Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8C-34-2003.pdf
PDF · 121.05 KB
Case nature
Subarea
8C/34/2003
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava 1 rozhodol pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovovu v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: G.. W. H., bytom O. č. X, XXX XX O., navrhovateľky v 2. rade: F. H., bytom U. č. XX, XXX XX O., obaja zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Zoltán Koreň, advokát, Hrnčiarska č. 2, 040 01 Košice, proti odporcovi: IURIS, spol. sr.o., Panenská č. 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 683 074, zastúpený právnym zástupcom: Mgr. Andrej Maar, advokát, Panenská č. 6, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 100 000.- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovatelia sú povinní zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v zastúpení svojím právnym zástupcom sa návrhom doručeným tunajšiemu sudu dňa 04. 07. 2003 domáhali zaplatenia sumy 100 000.- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17, 6% ročne z tejto sumy od 19. 08. 2002 až do zaplatenia a trovy konania titulom vrátenia sumy z dôvodu neplatnosti dohody v časti prepadnutia zmluvnej pokuty ako sankcie za odstúpenie od dohody.
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili nasledovne:
Odporca zabezpečoval pre zhotoviteľa predaj stavebných pozemkov pre individuálnu výstavbu rodinných domov v Mariánke "Panský les". Dňa 03. 07. 2002 navrhovatelia ako záujemci podpísali Dohodu o zložení finančnej čiastky (ďalej len "dohoda") s odporcom ako splnomocnencom zhotoviteľa. Predmetom tejto dohody je záväzok navrhovateľov v lehote 14 dní odo dňa podpisu tejto dohody predložiť prostredníctvom odporcu zhotoviteľovi navrhovateľmi riadne podpísaný návrh na uzatvorenie v či. I tejto dohody uvedených zmlúv (kúpna zmluva. zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zmluva o dielo). Predmetom kúpnej zmluvy malá byť kúpa nehnuteľnosti - pozemku pare. č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 968 m2, k. ú. P., okres P., zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. P..
Až po podpise tejto dohody boli navrhovatelia informovaní, že pozemok má svahovitý profil, čo navrhovatelia pred podpisom dohody nevedeli, pozemok na mieste samom videli až po podpise zmluvy, pred podpisom zmluvy boli o charaktere pozemku informovaný iba listinami. Na základe tejto informácie navrhovatelia listom zo dňa 10. 07. 2002 požiadali odporcu o predbežné zastavenie prípravy zmluvy o kúpe. Informácia o charaktere pozemku bola odlišná, preto navrhovatelia od dohody dňa 09. 08. 2002 a 27. 08. 2002 odstúpili a žiadali vrátiť sumu 100 000.- Sk. Keďže odporca im tuto nevrátil, vyzval právny zástupca navrhovateľov odporcu listom zo dňa 17. 02. 2003 na vrátenie tejto sumy.
Sumu 100 000.- Sk žiadajú navrhovatelia v tomto konaní vrátiť z toho dôvodu, že dohoda v ustanovení či. VI ods. 2 je neplatná, nakoľko zmluvná pokuta je sankciou za nesplnenie si zmluvnej povinnosti a nemožno ju dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy, ktoré nie je porušením povinností, ale výkonom práva zo zákona alebo zmluvy (až počas konania skonkretizoval tento právny titul, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko si odporca ponechal zmluvnú pokutu bez právneho dôvodu).
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne dňa 13. OL 2004 (či. 26). Navrhovatelia odstúpili dňa 09. 08. 2002 a dňa 27. 08. 2002 od dohody z dôvodu, že neboli pri podpise dohody správne informovaný o charaktere pozemku (svahovitý profil), ktorý mal byť predmetom predaja, Keďže odstúpenie od dohody z takéhoto dôvodu zákon podľa ustanovenia § 48 ods. I Občianskeho zákonníka ani či. VI ods. 1 dohody nepripúšťa, je takýto právny úkon navrhovateľov v rozpore so zákonom a preto je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Neplatné odstúpenie od dohody nemá žiadne právne následky a nemôže spôsobiť zrušenie dohody. Dohoda i naďalej trvá, je platná.
Vymáhaná suma 100 000.- Sk prepadla odporcovi podľa ČI. VI bod. 2 dohody ako zmluvná pokuta, pretože navrhovatelia si nesplnili (porušili) povinnosť, ktorá im vyplývala pre nich z či. I ods. 1 dohody
- nepredložili v lehote 14 dní podpísané návrhy zmlúv v dohode uvedených. Zmluvná pokuta bola dojednaná ako sankcia za porušenie povinností vyplývajúcich z dohody a nie ako sankcia za odstúpenie od dohody, preto je dohoda v tejto v či. VI ods. 2 platná. Žiadal návrh zamietnuť, uplatnil si trovy konania.
Počas konania na pojednávaní dňa 14. 09. 2007 právny zástupca navrhovateľa prvý krát od podania návrhu rozšíril právny titul o ďalšie dôvody, na základe ktorého sa domáha zaplatenia tejto sumy.
Okrem právneho dôvodu uvedeného v samotnom návrhu (vymáhanie sumy z dôvodu neplatnosti dohody v časti prepadnutia zmluvnej pokuty za odstúpenie od dohody) žiada vrátiť tuto i z ďalšieho dôvodu a to, že k odstúpeniu od dohody došlo uvedením navrhovateľov do omylu pri podpise zmluvy vo veci charakteru pozemku.
Odporca i druhý, nový dôvod vrátenia tejto sumy považuje za irelevantný, pretože odstúpenie od dohody z dôvodu, že navrhovatelia boli uvedený do omylu pri podpise zmluvy vo veci charakteru pozemku je v rozpore s ustanovením § 48 Občianskeho zákonníka a či. VI ods. 1 dohody, preto je i takéto odstúpenie od dohody neplatné.
Ďalším právnym dôvodom, na základe ktorého právny zástupca navrhovateľa žiadal vrátiť vymáhanú sumu je vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko dohodu považuje za absolútne neplatnú podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože pri jej podpise boli navrhovatelia uvedený do omylu. Uvedenie do omylu spočíva vtom, že pozemok, ktorý mali záujem a ktorý bol uvedený v dohode mal byť na rovine, až neskôr po podpise dohody zistili, že má svahovitý profil a preto navrhovatelia odstúpili od dohody.
Navrhovatelia si boli pozrieť pozemok sami aj pred podpisom zmluvy, ale svoj pozemok
nevideli, nedal sa identifikovať, videli iba celý areál pozemkov, kde sa hromadná výstavba
rodinných domov malá realizovať, predmetný pozemok videli až po podpise zmluvy na
ohliadke s odporcom.
Odporca i tento ďalší dôvod vrátenia tejto sumy považuje za irelevantný, pretože pri podpise dohody navrhovatelia neboli uvedený do omylu, informácie o rovinatom charaktere pozemku navrhovateľom odporca nikdy nedal. Mohlo by ísť o omyl v pohnútke, ktorý však nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu. Navrhovatelia sa domnievali, že pozemok je rovinatý, tuto skutočnosť si však sami, ani u odporcu
neoverili, nežiadali odporcu o ohliadku (zúčastnili sa jej až sami po podpise zmluvy), nezisťovali túto skutočnosť, z toho vyplýva, že pre navrhovateľov táto informácia nebola podstatná.
Počas konania na pojednávaní dňa 06. 11. 2007 právny zástupca navrhovateľa druhý krát od podania návrhu rozšíril právny titul o ďalší dôvod, na základe ktorého sa domáhá zaplatenia tejto sumy. Uviedol, dohodu považuje za neplatnú podľa ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože jej predmetom je nemožné plnenie. Nemožnosť plnenia vidí v tom, že navrhovateľom neboli predložené návrhy zmlúv, ktoré mali následné podľa či. 1 ods. 1 v lehote 14 dní od podpisu dohody predložiť podpísané prostredníctvom odporcu zhotoviteľovi, boli im predložené listiny, ktoré považuje za pracovné verzie. Keďže splnenie tejto povinnosti bolo z vyššie uvedeného dôvodu nemožné, nemohol odporcovi vzniknúť nárok na prepadnutie zmluvnej pokuty za nesplnenie tejto povinnosti. Pozemok, ktorý mal byť predmetom kúpy, podľa jeho názoru v rozhodnom čase právne neexistoval.
Odporca v tejto časti argumentácie uvádzal, že navrhovatelia riadnym spôsobom nešpecifikovali presne dôvod, prečo nemohlo dôjsť k splneniu záväzku navrhovateľmi v stanovenej lehote.
Na tomto pojednávaní dňa 06. 11. 2007 právny zástupca navrhovateľa tretí krát od podania návrhu rozšíril právny titul o ďalší dôvod, na základe ktorého sa domáha zaplatenia tejto sumy. Uviedol, že dohodu považuje za neplatnú podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože táto dohoda sa prieči dobrým mravom, pretože odporca vykonával služby pre navrhovateľov i pre zhotoviteľa.
Právny zástupca na tomto pojednávaní, vzhľadom na uvádzanie počas konania nových právnych titulov a ich dôvodov, vzniesol v tejto veci námietku premlčania. Vymáhanie nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti dohody bolo jednoznačné a zrozumiteľne uplatnené až na pojednávaní dňa 06. 11. 2007 t j. po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začala navrhovateľom plynúť deň po podpísaní dohody t. j. - dňa 04. 07. 2002.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade, svedka T. O., oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, listami vlastníctva, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Súd nevykoval výsluch navrhovateľky v 2. rade, svoju neúčasť na pojednávaniach jej právny zástupca ospravedlňoval jej starostlivosťou o dve maloleté deti, účastníci konania netrvali na jej osobnom výsluchu, písomne sa vyjadrila, že sa pridržiava stanoviska navrhovateľa v 1. rade.
Súd pripustil návrh právneho zástupcu navrhovateľov na vypočutie G.. F. F., bývalého zamestnanca odporcu, ako svedka v tejto veci. Predvolaný svedok sa neustále ospravedlňoval, preto súd so súhlasom účastníkov konania, upustil nakoniec od výsluchu tohto svedka.
Na základe vykonaného dokazovania súd ustáli tento skutkový stav, ktorý následné takto právne i vyhodnotil:
Dňa 03. 07. 2002 navrhovatelia ako záujemci podpísali dohodu s odporcom ako
splnomocnencom zhotoviteľa. Predmetom tejto dohody je záväzok navrhovateľov v lehote 14 dní odo dňa podpisu tejto dohody predložiť prostredníctvom odporcu zhotoviteľovi navrhovateľmi riadne podpísaný návrh na uzatvorenie v či. I tejto dohody uvedených zmlúv (kúpna zmluva, zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zmluva o dielo). Predmetom kúpnej zmluvy malá byť kúpa nehnuteľnosti - pozemku pare. č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 968 m2, k. ú. P., okres P., zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. P..
Z listinných dôkazov predložených sudu príslušným katastrom nehnuteľností (príslušný list vlastníctva i z rozhodného obdobia i z nasledujúceho obdobia) súd zistí, že zhotoviteľ v čase podpísania dohody bol vlastníkom pozemku a tento pozemok i právne existoval, i keď je na príslušnom liste inak identifikovaný ako je to uvedené v dohode. K zapísaniu identifikáciou uvedenou v dohode málo dôjsť na základe práve zmlúv, ktoré mali navrhovatelia predložiť podpísané odporcovi v spojení s príslušným geometrickým plánom (prerozdelenie pozemkov). Tuto nezrovnalosť však súd nepovažuje za vadu, ktorá by robila dohodu neplatnou resp., ktorá by malá za následok nemožnosť splnenia si povinností navrhovateľmi uvedenú v či. I ods. 1 dohody, pretože v dohode nie je úplným spôsobom právne identifikovaný pozemok. Preto argumentáciu právneho zástupcu navrhovateľov, týkajúcu sa tejto nezrovnalosti a ktorú používal pri všetkých uvádzaných tituloch a ich zdôvodneniach považuje súd za právne relevantní!
Listom zo dňa 10. 07. 2002 navrhovatelia požiadali odporcu, aby zastavil prípravu zmlúv uvedených v ustanovení či. 1 ods. 1 dohody. Navrhovatelia od dohody dňa 09. 08. 2002 a 27. 08. 2002 odstúpili z dôvodu, že informácia o charaktere pozemku, ktorú mali od odporcu pred podpisom dohody, bola odlišná o reálneho stavu pozemku (pozemok mal byť rovinatý, mal však svahovitý profil) a žiadali vrátiť sumu 100 000.- Sk. Keďže odporca im tuto sumu nevrátil, vyzval právny zástupca navrhovateľov odporcu listom zo dňa 17. 02. 2003 na vrátenie tejto sumy. Vymáhaná suma im nebola vrátená dodnes.
Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určité a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa ustanovenia § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselne bezdôvodné obohatenie, za
desať rokov odo dňa. keď k nemu došlo.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 3 OZ ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Súd na základe vykonaného dokazovania posúdil právne predmetnú vec nasledovne:
Navrhovatelia v zastúpení svojím právnym zástupcom sa návrhom doručeným
tunajšiemu sudu dňa 04. 07. 2003 a počas celého konania domáhali zaplatenia sumy í 00 000.- Sk spolu s príslušenstvom právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ z viacerých právnych dôvodov, ktoré počas konania priebežne rozširovali a dopĺňali.
Navrhovatelia sa v samotnom návrhu podanom na tunajší súd dňa 04. 07. 2003 domáhali zaplatenia sumy 100 000.- Sk spolu s príslušenstvom právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ (že ide konkrétne o tento právny titul uviedli zrozumiteľne až na pojednávaní dňa 06. 11. 2007) z dôvodu, že odporca si ponechal zmluvnú pokutu plnením z neplatného právneho úkonu (neplatná dohoda v časti čl. VI ods. 2), čím mu vznikol majetkový prospech, ktorý je povinný vydať navrhovateľom. Dohoda v časti ustanovenia či. VI ods. 2 je podľa navrhovateľov neplatná, pretože zmluvná pokuta je sankciou za nesplnenie si zmluvnej povinnosti a nie sankciou za odstúpenie od zmluvy.
Súd v tejto časti návrhu sa stotožnil s právnou argumentáciou odporcu. Má za to, že ustanovenie čl. VI ods. 2 dohody je platné a v súlade so zákonom, pretože zmluvná pokuta upravená v tejto časti dohody je sankciou za porušenie povinnosti navrhovateľov vyplývajúcich pre nich z ustanovenia či. I ods. 1 dohody a nie je sankciou za odstúpenie (či už v súlade s ustanovením či. VI ods. 1 dohody alebo nie).
Súd má za to, že predmetné odstúpenie navrhovateľov je neplatné, pretože navrhovatelia odstúpili od dohody z iného dôvodu ako bol dohodnutý v dohode. Keďže odstúpenie od dohody z nedohodnutého dôvodu je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 1 OZ a či. VI ods. 1 dohody, je takýto právny úkon navrhovateľov v rozpore so zákonom a preto je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Skutočnosť platnosti alebo neplatnosti odstúpenia je však v súvislosti s týmto dôvodom vymáhania sumy 100 000.- Sk právne irelevantný.
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za kumulatívneho splnenia určitých zákonných predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je to, že k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného. odporcu, došlo na základe právnych skutočností vyslovené uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Právnou skutočnosťou na základe, ktorej málo dôjsť k získaniu majetkového prospechu na strane odporcu je - plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z neplatného ustanovenia či. VI ods. 2 dohody. Súd má za to, že tento zákonný predpoklad v tejto časti návrhu nie je splnený, pretože súd ustálil, že dohoda v časti či. VI ods. 2 je z vyššie uvedených dôvodov je platná. Preto súd návrh v tejto časti zamietol. Keďže v tejto časti návrhu ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, tento nárok sa nepremlčuje.
Navrhovatelia sa ďalej domáhali zaplatenia sumy 100 000.- Sk právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ (že ide konkrétne o tento právny titul uviedli zrozumiteľne až v písomnom podaní právneho zástupcu navrhovateľa zo dna 14. 01. 2008) z dôvodu, že odporca si ponechal zmluvnú pokutu plnením bez právneho dôvodu, čím mu vznikol majetkový prospech, ktorý je povinný vydať navrhovateľom. Súd má za to, že odporca si ponechal zmluvnú pokutu v súlade s ustanovením či. VI ods. 2 dohody, pretože navrhovatelia porušili (nesplnili) povinnosti vyplývajúce pre nich z ustanovenia či. I ods. 1 dohody.
I tento záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne iba za kumulatívneho splnenia určitých zákonných predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je to, že k získaniu majetkového prospechu na strane odporcu, došlo na základe právnych skutočností vyslovené uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Právnou skutočnosťou na základe, ktorej málo dôjsť k získaniu majetkového prospechu na strane odporcu je v tejto časti návrhu - plnenie bez právneho dôvodu. Súd má za to, že tento zákonný predpoklad v tejto časti návrhu nie je splnený, pretože súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že odporca si ponechal zmluvnú pokutu v súlade s ustanovením či. VI ods. 2 dohody, pretože navrhovatelia porušili) povinnosti vyplývajúce pre nich z ustanovenia či. I ods. 1 dohody t. j. v lehote 14 dní odo dňa podpísania nepredložili odporcovi návrhy v tomto ustanovení zmlúv. Skutočnosti, ktoré počas konania uvádzal právny zástupca navrhovateľov, že navrhovateľom neboli predložené návrhy zmlúv, ale iba pracovná verzie a preto si nemohli splniť tuto svoju povinnost, považuje súd za bezzákladné a nepreukázané. Preto súd návrh i v tejto časti zamietol.
Navrhovatelia sa ďalej domáhali zaplatenia sumy právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ (že ide konkrétne o tento právny titul uviedli zrozumiteľne až na pojednávaní dňa 14. 09. 2007) z dôvodu, že k odstúpeniu od dohody došlo uvedením navrhovateľov do omylu pri podpise zmluvy vo veci charakteru pozemku (mysleli si, že je rovinatý, neskôr zistili, že je svahovitý).
Súd sa stotožnil s názorom odporcu, že tento dôvod vrátenia sumy považuje za irelevantný, pretože odstúpenie od dohody z dôvodu, že navrhovatelia boli uvedený do omylu pri podpise zmluvy vo veci charakteru pozemku je v rozpore s ustanovením § 48 Občianskeho zákonníka a či. VI ods. 1 dohody, preto je i takéto odstúpenie od dohody neplatné.
I v tejto časti návrhu má súd za to, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za kumulatívneho splnenia určitých zákonných predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je to, že k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného, odporcu, došlo na základe právnych skutočností ( v tejto časti návrhu bez právneho dôvodu) vyslovené uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Súd má za to, že tento zákonný predpoklad v tejto časti návrhu nie je splnený, pretože súd ustálil, že odstúpenie navrhovateľov z dôvodu ich uvedenia do omylu vo veci charakteru pozemku je neplatné, pretože v zmysle ustanovenia či. VI ods. 1 dohody nemohli navrhovatelia odstúpiť od dohody z tohto dôvodu. Preto súd návrh v tejto časti zamietol.
Ďalším právnym dôvodom, na základe ktorého sa navrhovatelia domáhali vrátenia tejto sumy je vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ (že ide konkrétne o tento právny titul uviedli zrozumiteľne až na pojednávaní dňa 14. 09. 2007) z dôvodu, že odporca si ponechal zmluvnú pokutu plnením z neplatného právneho úkonu (neplatná celá dohoda z dôvodu uvedenia navrhovateľov do omylu), čím mu vznikol majetkový prospech, ktorý je povinný vydať navrhovateľom. Dohodu považujú za absolútne neplatnú podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. pretože pri jej podpise boli navrhovatelia uvedený do omylu. Uvedenie do omylu podľa ich názoru spočíva v tom, že pozemok, o ktorý malí záujem a ktorý bol uvedený v dohode mal byť na rovine, až neskôr po podpise dohody zistili, že má svahovitý profil a preto navrhovatelia odstúpili od dohody.
Súd sa stotožnil s názorom odporca, že i tento ďalší dôvod vrátenia tejto sumy považuje za irelevantný, pretože pri podpise dohody navrhovatelia neboli uvedený do omylu, informácie o rovinatom charaktere pozemku navrhovateľom odporca nikdy nedal. Mohlo by ísť o omyl v pohnútke, ktorý však nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu. Navrhovatelia sa domnievali, že pozemok je rovinatý, tuto skutočnosť si však sami, ani u odporcu neoverili, nežiadali odporcu o ohliadku (zúčastnili sa jej až sami po podpise zmluvy), nezisťovali tuto skutočnosť, z toho vyplýva, že pre navrhovateľov táto informácia nebola podstatná. Súd má za to, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že boli pri podpise uvedený do omylu, že im zamestnanci odporcu hovorili, že pozemok je rovinatý, naopak toto ich tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou svedka T. O., zamestnanca odporcu, ktorý s nimi za odporcu v tejto veci komunikoval.
I v tejto časti návrhu má súd za to, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za kumulatívneho splnenia určitých zákonných predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je to, že k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného, odporcu, došlo na základe právnych skutočností ( plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z neplatnej celej dohody) vyslovené uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Súd má za to, že tento zákonný predpoklad v tejto časti návrhu nie je splnený, pretože súd ustálil, že dohoda z dôvodu napadaného navrhovateľmi je platná. Preto súd návrh v tejto časti zamietol. Keďže v tejto Časti návrhu ide o absolútnu neplatnosť' právneho úkonu, tento nárok sa nepremlčuje.
Ďalším právnym dôvodom, na základe ktorého sa navrhovatelia domáhali vrátenia tejto sumy je vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ (že ide konkrétne o tento právny titul a dôvod uviedli zrozumiteľne až na pojednávaní dňa 06. 11. 2007) z dôvodu, že odporca získal majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu, nakoľko dohodu považuje za neplatnú podľa ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože jej predmetom je nemožné plnenie. Nemožnosť' plnenia vidí v tom, že navrhovateľom neboli predložené návrhy zmlúv, ktoré mali následné podľa či. 1 ods. 1 v lehote 14 dní od podpisu dohody predložiť' podpísané prostredníctvom odporcu zhotoviteľovi, boli im predložené listiny, ktoré považuje za pracovné verzie.
Súd sa i v tejto časti návrhu stotožnil s názorom odporca, že i tento dôvod vrátenia sumy je bezdôvodný, pretože listiny, ktoré boli navrhovateľom predložené pri podpise dohody, a ktoré mali do 14 dní predložiť' odporcovi boli návrhy zmlúv a nie pracovné verzie, tak ako to uvádzali navrhovatelia. Navrhovatelia počas konania nepreukázali žiadnym spôsobom, že skutočne išlo o pracovné verzie.
I v tejto časti návrhu má súd za to, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za kumulatívneho splnenia určitých zákonných predpokladov. Jedným z
týchto predpokladov je to, že k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného, odporcu, došlo na základe právnych skutočností ( plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z neplatnej celej dohody podľa ustanovenia § 37 ods. 2 OZ) vyslovené uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Súd má za to, že tento zákonný predpoklad v tejto časti návrhu nie je splnený, pretože súd ustálil, že dohoda z dôvodu napadaného navrhovateľmi je platná. Preto súd návrh v í tejto časti zamietol. V tejto časti návrhu ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, tento nárok sa nepremlčuje.
Navrhovatelia sa na pojednávaní dňa 06. 11. 2007 domáhali vrátenia sumy i titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ z dôvodu, že odporca získal majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu, nakoľko dohodu považuje za neplatnú podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože táto dohoda sa prieči dobrým mravom, pretože odporca vykonával služby i pre navrhovateľov i pre zhotoviteľa.
I v tejto časti návrhu má súd za to, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za kumulatívneho splnenia určitých zákonných predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je to, že k získaniu majetkového prospechu na sírane obohateného, odporcu, došlo na základe právnych skutočností ( plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z neplatnej celej dohody podľa ustanovenia § 39 OZ) vyslovené uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Súd má za to, že tento zákonný predpoklad v tejto časti návrhu nie je splnený, pretože súd ustálil, že dohoda z dôvodu napadaného navrhovateľmi je platná. Navrhovatelia nešpecifikovali presne dôvod uvedenej neplatnosti dohody, túto neplatnosť' počas konania ani nepreukázali. Preto súd návrh v i tejto časti zamietol. I v tejto časti návrhu ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, tento nárok sa nepremlčuje.
Právny zástupca odporcu, vzhľadom na uvádzanie počas konania nových dôvodov, na základe, ktorých sa navrhovatelia domáhali svojho nároku, vzniesol v tejto veci námietku premlčania. Vymáhanie nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia zo všetkých dôvodov boli podľa jeho názoru jednoznačné a
zrozumiteľne uplatnené až na pojednávaní dňa 06. 11. 2007 t. j, po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začala navrhovateľom plynúť deň po podpísaní dohody t. j. dňa 04. 07. 2002.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd má za to, že navrhovatelia sa dozvedeli o právnom titule na základe, ktorého v tomto konaní (aj keď z viacerých dôvodov) domáhali svojho nároku najneskôr dňa 27. 08. 2002, kedy druhý krát odstúpili od dohody (je irelevantné, či odstúpili platné alebo nie) a žiadali odporcu vrátiť' im sumu 100 000.- Sk. Svojho nároku (nejasné a nezrozumiteľne kvalifikovaného ) sa domáhali týmto návrhom dňa 04. 07. 2003. Ale keďže navrhovatelia kvalifikáciu predmetného právneho titulu skonkretizovali a uviedli i nové dôvody, ktoré v pôvodnom návrhu uplatnené neboli až počas konania na pojednávaniach dňa 14. 09. 1007 aO6. 11. 2007, súd sa stotožnil s námietkou odporcu vznesenou na pojednávaní dňa 06. 11. 2007, že predmetný nárok je premlčaný, okrem nároku, kde sa navrhovatelia dovolávajú absolútnej neplatnosti právneho úkonu (dohody celej, alebo jej časti) a na základe tejto absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa domáhajú nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Súd je povinný na námietku premlčania vznesenú odporcom prihliadať, a keďže je opodstatnená, premlčané právo domáhať' sa odškodnenia súdnou cestou nemôže (okrem
nepremlčateľných) navrhovateľovi priznať.
I napriek opodstatnenosti vyššie uvedenej námietky premlčania sa súd zaoberal a preskúmaval vecnú stránku celej tejto veci, tak ako je to vyššie uvedené a vyhodnotil ju, i napriek vznesenej námietke premlčania, tak že návrh v celom rozsahu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu (zo všetkých dôvodov) zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. l Občianskeho súdneho poriadku podľa zásady úspešnosti v konaní. Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, na pojednávaní dňa 16. 05. 2008 uplatnil bez ich vyčíslenia stým, že ich v zákonnej lehote vyčísli. Keďže odporca si v zákonnej lehote trovy konania a trovy právneho zastúpenia nevyčíslil, a okrem trov právneho zastúpenia odporcovi žiadne iné trovy konania zo spisu nevyplývajú, súd nie je v tomto prípade viazaný rozhodnutím vyhláseným na pojednávaní dňa 20. 05. 2008 o prisúdení náhrady trov konania. Súd preto náhradu trov konania odporcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom sude Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné. ktorému sudu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup sudu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ' domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
rozhodnutie vo veci.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
c) sud prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti.
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
í) rozhodnutie sudu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis