Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/102/2022

Uznesenie

– 2 –

Krajský súd 23Co/102/2022- v Trnave IČS: XXXXXXXXXX Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, zast.: Oľga Šajdíková - advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 50 157 337, Kašmírska 24, Bratislava, proti žalovanému: A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, doručovacia adresa: F. X, G., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 08.03.2022, č. k. -863, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

– 23 –

Krajský súd 23Co/102/2022- v Trnave IČS: 2513206661 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto: „I. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nachádzajúcich sa pôvodne v dome so súp. č. XX H. D., prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne veci: 1.) posteľ s matracom v izbe č. 1 na poschodí domu, nadobudnuté v roku 2009 za 629 €, v zostatkovej hodnote 20 €; 2.) skriňová stena v izbe č. 1 na poschodí domu, nadobudnutá v roku 2010 za 300 €, v zostatkovej hodnote 33 €; 3.) skriňa v izbe č. 1 na poschodí domu nadobudnutá v roku 2010 za 80 €, v zostatkovej hodnote 12 €; 4.) stôl v izbe č. 1 na poschodí domu nadobudnutý v roku 2009, v zostatkovej hodnote 9 €; 5.) 2 ks policové regály v izbe č. 1 na poschodí domu, v zostatkovej hodnote 8 €; 6.) vešiak Sluha v izbe č. 1 na poschodí domu, nadobudnutý za 20 €, v zostatkovej hodnote 3 €; 7.) 2 ks svietidlá v izbe č. 1 na poschodí, nadobudnuté v roku 2010 za 200 €, v zostatkovej hodnote 8 €; 8.) golfový set, v garáži, nadobudnutý v rokoch 2011 – 2012, v zostatkovej hodnote 60 €; 9.) lis na hrozno, v lisovni, nadobudnutý v roku 1998, v zostatkovej hodnote 40 €; 10.) benzínová kosačka zn. Alko, v lisovni, nadobudnutá v roku 2004 za 298,75 €; v zostatkovej hodnote 45 €; 11.) orezávač tují zn. Husquarna, pôvodne v lisovni, nadobudnutý v roku 2009 za 320 €, v zostatkovej hodnote 35 €; 12.) nerezové čerpadlo s hadicou dĺžky 10 metrov, pôvodne v pivnici, nadobudnuté v roku 2008 za 400 €, v zostatkovej hodnote 60 €;

13.) nerezový regál v špajze, v zostatkovej hodnote 12 €; 14.) svietidlo v špajze, v zostatkovej hodnote 5 €; 15.) skriňa – regál v pivnici, nadobudnutá v roku 2004, v zostatkovej hodnote 12 €; 16.) trampolína v pivnici, v zostatkovej hodnote 25 €; 17.) váľanda v izbe č. 2 na poschodí domu súp. č. XX H. D., nadobudnutá v roku 1998, v zostatkovej hodnote 10 €; 18.) regál na topánky v šatníku, nadobudnutý v roku 2010 za 70 €, v zostatkovej hodnote 5 €; 19.) 2 ks taška v šatníku, v zostatkovej hodnote 8 €; 20.) 2 ks kufor v šatníku, v zostatkovej hodnote 10 €; 21.) svietidlo v šatníku, v zostatkovej hodnote 4 €á; 22.) vešiaková stena v predsieni, nadobudnutá v roku 2011 za 150 €, v zostatkovej hodnote 12 €; 23.) manželská posteľ s matracmi v spálni, nadobudnuté v roku 2008 spolu za 1.200 €, v zostatkovej hodnote 30 €; 24.) žehliaca doska v spálni, v zostatkovej hodnote 2 €á; 25.) žehlička v spálni, v zostatkovej hodnote 8 €; 26.) 2 ks závesy v spálni, kúpené v obchode Ikea, v zostatkovej hodnote 2 €á; 27.) 2 ks elektrické radiátory v spálni nadobudnuté spolu za 160 €, v zostatkovej hodnote 40 €; 28.) 2 ks skrinky v spálni, v zostatkovej hodnote 12 €; 29.) stolík pod umývadlom, v kúpeľni, nadobudnutý v roku 2011 za 200 €, v zostatkovej hodnote 12 €; 30.) 2 ks sušiaky v kúpeľni, v zostatkovej hodnote 4 €á; 31.) svietidlo nad umývadlom, v kúpeľni, nadobudnuté v roku 2008, v zostatkovej hodnote 3 €á; 32.) 3 ks stropné svietidlá v kúpeľni, v zostatkovej hodnote 9 €; 33.) stolík v izbe pre hobby, na prízemí domu, v zostatkovej hodnote 10 €; 34.) polička v izbe pre hobby, na prízemí domu, v zostatkovej hodnote 5 €; 35.) trojdielna knižnica v izbe pre hobby, na prízemí domu, nadobudnutá za 750 €, v zostatkovej hodnote 23 €; 36.) stropné svietidlo v izbe pre hobby, na prízemí domu, v zostatkovej hodnote 5 €; 37.) otočná stolička v izbe pre hobby, na prízemí domu, v zostatkovej hodnote 10 €; 38.) rýchlovarná kanvica v kuchyni, nadobudnutá v roku 2011 za 20 €, v zostatkovej hodnote 5 €; 39.) filter na vodu v kuchyni, nadobudnutý v rokoch 2004-2008 za 1.500 €, v zostatkovej hodnote 28 €; 40.) kuchynský robot v kuchyni, nadobudnutý za 170 €, v zostatkovej hodnote 18 €; 41.) mixér zn. Braun v kuchyni, v zostatkovej hodnote 13 €; 42.) súprava riadov zn. Zepter, nože a misky, pôvodne v kuchyni, nadobudnuté za 2.000 €, v zostatkovej hodnote 35 €; 43.) porcelánový riad a príbor v kuchyni, nadobudnuté za 1.000 €, v zostatkovej hodnote 25 €; 44.) 3 ks barové stoličky v kuchyni, nadobudnuté v roku 2007, v zostatkovej hodnote 24 €; 45.) 6-dielna jedálenská súprava v kuchyni, v zostatkovej hodnote 18 €; 46.) nástenné hodiny v kuchyni, v zostatkovej hodnote 5 €; 47.) 6 ks stoličky v kuchyni, nadobudnuté v roku 2008, v zostatkovej hodnote 30 €; 48.) komoda v kuchyni, v zostatkovej hodnote 10 €; 49.) svietidlo v kuchyni, v zostatkovej hodnote 8 €; 50.) 3 ks mlynčeky v kuchyni, v zostatkovej hodnote 9 €; 51.) sedacia súprava a kreslá 2 ks v obývačke, nadobudnuté v roku 2009 za 1.000 €, v zostatkovej hodnote 28 €; 52.) stolík so sklom v obývačke, v zostatkovej hodnote 15 €; 53.) stojanové svietidlo v obývačke, v zostatkovej hodnote 8 €; 54.) závesy vrátane závesného systému 2 ks, v obývačke, kúpené v obchode Ikea v roku 2008, v zostatkovej hodnote 5 €; 55.) luster zn. Brilux v obývačke, nadobudnutý v roku 2009 za 600 €, v zostatkovej hodnote 12 €; 56.) obývačková stena v obývačke, nadobudnutá v roku 2009 za 1.600 €, v zostatkovej hodnote 40 €; 57.) televízor spolu s reproduktorom a so satelitným tanierom v obývačke, nadobudnuté v roku 2009 spolu za 3.000 €, v zostatkovej hodnote 20 €; 58.) 4 ks svietidlá v obývačke, v zostatkovej hodnote 20 €; 59.) 2 ks stojany pod kvety v obývačke, v zostatkovej hodnote 8 €; 60.) všetky kvetináče s kvetmi v obývačke, v zostatkovej hodnote 10 €; 61.) všetky deky a vankúše v obývačke, v zostatkovej hodnote 10 €; 62.) 3 ks ovčia kožušina v obývačke, nadobudnutá v rokoch 2008-2010, v zostatkovej hodnote 27 €; všetky veci v celkovej zostatkovej hodnote 1.042 €.

II. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nachádzajúcich sa pôvodne v dome so súp. č. XX v D., prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne veci: 1.) hliníkový 5-stupňový rebrík, nadobudnutý v roku 2010, v zostatkovej hodnote 12 €; 2.) práčka zn. Tatramat, nadobudnutá v roku 2000 za 230 €, v zostatkovej hodnote 18 €; 3.) umývačka zn. Whirlpool nadobudnutá v roku 2004 za 250 €, v zostatkovej hodnote 22 €; 4.) chladnička s mrazničkou zn. Whirlpool nadobudnutá v roku 2011, v zostatkovej hodnote 20 €; 5.) závesná policová skriňa, nadobudnutá v roku 2007, v zostatkovej hodnote 9 €; 6.) 2 ks pracovné stoly, v zostatkovej hodnote 22 €; 7.) 1 ks otočné kreslo, v zostatkovej hodnote 10 €; 8.) notebook spolu s multifunkčným zariadením, nadobudnuté v roku 2011 spolu za 2.000 €, v zostatkovej hodnote 195 €; 9.) polovicu počtu vyhotovení projektu rodinného domu súp. č. XX D. z roku 1997, v zostatkovej hodnote 20 €; všetky veci v celkovej hodnote 328 €. III. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nachádzajúcich sa pôvodne v dome so súp. č. XX H. D., prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného veci: 1.) sušička v špajze nadobudnutá v roku 2008 za 100 €, v zostatkovej hodnote 18 €; 2.) čln, veslá a vesty v pivnici, nadobudnuté v roku 2006, v zostatkovej hodnote 260 €; 3.) 2 ks nerezový vešiak, v šatníku, v zostatkovej hodnote v zostatkovej hodnote 18 €; všetky veci v celkovej hodnote 296 €. IV. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nachádzajúcich sa pôvodne v dome so súp. č. XX v D., prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného polovicu počtu vyhotovení projektu rodinného domu súp. č. XX D. z roku 1997, v zostatkovej hodnote 20 €. V. Zo spoločných pohľadávok pariacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje žalobkyni všetky pohľadávky proti dlžníkovi: G. B. I., FZE zo zmlúv č. 514610, 521033, 512324 a 514822 v celovej výške 4.058,37 € s príslušenstvom. VI. Zo spoločných finančných prostriedkov, iných majetkových práv a hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje žalobkyni: 1.) výnosy, vrátane všetkých práv a povinností, zo zmluvy o variabilnom životnom poistení č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a J. D. K., L., v kapitálovej hodnote tvorenej bežným poistným ku dňu 15.8.2012 vo výške 1.629,60 € s príslušenstvom; 2.) výnosy, vrátane všetkých práv a povinností, zo zmluvy o životnom poistení č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 23.7.2007 medzi žalobkyňou a L. M. K., L. (právnym nástupcom ktorej je: N. M. K., L.) s hodnotou osobného konta žalobkyne ku dňu 28.11.2012 v sume 1.670,78 € s príslušenstvom; 3.) výnosy, vrátane všetkých práv a povinností, zo zmluvy o životnom poistení č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a O. K., L. so stavom kapitálovej hodnoty poistenia k 30.11.2012 v sume 764,39 € s príslušenstvom; 4.) zostatok na účte stavebného sporenia v O. D. D., L. číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX na meno žalobkyne ku dňu 28.11.2012 vo výške 680,54 €. s príslušenstvom; 5.) zostatok na bežnom účte žalobkyne vedenom v G. E., L., číslo účtu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 28.11.2012 vo výške 130,82 € s príslušenstvom; 6.) zostatok na podnikateľskom účte žalobkyne vedenom v G. E., L., číslo účtu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 28.11.2012 vo výške 204,13 € s príslušenstvom. VII. Zo spoločných finančných prostriedkov a iných majetkových práv a hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje žalovanému: 1.) zostatok na osobnom účte žalovaného vedenom v G. E., L., číslo IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 28.11.2012 vo výške 497,36 €; 2.) zostatok na osobnom účte doplnkového dôchodkového sporenia zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou L. C., L., ku dňu 28.11.2012 vo výške 1.319,48 € s príslušenstvom; 3.) zostatok na podnikateľskom účte žalovaného vedenom v G. E., L., číslo IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 28.11.2012 vo výške 8.578,90 € s príslušenstvom; 4.) zostatok na účte žalovaného vedenom vo H. P. E., L. , názov účtu: A. E. C. - K., typ účtu: flexibiznis účet EUR, číslo IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 28.11.2012 vo výške 259,76 € s príslušenstvom; 5.) zostatok na účte žalovaného vedenom vo H. P. E., L., názov účtu: A. E. C. - K., typ účtu: fondový účet, č. IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 28.11.2012 vo výške 1.037,60 €, s príslušenstvom;

6.) zostatok na účte žalovaného vedenom vo H. P. E., L., názov účtu: E. C. H., typ účtu: flexibiznis účet EUR, č. IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 28.11.2012 vo výške 9.253,94 € s príslušenstvom; 7.) zostatok na účte žalovaného vedenom v D. D., L., druh účtu: Balík BUSINESS, od decembra 2012 ako podnikateľský účet, názov účtu: A. E. C., č. IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 28.11.2012 vo výške 10.329,11 € s príslušenstvom; 8.) výnosy, vrátane všetkých práv a povinností, zo zmluvy o životnom poistení č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným a O. K., L., so stavom kapitálovej hodnoty poistenia k 30.11.2012 v sume 678,39 € s príslušenstvom. VIII. Z cenných papierov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného cenné papiere evidované Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. na účte žalovaného ako majiteľa účtu cenných papierov číslo účtu: XXXXXXXXXXXX ako: 1.) ISIN: Q., vydaných emitentom Topoľčianske strojárne, a. s., IČO: 0031411533, v menovitej hodnote 33,193919 €/ks, v počte 20 ks; 2.) ISIN: Q., vydaných emitentom VAP - Výroba automobilového príslušenstva a.s., IČO: 0031651461, v menovitej hodnote 33,193919 €/ks, v počte 6 ks; 3.) ISIN: Q., vydaných emitentom PLASTIKA a. s., IČO: 0000152781, v menovitej hodnote 33,193900 €/ks, v počte 9 ks; 4.) ISIN: D., vydaných emitentom Emerson a. s., IČO: 0031411606, v menovitej hodnote 13,28 €/ks, v počte 31 ks; všetky cenné papiere spolu v menovitej hodnote 1.573,47 €. IX. Zo záväzkov vzniknutých za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je povinná zaplatiť žalobkyňa: 1.) debetný zostatok na účte stavebného sporenia v O. D. D., L., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX na meno žalobkyne ku dňu 31.12.2012 vo výške mínus 31,10 € s príslušenstvom; 2.) debetný zostatok na účte stavebného sporenia v O. D. D., L., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX na meno žalobkyne ku dňu 31.12.2012 vo výške mínus 10,43 € s príslušenstvom. X. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre kat. úz. D., obec D., okres Hlohovec, ako stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 93/6, avšak iba dom bez pozemku, v podiele 1/1, podľa technického stave ku dňu 28.11.2012, vo všeobecnej hodnote ku dňu vyporiadania 144.570 €. XI. Žalobkyňa je povinná za účelom vzájomného finančného vyrovnania titulom širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému sumu 58.703,52 €, z toho časť v sume 20.000 € je povinná zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a prevyšujúcu časť v sume 38.703,52 € je povinná zaplatiť v mesačných splátkach vo výške po 1.100 € vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc tretím mesiacom bezprostredne nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalobkyne s plnením ktorejkoľvek splátky. XII. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. XIII. O vrátení nespotrebovaných preddavkov na trovy znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Strany sporu uzavreli dňa 21.09.1991 manželstvo, čím zároveň vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) k veciam, ktoré nadobudli za trvania ich manželstva zo spoločných finančných prostriedkov. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 15.11.2012, č. k. -100, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2012, pričom dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zároveň zo zákona zaniklo ich BSM. Keďže medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode o vyporiadaní ich BSM, žalobkyňa podala na súd žalobu o vyporiadanie BSM, ktorá bola súdu doručená dňa 16.05.2013, teda v zákonnej lehote do troch rokov ( ; ďalej len „OZ“) od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva subjektov sporu. Keďže žaloba o vyporiadanie BSM bola doručená súdu včas a v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM existoval majetok patriaci do BSM strán sporu, žaloba bola dôvodná, preto súd prvej inštancie pristúpil k vyporiadaniu BSM strán sporu v súlade so zákonnými pravidlami vyporiadania BSM upravenými v . Keďže strany sporu sa nedohodli ani na vyporiadaní hnuteľných vecí, súd autoritatívne vyporiadal všetky veci, majetkové práva a hodnoty patriace do BSM,

pričom neopomenul ani spoločné záväzky, ktoré vznikli stranám sporu za trvania ich manželstva. Keďže žalobkyňa v priebehu sporu už netrvala na menovitom vyporiadaní každej hnuteľnej veci patriacej do BSM, a bola ochotná žalovanému tie hnuteľné veci, ktoré bude sám požadovať, odovzdať, ku ktorému návrhu sa však žalovaný výslovne nevyjadril, súd vyporiadal všetky hnuteľné veci tak, ako ich uviedol žalovaný, pričom ich hodnotu ku dňu vyporiadania určil súd prvej inštancie odhadom v súlade s ust. (ďalej len „“), prihliadol pritom orientačne aj na občiansku inzerciu voľne prístupnú na internete, týkajúcu sa ponuky použitých spotrebných hnuteľných vecí na predaj, konkrétne na internetovej stránke: R., a rozhodol o ich vyporiadaní a o ich hodnote tak, ako je uvedené vo výrokoch I až IV napadnutého rozsudku. O ich prikázaní do výlučného vlastníctva stranám sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa návrhu žalovaného, keďže tento návrh viac-menej zodpovedal stavu, ako veci strany užívali, príp. užívajú, a žalovaný v návrhu prejavil záujem o veci, ktoré sú uvedené vo výrokoch III a IV napadnutého rozsudku. V súlade s princípom spravodlivosti polovicu počtu vyhotovení projektu domu prikázal súd do výlučného vlastníctva žalobkyne a polovicu žalovanému, napriek tomu, že súd prikázal predmetný dom do výlučného vlastníctva žalobkyne, keďže žalovaný mal zrejme dôvody, pre ktoré mal záujem aspoň na jednom vyhotovení projektu domu, a preto súd nemal žiadny rozumný dôvod túto požiadavku žalovaného neakceptovať, o to viac, že za vyhotovenie tohto projektu strany sporu zaplatili počas trvania ich manželstva. Pre určenie, ktoré z hnuteľných vecí patria do BSM, ktoré je potrebné vyporiadať, nebolo rozhodujúce, že tieto veci si subjekty sporov už rozdelili, keďže takéto reálne rozdelenie užívania hnuteľných vecí nevylučuje tieto veci z masy BSM. Súd prvej inštancie konštatoval, že hodnota spotrebných hnuteľných vecí rokmi výrazne klesá, a preto nemohol pri ich vyporiadavaní vychádzať z ich nadobúdacej hodnoty, ale iba zo súčasnej (tzv. zostatkovej) hodnoty, ktorú majú v čase vyporiadania BSM, teda v čase vyhlásenia rozsudku. Prikázanie hnuteľných vecí do podielového spoluvlastníctva obom subjektom sporu nepovažoval súd za rozumné a spravodlivé vyporiadanie, prihliadnuc na výrazne väčšiu hodnotu a počet vecí, ktoré zostali v užívaní žalobkyne, na rozdiel od žalovaného, ktorý mal záujem iba o niektoré z nich, uvedené vo výrokoch III a IV Keďže osobné motorové vozidlo zn. SUZUKI LIANA patrilo do BSM v čase jeho zániku, avšak v čase vyhlásenia rozsudku už bolo vo vlastníctve tretej osoby, súd prihliadol pri vyporiadaní na hodnotu vozidla určenú odhadom vo výške 4.400 €, za ktorú ho bolo možné reálne počas konania predať, ktorá suma patrí do BSM v čase jeho vyporiadania namiesto vozidla. Súd nezahrnul do masy BSM hnuteľné veci, akými sú stolička čierna na poschodí domu, 5ks čierna stolička v pivnici, 500-litrová kaďa, hydraulický zdvihák, umývačka v kuchyni, pracovný stôl v kuchyni, stôl pri krbe v obývačke z dôvodu, že podľa vyjadrenia žalovaného, išlo o veci pochádzajúce z S. K., ktorá bola firmou jeho zomrelého otca. Rovnako ani veci pôvodne nachádzajúce sa v dome súp. č. XX v D., konkrétne 8 ks čiernych stoličiek pochádzajúcich z firmy otca žalovaného. Tieto veci boli buď vypožičané, a patria tak do dedičstva po zomrelom otcovi žalovaného, alebo boli získané darom, a nemôžu preto patriť do BSM ( ). Ďalej súd nezahrnul do masy BSM benzínovú kosačku zn. Alko nadobudnutú v roku 2009, záhradné sedenie o pozostávajúce zo stoličiek, stola a dáždnika, pingpongový stôl, drevený stôl s lavicou a so stoličkami, skriňu a 2ks nadstavbové skrinky v izbe č. 2 na poschodí domu súp. č. XX, 2ks kreslá v izbe č. 2 na poschodí domu súp. č. XX H. D., závesy v spálni a v kuchyni, vešiak „sluha“, skrinka so zásuvkami v izbe hobby, na prízemí domu, 24-dielna zlatá súprava zn. Zuzana, v kuchyni, 20-dielny príbor, 3ks obrazy v obývačke, záclona v obývačke, krištáľ v obývačkovej stene, smetná dvoj-nádoba v kuchyni, kalové čerpadlo v dome so súp. č. XXX v D., ktoré získali obe strany sporu alebo len jedna z nich darom, z ktorého dôvodu tieto veci patria buď do výlučného vlastníctva jednej z nich alebo do podielového spoluvlastníctva strán sporu v prípade, že boli darované obom, a nemôžu preto patriť do BSM. Vybavenie detskej izby považoval súd za veci vo vlastníctve detí pochádzajúcich z manželstva strán sporu, preto ich súd nezahrnul do masy BSM. Veci získané dedením nepatria do BSM ( ), a preto do masy BSM nezahrnul súd ani šijací stroj v spálni nadobudnutý žalovaným titulom dedenia po pánovi H.. Keďže samotný žalovaný nepovažoval 5ks bicyklov za veci patriace do BSM, a žalobkyňa netvrdila, že by do BSM patrili, súd ich do masy BSM nezahrnul. Do masy BSM nezahrnul súd veci, ktoré sú zahrnuté v cene domu, a to 3 ks rolety nadobudnuté v roku 2011 za 240 €, rol-door skriňa v spálni, t. j. vstavaná skriňa. nadobudnutá v roku 2011 za 1.700 €, odsávač pár (digestor) v kuchyni, nadobudnutý v roku 2005, varná doska Gorenje v kuchyni, nadobudnutá v roku 2005, rúra Gorenje v kuchyni, nadobudnutá v roku 2005, lexanová zástena na schodisko, nadobudnutá v roku 2006 za 800 €. Z vecí pôvodne sa nachádzajúcich v dome so súp. č. XX v D. do BSM nepatria ani 2ks pánske náramkové hodiny, keďže ide o veci slúžiace osobnej potrebe žalovaného ( ). Keďže pri vyporiadaní BSM nie je súd viazaný návrhmi strán sporu ( ), pretože spôsob vyporiadania BSM vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne z , súd vyporiadal aj všetky ostatné veci, majetkové práva a hodnoty, a zohľadniť aj záväzky vzniknuté za trvania manželstva strán sporu tak, ako sú uvedené

vo výrokoch V. až IX. napadnutého rozsudku, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva tej strany sporu, na meno ktorej sú vedené, napríklad účty v peňažných ústavoch, poistné zmluvy, účastnícke zmluvy o doplnkovom dôchodkovom sporení (tzv. III. pilier), cenné papiere. Pretože pohľadávku proti D. G. v Rakúskej republike si uplatnila žalobkyňa, súd ju prikázal do výlučného vlastníctva jej. Súd nemohol vo výrokovej časti tohto rozsudku vyporiadať 8 ks akcií vo H., L., ktoré sú evidované na meno žalobkyne, z dôvodu, že žalobkyňa ich bližšie nekonkretizovala, ani nepredložila o tom listinný dôkaz. Z obsahu spisu nebolo možné zistiť ich nominálnu hodnotu ani ich podobu (listinné alebo zaknihované), pričom ak niektoré z nich boli kúpené z finančných prostriedkov otca žalovaného, boli získané darom, z ktorého dôvodu nepatria do BSM, a patria buď do výlučného vlastníctva žalobkyne alebo do podielového spoluvlastníctva subjektov sporu. Súd však považoval za spravodlivé pri vyporiadaní BSM prihliadnuť minimálne na dividendy z týchto akcií, keďže rozhodoval o vyporiadaní cenných papierov evidovaných Centrálnym depozitárom cenných papierov SR na meno žalovaného. Keďže podľa vyjadrení žalobkyne, táto mala z akcií vo H., L. dividendy 40 €, tento výnos vynásobil súd počtom 9 rokov, ktoré uplynuli od zániku BSM (28.11.2012) do jeho vyporiadania, teda zohľadnil výnos žalobkyne z týchto akcií v sume 360 €. Súd mal za to, že minimálne akcie získané v kupónovej privatizácii patrili do BSM, avšak nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach určiť ich počet a druh. Pri rozhodovaní o vyporiadaní domu so súp. č. XX v D., avšak bez pozemku, ako jedinej nehnuteľnosti patriacej do BSM, zohľadnil súd skutočnosť, že pozemok pod domom je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, že táto v tomto dome reálne býva, že v ňom odstala bývať potom, čo po hádke opustil žalovaný v júni 2012 spoločnú domácnosť, že žalobkyňa v ňom zostala bývať aj s dvomi spoločnými deťmi pochádzajúcimi z manželstva subjektov sporu, že vtedy maloletá dcéra H. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. V súčasnosti v tomto dome býva žalobkyňa so synom E.. Žalovaný býva so svojou súčasnou manželkou, a má teda bytovú otázku vyriešenú. Žalovaný je výlučným vlastníkom iného domu v D., a to bezprostredne susediaceho domu so súp. č. XX, ktorý nadobudol dedením, neskôr ho daroval matke, a na základe kúpnych zmlúv v roku 2018 a 2019 sa stal opätovne jeho výlučným vlastníkom. Dom so súp. č. XX v D. vo výlučnom vlastníctve žalovaného bol pôvodne zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. D., a v súčasnosti v súčasnosti je zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. D.. Súd pri určovaní ceny domu vychádzal z hodnoty domu určenej súdom ustanoveným znalcom Ing. Gombárom ku dňu 20.12.2018, avšak podľa technického stavu ku dňu zániku BSM, t. j. k 28.11.2012, ktorý ju určil sumou 117.147,87 € s príslušenstvom. Súd pritom zohľadnil výhradu žalovaného, ktorú uznal samotný znalec, že v znaleckom posudku neboli zohľadnené fasádne omietky a obklady fasád omietok v podkroví domu, pričom rozdiel po zaokrúhlení by bol, podľa znalca o 1.000 € viac. Prihliadol aj na výhrady oboch strán o nižšom než skutočnom počte umývadiel (o 1 ks) a o počte batérií (o 1 ks), domáci telefón, o ktorom žalobkyňa netvrdila, že by v dome nebol, čo vytkol žalovaný v znaleckom posudku (ďalej len „ZP“) Ing. Gombára, keďže sa zohľadňuje hodnota celého domu, a nie súčet cien stavebného materiálu a sanity, a teda hodnota domu k 20.12.2018 mohla byť 118.500 €. Keďže ani súdnym znalcom určená hodnota nehnuteľnosti nie je pre súd záväzná, ale je podkladom pre jeho rozhodnutie, súd mal za to, že predmetný dom, podľa technického stavu k 28.11.2012, mal k 20.12.2018 hodnotu 118.500 €. Súd však zohľadnil aj všeobecne známu skutočnosť, ktorou je nárast cien nehnuteľností v celej Slovenskej republike za posledný rok, súvisiaci s tzv. korona-krízou, teda s mimoriadnou situáciou od marca 2020 až doposiaľ a s opakovane vyhlasovanými núdzovými stavmi pre pandemickú situáciu spôsobenú šírením nebezpečného respiračného ochorenia vírusom SARS- CoV-2 (Covid-19). Cena nehnuteľností za posledný rok vzrástla o 15 % až 20 %, v závislosti od druhu nehnuteľnosti a od lokality. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný dom sa nachádza v obci, nie v meste, že nie je vo vnútri úplne dokončená, že je navyše poškodená, keďže do nej preniká vlhkosť, že vlastníkom pozemku je iba jeden zo spoluvlastníkov stavby, avšak od vyhotovenia znaleckého posudku Ing. Gombárom uplynuli viac než tri roky, súd ustálil, že súčasná hodnota domu podľa technického stavu k 28.11.2012 je vyššia o 22 % než bola k 20.12.2018, a teda zodpovedá sume 118.500 € zvýšenej o 22 %, čo zodpovedá sume 144.570 €. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že hodnota nehnuteľnosti rastie každý rok o 20 %, pretože takýmto výkladom by musel súd pripustiť, že o 5 rokov budú mať všetky nehnuteľnosti hodnotu o 100 % vyššiu, než ktorú majú v súčasnosti, čo je veľmi nepravdepodobné, keďže nárast cien sa pri výraznejšom znížení dopytu po nehnuteľnostiach zvykne zastaviť, a neskôr dokonca aj klesať. Keďže žalobkyňa v predmetnom dome bývala s dvomi deťmi aj po rozvode manželstva strán sporu, naďalej v ňom nepretržite býva spolu so synom, pričom o tento dom prejavovala záujem počas celého sporu, keďže je aj výlučnou vlastníčkou pozemku pod domom, súd prikázal tento dom do jej výlučného vlastníctva (X výrok). Do masy BSM súd nezahrnul nehnuteľnosti slúžiace na podnikanie žalovaného, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. G., pretože tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo vyplýva nielen z výpisu z tohto listu vlastníctva, ale aj z dohody o zúžení BSM zo dňa 25.07.1997 spísanej formou notárskej zápisnice. Pri vyporiadaní

BSM nezohľadnil súd ani vyplatenú sumu akcií spoločnosťou Železiarne K. vo výške 4.343,40 €, ktorá suma bola preukázateľne vyplatená na osobný účet žalovaného vedený v G. E., L. dňa 02.02.2011, keďže z výpisov z tohto účtu žalovaného za obdobie od 31.12.2010 až do 31.12.2012 vyplynulo, že tieto finančné prostriedky boli spotrebované ešte za trvania manželstva strán sporu, a preto nemožno na ne prihliadať pri vyporiadaní BSM. Keďže strany sporu nemali zrušené BSM za trvania ich manželstva, súd vychádzal z predpokladu, že finančné prostriedky použité na vyplatenie ustupujúcej dedičky žalovaným boli použité z finančných prostriedkov patriacich do BSM strán sporu, vychádzajúc z ustanovenia , ktoré upravuje, čo patrí do BSM. V tomto smere žalovaný nepreukázal, že na zaplatenie tejto sumy použil finančné prostriedky nepatriace do BSM strán sporu, pretože nie je rozhodujúce, že ich vyplatil z účtu vedeného na jeho meno, keďže ich vyplatil počas manželstva strán sporu. Súd však prihliadol na tvrdenie žalovaného, že vyplatil ustupujúcej dedičke sumu 15.500 € namiesto 16.500 € z dôvodu, že táto dedička mu časť jeho záväzku v sume 1.000 € odpustila. Žalujúca strana pritom nepreukázala, že by žalovaný zaplatil ustupujúcej dedičke sumu prevyšujúcu 15.500 €, a preto mal súd za to, že na ostatný majetok žalovaného, konkrétne na dom so súp. č. XX a na ďalšie nehnuteľnosti, ktoré získal dedením na základe dedičského rozhodnutia, v ktorom mu bola uložená táto peňažná povinnosť voči ustupujúcej dedičke, sa použili finančné prostriedky z BSM v sume 15.500 €. Hoci žalovaný mal príjmy aj zo živnosti svojho otca, v konaní nebolo preukázané, že by takto získané príjmy existovali ku dňu zániku manželstva strán sporu, a teda či tieto patrili do BSM ku dňu jeho zániku. Žalovaný preukázal, že firma jeho otca niekoľko mesiacov po sebe pred svojím zánikom nevykazovala zisk, a teda nemal ani podiel na zisku z otcovej firmy, na podnikaní ktorej sa podieľali jeho otec a on na základe zmluvy o združení v podiele 80 % ku 20%. Predloženie zmluvy o združení podnikateľov nebolo v tomto spore potrebné, keďže jej existencia a podstatný obsah vyplývala aj z daňového priznania pre daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, konkrétne z časti XIV. daňového priznania, podľa ktorej žalovaný podnikal spolu s A. H. C. v združení podnikateľov.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , až 3, , , a , , (ďalej len „“), , 132 ods. 1, , , , a , , a , prvá veta, a .

5. Súd prvej inštancie vykonal vyporiadanie BSM strán sporu vychádzajúc z predpokladu, že podiely oboch z nich sú rovnaké, a vyporiadal hnuteľné veci patriace do masy BSM tak, ako je uvedené vo výrokoch I až IV rozsudku. Spoločnú pohľadávku proti D. G. prikázal súd žalobkyni z dôvodu, že ona si ju uplatnila do insolvenčného konania, a je vedená ako veriteľ tejto pohľadávky na príslušnom súde, a keďže tvrdí, že táto pohľadávka vznikla a nebola v čase zániku manželstva subjektov sporu vymožená, mala by aj znášať riziko jej vymožiteľnosti (V výrok). Spoločné finančné prostriedky, ďalšie majetkové práva a iné majetkové hodnoty vyporiadal vo výrokoch VI až VII podľa stavu, na meno ktorého subjektu sporu sú tieto evidované. Cenné papiere vedené na meno žalovaného prikázal súd do výlučného vlastníctva jemu (výrok VIII). Žalobkyňa nepreukázala súdu menovitú hodnotu a podobu akcií, ktoré mala v čase zániku manželstva vo H., L., o ktorých nemohol súd jednoznačne zistiť, ktoré patria do BSM a ktoré nepatria, keďže niektoré z nich boli kúpené za peniaze otca žalovaného, a možno ich považovať za dar, súd však zohľadnil dividendy vyplatené žalobkyni z týchto akcií za obdobie od zániku BSM do jeho vyporiadania pri určovaní sumy za účelom vyrovnania podielov v rámci širšieho vyporiadania BSM. Záväzky pozostávajúce z debetných zostatkov na účtoch stavebného sporenia prikázal súd do výlučného vlastníctva žalobkyne, keďže oba účty sú evidované na jej meno ako stavebného sporiteľa (IX výrok). Keďže v spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňa nepretržite býva, zostala v ňom bývať aj po rozvode manželstva spolu s obomi deťmi, a býva v ňom v súčasnosti so synom, pričom o tento dom javila záujem počas celého súdneho sporu a je aj výlučnou vlastníčkou pozemku pod domom, súd prikázal tento dom do jej výlučného vlastníctva (X výrok). Výška celkového vyporiadavaného majetku (hodnôt, vecí, aktív) tvoriaceho masu BSM, ktorá je predmetom vyporiadania, predstavuje sumu vypočítanú ako: 1.) 1.042 € (hodnota všetkých vecí uvedených vo výroku I.) + 2.) 328 € (hodnota všetkých vecí uvedených vo výroku II.) + 3.) 296 € (hodnota všetkých vecí uvedených vo výroku III.) + 4.) 20 € (hodnota všetkých vecí uvedených vo výroku IV.) + 5.) 4.058,37 € (pohľadávky uvedené vo výroku V.) + 6.) 1.629,60 € + 1.670,78 € + 764,39 € + 680,54 € + 130,82 € + 204,13 €, spolu 5.080,26 € (finančné prostriedky a majetkové hodnoty uvedené vo výroku VI.) + 7.) 497,36 € + 1.319,48 € + 8.578,90 € + 259,76 € + 1.037,60 €, + 9.253,94 € + 10.329,11 € + 678,39 €, spolu 31.954,54 € (finančné prostriedky a majetkové hodnoty uvedené vo výroku VII.) + 8.) 1.573,47 € (hodnota cenných papierov vo výroku VIII.) + 9.) 144.570 € (nehnuteľnosť vo výroku X.), veci, majetkové práva a hodnoty, aktíva spolu v sume 188.922,64 €.

Súd od všeobecnej hodnoty vyporiadavanej masy BSM (aktíva bez dlhov) odpočítal výlučný majetok žalovaného získaný dedením zostatkov na účtoch jeho zomrelého otca v sumách 2.657,67 € + 920,85 €, spolu vo výške 3.578,52 €, ktorý bol použitý na spoločný majetok, pretože žalovaný po zdedení finančných zostatkov na týchto účtoch si tieto účty ponechal, a začal ich využívať ako svoje účty slúžiace na podnikanie s tým, že došlo k zmene názvu a majiteľa účtu, čím došlo k „zmiešaniu“ finančných prostriedkov z výlučného vlastníctva žalovaného s finančnými prostriedkami získanými podnikaním žalovaného počas manželstva strán sporu, patriacimi do BSM Preto takto zdedené finančné prostriedky žalovaným v sume 3.578,52 € považoval súd investíciu (vnos) žalovaného z jeho výlučného majetku do spoločného majetku v BSM. Takto vypočítaná hodnota je základom pre vyčíslenie výšky podielu každej zo strán sporu, v danom prípade hodnoty masy BSM (bez pasív) po odpočítaní investície jedného z manželov do spoločného majetku, v danom prípade vo výške 185.344,12 € (rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vyporiadavanej masy BSM vo výške 188.922,64 € a investíciou žalovaného do spoločného majetku v sume 3.578,52 €). Pri zachovaní rovnosti podielov podľa , polovica masy BSM ku dňu vyporiadania, zodpovedá 1/2 základu pre výpočet BSM, teda sume 92.672,06 €. Vyporiadaním BSM nadobudne žalobkyňa majetok v hodnote 155.037,10 € (po zohľadnení pasív vo výroku IX.) a žalovaný majetok v hodnote sume 33.844,01 €. Pretože vyporiadaním BSM nadobudne žalobkyňa majetok väčšej hodnoty než žalovaný, žalobkyňa by mala vyplatiť žalovanému rozdiel medzi hodnotou majetku, ktorý tento nadobudol vyporiadaním BSM, a 1/2 hodnoty BSM bez pasív po predchádzajúcom odpočítaní investície (vnosu) žalovaným, t. j. rozdiel medzi majetkom nadobudnutým žalovaným vyporiadaním BSM v sume 33.844,01 € a sumou 92.672,06 €, a teda žalobkyňa by mala vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel vo výške 58.828,05 €. K sume vyrovnacieho podielu vo výške 58.828,05 € (po predchádzajúcom odpočítaní vnosu od hodnoty celej masy BSM bez pasív), ktorý by inak bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému, súd pripočítal sumu 9.690,73 € vypočítanú ako: 1.) 1/2 sumy 169,27 € vyplatenej žalobkyni L. - D. K., L. zo zrušeného poistenia + 2.) 1/2 sumy 1.185,15 € vyplateného odstupného žalobkyni zo zmluvy o doplnkovom dôchodkovom sporení + 3.) 1/2 sumy 4.400 €, ktorú mohla žalobkyňa získať predajom motorového vozidla zn. SUZUKI LIANA v priebehu tohto sporu, ktoré previedla v priebehu sporu na tretiu osobu + 4.) 1/2 zo sumy 360 € predstavujúcej dividendy vyplatené žalobkyni z akcií H., L. za obdobie od zániku BSM do jeho vyporiadania, t. j. za obdobie 9 rokov + 5.) 1/2 sumy 6.110 € zodpovedajúcej zostatku neuhradeného úveru Business úver G. Expres aj s príslušenstvom z úverovej zmluvy uzatvorenej žalovaným za trvania manželstva subjektov sporu, vo výške zostatku ku dňu zániku BSM, ktorý úver žalovaný s veľkou pravdepodobnosťou už splatil po zániku BSM z finančných prostriedkov zo svojho ostatného majetku + 6.) celú sumu 3.578,52 € zodpovedajúcej vnosu (investícii) žalovaného z jeho ostatného majetku získaného dedením finančných zostatkov na dvoch peňažných účtoch po otcovi na spoločný majetok v BSM. Od vypočítanej sumy súd odpočítal sumu 9.815,26 € vypočítanú ako: 1.) 1/2 sumy 2.620,45 € zaplatenej žalobkyňou po zániku BSM z jej ostatného majetku na zaplatenie neuhradenej časti stavebného úveru v K., zostatok ktorého ku dňu zániku BSM zodpovedal síce sume 2.337,41 €, avšak pre jeho úplné zaplatenie bolo nevyhnutné zaplatiť aj poplatky za vedenie úverového účtu aj úroky z úveru, ktoré boli zúčtované stavebnou sporiteľňou vždy až k poslednému dňu príslušného kalendárneho roka + 2.) 1/2 sumy 1.510,07 € vyplatenej žalovanému L. M. K., L. zo zrušeného poistenia + 3.) 1/2 sumy 15.500 € vynaloženej zo spoločného majetku v BSM na ostatný majetok žalovaného, konkrétne na vyplatenie časti záväzku žalovaného z dedičskej dohody ustupujúcej dedičke, v dôsledku ktorej nadobudol žalovaný do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vtedy zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. D., vrátane domu so súp. č. XX, a teda vyrovnací podiel po pripočítaní sumy 9.690,73 € a po odpočítaní sumy 9.815,26 €, všetko v rámci širšieho vyporiadania BSM, ktorý by mala vyplatiť žalobkyňa žalovanému, zodpovedá sume 58.703,52 €. S poukazom na uvedené, uložil súd prvej inštancie žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému za účelom vyrovnania podielov v rámci širšieho vyporiadania BSM sumu 58.703,52 € (výrok XI). Vychádzajúc z , umožnil súd prvej inštancie žalobkyni zaplatiť žalovanému sumu 58.703,52 € po častiach s tým, že 20.000 € je povinná zaplatiť žalovanému do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšnú časť v sume 38.703,52 € je povinná zaplatiť mesačnými splátkami vo výške po 1.100 € mesačne tak, ako je uvedené vo výroku XI napadnutého rozsudku. Súd prihliadol na žiadosť žalobkyne o umožnenie zaplatenia súdom uloženej sumy vyrovnacieho podielu v splátkach, ktorá sa sama vyjadrila, že nebude v jej možnostiach a schopnostiach zaplatiť žalovanému jednorazovo ani sumu vo výške 1 zo 135.000 €, na zaplatenie ktorej by bola ochotná pristúpiť za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody alebo zmieru. Súd prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa podniká, že počas mimoriadnej situácie od marca 2020 až doposiaľ, a ešte viac počas vyhlásených núdzových stavov, pre pandemickú situáciu spôsobenú šírením nebezpečného respiračného ochorenia vírusom SARS-CoV-2 (Covid-19), na jednej strane došlo k výraznému nárastu cien nehnuteľností, ale aj základných potravín, a zároveň k výraznému zníženiu

čistých ziskov z podnikania v súkromnom sektore. Súd prihliadol aj na nízke vymeriavacie základy dosahované žalovanou zo závislej činnosti na účely povinných odvodov do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne, keďže podľa výsledkov lustrácie Sociálnej poisťovni za mesiace 3/2022, 4/2021 a 5/2021 dosahoval vymeriavací základ žalobkyne sumu 1.150 € mesačne od zamestnávateľa C. - S. Q., D., z ktorého poistné predstavovalo sumu 108,10 €. Za obdobie mesiacov od 6/2021 do 12/2021 vymeriavací základ zo závislej činnosti od toho istého zamestnávateľa u žalobkyne sa pohyboval v rozmedzí od 614,84 € do 839,49 € mesačne, čomu zodpovedá úhrn poistného v rozmedzí od 57,77 € do 78,89 €. Za obdobie mesiacov od 3/2021 do 9/2021 mala žalobkyňa príjem zo závislej činnosti aj od zamestnávateľa T. U. K., L. vo výške po 5,71 € mesačne, z ktorého úhrn poistného predstavuje sumu 0,39 €. Žalobkyňa je si zrejme vedomá svojich osobných, zárobkových a majetkových pomerov, keďže aj podniká, pričom súd nemá vedomosť o jej aktuálnych príjmoch z podnikania, súd jej však umožnil zaplatiť súdom uloženú sumu po častiach a v splátkach tak, ako je uvedené výrobku XI. napadnutého rozsudku tak, aby celá dlžná suma bola zaplatená približne do troch rokov od právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalobkyne s plnením ktorejkoľvek splátky, kedy sa stane splatný celý dlh žalobkyne. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že zaplatenie priznanej sumy po častiach a splátkach rozložených do troch rokov nebude predstavovať výrazný neprimeraný zásah do majetkovej sféry žalovaného, keďže tento má zabezpečené iné vlastné bývanie v G., v predmetnom dome od júna 2012 nebýva, ani neprispieva na jeho chod a údržbu. Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Vzhľadom na spôsob vyporiadania BSM žalobkyne a žalovaného v pomere 1 ku 1 (50 % ku 50 %), prihliadnuc i na skutočnosť, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM nedošlo, nemožno vzhliadnuť úspech ktorejkoľvek strany, pretože takéto rozhodnutie o nároku na náhradu trovách konania by bolo nespravodlivé pre protistranu, ktorá bola v konaní rovnako úspešná. Pretože na vyporiadaní BSM mali rovnaký záujem obe strany sporu, súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Zároveň si vyhradil rozhodnutie o vrátení nespotrebovaných preddavkov na samostatné uznesenie po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s v spojení s .

6. Včasným odvolaním sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri hnuteľných veciach namietal zostatkové hodnoty, pretože mu nie sú známe nepomerné ťažkosti, alebo nemožnosť zistiť hodnotu hnuteľných vecí, konkrétne čln, veslá, hliníkový rebrík, nerezový regál... Nevie akým spôsobom súd prišiel k zostatkovým hodnotám, pretože chýbajú údaje, podľa ktorých by sa dali identifikovať na E.. Uviedol, že svoj návrh hnuteľných vecí prikázaním žalobkyni podmienil sumou 7.000 €. Počas trvania súdneho sporu (9 rokov) sa hnuteľné veci a ich zostatková hodnota neprejednávala, a napr. pri súprave riadov ZEPTER štandard, nože a misky v cene 2.000 €, ich ohodnotením na 35 €, ho súd poškodil. Nerezový regál v špajzi za 12 € je výsmechom k hodnote materiálu a práce, za ktorú ho na mieru vyrobila S. A. H. C. - K.. Celý rozsah 62 + 9 položiek hnuteľných veci prikázaných žalobkyni sú v hodnote 1.042 + 328 = 1.370 €, čo je v ostrom protiklade k prikázaným veciam žalovaného, 3 položky v hodnote 296 €. Žalovaný trvá na odstupnej hodnote 7.000 €, pretože po vyhodení z domácnosti a bránení v užívaní nehnuteľnosti bol nútený nanovo si zabezpečiť všetky predmety, čo ani zďaleka nepokrýva čiastka 7.000 €. Žalovaný nesúhlasí s vnesením podnikateľských účtov do predmetu vyporiadania BSM, pretože finančné prostriedky pochádzali k 28.11.2012 z podnikania firmy A. H. C., v ktorej bol do 31.12.2012 poverený ako vykonávateľ živnosti po zosnulom otcovi. Finančné prostriedky na sociálnom fonde nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM, pretože sú tvorené zrážkou z miezd a patria zamestnancom. Žalovaný odmietol tvrdenie súdu o vnesení prostriedkov z dedičstva do majetku BSM, pretože nevykonával samostatnú živnosť, kladné priznanie k DPH z titulu vykonávania živnosti odovzdal až po zrušení registrácii na DPH svojho otca. Príjmom patriacim do BSM je čiastka 1.680,58 € vyplývajúca z daňového priznania dane z príjmov FO za rok 2012 a nie prostriedky nachádzajúce sa na podnikateľských účtoch: VII bod 3 podnikateľský účet v G. IBAN D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zostatok 8.578,90 € - stav na účte nesedí k 28.11.2012 (8.588,90 €), VII bod 4 podnikateľský účet vo H. IBAN D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zostatok 259,76 €, VII bod 5 fondový účet = sociálny fond vo H. IBAN D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zostatok 1.037,60 € - prostriedky na sociálnom fonde, VII bod 7 podnikateľský účet v D. IBAN D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zostatok 10.329,11 € - obsahuje úhrady za faktúry po A. H. C. - žalovaný bol len vykonávateľ živnosti po zosnulom - dedičstvo. Objem akcií evidovaných v Centrálnom depozitári

CP bol nadobudnutý v kupónovej privatizácii bezodplatne ako dar štátu občanom, ktorý dovŕšili 18 rokov k rozhodnému dátumu kupónovej privatizácie, preto nepodliehajú vyporiadaniu BSM. Rovnakým spôsobom nadobudla akcie aj žalobkyňa a súd sa ich hodnotou a vnesením do BSM nezaoberal. Žalovaný ďalej namieta všeobecnú hodnotu spoločnej nehnuteľnosti vo výške 144.570 € určenú súdom, pretože znalecký posudok Ing. Gombára hrubým spôsobom porušuje metodiku znaleckých posudkov, na ktorú sa odvoláva. Výmeru čerpá z GP rozostavanej stavby z roku 2001, kde je uvedených 206 m2. Túto výmeru sám spochybňuje tvrdením, že odrátal výmeru lichobežníkového tvaru, pričom v znaleckom posudku na str. 9 uviedol výmeru 207,4 m2, čo je o 1,4 m2 viac. V roku 2001 stavba nemala vybudované anglické dvorce, vonkajšie schody, nadzemné podlažie, ani strechu. Znalcom určená hodnota čistiarne odpadových vôd (ČOV) je podstatne nižšia ako hodnota určená v odbornom posudku Ing. Lanáka a v znaleckom posudku Ing. Vaška. Jedná sa o ČOV označenie EČ6 a nie 4 ako určil znalec, skolaudovanú v roku 2004 a nie 2002. K uvedenému žalovaný priložil technickú špecifikáciu ČOV EČ6 a stranu č. 109 metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, z ktorej po dosadení do vzorcov vychádza technická hodnota 5.656,81 €, čo predstavuje rozdiel 2.930,93 € v jeho neprospech. Len z vyššie uvedeného vyplýva rozdiel 4.128,75 €. Na základe uvedených skutočností žalovaný považuje znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom Ing. Gombárom za hrubé porušenie kódexu súdneho znalca. Žalovaný uviedol, že predmetná nehnuteľnosť je podpivničená v rozsahu 80 %, obsahuje garáž, 5 izbové prízemie, 3 izbové poschodie a povalový priestor určený projektovou dokumentáciou a stavebným povolením. To všetko na ploche viac ako 200 m2. Akékoľvek porovnanie so znalcami priloženými nehnuteľnosťami neprichádzalo do úvahy, pretože obdobná nehnuteľnosť sa na realitnom trhu nenachádza. Súd prvej inštancie zohľadňuje poškodenie nehnuteľnosti, ktoré žalobkyni nebráni v užívaní. Žalovaný tvrdí, že súdu doložená fotodokumentácia o zatekaní nehnuteľnosti je spôsobená nesprávnym užívaním ČOV, čo vyústilo k protiprávnemu odstráneniu ČOV a k nahradeniu inou s vyústením do trativodu, čo je v rozpore s kolaudačným rozhodnutím ČOV. Žalovaný súhlasí s tvrdením, že nevlastnenie pozemku výrazne znižuje hodnotu domu a o to viac namieta súdom určenú hodnotu podielu, ktorý mu má byť vyplatený z domu, pretože prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne, táto získa niekoľkonásobne vyššiu hodnotu. Trvá na tom, aby túto skutočnosť súd zohľadnil. Žalovaný priložil vývoj cien nehnuteľností stanovený NBS. Priemerná cena nehnuteľnosti za 1 m2 činí 2.092 €/m2. Pri zastavanej ploche vytýčenej v GP 206 m2, to predstavuje 430.952 € x koeficient polohovej diferenciácie 0,6, čo predstavuje sumu 258.571 €. Žalovaný trvá na vyrovnaní do 30. dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie opomenul dôkazy, výpisy z osobného účtu žalovaného vedeného v G. E. č. u. D. XX XX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie 01.01.2010 – 31.12.2010, z ktorých je zrejmé, že z tohto účtu neboli použité finančné prostriedkov v rozsahu 15.500 € na výplatu ustupujúcej dedičky v bode 160. K prevodom vyšších súm z podnikateľského účtu D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX od 01.01.2012 do 16.06.2012, na ktoré poukázal súd v bode 50., žalovaný uviedol, že keďže sa jedná o prostriedky firmy A. H. C. on dával pokyn k prevodom za účelom chodu firmy (výplata miezd, DPH, faktúr dodávateľom). Účet bol zrušený k 31.12.2012 a zostatok finančných prostriedkov bol prevedený 11.01.2013 na účet žalovaného ako nástupcu vykonávateľa živnosti po zosnulom č. ú. D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z dôvodu existencie dvoch podnikateľských účtov v jednej banke. Súd nesprávne vyhodnotil okamih nadobudnutia podnikateľských účtov, pretože do 31.12.2012 bol žalovaný len vykonávateľ živnosti po zosnulom A. H. C. v súbehu s prebiehajúcim dedičským konaním, a preto nemohli byť zdedené sumy použité na spoločný majetok BSM. Žalovaný namieta výšku sumy 1.510,07 € (bod 56), pretože z predloženého dôkazu, z ktorého súd čerpá je zrejmé, že ku dňu 01.04.2012 je hodnota konta 1.373,36 €. Z výpisu osobného účtu vedeného v G. č. ú. D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že za december 2012 bol na predmetné konto vložený pravidelný mesačný vklad 49,79 €. Žalovaný trvá na zohľadnení týchto mesačných vkladov, čomu zodpovedá stav na konte poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX k 28.11.2012 v sume 1.174,20 €. Základ dane z príjmov za rok 2012 pre žalobkyňu nebol 0, ale 3.205,79 €. K rozšíreniu živnosti 10.07.2012 došlo na základe podmienky OÚ, odbor živnostenského podnikania potrebnej na udelenie oprávnenia vykonávateľa živnosti po zosnulom otcovi. Základ dane z príjmov za rok 2012 pre žalovaného nebol 0, ale 1.680,58 €. Súd konštatuje, že daňové priznania DPH za roky 2011, 2012 boli nulové, z čoho jasne vyplýva, že v týchto obdobiach žalovaný nemal príjem z podnikania, preto prostriedky na jeho podnikateľských účtoch k 28.11.2012, nie sú jeho majetkom. Za zdaňovacie obdobie 4/2012 mu vznikla daňová povinnosť DPH z funkcie vykonávateľa živnosti po zosnulom otcovi, ktorému ku dňu 30.09.2012 odobrali registráciu DPH. Čo sa týka 8 ks akcií vo H., L., ktoré súd nemohol vo výroku vyporiadať, žalovaný uviedol, že je mu známe, že žalobkyňa nadobudla 4 ks v kupónovej privatizácii a 4 ks kúpou. Žalobkyňa nepredložila dôkaz o nadobudnutí 1/2 nehnuteľnosti č. XX žalovaným z prostriedkov BSM, hoci to tvrdí. Žalovaný tvrdí, že nadobudol

nehnuteľnosť z prostriedkov svojho otca. Z pohľadu súdu vynaložené prostriedky patria do BSM, čo je v rozpore s tvrdením súdu ako nadobudla akcie vo H. žalobkyňa, ktoré ako dar nepatria do BSM. Dôkazné bremeno o použití spoločných prostriedkov na vyplatenie ustupujúcej dedičky spočíva na žalobkyni a táto svoje tvrdenie nepreukázala (bod 47). Žalovaný tvrdí, že prostriedky na výplatu ustupujúcej dedičky poskytol jeho otec, preto trvá na tom, aby suma 15.500 € nebola predmetom vyporiadania BSM. Súd zohľadňuje súčasnú pandemickú situáciu a finančnú nepripravenosť žalobkyne, čo žalovaný považuje za jednostranné výhody súdu poskytnuté žalobkyni.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalovaného považuje za zmätočné. Ak žalovaný namieta hodnotu hnuteľných vecí, ktorú súd určil, mal možnosť kedykoľvek si dať vyhotoviť súkromný znalecký posudok a predložiť súdu na svoju procesnú obranu. Ak by aj súd bol nariadil znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty hnuteľných vecí, ktoré v dome ostali, hodnota znaleckého posudku by bola vyššia, ako hodnota toho času už opotrebovaných vecí. Viac ako 1/2 hnuteľných vecí si žalovaný už odniesol z nehnuteľnosti, a v pomerne vyššej hodnote ako sa teraz domáha, keď navrhuje, aby súd určil hodnotu 7.000 € jeho prospech. Súd nevedel a nemohol vyhodnotiť body 1 – 9 výroku II a rovnako body výroku VII inak, iba na základe prednesov oboch sporových strán, a na základe dôkazov doložených do spisu, sporovými stranami. Čo sa týka predložených dôkazov zo strany žalovaného, ktoré pripojil k odvolaniu, žalobkyňa je toho názoru, že na tieto dôkazy by súd nemal prihliadať s poukazom na ust. a . Žalovaný mal cca 9 rokov čas, aby predložil adekvátne dôkazy a prostriedky obrany. Cenné papiere patriace do BSM súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ako majiteľa účtu cenných papierov č. ú.: XXXXXXXXXXXX. Ak sa žalovaný domnieval, že rovnakým spôsobom nadobudla aj žalobkyňa akcie, mal sa k danej skutočnosti vyjadriť do skončenia dokazovania a doložiť o svojich terajších tvrdeniach aj relevantný dôkaz. Podľa žalobkyne je nepochopiteľné, z akých dôvodov žalovaný namieta všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú súdom vo výške 144.570 € a spochybňuje činnosť a profesionalitu znalca Ing. Gombára, keď sám nevie adekvátne posúdiť odbornosť Ing. Gombára. Žalobkyňa namieta výpočty žalovaného v odvolaní, pretože ide iba laické úvahy žalovaného. Žalovaný pracuje so železom, na základe výkresov vyrába pre zákazníkov výrobky a nevenuje sa stavebníctvu v takom rozsahu, že by vedel oceniť nehnuteľnosť. K výhradám žalovaného sa znalec podrobne vyjadril dňa 10.06.2019. Ak sa aj napriek týmto odborným vyjadreniam žalovaný nestotožnil s týmto posudkom č. 3, mal si ako strana sporu, na svoju obranu dať vypracovať v poradí už 4. znalecký posudok,. Na pojednávaní sa žalovaný vyjadril, že nemá záujem dať vyhovovať ďalší znalecký posudok. Vzhľadom na to, že pozemok patrí žalobkyni a dom nie je dokončený, a taktiež prednesu žalobkyne a žalovaného, súd navýšil sumu na 144.570 € oproti znaleckému posudku s rozdielom 27.422,13 €, s čím sa žalobkyňa v zásade stotožnila. O nehnuteľnosť sa 9 rokov starala a zveľaďovala ju iba žalobkyňa, bez pomoci žalovaného. Pre prípad, ak by predsa krajský súd rozhodol tak, že rozsudok zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, žalovaná sa plne pridržiava znaleckého posudku Ing. Gombára a jeho ocenenia nehnuteľností, a nesúhlasila by s výškou, ktorú stanovil súd. Žalobkyňa by žiadala tiež odpočítať z ceny nehnuteľnosti investície, ktoré musela vynaložiť pri údržbe nehnuteľnosti a havarijných stavoch, na ktoré žalovaný nijako neprispel. Žalobkyňa nesúhlasí s vyplatením nehnuteľnosti do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože toľko finančných prostriedkov nemá a banka jej vzhľadom na vek úver v takejto výške neposkytne. S poukazom na a uviedla, že ani jedno tvrdenie žalovaného, ktorým sa snaží spochybniť ním napadnuté výroky rozsudku, nebolo pred súdom zdokladované tak, ako to teraz žalovaný tvrdí, a ani nebolo doložené do spisu do doby, kedy bolo dokazovanie vyhlásené za skončené.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Svojou prvou odvolacou námietkou žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že pri určovaní hodnoty hnuteľných vecí podľa svojho odhadu neozrejmil nepomerné ťažkosti alebo nemožnosť zistiť hodnotu hnuteľných vecí. Súd prvej inštancie určil hodnotu hnuteľných vecí na účely vyporiadania BSM – strán s odkazom na ustanovenie . Toto ustanovenie pripúšťa súdny odhad hodnoty nároku vtedy, ak hodnotu nároku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec ( ). Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu nároku síce možno zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu ( ). Žalovaný tak namieta, že súd prvej inštancie pri použití neobjasnil, či boli splnené podmienky,

ktoré umožňujú, aby súd určil hodnotu nároku podľa svojho odhadu, konkrétne či boli splnené podmienky upravené v . Žalovaný tu v podstate napadnutému rozsudku vyčíta nedostatočné odôvodnenie.

10. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Je to predovšetkým neúspešná strana, ktorá má záujem na dostatočnom odôvodnení, pretože len vtedy má skutočnú možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Základné náležitosti odôvodnenia rozsudku upravuje v , ktorý o. i. vyžaduje, aby súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dôraz sa kladie aj na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku. Napadnutý rozsudok však požiadavkám tohto ustanovenia nevyhovuje.

11. Napadnutý rozsudok neposkytuje odpoveď na otázku, prečo súd prvej inštancie vychádzal z toho, že sú splnené podmienky na súdny odhad hodnoty podľa . Na základe všetkých vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva (vecne argumentovať v odvolaní proti záverom súdu prvej inštancie) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho treba žalovaným uplatnený odvolací dôvod [ ] považovať za opodstatnený.

12. Pretože použitie pravidla upraveného v môže byť v prejednávanej veci ešte dôležité, pre úplnosť sa žiada dodať, že hoci žalovaný nenamietal, žeby súd nemohol hodnotu hnuteľných vecí určiť svojím odhadom podľa , najvyšší súd sa v judikáte R 52/2020 vyjadril tak, že neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v a sa týka výlučne výpočtu súdneho poplatku. S týmto názorom sa treba stotožniť, pretože naozaj neobsahuje priamu úpravu súdneho odhadu nároku pri rozhodovaní vo veci samej. Ustanovenie je jednak z jazykového, jednak zo systematického hľadiska celkom zreteľne použiteľné len pri rozhodovaní o trovách konania a súdnom poplatku. Najvyšší súd sa však v citovanom judikáte nevyjadril k nepriamej úprave súdneho odhadu nároku. Účelom súdneho odhadu je totiž korigovať požiadavku na dôkaznú mieru založenú na vysokej pravdepodobnosti tam, kde to objektívne nie je možné alebo kde by to bolo nehospodárne (pozri HLUŠÁK, M.: Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. 6. 2020, R 52/2020 (súdny odhad hodnoty nároku). In: Súkromné právo. Ročník 2021, č. 1). Určenie výšky nároku úvahou súdu je, a to aj v kontexte , tradičným a účelným inštitútom procesného práva, ktorý prispieva k hospodárnosti a rýchlosti konania (pozri v tomto zmysle uznesenie Ústavného súdu SR zo 06.12.2018, , bod 36). Podľa názoru odvolacieho súdu pravidlo, ktoré je obsiahnuté v , možno pri meritórnom rozhodnutí použiť aj nepriamo, a to či už prostredníctvom analógie ( základných princípov ) alebo formou dotvárania práva ( základných princípov ).

13. Možno teda zhrnúť, že súdny odhad nároku podľa pravidla upraveného v zákon síce nepriamo umožňuje, avšak v prejednávanej veci súd prvej inštancie nevysvetlil, žeby boli splnené podmienky na takýto postup. Zo spisu sa naopak javí, že tieto podmienky splnené neboli.

14. Z vyššie uvedených úvah k určovaniu hodnoty nároku zároveň plynie, že súdny odhad nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strany. V týchto súvislostiach je už ale použiteľná aj argumentácia najvyššieho súdu v spomenutom judikáte princípom kontradiktórnosti ( ) a koncentrácie konania ( ). Strane možno vytýkať nečinnosť a dovolávať sa tak voči nej princípu kontradiktórnosti, ak hodnotu nároku nemožno objektívne preukázať. Princípu koncentrácie konania sa zase možno voči strane dovolávať vtedy, ak základ nároku, ako aj to, že jeho hodnotu nemožno určiť, tvrdila a preukázala včas.

15. Tak to však v prejednávanej veci nebolo. Po prvé nič v spise nenaznačuje, že by hodnotu hnuteľných vecí, ktoré strany učinili predmetom vyporiadania BSM ( základných princípov ), nebolo

možné objektívne preukázať (napríklad preto, že prestali existovať). Opak netvrdila ani žiadna zo strán. Po druhé nevyšlo najavo ani to, že by ohodnotenie hnuteľných vecí bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Ani tu žiadna zo strán nepredniesla relevantné tvrdenie.

16. Ak sa od súdu požaduje vyporiadanie BSM v širšom zmysle ( ), je nevyhnutné, aby sa určil nielen rozsah majetku, ktorý doň patrí, ale aj jeho hodnota. Kým totiž nie je zrejmá hodnota majetku, ktorý sa má rozdeliť inak, ako v rovnakom pomere, nemožno ani určiť vyrovnaciu sumu, ktorú by mal jeden z manželov zaplatiť druhému. Keďže konanie o vyporiadanie BSM má sporový charakter, princíp kontradiktórnosti sa prejaví v bremene tvrdenia, ktoré strany zaťažuje. Skutkovými tvrdeniami o konkrétnej hodnote majetku, alebo o tom, že sa táto hodnota nedá určiť vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami, sa v takomto konaní o vyporiadanie BSM vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie sporu. V spore o vyporiadanie BSM, ktoré má povahu iudicii duplicis, možno od oboch strán – (bývalých) manželov spravodlivo požadovať, aby uviedli svoje vlastné tvrdenia o hodnote majetku, ktorý žiadajú vyporiadať, alebo o tom, z akých dôvodov túto hodnotu nemožno určiť vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami. Ak má súd rozhodnúť na základe zisteného skutkového stavu ( ) a tento zisťuje procesným postupom podľa ( ), nemôže takomto v konaní o vyporiadanie BSM rezignovať na svoje dopytovacie právo podľa . Na zistenie rozhodujúcich skutočností musí súd využiť svoje právo požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia – o konkrétnej hodnote majetku, alebo o tom, že sa táto hodnota nedá určiť vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami. Dopytovacie právo súdu pritom nie je bezobsažné, pretože mu zodpovedá povinnosť strán žiadosti vyhovieť a predniesť ďalšie skutkové tvrdenia. Táto povinnosť vyplýva aj zo všeobecnej povinnosti strán pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ). Vynútiť splnenie týchto povinností možno aj poriadkovými opatreniami ( ).

17. Pretože súd prvej inštancie v prejednávanej veci nevyužil možnosť požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia týkajúce sa hodnoty sporných hnuteľných vecí, neprichádzalo do úvahy, aby ich hodnotu určil sám svojím odhadom. Ak tak urobil, učinil tak predčasne. Aj z tohto hľadiska znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Svojou ďalšou odvolacou námietkou žalovaný napadnutému rozsudku v podstate vyčítal, že z neho nedokázal spoznať, akým spôsobom súd dospel k zostatkovým hodnotám sporných hnuteľných vecí, pretože chýbajú údaje, podľa ktorých by sa dali identifikovať na internetovej stránke R., z ktorej súd prvej inštancie vychádzal. Vzhľadom na dôvody, na základe ktorých treba považovať žalovaného prvú odvolaciu námietku za opodstatnenú, by už bolo nadbytočné sa podrobne venovať takto vytýkanému nedostatku napadnutého rozsudku. Pretože však možno očakávať, že súd prvej inštancie napraví pochybenia pri použití pravidla upraveného v , je namieste poznámka, že aj táto odvolacia námietka by bola dôvodná. Súdny odhad nároku totiž v zmysle ustálenej judikatúry nepredstavuje možnosť rozhodnúť svojvoľne; záver súdu v tomto smere musí byť odôvodnený (). Použitie verejne dostupných údajov z občianskej inzercie je nepochybne jedným z prípustných spôsobov tvorby záveru súdu o hodnote sporných nárokov. V kontexte prejednávanej veci však môže byť požiadavka na dostatočné odôvodnenie súdneho odhadu nároku splnená len vtedy, ak rozhodnutie ozrejmí, aké údaje súd z týchto zdrojov získal. Hodnota určitej hnuteľnej veci podľa inzercie mohla byť aj niekoľkonásobne vyššia alebo nižšia, než hodnota, akú určil súd svojím odhadom. Ak z odôvodnenia nemožno rozoznať, či a v akej miere sa odhad nároku líši od údajov, ktoré súd z dostupných zdrojov získal, nemožno ani spoľahlivo konštatovať, že súd pri využití svojho oprávnenia nekonal svojvoľne. Aby bolo možné považovať záver súdu za odôvodnený, nemožno sa zaobísť bez konkrétnych údajov.

19. Na pochybenie podobného charakteru upozornil žalovaný aj v ďalšej časti svojho odvolania, keď súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal hodnotou 8 ks akcií H., L., ktoré žalobkyňa nadobudla počas trvania BSM, a ich vnesením do BSM a nevykonal dokazovanie potrebné na vyporiadanie tohto majetku. Súd prvej inštancie sa uspokojil len s uznaním žalobkyne, že tieto akcie „má“ (zápisnica z pojednávania, č. l. 95), avšak rovnako, ako v prípade hnuteľných vecí, rezignoval na svoje dopytovacie právo, pokiaľ ide o ich hodnotu. Prístup prvoinštančného súdu bol navyše nekoherentný, pretože kým hodnotu hnuteľných vecí určil vlastným odhadom, hodnotu akcií sa nepokúšal určiť nijakým spôsobom a akcie jednoducho len nevyporiadal. Aj tento nedostatok zakladá odvolací dôvod podľa .

20. Žalovaný ďalej spochybnil záver súdu prvej inštancie, že prostriedky na podnikateľských účtoch žalovaného vrátane tzv. fondového účtu (na ktorom žalovaný ako zamestnávateľ tvoril sociálny fond podľa o sociálnom fonde; ďalej len „ZSF“) patria do BSM.

21. Žalovanému treba dať za pravdu, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti nepostupoval správne, no nie preto, že žalovaným spomínaný majetok nepatrí do BSM, pretože pochádza z dedičstva, ale preto, že súvisí s výkonom povolania.

22. Nie je totiž rozhodujúce, či bol žalovaný „vykonávateľom živnosti“ po svojom nebohom otcovi, alebo nie. Živnostenský zákon (ďalej len „ŽZ“) – v žiadnom zo znení v rozhodujúcom období, teda od smrti otca žalovaného 16.06.2012 do zániku BSM 28.11.2012, ale ani do 31.12.2012 – nepoznal takýto pojem. V súvislosti so smrťou podnikateľa používal len pojem „pokračovateľ v živnosti“ [§ 60 ods. 2 písm. a)], ktorým mal na mysli osobu podľa § 13 ŽZ. Ustanovenie § 13 ŽZ umožňovalo (prinajmenšom do skončenia konania o dedičstve) dedičom, pozostalému manželovi, prípadne správcovi dedičstva pokračovať v živnosti, teda bez potreby získania vlastného živnostenského oprávnenia. Ak oprávnená osoba splnila svoju oznamovaciu povinnosť voči živnostenskému úradu (§ 13 ods. 2 ŽZ), stala sa „pokračovateľom živnosti“, teda de facto mohla do určitého času podnikať na základe živnostenského oprávnenia, ktoré nezískala ona, ale poručiteľ ešte za svojho života. Inými slovami, toto ustanovenie upravuje podmienky vykonávania živnosti inou osobou, než tou, ktorej živnosť pôvodne patrila. Z toho je jasné, že pôsobí vo verejnoprávnej rovine, a nie je jeho cieľom vyvolať účinky z hľadiska prechodu iných, t. j. súkromnoprávnych vzťahov na dedičov či iné osoby. Na účely určenia, či príjem (majetok), ktorý žalovaný získal na základe živnosti otca žalovaného, nadobudol titulom dedenia, a teda či patrí do BSM, nie je rozhodujúce, že sa žalovaný označoval za „vykonávateľa“ živnosti, ani či v skutočnosti bol „pokračovateľom v živnosti“ po svojom otcovi podľa ŽZ. Rozhodujúca bola pozostalosť po otcovi žalovaného, teda stav majetku ku dňu jeho smrti 16.06.2012 ( ). Pokiaľ sa žalovaný stal jediným dedičom majetku, ktorý k tomuto dňu patrili jeho otcovi, treba aj prostriedky na podnikateľských účtoch jeho otca podľa stavu k 28.11.2012 považovať za majetok žalovaného.

23. Na tomto mieste sa žiada upozorniť, že odmena, ktorú vyúčtoval žalovaný ako „vykonávateľ živnosti“ po svojom otcovi faktúrami č. 12111 (8 160 €) a č. 12112 (619,20 €), sa týkala dodávok uskutočnených 24.07.2012, teda po smrti otca žalovaného. V prípade faktúry č. 12112 dokonca aj samotná objednávka pochádza zo dňa po smrti otca žalovaného (21.06.2012). Tento majetok preto nemožno vyňať z BSM iba na základe odôvodnenia, že ho žalovaný nadobudol dedením. V tomto rozsahu je odvolanie žalovaného nedôvodné.

24. Treba však poznamenať, že nesprávne bolo vyčíslenie tohto majetku, pretože – ako na to upozornil žalovaný – stav na podnikateľskom účte IBAN D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol k 28.11.2012 iný (8 578,90 € oproti 8 588,90 €). Tu však ide o chybu v písaní, prípadne tzv. inú zrejmú nesprávnosť, ktorú nenapráva odvolací súd, ale súd prvej inštancie ( ), takže nemôže ísť o okolnosť, ktorá by zakladala dôvodnosť odvolania.

25. Opodstatnenosť odvolacej námietky žalovaného však predsa len tkvie v tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil rozsah BSM, pokiaľ ide o podnikateľské účty žalovaného, avšak z iného dôvodu.

26. Zákon v vylučuje z režimu BSM okrem vecí získaných dedením apod. aj veci, ktoré slúžia výkonu povolania niektorého z manželov. Povolanie môže manžel zásadne vykonávať ako zamestnanec v pracovnoprávnom alebo obdobnom pomere (teda v mene inej osoby – zamestnávateľa) alebo formou podnikania, t. j. vykonávaním sústavnej činnosti vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku ( ; ďalej len „OBZ“). Podnikateľom je aj osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia [ ]. Podnikanie treba na účely považovať za výkon povolania. Pri určovaní, čo patrí do BSM, treba rozlišovať, či ide o veci, ktoré síce nadobudol jeden z manželov – podnikateľ, ale slúžia jeho podnikaniu, prípadne podnikaniu oboch manželov, alebo ide o veci, ktoré jeden z manželov – podnikateľ síce nadobudol, avšak jeho podnikaniu neslúžia. Aby sa vec z tohoto dôvodu vylúčila z BSM, musí spĺňať podmienku, že ide o vec, ktorá má a môže slúžiť výlučne výkonu povolania len jedného z manželov a ktorá zároveň (po jej zadovážení na tento účel) skutočne slúži výlučne len jednému z manželov. Nie je pritom rozhodujúce, či bola určená na

výkon povolania len jedného z manželov, ale to, na čo podľa vôle oboch manželov skutočne slúžila a či neslúžila aj druhému z manželov. Podnikanie manžela má významný hospodársky vplyv na stav BSM nielen ako jeho zdroj príjmov, ale ovplyvňuje aj jeho rozsah, a to tak, že veci slúžiace výkonu povolania – resp. podnikania manžela ako fyzickej osoby sú jeho oddeleným majetkom, hoci sa mohli zaobstarať z prostriedkov patriacich do BSM. Žiada sa zdôrazniť, že výnosy, úžitky a prírastky veci patria do BSM, či už vec sama je v BSM, alebo vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov (porov. R 42/1972, str. 115).

27. Vzhľadom na všeobecné vymedzenie pojmu podnik (súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania; k podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť – ) odvolací súd zastáva názor, že pri splnení podmienok v predchádzajúcom bode tohto uznesenia pohľadávky manžela – podnikateľa, ktoré vznikli v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tohto manžela, samé o sebe nemožno zahrnúť do BSM. Do BSM nemožno bez ďalšieho zahrnúť preto ani takto získané prostriedky na podnikateľskom účte, ktoré tvoria pohľadávku majiteľa účtu voči banke. Prostriedky na podnikateľskom účte pozostávajú najmä z odplaty, ktoré dlžníci (klienti, odberatelia) poskytli podnikateľovi za jeho tovary a služby. Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby je zjavne spojené s nákladmi, ktoré musí podnikateľ znášať. Tieto náklady spolu s maržou podnikateľa potom spravidla tvoria sumu zmluvne dohodnutej odplaty, ktorú podnikateľ účtuje svojim obchodným partnerom. Pokiaľ mu túto odplatu zaplatia, podnikateľ získa majetkovú hodnotu, ktorú ale nemožno považovať bez ďalšieho za súčasť BSM. Takýto postup by mohol neodôvodnene zvýhodniť druhého manžela najmä v prípade, keď by napriek kladným zostatkom na podnikateľskom účte by celkové hospodárenie manžela – podnikateľa bolo stratové. Súčasťou BSM tak môže byť len výnos z podnikania manžela. Ten – v konečnom dôsledku – možno totiž považovať za prírastok veci (nepatriacej do BSM), ktorý podľa cit. judikatúry k (R 42/1972) patrí z BSM. Ak súd prvej inštancie považoval sumy na podnikateľských účtoch žalovaného, ktoré pochádzali z podnikania žalovaného, resp. jeho otca, za majetok patriaci do BSM, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v tejto časti, čím je naplnený odvolací dôvod podľa .

28. Situácia je podobná aj, keď ide o sociálny fond, teda prostriedky na tzv. fondovom účte žalovaného, hoci prima facie by sa mohlo zdať, že to tak nie je. Sociálny fond sa vytvára povinnými a tzv. ďalšími prídelmi (§ 3 ods. 1 ZSF). Sociálny fond je síce účelovo viazaný (§ 7 ZSF), avšak kým príspevok z neho nie je vyplatený, prostriedky vo fonde patria zamestnávateľovi. Nielenže sociálny fond vytvára zamestnávateľ, ale aj príspevok z neho zamestnancom poskytuje on (§ 7 ods. 1 ZSF), takže je to zamestnávateľ, kto s prostriedkami fondu disponuje. Je nerozhodné, že účet, na ktorom sa prostriedky vo fonde vedú, označuje banka ako „fondový“. Napokon to, že sociálny fond nepredstavuje majetok zamestnancov, je zrejmé aj z úpravy obsiahnutej v ZSF, z ktorej vyplýva, že ak dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa , nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov sa prevedie na nového zamestnávateľa. Dôležité však nakoniec je, že hoci sú prostriedky v sociálnom fonde majetkom zamestnávateľa, teda by mohli patriť do BSM, skutočnosť, že sú určené na výplatu pre zamestnancov, znamená, že ich nemožno použiť na plnenie potrieb rodiny. Sociálny fond, ktorý je manžel ako zamestnávateľ povinný vytvárať podľa zákona a z ktorého musí poskytovať príspevky svojim zamestnancom, slúži na výkon podnikania (povolania) tohto manžela, a preto podľa nepatrí do BSM. Keďže v prejednávanej veci je zrejmé, že tvorba sociálneho fondu a jeho použitie je priamo späté s podnikateľskou činnosťou žalovaného, prostriedky na tzv. fondovom účte nie sú súčasťou BSM. Aj v tomto rozsahu sa napadnutý rozsudok zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci [ ].

29. Žalovaný ďalej namietal, že akcie, ktoré súd prvej inštancie uviedol v bode 58 napadnutého rozsudku, nepodliehajú vyporiadaniu BSM, pretože ich nadobudol ako dar od štátu. Táto argumentácia už ale neobstojí, pretože – ako to uvádza sám žalovaný – sporné akcie získal v rámci kupónovej privatizácie. Právne posúdenie tohto spôsobu nadobudnutia majetku ako daru vylučuje už aj len to, že darovanie predstavuje bezodplatný prevod vlastníckeho práva. Akcie v rámci kupónovej privatizácie sa ale nenadobúdali bezodplatne, ale na základe investičných kupónov. Išlo o neprevoditeľné cenné papiere na meno, ktoré oprávňujú na kúpu akcií podnikov vlastnených štátom, ktoré boli špeciálne určené na predaj za tieto investičné kupóny. Investičné kupóny mali formu tzv. kupónovej knižky, ku ktorej prináležala kupónová známka. Kupónovú knižku si mohla „zakúpiť“ ktorákoľvek osoba za cenu 35 Kčs a potom ju mohla registrovať kupónovou známkou, ktorej cena bola 1 000 Kčs (§ 6 ods. 1 a 2

nariadenia vlády č. o vydávaní a použití investičných kupónov). Kupónová privatizácia teda zjavne nepredstavovala dar štátu občanom.

30. Čo sa týka výhrad voči znaleckému dokazovaniu, ktoré žalovaný predniesol v odvolaní, tieto nie sú spôsobilé privodiť odvolací prieskum všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Nové skutkové tvrdenia [o výmere, stave stavby v roku 2001, čističke odpadových vôd, elektrických prípojok, podlahovej plochy stavby, spôsobe užívania nehnuteľnosti, vývoji cien a napokon o komunikácii žalovaného so znalcami Ing. Lanákom a Ing. Vaškom, apod. – časť jeho odvolania s podnadpisom „Výrok X. napádaného rozhodnutia“] a nové listinné dôkazy, ktoré k odvolaniu v tejto súvislosti priložil (napríklad technická špecifikácia ČOV), predstavujú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany ( ), ktoré žalovaný neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide o tzv. novoty, ktoré možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Žalovaný však v tejto súvislosti netvrdí ani jednu z vyššie uvedených podmienok, čo znamená, že nebolo možné postupovať podľa a odvolací súd preto nemohol na tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní prihliadať. Žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku Ing. Gombára č. 178/2018 od 09.03.2019, keď bol doručený jeho právnej zástupkyni (elektronická doručenka, č. l. 206). Túto možnosť aj využil, keď voči posudku predniesol podrobné výhrady podaním z 10.06.2019 (č. l. 219 a 220). Na žalovaného žiadosť sa k týmto výhradám vyjadril rovnako podrobne aj znalec Ing. Gombár (č. l. 243 – 249). Vyjadrenie znalca bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené 21.09.2019 (elektronická doručenka, č. l. 299) s tým, že súd prvej inštancie stranám umožnil vyjadriť sa do 15.10.2019. Žalovaný sa síce v tejto lehote vyjadril (č. l. 302), ale len stručne tak, že zotrváva na svojom stanovisku a žiadal znalca vypočuť k jednotlivým bodom svojho vyjadrenia (hoci znalec sa už k nim vyjadril). Žalovaný teda mal dostatočný priestor na to, aby predniesol výhrady voči znaleckému dokazovaniu už v prvoinštančnom konaní, no neurobil tak (ani do 15.10.2019, ani do skončenia dokazovania). Za týchto okolností by preto ani nebolo spravodlivé, aby sa žalovanému poskytovala ďalšia možnosť spochybňovať znalecké dokazovanie – prostredníctvom odvolacieho konania.

31. Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie „opomenul dôkazný materiál výpisy z osobného účtu žalovaného vedeného v G. E. č. u. D. XX XX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie 01.01.2010 – 31.12.2010, z ktorých je zrejmé, že z tohto účtu neboli použité finančných prostriedkov v rozsahu 15 500 € na výplatu ustupujúcej dedičky v bode 160“, neobstojí pre svoju zmätočnosť, pretože sám žalovaný počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 22.01.2015 uviedol, že ustupujúcej spoludedičke bolo vyplatených 15 500 € z účtu zapísaného na jeho meno, ktorý založil žalovaný za trvania manželstva (bod 72 napadnutého rozsudku). Ak sa žalovaný snažil presvedčiť súd prvej inštancie, že táto suma bola vyplatená z jeho účtu, a následne v odvolacom konaní napáda skutkové závery prvoinštančného súdu s odkazom na dôkaz, z ktorého vyplýva opak, ide o argumentáciu protirečivú, s ktorou sa v odvolacom konaní nemožno relevantne zaoberať.

32. Podobne nie je ani zrejmé, v čom vidí žalovaný nesprávnosť napadnutého rozsudku v súvislosti s bodom 50, v ktorom súd prvej inštancie odkazuje na prevody vyšších súm z podnikateľského účtu D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v období od 01.01.2012 do 16.06.2012. Žalovaný síce podáva vysvetlenie týchto prevodov a pripája dôkazy, avšak nespresňuje, aký skutkový záver súdu prvej inštancie napáda, a teda v čom spočíva pochybenie súdu prvej inštancie. V každom prípade však aj tu ide o neprípustné novoty, pretože žalovaný netvrdí ani jednu z vyššie podmienok uvedených v , ktorej splnenie by umožnilo na tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany prihliadať v odvolacom konaní.

33. Dôvodná je však námietka žalovaného voči sume 1 510,07 €, ktorú súd prvej inštancie zahrnul do BSM z titulu hodnoty osobného konta žalovaného na základe poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX s L. M. K., L.. Súd prvej inštancie konštatoval, že hodnota osobného konta k 01.04.2014 bola 1 373,36 €, avšak namiesto tejto sumy počítal so sumou 1 510,07 €, ktorú žalovanému poisťovňa vyplatila z dôvodu zrušenia poistenia v roku 2014. Ako správne upozornil žalovaný, už z výpisu z osobného účtu žalovaného vedeného v G. pod č. D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ktorý žalovaný predložil ešte počas prvoinštančného konania – č. l. 543) vyplýva, že v decembri 2012 bola na jeho osobné konto vložená suma 49,79 € (variabilný symbol zodpovedal číslu poistnej zmluvy). Keďže BSM zaniklo v novembri

2012 a žalovaný na toto svoje osobné konto ďalej prispieval, nebolo správne vychádzať zo sumy, ktorú poisťovňa žalovanému vyplatila v roku 2014 pri zrušení poistenia. Pri určovaní rozsahu BSM teda súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, ktoré musí napraviť.

34. Pokiaľ ide o poznámku žalovaného, že základ dane z príjmov tak žalobkyne, ako aj žalovaného v roku 2012 nebol 0 €, ale bol 3 205,79 €, resp. 1 680,58 €, žalovaný nespresnil, v akej súvislosti napáda tento (zrejme nesprávny) skutkový záver súdu prvej inštancie a ako sa táto nesprávnosť prejavila v konečnom rozhodnutí súdu. Na rozdiel od predchádzajúcej riadne odôvodnenej odvolacej námietky (nesprávne určený rozsah BSM sumou 1 510,07 €) sa tu žalovaný v podstate obmedzil len na povrchné komentovanie napadnutého rozsudku. Jeho poznámku týkajúcu sa základu dane z príjmov za rok 2012 nemožno považovať za riadny uplatnený odvolací dôvod, a odvolací súd sa ňou preto vecne nezaoberal.

35. Obdobne to platí aj pre kritiku, ktorú žalovaný smeroval voči tomu, ako súd prvej inštancie vysvetlil rozšírenie živnosti žalovaného k 10.07.2012, či voči konštatovaniu, že žalovaný je jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti C. - A. & Q., D., A.: XX XXX XXX. Ani tu z odvolania žalovaného nemožno spoznať, aký vplyv mali tieto (údajne nesprávne) zistenia na postavenie žalovaného v rámci rozhodnutia vo veci samej.

36. Nedôvodná je aj výčitka žalovaného, že nie je zrejmé, o aký právny názor sa súd prvej inštancie opieral, keď prostriedky, ktoré žalovaný získal dedením od svojho otca (suma 3 130,70 €), začlenil do BSM. Súd prvej inštancie svoj myšlienkový postup neozrejmuje len v bode 53 napadnutého rozsudku, ale aj v bode 157, kde vysvetľuje, prečo takto nadobudnutý výlučný majetok žalovaného považoval za súčasť majetku v BSM (vyhodnotil ho ako vnesený do BSM v dôsledku zmiešania s prostriedkami patriacimi do BSM).

37. Napokon neobstojí ani námietka žalovaného, že suma 15 500 € by nemala byť predmetom vyporiadania BSM, pretože tieto prostriedky poskytol žalovanému jeho otec. Predovšetkým treba poznamenať, že aj keby žalovaný preukázal, že spornú sumu dostal od svojho otca, stále by išlo o hodnotu, ktorá by mala byť predmetom vyporiadania BSM podľa . Žalovaný tu zrejme mienil argumentovať, že daná suma nepatrila do BSM, pretože ju získal darovaním od otca, resp. že ide o jeho výlučný majetok vnesený do BSM. Nech je to akokoľvek, táto odvolacia námietka nemôže byť úspešná, pretože to nie je žalobkyňa, ktorú by v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. V zmysle ustálenej súdnej praxe dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí skutočnosť, z ktorej vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ako to správne poznamenal súd prvej inštancie, z vyplýva, že majetok, ktorý manželia nadobudli počas trvania manželstva, sa v zásade považuje za súčasť BSM. Ide tu o všeobecné pravidlo, ktoré síce pripúšťa výnimky, ale práve preto ak niektorý z manželov tvrdí, že určitý majetok do BSM nepatrí, bude dôkazné bremeno zaťažovať jeho. Keďže tvrdenie žalovaného, že sumu 16 500 € (na ktorej zaplatenie sa nesporne zaviazal v rámci dedičského konania a z ktorej mu dedička nesporne odpustila 1 000 €) na jeho účet poskytol jeho otec (zápisnica z pojednávania, č. l. 94), žalobkyňa poprela tvrdením, že išlo o spoločné finančné prostriedky, resp. úspory (zápisnica z pojednávania, č. l. 93), bol pôvod tejto sumy spornou skutočnosťou. Sporné skutkové tvrdenia sa overujú dokazovaním, ale to (až na výnimky, ktoré sa tu ale neuplatnia) môže súd v civilnom sporovom konaní, o aké ide aj v tejto veci, vykonať až na základe dôkazného návrhu strany. Žalovaný však na preukázanie svojho sporného tvrdenia neponúkol žiadne dôkazy. V dôsledku toho neuniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie postupoval správne, ak vychádzal z toho, že daná suma nevznikla vnesením majetku do BSM.

38. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, nesprávny postup pri zisťovaní skutkového stavu, ktorý vyústil do nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci predstavujú v prejednávanej veci také zlyhanie súdu prvej inštancie, ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na závažnosť pochybení prvoinštančného súdu odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu (vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania) zrušil [ a ] a vec vrátil ( ) súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).

39. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní ( ) vo veci samej vychádzať z vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu. Ak mieni hodnotu sporných nárokov ustáliť svojím odhadom, musí riadne odôvodniť, prečo boli splnené podmienky na takýto postup a akými konkrétnymi údajmi sa spravoval pri tvorbe svojho odhadu. Skôr, než však využije tento postup, vytvorí stranám

podľa priestor na doplnenie skutkových tvrdení o rozsahu a hodnote majetku, ktorý sa má vyporiadavať podľa (ak na ich vyporiadaní budú strany trvať), a to nielen v súvislosti s hnuteľnými vecami strán, akciami žalobkyne, osobným kontom žalovaného prislúchajúcim k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ale aj v súvislosti s výnosmi z podnikania strán v čase zániku BSM. Následne určí, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné a v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami ( ), o ktorých nemá dôvodné pochybnosti ( ), vykoná potrebné dokazovanie, aby tentoraz už riadne ustálil rozhodný skutkový stav ( ). Takto zistený skutkový stav podrobí novému právnemu posúdeniu, najmä bude vychádzať z toho, že síce prostriedky na účtoch, ktoré získal manžel podnikaním, vrátane sociálneho fondu nemožno bez ďalšieho zahrnúť do BSM, do BSM však patrí výnos z tohto podnikania. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Zároveň rozhodne o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania ( ).

40. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

– 2 –

Krajský súd 23Co/102/2022- v Trnave IČS: XXXXXXXXXX Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.