Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-71-2001.pdf
PDF · 100.03 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-7C/71/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcov:
1) J. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom J. č. XX,. 2a) M. G., rod. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. 2b) O. P., rod. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom K., Z. X,. 3) M. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. O. XXX,. všetci zast. JUDr. T. S., advokátom so sídlom v K., M. XX,. proti žalovaným: 1) Obec K. P., 2) R. P., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. P. č. XX,. obaja zast. JUDr. J. S., advokátkou so sídlom v K. P. č. XX,. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť, zapísaná na liste vlastníctva č. 992 k.ú. K. P. ako parcela č. 100/7 o výmere 333 m2 a parcela 100/12 o výmere 93 m2 v rozsahu, v akom je vo výmere 2 m2 vytvorená z parcely 295 a vo výmere 177 m2 z parcely č. 296, oboch vedených na LV 933 k.ú. K. P., patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade v podiele 27/63, žalobcu v 3. rade v podiele 18/63 a podiel 18/63 patrí do dedičstva po neb. M. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelej 2.5.2004.
Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely č. 100/7 o výmere 333 m 2 a parcely č. 100/12 o výmere 93 m2 zapísanej na LV 992 k.ú. K. P. (predtým vedená jednotne ako parcela č. 100/7 o výmere 426 m2 a bola zapísaná na LV č. 430) a to v takom rozsahu, v akom sú vytvorené z parcely č. 295 vo výmere 2 m2 a za parcely č. 296 vo výmere 177 m2, oboch zapísaných na LV 933 k.ú. K. P..
Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Ako súd z oboznámeného LV č. 933 zistil, na tomto liste vlastníctva je zapísaná parcela č. 295 - orná pôda o výmere 1230 m2 a parc. č. 296 - orná pôda o výmere 513 m2, ku ktorým ako podieloví spoluvlastníci boli zapísaní: žalobkyňa v 1. rade v podiele 27/63, žalobca v 3. rade v podiele 18/63 a právna predchodkyňa žalobcov 2a) a 2b) (neb. M. B.) v podiele 18/63.
Z listu vlastníctva, predtým vedeného pod č. 430 súd zistil, že v čase začatia konania bola na ňom zapísaná parcela KN: 100/7 - zastavaná plocha o výmere 426 m2 a ako vlastník k nej bola zapísaná Obec K. P.. Počas sporu Obec K. P. kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 18.5.2001 a registrovanou na Správe katastra Košice-okolie pod č.V 746/01 dňa 31.5.2001 previedol svoje vlastníctvo k tejto parcele na žalovaného v 2. rade. Na základe uvedenej skutočnosti bola parcela 100/7 zapísaná na nové LV č. 992 a v súčasnosti je na ňom vedená ako parcela č. 100/7 o výmere 333 m2 a parcela č. 100/12 o výmere 93 m2.
K tejto zmene v spôsobe zápisu parcely č. 100/7 došlo na základe geometrického plánu č. 43/2004 (na č.l. 67 súdneho spisu)
Žalobcovia sa svojho vlastníctva domáhali na základe toho, že ako tvrdili, oni sami ale ani ich právni predchodcovia nevykonali žiaden právny úkon, smerujúci k vzniku vlastníckeho práva k častiam parciel 295 a 296, z ktorých bola parcela 100/7 vytvorená, pričom svoje vlastnícke právo nevedia inak preukázať.
Žalovaná v 1. rade tvrdila, že vlastníctvo k parcele nadobudla na základe delimitačného protokolu ohľadom nehnuteľného majetku a to podľa zoznamu - dodatku č. 45/1997/OÚ/Ba- v zmysle § 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a ku ktorému k 23. - 24.11.1990 vykonával právo hospodárenia bývalý MNV. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalovaná predložila súdu tento zoznam (č.l. 101 súdneho spisu), z ktorého bolo zistené, že medzi nimi je aj parcela č. 100/7. Po tejto delimitácii žalovaná v 1. rade podala žiadosť o zápis nehnuteľností do katastra. Žalovaná však tvrdila, že už štát prostredníctvom MNV po tom, ako získal vlastníctvo k parcele 100/7 vykonával svoje vlastnícke práva tým, že s ňu ako svojou aj naložil.
Žalovaná tvrdila a súdu skutočne listinami preukázala, že: rozhodnutím bývalého
ONV- finančného odboru Košice-vidiek č.: Fin.5315/82/Ba z 26.8.1982 bola parcela č. 100/7 pridelená do osobného užívania manželom Ing. M. a E. K.. Keďže nesplnili zákonné podmienky, toto právo im bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Košice-vidiek 8C 732/1990 z 5.11.1990, právoplatným 6.6.1991.
Ako súd z obsahu tohto rozsudku zistil, právo osobného užívania im vzniklo na základe dohody, uzavaretej s MNV dňa 15.9.1982, registrovanej na ŠN Košice-vidiek dňa 17.9.1982 pod č.: R II316/82. V tom čase bola parcela 100/7 zapísaná na LV 280 k.ú. K. P..
Žalovaná v 1. rade už ako vlastník kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 18.4.1997 previedla svoje vlastníctvo na M. a C. M., ktorá bola na katastrálnom úrade registrovaná pod č.V 569/97. Z dôvodu, že manželia M. v rozpore so zmluvou nepostavili na parcele č. 100/7 rodinný dom, žalovaná v 1. rade dňa 26.6.2000 od tejto zmluvy odstúpila a bola k parcele č. 100/7 opäť zapísaná ako vlastník. K ďalšiemu prevodu, ako už bolo uvedené vyššie, došlo na žalovaného v 2. rade dňa 18.5.2001.
Žalovaná tvrdila, že vlastníctvo k parcele č. 100/7 nadobudla od štátu titulom delimitácie zákonným spôsobom a preto ako vlastník s ňou mohla aj takto nakladať.
Žalovaný v 2. rade sa k okolnostiam, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy ako aj k okolnostiam v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva obce vyjadriť nevedel.
Za účelom preukázania žalobcami namietaných skutočností, a síce či, kedy a ako nadobudol štát vlastníctvo k predmetnej parcele v rozsahu parciel 295 a 296 žalovaná predložila a ja súd zadovážil viacero listín, z ktorých je možné zistiť túto postupnosť:
1) v rámci výstavby 6 bytových jednotiek v Obci K. P. bola dňa 5.7.1973 zo strany S. - inžinierskej organizácie K. zaslaná výzva pre O. B. (ženatého s A. rod. P.)E. B. a J. B. - (právnych predchodcov žalobcov ) výzva -návrh na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom parcely 296 za výmeru 495 m2 v hodnote 1 980 Kčs. Ohľadom tejto skutočnosti žalovaná v 1. rade tvrdila, že k zaplateniu kúpnej ceny za podiel J. B. 6/7-ín došlo uložením do depozitu, pričom J. B. si kúpnu cenu neprevzal.
2) ako vyplýva zo zápisnice, spísanej dňa 27.8.1974 s E. B. a J. B., ktorý bol ustanovený ako opatrovník O. B. (v tom čase na neznámom mieste resp. zomrel), J. B. s vyvlastnením podielu O. B. 1/7 súhlasil, lebo „to bolo vo verejnom záujme“. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 27.9.1974 (č.l. 88 - druhá strana) vyplýva, že: „z parc. č. 296 o celkovej výmere 690 m2 sa vyvlastňuje 1/7 z plochy 495 m2, t.j. 70,7 m2 na ostatne 6/7 z tejto parcely bola uzavretá kúpna zmluva...“
3) z takto vyvlastnených častí jednotlivých parciel bola vytvorená parcela 280/31
- stavebná plocha o výmere 3322 m2 tak, ako to vyplýva z výkazu plôch z 28.3.1973 (č.l. 121 a 175 - 179). Z tohto výkazu výmer vyplýva, že predmetom záberu z parcely č. 296 bola výmera 495 m2.
Hoci zo štátneho archívu MV SR bola súdu predložená fotokópia výzvy S. K. na uzavretie kúpnej zmluvy z 5.7.1973 pre O. B. (ženatého s A. rod. P.), E. B. a J. B. - (právnych predchodcov žalobcov), bolo mu zároveň oznámené, že ani v archíve sa žiadna kúpna zmluva s uvedeným osobami nenachádza (č.l. 122).
Vzhľadom na to, že v prebiehajúcom súdnom konaní nie je predmetom konania parcela 295 a 296 v tom rozsahu, v akom boli obe zabrané pre výstavbu 6 b.j. v rámci investičnej výstavby z roku 1974, preto sa súd ďalej týmito skutočnosťami nezaoberal a zmienil sa o nich iba z dôvodu situačného kontextu.
Ako zo zhodnej výpovede účastníkov konania vyplynulo, investičná akcia výstavby 6 b.j. v obci sa totiž realizovala v úplne inom čase a na úplne inom mieste než sa parcela č. 100/7 nachádza. Situácia, ktorá viedla k podaniu predmetnej žaloby, nastala až v priebehu rokov 1980 - 1982.
Súd z predloženého Územného rozhodnutia ONV Košice-vidiek č.: Výst.: 816/190 -Gl. z 7.2.1980 zistil, že za účelom povolenia výstavby novostavieb rodinných domov sa určil stavebný obvod tak, ako to bolo zakreslené na vytyčovacom náčrte na snímke z pozemkovej mapy (č.l. 75) a bol pracovne označený ako parcela 100/1.
Aj vo vzťahu k tomuto stavebnému obvodu bolo zahájené vyvlastňovacie konanie, o čom svedčí rozhodnutie ONV Košice-vidiek č. UP 1484/82 -Dr.Šu z 15.4.1982, právoplatné 1.6.1982 (č..l. 94) Z tohto rozhodnutia vyplýva, že vyvlastnenie prebehlo voči viacerým vlastníkom súkromných pozemkov, z ktorých sa tento stavebný obvod skladal. Pre účely vzniku jednotlivých nových stavebných parciel bol stavebný obvod, označený v situačnom náčrte ako parcela č. 100/1, rozčlenený geometrickým plánom č.241-1-1-3602-026 z februára 1981. Geometrickým plánom č. 241-1-1-3602-026 z februára 1981 tak o.i. vznikla aj parcela č. 100/7 - stavebná plocha o výmere 426 m2, a pozostávala z: 36 m2 z parcely mpč 292, 102 m2 z parcely mpč.293, 177 m2 z parcely mpč. 296, 34 m2 z parcely mpč.297, 10 m2 z parcely mpč. 300, 60 m2 z parcely mpč. 343 (neknihovanej), z 5 m2 z parcely mpč. 294 a 2 m2 z parcely mpč. 295. Z tohto rozhodnutia však vyplýva aj to, že predmetom vyvlastnenia boli časti parciel mpč. 272, 281,288, 297, 300, 289, 276. Parcely č. 295 a 296 a ani ich časti teda predmetom tohto vyvlastňovacieho konania vôbec neboli.
J. B. - právny predchodca účastníkov - dňa 4.9.1983 zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo ukončené rozhodnutím D 930/83 - 24, právoplatným dňa 5.6.1985, pričom parcely 295 a 296 vrátane ostatnej poľnohospodárskej u pôdy zdedila M. B. (pôvodná žalobkyňa v 2. rade). V prípade, ak by došlo k poskytnutiu náhrady z akéhokoľvek titulu, bola povinná svojim súrodencom (žalobcom 1 a 3) vyplatiť ich podiel 1/3.
Poľnohospodárska pôda bola následne predmetom vyrovnania znížených dedičských podielov , ktorú žalobcovia uzavreli dňa 12.8.1993 vo forme notárskej zápisnice N 123/93, Nz 123/93. Z obsahu tejto zápisnice je zrejmé, že predmetom vyrovnania boli aj parcely, zapísané v PK vložke 28 k.ú. K. P. ako parcela mpč. 295 - roľa o výmere 1230 m2, parcela 296 - roľa o výmere 690 m2. Na základe tejto dohody boli všetci traja zapísaní do listu vlastníctva č. 933 ako podieloví spoluvlastníci v rozsahu: žalobkyňa 1) v podiele 27/63, pôvodná žalobkyňa 2) v podiele 18/63 a žalobca 3) v podiele 18/63.
Parcela číslo 296 mala výmeru 690 m2 aj v čase vyhotovovania geometrického plánu č.241-1-1-3602-026, ktorým bola novovytvorená parcela 100/7 zameraná a zidentifikovaná. Ako však z listu vlastníctva č.512, vyhotoveného katastrálnym úradom Košice-vidiek dňa 22.11.1995 vyplýva, parcela č. 296 tu má výmeru už iba 513 m2 t.j. o 177 m2 menej.
Súd vypočul i niekoľko svedkov a to: Ing. M. K., ktorému spolu s manželkou bola parcela100/7 pridelená ešte v r. 1982, ten však nič podstatné neuviedol. Spomenul iba, že parcela bola zrastená, boli na nej dve marhule a asi dve vŕby. Pozemok čiastočne vyčistili, vyklčovali, no k výstavbe domu nedošlo, nakoľko sa odsťahovali do inej obce. Právo osobného užívania im bolo zrušené rozhodnutím súdu.
Svedkyňa M. M. vypovedala, že aj ona s manželom mala v úmysle postaviť si na parcele 100/7 rodinný dom, no vzhľadom na to, že nezačali s výstavbou domu v súlade so zmluvou (z roku 1997), obec od zmluvy odstúpila. Uviedla, tiež, že v danom čase p. B. pýtala od jej manžela 60 000,-Sk, za svoju parcelu a vykrikovala podobné veci vždy, keď išla okolo. Svedkyňa však odpovedala tak, že oni zaplatili kúpnu cenu obci a teda jej nemajú za čo platiť.
Súd sa v podstate nič pre vec dôležité nedozvedel ani z výpovede svedkov M. J. a J. S. - vedľajších susedov, súčasných vlastníkov parciel 100/8 a 100/6. Vypovedali, že k minulosti, vzťahujúcej sa na parcelu 100/7 sa v podstate yyjadriť nevedia a nevedeli ani o žiadnych nezhodách. Svedok M. J. iba doplnil, že v roku 1980 vykonával funkciu predsedu MNV, ktoré zabezpečovalo iba niektoré záležitosti súvisiace s novým stavebným obvodom. V tom istom roku však jeho funkčné obdobie skončilo a preto sa k otázke, či, kto, ako a kedy právne vysporiadal vlastníctvo k pozemkom, sa vyjadriť nevedel.
Súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy osobitne i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Podľa § 868 OZ: Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 134 Obč. zák.ods. 1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 129 ods. 1) OZ: Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1) OZ: Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnej veci sa stáva oprávnený držiteľ, ktorý má takúto vec nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, pričom do tejto doby sa započítava
aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Predpokladmi pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sú spôsobilosť subjektu vydržania, spôsobilosť predmetu vydržania, oprávnenosť držby a dobromyseľnosť držby po zákonom stanovenú dobu. Oprávneným držiteľom je pritom držiteľ, ktorý nakladá s vecou v zmysel ust. § 130 ods. 1 OZ, teda so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí.
V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že parcela č. 100/7 bola na list vlastníctva zapísaná v prospech Československého štátu. Ten prostredníctvom MNV Košická Polianka nakladal s touto parcelou tak, že najprv bola pridelená do osobného užívania manželom K., v roku 1997 bola odpredaná manželom M., a po odstúpení obce od zmluvy vola v r. 2001 predaná žalovanému v 2. rade. Dôležitým zistením v rámci tohto konania bola skutočnosť, že sa nepodarilo žiadnemu z účastníkov preukázať, na základe akého titulu (kúpna príp. zámenná zmluva, darovacia zmluva, vyvlastnenie ...) štát do držby a užívania parcely č. 100/7 vstúpil a na základe akého právneho dokumentu bol štát zapísaný k nej ako vlastník. Neexistencia právneho titulu má za následok to, že nemohol byť štát zapísaný ako vlastník.
Súd sa však v tomto kontexte zaoberal aj prejudiciálnou otázkou a síce, či obec nemohla nadobudnúť vlastníctvo aj z iného právneho dôvodu (napr. vydržania).
Ak teda štát nemohol nadobudnúť vlastníctvo k celej parcele č. 100/7 (v rozsahu predmetu konania t.j. k parcelám 295 a 296), keďže nebola preukázaná žiadna relevantná listina na základe ktorej by k tomu vôbec mohlo dôjsť, možno konštatovať, že štát vlastníctvo titulom vydržania vlastníctvo nadobudnúť nemohol.
Žalovaná v 1. rade - Obec K. P. však vstúpila do držby parcely 100/7 dňom účinnosti zákona 138/1991 Zb. o majetku obcí t.j.1.5.1991 a teda týmto dňom nadobudla vlastníctvo priamo zo zákona. Nemusela však mať vedomosti o tom, akým spôsobom nadobudol vlastníctvo jej právny predchodca (štát) a teda u nej by sa o dobromyseľnosti a oprávnenosti dalo hovoriť.
Doba 10 rokov, vyžadovaná zákonom pre vydržanie však bola v tomto prípade pretrhnutá podaním žaloby na súde dňa 6.2.2001. Tým, že k tomuto dňu neuplynula zákonom stanovená lehota, nemohla sa žalovaná v 1. rade stať vlastníkom nehnuteľnosti - parcely 295 a 296 a teda nemohla platne previesť na iného viac práv, než mala sama.
Žalobcovia nadobudli svoje vlastníctvo originálnym spôsobom (dedením a následne vyrovnaním znížených dedičských podielov), a preto súd dôvodne podanej žalobe vyhovel s tým, že rozsah spoluvlastníckych podielov u každého z nich zodpovedá ich spoluvlastníckym podielom ku zvyšku parcely 295 a 296 na LV 933. Podiel neb. žalobkyne v 2. rade však bol určený do dedičstva po nej.
V danom prípade žalobcovia boli síce v konaní úspešní, no súd žiadnemu z účastníkov náhradu nepriznal a to podľa § 150 OSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že právny stav, ktorý ohľadom parcely 100/7 v rozsahu, v akom došlo zo strany štátu k neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv žalobcov, resp. ešte ich právnych predchodcov nespôsobila priamo ani jedna z procesných strán a v podstate ich vzájomné právne postavenie záviselo od rozhodnutia súdu.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia
na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.