Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-237-2005.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/237/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr.Dašou Kontríkovou v právnej veci navrhovateľa : K. V., bytom P. XXX/XX, X. O., zastúpený advokátom Mgr. Svoradom Petruškom, so sídlom Kupecká 18, Nitra, proti odporcovi: R. republika, zastúpená Ministerstvom financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o zaplatenie 21.956,50 Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie o návrhu v časti o zaplatenie istiny v sume 956,80 Sk z a s t a v u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 12.044,20 Sk a trovy konania v sume 2.700,- Sk, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2005 domáhal zaplatenia 13.000,- Sk pôvodne označeným odporcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že si v roku XXXX založil vkladnú knižku na doručiteľa, na meno K. V., s heslom dedičstvo. Navrhovateľ vkladnú knižku stratil, nevie ju nájsť, preto nemôže s vkladom nakladať. Slovenská sporiteľňa, a.s. je povinná navrhovateľovi na základe novely Občianskeho zákonníka zostatok na vkladnej knižke vydať.
Navrhovateľ zobral svoj návrh v časti o zaplatenie istiny v sume 956,80 Sk späť podaním doručeným súdu 16.5.2008 bez uvedenia dôvodu, súd preto konanie o návrhu v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Predmetom konania ostala istina v sume 12.044,20 Sk.
Pôvodne označený odporca Slovenská sporiteľňa, a.s. sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 5.12.2007 a na pojednávaní dňa 1.4.2008. Vo svojom vyjadrení uviedol, že novelou Občianskeho zákonníka došlo k zrušeniu vkladových vzťahov pri vkladoch na doručiteľa. Oprávneným osobám vzniklo právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu, pričom oprávnené osoby boli povinné preukázať, že im právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu patrí. Banka bola povinná najneskôr do 31.12.2006 v súlade s ustanovením § 879i ods. 2 Občianskeho zákonníka previesť na štát všetky zostatky nevyplatených zrušených vkladov na doručiteľa. Vykonaním týchto prevodov zanikol záväzok banky a vznikol záväzok štátu. Z uvedených dôvodov namietol pôvodne označený odporca Slovenská sporiteľňa, a.s. vecnú pasívnu legitimáciu v konaní.
Na návrh navrhovateľa súd uznesením zo dňa X.X.XXXX č. k. 21C 237/05-28 pripustil zámenu účastníkov konania na strane odporcu a na miesto pôvodne označeného odporcu Slovenská sporiteľňa
a.s. vstúpil odporca - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR, t.j. odporca označený v úvodnej časti tohto rozsudku.
Zástupca odporcu - Ministerstvo financií SR sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 16.5.2008. Vo vyjadrení uviedol, že odporca nesplnil predpoklady ustanovené zákonom preto, aby mu odporca vyplatil zostatok vkladu na vkladnej knižke. Zákon stanovuje, aby oprávnená osoba predložila vkladnú knižku, vedela heslo a preukázala svoju totožnosť. Navrhovateľ vkladnú knižku nepredložil, preto mu odporca nie je povinný vyplatiť zostatok vkladu na vkladnej knižke. Z uvedeného dôvodu navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením Slovenskej sporiteľne, a.s., ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že vkladnú knižku zakladal na svoje meno, s heslom dedičstvo, niekedy v roku 1998 potom, ako mu zomreli rodičia a v dedičskom konaní zdedil po nich asi XX.XXX,- Sk. Neskôr časť peňazí presunul na inú vkladnú knižku a na tejto ostalo niekoľko tisíc korún na nepredvídané udalosti. Navrhovateľ dlhú dobu vkladnú knižku nepoužíval, po maľovaní domu upratoval a zistil, že vkladnú knižku nemá. Následne sa navrhovateľ domáhal umorenia vkladnej knižky, jeho návrhu nebolo vyhovené, pretože Slovenská sporiteľňa a.s. navrhovateľovi oznámila, že záväzkový vzťah medzi nimi zanikol. Presne nevie uviesť, aké sumy peňazí z vkladnej knižky v ktorom období vyberal, resp. vkladal, prípadne na aký účel vybraté peniaze používal, pretože pamäť mu už vzhľadom na jeho vek neslúži.
Z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne a.s. súd zistil, že evidovali vkladnú knižku na doručiteľa s číslom XX/ XXXXXX/X s názvom K. V. s heslom dedičstvo. K XX.XX.XXXX bol na uvedenej vkladnej knižke zostatok v sume XX.XXX,XX Sk, ktorý bol prevedený na štát v súlade so zákonom.
Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že vklad navrhovateľovi nemôže vyplatiť z dôvodu, že nemá vkladnú knižku, čo zákon predpokladá. V budúcnosti by sa mohlo stať, že iná osoba predloží vkladnú knižku, ktorú navrhovateľ stratil a odporca by bol povinný jej vklad vyplatiť. Takto by musel poskytnúť plnenie dvakrát.
Podľa § 879 d ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemôžu banky a pobočky zahraničných bánk prijímať vklady na doručiteľa. Vklad na doručiteľa uložený v banke alebo pobočke zahraničnej banky pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona možno iba premeniť na vklad na meno alebo vykonávať z neho výbery. Tým nie je dotknuté pripisovanie úrokov alebo iných peňažných výhod spojených s vkladom na doručiteľa, ktoré vykonáva banka alebo pobočka zahraničnej banky; do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nie je dotknuté ani pripisovanie bezhotovostných platieb zo zahraničia poukázaných na vkladnú knižku na doručiteľa za predpokladu, že pripisujúcej banke alebo pobočke zahraničnej banky je známa totožnosť odosielateľa, ktorého upovedomí o možnostiach pripisovania platieb len v tejto lehote. Právo na výplatu vkladu na doručiteľa má doručiteľ, ktorý predloží vkladnú knižku na doručiteľa alebo iný cenný papier na doručiteľa potvrdzujúci uloženie tohto vkladu, ak preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a splní podmienky podľa § 780 ods. 2 a 3.
Na žiadosť doručiteľa predloženú banke alebo pobočke zahraničnej banky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je banka a pobočka zahraničnej banky povinná bezplatne premeniť vklad na doručiteľa na vklad na meno uložený v tejto banke alebo pobočke zahraničnej banky.
Podľa § 879 e ods. 5 Občianskeho zákonníka vkladový vzťah pri vklade na doručiteľa, ktorý bol uložený pred 1. januárom 2003, sa zrušuje 31. decembra 2003; právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu možno uplatniť počas premlčacej lehoty podľa § 101.
Podľa § 879i ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31. decembra 2006, prechádza 31. decembra 2006 na štát vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z nevyplatených zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, ako aj práva na úroky a iné majetkové výhody patriace k týmto vkladom a zostatkom vrátane majetkového prospechu, ktorý získala banka alebo pobočka zahraničnej banky v prípade využívania týchto zostatkov bez poskytovania primeraných úrokov; za primerané úroky sa na tento účel považujú priemerné úroky z vkladov na vkladných knižkách. Všetky takéto aktíva je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná previesť k 31. decembru 2006 podľa pokynov Ministerstva financií Slovenskej republiky na ním určený účet štátnych finančných aktív, pričom sa nepoužije § 458 ods. 3; prevedené aktíva sa vedú na účte štátnych finančných aktív určenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Podľa § 451 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ si približne v období roku XXXX potom, ako mu zomreli rodičia založil vkladnú knižku na doručiteľa s názvom K. V., na ktorej bol ku dňu XX.XX.XXXX zostatok XX.XXX,XX Sk. Uvedené tvrdenie navrhovateľa bolo preukázané aj vyjadrením Slovenskej sporiteľne, a.s., v ktorej bola vkladná knižka navrhovateľa založená. Navrhovateľ vkladnú knižku stratil, na jeho žiadosť Slovenská sporiteľňa, a.s. odmietla stratenú vkladnú knižku umoriť, pretože vkladový vzťah medzi bankou a navrhovateľom zo zákona dňom 31.12.2003 zanikol. Slovenská sporiteľňa a.s. zostatok na vkladnej knižke v sume 12.044,20 Sk ku dňu 31.12.2006 previedla na štát. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Sporným ostalo, že odporca má povinnosť navrhovateľovi vyplatiť zostatok vkladu na vkladnej knižke v prípade, keď navrhovateľ nepredložil odporcovi vkladnú knižku a sám tvrdí, že ju stratil.
Podľa názoru súdu je v danom prípade nárok navrhovateľa opodstatnený. Navrhovateľ počas konania preukázal, že vkladnú knižku na doručiteľa s názvom K. V. zakladal, a že na tejto vkladnej knižke bol zostatok ku dňu XX.XX.XXXX v sume XX.XXX,XX Sk, čo vyplynulo nie len z výpovede navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s., u ktorej bola vkladná knižka vedná. Odporca nepoprel skutočnosť, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. na neho nepreviedla zostatok vkladu v uvedenej výške.
Podľa názoru súdu v súlade s citovaný ustanovením § 879e ods. 5 O. z. vkladový vzťah medzi bankou a navrhovateľom, ktorý vznikol ako zmluvný, záväzkový vzťah v súlade s § 27 ods. 1 zákona číslo 483/2001 Z. z. o bankách, zanikol zo zákona, dňom 31.12.2003. T.j. týmto dňom, zánikom záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a bankou, prestali platiť všetky dojednané práva a povinnosti zmluvných strán, medzi ktoré patrila aj povinnosť navrhovateľa predložiť vkladnú knižku v prípade, ak chcel svojím vkladom disponovať. Napokon aj tá skutočnosť, že banka odmietla umoriť stratenú vkladnú knižku po termíne 31.12.2003 svedčí o tom, že práva a povinnosti z existujúceho záväzkového vzťahu zanikli a banka nebola povinná vkladnú knižku umoriť. Navrhovateľ využil iný právny prostriedok na ochranu svojich práv, ktorým je podľa názoru súdu práve tento návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Počas konania navrhovateľ preukázal, že vkladnú knižku založil, vložil na ňu finančné prostriedky a zostatok ku dňu 31.12.2006 predstavoval sumu 12.044,20Sk, ktorú Slovenská sporiteľňa, a. s. previedla na štát. Navrhovateľ počas konania teda preukázal, že na jeho úkor sa odporca obohatil, preto je odporca povinný navrhovateľovi obohatenie vydať a súd odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. Bezdôvodné obohatenie na strane odporcu vzniklo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol /zánikom záväzkového vzťahu medzi bankou a navrhovateľom/. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie odporcu, že by bol povinný v budúcnosti vyplatiť zostatok vkladu osobe, ktorá predloží vkladnú knižku práve z dôvodu, že takáto povinnosť vyplývala len banke, pri existencii záväzkového vzťahu, samozrejme za splnenia ďalších povinností oprávnenej osoby. Pokiaľ odporca vyplatí navrhovateľovi v danom prípade sumu na základe rozsudku súdu, zanikne jeho povinnosť vyplatiť rovnakú sumu inej osobe.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný voči odporcovi označenom v úvodnej časti tohto rozsudku. V konaní voči tomuto odporcovi vnikli navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 600,- Sk /vo výške z priznanej istiny/ a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 900,- Sk / prevzatie a príprava zastúpenia 8.7.2005, podanie návrhu vo veci samej 11.11.2005/ + 2x náhrada hotových výdavkov á 150,- Sk. T.j. v danom prípade súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v sume 2.700,- Sk.
Navrhovateľ si uplatnil aj trovy konania, ktoré mu vznikli počas konania proti pôvodne označenému odporcovi - Slovenskej sporiteľni a.s., ktorá však prestala byť účastníkom konania potom, ako súd uznesením zo dňa 3.4.2008 pripustil zámenu účastníkov na strane odporcu. V uznesení o zámene účastníkov súd nerozhodoval o trovách konania. Pôvodne označený odporca si trovy konania neuplatňoval a navrhovateľ si uplatnil trovy konania voči Slovenskej sporiteľni, a.s. až po konečnom rozhodnutí súdu. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania voči Slovenskej sporiteľni, a.s. nepriznal podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval tú skutočnosť, že navrhovateľ vlastným konaním, tým že stratil vkladnú knižku, podal návrh na začatie konania. V prípade, ak by vkladnú knižku nestratil, k sporu by nedošlo a po predložení vkladnej knižky by mu Slovenská sporiteľňa, a.s. vyplatila vklad dobrovoľne, bez súdneho konania.
V prípade uplatnených trov konania voči odporcovi označenom v úvodnej časti rozsudku súd postupoval rozdielne, pretože súd odporcu po vykonanom dokazovaní vyzval, aby súdu oznámil, či nie je ochotný zaplatiť dlžnú sumu navrhovateľovi dobrovoľne, pričom odporca mal k dispozícii stanovisko Slovenskej sporiteľne, a.s. Odporca odmietol poskytnúť dlžnú sumu navrhovateľovi dobrovoľne, žiadne nové dôkazy nenavrhol vykonať, podľa názoru súdu k nevyplateniu dlžnej sumy navrhovateľovi zo strany odporcu dobrovoľne nedošlo z dôvodu, že odporca nezaujal k veci správne právne stanovisko. Podľa názoru súdu v prípade, ak tvrdenia vkladateľa o existencii vkladnej knižky na doručiteľa potvrdí aj banka a nie je sporná ani výška prevedených prostriedkov na štát, je štát oprávnený zostatok vkladu na vkladnej knižke vyplatiť dobrovoľne, bez rozhodnutia súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.