Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-249-2005.pdf
PDF · 105.82 KB
No categories available
19C/249/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovu, v právnej veci navrhovateľa: L. T., bytom K. č. XXX,. L., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. M. R., advokát, R. č. XX,. XXX. XX. L., proti odporcovi v 1. rade: M. V. S. R., P. č. X,. XXX. XX. B., odporcovi v 2. rade: K. R. P. Z. v N., K. č. X,. XXX. XX. N., o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500 000.- Sk, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 12. 2005 domáhal najprv voči odporcovi v 1. rade zrušenia pátrania po jeho osobnom motorovom vozidle zn. Škoda 120 ŠPZ: LV 161 AB (ďalej len "vozidlo") a to titulom ochrany jeho osobnostných práv (neuviedol konkrétne ktorých osobnostných práv) v dôsledku neoprávneného zásahu odporcom v 1. rade - neoprávneným vyhlásením pátrania po jeho vozidle, a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500 000.- Sk, ktorá mu bola týmto neoprávneným zásahom spôsobená.
Vzhľadom na vady a nejasnosť návrhu súd uznesením č. k. 19C 249/2005 - 20 zo dňa 12. 01. 2006 a opätovne uznesením č. k. 19C 249/2005 - 35 zo dňa 08. 02. 2006 vyzýval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu. Navrhovateľ sám, neskôr i prostredníctvom svojho právneho zástupcu do 18. 01. 2006 (čl. 24), niekoľkými nejasnými podaniami doručenými súdu dňa 30. 01. 2006, dňa 02. 03. 2006 a dňa 24. 05. 2006 (čl. 22, 37, 45) odstraňoval vady návrhu. Nakoniec súd na návrh právneho zástupcu navrhovateľa (čl. 50) uznesením č. k. 19C 249/2005 - 55 zo dňa 30. 03. 2007 pripustil zmenu návrhu tak, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 500 000.- Sk (čl. 55).
Súd uznesením č. k. 19C 249/2005 - 54 zo dňa 26. 02. 2007 pripustil na návrh právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 16. 01. 2007 (čl. 47), aby do konania ako odporca v 2. rade pristúpilo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v N., K. č. X,. XXX. XX. N. (čl. 54).
Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že konaním zamestnancov odporcov t. j. neoprávneným zaradením vozidla v jeho vlastníctve do pátrania a následne na základe tejto skutočnosti neoprávneným (bez akéhokoľvek dôvodu) zadržiavaním jeho osoby (i jeho manželky a priateľov, s ktorými cestoval) i vozidla na v júli 2001 a septembri 2002 na hraničnom priechode v Šahách, v máji 2003 a júli 2005 na hraničnom priechode v Moravskom Lieskovom v Českej republike, došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a v dôsledku tohto zásahu k nemajetkovej ujme, ktorá mu týmto neoprávneným zásahom bola spôsobená.
Konanie odporcov voči jeho osobe považuje za perzekúciu a riešenie si týmto spôsobom osobných konfliktov, ktoré ako bývalý príslušník policajného zboru mal s niektorými svojimi bývalými kolegami. V tejto veci sa viackrát obrátil o riešenie na rôzne orgány štátu (Generálnu prokuratúru SR, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Úrad inšpekčnej služby a Úrad kontroly, Okresné riaditeľstvo PZ SR v Leviciach), avšak bezúspešne.
Počas konania navrhovateľ uviedol, že v júli 2001 (neuviedol presný dátum) cestoval, spolu so svedkom J. B. a ešte jedným kamarátom, so svojím vozidlom cez hraničný priechod Šahy z Maďarska späť domov. Vtedy ho príslušníci hraničnej polície zastavili prvý krát, zobrali im pasy, bez vysvetlenia sedeli v vo vozidle na hraničnom priechode asi hodinu, následne im bez vysvetlenia pasy vrátili a mohli ďalej pokračovať v ceste.
Druhý krát zastavili vozidlo navrhovateľa 02. 09. 2002 ( v niektorých listinných dôkazoch sa uvádza dátum 01. 09. 2002) rovnako na hraničnom priechode v Šahách, navrhovateľ cestoval spolu s manželkou, svedkom J. B. a jeho manželkou, do Maďarska. I vtedy ich na spiatočnej ceste príslušníci hraničnej polície zastavili, zobrali im pasy, bez vysvetlenia tam stáli na asi hodinu, následne im, bez vysvetlenia, pasy vrátili a mohli ďalej pokračovať v ceste.
Tretí krát zastavili vozidlo navrhovateľa dňa 03. 05. 2003 na hraničnom priechode Moravské Lieskové - Stráne v Českej republike, navrhovateľ cestoval spolu s manželkou za príbuznými do Českej republiky. I vtedy ich príslušníci českej hraničnej polície, asi 7 km za hraničným priechodom, zastavili, vrátili ich späť na hraničný priechod, zobrali im pasy, zavolali ich do kancelárie, kde bol navrhovateľom spísaný protokol o výsluchu svedka následne bez vysvetlenia im pasy vrátili a mohli ďalej pokračovať v ceste.
Štvrtý krát zastavili príslušníci českej hraničnej polície vozidlo navrhovateľa dňa 16. 07. 2005 na hraničnom priechode v Moravskom Lieskovom v Českej republike, situácia sa opakovala rovnakým spôsobom ako pri ich zadržaní na tomto hraničnom priechode dňa 03. 05. 2003.
Navrhovateľ počas celého konania uvádzal, že takéto neoprávnené zásahy odporcov považuje za šikanovanie jeho osoby, v tejto oblasti ho všetci dobre poznajú, robil dlhé roky policajta. Keď ho zadržiavali na hraničných priechodov okoloidúci známi ľudia sa vždy divili, vyzeral ako záškodník. Nápravy tejto situácie sa domáhal na viacerých miestach a úradoch, všade bol neúspešný. Z týchto udalostí má vážne zdravotné problémy, má ťažkú cukrovku, predtým bol zdravý. Má za to, že takýmito zásahmi odporcov je poškodený na jeho osobnostných právach a preto požaduje náhradu nemajetkovej ujmy od oboch odporcov vo výške 500 000.- Sk.
Odporca v 1. rade sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03. 05. 2006 (čl. 40). Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu v 1. rade, nakoľko od 01. 01. 1997 odporca v 1. rade zriadilo ako samostatnú rozpočtovú organizáciu odporcu v 2. rade, kde Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach, ktorý teoreticky vyhlasuje pátranie po vozidlách, ŠPZ, TEČ, pôsobnostne patrí.
Počas konania poverená zástupkyňa odporcu v 1. rade uvádzala, že navrhovateľ, ani jeho právny zástupca, počas celého konania nepreukázali, že k zadržaniu navrhovateľa na hraničnom priechode v Šahách, tak ako to tvrdí navrhovateľ, vôbec došlo. Nepreukázal žiadnym dôkazom, že ak by aj skutočne k zadržaniu navrhovateľa na hraničných priechode v Šahách došlo, že to bolo v príčinnej súvislosti s pátraním vyhlásenom po technickom evidenčnom čísle (ďalej len TEČ") LV 161 AB motocykla JAWA 21 vlastníka A. G.. Po navrhovateľovi ako osobe, jeho vozidla, ani ŠPZ jeho vozidla nebolo nikdy nikým pátranie vyhlásené. Navrhovateľ neuviedol, ani nepreukázal, ak by aj k teoreticky a preukázateľne k zásahu došlo, že bol neoprávnený. K postupu príslušníkov českej polície, keďže ide o činnosť bezpečnostných zložiek cudzieho štátu sa nevyjadrovala, pretože posudzovanie postupu policajných zložiek cudzieho štátu nie je v právomoci odporcu v 1. rade. Navrhovateľ konkrétne neuviedol, ani nepreukázal, že by zadržaním jeho osoby na hraničnom priechode v Šahách došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, a keďže sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy, nepreukázal že by prípadným zásahom došlo k zníženiu jeho vážnosti a dôstojnosti v značnej miere.
Poverená zástupkyňa odporcu v 1. rade uviedla, že príslušníci hraničnej polície, ktorí teoreticky mohli navrhovateľa na hraničnom priechode v Šahách v roku 2001 a 2002 zastaviť patria kompetenčne pod odporcu v 1. rade.
Na záver konania odporca v 1. rade namietla v tejto veci premlčanie, nakoľko teoreticky k zásahom príslušníkmi policajného zboru na hraničnom priechode v Šahách malo dôjsť v júli 2001 a 16. 09. 2002, pričom navrhovateľ tento návrh podal až 27. 12. 2005 t. j. po trojročnej premlčacej lehote podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Príslušníci policajného zboru pri hraničnej kontrole na hraničnom priechode v Šahách v oboch prípadoch postupovali v súlade s príslušnou právnou úpravou, žiadny právny predpis nestanovuje časový horizont kontroly cestovných dokladov, cez hranicu prechádzajúcich osôb a vozidiel, tento časový horizont je primeraný vždy podľa konkrétneho prípadu a potreby zisťovania a objasňovania určitých skutočností týkajúcich sa prechádzajúcich osôb. Postup príslušníkov hraničnej polície v oboch prípadoch bol preverovaný kontrolnými a inšpekčnými zložkami odporcu v 1. rade, v ich postupe neboli zistené žiadne nezákonnosti, prieťahy, postup bol v súlade so zákonom, preto všetky sťažnosti a podnety navrhovateľa boli vyhodnotené ako nedôvodné. Žiadal návrh zamietnuť, trovy konania si neuplatnil
Odporca v 2. rade počas konania prostredníctvom jeho poverenej zástupkyne uvádzal, že na navrhovateľa ako fyzickú osobu, jeho vozidlo, ani na ŠPZ jeho vozidla nebolo nikdy vyhlásené pátranie. Pátranie bolo vyhlásené po stratenom TEČ LV 161 AB z motocykla JAWA 21 vlastníka A. G.. Je len vecou náhody, že toto TEČ je rovnaké ako ŠPZ vozidla navrhovateľa, čo je právne a technicky možné. Vyhlásenie pátrania, presný postup, po osobe, vozidle alebo TEČ, ŠPZ upravuje zákon č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov a následne interné normy odporcu v 1. rade.
Poukazovala na to, že podľa ustanovenia § 26 zákona č. 171/1993 Z. z. príslušníci policajného zboru, vrátane príslušníkov hraničnej polície, sú oprávnení kontrolovať cestovné doklady na hraničných priechodoch. Ak aj na hraničnom priechode v Šahách v roku 2001 a 2002 prebiehala hraničná kontrola, ktorej súčasťou bola i kontrola osôb prechádzajúcich hranice, vecí a vozidla, bol navrhovateľ a všetky vo vozidle sa nachádzajúce a kontrolované osoby povinné túto kontrolu strpieť, pri kontrole nedošlo k obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa. Rovnako ako odporca v 1. rade i poverená zástupkyňa odporcu v 2. rade na záver konania namietala premlčanie uplatneného majetkového nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v trojročnej premlčacej lehote.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa (čl. 139), výsluchom svedka A. G. (čl. 132), svedka J. B. (čl. 138), prednesmi poverených zástupcov oboch odporcov a právneho zástupcu navrhovateľa, písomnými podaniami a vyjadreniami navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporcov, listinnými dôkazmi predloženými odporcami o vyhlásenom pátraní po TEČ motocykla JAWA 21 LV 161 AB, vyšetrovacím spisom Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby PZ, kópiou sťažnostného spisu Prezídia policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor pátrania, evidencií a cieľového pátrania, kópiou sťažnostného spisu odporcu v 2. rade, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav a nasledovne ho právne vyhodnotil:
Z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, výsluchu navrhovateľa a svedka J. B., má súd za to, že v júli 2001 (nie je možné určiť presný dátum) navrhovateľ (spolu s dvomi kamarátmi) cestou z Maďarska bol na hraničnom priechode v Šahách kontrolovaný ako osoba prechádzajúca cez hranice príslušníkmi policajného zboru, príslušníkmi hraničnej polície. V rámci tejto hraničnej kontroly, ktorej súčasťou bola i kontrola osôb prechádzajúcich hranice, vecí a vozidla, bol navrhovateľ kontrolovaný. Nedošlo k zadržaniu navrhovateľa, k obmedzeniu jeho osobnej slobody, došlo iba ku kontrole cestovných dokladov.
Rovnaká situácia sa zopakovala i dňa 01. 09. 2002. Počas tejto kontroly už bolo zistené, že v počítačovej zostave pátrania (jednotne zavedená a nemenná pre všetky vozidlá i motocykle), kde sú uvedené všetky skutočnosti týkajúce sa pátrania, bolo zistené, že je vyhlásené pátranie po registračnej značke (všeobecný pojem) LV 161 AB. Po preverení celej tejto veci, čo si vyžaduje určitý čas, bolo zistené, že pátranie je vyhlásené po registračnej značke, TEČ LV 161 AB motocykla JAWA 21 vlastníka A. G. a nie po registračnej značke, ŠPZ LV 161 AB vozidla zn. Škoda 120 vlastníka navrhovateľa. Keďže po
objasnení tejto veci bolo zistené, že pátranie sa netýka vozidla, ani ŠPZ navrhovateľa, boli príslušníkmi policajného zboru cestovné doklady navrhovateľovi vrátené a navrhovateľ mohol ďalej pokračovať v ceste.
Predmetný postup príslušníkov policajného zboru bol na podnet navrhovateľa preskúmavaný Ministerstvom vnútra SR, Úradom inšpekčnej služby PZ, Prezídiom policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície, odborom pátrania, evidencií a cieľového pátrania ako i samotným odporcom v 2. rade. Všetky podania, sťažnosti navrhovateľa, ktorými napádal predmetný postup boli vyhodnotené ako nedôvodné. V postupe príslušníkov policajného zboru príslušné policajné zložky nezistili žiadne pochybenia, postup pri hraničnej kontrole v oboch prípadoch bol v súlade so zákonom o policajnom zbore i zákonom a cestovných dokladoch.
Súd ustálil z vykonaného dokazovania, že k prechodu navrhovateľa na hraničnom priechode v Šahách v júli roku 2001 a septembri 2002 skutočne došlo.
Ustálil však, že postup príslušníkov policajného zboru pri hraničnej kontrole navrhovateľa ako hranice prechádzajúcej osoby a jeho vozidla, v oboch namietaných prípadoch, bol v súlade so zákonom o policajnom zbore i zákonom o cestovných dokladoch. Súd má za to, že postup príslušníkov policajného zboru pri hraničnej kontrole nepredstavuje zásah do osobnostných práv navrhovateľa, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie jeho osobnostných práv (navrhovateľ počas celého konania ani neuviedol, ktoré konkrétne práva mohli alebo boli porušené alebo ohrozené).
Navrhovateľ počas celého konania nepreukázal, že postup príslušníkov policajného zboru počas hraničnej kontroly na hraničnom priechode v Šahách v júli 2001 a septembri 2002 predstavuje neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv, v dôsledku čoho mu bola spôsobená následná ujma na zdraví, tak ako to uvádzal v návrhu, nepreukázal, že dlhšie trvajúca kontrola jeho cestovných dokladov a jeho vozidla počas týchto hraničných kontrol je v príčinnej súvislosti s pátraním vyhláseným po TEČ LV 161 AB motocykla JAWA 21.
Navrhovateľ už vôbec nepreukázal, tak ako to uvádzal počas konania, že pátranie bolo vyhlásené po jeho osobe, jeho vozidle a to ako šikanovanie a pomsta zo strany jeho bývalých, kolegov, policajtov.
Súd z vykonaného dokazovania ďalej ustálil, že po navrhovateľovi, jeho vozidle, ani po ŠPZ jeho vozidla nebolo nikdy žiadnou zložkou policajného zboru vyhlásené pátranie.
Pátranie bolo vyhlásené dňa 16. 11. 2001 na základe žiadosti Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach zo dňa 14. 11. 2001 adresované Okresnému riaditeľstvu PZ v Leviciach , po TEČ LV 161 AB motocykla JAWA 21 vlastníka A. G. (čl. 128) a to na základe čestného vyhlásenia A. G. zo dňa 14. 11. 2001 o strate TEČ LV 161 AB a malého technického preukazu z jeho motocykla JAWA 21 vo februári 2001 (čl. 130).
Navrhovateľ počas konania listinným dôkazom - prehlásením A. G. zo dňa 17. 03. 2004 (čl. 4) a jeho výsluchom na pojednávaní spochybňoval nahlásenie straty TEČ LV 161 AB motocykla JAWA 21 A. G. a tým i dôvod vyhlásenia pátrania po TEČ. Súd však po vyhodnotení výpovede A. G. má za to, že skutočnosti uvádzané A. G. v predmetnom prehlásení o tom, že stratu TEČ motocykla neohlásil sú účelové a nepravdivé, pretože sám počas výsluchu na pojednávaní pripustil, že podpis na ohlásení straty TEČ LV 161 AB jeho motocykla je jeho.
Z listinného dôkazu predloženého samotným navrhovateľom (čl. 33) - informácie prezídia Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru pátrania, evidencií a cieľového pátrania zo dňa 02. 11. 2005 súd zistil, že tvary evidenčných alebo tabuľkových čísiel vozidiel boli v rozhodnom čase stanovené vyhláškou č. 90/1997 Z. z. Tabuľkové čísla sú vizuálne rozlíšené, avšak v počítačovej forme sú tvary rovnaké pre všetky vozidlá alebo motocykle. V informačnom systéme pátrania po motorových vozidlách je vždy v poznámke uvedené, či ide o vozidlo, o aké alebo o motocykel. Dotazom do informačného systému pátrania príslušný policajt dostane informáciu k evidenčnému číslu vozidla aj s textom poznámky. Až po prečítaní celého textu následne zistí, že sa jedná o TEČ LV 161 AB z motocykla a nie o ŠPZ vozidla navrhovateľa. Túto skutočnosť však každý príslušný policajt musí v informačnom
systéme zistiť, preveriť, čo trvá určitý čas, a následne bez ďalších prieťahov môže kontrolovanú osobu pustiť ďalej.
Zo skutočností uvedených v tomto listinnom dôkaze potom vyplýva, že je úplne bežné, že zisťovanie týchto skutočností trvá príslušníkom policajného zboru na hraničnom priechode určitý primeraný čas.
Súd z výpovede navrhovateľa a listu Policie České republiky, Oblastní řiditelství služby cizinecké a pohraniční policie Brno zo dňa 16. 11. 2006 súd zistil, že dňa 03. 05. 2003 na hraničnom priechode Moravské Lieskové - Stráne v Českej republike, došlo k zastaveniu vozidla navrhovateľa a jeho následnej kontrole cestovných dokladov i vozidla príslušníkmi českých policajných zložiek. Taktiež dňa 16. 07. 2005 na hraničnom priechode v Moravskom Lieskovom v Českej republike, sa situácia opakovala rovnakým spôsobom ako pri hraničnej kontrole navrhovateľa na hraničnom priechode dňa 03. 05. 2003.
Z predmetného listu polície cudzieho štátu súd zistil, že postup českej polície pri hraničnej kontrole navrhovateľa v oboch namietaných prípadoch odohrávajúcich sa na území Českej republiky, na základe sťažností navrhovateľa, preverovala česká polícia, ktorá sťažnosť navrhovateľa vyhodnotila ako nedôvodnú a skonštatovala, že postup ich príslušníkov polície bol pri oboch hraničných kontrolách uskutočnený v súlade so zákonom.
Odporcovia počas konania uvádzali, že nemajú oprávnenie vyjadrovať sa a hodnotiť postup príslušníkov cudzích bezpečnostných zložiek, ktorý bol uskutočnený na území cudzieho štátu.
Z návrhu navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená v dôsledku zásahu i príslušníkov českej polície od odporcov, nedomáha sa náhrady nemajetkovej ujmy teoreticky zásahom do jeho osobnostných práv, ktorý mal byť uskutočnený príslušníkmi českej polície. V tejto časti je návrh navrhovateľa nedôvodný, pretože obaja odporcovia nemajú pasívnu vecnú legitimáciu - nie sú nositeľmi prípadnej povinnosti niesť zodpovednosť za neoprávnený zásah príslušníkov cudzích bezpečnostných zložiek. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Predpokladom úspešného uplatňovania práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Obe tieto náležitosti musia byť splnené, aby vzniklo právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, znášať.
Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovenia §11 Občianskeho zákonníka.
Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či navrhovateľovi bolo konaním odporcov zasiahnuté do osobnostných práv, pričom tento zásah bolo možné považovať za neoprávnený a objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu na jeho osobnostných právach.
Súd, tak ako to uviedol a zdôvodnil už vyššie, ustálil, že navrhovateľovi nebolo konaním odporcov zasiahnuté do jeho osobnostných práv, pretože postup príslušníkov policajného zboru pri hraničnej kontrole na hraničnom priechode v Šahách v júli 2001 a septembri 2002 bol v súlade so zákonom a preto nepredstavuje zásah do osobnostných práv navrhovateľa.
Zákon v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka uvádza právne prostriedky, ktorými sa fyzická osoba môže domáhať ochrany svojej osobnosti v prípade, ak je splnený zákonný predpoklad ochrany osobnosti a to, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby. Vtedy sa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Na vznik občianskoprávnej vyššie uvedenej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené súčasne všetky zákonné predpoklady - existencia zásahu, jeho neoprávnenosť a príčinná súvislosť medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou. Keďže na základe vykonaného dokazovania a jeho následného právneho vyhodnotenia súd ustálil, že v predmetnej veci nedošlo k zásahu, nie je v tejto veci splnený už prvotný zákonný predpoklad úspešného uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa navrhovateľ týmto návrhom domáha, preto sa súd už ďalej nebude zaoberať existenciou a naplnením ďalších zákonných predpokladov pre úspešné úspešného uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou na poslednom pojednávaní v tejto veci obomi odporcami. Odporcovia uvádzali, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v trojročnej lehote podľa ustanovenia § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že prvý raz si toto právo mohol navrhovateľ uplatniť po prvom zásahu v júli 2001 alebo po druhom zásahu v septembri 2002, čo však neuronil, predmetný nárok si uplatnil až dňa 27. 12. 2007 t. j. po premlčacej lehote.
Navrhovateľ si po prvý raz právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka mohol uplatniť v prvom namietam zásahu od júla 2001 do júla 2004 (keďže nie je možné zistiť presný dátum, súd uvádza iba tento všeobecný časový horizont) a v druhom namietanom zásahu od 01. 09. 2002 do 02. 09. 2005. Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ podal až 27. 12. 2007 t. j. v oboch prípadoch, kde sú odporcovia sú pasívne vecne legitimovaní, po uplynutí premlčacej lehoty. Keďže túto skutočnosť obaja odporcovia namietali súd je podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný sa túto vznesenú a dôvodnú námietku premlčania prihliadať.
Preto s poukazom na dôvodnosť tejto námietky premlčania, i s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, kde sa súd i napriek dôvodnej námietke premlčania zaoberal a tejto časti návrhu a s poukazom na zdôvodnenie nedôvodnosti návrhu v časti postupu príslušníkov českej polície na území Českej republiky, súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporcovia na pojednávaní dňa 30. 05. 2008 uviedli, že si náhradu trov konania neuplatňujú, rozhodol súd tak, že obom odporcom trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis