Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/223/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: R. N., bytom M. č. X,. N., zast. Mgr. Š. S., advokátom so sídlom M. č. XX,. XXX. XX. N., proti odporcovi: Ing. L. J., bytom G. č. XXX,. N., o zaplatenie 5.000.000.- Sk s prísl., sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 9.7.2007 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 5.000.000.-Sk spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 9.7.2007 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 4.3.1997 uzatvorili účastníci zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej navrhovateľ sprostredkoval pre odporcu nadobudnutie nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v obci N., kat. územie M., zapísané na LV č. 3999 za kúpnu cenu 3.500.000.-Sk, v prípade, že odporca nehnuteľnosti odpredá tretej osobe za vyššiu cenu, mal byť zisk po odpočítaní nákladov rozdelený medzi účastníkov rovným dielom. Ďalej uviedol, že kúpnou zmluvou zavkladovanou na Správe katastra N. pod č. V 1555/05 odpredal odporca predmetné nehnuteľnosti tretej osobe - K. K. K. - K. so sídlom T. za kúpnu cenu vo výške 15.000.000.-Sk. Uviedol, že predpokladá, že náklady nepresiahli sumu 1,5 milióna Sk, čistý zisk je 10 miliónov korún, z čoho navrhovateľovi má pripadnúť polovica, teda 5 miliónov Sk.

Súd vydal platobný rozkaz č.k. -16 dňa 2.8.2007, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel.

Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor včas s odôvodnením, v dôsledku čoho sa zo zákona platobný rozkaz zrušil a súd nariadil vo veci pojednávanie.

Odporca v podanom odpore uviedol, že výška odmeny vyčíslená v žalobe nie je v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, čo činí zmluvu neplatnou podľa § 40a Obč. zákonníka. Zmluva s treťou osobnou bola uzavretá bez súčinnosti navrhovateľa a preto mu nevznikol nárok na províziu z predaja. Uviedol, že dňa 15.7.1997 obidvaja sprostredkovatelia odstúpili od úmyslu odpredaja novovzniknutého pozemku a viac nehovorili o sprostredkovaní predaja. Uviedol, že zmluvu podpísali dňa 14.3.1997 dvaja sprostredkovatelia, pričom ani jeden z nich nebol vlastníkom nehnuteľnosti v čase jej uzavretia. Vklad bol povolený dňa 18.3.1997.

Navrhovateľ, vypočutý ako účastník konania uviedol, že v roku 1997 bol konateľom spoločnosti S. - P., s.r.o. so sídlom v L., kde disponoval s majetkom spoločnosti. Pretože sa poznal s odporcom, ktorý bol v tom čase predsedom združenia podnikateľov v N., oslovil ho, či by mu nepomohol s predajom alebo prenájmom nehnuteľností, ktoré firma vlastnila, lebo odporca mal dobré kontakty v tejto oblasti. Uviedol, že spolupracovali s odporcom pri predaji niektorých pozemkov, ohľadne pozemku, ktorý je predmetom sporu a ktorý je uvedený v zmluve o sprostredkovaní, išlo o lukratívny pozemok, preto ponúkol odporcovi jeho kúpu. On súhlasil, dohodli si vopred podmienky. V tom čase bola úradná cena 500- 550.-Sk za 1m2, navrhovateľ zabezpečil predaj tohto pozemku odporcovi a dohodli sa, že v prípade, ak bude pozemok ďalej predávať, tak z čistého zisku dostane polovicu. Uviedol, že na predaji pozemku p. K. sa nepodieľal žiadnym spôsobom. Podľa navrhovateľ mal províziu dostať najmä preto, že za veľmi lukratívnych podmienok pomohol odporcovi nadobudnúť sporný pozemok a teda až jeho následným predajom, kedy sa mala cena niekoľkonásobne zvýšiť, mal byť odmenený polovicou zisku. Rovnako sa nepodieľal na vysporiadaní pozemkov.

Uviedol ďalej, že v minulosti mali s odporcom priateľské vzťahy, preto mu stačila ústna dohoda o deľbe zisku, nepamätal si, či bol iniciátorom zmluvy o sprostredkovaní on, alebo odporca, ale malo ísť o určitú istotu do budúcnosti pre neho, že z prípadného zisku bude profitovať. Náhodne sa dozvedel, že odporca pozemok predal. Oslovil ho následne cestou svojho právneho zástupcu, či si je vedomý ich dohôd, pričom odporca uviedol, že nie.

Ohľadne výšky uplatneného nároku uviedol, že si zistil, že pozemok odporca predal za sumu 15.000.000.-Sk, z tejto sumy odpočítal 3,5 mil korún, za ktorú odporca pozemok kúpil a možné náklady s predajom odhadol na 1,5 mil., korún, z čoho mu vyšiel zisk 10 mil Sk a polovica mu mala byť vyplatená a tá tvorí aj žalovanú sumu.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľ svoj nárok uplatňuje v zmysle uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania, poukázal na ust. § 2 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 51 Obč. zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ súd nebude hodnotiť zmluvu ako zmluvu o sprostredkovaní, mal by ju

hodnotiť ako zmluvu nepomenovanú, pričom by mal vychádzať z toho, čo bolo medzi účastníkmi dohodnuté v zmysle zásady, že dohody sa majú plniť. Drobné nejasnosti v zmluve boli vyjasnené výpoveďami svedkov, v každom prípade je zo zmluvy zrejmé, že odporca a mal pri ďalšom predaji pozemku deliť s navrhovateľom o zisk vo výške 50% dosiahnutého zisku. I keď dôvod nebol v zmluve uvedený, svedkami bolo preukázané, že kúpna cena, za ktorú nadobudol odporca pozemok, bola zjavne podhodnotená. Bolo by poctivé a správne, aby sa odporca rozdelil o zisk s tým, kto mu pomohol na tomto obchode participovať.

Odporca, vypočutý ako účastník konania uviedol, že v minulosti s navrhovateľom spolupracovali pri niektorých aktivitách. V roku 1996 mu navrhol navrhovateľ pomoc pri sprostredkovaní predaja pozemkov bývalého cukrovaru, ktorých majiteľom mal byť p. S., Ponúkol mu odmeny, ktoré by dostal v prípade, ak pomôže pri predaji pozemkov. Uviedol, že pomáhal navrhovateľovi predať pozemky pod H. T., kde mali aj osobitnú dohodu. Následne ho navrhovateľ oslovil s tým, že S. hrozí banka odobratím majetku z dôvodu existujúcich pohľadávok banky voči nemu a preto bolo potrebné rýchlo pomôcť pri predaji pozemku. Pozemok, ktorý je uvedený v zmluve o sprostredkovaní nazývali tzv. studňa, pri ktorom vlastne sprostredkoval predaj sám sebe. Išlo o pozemok na lukratívnom mieste, ale o rozlohe 6661m2, kde viedla len 2m široká príjazdová cesta, preto vedel, že bude ťažko predajný. Znalecký posudok bol vypracovaný na sumu 230.000.-Sk, uvedomil si však, že pri ďalšom investovaní a zmene tvaru nehnuteľnosti, vytvorení nových parciel, bude uvedená nehnuteľnosť zaujímavá. Uviedol, že navrhovateľ mal podľa bodu 3 zmluvy o sprostredkovaní spolupôsobiť a sprostredkovať odpredaj pozemkov novovzniknutých parciel, ktoré on na vlastné náklady upravil. Ak by odporca bol skutočne sprostredkoval predaj pozemkov, bol by mu polovicu zisku dal. Uviedol, že navrhovateľ nevyvinul žiadnu súčinnosť ani pomoc pri predaji novovzniknutých parciel. Dôkazom toho je aj to, že až v roku 2007 sa dozvedel o tom, že uvedené parcely boli v roku 2005 predané. V bode 5 zmluvy je aj záväzok navrhovateľa pomáhať pri

vysporiadaní parcely, on mal veľké problémy, pôvodne hrozilo, že bude musieť dokúpiť niekoľko 1000m2 na vytvorenie novovzniknutých parciel.

Svedok D. S. uviedol, že bol konateľom S. P., s.r.o., navrhovateľ bol v pracovnom pomere s touto spoločnosťou. Do jeho náplne patrilo zháňať kupcov na pozemky, pretože S. P. kúpila bývalý areál cukrovaru v N., prebytočné pozemky sa mali predať. S navrhovateľom mal uzavretú pracovnú zmluvu s dohodnutou mzdou, v prípade, ak sa mu podarí nejaké pozemky predať, mal mať aj províziu z predaja, konkrétnu dohodu o provízii si nepamätal, pričom uviedol, že mal na mysli provízie z ďalšieho predaja, nie provízie pre navrhovateľa ako zamestnanca. Odporcu si pamätal od doby, kedy kupoval pozemky v M. nazývané ak bývalá studňa. Záujemcov o tento pozemok bolo viac, navrhovateľ za ním prišiel s tým, aby pozemok predal odporcovi, lebo im z predaja budú plynúť následne provízie z predaja. Potvrdil, že vie o tom, že na provízii bol dohodnutý navrhovateľ s odporcom a on bol dohodnutý na provízii, ktorá mala pripadnúť jemu s navrhovateľom. Uviedol, že na tento pozemok mal záujemcu na 5.000.000.- Sk, odporcovi ho predal za 3.500.000.-Sk. Ďalej potvrdil, že výhoda mala spočívať v ďalšom predaji pozemku, medzi navrhovateľom a odporcom bola spísaná dohoda, že pri ďalšom predaji pozemku si budú medzi sebou zisk z predaja deliť, akým spôsobom, to uviesť nevedel. Poprel, že by bola hrozila realizácia záložného práva na uvedený pozemok. Úloha navrhovateľ mala spočívať v zabezpečovaní súdnoznaleckých posudkov, zameraní pozemku. K okolnostiam ďalšieho predaja sa vyjadriť nevedel, ani to, kto je vlastníkom pozemku.

Svedok P. G., uviedol, že bol zamestnancom odporcu, potvrdil, že navrhovateľ s odporcom mali spoločné obchodné aktivity. Potvrdil, že navrhovateľ sprostredkoval kúpu pozemku pre odporcu. Prišiel do kontaktu aj s p. S., potvrdil, že obidvaja účastníci mali obchodné aktivity aj mimo sporného pozemku. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či účastníci mali uzavretú dohodu ohľadom ďalšieho predaja sporného pozemku.

Svedok Ľ. F. uviedol, že bol tichým spoločníkom p. S., uviedol, že v tomto období pôsobil navrhovateľ a odporca ako dvojka, veľmi úzko spolupracovali a zmluva, ktorá bola medzi nimi uzatvorená, predstavovala odmenu pre nich oboch práve preto, že administratívne veci pri predaji pozemkov v cukrovare vybavovali obidvaja, išlo o odmenu z predaja pozemkov cukrovaru T.. Potvrdil, že mali medzi sebou uzavretú dohodu, že ak sa predá pozemok napísaný na odporcu, zisk si rozdelia na polovicu. Uviedol, že bol svedkom toho, ako odporca dal navrhovateľovi sumu 50.000.-Sk s tým, že určite dá pozemok do poriadku, že zmluvu netreba predlžovať a že svoje slovo dodrží. Uviedol, že kúpna cena, ktorú zaplatil odporca, bola podhodnotená.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil zmluvu o sprostredkovaní, výpis z LV č. 3999 k.ú. M., spisy Správy katastra N. pod V 917/97 a V 1555/05 a zistil takýto skutkový a právny stav:

Dňa 14.3.1997 / dátum podľa overenia podpisu odporcu na origináli zmluvy/ podpísali odporca a navrhovateľ zmluvu o sprostredkovaní /ďalej len zmluva/, predmetom zmluvy je sprostredkovanie predaja pozemku zapísaná na LV č. 3999 parc.č. 731/3, parc.č. 731/4, parc.č. 731/6 o celkovej výmere 6661m2 , v katastri M.. V zmluve je ďalej uvedené, že kúpna cena pozemku vo výške 3.500.000.-Sk bude povýšená v čase predaja o náklady spojené so zameraním, úpravou, následným zameraním, znaleckými poplatkami, daňovým zaťažením, poplatkami za prevod a úrokmi na vyplatenú istinu. Všetky opodstatnené náklady budú pripočítané k hore uvedenej kúpnej cene. V bode III. Zmluvy je uvedené, že odpredajom novovzniknutého pozemku ďalšiemu vlastníkovi od ceny uvedenej v bode II tejto zmluvy bude zvyšok predajnej ceny rozdelený rovným dielom medzi účastníkov tejto zmluvy, respektíve časť pripadajúca pánovi R. N. bude zaplatená na jemu stanovené číslo účtu proti faktúre za služby. Ďalej sa navrhovateľ v zmluve zaviazal, že bude spolupomáhať pri vysporiadaní parcely uvedenej v bode I so susednými vlastníkom J. N..

Zo spisu Správy katastra N. pod V 917/97 súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 12.3.1997 kúpil odporca ako kupujúci od S.-P., spol s r.o. Z. B. ako predávajúceho nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území M., zapísaná na LV č. 3999 ako parc.č. 731/3 zastavaná plocha o výmere 79m2, parc.č. 731/4 ostatné

plochy 6.543m2 a par.č. 731/6 zastavaná plocha 39m2 a to za dohodnutú kúpnu cenu 3.500.000.-Sk. Hodnota nehnuteľnosti bola ocenená znalcom na 233.135.-Sk. Správa katastra N. povolila vklad dňa 18.3.1997 pod V 917/97.

Zo spisu Správy katastra N. pod V 1555/05 súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 7. 3.2005 predávajúci - odporca predal kupujúcemu - K. K. K. - K. miesto podnikania T. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 3999 kat. územie M. ako parc.č. 731/3 zastavané plochy a nádvoria 79m2, parc.č. 731/4 ostatné plochy 1533m2, parc.č. 731/26 ostatné plochy 1611m2, parc.č. 731/27 ostatné plochy 1550m2, parc.č. 731/28 ostatné plochy 1888m2, za dohodnutú kúpnu cenu 15.000.000.-Sk. Vklad bol povolený Správou katastra N. dňa 21. 3.2005.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne ; inak je neplatný.

Podľa § 51 Obč. zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu a alebo účelu tohto zákona.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne a preto ho zamietol. Pôvodne sa navrhovateľ domáhal svojho nároku na základe zmluvy o sprostredkovaní, pričom žiadal, aby súd mu priznal žalovanú sumu ako províziu. Neskôr, najmä cestou svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd prípadne posúdil zmluvu ako nepomenovanú, z ktorej je zrejmé, na čom sa účastníci zmluvy dohodli, v zmysle zásady, že dohody sa majú plniť by mal byť navrhovateľ úspešný a to najmä z toho dôvodu, že tým, že sprostredkoval odporcovi kúpu uvedenej nehnuteľnosti, má právo na zisk, nakoľko jeho pričinením sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú následne výhodne predal.

Súd má za to, že zmluva nazvaná ako zmluva o sprostredkovaní nemá náležitosti takéhoto typu zmluvy tak, ako je upravená v ust. § 774 a nasl. Obč. zákonníka a to jednak z toho dôvodu, že v čase jej uzavretia nemal ani jeden z účastníkov zmluvy právo nehnuteľnosťou disponovať, nakoľko v tomto čase, i keď odporca podpísal kúpnu zmluvu, ktorou mal pozemok kúpiť, táto nebola ešte zavkladovaná a teda vlastnícke právo k nehnuteľnosti na neho neprešlo. Ďalším dôvodom je to, že neobsahuje vyslovene záväzok navrhovateľa obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie . Okrem toho, ak by navrhovateľ odvodzoval svoje právo od zmluvy, ktorá má mať charakter sprostredkovateľskej, tak by mu nárok nenáležal, lebo bolo preukázané a nebolo ani ním samotným spochybňované, že nevykonal žiadne úkony, ktorými by napomohol nehnuteľnosť predať. Napriek tomu odvodzoval právo na zisk z nehnuteľnosti preto, že sprostredkoval kúpu, podľa neho a svedkov, lukratívneho pozemku odporcovi. Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že ak skutočne boli pravdivé tvrdenia navrhovateľa a svedkov D. S. a Ľ. F., o tom, že išlo o veľmi podhodnotenú cenu pozemku a teda výhodnú kúpu, prečo si neupravili províziu z predaja uvedeného pozemku pri tomto prevode, pri ktorom kúpu sprostredkoval navrhovateľ pre odporcu.

Súd posúdil z uvedených dôvodov zmluvu ako nepomenovanú, uzavretú podľa § 51 Obč. zákonníka, pričom pre jej neurčitosť ju považuje za neplatnú. V zmluve sa síce uvádza, že predmetom je sprostredkovanie predaja pozemku, ktorý je v zmluve vyšpecifikovaný, ale nie je z nej zrejmé, kedy a za akých okolností malo dôjsť k rozdeleniu zisku z ďalšieho predaja spôsobom, ktorý je v zmluve uvedený. Plnenia malo byť buď rovným dielom medzi účastníkov zmluvy pri predaji pozemku, alebo časť pripadajúce navrhovateľovi mala byť zaplatená na jemu stanovené číslo účtu proti faktúre za služby, kedy a za splnenia akých

podmienok malo dôjsť k plneniu jednotlivých alternatív v zmluve nie je špecifikované. V zmluve nie sú zrozumiteľne a jasne vyšpecifikované práva a povinnosti účastníkov zmluvy, zmluva tak, ako je formulovaná, pripúšťa viacero možných variantov a teda z nej, podľa názoru súdu, nie je zrejmé, kedy mal dôjsť k plneniu a za splnenia akých podmienok, resp. pri splnení akých povinností zo strany navrhovateľa ako účastníka zmluvy.

Pokiaľ sa mali účastníci zmluvy deliť o zisk z iných dôvodov, než bolo spolupôsobenie navrhovateľa pri sprostredkovaní predaja spornej nehnuteľnosti, tak si mali uzavrieť iný typ zmluvy tak, ako im to umožňuje platný právny poriadok SR. Tým, že zo zmluvy nie je zrejmé, z akých dôvodov / ak nie pre súčinnosť pri predaji/ mal odporca navrhovateľovi plniť vo výške 50% zisku, má súd za to, že plnenie bez právneho dôvodu by znamenalo u navrhovateľa neoprávnené obohatenie a teda takto uzavretá zmluva by bola aj v rozpore s dobrými mravmi.

Súd na výpovede svedkov neprihliadol, jednak pre ich pomer k navrhovateľovi, s ktorým majú priateľské vzťahy a voči odporcovi prechovávajú negatívne postoje /u svedka F. ktorý uviedol, že kvôli odporcovi bol 1 rok vo väzbe/ a u svedka S. rovnako súd neprihliadol na jeho výpoveď z dôvodu, že tento je na výsledku sporu zainteresovaný, čo sám potvrdil tým, že aj on mal participovať na ďalšom predaji sporného pozemku a že mal uzavretú zmluvu o provízii s navrhovateľom. Je teda zrejmé, že svedkovia mali záujem na tom, aby spor odporca prehral.

Súd zamietol navrhovaný dôkaz predložením faxovej a následne písomnej správy, ktorá mala potvrdzovať vierohodnosť výpovede svedka S. z dôvodu, že súd si výpoveď svedka vyhodnotil sám v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi, svedok bol riadne poučený o následkoch krivej výpovede a okrem toho súd na jeho výpoveď pre jeho pomer k výsledku sporu neprihliadol a preto navrhovaný dôkaz považoval za irelevantný a z dôvodu hospodárnosti konania ho zamietol.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa a v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo ich nežiadal priznať. Súd prizná náhradu trov konania len na návrh účastníka konania, pričom odporca vyslovene uviedol, že náhradu trov konania nežiada priznať. Žiadal vrátiť nesprávne vyrubený súdny poplatok v zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v platnom znení.

Súd konštatuje, že súdny poplatok bol vyrubený správne a to vo výške 6% zo žalovanej sumy v zmysle pol. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov , v platnom znení, pričom tento poplatok bol zaplatený aj navrhovateľom za návrh aj odporcom za podaný odpor. Súd poukazuje na to, že pri určení výšky poplatku sa súd nezaoberá správnosťou žalovanej sumy, túto rieši až rozhodnutím vo veci samej, pričom ak účastník, ktorý poplatok zaplatil a bol v konaní úspešný, sa ho môže domáhať v rámci náhrady trov konania od toho účastníka, ktorý spor prehral. Ako však už bolo uvedené, súd náhradu trov konania prizná len na návrh, odporca nežiadal priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť ,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.