Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-69-1995.pdf
PDF · 93.6 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/69/1995
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci navrhovateľa: V.. B. T., správca konkurznej podstaty HANDLEX, a.s. v likvidácii, S. Chalúpku č.6, Handlová, IČO:31 560 814, sídlo zam. Tužina č.253, Prievidza, proti odporcovi: R.. M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č.2, Z., zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, sídlo nám. Martina Benku č.9, Bratislava, o zaplatenie 327.767,-Sk s prísl., rozhodol
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 152.432,-Sk s 3% úrokom z omeškania ročne od 01.08.1993 do 31.04.1995 a s 22% úrokom z omeškania ročne od 01.05.1995 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 6.554,-Sk a titulom cestovného 1.889,-Sk, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov štátu titulom znalečného 12.703,-Sk na účet tunajšieho súdu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom z 21.03.1994, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.1994 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 327.767,-Sk, titulom neuhradenia faktúr za dodané hliníkové okná. Vec je vedená pod č.k. 15C 69/95.
Návrhom z 15.03.1994, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.03.1994 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 24.390,-Sk, titulom úroku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry. Vec je vedená pod č.k. 15C 61/94.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne listom doručeným súdu dňa 06.04.1994 s tým, že na základe dohody s navrhovateľom, zabezpečil stroje na výrobu alkalických okien a parapiet a zrealizoval skúšobnú prevádzku týchto strojov s tým, že navrhovateľ v rámci skúšobnej prevádzky vyrobí pre odporcu okná, ktoré budú vsadené do jeho rodinného domu. Povinnosťou odporcu bolo iba zaplatiť za materiál použitý na výrobu okien. Za dodávku profilov odporca zaplatil.
Súd v záujme hospodárnosti konania s poukazom, že veci skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, podľa § 112 ods.1 O.s.p., veci spojil s tým, že sú vedené pod č.k. 15C 69/95.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa, štatutárnych zástupcov navrhovateľa, odporcu, oboznámil sa s listinami - Výrobný príkaz z 20.08.1991 pod č.71 002, Dodací list č.1/91 - vyskladnené 02.10.1991, Dodací list č.2/91 - vyskladnené 02.10.1991, Dodací list č.3/91 - vyskladnené 08.10.1991, Dodací list č.4/91 - vyskladnené 21.10.1991, Dodací list č.5/91 -vyskladnené 24.10.1991, Dodací list č.6/91 - vyskladnené 24.10.1991, Doklad zo 16.11.1992 o zaplatení 134.461,66 ATS, s ostatnými listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Medzi navrhovateľom a odporcom bola v roku 1991 uzavretá ústna dohoda, na základe ktorej navrhovateľ vyrobil pre odporcu alkalické okná, tieto dodal a namontoval. Tieto skutočnosti mal súd preukázané vyššie špecifikovanými listinami - výrobný príkaz z 20.08.1991 pod č.:71 002 a dodacími listami č.1/91 až č.6/91.
Z výsluchu štatutárnych zástupcov navrhovateľa R.. W. T. (riaditeľ podniku) a R.. M. Q. (obchodný námestník) nebola preukázaná odporcom tvrdená obrana, že s vedením podniku sa dohodol, že za sprostredkovanie výroby a dodávky technológie výroby hliníkových okien od fi Heroal mu navrhovateľ vyrobí a namontuje hliníkové okná do jeho rodinného domu.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ za výrobu a dodávku alkalických okien vyúčtoval odporcovi celkom 690.089,-Sk (fa č.:41352 z 03.01.1992 na sumu 665.190,-Sk, fa č.:40906 z 30.09.1992 na sumu 15.956,-Sk, fa č.:41162 z 11.11.1992 na sumu 8.943,-Sk), z čoho odporca zaplatil 362.322,-Sk (priamo dodávateľovi materiálu), takže žalovaná suma činí 327.767,-Sk ako náklady výroby, doprava a montáž.
V priebehu konania navrhovateľ zmenil petit návrhu v rámci spojených vecí tak, že odporca bude zaviazaný na úhradu istiny 327.767,-Sk s 3% úrokom z omeškania ročne od 01.08.1993 do 31.04.1995 a s 22% úrokom z omeškania ročne od 01.05.1995 do zaplatenia, čo súd podľa § 95 ods.1 O.s.p. uznesením pripustil.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 04.03.1997 pod č.k. 15C 69/95-36 s tým, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo a keďže nešlo o zhotovenie diela na počkanie, navrhovateľ bol povinný vydať odporcovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky s vymedzením predmetu diela, rozsahu, akosti, ceny a čas zhotovenia. Keďže navrhovateľ vydanie takéhoto potvrdenia odporcovi preukázať nevedel, nevedel preukázať, že cena bola dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, takže mala byť poskytnutá cena primeraná. Cenu, ktorú navrhovateľ vyčíslil sa javila súdu neprimeraná (za materiál odporca zaplatil priamo dodávateľovi 362.322,-Sk a suma 327.767,-Sk ako náklady výroby, dopravy, montáž), pričom účtovanú, resp. žalovanú sumu navrhovateľ nevedel ničím preukázať. Preto súd dospel k názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.
Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, o ktorom rozhodol odvolací Krajský súd uznesením z 21.10.1998 pod č.k. 17 Co 240/98-69 s tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s právnym názorom, že v konaní nebolo preukázané, že by dohoda obsahovala dojednanie o tom, že odporca navrhovateľovi nezaplatí za dodávku vôbec nič. I keby došlo k takémuto dojednaniu, takáto dohoda by odporovala §39 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by išlo o obstarávateľskú službu podľa § 410 a § 411 Občianskeho zákonníka pred novelou, odporca by musel preukázať, že odmena bola dohodnutá a že výsledok výrobnej činnosti navrhovateľa sa dosiahol jeho pričinením, pričom odmena by musela byť primeraná vynaloženému pričineniu. Navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi plnil z neplatnej dohody, bez právneho dôvodu a dodaním okien došlo k rozmnoženiu majetku odporcu, čím mu vznikol neoprávnený majetkový prospech, ktorý je povinný navrhovateľovi vydať. Preto odvolací súd nariadil doplniť dokazovanie formou znaleckého posudku a zistiť cenu poskytnutých výkonov v čase dodávky.
Súd v ďalšom konaní doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č.3/2006 z 03.04.2006 vypracovaný súdnym znalcom R.. W. O., B.., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, ktorý určil celkovú sumu nákladov na zhotovenie, dovoz a montáž okien s príslušenstvom na 152.432,-Sk (náklady na zhotovenie podľa dodacích listov 1/91 až 6/91 = 119.117,-Sk, náklady na dovoz z Handlovej do Bratislavy = 8.943,-Sk, náklady na montáž 24.372,-Sk).
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 410 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, ak má občan podľa dohody obstarať vec iného, je povinný spravovať sa danými príkazmi. Odchýliť sa od nich môže len vtedy, ak je to potrebné v záujme toho, ktorého vec obstaráva, a ak nemôže včas dosiahnuť jeho súhlas.
Podľa § 410 ods.2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, ak nie je dohodnuté inak, musí sa obstaranie veci vykonať osobne. Bez dohody možno obstaranie veci zveriť inému, len ak ide o vec, obstaranie ktorej nepripúšťa odklad a ak súhlas nemožno dosiahnuť včas.
Podľa § 411 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, kto bol poverený vec obstarať, má právo na náhradu nevyhnutných nákladov s obstaraním spojených. Na odmenu má právo, pokiaľ bola dohodnutá a zodpovedá výsledku vynaloženého pričinenia.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, kto na úkor občana alebo organizácie neoprávnene získa majetkový prospech, musí ho vydať.
Podľa § 452 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, neoprávneným majetkovým prospechom je prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu, ako aj prospech získaný z nestatočných zdrojov.
Podľa § 457 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, musí sa vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že prospech záležal vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
S poukazom na právny názor odvolacieho súdu, právny zástupca odporcu navrhol doplniť dokazovanie o svedeckú výpoveď B. Z., konateľa rakúskej spoločnosti Heroal, na ozrejmenie dohody, na základe ktorej boli odporcovi dodané navrhovateľom okná s príslušenstvom.
Súd predmetný návrh na dokazovanie z dôvodu nadbytočnosti zamietol, nakoľko už v predchádzajúcom konaní sa zástupca navrhovateľa R.. W. T. (riaditeľ podniku) vyjadril, že zástupcu fi Heroal B. Z. poznal prostredníctvom odporcu, pri stretnutí odporca robil tlmočníka. N. navrhovateľa so spoločnosťou K. bol zabezpečený cez B. Z.. Až keď bola výroba zabehnutá, sa odporca obrátil na navrhovateľa vo veci zhotovenia a dodávky okien. V tom čase, ako riaditeľ podniku, neuzatvoril s odporcom žiadnu dohodu, na základe ktorej by mal navrhovateľ titulom provízie vyrobiť a dodať odporcovi hliníkové okná. R.. M. Q. (obchodný námestník) sa vyjadril, že riaditeľ p. T. si ho zavolal, keď jednal s p. Z., ako zástupcom fi Heroal o ponuke výroby hliníkových profilov, za prítomnosti odporcu, kde sa mal ako obchodný námestník vyjadriť k finančným otázkam ponúknutého nového výrobného programu. V konečnom dôsledku výrobný program ponúknutý fi Heroal navrhovateľ zakúpil a začala výroba. Že boli
pre odporcu vyrábané okná, sa dozvedel z výrobného príkazu a nie je mu známe, že by objednávka bola bezodplatná. S uvedených vyjadrení je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporcom žiadna dohoda o výrobe okien pre odporcu z titulu provízie uzavretá nebola. Čo bolo dohodnuté medzi odporcom a navrhovaným svedkom (zástupcom fi Heroal), nie je pre posúdenie predmetného nároku zaujímavé.
Už z predchádzajúceho dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom nebola uzavretá obstarávateľská služba v zmysle § 410 a § 411 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, a z toho titulu ani dohoda o odmene. Odporca síce sprostredkoval kontakt na spoločnosť Heroal, avšak rozhodnutie, či ponúknutý výrobný program navrhovateľ kúpi alebo nie, bolo výlučne na vedení navrhovateľa, s ktorým odporca nebol v žiadnom právnom vzťahu. Nebolo ničím preukázané, že výsledok výrobnej činnosti navrhovateľa sa dosiahol pričinením odporcu, čo navrhovaný svedok by preukázať s odkazom na vyššie uvedený názor, nemohol. To, že spoločnosť Heroal urobila s navrhovateľom obchod, ktorého sprostredkovateľom kontaktu bol odporca, môže mať väzbu na odmenu medzi odporcom a fi Heroal, avšak nie na väzbu medzi navrhovateľom a odporcom. Napriek
uvedenému právnemu názoru, súd cíti potrebu vyjadriť sa i k prípadnej odmene s tým, že i táto by musela byť primeraná vynaloženému pričineniu, pričom sa súdu javí za sprostredkovanie kontaktu odmena v rozsahu dodávky alkalických okien s príslušenstvom na celý rodinný dom, neprimeraná, presahujúca zákonné možnosti odmeňovania i v zmysle v tom čase platných pracovnoprávnych predpisov v spojení so zákonom o mzde, keďže navrhovateľ fungoval ako štátny podnik.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k názoru, že navrhovateľ odporcovi plnil bez právneho dôvodu, čím u odporcu došlo k zväčšeniu jeho majetkových hodnôt, teda sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinný navrhovateľovi neoprávnene získaný majetkový prospech vydať.
Výšku neoprávnene získaného majetkového prospechu súd ustálil znaleckým posudkom, keďže navrhovateľ dôkazmi preukazujúcimi náklady výroby, dopravy a montáže nedisponuje. Znalecký posudok č.3/2006 z 03.04.2006 vypracovaný súdnym znalcom R. W. Šišom, B.. určil celkovú sumu nákladov na 152.432,-Sk. Keďže závery znaleckého posudku účastníci nerozporovali, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol ako nedôvodný.
Keďže odporca sa s plnením dostal do omeškania, súd ho podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal na úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že úhrada faktúr bola splatná k 31.07.1993 a od 01.08.1993 sa s plnením dostal do omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Hoci navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne, menej ako v ?-vici, súd zaviazal neúspešného odporcu na náhradu jeho trov v ? -vici (z hľadiska účtovania trov s poukazom na zastúpenie odporcu advokátom a jeho aktívnu účasť na pojednávaní by vznikol nepomer, pričom istina bola priznaná vo výške určenej znaleckým posudkom), ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 13.108,- Sk, t.j. 6.554,-Sk a v trovách cestovných nákladoch, ktoré navrhovateľ vyúčtoval za účasť na pojednávaní dňa 18.09.2008 ako cestu z Handlovej do Bratislavy a späť, pri základnej sadzbe 450 km x 5,70 Sk/ km = 2.565,-Sk s motorovým vozidlom značky Volkswagen, 2K Caddy Van, so spotrebou pohonných hmôt 450 km x 6,5 l/100 km x 41,50Sk/l :100 = 1.213,-Sk, spolu 3.778,-Sk, z čoho polovica nákladov je 1.889,-Sk tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.2 O.s.p.. V kovaní vznikli trovy štátu titulom znalečného, ktoré v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 31.032008 pod č.k. 3Co 555/06-132, súd znalcovi vyplatil vo výške 12.703,-Sk. Pri vyhlásení rozsudku súd rozhodol o
trovách štátu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, avšak pri písomnom vyhotovení zistil chybu v tom, že na trovy štátu mali byť zaviazaní účastníci každý v ? -vici, t.j. 6.351,50Sk. Nakoľko len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný, uvedenú chybu už nemôže súd napraviť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od
doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.