Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_39C-74-2006.pdf
PDF · 70.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-39C/74/2006
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Katarínou Juskovou, v právnej veci navrhovateľa P. M., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom XXX. XX. K., P. XX,. právne zast. JUDr. J. M., advokátom, so sídlom : P. X,. XXX. XX. K., proti odporcom : 1/ J. S., nar. X.. X.. XXXX,. naposledy bytom Č. XX,. XXX. XX. K., zast. opatrovníčkou V. H., pracovníčkou Okresného súdu Košice II, 2/ P. T., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom XXX. XX. K., O. X,. v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, zo dňa 26. 9. 2006, domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej s odporcom v 1. rade, kde ako predávajúci a vlastník jednoizbového bytu č. 1, nachádzajúceho sa na prízemí, P. XX. v K., zapísaný na LV č. 13919, kat. úz. T., odpredal byt odporcovi ako kupujúcemu za kúpnu cenu, vo výške 590 000.- Sk. Nakoniec kúpna cena navrhovateľovi nebola vyplatená, čo viedlo k podaniu trestného oznámenia a začatia trestného stíhania podvodu a následne podania návrhu o vyslovenie neplatnosti tejto kúpnej zmluvy.
Súd ustanovil odporcovi v 1. rade podľa § 29, ods. 2 OSP opatrovníka v osobe V. H., zamestnankyne Okresného súdu Košice II, preto, že vykonaným šetrením zistil, že na mieste trvalého bydliska sa nezdržiava a iný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť.
Súd podľa § 101 OSP pojednával v neprítomnosti odporcu v 2. rade, ktorého súd predvolával cestou OO PZ, Košice, ktorý sa však telefonicky ospravedlnil. Z úradného záznamu vyplýva, že pracuje v Bratislave, nestíha doraziť na pojednávanie a momentálne o 12.13 hod. je vo Zvolene. Ospravedlňuje sa z neúčasti na pojednávanie a preloženie alebo odročenie termínu nežiadal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :
- 2 -
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom v 1. rade kúpnu zmluvu ohľadne jednoizbového bytu č. 1, nachádzajúcom sa na P. 4 v K., na LV č. 13919, kat. úz. T., na základe ktorej odpredal odporcovi v 1. rade byt za sumu 590 000.- Sk. Písomnosti, ohľadne prevodu, zabezpečoval odporca. V skutočnosti došlo k podvodu na navrhovateľovi, ktorý pri podpisovaní a finančnom vyporiadaní si kupujúci vyžiadal od predávajúceho už napísanú zmluvu, roztrhal ju so zdôvodnením, že táto dohoda, ba ani kúpna zmluva sú neplatné, nakoľko na oboch dokumentoch bolo uvedené miesto, bydlisko navrhovateľa na B. ulici XX. v K.. Tak sa stalo, že navrhovateľovi nezostala v rukách ani kúpna zmluva, ani uvedená dohoda o finančnom vyporiadaní. Keďže medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade nedošlo v priebehu
času k majetkovému finančnému vyrovnaniu za byt, navrhovateľ sa obrátil na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach a podal 25. 9. 2006 trestné oznámenie na odporcu v 1. rade pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Vzhľadom na uvedené, tento úkon, resp. kúpu a predaj predmetného bytu považuje navrhovateľ za neplatný a preto žiada, aby súd vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy.
Z kúpnej zmluvy, uzatvorenej v zmysle § 5, zák. č. 182/1993 Z. z., zo dňa 18. 9. 2006, medzi predávajúcim P. M. ( navrhovateľom ) a kupujúcim J. S. ( odporcom v 1. rade ), ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice 19. 9. 2006, pod V 9177/2006, vyplýva, že predávajúci odpredáva byt, zapísaný na LV č. 13919, kat. úz. T., s príslušenstvom, spoločným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, k parc. č. 1545, za dohodnutú kúpnu cenu 590 000.- Sk, ktorá bude v deň podpisu tejto zmluvy odovzdaná do rúk predávajúceho v celosti, čo predávajúci svojím podpisom na zmluve osvedčil, že túto sumu v hotovosti do vlastných rúk prevzal.
Tento článok 5 kúpnej zmluvy ohľadom nehnuteľnosti, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ dovoláva, však protirečí tvrdeniu, že mu odporca v 1. rade peniaze nevyplatil, nakoľko ustanovenie o tom, že svojím podpisom potvrdzuje, že peniaze navrhovateľ prevzal.
Podľa § 39 OZ, právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nie je dovolený.
Podľa § 37 Obč. zákonníka ( OZ ), podľa ods. 1, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa ods. 2, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Ods. 3 : Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 38 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Ods. 2 : Tak isto je neplatný právny úkon osoby, konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopný.
- 3 -
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 49, ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Súd došiel k záveru, že v danom prípade nejde o dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podstatnou zložkou kúpnej zmluvy je dohoda o predmete kúpy a cene. V danom prípade táto však žiadnym spôsobom neodporuje zákonu. Skutočnosť, že nedošlo k plneniu jednej zmluvnej strany, nespôsobuje neplatnosť zmluvy, má za následok omeškanie dlžníka a s ním súvisiace dôsledky.
Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je taktiež neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl k pohnútke však nerobí právny úkon neplatným. Zo zmluvy a výpovede navrhovateľa však vyplýva, že rozhodujúci omyl pre posúdenie platnosti právneho úkonu bol omyl, ktorý bol vyvolaný pri uzatváraní právneho úkonu, nie po jeho uzavretí. Ak pohnútka nie je súčasťou vôle, smerujúcej k urobeniu právneho úkonu, nemožno ju stotožniť s omylom podľa tohto ustanovenia. Omyl v motíve ( v cieli, v zameraní ) urobenia právneho úkonu preto zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu.
V priebehu konania odporca v 1. rade odpredal nehnuteľnosť spornú odporcovi v 2. rade P. T., ktorý predmetnú nehnuteľnosť má vo vlastníctve doteraz.
Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície, ČVS: ORP-850/2OVK-K1/2006, vyplýva, že na základe oznámenia navrhovateľa bolo vznesené obvinenie voči odporcovi v 1. rade, ktoré však nebolo možné ukončiť z dôvodu vyhýbania sa trestnému konaniu zo strany odporcu v 1. rade. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by odporca v 1. rade uviedol navrhovateľa do omylu, keď pri uzatváraní zmluvy z 18. 9. 2006 ( v rozpore so skutočnosťou ) nevyplatil kúpnu cenu 590 000.- Sk predávajúcemu ( navrhovateľovi ) v hotovosti, ktorý túto sumu podľa článku 5 prevzal v hotovosti do vlastných rúk, čo obe zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi na tejto zmluve. V rámci uzatvárania tejto zmluvy totiž bolo zrejmé, čo má byt jej predmetom, kto má byť jej účastníkom a nebol spochybnený ani ďalší obsah tejto zmluvy. Za týchto okolností by sa mohlo jednať iba o omyl v pohnútke, ktorý nie je dôvodom relatívnej neplatnosti v zmysle ust. § 49a Obč. zákonníka ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 1. 2001, sp. zn. 1Cdo 31/2000 ).
- 4 -
Súd ďalej prihliadol na skutočnosť, že ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou, viac subjektom alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát ( resp. viackrát ), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu ( § 420 Obč. zákonníka ).
Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142, ods. 1 OSP, kde účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže navrhovateľ v konaní bol neúspešný a odporcom nevznikli žiadne trovy, súd nepriznal náhradu trov konania účastníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice II, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 OSP je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 OSP ).