiaľ by sa mala budova zaradiť medzi bytové budovy, musí byť najmenej 1-ica podlahovej plochy určená na bývanie s tým, že bytový dom je definovaný v ustanovení § 43b zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Podľa tohto zákona je bytovým domom budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov, so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Poukázal na ustanovenie zákona č. 182/1992 Zb. podľa ktorého, vlastník bytov ktoré sú situované v inej stavbe ako v bytovom dome, napr. v administratívnej budove, nie je povinný previesť vlastníctvo takýchto bytov na nájomcov. Nájomcovia predmetných bytov nemajú právny nárok na časť vlastníctva bytov a je ponechané na vlastníka budovy, či byty predá. Ďalej právny zástupca odporcu uviedol, že pokiaľ sa jedná o definíciu bytu v zákone č. 50/1976 Zb., bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Garsónky nie sú určené na trvalé bývanie, preto že to je len jedna miestnosť, kde na chodbe je WC, sprchovací kút a umyváreň. Tam kuchyňa nie je. Podľa názoru zástupcu odporcu, keďže garsónky nie sú určené na trvalé bývanie, tak v danej budove nie je 8 bytov, ale sú tam len 2 byty. Pokiaľ ide o výšku ceny, ktorá bola navrhovateľmi navrhovaná, k tomuto sa zástupca odporcu nemohol vyjadriť, pretože cenu
stanovuje znalec. Ďalej právny zástupca odporcu uviedol, že vzhľadom na súčasný právny stav nie je možné zavkladovať byt Ing. K. a jeho manželky z dôvodu, že budova je vo vlastníctve štátu, je majetkom štátu a odporca dal vypracovať znalecký posudok ktorým znalkyňa ocenila daný byt, ktorý je predmetom súdneho sporu a tak isto stanovila veľkosti spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti tj. prevádzkovej budovy súpisné číslo 1478 a pozemku parcela číslo 2012 k.ú. R. v ktorom znalec zistil, že stav právny, nie je v súlade so stavom skutkovým a to z dôvodu, že prevádzková budova nie je rozdelená na jednotlivé byty a nebytové priestory v súlade s ustanovením zákona č. 182/1990 Zb. a majoritný vlastník predmetnej nehnuteľnosti užíva priestory prvého nadzemného podlažia, prízemia, I. poschodia, II. poschodia, III. poschodia a na IV. poschodí je rozostavaná stavba tj. rozostavané podkrovie, ktoré má odporca v úmysle užívať na kancelárske tj. administratívne účely. Podľa údajov v predloženom LV, objekt má iba dve podlažia a to II. poschodie na ktorom je byt číslo 1, ktorého vlastníkom je p. R. s manželkou a I. poschodie, ktorého vlastníkom nebytových priestorov je odporca. Ďalej z predloženého LV vyplýva, že objekt má dva vchody: vchod číslo 1./ z ktorého sú prístupné nebytové priestory zaregistrované na LV ako zariadenie verejnej správy, administratívy a vchod č. 16./ z ktorého je prístupný byt číslo 1, na II. poschodí objektu. Z miestnej ohliadky ako aj z priloženej projektovej dokumentácie je zrejmé, že prevádzková budova má jeden vchod z verejnej prístupovej parcely, ktorými je prístup cez spoločné priestory, schodiská a chodby do jednotlivých podlaží prevádzkovej budovy. Pokiaľ ide o cenu bytu odporcom vyžiadaná znalkyňa vychádzala z dokladov ktoré mala k dispozícii, a to z obstarávacej ceny budovy, ktorá bola 1.236.550,-Sk, prístavba mala hodnotu 682.446,-Sk, rekonštrukcia strechy 1.031.329,-Sk, uzatvorenie schodišťa 49.973,-Sk, telefónna ústredňa 25.989,60 Sk a spolu cena budovy predstavuje 3.026.292,60 Sk. Pozemok má hodnotu 1.094.400,-Sk, garáž 21.736,30 Sk a druhá garáž hodnotu 7.630,-Sk a teda cena za daný byt predstavuje 120.282,-Sk. K zvýšeniu ceny bytu došlo z toho dôvodu, že tam neboli rátané garáže, ktoré tam taktiež boli. Čo sa týka ceny, na túto skutočnosť dali vypracovať znalecký posudok, ktorý uvádza cenu inú ako tú, ktorú oznámili v konaní 3C 100/04, ktorá bola taktiež obstarávacou cenou. Keďže sa robili prístavby a to boli pristavované garáže, telefónna ústredňa, cena sa zmenila. Toto boli ďalšie dôvody, pre ktoré žiadal zástupca odporcu žalobu zamietnuť. Ďalej uviedol, že nemôže byť v predmetnej budove spoločenstvo vlastníkov bytov, ale výkon správy.
K tejto časti vyjadrenia zástupcu odporcu zástupca navrhovateľa uviedol, že garáže neboli zahrnuté do žalobného návrhu, teda ani do zmluvy, pretože sú hnuteľné veci a nie sú ani v spoluvlastníctve manželov R. a teda nemôžu byť ani v spoluvlastníctve navrhovateľov, keďže nie sú súčasťou budovy. Čo sa týka telefónnej ústredne, tak isto nie je to investícia do ocenenia stavby, sú to zariadenia ktoré sú síce určitou finančnou položkou, ale v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. nie sú navýšením obstarávacej ceny domu, tak isto rekonštrukcia strechy nie je investícia do budovy, ale je to údržba nehnuteľnosti, keďže strecha zatekala a tak isto navrhovatelia aj s ďalšími nájomníkmi sa na túto opravu skladali.
Súd sa oboznámil s rozhodnutím o pridelení bytu Ústavu pre hospodársku úpravu lesov Z. Ing. D. K. zo dňa 9. októbra 1975, so Zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu Ing. D. K. zo dňa 9.10.1975, s Rozhodnutím M. N. V. odbor výstavby v R. zo dňa 28.12.1974 ktorým bolo vydané užívacie a obývacie povolenie na predmetnú novostavbu, so žiadosťou Ing. D. K. o odkúpenie predmetného bytu zo dňa 12.12.1996, s návrhom zmluvy navrhovateľov o prevode vlastníctva predmetného bytu odporcom, s výpočtovým listom navrhovateľov pre stanovenie ceny bytu a pozemkov, s vyhlásením prenajímateľa L. Z., že
manželia K. nemajú žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, s listom Mesta R. adresovaným právnemu predchodcovi odporcu zo dňa 3.12.2004, so stanoviskom M. F. S. R., sekcia legislatívna a majetkoprávna zo dňa 1.7.2004, so súdom nevyžiadaným znaleckým posudkom č. 58/2007 Ing. D. K., znalkyne z odboru stavebníctva zo dňa 18.3.2007 včetne Doplnku číslo 1 zo dňa 28.3.2007, s listom L. Z. Ing. D. K. označenom ako „Opis, premeranie plôch služobného bytu“ zo dňa 20.1.2004“, s preverením údajov evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu podpísaným zástupcom L. a Ing. K., zo dňa 28.1.2004, s rozhodnutím o pridelení súpisného a orientačného čísla zo dňa 16.1.1996, s rozhodnutím M. L. H. D. P. zo dňa 7.2.1989, so žiadosťou N. L. C. zo dňa 15.5.2006,
so zriaďovacou listinou N. L. C. Z. zo dňa 22.11.2005, s rozhodnutím M. P. S. R. zo dňa 3.11.2005 ktorým bol zrušený L. Z. a s pripojeným spisom 3C 100/04 Okresného súdu Ružomberok.(obsahujúcim projektovú dokumentáciu)
V zmysle § 1 ods. 1 zákona 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v decembri roku 1996, tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
V zmysle ods. 2 citovaného §-u, tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu, na predaj bytov v rodinných domov.
V zmysle § 2 ods. 1 citovaného §-u, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
V zmysle ods. 2 citovaného §-u, bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
V zmysle ods. 3 citovaného zákona, nebytovým priestorom na účely tohto zákona sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie, nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
V zmysle ods. 4 citovaného §-u, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné, nosné a izolačné konštrukcie a zvislné nosné konštrukcie.
V zmysle ods. 5 citovaného §-u spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné teplonosné kanalizačné elektrické telefónne a plynové prípojky.
V zmysle ods. 6 citovaného §-u spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (príslušenstvo) sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacemu k domu (priľahlý pozemok).
V zmysle ods. 7 citovaného §-u, podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bez plochy lódžií a balkónov.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s
vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru.
V zmysle § 5 ods. 2 citovaného zákona, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku, zastavanom domom a priľahlom pozemku, sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností.
V zmysle § 5 ods. 3 citovaného zákona, s návrhom na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, sa predloží dokumentácia, z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu a nebytového priestoru v dome, spoločných častí domu a príslušenstva. K prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ich čísiel a identifikácia pozemku. Návrh na zápis a dokumentáciu je povinný predložiť predávajúci.
V zmysle § 6 citovaného zákona, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, najmä s bytovým družstvom.
V zmysle § 17 ods. 1 citovaného zákona, cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho.
V zmysle ods. 3 citovaného §-u dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa ods. 1, nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva a štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu,
b) obce
c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo obce
d) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c,
e) právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 18 ods. 1, ak sa byt alebo ateliér prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou obce, alebo štátu a fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. d), alebo ak ide o byty alebo ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta
a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu,
b) pri byte 2 % a pri ateliéry 0,5 % opotrebenia za každý rok veku domu, a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
V zmysle ods. 2 citovaného §-u, opotrebenie podľa ods. 1 písm. b) sa vypočíta z obstarávacej ceny domu a celková výška zníženej obstarávacej ceny domu podľa odseku 1, môže byť najviac 80 %.
V zmysle ods. 3 citovaného §-u, obstarávacou cenou domu na účely tohto zákona sa rozumie cena uvedená v účtovníctve zohľadňujúca prvú generálnu inventarizáciu majetku v roku 1955 a druhú generálnu inventarizáciu majetku v roku 1965. Ak je súčasťou obstarávacej ceny domu nebytový priestor alebo garáž, obstarávacia cena domu sa odborným prepočtom zníži o časť prislúchajúcu nebytovému priestoru alebo garáži.
V zmysle ods. 4 citovaného §-u, ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva štátu alebo obce do vlastníctva nájomcu, vlastník domu pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru je povinný poskytnúť nadobúdateľovi na úhradu ceny zrážku z ceny zistenej podľa ods. 1 vo výške 30 %.
V zmysle § 18a ods. 1 citovaného zákona, vyššiu cenu pozemku zastavaného domu a priľahlého pozemku ako cenu zistenú podľa osobitného predpisu nemožno dojednať.
V zmysle § 18b) ods. 1 citovaného zákona, ak sa predáva byt alebo ateliér z vlastníctva štátu do vlastníctva nájomcu a nadobúdateľ uhradí po podpísaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru v hotovosti najmenej
a) 15% z ceny bytu alebo ateliéru, musí zostatok uhradiť v pravidelných bezúročných splátkach do desiatich rokov odo dňa podpísania zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru,
b) 70% z ceny bytu alebo ateliéru, poskytne mu predávajúci zľavu 10% z ceny a zostatok uhradí v pravidelných bezúročných splátkach do jedného roka.
V zmysle § 23 ods. 1 citovaného zákona, z vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo
k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvu o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.
V zmysle § 27 ods. 3 citovaného zákona, vlastníci domov ktorí previedli celé obytné domy, všetky byty alebo časť bytov a nebytových priestorov v dome, do vlastníctva fyzických osôb sú povinní do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona uviesť právne vzťahy do súladu s ustanoveniami § 6,7,8,9,10 a 23.
V zmysle § 29 ods. 2 citovaného zákona, štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže a s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
V zmysle ods. 3 citovaného §-u, ustanovenie ods. 2 sa nevzťahuje na služobné byty, byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na byty vo vnútornom kúpeľnom území a území národných parkov a na byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obstarané z prostriedkov rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky od 1. januára 1995.
V zmysle § 26 odsek 1 Vládneho nariadenia 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvale prevádzky, odbory pre výstavbu rád národných výborov, vydávajú povolenia na uvedenie stavieb alebo ich prevádzkovo-ucelených častí do trvalej prevádzky (užívanie):
a) pri obytných stavbách a objektov z denníkov stavieb a objektov budovaných ako súčasť výrobných, dopravných alebo iných závodov na pozemkoch vymedzených pre tieto závody, s výnimkou obytných objektov budovaných na území vyhradenom pre ozbrojené sily a s výnimkou samostatných obytných objektov budovaných v zariadeniach orgánov ozbrojených síl.
V zmysle ods. 3 citovaného §-u, vydávanie povolení na uvedenie do trvale prevádzky odbormi pre výstavbu rád národných výborov a konania s tým spojené sa upravujú podľa zásad obsiahnutých v § 16 - 24.
V zmysle § 18 citovaného vládneho nariadenia, investor je povinný predložiť rade národného výboru
a) prehľadnú správu o priebehu výstavby so zoznamom predkladanej dokumentácie,
b) všetku dokumentáciu prevzatú od dodávateľa (§ 5 ods. 4)
V zmysle § 2 ods. 1 vyhl. 26/1969 Zb. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií č. 137/1968 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe, na výstavbu bytov poskytne štát stavebným bytovým družstvám
príspevok, a to na každý byt v sume 8.100,-Kčs a na každý m2 úžitkovej plochy bytu v príslušnom dome sumu 1.055,-Kčs, ak ide o výstavbu vykonávanú dodávateľsky, prípadne 975,-Kčs ak ide o výstavbu vykonávanú svojpomocou.
b) na úhradu cenových prirážok na územiach so sťaženými výrobnými podmienkami sa sadzby príspevku na každý m2 úžitkovej plochy bytov uvedenej pod písmenom a) zvyšujú - pri výstavbe vykonávanej dodávateľským spôsobom v B. 90,-Kčs, v určených okresoch o 60,-Kčs, pri výstavbe vykonávanej svojpomocou o 30,-Kčs v B. a o 20,-Kčs v určených okresoch.
Vychádzajúc z uvedených zákonných ust. a po vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe rozhodnutia o pridelení bytu číslo 12-30-19/1975 Zb. zo dňa 9.10.1975 ktorý vydal právny predchodca odporcu Ú. P. H. Ú. L. Z., bol navrhovateľovi v 1./ rade pridelený byt č. 2 pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa na 3. poschodí v bytovom dome na N. S. č. XXXX/XX. (predtým ČA číslo 36/B) v R.. Na základe uvedeného bola dňa 28.10.1975 uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu s navrhovateľom v 1./ rade. Uzavretím manželstva navrhovateľa v 1./ rade s navrhovateľkou v 2./ rade došlo k spoločnému nájmu manželov k tomuto bytu. Ďalej súd mal za preukázané, že navrhovateľ v 1./ rade požiadal právneho predchodcu odporcu o odpredaj predmetného bytu včetne spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a zastavanej plochy a nádvoria a to so súhlasom a vedomím navrhovateľky v 2./ rade, avšak márne. Čo sa týka charakteru predmetného domu, súd mal za preukázané z rozhodnutia M. N. V. - odbor výstavby R., číslo jednania Víst 327-1/1974 zo dňa 28.12.1974, že sa jedná o bytový dom keďže na uvedenú novostavbu vydal užívacie a obývacie povolenie v zmysle § 26 vládneho nariadenia č. 8/1956, v zmysle ktorého národné výbory vydávali povolenia na uvedenie stavieb alebo ich prevádzkovo-ucelených častí do trvalej prevádzky len pri bytových stavbách a objektoch s tým, že pri rozhodovaní mali predloženú všetku dokumentáciu. Vychádzajúc z uvedeného, s poukazom na § 135 ods. 2 OSP, keďže M. N. V. R. svojím rozhodnutím právne určil charakter domu, súd neprihliadol k tvrdeniam zástupcov odporcu, že predmetný dom nie je domom bytovým, ale jedná sa o prevádzkovú a administratívnu budovu. Súd neprihliadol k stanovisku M. F. S. R., v ktorom toto pri zaradení budovy medzi bytové domy vychádza
zo stavebného zákona vzhľadom k tomu, že zákon č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zákonom lex specialis, ktorý má vlastnú definíciu pojmu bytového domu a preto nie je možné použiť iný výklad, nakoľko by to bolo v rozpore so znením a účelom tohto zákona. Vychádzajúc z uvedeného potom mal za to, že na strane odporcu je povinnosť uzavrieť s navrhovateľmi predmetnú zmluvu. Čo sa týka ďalších námietok strany odporcu ohľadne nesúladu právneho a skutkového stavu, tj. veľkosti podlahových plôch bytov a nebytových priestorov a z toho vyplývajúceho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch, čo odporca odvodzoval zo znaleckého posudku vypracovaného súdom neustanovenou znalkyňou Ing. D. K. súd mal za to, že sa nejedná o znalecký posudok nestranný a že tento bol vypracovaný účelovo. Súd vychádzal z toho, že znalkyňa sama v znaleckom posudku na strane 3, bod 10 uvádza, že posudok vypracovala na základe osobitných požiadaviek objednávateľa tj. odporcu, ktoré spočívali v zahrnutí všetkých priestorov stanovených na tvare miestnej ohliadky do nebytových priestorov budovy, vrátane priestorov nedokončeného podkrovia, keď napriek zneniu § 20 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb. podľa ktorého nebytovým priestorom je len miestnosť alebo
súbor miestností ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie, zaradila spoločné zariadenia domu a to práčoveň, sušiareň, sklad uhlia a spoločnú časť domu - podkrovie do nebytových priestorov, a to aj v rozpore s projektovou dokumentáciou a technickou správou k tejto projektovej dokumentácii, ktorú ani nemala k dispozícii a ktorá musela byť predkladaná M. N. V. R. pri rozhodovaní o užívacom a obývacom povolení a v ktorej je stavba popísaná, v rozpore so závermi znalkyne. Vychádzajúc z uvedeného súd neprihliadol k výpočtu znalkyne ohľadne stanovenia podlahových plôch jednotlivých priestorov a k stanoveniu ňou vyrátaného podielu navrhovateľov na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch. Účelovosť znaleckého posudku súdu vyplýva aj z tej skutočnosti, že sama znalkyňa uvádza na strane 2 v bode 5.1, že sa oboznámila s listom vlastníctva č. 2808, k.ú. R., kde už bol stanovený spoluvlastnícky podiel manželov R. k stejnému bytu, nachádzajúcemu sa len na inom podlaží. Súd konštatuje, že v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 182/1993, spolu s návrhom na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre manželov R., ktorí už sú vlastníci stejného bytu ku akému sa domáhajú práva navrhovatelia, predkladal právny predchodca odporcu dokumentáciu, z ktorej musela byť zrejmá poloha a plocha bytu a nebytového priestoru v dome, spoločných častí domu a príslušenstva a museli k nej byť pripojené situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ich čísiel a identifikácie pozemku, ktoré správa katastra predtým, ako povolila vklad musela preskúmať (§ 31 zákona č. 162/1995 Zb.) Údaje uvedené na LV sú potom údajmi hodnovernými a záväznými (§ 70 citovaného zákona). Vychádzajúc z týchto skutočností, prihliadnuc k nehodnovernosti a účelovosti znaleckého posudku, súd pri stanovení spoluvlastníckeho podielu navrhovateľov vychádzal z údajov uvedených na LV číslo 2808, keďže relevantným spôsobom nebola preukázaná ich nehodnovernosť a tým nezáväznosť. Súd konštatuje, že znalkyňa sa stejného pochybenia dopustila aj pri šiestich garsónkach, ktoré taktiež zahrnula medzi nebytové priestory napriek tomu, že tieto boli stavebným úradom tj. mestským národným výborom pri rozhodovaní o užívacom a obývacom povolení určené na bývanie, ako to opätovne vyplýva z predloženej dokumentácie včetne technickej správy, ktorú mal stavebný úrad predloženú a ktorej skutočnosti taktiež podliehávali preskúmavaniu správy
katastra pri povolení vkladu týkajúceho sa prevodu vlastníckeho práva bytu a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam a pozemkom manželov R., ktorý je s predmetným bytom totožný.
Čo sa týka ďalších námietok strany odporcu vychádzajúc z uvádzaného znaleckého posudku ohľadne ceny bytu, súd jednak z týchto uvádzaných dôvodov a jednak ďalej uvedených mal za to, že posudok je nevieryhodný a účelový, keďže znalkyňa nepostupovala opätovne v súlade s ust. zákona č. 182/1993 Zb. keď sama na strane 4 Dodatku číslo 1 k znaleckému posudku uvádza, že nakoľko predmetom prevodu je byt v budove, ktorá nemá charakter bytového domu, nie je možné vyčleniť hodnotu nebytových priestorov od obstarávacej ceny objektu a je počítané s priemernou jednotkovou cenou. Ďalej z uvedeného dôvodu znalkyňa neodpočítala od obstarávacej ceny domu základný štátny príspevok, a ani príslušnú zľavu a teda postupovala v hrubom rozpore so zákonom č. 182/1993 Zb. Vychádzajúc z uvedeného ako aj z toho, že odporca nepredložil iný relevantný dôkaz o cene bytu a pozemkov, súd vychádzal z ceny tak, ako bola ustálená v konaní 3C 100/2004 pri byte manželov R., ktorý je totožný s bytom navrhovateľov
a ktorá cena nebola v konaní 3C 100/2004 spochybňovaná, keď predmetný rozsudok po preskúmaní a potvrdení krajským súdom už nadobudol právoplatnosť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého, súd prizná účastníkovi konania ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže navrhovatelia mali plní úspech vo veci, súd im priznal náhradu trov konania predstavujúcich zaplatený súdny poplatok 1.000,-Sk a cestovné navrhovateľa v 1./ rade na hlavné pojednávanie 22.4.2008 z T. do R. a späť podľa priložených cestovných lístkov 584,-Sk a náhradu straty na zárobku 872,-Sk tj. spolu 1.456,-Sk ako aj odmenu za zastupovanie advokátom, pričom základ pre výpočet tarifnej odmeny bola kúpna cena bytu a pozemkov v sume 33.423,-Sk, čím podľa ust. § 10 ods. 1, v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Zb. jeden úkon predstavoval 2.960,-Sk (1.850,-Sk x 2 zastúpené osoby = 3.700,-Sk - 20 % tj. 740,-Sk = 2.960,-Sk). Následne súd priznal advokátovi odmenu za prípravu a prevzatie zastúpenia 2.960,-Sk + 150,-Sk režijný paušál (3.110,-Sk), za podanie návrhu na súdu 2.960,- Sk + 150,-Sk režijný paušál (3.110,-Sk), za účasť na pojednávaní 22.11.2005 2.960,-Sk + 150,-Sk režijný paušál (3.110,-Sk), za stratu času ktorá predstavuje čas strávený advokátom cestou z D. K. do R. a späť spolu za 2 polhodiny po 250,-Sk tj. 500,-Sk, za účasť na pojednávaní 24.10.2006 1-inu odmeny tj. 740,-Sk, keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci + 163,-Sk režijný paušál a strata času ktorá predstavuje čas strávený advokátom cestou z D. K. do R. a späť za 2 polhodiny po 273,- Sk tj. 546,-Sk, za rokovanie s protistranou dňa 8.12.2006 v sídle odporcu vo Z. 2.960,-Sk + 163,-Sk režijný paušál (3.123,-Sk), + strata času dňa 8.12.2006 za 6 polhodín x 273,-Sk tj. 1.638,-Sk, za účasť na pojednávaní 10.4.2007 2.960 + 178,-Sk režijný paušál tj.(3.138,-Sk), + strata času ktorá predstavuje čas strávený advokátom cestou z D. K. do R. a späť za dve polhodiny po 297,-Sk tj. 594,-Sk, za vypracovanie právneho rozboru vo veci tj. vyjadrenie sa k znaleckému posudku zo dňa 4.6.2007 2.960,-Sk + 178,-Sk režijný paušál (3.138,-Sk), za účasť na pojednávaní dňa 22.4.2008 2.960,-Sk + 190,-Sk režijný paušál (3.150,-Sk) a strata času ktorá predstavuje čas strávený advokátom cestou z D. K. do R. a späť za dve polhodiny po 317,-Sk tj. 634,-Sk a náhrada za použitie osobného motorového vozidla DK AA 579, 3.008,- Sk (za účasť na pojednávaní 22.11.2005, počet ubehnutých km 36 x 6,20 Sk/km základná náhrada 223,-Sk + náhrada za pohonné hmoty 0,08 x 39,12 Sk x 36 km tj. 113,-Sk, spolu 336,-Sk, za účasť na pojednávaní 24.10.2006 36 x 6,20 Sk základná náhrada tj. 223,-Sk a náhrada za pohonné hmoty 0,08 x 37,41 Sk x 36 km tj. 108,-Sk spolu 331,-Sk, rokovanie s odporcom 8.12.2006 vo Z. - počet ubehnutých km 184 x 6,20 Sk základná náhrada tj. 1.141,-Sk a náhrada za pohonné hmoty 0,08 x 36,23 Sk x 184 km tj. 533,-Sk tj. 1.674,-Sk, účasť na pojednávaní 10.4.2007 36 km x 6,20 Sk/km, základná náhrada 223,- Sk a náhrada za pohonné hmoty 0,08 x 37,46 Sk x 36 km tj. 108,-Sk tj. 331,-Sk a účasť na pojednávaní 22.4.2008 36 km x 6,20 Sk/km, základná náhrada 223,-Sk a náhrada za pohonné hmoty 0,08 x 39,35 Sk x 36 km tj. 113,-Sk spolu 336,-Sk.) Trovy konania spolu 32.158,-Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, cestou tohto súdu na Krajský súd v Žiline, v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvádza, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované.