Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Ct-5-2003.pdf
PDF · 154.95 KB
Case nature
Area
Subarea
22Ct/5/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: P.. Z. D., bytom M.Á. XX, Bratislava, občan SR, zastúpený: JUDr. Anna Völgyfyová, advokátka, Kolárska 4, Bratislava proti odporcovi: Národná transfúzna služba SR, Limbova 3, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 45.000,-Sk titulom bolestného a sumu 780.000,-Sk titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99.417,-Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na bankový účet právnej zástupkyne navrhovateľa vedený vo VÚB, a.s. Bratislava - centrum, č. účtu: XXXXX-XXX/XXXX.
Odporca je povinný uhradiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 41.325,- Sk v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.6.2003 domáhal pôvodne zaplatenia sumy 800.000,- Sk odporcom, titulom zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd uznesením na pojednávaní dňa 7.7.2008 pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom sporu sa stala istina vo výške 870.000,-Sk.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že od roku 1974 bol pravidelným darcom krvi a krvnej plazmy. V roku 1977 navrhovateľ, ako aj iní darcovia, ochoreli na vírusovú hepatitídu, pričom bolo preukázané, že k nákaze došlo pri odbere plazmy na Hematologickej klinike S. V.. N. C., ktorá bola pracoviskom odporcu. V tej dobe sa ešte o hepatitíde veľa nevedelo resp. neboli ešte poznatky o jej jednotlivých typoch, ani o tom, aké bude mať ten ktorý typ následky pre pacienta, aké budú prognózy do budúcnosti. Hoci klinika priznala, že k nákaze došlo pri odbere plazmy, nevedeli sa dohodnúť na odškodnení, preto sa navrhovateľ, ako aj ostaní poškodení, obrátil na súd a rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I. bol odškodnený sumou 3.500,-Kčs titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Spočiatku ochorenie u navrhovateľa prebiehalo mierne, následne však po roku musel byť hospitalizovaný a jeho stav sa po preliečení čiastočne stabilizoval. Postupne sa však znova začal zhoršovať a veľmi negatívne ovplyvnil jeho ďalší život. V súčasnosti je sústavne sledovaný na Imunologickej ambulancii ÚPKM na Kramároch v Bratislave a rozvojom medicíny sa zistilo, že navrhovateľ prekonal akútnu hepatitídu typu B s chronickou hepatitídou typu C s trvalými vážnymi následkami na zdraví, čím je ovplyvnená aj kvalita jeho existencie. Roky bol navrhovateľ liečený viacerými liekmi, ktoré neprinášali žiaden efekt, denne
bol nútený aplikovať si bolestivé injekcie, napriek tomu v jeho zdravotnom stave nedošlo k žiadnemu zlepšeniu, práve opačne je tu tendencia k ďalšiemu zhoršovaniu. Postupne sa musel vzdať všetkých svojich aktivít (futbalu, stolného tenisu, turistiky), neustále sa cíti unavený, čo sa následne prejavuje v jeho pracovnom nasadení. Nemôže sa zbaviť neustálej bolesti rúk, nôh, svalov, kĺbov, žalúdočných problémov, zaspí len po požití liekov, nie je schopný žiadnej fyzickej práce, má na dotyk bolestivé brucho, musí dodržiavať obmedzujúci stravovací režim. a pod. Ochorenie má gradujúcu tendenciu, pričom je tu reálny predpoklad, že ochorenie vyústi do cirhózy pečene resp. rakoviny pečene so všetkými následkami.
Keďže priznaná suma 3.500,-Kčs je neadekvátna veľmi závažným následkom ochorenia, navrhovateľ žiadal priznať zvýšenie odškodnenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, v rozsahu 10 násobku sumy, zodpovedajúcej priznanému počtu bodov za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.2.2006 v ktorom uviedol, že Fakultná nemocnica Bratislava bola na základe rozsudku Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 10.4.1980 zaviazaná doplatiť navrhovateľovi z titulu sťaženia jeho spoločenského uplatnenia 2.000,-Kčs. Suma odškodnenia poškodeného z titulu sťaženia jeho spoločenského uplatnenia bola spolu teda 6.000,-Kčs. Odporca nevylúčil, žeby u navrhovateľa mohlo s odstupom času dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré však mohlo byť spôsobené tak v dôsledku nakazenia hepatitídou, ako aj v dôsledku iného ochorenia resp. s pribúdajúcim vekom navrhovateľa. Odporcovi nebola doručená žiadna žiadosť navrhovateľa o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá by bola podložená lekárskym posudkom a ktorá by preukazovala zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s infikovaním navrhovateľa na hepatitídu u právneho predchodcu odporcu. Podľa odporcu navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vznik škody a jej výšku preukázal.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov Z.. Z. S., A. N., znaleckým posudkom č. 5/2007 vypracovaným MUDr. C. Z. a jeho doplnením zo dňa 5.5.2008, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: žalobným návrhom, rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 10.4.1980, rozsudkom Mestského súdu v Bratislave sp. zn. X L. XXX/XX zo dňa 14.5.1981, lekárskou správou zo dňa 7.11.2001, lekárskou správou zo dňa 1.4.2003, podaním zo dňa 4.2.2004, vyjadrením k žalobe zo dňa 8.11.2004, rozhodnutím o vyčlenení Kliniky hematológie a transfuziológie Fakultnej nemocnice, Lekárskej fakulty UK a Slovenskej zdravotníckej univerzity z fakultnej nemocnice Bratislava č. Z., vyjadrením odporcu zo dňa 28.4.2005, rozhodnutím o vyčlenení Transfúziologického oddelenia kliniky hematológie a transfuziológie Lekárskej fakulty UK a Slovenskej zdravotníckej univerzity z Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda Petržalka č. XXXXX- XX/XXXX-X., Dielčím delimitačným protokolom o odovzdaní a prevzatí právnej agendy, rozhodnutím o zrušení štátnej príspevkovej organizácie fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda Petržalka č. XXXXX-X/XXXX-K., Zriaďovacou listinou zo dňa 18.12.2002 č. Z., rozhodnutím o zmene zriaďovacej listiny Fakultnej nemocnice s poliklinikou Ružinov č. XXXXX-X/XXXX-K., rozhodnutím o zmene zriaďovacej listiny Nemocnice s poliklinikou Ružinov č. Z., príkazom ministra zdravotníctva SR č. 8/2004, vyjadrením odporcu zo dňa 14.2.2006, lekárskou správou zo dňa 17.2.2006, rozhodnutím o zmene zriaďovacej listiny Národnej transfúznej služby SR č. XXXXX-X/XXXX-K., vyjadrením navrhovateľa zo dňa 13.3.2006, uznesením vyšetrovateľa odboru vyšetrovania MS-VD Bratislava zo dňa 30.6.1978 Č.: N.-XXXX/XX-XXXX Ba, listom Dr. D. zo dňa 17.6.1977 adresovaným Ministerstvu zdravotníctva SSR, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozsudku Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 10.4.1980 je zrejmé, že Fakultná nemocnica Bratislava, Mickiewiczova 13, bola zaviazaná doplatiť navrhovateľovi sumu 2.000,-Sk titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Predmetné rozhodnutie bolo vydané potom, čo súd ustálil, že Fakultná nemocnica Bratislava, Mickiewiczova 13 uznala nárok navrhovateľa čo do základu. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, že navrhovateľ spolu s inými ako darcovia plazmy ochoreli na vírusovú hepatitídu. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že ich ochorenie je v príčinnej súvislosti s odberom plazmy a že odporca (fakultná nemocnica) zodpovedá za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Zodpovednosť odporcu (fakultnej nemocnice) je založená na ust. § 238 vtedy účinného Občianskeho zákonníka.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Bratislave zo dňa 14.5.1981 po tom, čo bolo odvolacie konanie na základe späťvzatia odvolaní navrhovateľmi (medzi nimi aj navrhovateľom p. D.) zastavené.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že pred ochorením bol navrhovateľ úplne zdravým mladým človekom s perspektívnou budúcnosťou. Po zistení (prepuknutí) ochorenia sa mu zmenil celý život. Absolvoval tri krát punkciu pečene, čo sú ťažké operatívne zákroky, bral veľké množstvo liekov, ktorých účinky sú veľmi podobné ako pri liečbe chemoterapiou. Absolvoval liečbu prostredníctvom bolestivých injekcií "Pegintron", denne musí brať liek "Lakosa" spolu s vitamínmi na posilnenie imunitného systému. Všetky doposiaľ podstúpené liečby zostali neúčinné, pričom je tu dôvodná obava, že jeho ochorenie prejde do cyrhózy príp. rakoviny pečene. V súčasnosti musí dodržiavať prísny diétny režim, nemôže chodiť na dovolenky, predmetné ochorenie sa výrazne prejavilo aj v jeho pracovnom živote. Pracuje ako živnostník v poisťovníctve, pričom vzhľadom k neustálej zvýšenej únave (únavový syndróm), nechutenstvu a teplotám (sprievodné javy ochorenia) musí v práci vynakladať zvýšené úsilie, aby sa vyrovnal svojim kolegom. Navrhovateľ bol v dôsledku ochorenia nútený zanechať všetky športové aktivity, najmä stolný tenis, ktorý hrával aktívne, najviac ho však postihuje to, že si nemohol založiť plánovanú rodinu, nakoľko z obavy prenosu jeho ochorenia si nenašiel ženu, ktorá by bola ochotná uzavrieť s ním manželstvo a založiť si plnohodnotnú rodinu. Navrhovateľ teda v dôsledku ochorenia utrpel najmä v osobnom a pracovnom živote. Následkom svojho zdravotného stavu musí zachovávať pokoj, kľud a je odkázaný na náročnú diétu a najmä na osamelý spôsob života. Rovnako prognózy vývoja jeho zdravotného stavu do budúcnosti predstavujú neustále zhoršovanie zdravotného stavu.
Svedok A. N. (bývalý darca krvi) pred súdom vypovedal, že o tom, že má tiež hepatitídu typu C sa dozvedel až v roku 1993, dva krát absolvoval liečbu interferonom, pričom nakazil týmto ochorením aj svoje dve deti. Podľa svedka ide o ťažké ochorenie, má poznatky, že 10 darcov už na toto ochorenie zomrelo. Choroba mu výrazne sťažila kvalitu jeho života. Svedok uviedol, že odber sa robil tým spôsobom, že išlo o dvojfázový odber, brala sa krv 10-12 darcom, všetko sa robilo jednou ihlou tak, že odobrali do ? l fľaše krv, táto išla do centrafugy, kde sa odsala plazma, potom jednou ihlou odsávali z fliaš, tzn., že krvavá ihla z jednej fľaše bola napichnutá do druhej fľaše a keď sa zdravotného personálu pýtali, či je dodržaná asepsa, bolo im povedané, že všetko je v poriadku. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že diagnóza ochorenia je doživotná a nie je v súčasnosti nádej na jej vyliečenie. Sprievodnými javmi ochorenia, ktoré sa u svedka vyskytujú sú pretrvávajúca nespavosť, nechuť do všetkého, priberanie na váhe, vypadanie vlasov, stresujúci život, napr. ak ide k zubárovi a povie mu svoju diagnózu, má problém nájsť zubára, musí dodržiavať prísnu diétu, nesmie piť žiadny alkohol, konzumovať údeniny, cíti sa byť v spoločnosti menejcenný, musí dodržiavať prísne hygienické návyky, rovnako je postihnutá aj kvalita jeho manželského života.
Z výsluchu svedka MUDr. Z. S. (ošetrujúci lekár navrhovateľa) mal súd za preukázané, že svedok je ošetrujúcim lekárom navrhovateľa od roku 1998. Na adresu navrhovateľa uviedol, že tento trpí chronickým zápalovým ochorením pečene (hepatitídou typu C), ktoré získal pravdepodobne v roku 1976. Stupeň poškodenia pečene u navrhovateľa je stredný, choroba nie je v konečnom štádiu, teda nejde ešte o cyrhózu pečene (na 100% to však nevie odhadnúť, nakoľko by bolo potrebné vykonať u navrhovateľa biopsiu pečene). Sprievodnými javmi tohto ochorenia sú veľká únava, ktorá môže znepríjemňovať život a prácu (ide o chronicky únavový syndróm - v USA sa priznáva za takýto stav invalidita), svalové bolesti a bolesti kĺbov, nespavosť, nervozita a výbušnosť pacienta. Navrhovateľ musí dodržiavať prísnu životosprávu (nekonzumovať alkohol, riadne sa vyspať, neprepínať sa v práci, športovať len v strednom tempe, dietetické obmedzenia, požívanie biopotravín). Navrhovateľ od roku 1998 doposiaľ podstúpil štyri liečebné kúry, táto liečba je veľmi nepríjemná, dá sa prirovnať k chemoterapii, sprevádzaná nepríjemnými subjektívnymi ťažkosťami, ktoré možno prirovnať k chrípkovému ochoreniu (horúčky, anémia, procesy autoimunitného charakteru). Sú preto potrebné kontroly 1 x týždenne neskôr 1 x mesačne, takáto jedna liečba trvá asi 12 mesiacov. Vo veku v akom je navrhovateľ sa takáto liečba znáša horšie a rovnako aj výsledný efekt liečby je slabší ako u mladého pacienta. Pokiaľ ide o ďalšiu prognózu vývoja ochorenia, svedok uviedol, že u navrhovateľa boli vyčerpané všetky štandardné postupy liečby, pričom sa dá povedať, že v jeho veku je toto ochorenie nevyliečiteľné. Na otázku akým spôsobom je možné sa nakaziť vírusom hepatitídy typy C svedok uviedol, že vírus sa prenáša len krvou a teda rizikové skupiny sú narkomani, prostitútky, zápasníci, policajti, pracovníci na dializačných pracoviskách, pri pohlavnom
styku, pokiaľ dôjde ku krvácaniu, pacienti, ktorí dostávali krv pri operáciách do roku 1992 a pod. V danom prípade za najpravdepodobnejší spôsob nakazenia navrhovateľa týmto vírusovým ochorením pri použití vylučovacej metódy svedok označil, nakazenie na transfúznej stanici pri odbere plazmy.
Z lekárskej správy zo dňa 7.11.2001 vyplýva, že navrhovateľ je sledovaný na pracovisku Imunologickej ambulancii ÚPKM (Ústavu preventívnej a klinickej medicíny) s diagnostikou chronickej hepatitídy typu C a stavom po prekonanej akútnej hepatitíde typu B. V roku 1998 bola u neho vykonaná biopsia. Infekcia bola získaná v súvislosti s darcovstvom krvi v roku 1976. Bola u neho aplikovaná liečba IFN v kombinácii s Ribavirínom v trvaní 18 mesiacov, ukončená vo februári 2001 bez efektu. U navrhovateľa pretrváva výrazný únavový syndróm, nespavosť, bolesti svalstva a kĺbov. U navrhovateľa pretrváva mierna matab. aktivita a výrazný sek. únavový syndróm s tendofibromyalgiami. Z hľadiska prognózy pri pretrvávaní infekcie je riziko progresie do cirhózy pečene a pretrvávanie subjektívnych ťažkostí. Navrhovateľovi sa odporúča dodržiavať hepatoprotekt. režim, vylúčiť nadmernú psychickú a fyzickú záťaž, užívať medikamenty Lagosa, Essentiale, Thiogamma, Ursosan, Ascorutin, Vit. E, Paralen, liečbu pegylovaným IFN v kombinácii s Ribavirínom.
Z lekárskej správy zo dňa 1.4.2003 vyplýva, že navrhovateľ je naďalej sledovaný na pracovisku Imunologickej ambulancii ÚPKM (Ústavu preventívnej a klinickej medicíny) s diagnostikou chronickej hepatitídy typu C a stavom po prekonanej akútnej hepatitíde typu B. V roku 1998 bola u neho vykonaná biopsia. Infekcia bola získaná v súvislosti s darcovstvom krvi v roku 1976. Bola u neho aplikovaná liečba IFN v kombinácii s Ribavirínom v trvaní 18 mesiacov, ukončená vo februári 2001 bez efektu. Z uvedeného dôvodu bola ordinovaná ďalšia kúra pegyl. IFN v trvaní 12 mesiacov, ukončená v marci roku 2003. U navrhovateľa stále pretrváva výrazný únavový syndróm, nespavosť, bolesti v krčnej chrbtici, svalstva a kĺbov. Navrhovateľovi sa odporúča dodržiavať hepatoprotekt. režim, vylúčiť nadmernú psychickú a fyzickú záťaž, pravidelné LTV a fyzik. liečbu, užívať medikamenty Lagosa, Ascorutin, Vit. E, Flamexin, Guajacuran, Hotemin.
Z lekárskej správy zo dňa 17.2.2006 vyplýva, že ďalšia liečba (4 kúra) IFN v kombinácii s Ribavirínom a transferom bola zahájená v novembri 2006. Liečba bola sprevádzaná výraznými ťažkosťami. V popredí sa prejavovala veľká únavnosť, pocity dušnosti, nespavosť, stavy úzkosti a nervozity, teploty do 38 stupňov, anémia. Zvýraznili sa bolesti chrbtice s vyžarovaním do ľavého kolena, ktoré iba slabo reagovali na analgetiká. Navrhovateľovi bolo doporučené vyhýbať sa fyzickej a psychickej záťaži, dodržiavať diétu, pokračovať v PN, pravidelná rehabilitácia, konzultovať psychiatra. Ďalej bolo odporúčané pokračovať v liečbe interferónom a RBV ďalších 12 mesiacov. Z prognostického hľadiska bola vyslovená malá pravdepodobnosť, že sa pri terajšej liečbe podarí dosiahnuť trvalú virologickú odpoveď, vzhľadom na nedostatočný efekt predchádzajúcej liečby. Navrhovateľ bude naďalej vyžadovať dlhodobú lekársku starostlivosť, dodržovanie hepatoprotektívneho režimu a symtomatickú liečbu.
Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie infektológia. Z predloženého znaleckého posudku je zrejmé, že navrhovateľ bol pre ochorenie vírusovou hepatitídou typu C hospitalizovaný na Internom odd. ŽNsP Bratislava v období od 20.1.-21.1.1999, v Ústave preventívnej a klinickej medicíny Bratislava v období od 20.10. - 22.10.1999. Znalec charakterizoval ochorenie ako vírusová hepatitída typu C, na ktoré trpí na Slovensku približne 20.000 ľudí. Pred zavedením screeningového vyšetrenia darcov krvi v roku 1992 sa nákaza šírila hlavne krvnými derivátmi. U pacientov s týmto ochorením je častý prechod do chronického štádia (80%) s vyústením do cirhózy po rokoch (20-40) a hepatocelulárneho karcinómu (4-10%). Prodromálnymi príznakmi tohto ochorenia sú zvýšená únava, malátnosť, nevýkonnosť, bolesti kĺbov, tlaková bolesť v pravom podrebrí, nechutenstvo, zvracanie. Pre hepatitídu C je charakteristický vysoký podiel infekcií prechádzajúcich do chronicity (80-90%). Ochorenie je možné liečiť okrem aplikácie všeobecných princípov terapie - diéta, telesné šetrenie, hepatiká, liečba Interferonom. Hlavným cieľom INF liečby je eradikácia vírusu a normalizácia biochemických parametrov. Oproti zdravému jedincovi platí pre pacienta chorého na hepatitídu C zákaz darovať krv a orgány, je nevhodná nadmerná záťaž, riziko nakazenia blízkych, možný sexuálny prenos aj keď minimálne, prenos perinatálny - minimálny. Šanca uzdravenia spontánne je malá. Väčšina prípadov môže vykonávať prácu, pokiaľ nemajú ťažké klinické príznaky. Ako možné
cesty prenosu ochorenia znalec označil perinatálne (z matky na dieťa), posttransfúzne, hemostatické faktory (hemofilici), dialýza, abúzus drog (narkomani), pichnutie ihlou (zdravotnícky personál), tetovanie, manikúra, sexuálne (promiskuita), intrafamiliárne (personál väzníc, transplantovaní pacienti, liečebne dlhodobo chorí, mentálne retardovaní). V percentuálnom vyjadrení to predstavuje injekčná aplikácia drog - 60%, sexuálny prenos - 15%, transfúzia pred zavedeným screeningom - 10%, neznámy prenos
- 10%, perinatálne, profesionálny prenos - 5%.
Po zhodnotení anamnézy doterajšieho priebehu ako aj nálezov znalec ustálil, že u navrhovateľa sa jedná o chronické ochorenie vírusom hepatitídy C zatiaľ stredne ťažkého rozsahu. O cirhózu pečene sa nejedná. V porovnaní so zdravým človekom je potrebný určitý diétny režim, či sa to už týka stravovania, spoločenského, športového a sexuálneho života. Bežný kontakt v populácii je možný bez rizika. Aj keď od možnosti nákazy na transfúznej stanici do obdobia diagnostikovania ochorenia ubehlo dlhé obdobie, znalec inú možnosť nákazy nezistil. Preto možnosť nákazy na transfúznej stanici pri odbere krvi na plazmu sa v tomto období vylúčiť nedá - aj keď nikdy sa to na 100% potvrdiť nedá. Pri bodovom ohodnotení znalec zvážil to, že ochorenie nie je v poslednom štádiu a je možnosť aj vyliečenia po určitej dobe.
Zo záveru znaleckého posudku (odpovede na jednotlivé otázky) vyplýva, že u navrhovateľa ide o chronický zápal pečene spôsobený vírusom C. Toto ochorenie je u nás známe od roku 1989, diagnostikuje sa od roku 1992. Prenos sa deje najčastejšie krvnou cestou ale aj sexuálne. Medzi spôsoby prenosu radíme perinatálne (z matky na dieťa), posttransfúzne, hemostatické faktory (hemofilici), dialýza, abúzus drog (narkomani), pichnutie ihlou (zdravotnícky personál), tetovanie, manikúra, sexuálne (promiskuita), intrafamiliárne (personál väzníc, transplantovaní pacienti, liečebne dlhodobo chorí, mentálne retardovaní). Pri tomto type ochorenia je potrebné racionálne, dobre vyvážené stravovanie, veľa ovocia, zeleniny, dostatok plnohodnotných bielkovín, vyhýbať sa fajčeniu a konzumácii alkoholu. Odporúča sa ľahké cvičenie (chôdza, jogga). V iných sférach výrazné obmedzenia nie sú
- avšak to záleží od štádia ochorenia. Prognózy vývoja ochorenia je ťažko predpokladať. Po určitom časovom odstupe prechádza okolo 20-40% prípadov do cirhózy pečene s rizikom vzniku primárneho hepatocelulárneho karcinómu. Riziko vzniku pečeňového karcinómu je od 1-50% po 20 rokoch. V porovnaní so zdravým človekom je treba dodržiavať určitú životosprávu (dôkladnejšie a prísnejšie). Ide o všeobecné pravidlá ako dôkladne sa vyspať, oddychovať, nepiť alkohol, neprepínať sa v práci, športovať len v strednom tempe, diétny režim. Sexuálne vzťahy môžu byť obmedzené. Je zákaz darovať krv, riziko nakazenia v rodine je minimálne. Dodržiavať bežnú hygienu a preventívne opatrenia - nepožičiavať si žiletky, zubné kefky, ošetriť ranu pri poranení. Pracovať môže, závisí od pracovného zaradenia.
Ochorenie môže progredovať do ťažšieho štádia a to do cirhózy pečene a hepatocelulárneho karcinómu. Možnosť nákazy na 100% sa dokázať nikdy nedá - ani v tomto prípade ani to, že v čase odberu krvnej plazmy bol už infikovaný vírusom hepatitídy typu C. V tom čase sa takéto vyšetrenia pred odberom nerobili. V danom prípade však za najpravdepodobnejšie prichádza do úvahy nakazenie na transfúznej stanici, čo sa však na 100% spätne dokázať nikdy nedá. V zdravotnej dokumentácii znalec inú príčinu nákazy nezistil. V dnešnej dobe možnosť nákazy pri plazmaferéze je minimálna, skoro nemožná. Avšak v tom období sa nepoužívali jednorázové ihly (ani ostatný materiál). Znalec doterajší priebeh hodnotil po konzultácii s prim. MUDr. E. z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie FN L. Pasteura Košice ako sťažené spoločenské uplatnenie podľa položky 82 tab. Č. IV prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v platnom znení a ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1.300 a bolestné v zmysle tabuľky III, položky č. 40 prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb v platnom znení 150 bodmi.
Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu, túto mal súd za preukázanú z listinných dôkazov založených samotným odporcom z ktorých vyplýva, že na základe rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR o vyčlenení Kliniky hematológie a transfuzológie FN, LFUK a SZU, Partizánska 27, Bratislava z Fakultnej nemocnice Bratislava (pôvodne označený odporca) prešla s účinnosťou od 1.7.2003 všetka činnosť na Fakultnú nemocnicu s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda Petržalka vrátane určených práv a záväzkov aj neznámych. V tomto smere súd pripustil zmenu účastníka konania na strane odporcu uznesením zo dňa 7.1.2005. Následne na základe ďalšieho rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR dňom 30.6.2004 bola z Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda Petržalka vyčlenená činnosť
Transfuziologického oddelenia kliniky hematológie a transfuziológie LF UK a SZU a dňom 1.7.2004 bola táto činnosť prevedená do Národnej transfúznej služby, Ružinovská 6, Bratislava. Na základe tejto skutočnosti boli na Národnú transfúznu službu delimitačným protokolom odovzdané aj príslušné doklady, medzi inými aj právna vec týkajúca sa navrhovateľa. V tomto smere súd uznesením zo dňa 17.1.2006 pripustil ďalšiu zmenu účastníka konania na strane odporcu na Národnú transfúznu službu SR, Ružinovská 6, Bratislava.
Podľa § 421a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.
Podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len "vyhláška") bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorazove.
Podľa § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa prílohy vyhlášky za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.
Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.
Podľa § 6 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
V prvom rade bolo potrebné ustáliť, či navrhovateľom označený odporca nesie podľa príslušných ustanovení (§ 421a OZ) zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľa resp. či sú u neho naplnené všetky zákonné predpoklady pre vznik takejto zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu podľa § 421a je podobne ako zodpovednosť za škodu podľa § 421 objektívna. Na rozdiel od § 421 v prípade zodpovednosti za škodu podľa § 421a ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, to znamená, že zákon nepripúšťa žiaden liberačný dôvod. Vyplýva to z druhej vety odseku 1, podľa ktorej tejto zodpovednosti sa zodpovednostný subjekt nemôže zbaviť.
Subjektom zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je každý, kto plní určitý záväzok, pri plnení ktorého boli použité určité prístroje alebo iné veci, pokiaľ škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa použili. Keďže zákon hovorí o každom, treba toto ustanovenie aplikovať tak na fyzické osoby, ako aj na právnické osoby, ktoré pri plnení záväzku používajú prístroje alebo veci. Z hľadiska vzniku tejto absolútnej objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby existovala príčinná súvislosť medzi použitím určitých prístrojov alebo iných vecí pri plnení záväzku, najmä medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku, a škodou, ktorá bola týmito okolnosťami spôsobená.
V ustanovení odseku 2 sa výslovne upravuje, konkrétne na ktoré služby treba odsek 1 aplikovať. Ide o zdravotnícke, sociálne, veterinárne a iné biologické služby, pri poskytovaní ktorých sa často používajú rôzne prístroje a veci.
Predpokladom nároku na náhradu škody u navrhovateľa bolo teda zistenie, že navrhovateľ ochorel vírusovou hepatitídou typu C v príčinnej súvislosti s takým vykonaním lekárskeho zákroku (v jeho dôsledku) odporcu, pri ktorom bol použitý nástroj zdrojom nákazy. O objektívnu zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia (odporcu) za škodu spôsobenú navrhovateľovi ide vtedy, ak k ochoreniu navrhovateľa došlo v dôsledku použitia nesterilnej ihly pri lekárskom zákroku.
Súd pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi ochorením navrhovateľa a použitím prístroja odporcu pri odbere plazmy vychádzal predovšetkým z obsahu právoplatného rozsudku Obvodného súdu Bratislava I, ako aj z výsledkov znaleckého dokazovania, z ktorých je zrejmé, že odporca sám uznal nárok navrhovateľa za dôvodný, pričom v súdnom konaní vedenom pred vtedajším Obvodným súdom Bratislava I bolo preukázané, že k nakazeniu navrhovateľa vírusovou hepatitídou došlo práve pri odbere plazmy odporcom, a že odporca zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku tohto vznikla navrhovateľovi. Odporca v tomto smere nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil túto skutočnosť a ktorým by sa liberoval z predmetnej zodpovednosti za škodu. Rovnako súdom ustanovený znalec ako najpravdepodobnejšiu príčinu nákazy (nedá sa však určiť so 100% istotou) ochorenia vírusom hepatitídy C u navrhovateľa označil práve odber plazmy v transfúznej stanici odporcu, pričom vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, v ktorej inú možnú príčinu nákazy nenašiel. Aj svedok MUDr. S. (ošetrujúci lekár) za najpravdepodobnejšiu príčinu nakazenia označil darovanie krvnej plazmy. Rovnako zodpovednosť odporcu podľa súdu preukazuje aj skutočnosť, že nákaza sa u navrhovateľa prejavila v roku 1977, čo s prihliadnutím na inkubačnú dobu ochorenia (cca 160 dní) predstavuje záver, že k nakazeniu u navrhovateľa muselo dôjsť v priebehu roka 1976, čo predstavuje obdobie, kedy navrhovateľ bol darcom krvnej plazmy. Sú aj iné možnosti nakazenia sa vírusovou hepatitídou typu C ( ako napr. perinatálne (z matky na dieťa), posttransfúzne, hemostatické faktory (hemofilici), dialýzou, užívaním drog (narkomani), pichnutím nakazenou ihlou (zdravotnícky personál), tetovaním, sexuálne (promiskuita), intrafamiliárne (personál väzníc, transplantovaní pacienti, liečebne dlhodobo chorí, mentálne retardovaní), avšak tieto predstavujú pomerne nízke percento medzi spôsobmi nakazenia, pričom u navrhovateľa nebolo preukázané, že ho možno priradiť k niektorej z týchto rizikových skupín. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd nemal pochybnosti o tom, že navrhovateľ sa nakazil vírusovou hepatitídou typu C práve pri odbere krvnej plazmy na pracovisku odporcu v roku 1976 (v tom čase, aj podľa vyjadrenia znalca, sa pri odbere plazmy nepoužívali jednorázové ihly ani ďalší
zdravotnícky materiál, rovnako uvedené potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok p. N., ktorý patrí k skupine osôb nakazených týmto ochorením pri odbere plazmy v danom období). Je teda zrejmé, že odporca, vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti, je nositeľom povinnosti nahradiť navrhovateľovi škodu na zdraví podľa ust. § 421a Občianskeho zákonníka.
Pri poškodení zdravia sa jednorázove odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Ak bola poškodenému poskytnutá ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného, pričom dodatočne budú splnené - vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu - aj podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (alebo naopak), nie je vylúčené priznanie tohto ďalšieho nároku (tak ako je to aj v posudzovanom prípade).
Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Inak vyjadrené, sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Súd musí vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje vo forme jednorázovej peňažnej sumy podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Základom sú stanovené sadzby s bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorého sa pri odškodnení vychádza, stanoví lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 cit. vyhlášky) môže súd tieto sumy primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má kompenzovať imateriálnu ujmu spočívajúcu v zhoršení postavenia poškodeného v spoločnosti. Má kompenzovať to, že vplyvom zdravotných obmedzení sa zhoršujú možnosti poškodeného uplatniť sa v rôznych oblastiach života a takto prichádza o určitú kvalitu života ako takú. Za prípad hodný mimoriadneho zreteľa (§7 ods. 3 vyhlášky) možno považovať nezvratné a trvalé poškodenie zdravia, v dôsledku ktorého došlo k označenému obmedzeniu funkčnosti jedného z najvýznamnejších orgánu v ľudskom tele (v danom prípade pečene) ako celku, a to nesprávnym nezodpovedným a neprofesionálnym postupom zdravotníckeho zariadenia. Medzi kritéria, ktoré treba posudzovať pri priznávaní odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí:
a) závažnosť spôsobenej škody na zdraví tzn,. či boli poškodené životne dôležité orgány
b) možnosť vyliečenia alebo eliminácie spôsobenej škody tzn. či v dôsledku poškodenia je poškodený obmedzený vo svojom spôsobe života a či je nútený k pravidelným kontrolám u lekárov, ďalším operačným zákrokom, či sa v dôsledku poškodenia zdravia stal aspoň do určitej miery závislý na prístrojovom vybavení
c) prípadne aj miera zavinenia škodcu
Ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky je súdom daná možnosť vlastného uváženia (s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu) či a nakoľko dochádza v dôsledku úrazu a poškodenia zdravia poškodeného k obmedzeniu alebo úplnej strate jeho možností uplatniť sa v reálnom živote a v spoločnosti v porovnaní so stavom, ktorý tu na strane poškodeného bol pred úrazom. Toto ustanovenie ponecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade posúdil, aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je v konkrétnej posudzovanej veci primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Prípadné odporučenie znaleckého ústavu na rozsah zvýšenia náhrady vychádza predovšetkým z lekárskeho posúdenia a samé o sebe nie je pre súd záväzné, ktorý je viazaný inými a komplexnejšími hľadiskami, medzi ktoré patrí možnosť uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd sa zameral pri dokazovaní na posúdenie poškodenia zdravia navrhovateľa (vytrpené bolesti) a vplyv tohto ochorenia pre ďalšie uplatnenie navrhovateľa v rodinnom, pracovnom, kultúrnom a spoločenskom živote, pričom dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.
K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že navrhovateľ v dôsledku ochorenia na vírusovú hepatitídu typu C sa v priebehu rokov 1998 - 2008 podrobil viacerým bolestivým operačným zákrokom - tri krát absolvoval punkciu pečene, podrobil sa biopsii pečene, bol liečený medikamentami, pri ktorých sa prejavujú vedľajšie účinky podobné ako pri chemoterapii (horúčky, anémia, únava, zvracanie), musel si denne pichať bolestivé injekcie, celkovo doposiaľ absolvoval štyri takéto liečebné kúry, z ktorých každá trvala približne 12 mesiacov, pričom svedok MUDr. S. vo svojej výpovedi uviedol, že takáto liečba sa vo veku v akom je navrhovateľ znáša omnoho horšie ako u mladých pacientov.
Súd zároveň zistil, že poškodenie zdravia má u navrhovateľa preukázateľne trvalé nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, čo ho obmedzuje v účasti na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote. V prípade navrhovateľa sa v čase vzniku škody jednalo o mladého človeka na začiatku budovania si profesijného uplatnenia. Bol mužom na vrchole životného uplatnenia a pred sebou mal perspektívu mnoho rokov kvalitného života s vysokým pracovným, spoločenským, a rodinným uplatnením. Rovnako pred poškodením zdravia navrhovateľ viedol bežný spoločenský, kultúrny, rodinný, pracovný a športový život.
V dôsledku poškodenia zdravia, najmä vzhľadom na chronický únavový syndróm, zákaz nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, nervozitu, nespavosť, navrhovateľ musí dennodenne vynakladať v práci zvýšené úsilie, aby sa mohol výkonmi vyrovnať svojim kolegom. Navrhovateľ neustále trpí bolesťami svalov, kĺbov, chrbtice, nespavosťou, horúčkami, únavou, nervozitou, depresiami. Azda najvýraznejšie sa ochorenie dotklo jeho rodinného života, kde v dôsledku zdravotného stavu má obavy z nadviazania citového vzťahu k inej žene, nedokáže si nájsť partnerku pre spoločný život a z obavy možnej nákazy založiť si vlastnú rodinu. Vzhľadom k tomu je do konca svojho života odkázaný na osamelý spôsob života, čo sa u neho prejavuje aj v psychickej rovine, kde sa u neho začali prejavovať stavy depresie a úzkosti. Pred ochorením sa navrhovateľ venoval viacerým športovým aktivitám, kde najvýraznejšie sa aktívne angažoval v stolnom tenise, ktorý musel v dôsledku ochorenia zanechať. Dodnes je navrhovateľ obmedzený možnosťami realizácie svojich záľub a využitia voľného času. V súčasnosti je povinný dodržiavať racionálnu životosprávu, prísny diétny režim (nesmie konzumovať alkohol, údeniny a pod.), čo sa prejavuje aj v zvýšení finančných výdavkov. Denne berie množstvo liekov (Lakosa, vitamíny na posilnenie imunity), čo sa takisto prejavuje na zvýšení životných nákladov.
Pri aplikácii ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky na posudzovaný prípad, súd prihliadol najmä k okolnostiam, za ktorých došlo k nakazeniu navrhovateľa vírusom hepatitídy typu C, ako aj k prognóze budúceho vývoja jeho zdravotného stavu. V tomto smere súd poukazuje na humánne správanie sa navrhovateľa v jeho mladom veku, ktorý od roku 1974 bol pravidelným darcom krvi a krvných derivátov, pričom namiesto vďaky, mu bol použitím nesterilných zdravotníckych pomôcok nainfikovaný vírus hepatitídy C, ktorý u neho postupne viedol k trvalému poškodeniu jedného z najdôležitejších
vnútorných orgánov človeka (pečene). Liečba, ktorá bola doposiaľ aplikovaná na navrhovateľovi, zostala bez výraznejšej odozvy, a hoci poškodenie pečene u navrhovateľa v súčasnosti predstavuje stredný stupeň poškodenia, je tu veľká pravdepodobnosť (aj vzhľadom na dĺžku trvania ochorenia a neúčinnosť dostupnej liečby resp. nevyliečiteľnosť ochorenia), že ochorenie prerastie do cyrhózy pečene príp. pečeňového karcinómu.
Najmä tieto skutočnosti, majúc na zreteli, že všetku škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, či už na telesnom zdraví, alebo duševnom prežívaní, nie je možné nahradiť, bral do úvahy súd pri rozhodovaní o výške mimoriadneho zvýšenia odškodnenia.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva pri výpočte mimoriadneho zvýšenia súd vychádzal z počtu bodov tvoriacich súhrn ohodnotení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia - teda z počtu 150 bodov á 60,- Sk= 9.000,-Sk a z počtu 1300 bodov á 60,-Sk = 78.000,-Sk. Súd berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu dospel k záveru, že je dôvodné priznať u bolestného 5 násobok základného bodového ohodnotenia (t.j. 5 x 9.000,-Sk = 45.000,-Sk) a u sťaženia spoločenského uplatnenia 10 násobok základného bodového ohodnotenia (t.j. 10 x 78.000,-Sk = 780.000,-Sk). Potom výsledná suma predstavuje 825.000,-Sk.
Vo zvyšku (v časti zvýšenia bolestného o 5 násobok základného bodového ohodnotenia) súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ v konaní preukázal vytrpené bolesti len za obdobie rokov 1999 - 2008.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pričom priznal navrhovateľovi, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku i od úvahy súdu. Navrhovateľovi bola súdom priznaná suma v celkovej výške 825.000,-Sk (základ pre výpočet odmeny).
U navrhovateľa trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to:
Podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z. :
tarifná odmena v roku 2003 za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 12.900,-Sk (6.650,-Sk + 1% zo sumy 625.000,-Sk - § 13 ods. 1) :
- §16 ods. 1 písm. a) - prevzatie a príprava zastúpenia (10.5.2003) 1 x 12.900,-Sk
rež. paušál 128, Sk
- §16 ods. 1písm. c) - podanie žalobného návrhu (21.5.2003) 1 x 12.900,-Sk
rež. paušál 128,-Sk
Podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. :
tarifná odmena v roku 2006 -2008 za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 13.150,-Sk (6.650,- Sk + 13 x 500,-Sk - § 10 ods. 1) :
- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (10.4.2006) 1 x 13.150,-Sk
rež. paušál 164,-Sk
- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (22.6.2006) 1 x 13.150,-Sk
rež. paušál 164,-Sk
- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (2.10.2006) 1 x 13.150,-Sk
rež. paušál 164,-Sk
- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (6.11.2006) 1 x 13.150,-Sk
rež. paušál 164,-Sk
- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (7.7.2008) 1 x 13.150,-Sk
rež. paušál 190,-Sk
- § 14 ods. 4 - účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozsudku (11.7.2008) 1 x 6.575,-Sk
rež. paušál 190,-Sk
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú spolu 99.417,-Sk.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vyčíslila trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 103.067,-Sk. Súd navrhovateľovi nepriznal trovy konania prevyšujúce sumu 99.417,-Sk, nakoľko mal za to, že právna zástupkyňa navrhovateľa pri ich výpočte vychádzala zo sumy presahujúcej priznaný nárok.
Navrhovateľovi zákon o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania žaloby priznával osobné oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podanú žalobu (§ 4 ods. 2 písm. ch). S poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd zároveň zaviazal odporcu (odporca je príspevkovou organizáciou), ako neúspešného účastníka konania v časti 95 %, k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 41.325,-Sk, t.j. 95 % zo sumy 43.500,-Sk - 100% súdneho poplatku (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov). Súd pri výpočte vychádzal z priznanej sumy 825.000,-Sk - ako základu pre určenie výšky súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.