Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/91/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2023 v Rožňave,

rozhodol:

Ožalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., A. C., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody D., E. XX

j e v i n n ý,

že dňa 12.07.2023 v čase medzi 13:00 hod. až 13:20 hod., pred budovou neurologickej ambulancie F. G. E. na G. H. I. X J. C., po predchádzajúcej slovnej hádke so svojou bývalou družkou - poškodenou K. L., sa poškodenej pred vstupnými dverami do čakárne ambulancie vyhrážal slovami, že M. zomrie a nebude žiť, a súčasne jej nastriekal do oblasti tváre a očí horľavú látku (benzín) z plastovej fľaše, ktorú si na miesto priniesol so sebou, pričom touto tekutinou polial aj vstupné dvere a podlahu pri vstupe do čakárne a do priestorov čakárne zároveň vhodil horiaci ohorok cigarety, pričom po tom, ako poškodená vošla do čakárne a zatvorila vstupné dvere, pred budovou ambulancie nastriekal horľavú tekutinu (benzín) do oblasti očí aj poškodenej D. L., ktorá pred obvineným takisto ušla do čakárne a poškodenému K. N., ktorý mu chcel v jeho konaní zabrániť, a následne, v snahe dokonať svoje konanie a spôsobiť poškodeným ťažkú ujmu na zdraví, násilím vytláčal vstupné dvere do čakárne ambulancie, kam znova nastriekal horľavú tekutinu, a pomocou zápaliek chcel dosiahnuť jej zapálenie, čo sa mu však nepodarilo,

vzápätí pri odchode z uvedenej neurologickej ambulancie opätovne striekal horľavú tekutinu na poškodeného K. N. ako aj na kapotu a čelné sklo osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, EČV: C. a pomocou zápaliek sa pokúšal dosiahnuť jej zapálenie, a týmto konaním spôsobil jednotlivým poškodeným popáleniny rohovky a spojovkového vaku oka s dobou liečenia v trvaní do 7 dní a zároveň spôsobil škodu na zariadení ambulancie poškodenej spoločnosti Neuroviv, s. r. o., vo výške najmenej 23,40 eur,

pričom k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodených K. L., D. L. a K. N. a k poškodeniu uvedeného osobného motorového vozidla nedošlo len v dôsledku pohotovej reakcie osôb prítomných v čakárni ambulancie, ktorí zabránili vstupu obvineného do čakárne, uhasili vhodený ohorok cigarety a zabránili tak možnosti dokonania činu a čiastočne aj v dôsledku roztržitosti obvineného, ktorému sa opakovane nepodarilo zapáliť ním použité zápalky,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu činu nedošlo a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle poškodiť cudziu vec a spôsobiť tak na cudzom majetku malú škodu, avšak k dokonaniu činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa , /2005 Z.z. v znení v štádiu pokusu podľa citovaného v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa , citovaného a prečinom poškodzovania cudzej veci podľa citovaného v štádiu pokusu podľa citovaného a súd ho o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení s použitím , (per analogiam) na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 42 (štyridsiatich dvoch) mesiacov nepodmienečne.

Podľa súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej spoločnosti: Neuroviv, s.r.o., IČO: 54 931 096, so sídlom C., G. XXX/X, A. C., zastúpenej konateľkou F. G. E., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., G. XXX/X, A. C., spôsobenú škodu vo výške 23,40,- eur (dvadsaťtri eur aj štyridsať centov).

Podľa súd poškodenú spoločnosť Neuroviv, s.r.o., IČO: 54 931 096, so sídlom C., G. XXX/X, A. C., zastúpenej konateľkou F. G. E., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., G. XXX/X, A. C., so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením , d, f, g, kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, že bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy, ktoré sa mu kladú za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, prípadne ochranných opatrení.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako aj zo súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutkov. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaných skutkov. Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné bez pochýb vyvodiť záver, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu činu nedošlo

a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa , . Tým, že sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe, naplnil aj všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , . Tým, že sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle poškodiť cudziu vec a spôsobiť tak na cudzom majetku malú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, naplnil taktiež všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokusu prečinu poškodzovania cudzej veci podľa .

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochranu zdravia ľudí, ochrane majetku a iných práv a slobôd.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva jeden záznam z roku 2023, kedy sa obžalovaný dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa a to tým spôsobom, že fyzicky napadol inú osobu tak, že ju dvakrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre a strčil ju na plechový plot, za čo bol potrestaný v rozkaznom konaní pokutou vo výške 10 eur. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 8 - krát súdne trestaný, a to za rôznu trestnú činnosť a tiež to že vykonal viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody (naposledy 08.01.2001). Posledné odsúdenie obžalovaného je z roku 2008 za prečin poškodzovania cudzej veci podľa Tr. znalkyne MUDr. Jany Greškovej, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania skutkov plne zachované, pričom nebola zistená závislosť obžalovaného na alkohole ani omamných či psychotropných látkach a taktiež vyplynulo, že u obžalovaného ide o poruchu osobnosti a že v budúcnosti sa z tohto dôvodu ako aj z dôvodu nepoučenia sa z predchádzajúcich odsúdení môže dopustiť porúch správania. Uloženie ochranných opatrení nebolo znalkyňou indikované.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení . Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia (nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov), ďalej podľa , pričom súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa obžalovaného a prejavenie ľútosti ( ) a na jednu priťažujúcu okolnosť - obžalovaný spáchal viac trestných činov ( ). Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť – bol už za trestný čin odsúdený ( ) a to z už vyššie spomenutého dôvodu a to, že všetky odsúdenia obžalovaného sú zahladené.

Podľa má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody zníženú o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v ods. 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať

rokov. V zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NSSR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 vyplýva, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácií vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Súd teda pri rozhodovaní o druhu a výške trestu prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na prejavenú ľútosť obžalovaného nad svojim konaním, na jeho uznanie viny a priznanie sa k spáchaniu činov. Ako už bolo uvedené, obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, pričom žiadne z predchádzajúcich (aj nepodmienečných) odsúdení na neho nemali požadovaný nápravný vplyv, keďže sa dopustil predmetnej trestnej činnosti. Je však tiež na druhej strane potrebné podotknúť, že obžalovaný sa od roku 2008 (t. j. 15 rokov) nedopustil žiadnej trestnej činnosti, čo súd pri ukladaní trestu zohľadnil. Základná trestná sadzba stanovená zákonom pri trestnom čine najprísnejšom trestnom, v danom prípade je ním (pokus) zločinu ublíženia na zdraví podľa podľa , je 5 rokov až 12 rokov trestu odňatia slobody. V súlade s ustanovením , pri rovnovážnom pomere jednej poľahčujúcej okolnosti a jednej priťažujúcej okolnosti súd vychádzal práve z uvedenej trestnej sadzby, kedy nemusel zvyšovať ani znižovať hranice trestných sadzieb uvedeného zločinu. Súd pri ukladaní trestu použil analógiu tak ako to upravuje vyššie citované stanovisko trestnoprávneho kolégia NSSR a teda mimoriadne znížil trest pod dolnú, zákonom stanovenú trestnú sadzbu (piatich rokov). Za takýchto okolností pri použití základnej trestnej sadzby stanovenej zákonom 5-12 rokov trestu odňatia slobody (pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol rovnaký), súd znížil dolnú hranicu trestnej sadzby o takmer jednu tretinu a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyridsať dva mesiacov. V danom prípade, iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody nepripadal do úvahy a to najmä vzhľadom závažnosť spáchaných skutkov ale najmä na výšku uloženého trestu. Súd je toho názoru, že iný ako nepodmienečný trest v danom prípade neprichádzal do úvahy.

Súd zároveň obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

V súlade s uplatnenými nárokmi poškodenej F. G. E. a objektívne preukázanou výškou spôsobenej škody (odborným vyjadrením) súd uložil obžalovanému aj povinnosť uhradiť túto škodu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zo zvyškom nároku poškodenú F. G. E. odkázal na civilný proces, nakoľko presahujúca výška škody nebola v trestnom konaní nijakým spôsobom preukázaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba ( ). Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala ( )