Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/90/1995

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: M. M., bytom M., O. č. XX,. proti odporcom: 1./ M. Č., bytom N., G. č. X,. 2./ Ing. K. Č. CSc., bytom N., G. č. X,. obaja zastúpení advokátom JUDr. I. K., N., C. č. X,. o vrátenie pôžičky, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou takto

rozhodol:

Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 25.194,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Súd návrh voči odporcovi v 2.rade z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 20.5.1995 pôvodne domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na vrátenie pôžičky vo výške 38.000,- Sk. Návrh odôvodnila tým, že odporkyni v novembri 1993 požičala 2.000 DEM, čo predstavuje v prepočte 40.000,- Sk. Požičanú sumu mala vrátiť na dva krát a to 10.000,- Sk v decembri 1993 a zvyšok začiatkom roku 1994. Doposiaľ však vrátila iba 2.000,- Sk, takže dlží 38.000,- Sk. Podaním zo dňa 19.12.1995 rozšírila návrh aj na odporcu v 2. rade, ktorému požičala 692 DEM, čo je 14.000,- Sk, ktoré doposiaľ nevrátil a upravila petit návrhu tak, že žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu v 1.rade na zaplatenie sumy 26.000,- Sk a odporcu v 2.rade na zaplatenie 14.000,- Sk.

Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania bližšie opísala skutkové okolnosti. Uviedla, že v novembri 1993 požičala odporcom v 1. a 2. rade 2.000 DEM, pričom išlo o výdavky spojené s uzatvorením poistných zmlúv. Odporcovia nemali peniaze na poistné a preto ju požiadali aby poistné za nich uhradila. Odporcovia s uzavretím poistných zmlúv súhlasili a ona potom vyplnila potrebné údaje do zmluvy a zaplatila poistné, ktoré predstavuje sumu uplatnenú v návrhu. Odporcom zaslala originály zmlúv poštou. I keď listinný dôkaz o existencii pôžičky nemá, zo vzájomnej korešpondencie vyplýva, že odporcom skutočne požičala peniaze, čo odporkyňa v 1.rade aj uznala.

Odporkyňa v 1.rade uviedla, že navrhovateľka im žiadnu pôžičku neposkytla, ale prišla k nim dňa 3.12.1993 a vystupovala ako poisťovacia agentka. Hovorila s ňou o poistení, navrhla, že by sa mohla zúčastniť školenia pre agentov, a pokiaľ by robila poisťovaciu agendu, mala by z toho výhody, že by nemusela z vlastných finančných prostriedkov hradiť poistné. Odporkyňa ďalej uviedla, že sa školenia

chcela zúčastniť, prihlášku podpísala, ale nakoniec sa ho nezúčastnila, pretože mala úraz. Žiadnu poistnú zmluvu s navrhovateľkou však neuzatvárala a ani nepodpisovala, preto ani nevie, že v jej mene mala byť uzatvorená nejaká zmluva a či vôbec navrhovateľka peniaze za ňu aj vyplatila. Ak to však navrhovateľka urobila, konala svojvoľne a bez jej súhlasu.

Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, a to pokladničnými dokladmi zo dňa 29.11.1993, dňa 12.12.1993, poistnými zmluvami, fotokópiou ústrižku poštovej poukážky zo dňa 3.1.1995, lekárskou správou zo dňa 6.12.1993, vzájomnou korešpondenciou medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1.rade, ako aj s prihliadnutím na výpoveď účastníkov konania a svedka R. M., súd dňa 5.2.1997 vec rozhodol. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. -58 zo dňa 5.2.1997 bol návrh navrhovateľky zamietnutý. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ktorý právny úkon musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými je dohoda o predmete pôžičky a čase vrátenia. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, pretože existenciu zmluvy o pôžičke bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala.

Uvedený rozsudok napadla odvolaním navrhovateľka a Krajský súd v Nitre, uznesením č.k. -78 zo dňa 22.9.1998, prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka nekonala proti vôli odporcov, keď za nich poistné sumy zaplatila. Skutočnosť, že sa jednalo o poistky potvrdil aj list odporkyne v 1.rade, z ktorého možno vyvodiť, že navrhovateľka poistné sumy skutočne vyplatila. Medzi účastníkmi konania teda zjavne došlo k dohode, že úhradu poistných súm vyplatí za odporcov navrhovateľka s tým, že títo jej potom dlžnú sumu vrátia. Doposiaľ však nebolo preukázané, či navrhovateľka skutočne za odporcov plnila na základe ich dohovoru tak, ako sa tohto plnenia voči odporcom domáha. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie vypočutím svedkov Ing. P. B. a Ing. M. P. na okolnosti súvisiace s finančným plnením navrhovateľky, vypočutím odporcu v 2.rade a zistením v poisťovni F., či poistné za odporcov na základe poistných zmlúv v r. 1993 bolo zaplatené. Odvolací súd ďalej uviedol, že odporcami namietaná nemožnosť poisťovne F. podnikať na slovenskom poisťovacom trhu, prípadne i otázka platnosti zmluvy o poistení odporcov touto poisťovňou, sú v danej veci právne irelevantné. Právnym i skutkovým problémom zostáva výlučne to, či navrhovateľka na základe dohovoru s odporkyňou v 1.rade a odporcom v 2.rade plnila v ich mene tretej osobe t.j. poisťovni, pričom použila vlastní finančné prostriedky, ktoré jej postupne mali odporcovia vrátiť.

Súd rešpektujúc názor odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, doplnil dokazovanie a vypočul odporcu v 2.rade ako aj svedkov Ing. B. a Ing. P..

Odporca v 2.rade uviedol, že navrhovateľka je jeho sesternica a občas sa vzájomne navštevovali. Pri týchto návštevách sa nikdy nespomínalo žiadne poistenie a až pri návšteve začiatkom decembra 1993 navrhovateľka začala vystupovať ako poisťovacia agentka a hovorila o možnosti občanov poistiť sa v poisťovni F. a tiež o tom, že by manželka mohla pracovať ako poisťovacia agentka. Takto sa snažila získať manželku pre prácu agentky. Asi o 3 dni neskôr si manželka zlomila nohu a keďže v tom období tiež zachytil správu z novín, že poisťovňa F. nemá zlegalizované postavenie na S., okamžite navrhovateľke odkázali, že neprichádza do úvahy spolupráca v tejto oblasti. Ak navrhovateľka v tom čase už zaplatila poistnú sumu, konala tak bez jeho vedomia bez toho, že by poistnú zmluvu uzatvoriť chcel.

Svedok Ing. P. B. uviedol, že vzhľadom na odstup času si už nepamätá, kedy pracoval ako poisťovací agent a nemá ani žiadne doklady z tohto obdobia. Navrhovateľku získal pre prácu v poisťovni on, pričom jeho na túto prácu získal Ing. P.. Nevedel sa vyjadriť kde sa nachádza zoznam poistených osôb, ani kde sa nachádza centrálna evidencia. Ak získal nejakých klientov, odovzdal im prihlášku a po jej vyplnení a zaplatení poistného ju odovzdal Ing. P.. V prípade ak sa vyplácalo poistné prostredníctvom Ing. P., tak po odovzdaní finančných prostriedkov do poisťovne F. obdržal o tom potvrdenie, ktoré bolo odovzdané priamo poistencovi. Či navrhovateľka získala nejakých záujemcov o poistenie nevie, má za to, že ona nezískala nikoho. Ak by sprostredkovala uzatvorenie poistných zmlúv, tak by určite kontaktovala Ing. P., ktorý mal tieto veci na starosti, jemu sa tiež odovzdávali originály poistných zmlúv. Kto, kedy a komu vyplatil poistné čiastky za odporcov nevie uviesť.

Svedok Ing. M. P. uviedol, že pre poisťovňu F. nepracoval, uzatvoril s poisťovňou iba zmluvu o životnom poistení a toto poistenie ďalej odporúčal v okruhu svojich známych. Evidencia poistených osôb, ktoré sa poisťovali prostredníctvom neho alebo prostredníctvom navrhovateľky by sa mohla nachádzať vo firme F. H. vo Š., kde bola centrálna evidencia. K tomu, či došlo k uzatvoreniu poistných zmlúv i s odporcami v 1. a 2. rade sa nevie vyjadriť. Na okolnosť, že by on od navrhovateľky prevzal poistné za odporcov, si nepamätá a nevie sa vyjadriť k tomu, či medzi poisťovňou F. a odporcami vznikol poistný vzťah.

Súd v rámci dokazovania vykonal aj dopyt na poisťovňu F., A., vo Š. i na dozorný orgán S. F. O. off P. I. vo Š., odkiaľ prišla správa, že odporkyňa v 1.rade mala uzatvorenú životnú poistku a to od 1.11.1993, pričom uhradená bola suma vo výške 1.292 DEM. Odporca v 2.rade mal uzatvorenú životnú poistku od 1.11.1993 a uhradená bola čiastka 692 DEM. V prípade oboch poistných vzťahov došlo z dôvodu neuhradenia poistného k 1.11.1994 k definitívnemu zániku poistenia bez zostatkovej hodnoty.

Právny zástupca odporcov vo svojom vyjadrení zo dňa 19.8.2008 uviedol, že napriek záverom rozhodnutia odvolacieho súdu má za to, že odvolací súd sa nezapodieval komplexne otázkou možnosti poisťovne F. podnikať na slovenskom poisťovacom trhu. Poukázal na to, že ak by sa aj potvrdilo, že navrhovateľka plnila za odporcov, bolo by chybou, keby sa súd nezaoberal otázkou platnosti poisťovacích zmlúv, ktoré sú absolútne neplatné, pretože trpia nedostatkom vôle na strane odporcov, keď neboli z ich strany urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Konanie navrhovateľky, ktorá bez vedomia a súhlasu odporcov a bez písomného splnomocnenia uzavrela v ich mene poistnú zmluvu a aj ich na zmluve podpísala, odporuje nielen zákonu, ale aj dobrým mravom. Z takéhoto právneho úkonu žiaden vzťah nemôže vzniknúť. Ak navrhovateľka plnila, nevzniklo bezdôvodné obohatenie na strane odporcov, ale na strane poisťovne. Ďalej poukázal na to, že ak navrhovateľka uzavrela v mene odporcov zmluvu o poistení bez toho, aby ju na to boli splnomocnili, je z tohto konania zaviazaná sama, ibaže by odporcovia jej úkon dodatočne schválili, čo sa ale nestalo.

Zo vzájomnej korešpondencie medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1.rade z obdobia roku 1994 vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala vrátenia sumy 2.000 DEM alebo 40.000,- Sk, ktoré požičala v súvislosti s poistením v poisťovni F.. Odporkyňa v 1.rade sa v liste zo dňa 2.1.1994 dotazuje, čo vyplýva zo životnej a úrazovej poistky a či si môže niečo nárokovať, keď bola poistená a krátko na to mala úraz. Neskôr vo svojich listoch vyjadruje rozhorčenie nad tým, že ich navrhovateľka zaplietla do tejto „prekliatej akcie“, z ktorej nemajú nič iba stratu. Za tento omyl budú pykať, ale celú záležitosť chcú dať do poriadku, lebo nechcú zomrieť ako dlžníci. V listoch viackrát konštatuje, že sa chce vyrovnať, ale ich finančná situácia je zlá a peniaze sa získavajú ťažko, preto žiada o strpenie.

Podľa / ďalej /, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa 733 , zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.

Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe doplneného dokazovania a vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Nitre, vysloveného v odôvodnení rozhodnutia, ako aj z citovaných ustanovení , súd dospel k tomuto skutkovému a právnemu názoru:

Navrhovateľka pri osobnom jednaní s odporkyňou v 1.rade ponúkala navrhovateľke možnosť uzavrieť poistnú zmluvu s poisťovňou F., prípadne stať sa poisťovacou agentkou. Z vyjadrenia odporkyne, ako aj z obsahu ich vzájomnej korešpondencie vyplýva, že o týchto záležitostiach spolu skutočne hovorili, a i keď nedošlo zo strany navrhovateľky a odporkyne k jednoznačnému prejaveniu vôle uzavrieť zmluvu o pôžičke, je nepochybné že medzi nimi vznikol právny vzťah z nepomenovanej zmluvy, ktorá je kombináciou zmluvy o pôžičke a zmluvy o obstaraní veci. Navrhovateľka v súlade s obsahom ich ústneho dojednania, a po získaní osobných údajov odporcov, uzatvorila v ich mene poistné zmluvy a zaplatila za nich poistnú sumu. Na základe dopytu na centrálu poisťovne F. vo Š. bolo preukázané, že za odporkyňu v 1.rade zaplatila poistné vo výške 1.292 DEM, čo v prepočte podľa vtedy platného kurzu / 19,50,- Sk/ predstavuje 25.194,- Sk. Zaplatením poistného vznikol medzi odporkyňou v 1.rade a poisťovňou F. poistný vzťah, ktorý trval od 1.11.1993 do 1.11.1994 a zanikol pre nezaplatenie ďalšieho poistného. Vzhľadom na uvedené súd nárok navrhovateľky v časti sumy 25.194,- Sk považoval za opodstatnený a vyhovel mu, pretože mal za preukázané, že navrhovateľka po dohode s odporkyňou zaplatila za ňu finančné prostriedky na úhradu poistného v uvedenej výške, ktoré peniaze jej odporkyňa doposiaľ nevrátila. Nakoľko navrhovateľka žiadala od odporkyne v 1.rade 26.000,- Sk, súd vo zvyšku návrh zamietol.

Pokiaľ ide o odporcu v 2.rade, na základe jeho výsluchu, ako aj na základe zhodnotenia ďalších listinných dôkazov a s prihliadnutím na obsah vyjadrení navrhovateľky, mal súd za to, že medzi navrhovateľkou a odporcom v 2.rade nevznikol právny vzťah. Navrhovateľka vo svojich vyjadreniach a písomných podaniach tvrdila, že peniaze požičala odporkyni v 1.rade, s ktorou jednala a s ktorou sa na poskytnutí pôžičky aj dohodla. I vo svojom poslednom stanovisku zo dňa 20.8.2008 uviedla, že všetko čo v tejto súvislosti podnikla, podnikla so súhlasom a vedomím odporkyne v 1.rade. Súd je toho názoru, že odporca v 2.rade s navrhovateľkou nikdy nejednal o možnosti uzavrieť poistnú zmluvu, pri jednaniach navrhovateľky s odporkyňou v 1.rade bol prítomný iba ako zúčastnená osoba a vypočul si niektoré informácie o poistení. Odporca v 2.rade nikdy neprejavil a ani nenaznačil, že by chcel uzavrieť poistnú zmluvu a že za účelom vyplatenia poistnej sumy by požadoval od navrhovateľky poskytnutie nejakej finančnej čiastky. Súd mal za to, že v danom prípade si navrhovateľka zle vyhodnotila obsah rozhovoru s odporkyňou v 1.rade, ktorá uvažovala o uzatvorení poistnej zmluvy, pričom nie je vylúčené, že takto uvažovala aj v prospech svojho manžela. Navrhovateľka však nemohla považovať tento rozhovor s odporkyňou v 1. rade za ústnu dohodu o obstaraní poistenia pre odporcu v 2.rade. Odporkyňa v 1.rade súhlas s poistením nepriamo prejavila aj v listoch adresovaných navrhovateľke, odporca v 2.rade však svoju vôľu resp. súhlas s uzatvorením poistnej zmluvy žiadnym spôsobom neprejavil. Ak teda aj za neho uzatvorila poistnú zmluvu a zaplatila poistné, konala tak nad rámec obsahu rozhovoru, ktorý bol medzi ňou a odporcom v 2.rade a týkal sa iba poskytnutia informácií o poistení. Preto ak bez vedomia odporcu v 2.rade uzatvorila v jeho mene poistnú zmluvu a zaplatila poistné, nie je týmto úkonom viazaný odporca, ale ona sama. Vzhľadom na uvedené, súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v 2.rade nepovažoval za opodstatnený a preto ho zamietol.

Na záver súd považuje za potrebné poukázať na to, že tento dlhoročný spor sa pokúsil rozhodnúť tak v súlade so zákonom a právnym názorom odvolacieho súdu, ako aj spravodlivo a v súlade s dobrými mravmi. Z obsahu celého spisu je zrejmé, že navrhovateľka i odporkyňa v 1.rade, majú na okolnostiach, ktoré zapríčinili vznik sporu, svoj podiel viny. Navrhovateľka v tom, že neposkytla odporcom potrebné informácie o poistení, o všetkých právach a povinnostiach, ktoré im z poistenia plynú, neposkytla im ani potrebný čas na dôkladné zváženie veci a konala unáhlene, keď uzatvorila poistné zmluvy v mene odporcov bez toho, aby získala ich jednoznačné a jasné stanovisko nie len k uzatvoreniu zmluvy o poistení, ale aj k poskytnutiu finančných prostriedkov na poistné a k spôsobu i času ich vrátenia. Jej rýchlosť vo vybavovaní poistenia pre odporcov bola nepochybne motivovaná aj vlastným prospechom, ktorý očakávala v dôsledku získania nových poistencov. Odporkyňa v 1.rade pochybila najmä v tom, že pri rozhovore s navrhovateľkou nebola dostatočne konkrétna, pripúšťala možnosť, že by uzatvorila poistnú zmluvu a že by sa stala poisťovacou agentkou. Tým, že nevedela jednoznačne vyjadriť, že poistnú zmluvu nechce uzavrieť a nežiada finančné prostriedky na úhradu

poistného, vzbudzovala u navrhovateľky dojem, že s jej návrhmi súhlasí. I odporkyňa bola vo svojich nejednoznačných prejavoch, pripúšťajúcich súhlas, zrejme motivovaná očakávaným prospechom z poistenia. Vzhľadom na mieru vzájomného pričinenia oboch strán, mal súd za to, že týmto rozhodnutím by mohli byť spravodlivo vyriešené sporné vzťahy medzi účastníkmi konania, čo by mohlo byť základom pre obnovenie narušených rodinných vzťahov, na ktorých, tak ako to vyplýva z listovej korešpondencie, obom stranám nepochybne záleží.

V neposlednom rade súd konštatuje, že i keď podľa názoru právneho zástupcu odporcov nemôže požívať ochranu právny vzťah založený na nelegálnom pôsobení poisťovne na území S., bolo potrebné pri rozhodovaní vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý jednoznačne uviedol, že tieto námietky, ktoré boli vznesené už aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, sú pre spor irelevantné. V danom prípade ide iba o vzťah medzi navrhovateľkou a odporcami z titulu poskytnutia finančných prostriedkov, ktoré neboli vrátené a to bez ohľadu na to, na aký účel boli peniaze poskytnuté.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v konaní čiastočne úspešná, súd rozhodol o trovách konania podľa a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.