Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-22-2008.pdf
PDF · 92.92 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3C/22/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobkyne: D. B., rod. Š., nar. XX.X.XXXX,. bytom J. XX, XXX XX. S. proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom C. XXXX/ XX,. XXX. XX. S. o určenie príspevku na bývanie, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 55.348,20 Sk a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p ov i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 6.290,-Sk a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania štátu v sume 6.573,-Sk na účet Okresného súdu Skalica a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala dňa 11.2.2002 na Okresnom súde v Skalici návrh na určenie výšky príspevku na bývanie, ktorým sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť prispievať sumou 1.273,70 Sk mesačne za užívanie predmetného bytu s účinnosťou od 1.3.2001 do 31.12.2001 a sumou 1.506,40 Sk mesačne s účinnosťou od 1.1.2002 a nahradiť žalobkyni trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo žalobkyne so žalovaným bolo rozvedené dňa 30.4.1999. Rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 4C 14/00 zo dňa 27.6.2000 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX. nachádzajúceho sa na ul. C. XXXX/XX. na prízemí, pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva s tým, že byt bude ďalej ako výlučná nájomníčka užívať žalobkyňa. Žalovanému bolo uložené byt vypratať a žalobkyni odovzdať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.2.2001. Na základe zmluvy o prevode bytu č. XX. a jeho príslušenstva, spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu č. XXXX na ulici C. v S. zo dňa 5.2.2001, ktorej vklad bol povolený 10.4.2001 sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu. Predmetný byt užíva žalobkyňa, jej syn R. B. a taktiež žalovaný. Žalovaný pritom od marca 2001 žiadnym spôsobom neprispieva na užívanie bytu, napriek tej skutočnosti, že užíva obývaciu izbu vo výmere 20,70m2, taktiež neobmedzene užíva kuchyňu, kúpeľňu a spoločné priestory. V súlade s prílohou Zmluvy o výkone správy mesačne od 1.1.2002 platí žalobkyňa mesačné nájomné 2621,-Sk, poplatok za rozhlas a televíziu 105,-Sk, elektrickú energiu 580,-Sk, ročne za plyn 2450,-Sk a odvoz smetia 350,-Sk.
Žalobkyňa dňa 15.6.2006 podala návrh na zmenu žaloby. Uznesením zo dňa 21.6.2006 pod č.k. SI-4C/24/2002-74 súd pripustil zmenu návrhu takto: Žalovaný je povinný platiť žalobkyni sumu 1.273,70 Sk mesačne s účinnosťou od 1.3.2001 do 31.12.2001, sumu 1.506,40 Sk mesačne s účinnosťou od 1.1.2002 do 31.1.2003, sumu 1.755,- Sk mesačne s účinnosťou od 1.2.2003 do 31.12.2003 a s účinnosťou od 1.1.2004 sumu 2.000,- Sk mesačne, ktoré sumy sú splatné vždy do 15. dňa v bežnom
mesiaci. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 11.492,-Sk, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 20.3.2008, opravené podaním zo dňa 30.4.2008 podala návrh na zmenu žaloby, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 55.348,20 Sk za obdobie od 1.3.2001 do 30.4.2008, ktoré vypočítala nasledovne:
- od 1.3.2001 do 31.12.2001 mal žalovaný prispievať sumou 1.273,70 Sk, pričom za toto obdobie neprispel žiadnou sumou a vznikol mu nedoplatok vo výške 12.737,-Sk;
- od 1.1.2002 do 31.1.2003 mal žalovaný prispievať sumou 1503,40 Sk, pričom v mesiacoch január a február 2002 nezaplatil žiadnu sumu a vznikol mu nedoplatok 3006,80 Sk. za mesiace marec 2002 až január 2003 prispel mesačne vždy po 1000,-Sk, za obdobie marec 2002 až január 2003 mu tak vznikol nedoplatok v sume 5537,40,-Sk.
- od 1.2.2003 do 31.12.2003 mal žalovaný prispievať sumou 1755,-Sk, pričom za mesiace február až august 2003 prispel sumou po 1000,-Sk mesačne a za uvedené obdobie mu vznikol nedoplatok vo výške 5285,-Sk. V mesiaci september 2003 neprispel žiadnou sumou, nedoplatok za september tak má 1755,- Sk. V mesiacoch október až december 2003 prispel vždy po 1200,-Sk mesačne a za toto obdobie mu vznikol nedoplatok v sume 1655,-Sk.
- od 1.1.2004 do 31.12.2007 mal odporca prispievať mesačne 2000,-Sk. za januára až február 2004 prispel 1200,-Sk a za tieto mesiace mu vznikol nedoplatok vo výške 1600,-Sk, za marec až december 2004 prispel mesačne 1500,-Sk, nedoplatok činí 5000,-Sk. Za mesiace január až jún 2005 žalovaný prispel mesačne po 1500,-Sk a za toto obdobie mu vznikol nedoplatok vo výške 3000,-Sk.
- za čas od 1.7.2005 až do 31.12.2007 žalovaný prispieval sumou 2000,-Sk mesačne, dlh mu nevznikol;
- za čas od 1.1.2008 žiada žalobkyňa príspevok na bývanie v sume 2570,-Sk, za január až marec 2008 žalovaný prispel sumou 2000,-Sk mesačne a za toto obdobie mu tak vznikol nedoplatok v sume 1710,- Sk, za mesiac apríl 2008 má nedoplatok v sume 2570,-Sk. Za čas od 1.3.2001 do 30.4.2008 tak žalovanému vznikol nedoplatok na príspevku na bývanie v sume 43.856,20 Sk. Ďalší nedoplatok vznikol žalovanému za obdobie 2001 až 2004 t titulu, že žalobkyňa platila nedoplatky pri vyúčtovaní spolu vo výške 11.492,-Sk. Uznesením zo dňa 7.5.2008 pod č.k.3C/22/2008-269 súd pripustil zmenu návrhu takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 55.348,20 Sk za čas od 1.3.2001 do 30.4.2008 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
Súd vykonal dokazovanie spisom 4C 14/00, znaleckým posudkom Ing. P. K., zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 5.2.2001, dokladmi o úhradách nájomného, výsluchom účastníkov konania a svedka, a zistil tento skutkový stav veci:
Z rozsudku OS Skalica č.k. 3C 66/99-12 zo dňa 1.4.1999 mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1999.
Zo spisu 4C 14/00 mal súd za preukázané, že rozsudkom OS Skalica 4C 14/00 zo dňa 27.6.2000 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na ul. C. XXXX/XX. na prízemí, pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva s tým, že byt bude ďalej ako nájomníčka užívať žalobkyňa. Žalovanému bola uložená povinnosť byt vypratať a žalobkyni odovzdať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.2.2001.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XX a jeho príslušenstva na ul. C. vchod XX. v S. zo dňa 5.2.2001 uzavretej medzi predávajúcim M. S. a kupujúcou D. B., ktorej vklad bol povolený pod č. V 121/21 dňa 10.4.2001 mal súd preukázané, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu.
Žalobkyňa, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že na žalobe trvá, od žalovaného uplatňuje na nájme a úhradách len 1/3 nákladov, nakoľko v byte okrem nej a žalovaného býval aj plnoletý syn, ktorý je zárobkovo činný.
Dňa 15.6.2006 žalobkyňa oznámila súdu, že od 8.11.2003 sa syn, ktorý žil v spoločnej domácnosti oženil a odsťahoval z bytu. Taktiež žalobkyňa prestala byt užívať, byt užíva tak výhradne len žalovaný a z uvedeného dôvodu upravila výšku príspevku na bývanie od 1.1.2004 na sumu 2000,-Sk.
Žalovaný, vypočutý ako účastník konania uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nárok žalobkyne neuznáva z dôvodu, že aj on sa podieľal či na zakupovaní plynovej bomby, ktorú do nákladov zahrnula žalobkyňa, na platbách za elektrinu a platil aj S. nájom. V čase od 1.3.2001 do 31.12.2001 byt neužíval, chodieval domov len na víkendy v sobotu a nedeľu, pričom nevedel presne uviesť za ktoré mesiace zaplatil a za ktoré nezaplatil. Uviedol, že užíva obývaciu izbu, neobmedzene užíva kuchyňu, kúpeľňu a spoločné priestory bytu. Do času než sa stala žalobkyňa vlastníčkou bytu poukazoval S. ako nájom mesačne 1000,-Sk, po tom čo sa stala vlastníčkou, S. odmietalo prijať túto sumu a začal ju platiť k rukám žalobkyne.
Z výpovede svedka - syna účastníkov konania mal súd preukázané, že tento sa z predmetného bytu odsťahoval dňa 8.11.2003 a od roku 2001 do 8.11.2003 prispieval žalobkyni sumou 3000,-Sk mesačne za účelom platenia nájmu, elektriny, na stravu. Matka užívala jednu izbu, otec ďalšiu izbu a to obývačku. Väčšiu časť bytu na m2 užíval otec - žalovaný. Druhá izba bola predelená, z jednej časti mala matka urobenú spálňu, v druhej býval sám. Ostatné priestory ako kuchyňu, chodbu, kúpelňu užívali všetci spoločne. Mali dve chladničky, dve práčky, jednu používala žalobkyňa a druhú žalovaný.
V prejednávanej veci súd uznesením zo dňa 16.1.2007 ustanovil Ing. P. K. za znalca z odboru ekonómia a podnikanie, odvetvie finančníctvo, a nariadil znalecké dokazovanie. Úlohou znalca bolo vypočítať výšku úhrad za užívanie bytu (nájomné, poplatok za rozhlas a televíziu, elektrickú energiu, plyn, odvoz smetia a pod.), ktoré pripadajú na odporcu od 1.3.2001 do dňa vypracovania znaleckého posudku. Súdny znalec mal vziať do úvahy, že byt od 1.3.2001 do 8.11.2003 užívala žalobkyňa, syn R. a žalovaný (t. j. tri plnoleté osoby), a od 1.1.2004 užíva byt len žalovaný. Ďalej mal znalec prihliadnuť na spotrebu elektrospotrebičov, ktoré používal žalovaný. Znalec mal vypočítať celkovú výšku úhrad pripadajúcu na žalovaného od 1.3.2001 do dňa vypracovania znaleckého posudku, ako aj nedoplatok resp. preplatok na platbách, ktoré žalovaný v prospech žalobkyne za čas od 1.3.2001 uskutočnil.
Ustanovený znalec v súlade s uznesením súdu podal súdu dňa 20.8.2007 znalecký posudok č. 020/2007. Zo záverov znaleckého posudku súd zistil, že za obdobie od 03/2001 do 07/2007 boli celkové mesačné náklady na bývanie vo výške 274.154,-Sk, pričom náklady na bývanie pripadajúce na žalovaného za uvedené obdobie (pri zohľadnení, že byt od 1.3.2001 do 8.11.2003 užívali tri plnoleté osoby) boli vo výške 200.893,-Sk. Žalovaný skutočne prispel na bývanie sumou 92.500,-Sk, nedoplatok žalovaného za obdobie od 03/2001 do 07/2007 tak činil sumu 108.393,-Sk. Jednotlivé obdobia boli znázornené v tabuľke nasledovne :
Obdobie Mesačné náklady na bývanie celkom Mesačné náklady na bývanie pripadajúce na žalovaného Skutočne prispel žalovaný na bývanie Nedoplatok (-) Preplatok (+) 03-12/2001 34 164 15 007 0 - 15 007 01-12/2002 43 579 19 147 9 000 -10 147 01-12/2003 52 923 23 251 11 400 -11 851 01-12/2004 38 556 38 556 17 100 -21 456 01-12/2005 34 148 34 148 21 000 -13 148 01-12/2006 41 384 41 384 24 000 -17 384 01-07/2007 29 400 29 400 10 000 -19 000 Celkom 274 154 200 893 92 500 -108 393
Pri výpočte výšky úhrad za užívanie bytu pripadajúca na žalovaného nedoplatky a preplatky na platbách za dodávku tepla, vodné a stočného, ako aj za ostatné služby od správcu bytovky, v ktorej sa byt nachádza, bolo už započítané a zohľadnené v sume 200.893,-Sk, pretože výpočty za obdobie od 03/2001 do 12/2006 vychádzajú zo skutočnej spotreby.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že žalobkyňa za neho plnila, čo mal podľa práva plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Ide napríklad o prípad platenia nájomného a úhrad za užívanie bytu iba jedným z rozvedených manželov, hoci byt užívajú aj po rozvode spoločne. Manželstvo účastníkov konania bolo súdom dňa 30.4.1999 rozvedené. Dňa 6.2.2001 bolo súdom zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu s tým, že byt bude ďalej ako nájomníčka užívať žalobkyňa a žalovanému bola uložená povinnosť byt vypratať a žalobkyni odovzdať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Dňa 10.4.2001 sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, no i napriek týmto skutočnostiam, na základe rozhodnutia súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu mal žalovaný právo bývať v byte (právo bývania), až do doby kým mu nebude zabezpečený náhradný byt, teda žalobkyňa bola povinná strpieť užívanie bytu žalovaným, ale v žiadnom prípade jej z toho nevyplýva povinnosť platiť mu náklady na bývanie. Žalovaný nemôže po žalobkyni spravodlivo žiadať, aby mu hradila náklady na bývanie, veď aj pokiaľ by mu zabezpečila náhradný byt, nájom a ostatné poplatky by mal povinnosť platiť žalovaný sám, bez ohľadu na momentálnu ekonomickú a sociálnu situáciu. Zánik práva žalovaného užívať byt nastáva až zabezpečením náhradného bytu žalobkyňou. Nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu je povinný platiť nájomca, ak právo nájmu patrí viacerým osobám a nejde o spoločný nájom bytu manželmi, je každá z nich (pokiaľ nebolo dohodnuté inak) povinná platiť na ňu pripadajúci podiel úhrady. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v ustanovení § 458 OZ, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. V prípade náhrady nákladov na nájom a úhrad za užívanie bytu rozsah vydania predstavuje podiel úhrady pripadajúci na žalovaného, pričom pri určení rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia treba vychádzať zo skutočných nákladov na nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktoré žalobkyňa vynaložila a nie z preddavkov na ne. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému úhrady za užívanie bytu (nájomné, poplatok za rozhlas a televíziu, elektrickú energiu, plyn, odvoz smetia a pod.) pripadajúce na žalovaného, pričom do dňa 1.1.2004 žiadala 1/3 nákladov, keďže v domácnosti bývali tri dospelé osoby a od 1.1.2004 žiadala plnú náhradu od žalovaného, nakoľko tento po odsťahovaní sa žalobkyne a jej syna dňa 8.11.2003 z bytu, užíval byt sám. V prípade spoločného bývania troch dospelých osôb v byte mal súd výsluchmi účastníkov a svedka zistené, že žalovaný užíval väčšiu časť bytu, mal k dispozíciu obývaciu miestnosť a ostatné priestory ako kuchyňu, chodbu, kúpelňu užívali všetci spoločne. Medzi účastníkmi konania bolo sporná výška, ktorou mal žalovaný prispievať na bývanie, preto súd ustanovil znalca na stanovenie výšky nedoplatku príspevku na bývanie pripadajúcu na žalovaného. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že za obdobie od 03/2001 do 07/2007 boli celkové mesačné náklady na bývanie vo výške 274.154,-Sk, pričom náklady na bývanie pripadajúce na žalovaného (pri zohľadnení, že byt od 1.3.2001 do 8.11.2003 užívali tri plnoleté osoby) boli vo výške 200.893,-Sk. Žalovaný skutočne prispel na bývanie sumou 92.500,-Sk, nedoplatok žalovaného za obdobie od 03/2001 do 07/2007 tak činil sumu 108.393,- Sk (čo je viac ako žiada žalobkyňa vo svojej žalobe). I napriek tejto skutočnosti, žalobkyňa trvala len na priznaní sumy 55.348,20 Sk, a to za obdobie od 1.3.2001 do 30.4.2008, a keďže súd je týmto návrhom viazaný, súd žalobe vyhovel titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému. Na trovách konania je priznaný zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 2.290,-Sk a zaplatený preddavok na trovy dôkazu vo výške 4.000,-Sk, spolu vo výške 6.290,-Sk.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu súd vychádzal z ustanovenia § 148 ods. l O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledku konania voči účastníkom právo na náhradu trov, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a zaviazal nahradiť trovy konania štátu v konaní neúspešného žalovaného. Trovy konania štátu vznikli v sume 6.573,- Sk (5.798,-Sk + 775,-Sk) a to vyplatením časti znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu. Suma 8.000,-Sk bola znalcovi vyplatená z preddavku zloženého účastníkmi konania (4000,-Sk od žalobkyne a 4000,-Sk od žalovaného).
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)