Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/29/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa v 1. rade: J. D., nar. XX.XX.XXXX,. navrhovateľky v 2. rade: J. D., nar. XX.XX.XXXX,. obaja trvale bytom H. XX,. K., obaja zast. JUD. T. Č., advokátom, F. XX,. K. proti odporkyni: V. N., nar. X.XX.XXXX,. trvale bytom H. XX, K., zast. JUDr. T. Š., advokátom, Š. XX,. K. o neplatnosť výpovede z nájmu bytu takto

rozhodol:

U r č u j e , že výpovede odporkyne z nájmu bytu zo dňa 21.11.2005 voči navrhovateľom v 1. a 2. rade sú n e p l a t n é .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou zo dňa 16.2.2006 domáhali rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpovede odporkyne z nájmu bytu zo dňa 21.11.2006 adresované navrhovateľom sú neplatné. Zároveň žiadali nahradiť trovy konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že odporkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na H. ulici č. XX. v K. zapísanej na LV č. 10566 kat. úz. K.-S. Správy katastra Košice I ako parc. č. 803 zastavaná plocha o výmere 1140 m2 s domom súp. č. XX.

Odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy s obchodnou spoločnosť A. a.s. B., ktorá bola povolená do katastra nehnuteľnosti pod č. V - XXXX/XX.

Navrhovatelia sú nájomcami bytu č. 003 nachádzajúceho sa v dome súp. č. XX. na H. ul. č. XX. na X.. poschodí na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 5.3.2001.

Dňa 7.12.2005 bola zo strany právneho zástupcu odporkyne ako prenajímateľa doručená navrhovateľom v 1. a 2. rade výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21.11.2005. Výpoveď bola adresovaná na meno J. D. a manželka. Túto výpoveď však prevzala len navrhovateľka v 2. rade p. D.. Výpoveď bola zaslaná v obálke na adresu J. D. a manželka.

Ako dôvod vypovedania nájmu bytu odporkyňa uviedla výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák. v zmysle ktorého môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje

svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace alebo tým, že prenechal byt alebo jej časť do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Právny zástupca odporkyne vo výpovedi oznámil, že navrhovatelia bývajú v byte, ohľadne ktorého platí právo prenajímateľa nájomné jednostranne zvýšiť, pričom nájomcovia toto nájomné, ktorého zvýšenie bolo oznámené nájomcom listom zo dňa 8.6.2005 na sumu 7.000,- Sk mesačne, neplatia.

Tvrdenia odporkyne sa však nezakladajú na pravde. Odporcovia uhrádzajú nájomné v súlade so zmluvou. Návrh nájomnej zmluvy predložila odporkyňa. Navrhovatelia jej nerobili žiadne prieky pri podpisovaní nájomnej zmluvy. Na návrhu zmluvy nemenili nič.

Navrhovateľka v 2. rade ďalej uviedla, že keď sa presťahovali do tohto bytu v roku 1988, museli ho komplet zariadiť. Neboli tam zárubne, okná, vaňa, kuchynská linka, sporák, obklady, kúrenie. Všetko museli kúpiť a nainštalovať za vlastné peniaze.

Uviedla, že nájomnú zmluvu prvýkrát porušila odporkyňa, keď začala opravovať strechu. Napriek tomu nájomné vo výške 313,- Sk mesačne navrhovatelia platili pravidelne. Na to si dali pozor. Je pravdou, že neplatili za osvetlenie spoločných priestorov ani za upratovanie spoločných priestorov, pretože spoločné priestory upratované neboli a neboli ani osvetlené. Prečo by mali platiť za niečo, čo im nie je poskytované. Odporkyňu na to viacerými listami upozornila, naposledy listom zo dňa 12.2.2008.

Odporkyňa potvrdila, že návrh nájomnej zmluvy zo dňa 5.3.2001 pripravila ona. Vychádzala pritom z predchádzajúcej zmluvy o nájme bytu, pretože keď ona kúpila budovu, nájomníkov v podstate zdedila. Boli súčasťou kúpy tejto budovy. Okrem toho inú nájomnú zmluvu podpísať nechceli. Rovnaké zmluvy uzatvorila aj s ostatnými nájomcami, s ktorými sa medzičasom už vysporiadala a v nehnuteľnosti už nebývajú. V dome zostali bývať len navrhovatelia a rodina M..

Navrhovatelia však mali okrem nájomného platiť aj podľa zálohových predpisov cenu za dodávku vody, za upratovanie spoločných priestorov ako aj za osvetlenie spoločných priestorov celkovo 480,- Sk. Ak nejaké platby neboli zaplatené, riešili to formou exekúcie. Nedoplatok na nájomnom a za služby s ním spojené za rok 2006 a 2007 v celkovej výške 9.120,- Sk odporkyňa vyčíslila navrhovateľom listom zo dňa 24.1.2008.

Odporkyňa potvrdila, že k dohode medzi účastníkmi konania o zvýšení nájomného na 7.000,- Sk mesačne, nedošlo. Listom zo dňa 15.6.2005 boli však navrhovatelia vyzvaní, aby počnúc od 15.6.2005 uhrádzali zvýšené nájomné vo výške 7.000,- Sk mesačne. Navrhovatelia však nereagovali na tento list. Zvýšené nájomné nebolo zaplatené za mesiace august, september ani október 2005 a to bol dôvod výpovede. Zároveň poukázali na to, že byt sa nachádza v absolútnom centre mesta Košice, kde nájomné vo výške 313,- Sk mesačne je absurdné.

Odporkyňa dokladovala, že na rekonštrukciu budovy za obdobie od roku 2001 do roku 2007 investovala takmer 8,5 milióna korún. Na dani z nehnuteľnosti za roky 2001 až 2006 zaplatila 195.211,76 Sk.

Z dôvodu rekonštrukcie budovy odporkyňa ponúkla navrhovateľom náhradné byty a to 2-izbový byt na H. 8 v K., 3-izbový byt na T.. S. 3 v K. a 4-izbový byt na R. č. XX. v K.. Navrhovatelia však na výmenu bytov nepristúpili.

Odporkyňa taktiež požiadala, aby navrhovatelia predložili výmer vzťahujúci sa k bytu na H. XX.. Poukázala na to, že navrhovatelia zatiaľ do spisu predložili len evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 21.1.1991. Pričom podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ak

ide o byt, ktorý sa podľa prideľoval a takéto administratívne rozhodnutie chýba ( Obč. zák. v znení platnom do 31.12.1991), dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu je neplatná a fakticky obsadený byt treba považovať za byt získaný protiprávne. Tým odporkyňa aj spochybnila aktívnu legitimáciu navrhovateľov v tomto spore. K tejto skutočnosti právny zástupca navrhovateľov uviedol, že v tomto prípade došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy. Noví vlastníci bytu nevstupovali do pôvodných nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvárané s navrhovateľmi.

Ako listinné dôkazy v tomto spore boli predložené evidenčný list pre výpočet nájomného zo dňa 21.1.1991, ktorý vydalo B. H. š.p. v K. pre navrhovateľa v 1. rade s tým, že s navrhovateľom v 1. rade v byte býva navrhovateľka v 2. rade a dve deti syn Ján a dcéra K.. Jednalo sa o byt na bývalej L. ul. č. XX v K..

Predložili aj Zmluvu o nájme bytu uzatvorenú medzi p. M. M. a navrhovateľom v 1. rade zo dňa 5.10.1992, pričom nájomný pomer sa týkal predmetného bytu na H. ul. č. XX. v K. s príslušenstvom, ktorý bol v tej dobe už v užívaní nájomcu, t.j. navrhovateľa v 1. rade. Z toho dôvodu sa ani neuzatvorila dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu medzi prenajímateľkou a nájomcom, pričom zmluva o nájme bytu takúto dohodu nahradila. Mesačné nájomné včítane zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu bolo dohodnuté na 300,- Kčs. Ďalej predložili zmluvu o nájme bytu uzatvorenú medzi prenajímateľom JUDr. V. A., správcom konkurznej podstaty úpadcu E. C., spol. s r.o. so sídlom v B. a navrhovateľom v 1. rade zo dňa 31.12.1999. Zmluva bola uzatvorená z dôvodu zmeny vlastníka nehnuteľnosti, pričom v zmluve sa konštatuje, že nájomcovi je dobre známy stav bytu, nakoľko tento byt užíva už v čase uzavretia tejto zmluvy na základe nájomnej zmluvy zo dňa 5.10.1992. V zmluve sa navrhovateľ v 1. rade zaviazal platiť mesačne nájomné vo výške 313,- Sk, mesačné zálohy za plnenia spojené s užívaním bytu spolu predstavovali 199,- Sk. Tieto boli splatné spolu s nájomným. Predložená bola aj Zmluva o nájme bytu ZD 20000054 medzi spoločnosť A. a.s. a navrhovateľom v 1. rade zo dňa 20.9.2000, ktorá bola uzatvorená z dôvodu zmeny vlastníka nehnuteľnosti. Predložená bola aj Zmluva o nájme bytu uzatvorená medzi odporkyňou a navrhovateľom v 1. rade zo dňa 5.3.2001, ktorá bola uzatvorená opäť z dôvodu zmeny vlastníka nehnuteľnosti. Spolu s navrhovateľom v 1.rade byt majú právo užívať aj jeho manželka, t.j. navrhovateľka v 2.rade a ich deti J. a K.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s platnosťou od 1.1.2001. Výška nájomného bola dohodnutá na sumu 313,- Sk mesačne. Zároveň boli dohodnuté aj mesačné zálohy na plnenia spojené s užívaním bytu v celkovej výške 480,- Sk mesačne. V zmluve si účastníci zároveň dohodli, že túto je možné meniť len písomne na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Súčasťou zmluvy bola aj príloha č. 1 k tejto zmluve, ktorá upravovala spôsob platby za obdobie od 1.1. do 31.3.2001. Príloha bola uzatvorená dňa 5.3.2001. K zmluve bol pripojený aj dotazník zo dňa 7.1.2001, z ktorého vyplýva, že v byte č. 001 na H. č. XX. v K. býva navrhovateľ v 1. rade spolu s manželkou a synom J. a dcérou K..

Do spisu bol doložený aj list právneho zástupcu odporkyne zo dňa 8.6.2005 adresovaný navrhovateľovi v 1. rade, ktorým právny zástupca odporkyne oznámil, že navrhovateľom zvyšuje nájomné od 15.6.2005 na sumu 7.000,- Sk mesačne. Nájomné nezahrňuje úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. K tomu bol priložený list navrhovateľky v 2. rade zo dňa 25.7.2005, ktorým bolo oznámené odporkyni, že so zvýšením nájomného navrhovatelia nesúhlasia. Priložený bol aj list právneho zástupcu odporkyne zo dňa 21.11.2005 adresovaný J. D. a manželke. V liste sa uvádza, že navrhovatelia neplatila nájomné vo výške 7.000,- Sk mesačne od 15.6.2005. Z uvedeného dôvodu im bola daná v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák. výpoveď z nájmu z predmetného bytu.

Navrhovatelia doložili do spisu fotokópie potvrdeniek o vklade v hotovosti na účet odporkyne zo dňa 16.8.2005, 20.9.2005, 12.10.2005 a 14.11.2005, ktorými preukázali, že v tieto dni na účet odporkyne vložili sumu 313,- Sk ako nájomné za jednotlivé mesiace. Ďalej výpismi zo svojho účtu navrhovateľka v 2. rade preukázala platby dohodnutého nájomného a to dňa 25.2.2005 kedy zaplatila sumu 513,- Sk, dňa 18.3.2005 kedy zaplatila sumu 513,- Sk, dňa 15.4.2005 kedy zaplatila sumu 313,- Sk, dňa 13.5.2005 kedy zaplatila sumu 313,- Sk, dňa 16.1.2006 kedy zaplatila sumu 313,- Sk, dňa 17.1.2005 kedy zaplatila sumu 553,- Sk, dňa 19.12.2005 kedy zaplatila sumu 313,- Sk.

Do spisu bol doložený aj výpis listu vlastníctva č. 10566 Správy katastra Košice, ktorým mal súd preukázané, že dom na H. XX. súp. č. XX. nachádzajúci sa na parc. 803 o výmere 1 140 m2 - zastavané plochy a nádvoria patrí do vlastníctva odporkyne a to na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod č. V-XXXX/XXXX.

Do spisu bolo predložené aj stanovisko Mestskej časti Košice - Staré Mesto zo dňa 2.10.2001, že starosta nemá námietky proti realizácii udržiavacích prác pri obnove objektu H. XX. v K. v rozsahu výmeny strešnej krytiny hlavného objektu za medenú, obnovy fasády, opravy poškodeného povrchu dvora a výmeny okien a dverí. Priložené bolo aj oznámenie starostu Mestskej časti Košice - Staré Mesto zo dňa 21.10.2004, v ktorom sa uvádza, že stavebné úpravy v interiéry budovy na H. ul. č. XX. v K. vykonáva odporkyňa nad rámec povolenia, ktoré bolo vydané dňa 2.10.2001. Zápisnica z miestneho šetrenia bola postúpená na priestupkové konanie. Z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach zo dňa 12.11.2004 mal súd preukázané, že sťažnosť, ktorú podala navrhovateľka na odporkyňu, že v dôsledku rekonštrukčných prác došlo k odstaveniu prívodu vody bez zabezpečenia náhradnej dodávky pitnej vody, bola uzavretá ako opodstatnená.

Odporkyňa predložila aj prehľad platieb nájomného za obdobie od 1.1.2003 do 31.12.2005. Z tohto prehľadu je zrejmé, že navrhovatelia platili na nájomnom a za služby spojené s užívaním bytu za rok 2003 mesačne 553,- Sk oproti predpisu vystaveného odporkyňou vo výške 793,- Sk. Taktiež v roku 2004 navrhovatelia platili sumu 553,- Sk mesačne oproti predpisu vo výške 793,- Sk. Za január 2005 zaplatili navrhovatelia sumu 553,- Sk. V mesiacoch február a marec zaplatili sumu 513,- Sk a od apríla až do decembra 2005 platili mesačne sumu 313,- Sk okrem mesiaca jún, kedy nájomné nezaplatili. Odporkyňa za uvedené obdobie rokov 2003 až 2005 vyčíslila nedoplatok vo výške 4.546,- Sk. K tomu doložila aj list adresovaný navrhovateľom dňa 20.7.2006, v ktorom ich vyzýva na zaplatenie faktúr č. 142006, 162006 a 182006 v celkovej sume 8.391,80 Sk. K listu priložila aj podacie lístky zo dňa 24.7.2006, 28.7.2006 a 4.4.2006, ktorými preukázala zaslanie uvedených faktúr navrhovateľom ako aj pokusu o zmier. Ďalej predložila odpoveď navrhovateľky v 2. rade na prehľad platieb nájomného za obdobie od 1.1.2003 do 31.12.2005 zo dňa 27.3.2006, v ktorej navrhovateľka v 2. rade uvádza, že odporkyňa neposkytuje všetky služby spojené s nájmom bytu a to upratovanie spoločných priestorov v podstate od novembra 2001, kedy sa začalo s rekonštrukciou strechy, v septembri 2002 bolo vypnuté osvetlenie spoločných priestorov a 27.9.2004 bola bez akéhokoľvek upozornenia odstavená dodávka vody, pričom situácia sa ku dňu písania odpovedi nezmenila. Navrhovateľka v 2. rade uznala len záväzok vo výške 313,- Sk za nezaplatené nájomné za mesiac jún 2005, ktoré si však započítala za nedodané služby spojené s užívaním bytu. Ďalej odporkyňa predložila upovedomenie o začatí exekúcie Exekútorského úradu JUDr. D. pod sp.zn. Ex 1082/2003 vedenej proti povinným - navrhovateľom oprávnenou - odporkyňou a to na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Košice I č.k. -4 zo dňa 14.5.2003 ako aj správu súdneho exekútora JUDr. D. adresovanú odporkyni o tom, že upovedomenie o začatí exekúcie sa síce podarilo doručiť p. D., avšak p. D. sa doručiť nepodarilo. Okrem toho súdny exekútor oznámil, že voči p. D. eviduje ešte ďalšie tri exekúcie so skorším poradím, kde sa pohľadávky pohybujú rádovo v 100.000,- korunách. Pohľadávky sa do tej doby nepodarilo vymôcť.

Odporkyňa predložila aj jednotlivé faktúry, ktoré jej boli vyúčtované z dôvodu realizácie rekonštrukcie objektu ako aj platobné výmery na zaplatenie dane z nehnuteľnosti za roky 2001 až 2006.

Odporkyňa predložila aj prehľad platieb nájomného za rok 2006. Podľa tohto prehľadu navrhovatelia platili nájomné vo výške 313,- Sk okrem mesiacu december 2006, kedy zaplatili 513,- Sk. Podľa mesačného zálohového predpisu však mali platiť 793,- Sk. Z prehľadu platieb nájomného za rok 2007 vyplýva, že navrhovatelia mesačne platili 513,- Sk okrem januára 2007, kedy zaplatili 313,- Sk. Podľa mesačného zálohového predpisu však mali platiť 793,- Sk. K tomu priložila aj list navrhovateľky v 2. rade ako odpoveď na uvedené prehľady platieb za roky 2006 a 2007. V tejto odpovedi navrhovateľka v 2.rade konštatuje, že nájomné mesačne platí. Neplatí však za služby spojené bývaním, ktoré jej odporkyňa nedodáva.

Odporkyňa predložila aj 14 fotokópii listových obálok adresovaných navrhovateľom, ktorými preukazuje, že v období rokoch 2002 až 2006 si navrhovatelia poštové zásielky nepreberali. Tieto boli vrátené späť po uplynutí úložnej doby.

Odporkyňa predložila aj výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21.11.2005 adresovanú na meno J. D. a manžel a to za neplatenie nájomného vo výške 7.000,- Sk mesačne od 15.6.2005, pričom koniec výpovednej doby má byť ku dňu 28.2.2006. Táto výpoveď z nájmu bytu mala byť priložená k výpovedi z nájmu bytu zo dňa 21.11.2005 adresovanú na meno J. D. a manželka, pričom obe výpovede mali byť vložené v jednej poštovej obálke, na ktorej bola napísaná adresa J. D. a manželka. Túto obálku mala prevziať p. D., čo odporkyňa preukázala oznámením o výsledku reklamačného konania z pošty, kde pošta potvrdila, že zásielku p. D. prevzala dňa 7.12.2005.

Odporkyňa predložila do spisu aj rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Hutten - Czapska proti Poľku, kde súd jednomyseľne rozhodol, že došlo k porušeniu Článku 1, Protokol č. 1 o ochrane vlastníctva Európskeho dohovoru o ľudských právach, kde sťažovateľku postihol reštriktívny systém regulácie nájomného. Systém uvaľoval na práva prenajímateľov celý rad obmedzujúcich opatrení obzvlášť stanovením stropu pre výšku nájomného, ktoré je také nízke, že prenajímateľom nehnuteľností neumožňuje ani len kompenzovať ich udržiavacie náklady, nieto ešte dosahovať zisk. Súd rozhodol, že poľský štát musí predovšetkým pomocou vhodných právnych, resp. aj iných opatrení zaistiť vo svojom vnútornom právnom poriadku mechanizmus na udržanie spravodlivej rovnováhy medzi záujmami prenajímateľov nehnuteľností, vrátane ich práva na zisk zo svojho majetku a obecným záujmom spoločnosti, vrátane dostatku dostupných možností bývania pre menej majetných, a to v súlade so zásadami ochrany vlastníckych práv podľa Dohovoru.

Navrhovatelia doložili do spisu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v ktorom sa uvádza, že v prípade, že prenajímateľ dal výpoveď len jednému z manželov (výpoveď doručil len jednému z manželov), nemôže takáto výpoveď vyvolať zánik nájomného vzťahu ani u jedného z nich. Vo vzťahu k druhému manželovi tu totiž chýba existencia hmotno-právneho úkonu prenajímateľa ako prejavu vôle adresovanému aj tomuto spoločnému nájomcovi bytu smerujúceho k ukončeniu jeho nájomného vzťahu.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedi účastníkov konania, mal súd preukázané, že navrhovateľom bol predmetný byt na H. ul. č. XX. v K. pridelený v roku 1988. Tento byt bol však v dezolátnom stave, v podstate bol iba hrubou stavbou. Komplet ho museli navrhovatelia zrekonštruovať. Dávali potery, podlahy, omietky, komplet menili okná, inštalovali kúpeľňu, kompletné siete. V byte neboli dvere, v kúpeľni nebola vaňa, obklady, chýbala kuchynská linka, nebol tam sporák. Bytové hospodárstvo, š.p. Košice navrhovateľom vydalo evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu dňa 21.1.1991. V rámci reštitúcie sa spolumajiteľkou nehnuteľnosti stala p. M. M. a to v pomere jedna polovica, druhú polovicu vlastnil štát, ktorý splnomocnil p. M. na uzatvorenie nájomnej zmluvy s navrhovateľmi. Táto s navrhovateľmi uzatvorila nájomnú zmluvu dňa 5.10.1992, pričom výška nájomného bola dohodnutá na sumu 300,- Kčs vrátane zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu. Nehnuteľnosť bola následne viackrát predaná. V závislosti od toho boli s navrhovateľmi uzatvárané nové zmluvy o nájme bytu a to dňa 31.12.1999, kedy nájomnú zmluvu ako prenajímateľ uzatváral JUDr. V. A., správca konkurznej podstaty úpadcu E. C., spol. s r.o. dňa 20.9.2000. Zmluvu o nájme bytu uzatvárala spoločnosť A. a.s. a dňa 5.3.2001 uzatvárala novú nájomnú zmluvu ako prenajímateľka odporkyňa. Z jednotlivých zmlúv o nájme vyplýva, že vlastníci nehnuteľnosti nevstupovali do práv a povinností pôvodných zmlúv, ale uzatvárali s navrhovateľmi nové zmluvy o nájme bytu. Z toho potom aj súd vyvodzoval aktívnu legitimáciu navrhovateľov na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Z toho dôvodu súd nepovažoval ani za potrebné vykonať dôkaz o tom, či navrhovatelia nadobudli predmetný byt pred 31. decembrom 1991 na základe rozhodnutia o pridelení bytu. V tejto súvislosti však súd považoval za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by súd rozhodol, že navrhovatelia obývajú predmetný byt bez rozhodnutia o pridelení bytu a akákoľvek dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu by bola neplatná, aj samotná výpoveď z nájmu bytu by v tom prípade bola neplatná. Nemožno totiž vypovedať nájom z bytu, ak by nájom neexistoval. Ako však bolo konštatované vyššie, súd považoval nájomné zmluvy za platné,

pretože každý jeden prenajímateľ uzatváral s navrhovateľmi ako nájomcami novú nájomnú zmluvu a nevstupoval do práv a povinností predchádzajúceho prenajímateľa.

Podľa Zmluvy o nájme bytu zo dňa 5.3.2001 odporkyňa sa dohodla s navrhovateľmi na mesačnom nájomnom vo výške 313,- Sk, ktoré boli povinní uhrádzať vždy do 5. dňa v mesiaca na účet odporkyne. Okrem nájomného mali platiť aj mesačné zálohy na plnenia spojené s užívaním bytu v celkovej hodnote 480,- Sk (dodávka vody, upratovanie spoločných priestorov a osvetlenie spoločných priestorov). Účastníci zmluvy si taktiež dohodli, že nájomnú zmluvu je možné meniť len písomne na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Dňa 8.6.2005 odporkyňa jednostranne zvýšila nájomné na sumu 7.000,- Sk mesačne počnúc od 15.6.2005 s tým, že nájomné nezahŕňalo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Listom zo dňa 25.7.2005 navrhovateľka v 2. rade oznámila odporkyni, že so zvýšením nájomného nesúhlasí a naďalej platila zmluvne dohodnuté nájomné. Toto preukázala aj výpisom zo svojho účtu, resp. z príkazov na úhradu svojmu peňažnému ústavu. Samotná odporkyňa vo svojom prehľade platieb nájomného za obdobie od 1.1.2003 do 31.12.2005 potvrdila, že v roku 2005 navrhovatelia zmluvne dohodnuté nájomné vo výške 313,- Sk riadne platili. Keďže podľa odporkyni však mali platiť nájomné od 15.6.2005 mesačne vo výške 7.000,- Sk a takéto nájomné neplatili, odporkyňa im dňa 21.11.2005 zaslala výpoveď z nájmu bytu ku dňu 28.2.2006, pričom ako sama uviedla vo svojej výpovedi, výpoveď z nájmu bytu bola daná z dôvodu, že navrhovatelia nezaplatili nájomné vo výške 7.000,- Sk mesačne za mesiace august, september a október 2005.

Právo spoločného nájmu bytu manželmi je osobitným prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa vyznačuje tým, že svedčí obidvom manželom spoločne a nedielne. Nedeliteľnosť tohto práva sa v hmotno-právnej oblasti prejavuje tým, že výpoveď musí byť daná obidvom manželom a obidvom musí byť tiež doručená. V prípade, že prenajímateľ dal výpoveď len jednému z manželov, resp. výpoveď doručil len jednému z manželov, nemôže takáto výpoveď vyvolať zánik nájomného vzťahu ani u jedného z nich. Vo vzťahu k druhému manželovi tu totiž chýba existencia hmotno-právneho úkonu prenajímateľa ako prejavu vôle adresovanému aj tomuto spoločnému nájomcovi bytu smerujúceho k ukončeniu jeho nájomného vzťahu.

Navrhovateľka uviedla, že jej bola doručená iba jedna výpoveď z nájmu bytu a to zo dňa 21.11.2005 adresovaná na meno J. D. a manželka. Túto výpoveď prevzala navrhovateľka v 2. rade, čo potvrdila aj na poštovej doručenke. Navrhovateľovi v 1. rade však výpoveď doručená nebola. Odporkyňa nevedela žiadnym spôsobom preukázať, že v obálke, ktorú prevzala p. D., sa skutočne nachádzali dve výpovede z nájmu bytu.

Odporkyňa zdôvodnila svoj postoj pri doručovaní výpovede z nájmu bytu tak, že obe výpovede vložila do jednej obálky a adresovala J. D. a manželke, lebo vedela, že navrhovateľ v 1. rade je často mimo republiky a zásielky si nepreberá.

Podľa § 710 ods. 3 Obč. zák. ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Takýmto predpisom je ust. .

Podľa adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

Podľa ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že jej manžel pracuje v Írsku už viac ako dva roky, na Slovensko však chodí. Kde sa však zdržiaval v novembri 2005, nevedela povedať. Odporkyňa k tomu dodala, že jej nebola známa iná adresa, na ktorej by sa navrhovateľ v 1. rade zdržiaval. Po tomto termíne však mali viaceré súdne spory, resp. pojednávania, ktorých sa navrhovateľ v 1. rade riadne zúčastnil. Podľa jej názoru výpoveď z nájmu bytu bola doručená navrhovateľovi v 1. rade do sféry jeho dispozície, čiže mohol sa s predmetnou zásielkou oboznámiť.

Z uvedeného súdu vyplýva, že napriek tomu, že navrhovateľ v 1. rade pracoval v Írsku, na Slovensku sa taktiež zdržiaval a písomnosti mu mohli byť adresované na adresu trvalého bydliska. Ustanovenie Obč. zák. stanovuje, akým spôsobom má byť doručená výpoveď z nájmu bytu účastníkovi konania. Odkazuje pritom na ust. , ktoré podrobne opisuje postup pri doručovaní zásielok. Odporkyňa takýto postup však nedodržala a ani súdu hodnoverným spôsobom nepreukázala, že navrhovateľovi v 1. rade riadne doručila výpoveď z nájmu bytu. A pretože súd nemal preukázané, že výpoveď z nájmu bytu bola doručená jednému z manželov, súd takúto výpoveď považoval za neplatnú.

Súd považoval výpoveď z nájmu bytu za neplatnú aj z dôvodu neplatného resp. neoprávneného jednostranného zvýšenia nájomného zo sumy 313,- Sk mesačne (zmluvne dohodnuté) na sumu 7.000,- Sk mesačne. Súd súhlasí s tým, že v centra mesta Košíc mesačné nájomné 313,- Sk je neprimerane nízke. Výšku nájomného si však účastníci zmluvne dohodli a preto výška nájomného môže byť zmenená len po vzájomnej dohode.

Podľa § 696 ods. 1 Obč zák. spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Takýmto osobitným právnym predpisom bola vyhl. č. v znení neskorších predpisov, ktorá však bola zrušená vyhláškou Ministerstva financií SR č. , ktorou sa menila a dopĺňala vyhláška Ministerstva financií SR č. , ktorou sa vykonával o cenách. Keďže v tomto prípade sa jedná o právny vzťah medzi fyzickými osobami, stanovenie výšky nájomného by nemalo podliehať žiadnej regulácii cien nájmu bytov, ale by malo byť závislé len od vzájomnej dohody medzi stranami.

Ako konštatuje aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku Veľkej komory vo veci Hutten- Czapska proti Poľsku, štát musí predovšetkým pomocou vhodných právnych a iných opatrení zaistiť vo svojom vnútornom právnom poriadku mechanizmus na udržanie spravodlivej rovnováhy medzi záujmami prenajímateľov nehnuteľností, vrátane ich práva na zisk zo svojho majetku a obecným záujmom spoločnosti, vrátane dostatku dostupných možností bývania pre menej majetných, a to v súlade so zásadami ochrany vlastníckych práv podľa Dohovoru. Podľa názoru súdu Slovenská republika tento mechanizmus zaistila prijatím o cenách. Ako vyplynulo z výpovedi účastníkov konania, nájomnú zmluvu predložila odporkyňa ako prenajímateľka a navrhovatelia ju ako nájomcovia bez akýchkoľvek pripomienok podpísali. Čiže uzatvorenie nájomného vzťahu bolo ponechané vyslovene na vôli účastníkov nájomnej zmluvy. A keďže účastníci zmluvy si dohodli, že túto zmluvu je možné meniť len písomne na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, podľa názoru súdu nemožno takúto zmluvu jednostranne meniť.

Dôvody, za ktorých môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu, sú uvedené v ust. § 711 Obč. zák.

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák. prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do prenájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Odporkyňa dala výpoveď z nájmu bytu navrhovateľom z dôvodu ust. § 711 ods. 1 písm. d), pretože títo nemali zaplatiť nájomné vo výške 7.000,- Sk za mesiace august, september a október 2005. V tomto období však výška dohodnutého nájomného bola 313,- Sk a navrhovatelia preukázali, že nájomné za uvedené mesiace zaplatené bolo, čo potvrdila aj samotná odporkyňa. Preto súd aj z tohto dôvodu považoval výpoveď odporkyne z nájmu bytu zo dňa 21.11.2005 voči navrhovateľom v 1. a 2. rade za neplatnú.

Navrhovatelia si uplatnili aj nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré však nemali na poslednom pojednávaní vyčíslené, preto súd o náhrade trov konania rozhodol samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. ( )