Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-93-2008.pdf
PDF · 74.98 KB
No categories available
27C/93/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa Ing. P. M., bytom N., P. XXX/XX. proti odporcovi M. M., bytom N. D., T. XXX/XX-XX,. zast. V. M., bytom N. D., T. XXX/XX-XX. o zrušenie vyživovacej povinnosti otca a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.12.2004, č. k. 21P/178/2004-21, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi čiastkou 3.500,- Sk mesačne sa mení tak, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi s a z r u š u j e, a to s účinnosťou od 13.08.2008.
Vzájomný návrh odporcu s a z a m i e t a.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06.12.2004, č. k. 21P/178/2004-21 bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi vo výške 3.500,- Sk mesačne.
Podaným návrhom navrhovateľ navrhol, počnúc dňom 13.08.2008 zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi s odôvodnením, že odporca úspešne dňa 02.07.2008 záverečnou skúškou ukončil školskú dochádzku na Z. S. Š. H. S. A. O., O. H., a je teda schopný sám sa živiť.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, naopak vzniesol vzájomný návrh na zvýšenie výživného z pôvodných 3.500,- Sk mesačne na 5.000,- Sk mesačne. Uviedol, že doposiaľ nie je zamestnaný a má záujem ďalej študovať, i keď v tomto školskom roku nebol prijatý na S. H. Š. v P., kde si dával prihlášku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z výučného listu Z. S. Š. H. S. A. O. v T. mal súd preukázané, že odporca úspešne ukončil štúdium na tejto škole dňa 02.07.2008 vykonaním záverečnej skúšky v učebnom odbore hostinský.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona, vyživovacia povinnosť rodičov ku svojim deťom je zákonnou povinnosťou, čo znamená, že vznik, doba trvania a zánik vyživovacej povinnosti sú viazané na zákonom kogentne stanovené právne skutočnosti. Pokiaľ ide konkrétne o trvanie a zánik vyživovacej povinnosti táto je daná len a len stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od svojich rodičov. Trvanie vyživovacej povinnosti nie je teda limitované dosiahnutím plnoletosti alebo dovŕšením iného veku. Vyživovacia povinnosť rodičov ku svojim deťom tak trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť býva tradične interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne uspokojovať všetky potreby a nastáva v zásade okamihom ukončenia prípravy na svoje budúce povolanie, t. j. spravidla ukončením štúdia, či už úspešným ( záverečnými skúškami, maturitou alebo štátnymi skúškami ) alebo neúspešným ( vylúčením zo školy ). Otázka následného nájdenia si zamestnania je v tomto smere právne irelevantná. Pre úspech rodiča v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti potom v zásade stačí preukázať, že jeho dieťa ukončilo štúdium ( či už úspešne alebo neúspešne ) a že v ďalšom štúdiu nepokračuje, pričom nie je po právnej stránke významné, či dieťa v štúdiu nemienilo pokračovať, alebo na ďalšie štúdium nebolo prijaté. Pokiaľ by nastala situácia, že dieťa by v štúdiu pokračovalo až po určitej dobe, napr. po roku, vyživovacia povinnosť rodičov k nemu by sa obnovila ( tzv. elasticita vyživovacej povinnosti ). Uvedené by však nič nezmenilo na skutočnosti, že v období medzi ukončením štúdia a pokračovaním v ďalšom štúdiu vyživovacia povinnosť rodičov k nemu relatívne zanikla a v tomto období i návrh rodiča na zrušenie vyživovacej povinnosti je namieste.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, ktorý súd právne posúdil podľa cit. ust. zákona, dospel potom súd k záveru, že splnenie vyššie popísaných zákonných predpokladov pre vyhovenie žalobného návrhu, t. j. zrušenie vyživovacej povinnosti, je v prejednávanej veci nespochybniteľne preukázané. Od poslednej súdnej úpravy výživného k zásadnej zmene došlo tým, že odporca ukončil prípravu na svoje budúce povolanie, keď v štúdiu ďalej nepokračoval. Od tohto okamihu teda zanikla vyživovacia povinnosť rodičov k nemu, a preto súd rozhodol, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vyživovaciu povinnosť otca k jeho synovi zrušil.
Keďže súd ustálil, že návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti je v celom rozsahu dôvodný, nezostávalo súdu iné ako vzájomný návrh jeho syna na zvýšenie výživného
pre nedôvodnosť v celosti zamietnuť.
Navrhovateľovi, ktorý bol vo veci plne úspešný súd náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal, nakoľko si ich navrhovateľ neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.