Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/139/1999

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Sziegel v právnej veci žalobcov : 1./ O. M., nar. X.X.lXXX,. bytom M. K. č. XX,. 2./ Ing. J. A., bytom tamtiež, proti žalovaným : 1./ G. G., nar. XX.X.lXXX, bytom D. S., R. N.. č. XXX/X., 2./ Ing. E. G., bytom tamtiež, obaja zast. advokátkou JUDr. H. B., so sídlom v D. S., A. N..č. X,. o návrhu na náhradu škody z ublíženia na zdraví takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v 1. rade titulom bolestného 435.000,-Sk a titulom sťaženého spoločenského uplatnenia 390.000,-Sk, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni v 2. rade titulom náhrady škody 35.234,-Sk, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 7.7.l999 v zastúpení zákonnou zástupkyňou Ing. J. M., teraz A., keďže v čase uplatnenia nároku bol maloletý, sa domáhali zaplatenia náhrady vecnej škody 81.904,-Sk ako aj bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia vo výške 3.000.000,-Sk s odôvodnením, že v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným v &1. rade vznikla žalobcovi škoda, ktorí žalovaní v 1. a v 2. rade v plnej výške neuznali.

Žalovaní v 1. a v 2. rade bolo ochotní uznať len škodu vyčíslenú v bodovom ohodnotení bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia a časť vecnej škody, keďže mali za to, že žalobca spolu zodpovedná za vzniknutú škodu, keď si žalobca musel byť vedomí pri nasadaní do motorového vozidla, že žalovaný v 1. rade, ako maloletý, nemal vodičské oprávnenie a bol pod vplyvom alkoholu.

Unesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.3.2003 č.k. -185 bol zrušený rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátená na ďalšie konanie za účelom odstránenia procesných vád konania, zistiť skutočnú škodu, ktorá žalobcom v 1. a v 2. rade vznikla v dôsledku dopravnej nehody, zistiť či za ne zodpovedajú výlučne žalovaní v 1. a v 2. rade alebo či za ňu zodpovedajú spoločne a nerozdielne aj s ostatnými vlastníkmi motorového vozidla a určiť podiel každého z nich, posúdiť spoluvinu žalobcu na vzniknutej škode a vo veci opäť rozhodnúť aj o trovách konania.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkov A. Z. /čl. 45/, M. Š./ čl. 46, Š. P. /čl. 46, A. M. /čl. 51/, Z. B. /čl. 51/, K. B. /čl. 54/, T. C. /čl. 64/, T. M. /čl. 83/, Z. S. /čl. 83/, vypočutím svedkov A. V. /čl. 249/ , O. S. /čl. 250, R. H. /čl. 250, K. B. /čl. 251/, A. G. /čl. 252/, K. G. /čl. 328 oboznámením sa so spisom Okresného úradu vyšetrovania PZ v Dunajskej Strede č. ČVS: OUV 336/ DS-98HA, chorobopisu žalobcu /čl. 12/, lekárskej správy /čl. 13-17/, bodového ohodnotenia bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia /čl. 18/, hodnotenia školy žalovaného a žalobcu /čl. 43, 44/, Rozhodutie Okresnej vojenskej správy v Dunajskej Strede /čl. 79/, Potvrdenia o doučovaní žalobcu / čl. 81/, dokladov preukazujúcich náklady na žalobcu po dopravnej nehode /čl. 122, 110/, potvrdenie o prerušení vysokoškolského štúdia žalobcom /č. 126/, potvrdenie o dočasnom zamestnaní žalobcu /čl. 135/, a nariadením znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológie znalcom MUDr. Š., vypracovaním doplňujúceho znaleckého posudku týmto znalcom /čl. 281/ a MUDr. R. S..

Z výpovede žalobcu súd zistil, že k dopravnej nehode došlo na Veľkonočný pondelok dňa 13.4.l998, keď v doobedňajších hodinách bol v spoločnosti svojho otca polievať, a mal požiť alkoholické nápoje. Domov došiel medzi 12,00 hod. a 13,00 hod. kde neobedoval. Jeho matka bola doma. Krátko na to medzi 14,00 hod a 15,hod šiel na byt žalovaného v 1. rade, pričom doma oznámil, že sa vráti večer domov. Pri opustení bytu žalovaných sa žalobca doma neohlásil. Na byte boli prítomné dve sestry žalovaného v 1. rade, ich priatelia I., druhého meno si nepamätal, ďalej T. C. a R.. V čase návštevy mal vypiť tri koňaky. Tvrdil že alkoholom ho ponúkali sestry žalovaného v 1. rade. Uviedol, že so žalovaným v 1. rade boli dlhodobo priatelia, denne sa stretávali. V čase jeho návštevy matka žalovaného v 1. rade nebola doma a ani jeho otec. Pri posedení u žalovaných od niekoho malo odznieť, aby sa previezli autom , keď po odchode mali nasadnúť do osobného motorového vozidla spolu s ním žalovaný v 1. rade, Š. Z. a R.. Motorové vozidlo riadil žalovaný v 1. rade. Tvrdil, že žalovaný v 1. rade pri nastupovaní do osobného motorového vozidlo nejavil príznaky požitia alkoholických nápojov. Na pojednávaní uviedol, že nikto nebránil žalovanému v 1. rade, aby nesadal za volant. V rámci vyšetrovacieho konania však tvrdil, že chcel zabrániť jazde motorovým vozidlom žalovanému, preto si sadol do auta, s tým, aby len auto preparkoval na parkovisku. Z dopranej nehody si pamätal len smer jazdy na gokartové ihrisko, kde v zákrute sa auto prevrátilo a potom už sa prebral, keď zacítil bolesť. V dôsledku dopravnej nehody utrpel zranenia zlomeninu prvého stavca chrbtice. Natrhnutie ucha a otras mozgu, ktoré následky zranenia pociťuje bolesťami chrbtice pri dlhšom sedení. Jeho chôdza je neistá, tacká sa a zohnúť sa vie len do určitej miery. Týmto má obmedzenú možnosť športovania, najskôr plávanie. Pred dopravnou nehodou aktívne hral hádzanú, rekreačne tenis a futbal. V čase dopravnej nehody bol študentom 4. ročníka strednej elektrotechnickej školy v obore silnoprúd, keď v dôsledku dopravnej nehody musel zmeniť obor na sľaboprúd. Žalobca pokračoval v štúdiu na V. Š. S. v B., odbor geodézie a kartografie ako študent denného štúdia, kde mal dvakrát prerušené štúdium so zdravotných dôvodov. Toho času vykonáva prácu na základe živnosti, ktorá práce je skôr riadiaca a kontrolná, kde má možnosť primeraného pohybu, vzhľadom na jeho nemenný zdravotný stav. Poprel tvrdenia žalovaných, že by v roku 2002 vykonával na stavbe ťažkú fyzickú prácu, ak aj pomáhal, len s vybalovaním ľahkých asfaltových šindlov. V H. B. pracoval dva mesiace, kde so zdravotných dôvodov musel prácu nechať.

Z výpovede zákonnej zástupkyne žalobcu Ing. I. M. bolo zistené, že rozhodného dňa opustil žalobca byt ráno o 8.00 hod. v spoločnosti svojho otca a vrátil sa okolo 12,00 hod v triezvom stave. Ostal doma asi hodinu, kde neobedoval. Odchádzal z domu, že ide poliať ešte kamarátky na sídlisku. Žalobkyňa nemala vedomosti o existencii motorového vozidla. Z domu odchádzala o 18,00 hod. a podľa tvrdení jej dcéry s manželom, ktorí ju navštívili o 17,00 hod, videli žalobcu sedieť na lavičke na sídlisku. Tvrdila, že nikdy nezistila sklony dieťaťa k alkoholu. Vedela o tom, že so žalovaným v 1. rade so dlhodobo kamaráti. So žalobcom v 1. rade nikdy nemala problémy pri výchove, keďže bol tichej povahy, prispôsobivý a nie vodcovský typ. Pri odchode z domu vždy oznámil, kam odchádza. V súvislosti s dopravnou nehodou poukázala ako dôsledok v čase štúdia na strednej škole žalobca v 1. rade dosahoval slabšie výkony z dôvodu zníženia jeho sebavedomia. Uplatňovala si náhradu škody jednak na poškodených veciach, a jednak aj nákladov na cestovné, na stravovanie sa žalobcu v 1. rade, na hodiny doučovania.

Z výpovede žalovaného v 1. rade bolo zistené, že so žalobcom v 1. rade sú dlhodobo kamaráti, ako deti zo sídliska. Kritického dňa, keď došiel domovo medzi 16,00 hod až 17,00 hod. mal už byť u nich žalobca v 1. rade a mal požiť alkoholické nápoje. Tvrdil, že v rozhodnom čase boli prítomní, tak jeho staršie sestry

s priateľmi, ako aj jeho matka a jej druh Z. S.. Žalovaný nepoprel, že pred príchodom domov si vypil liter červeného vína a koňak. O týchto okolnostiach jeho matka vedomosti nemala, nakoľko doma si nezvykol vypiť. Približne v čase medzi 18,00 hod. a 19,00 hod. mali opustiť byt so žalobcom a R. S., keď mal oznámiť žalovanej v 2. rade, že idú von. Najprv sa zdržali v miestnom pohostinstve, kde si dali pivo a dve vodky. Tvrdil, že aj žalobca si vypil a aj R. S. jedno veľké pivo. Z pohostinstva prešli k zaparkovanému autu na Radničnom námestí, ktoré motorové vozidlo zakúpil zo svojich úspor z vreckového od matky, ktoré dostával týždenne 500,-Sk. Celkom jeho podiel na cene motorového vozidla bol 6.500,-Sk, keď k úsporám 3.000,-Sk si požičal. Spolu s ním mali kupovať vozidlo aj R. S., Š. P., a M. Š.. Zmluvu mal podpisovať M. Š.. Dohodnutá kúpna cena vozidla bola 12.000,-Sk. Vozidlo mienili opraviť a spojazdniť. Tvrdil, že použiť motorové vozidlo mohli len vtedy, keď budú všetci štyria spolu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či niekto použil motorové vozidlo bez vedomia druhého. V čase vykonania jazdy bol prítomný len jeden zo spolumajiteľov R. S.. Žalovaná v 2.rade o kúpe motorového vozidla nemala vedomosti. Tvrdil, že kľúče od auta mal on a M. Š.. Z vlastného rozhodnutia odomkol auto a sadol si za volant. Vzadu si sadli žalobca s R. S. a vedľa neho Š. Z., ktorý k ním pristúpil na Radničnom námestí. Tvrdil, že všetci prítomní si boli vedomí, že je mladší ako 15 rokov. Žalovaný si nepamätal priebeh dopravnej nehody. Ostalo mu v pamäti, už len ako vyliezal z auta zadným oknom motorového vozidla,. Pristavené motorové vozidlo po nehode im poskytlo prvú pomoc. Vozidlo mienili opraviť a spolujazdiť, s tým, že vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.6.2007, 9 rokov po nehode tvrdil, že bola dohoda medzi nimi, že motorové vozidlo použijú vtedy, kedy chcú. Kľúče mali mať M. Š., Š. P.. Následne už tvrdil, že použiť ho mohli len vtedy, ak budú všetci spolu. V čase použitia motorového vozidla žalovaným v 1. rade bol prítomný R. S., tvrdil, že kľúče mal mať od neho.

Z výpovede žalovanej v 2. rade bolo zistené, že po rozvode manželstva na základe rozsudku tunajšieho súdu vedené pod č. sp.zn. bolo zverené malol. dieťa žalovanej, ktorá tvrdila, že s dieťaťom neboli žiadne výchovné problémy. Požívanie alkoholických nápojov bolo pre neho zakázané. Označila svoj vzťah s dieťaťom za dôverným. O kúpe motorového vozidla žalovaným v 1. rade nemala vedomosti. Tvrdila, že vždy mala vedomosti, kde sa zdržiaval žalovaný. Nechávali si v čase jej neprítomnosti písomné odkazy. Podľa tvrdenia žalovanej kritického dňa vo Veľkonočný pondelok sa zdržiavala vo svojom byte, kde boli maloletí. Neskontrolovala poháre, čo pili. Správanie sa žalobcu v uvedený deň považovala za dosť hlučné, keď následne si prisadol v obývačke k dospelým. Bufet bol zriadený v obývačke, kde boli sprístupnené alkoholické aj nealkoholické nápoje. Rovnako tvrdila, že navštívila žalobcu v nemocnici a mala záujem mimosúdne riešiť spor.

Zo spisu Okresného úradu vyšetrovania PZ v Dunajskej Strede č. ČVS : OÚ 336/DS-1998-Ha bolo zistené, že dňa 13.4.l994 v čase okolo 19,15 hod. pri meste Dunajská Streda na ceste č. III/5072 v kilometri 1.150 za jazdy smerom od Dunajskej Stredy na Malé Dvorníky na rovnom úseku cesty v dôsledku nevenovania dostatočnej pozornosti riadeniu, v dôsledku opilosti žalovaných v 1. rade s vozidlom šmykom zišiel mimo cesty vpravo, kde ľavou bočnou časťou vozidla narazil do drôteného oplotenia, následne sa vozidlom prevrátil na strechu, pričom spolujazdec O. M. utrpel zranenia otras mozgu, tržnú ranu pravej ušnice, a zlomeninu driekovej chrbtice, čo si vyžiadalo operáciu s liečbou 4 až 6 mesiacov. A. Z. spôsobil o dierky o ľavej ruke, čo si vyžiadalo liečbu v trvaní 7 dní. U žalovaného v 1. rade bol zistený alkohol 1,65 promile. Účastníkmi nehody boli G. G., nar. XX.X.lXXX,. bytom D. S., R. N..č . XXX/X,. O. M., nar. X.X.lXXX, bytom D. S.. R. N..č. XXX/X,. A. Z.., nar. XX.XX.lXXX,. bytom D. S., N.. P. č. XXXX/XX,. R. S., nar. XX.X.lXXX,. bytom D. S., J. č. XXX/X. Dopravnú nehodu spôsobil žalovaný v 1. rade na motorovom vozidle Ford Granada bez ŠPZ, ktoré si zakúpili spoločne s M. Š., Š. P., a R. S. od P. B. za účelom jeho rozobratia a predaja na súčiastky. Trestné stíhanie žalovaného v 1. rade bolo doložené v dôsledku nedostatku veku, nebol v čase dopravnej nehody trestne zodpovedný. Obsahom tohto spisu bola i kúpna zmluva uzavretá dňa 9.4.l998 medzi P. B. a predávajúcim, nar. X.XX.lXXX. a M. Š., nar. XX.X.lXXX.. Z uvedeného je zrejmé, že obaja účastníci zmluvy boli v čase jej zrealizovania maloletí. Predávajúci P. B. odkúpil dňa 5.1.l998 motorové vozidlo Ford Granada vyrobené v roku l982 od P. V., nar. X.XX.lXXX. s tým, že predmetné motorové vozidlo nespĺňalo podmienky premávky na cestovných komunikáciach, a predával sa výlučne k rozobratiu na náhradné súčiastky. Uvádzaná skutočnosť účelu využitia motorového vozidla bola rovnako obsahom aj predchádzajúcej zmluvy. Účel využitia motorového vozidla potvrdil aj vo svojej výpovedi P. B., keď ako študent v odbore opravár mal úmysel sa učiť na tomto vozidle, nie jazdiť, len pokiaľ by ho spojazdnil zaevidoval, keď tak sa nestalo, zabránili tomu jeho rodičia bez vedomia ktorých ako maloletý odkúpil motorové vozidlo. Zmluvu uzatváral s M., ktorého poznal a boli prítomní štyria, ktorým auto skutočne predal ako maloletým v neprítomnosti rodičov. O spôsobe využitia

motorového vozidla sa podpísaný kupujúci vyjadril M. Š., že ho ako spolumajitelia so žalovaným v 1. rade a Š. P. mohli používať bez predchádzajúceho súhlasu spolumajiteľov, pričom k autu boli dva kľúče. Jeden bol u neho, a o druhom nevedel. O použití motorového vozidla žalovaným v rozhodnom čase nemal vedomosti. Podľa neho bolo vozidlo pojazdné, o na ktorom nejazdili. Na kúpu vozidla poskytol 3.000,-Sk. Š. P., ktorý potvrdil, že bol spolumajiteľom vozidla na kúpnej cene sa podielal sumou 2.500,-Sk, tvrdil, že účelom využitia motorového vozidla bolo spojazdniť ho a po dovŕšení 18 roku veku spolumajiteľom na ňom jazdiť. Dovtedy mohli použiť motorové vozidlo len so súhlasom spolumajiteľov, ktorých súhlas si od neho žalovaný v 1. rade nežiadal /čl. 49/. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.3.2005, 5 rokov po dopravnej nehode svedok si už nepamätal dohodu o súhlase spolumajiteľov na použití motorového vozidla. Potvrdil opäť, že o použití motorového vozidla žalovaný v 1. rade nemal vedomosti. K účelu využití motorového vozidla tvrdil, že ho mali zrekonštruovať alebo predať na súčiastky.

Tvrdenia žalovaného v 1. rade o spolumajiteľoch motorového vozidla popieral svedok R. S. tvrdiac, že on žiadnu finančnú čiastku na kúpu motorového vozidla neposkytol, len bol prítomný pri kúpe motorového vozidla ani nikto v mene neho neuhradil časť kúpnej ceny, ktorá by pripadala na neho . Pri predbežnom vypočutí žalovaného v 1. rade a uvedených svedkov v rámci tohto sporu aj ich výpovedi protokolovaných vo vyšetrovacom spise ORPZ DS OUV-336/DS-98-Ha zhodne vypovedali, že motorové vozidlo malo byť zakúpené za účelom jeho rozobratia a predaja na súčiastky. To, že spolukupujúcim mohol byť aj R. S., sám to vo svojej výpovedi potvrdil dňa , krátko po dopravnej nehode, pričom podľa výpovede M. Š. mal mať jeden z dvoch kľúčov R. S..

Podľa § 427 ods. 1, 2 Obč. zák. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Rovnako zodpovedajú aj tí prevádzatelia motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Zodpovednosť podľa § 427 ods. 1 a 2 v takom prípade, ak bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, je chápaná na princíp jej objektívnej zodpovednosti. Nie v pochybnosti, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, pretože v čase jej vzniku motorového vozidlo bolo činnosti, bolo poháňané motorovou silou a v dôsledku nezvládnutia jazdy vozidla žalovaným v 1. rade vozidlo havarovalo.

Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja, vyššieho nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie ten, komu táto prevádza slúži, t.j. prevádzateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá má faktickú možnosť právu aj faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Prevádzateľ nemusí byť totožný s vlastníkom motorového vozidla, prípadne s jeho vodičom.

V danom prípade bolo preukázané, že vozidlo bolo v spoluvlastníctve štyroch osôb, žalovaného v 1. rade, M. Š., Š. P. a R. S., ktorí kupovali motorové vozidlo bez vedomie zákonných zástupcov ako maloletí. Pôvodný majiteľ motorového vozidla P. V. bol v čase predaja motorového vozidla plnoletou osobou, kupujúci a následne predávajúci P. B. bol tak v čase kúpi ako aj v čase predaja vozidla maloletý, a kúpnu zmluvu uzavrel bez vedomia zákonných zástupcov. Ako predávajúci predávali motorové vozidlo výlučne na súčiastky s tým, že toto vozidlo nebolo pojazdné. Využitie motorového vozidla potvrdil aj kupujúci P. B., ktorý mal úmysel jazdiť na ňom len potom, čo dovŕšil 18 rok veku a jeho zaevidovaní.

Čo sa týka zmluvy o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na maloletú osobu, bola od počiatku neplatná v zmysle § 38 ods. 1 Obč. zák., keďže na takýto právny úkon P. B. v rozhodnom čase nebol spôsobilý. Hoci sa nestal vlastníkom motorového vozidla, mal výlučnú dispozíciu s motorovým vozidlom. Je ho preto mať za prevádzateľa motorového vozidla zo spoluzodpovednosťou zákonných zástupcov. Kúpna zmluva, ktorú uzavrel P. B. na prevod motorového vozidla s M. Š. sa zrealizovala v čase, keď obaja boli maloletí, preto rovnako takýto právny úkon bol od počiatku absolútne neplatný

pre nedostatok spôsobilosti na právne úkony účastníkov zmluvy. Napriek tomu dispozícia s motorovým vozidlom prešla na niekoľkých držiteľov, hoci maloletých, s tým, že vozidlo mohlo byť použité len na súčiastky. Právne možnosti trvale disponovať s motorovým vozidlom mali všetci štyria s tým, že auto mohlo byť výlučne použité len so súhlasom ostatných. Takto sa vyjadrili Š. P., žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi v rámci vyšetrovania dopravnej nehody políciou aj R. S.. Žalovaný v 1. rade vedomý si porušil dohodu o použití motorového vozidla na jazdu, keď toto malo byť použité na súčiastky, prípadne spojazdnené a zaevidované., K použitiu mal trvale k dispozícii kľúče a pri jazde bol prítomný iba jeden z nich R. S., ktorý spolu so žalobcom v 1. rade mu chceli zabrániť v jazde, keď nasadli do motorového vozidla, aby žalovaný v 1. rade preparkoval auto a nejazdil ďalej. Žalovaný napriek tomu pokračoval v jazde, vyšiel na verejnú komunikáciu, hoci vedel, že vozidlo nie je určené na jazdu. Nebolo zaevidované a nemal ani súhlas ostatných spolumajiteľov. Tým žalovaný v 1. rade použil motorové vozidlo v rozpore s dohodu, v rozpore s účelom na ktorý si toto motorové vozidlo zadovážili, pretože v tom čase ešte nebolo určené na prevádzku po pozemných komunikáciach. Z dôvodu uvedených nebolo možné považovať zodpovednosť spolumajiteľov motorového vozidla za spoločnú a nerozdielnu, ale len ako výlučnú zodpovednosť žalovaného, zastúpeného zákonným zástupcom s poukazom na § 31 ods. 1 Zákona o rodine. Žalovaná v 2. rade zanedbala náležitú starostlivosť o žalovaného, ktorý jej bol zverený po rozvode manželstva, keď nepoznala rozsah úspor maloletého a poskytovala týždeň vreckové v sume 500,-Sk bez toho, aby kontrolovala na čo spotrebuje maloletý tieto peniaze a či ich skutočne potrebuje. Nemala vedomosti ani o požívaní alkoholických nápojov žalovaným, ktorý sám sa priznal, že požil alkoholické nápoje pred jazdou o čom žalovaná v 1. rade nevedela.

Znalec MUDr. Ľ. Š. CSc. Vo svojom znaleckom posudku zo dňa 2.8.2001 dospel k záveru, že následky úrazu majú trvalý charakter a ovplyvnia žalobcu v tom smere, že bude môcť vykonávať také zamestnania, ktoré výraznejšie nezaťažia chrbticu a prípadne mu umožní relaxáciu chrbtice odpočinkom počas pracovnej doby. Konštatoval, že jeho stav si vyžaduje trvalú rehabilitáciu a pravidelné ortopedicko

- fyziatrické kontroly. Ako následok úrazu boli anatomické zmeny na chrbtici, zníženie stavca, vytvorenia hrbu, ktoré sú trvalého rázu, rehabilitáciou sa nedajú zmeniť. Samotná rehabilitácia bola zameraná na spevnenie svalstva chrbtice s cieľom stabilizovať poškodenú časť chrbtice a tým aj zmierniť sprievodné bolesti, ktoré sú v príčinnej súvislosti s anatomickými zmenami na chrbtici, prejavujúce sa hlavne po dlhšom postávaní v spriamenej polohe. Aj v doplnenom znaleckom posudku MUDr. Š., znalec konštatuje nezmenený stav s tým, že zranenia zanechali u poškodeného patologické zmeny na chrbtici trvalého rázu sprevádzaním subjektívnymi ťažkosťami, ktoré sa prejavujú bolesťami pri dlhšom státi a námahe. Konštatoval, že jeho zdravotný stav za čas predchádzajúceho vyšetrenia v roku 2001 a v čase doplnenia posudku v roku 2005 nevykazuje znaky zhoršovania. Uviedol, že žalobca môže vykonávať primeranú prácu zodpovedajúcu zranenia - administratívnu prácu a viesť požadovaný spôsob života. Vzhľadom na pochybnosti o zdravotnom stave žalobcu, keď mal vykonávať prácu na stavbe v roku 2005 na R. N. v D. S. tvrdené žalovanými uvádzané v odvolaní proti rozsudku, ktoré zdokladovali aj fotografiami, ktoré mal prevádzať v trvaní aspoň troch mesiacov počas leta a ako aj výkonom práce barmana v H. B..

Žalobca nepoprel tvrdenia žalovaných s tým, že pri práci na stavbe išlo o ľahké pomocné práce a v H. B. pracoval od 31.8.2002 po dobu dvoch mesiacov, keď z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov musel prácu nechať. V súčasnosti vykonával prácu na základe živnosti, keď mal uzavretú mandátnu zmluvu dňom 26.11.2002 so spoločnosť H. s.r.o. B., kde vykonával kontrolu akosti nárazníkov a riadiacu činnosť. Štúdium na Vysokej škole prerušil, čo zdokladoval aj potvrdením V. Š. T. v B., kde bol riadnym študentom od 1.9.2000 do 15.7.2002. Dôvodom boli opäť zdravotné problémy. Svedkovia, ktorí vypovedali v súvislosti s prácou na stavbe potvrdili, že žalobca v 1. rade bol na stavbe, ale vykonával len ľahké práce, odkrýval asfaltové šindle /svedok G. S./, ktorý vykonával pokrývačské práce alebo nosil občerstvenia, ako uviedol svedok A. V. a R. H.. Svedok O. S. poprel prítomnosť žalobcu na stavbe, že by pracoval. Týmto boli vyvrátené tvrdenia svedkyne, ktorá mala za to, že videla na stavbe nosiť 20kg vrecia v papierovom balení, ich obsah nevedela identifikovať, hoci to mamla vidieť na vlastné oči svedkyňa K. G. .Aj z pripojených fotografií vyplynulo, že žalobca rozbaľuje na parapete výklenku okná plochý materiál vo fólií, čo vo svojej výpovedi potvrdil svedok G. S.. Na ďalšej fotografie vybaľoval kotúč čierneho materiálu opretý o zem. Súd mal za to, že žalovaní v tomto smere týmito dôkazmi neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o zlepšení zdravotného stavu žalobcu a tým nespochybnili zvýšenie ohodnotenia bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia žalobcu.

Z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybnosti po uplynutí 10 rokov od dopravnej nehody, bol vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. R. S., ktorý vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že stav žalobcu je nezmenený. Nedochádza k zhoršeniu zdravotných ťažkostí, keď bolesti chrbtice v poškodenom segmente budú sa prejavovať stále, najmä pri väčšej telesnej námahe, väčšom športovom vypätí a to aj pri športoch pre neho vhodných ako je plávanie, lyžovanie, bicyklovanie. Ak bude schopný dodržiavať predpísanú životosprávu, je predpoklad u žalobcu, že dôjde k stagnácii ochorenia, vzhľadom na vek a telesnú zdatnosť. U neho je vylúčené dlhodobé vykonávanie ťažké fyzické práce, ktoré môže zhoršiť zdravotný stav. Zásadne vylúčil dvíhanie ťažkých činiek bremien, viac ako 10kg, čím by mohlo dôjsť k poškodeniu torakolumbálneho segmentu chrbtice so zvýraznením bolesti a poškodenie väzivového kostnatého aparátu stavcov. Konštatoval, že pri sedavom zamestnaní môže pracovať na plný úväzok, jeho bolesti po dlhom sedení sa dajú kompenzovať vstaním a predcvičením chrbta v pravidelnej smene, čo neovplyvní jeho výkonnosť.

Žalobcovia žiadali pôvodne priznať náhradu škody za bolesť a za sťažené spoločenské uplatnenie celkom 3.000.000,-Sk, ktorý návrh neskôr upravili a vyšpecifikovali na náhradu bolestného 1.080.000,- Ska čo do sťaženého spoločenského uplatnenia 2.520.000,-Sk. O zmene tohto návrhu bolo rozhodnuté uznesením dňa 26.8.2005 s poukazom na a

Odškodnenia za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu /následnú/, ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťažené spoločenské uplatnenie. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením a odstránením jeho následkov. Pre zvýšenie odškodnenia musí ísť o osobitne mučivé stavy, ktoré nie je možné dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu stanoveného podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32 z roku l965 v platnom znení.

Z bodového vyčíslenia bolestného profesora MUDr. J. R. CSc. Vyplynulo, že začiatok liečenia žalobcu v 1. rade bolo , ukončeniu liečenia 1.7.l999, pričom v ústavnom liečení bol žalobca v čase od 13.4.l998 do 21.5.l998 NSP Dunajská Streda a v Bratislave a takisto v čase od 13.5.l999 do 30.5.l999 rovnako v Dunajskej Strede a Bratislave. Výšku odškodnenia za bolesť zahrňujú poranenia, za ktoré vytrpel bolesť rozštiepená luxačná zlomenina tela stavca L1 so znížením prednej časti stavca o viac ako 1/3-inu, kde zvýšil základnú sadzbu podľa prílohy A.I.6c pre liečenie operácie o 50%, kde podľa údajov v prípade poranenia chrbtice pod bodom 107b pri zlomenej stavca rozštiepenia so znížením prednej časti tela stavca viac ako 1/3-iny prislúcha 175 bodov pri zvýšení o 50% predstavuje bodové hodnotenie 262,50%. Ďalšími zraneniami, ktoré ohodnotil 3 bodového ohodnotenia boli poranenia medzistávcovej platničky so poranením koreňov kaudi, zlomenina oblúka stavca, semiamputácia pravej ušnice a septickou perihodritídou, pomlaždenie hrudnej steny ťažšie stupňa vpravo a otraz mozgu ľahkého stupňa. Celkom takto bodové ohodnotenie vychádzalo na 435 bodov. Zo samotného chorobopisu žalobcu v 1. rade vyplýva, že pôvodne bol prijatý do Dunajskej Stredy, kde po stabilizovaní stavu bol okamžite prevezený na úrazovej chirurgie operačnej pohotovosti do Bratislavy a dojednaná operácia deň 14.4.l998. V čase hospitalizácie bol pri vedomí, zistila sa bolestivosť v oblasti stavca L.1 a tržná rana na ušnici vpravo, ktorá bola ošetrená. Po prevedení operácii pacientovi bol zhotovený trojbodový korzet a stabilizovaní stave bol preložený na traumatologické oddelenie NsP v Nových Zámkov. Výber stehov bol dojednaný na a doporučené chodenie trojbodovom korzete s tým, že kontrola mala byť realizovaná o mesiac. Opakovaná hospitalizácia podľa lekárskej správy bola od 22.4.l998 do 21.5.l998, keď po operácii bol naďalej doporučené používanie trojbodového korzetu, zákaz športovania. Kontrola mala byť realizovaná po dvoch mesiacoch. Hospitalizácia v čase 12.5.l999 do 18.5.l999 na Klinike úrazovej chirurgie v Bratislave sa týkala extrakcie materiálu pri operácii. Po odstránení materiálu bol žalobca v 1. rade prevezený na rehabilitačné oddelenie do Dunajskej Stredy dňom 18.5.l999. Opäť prijatý na hospitalizáciu dňa 18.5.l999, ako 16 ročný pacient po operácii chrbtice pre úraz pre ďalšiu rehabilitáciu po extrakcií ... materiálu. Konštatuje, že v objektívnom obraze je bez patologicky neurologických symtomatologie na dolných končatinách, ovláda schôdzu v trojbodovom korzete, rana po vybratých stehoch je kľudná, bez sekréciea začervenania. Opakovane sa doporučuje pri prepúšťaní dňa , chôdza trojbodovom korzete, a vylúčiť hyperaktivitu, nešportovať. Kontrola podľa odporúčania traumatológa. MUDr. Z. T. potvrdil, že v ďalšom sa podroboval ambulantnej liečbe žalobca v 1. rade s tým, že sa pokračoval chôdzi v korzete. Vyhýbal sa mal predklonom a sedeniu a realizovať pravidelné kontroly u traumatológa.

To, že žalobca v 1. rade pokračoval v liečbe aj v roku 2001 svedčí lekárska správa zo dňa 10.7.2001 vystavená MUDr. M. G., z ktorého vyplýva že v mesiacoch máj, jún 2001 bol pacient liečený na rehabilitačnom oddelení Nemocnice v Dunajskej Strede s diagnózou lumbago chronika. Ako následok kompressívnej zlomeniny stavca L1 v roku l998, kedy bola vykonaná tiež operácie chrbtice. Rehabilitačná liečba je podľa ošetrujúceho lekára časovo náročná dlhodobá a je nevyhnutné ju pravidelne opakovať aj v domácom prostredí. V dôsledku poškodenia absolvoval kúpeľnú liečbu žalobca v dvoch prípadoch od 17.10. do 8.12.2001 a od 8.1. do 28.1.2002, čo vyplynulo z lekárskej správy MUDr. K. F. zo dňa 6.2.2002. Až z konštatácie MUDr. G. zo dňa 31.1.2002 vyplynulo, že zdravotný stav žalobcu po komplexnej liečbe včítane kúpeľnej je dobrý a umožňujú pokračovať štúdiu na vysokej škole. Z uvedených dokladov vyplýva, že samotná liečba žalobcu v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehody trvali od apríla l999 do januára 2002 s menšími prestávkami. Jednak hospitalizáciami a jednak ambulantnou liečbou. Žalobca sa musel podrobiť aj operácii v prvom prípade k fixácii stavcu došlo a v druhom prípade k odstráneniu implantovaného materiálu. Dlhodobo nosil korzet, čo tiež zaťažilo žalobcu vychádzajúc z jeho veku 15 až 16 rokov v čase, keď došlo k zraneniu. Sám lekár, ktorý vyhodnotil bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie žalobcu skonštatoval, že i namieste zvýšenie bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia súdom.

Vychádzajúc z § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/65 Zb. v platnom znení novelou č. 47/95 Z.z. výška náhrady za jeden bod činila 30,-Sk. Počet bodového ohodnotenie bolestného bolo 435bodov x 30. pri vyčíslenom počte bodov 450 x 30,-Sk = 13.050,-Sk /bolestné/. Súd zvýšil bolestné o 50 násobok, 50 x 13.050 = 652.500,-Sk s poukazom na utrpenú bolesť v dôsledku poranení, ktoré znášal žalobca v 1. rade s prihliadnutím na jeho vek prevedenú operáciu a dlhodobú rehabilitáciu stavu, ktorá pretrváva podstate doteraz na udržanie stavu, aby sa nezhoršoval.

Pokiaľ ide o náhrady za sťažené spoločenské uplatnenia, v tomto prípade sa odškodňuje ako poškodenie na zdraví, v prípade, ak má preukázateľný nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného pri uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo na plnenie o spoločenských úloh. Táto výška odškodnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, ktorá v prípade žalobcu v 1. rade bola do výšky 650 bodov a jednak posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie živote a v spoločnostiach, ktoré sú teraz v dôsledku následkov úrazu obmedzené, alebo celkom stratené. Základom pre vyčíslenie je lekárske ohodnotenie, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní predpokladov poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti. Keďže znalecký posudok tvorí základ pre vyčíslenie sťaženého spoločenského uplatnenia, je zrejmé z vykonaných znaleckých úkonov tak základného bodového ohodnotenia predložené navrhovateľom vypracované Prof. MUDr. J. L. vyplynulo, že žalobca má obmedzenú hybnosť chrbtice nazývanú ako ťažká tichóza THL, prechodu v dôsledku predčasného zlomenia skrutiek s príznakmi kaudy, kde konštatuje, že sťažené spoločenské uplatnenie spočíva v tom, že okrem viditeľného hrbu je u mladého pacienta význačne neúplný syndróm epikaudy a preto okrem u sťaženého spoločenského uplatnenia značne obmedzený aj výber povolenia možnosti uplatnenia. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa uvádzal o svojom zdravotnom stave žalobca, že má bolesti v chrbtici a chodí neisto, tacká sa, nevie sa zohnúť, len do určitého uhla. Musel prestať so športom, okrem plávania, ktoré mu bolo doporučené lekárom. Pred nehodou športoval, súťažne hral hádzanú, rekreačne tenis a futbal. V čase dopravnej nehody mal 16 rokov, bol študentom strednej školy v odbore silnoprúd, kde musel zmeniť štúdium na sľaboprúd práve v dôsledku následkov poranenia, keďže by nezvládol výkon práce v obore silnoprúd. Znalec MUDr. Š. vo svojom znaleckom posudku pôvodnom z roku 2001 a v aj v doplnenom v roku 2005 konštatuje, že popísané následky úrazu má aj trvalý charakter, ovplyvnia žalobcu v tom zmysle, že bude môcť vykonávať také zamestnanie, ktoré významnejšie nezaťažuje chrbticu a prípadne mu umožňuje relaxáciu chrbtice, prípadne odpočinok počas pracovnej doby.

Pri vypracovaní prvého znaleckého posudku bol ešte žalobca študentom Vysokej školy T., odbor geodézie a kartografia, ktoré štúdium bolo neskôr prerušené, o čom svedčilo aj potvrdenie z technickej školy, ktoré štúdium nakoniec neukončil a ani nepokračoval. Vykonával prácu na základe živnosti, ktorá práca ho neobmedzuje v pohybe do takej miery, aby mohol ako doporučil aj lekár zmenu polohy po určitom čase výkonu práce napríklad pri sedavom zamestnaní. Z každého posudku vyplýva, že jeho stav sa nezhoršuje, ale vyžaduje si trvalé rehabilitačné cvičenia a správnu životosprávu,. Táto rehabilitácia

aj zameraná spevnenie svalstva chrbtice s cieľom stabilizovať poškodenú časť chrbtice a zmierniť sprievodné bolesti. Nakoľko následkom úrazu došlo k zníženiu tela stavca, vytvorenie hrbu, ktoré sú trvalé a nemožné ich rehabilitáciou zmeniť. Týmto žalobca má obmedzenú možnosť výberu povolania. S prihliadnutím na vek, kedy sa mu stala dopravná nehoda úraz v dôsledku dopravnej nehody vo veku 16 rokov, keďže je postihnutý na celý život a obmedzený pri uplatnení sa, súd považoval bodové ohodnotenie znalcom 650 bodov dôvodné zvýšiť o 30 násobok, čo predstavuje 585.000,-Sk / 650 bodov x 30 = 19.500 x 30 = 585.000,-Sk/. Spoluúčasť žalobcu v 1 rade na vzniknutej škode súd mal za to, že žalobca v 1. rade svojim správaním sa, keď nasadol do motorového vozidla riadené žalovaným v 1. rade, hoci si bol vedomý, že mal vypité, aj on bol pod vplyvom alkoholu, keď vekovo bol o rok a pol starší od žalovaného , mohol usúdiť, že takéto konanie môže byť nebezpečné pre každého, kto nasadne do motorového vozidla. Obrana, že chcel zabrániť žalovanému aby riadil motorové vozidlo mimo parkoviska a len ho mal preparkovať, nepotvrdil jednoznačne to, že chcel zabrániť jazde a úmysel presvedčiť žalovaného, aby odparkoval auto. Súd preto považoval spoluúčasť žalobcu v 1. rade na spôsobenej škode a tým znížil priznané odškodnenie bolestného aj sťaženého spoločenského uplatnenia v oboch prípadoch o 1/3-inu vyčísleného násobku a vo zvyšku nárok zamietol ako neodôvodnený. Výška bolestného činí 435.000,-Sk a výška sťaženého spoločenského uplatnenia 390.000,-Sk.

Žalobca si rovnako uplatnil náhradu vecnej škody spôsobenej v súvislosti s dopravnou nehodou a to náhradu nákladov na ošatenie, oblek zakúpený v roku l997 v hodnote 2.700,-Sk za ktorý bol kúpený nový v mesiaci júl l998 v hodnote 4.400,-Sk. Rolák zakúpený v roku l998 v hodnote 450,-Sk, keď v rovnakej cene bol zakúpený nový. Topánky zakúpené v roku l998 v hodnote 1.200,-Sk, nová obuv kúpená v hodnote 1.600,-Sk, celkom spôsobená škoda na veciach činila 4.350,-Sk. Zvýšené náklady na stravovanie počas práceneschopnosti v roku l998 počítajúc 240,-Sk na deň za obdobie 5 mesiacov po 30 dní = 34.500,-Sk. Dovtedy obvyklé náklady boli 10.000,-Sk, rozdiel činí takto 24.500,-Sk. Zvýšené náklady počas práceneschopnosti po operácii v roku l999 počítajúc 240,-Sk na deň. Počas 4 mesiacov x 30 dní = 28.800,-Sk. Oproti v tom čase obvyklým nákladom 11.000,-Sk boli tieto zvýšené o 17.800,- Sk. Náklady na cestovné počas práceneschopnosti z D. S. a B. a späť 626,-Sk x 10 ciest = 6.260,- Sk, hodnota použitých pohonných hmôt. 5 x konzultácia individuálne s vyučujúcim z N. Z., náklady na cestovné D. S. a späť 5 x 729,-Sk x 12 mesiacov = 8.748,-Sk. Vybavenie individuálneho štúdia a prejadení na iný smer štúdia, čo zahrňovali tiež tieto cesty. Náklady na pohonné hmoty pri použití motorového vozidla v rámci D. S. pri návštevách lekára, rehabilitácie 2.000.-Sk. Celkom náklady na dopravu takto si vyčíslila vo výške 10.748,-Sk. Náklady na dopravu v roku l999 D. S. - B. a späť 626,-Sk x 5 ciest = 3.130,-Sk a v prípade 4 ciest do N. Z. z D. S. a späť 729,-Sk x 4 = 2.916,- Sk. Spolu 6.046,-Sk. Náklady na doučovanie v roku l998 z predmetov matematiky 80,-k/hod. x 48 = 4.840,-Sk, z výpočtovej techniky x 50 hodina = 2.500,-Sk. Celkom tieto náklady 6.340,-Sk. Náklady na doučovanie v roku l999 z predmetov matematiky 80,-Sk /hod. x 32 hod. = 2.650,-Sk, z výpočtovej techniky 50,-Sk/ hod. x 30hod. = 1.500,-Sk a z jazyka anglického 60,- Sk/1hod. x 30 = 1.800,-Sk. Celková výška škody na veciach činila 81.904,-Sk. Návrhom zo dňa 28.11.2001 žalobcovia žiadali pripustiť zmenu petitu žaloby čo do výšky uplatnenej majetkovej škody na veciach a ďalších výdavkoch súvisiacich so škodnou udalosťou s pripojenou špecifikáciou nákladov na stravu, ktorá bola obohatená bielkovinami, kalciom a podporne s multivitamínovými prípravkami a zdokladované aj vyčíslené náklady na cestovné doložením pokladničných blokov. Rovnako zdokladovali žalobcovi novo zakúpené oblečenie oblek zakúpený dňa 25.9.2000 v hodnote 5.990,-Sk, topánky zakúpené 17.8.l998 v hodnote 2.290,-Sk. Rolák zakúpený dňa 9.10.l998 v hodnote 850,-Sk. Žalobca žiadal nahradiť amortizovanú hodnotu 2.950,-Sk poškodených náramkových hodiniek zakúpené dňa 23.12.l997 v hodnote 3.280,-Sk. Rovnako doložil potvrdenia od učiteľov, ktorí absolvovalo doučovanie so žalobcom Mgr. I. M. z mesiaca júl. V súlade s návrhom žalobcu súd uznesením dňa 5.2.2002 rozhodol v zmysle o zmene žalobného petitu na sumu 87 390,-Sk za účasti všetkých účastníkov konania v dôsledku čoho mohol upustiť od doručenia tohto uznesenia. Následne v časti tohto nároku vzali návrh späť , keď na pojednávaní dňa 17.2.2004 bolo rozhodnuté o čiastočnom zastavení konania čo do istiny 26 670,-Sk.

V pôvodnom rozsudku súd navrhovateľmi uplatnený nárok na náhradu vecnej škody vo výške 57 720,- Sk, považoval za dôvodný, keď v prípade poškodenia oblečenia žalobcu v 1.rade započítal hodnotu novo zakúpených vecí, už podstatne drahšie a neskôr zakúpené ako došlo k poškodeniu týchto vecí. S poukazom na ust.§ 443 Obč.zák. a zobral do úvahy pri vyčíslení výšky škody hodnotu oblečenia ako bola nadobúdacia cena, keďže všetky poškodené veci boli zakúpené v tom istom roku ako došlo k ich

poškodeniu, prípadne o rok skôr. Celkom takto hodnota poškodeného oblečenia a obuvi činí 4350,- Sk.Tým sa znížila priznaná náhrada o rozdiel skôr priznanom rozsudku zo sumy 57 720,-Sk na 52 850,- Sk (9 220,-Sk - 4350,-Sk = 4870,-Sk). Tvrdenie žalobcu písomnej žalobe zo dňa 28.11.2001 o poškodení náramkových hodinek alebo ich strata v dôsledku dopravnej nehody sa nepreukázala. Výška uplatnenej náhrady za zvýšené náklady na stravovanie žalobcu v dôsledku úrazu súd považoval len z časti za dôvodné, keď z lekárskej správy vyplynulo, že stav pacienta si vyžaduje zvýšený prísun vápnika v dôsledku prechodného rednutia kostí, súd uznal z uplatneného nároku na rok l998 vyčíslené 24.500,-Sk len 15.600,-Sk, počítajúc dennú zvýšenú dávku bielkovín a kalcia 104,-Sk/ deň, čo mesačne predstavuje 3.120,-Sk a v trvaní 5 mesiacov 15.600,-Sk. Za rok l999 náklady na stravu rovnako na deň 104,-Sk po dobu 4 mesiacov 12.480,-Sk /joghurt 20,-Sk, pol litra mlieka 7,-Sk, 1liter minerálky 12,-Sk, ovocie 30,- Sk, ryby v konzerve 30,-Sk/. Náklady spojené s dopravou návštevy v čase hospitalizácie žalobcu súd vyčíslil za rok l998 v sume 6.479,-Sk vykonané osobným motorovým vozidlom žalobkyne v 2. rade podľa osvedčenia Dopravného inšpektorátu PZ v Dunajskej Strede značky Renault Clio pri spotrebe 7litrov nafty/100km pri vzdialenosti 50km D. S. - B. a späť = 2 x 50km, pri cene nafty 20,70 Sk /7 x 20,70 Sk = 144,90 Sk/ pri 10 cestách = 1.449,-Sk. Sadzba základnej náhrady činí 1.095,-Sk s poukazom na vyhlášku 119/l992 Zb. v znení noviel /30,95 Sk x 100km x 10 ciest = 3950,-Sk/. Spolu takto cestovné za rok l998 činilo 5.399,-Sk. Výdavky na cestovné v čase hospitalizácie žalobcu v roku l999 počítaných 5 ciest z D. S. do B. a späť 100km pri spotrebe nafty 7 km / 7 litrov x 22,30 Sk/liter = 156,10 Sk x 5 ciest = 780,50 Sk/. Sadzba základnej náhrady v rozhodnom čase bola 4,10 Sk x 100km = 410,-Sk x 5 ciest = 2.050,-Sk. Spolu náklady na cestovné 8.220,50 Sk. V dôsledku úrazu žalobcu v 1. rade mala žalobkyňa v 2. rade preukázateľne výdavky spojené s jeho doučovaním, keďže následky zranenia si vyžiadali niekoľko mesačnú liečbu. Doučovanie žalobcu bolo zdokladované v predmete matematiky, vyučujúcim Ing. T. H. za rok l998 v sume 6.340,-Sk za rok l999 v sume 4.060,-Sk. Rovnako bolo podložené aj výdavky na doučovanie z jazyka anglického v mesiacoch máj a jún Mgr. I. M. v rozsahu 30 hodín. Celkom 1.800,-Sk. Súd uznal výdavky žalobkyne v 2. rade na doučovanie z uvedených predmetov v závislosti od dlhodobej absencie žalobcu, jednak v školskom roku l997/l998 ako aj v školskom roku l998/l999, ke´d v mesiaci máj bol opakovane hospitalizovaný. Celkom náklady na doučovanie takto predstavovali 12.500,-Sk. Celková výška skutočnej škody činí 52.850,-Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že v rozhodnom čase žalobca v 1. rade mohol predvídať, že môže dôjsť k dopravnej nehode, keď si bol vedomý, že tak on, ako aj žalovaný v 1. rade požili alkoholické nápoje, keď žalovaný bol mladší ako 15 rokov, nedisponoval vodičským preukazom, pričom žalobca v 1. rade si nemohol byť istý, či je žalovaný schopný riadiť motorové vozidlo. Je pravdou, že podľa jeho výpovede v prípravnom konaní mal úmysel zabrániť žalovanému, aby riadil motorové vozidlo na cestnej komunikácii, ale jednoznačne nezabránil v tom žalovanému. V dôsledku týchto skutočností súd považoval rozsah účasti na vzniknutej škode žalobcom v rozsahu 1/3-iny, ktorej výške znížil uplatnený nárok, čo predstavuje zo sumy 52.850,-Sk = 17.616,60 Sk a priznal zostatok vo výške 35.234,-Sk, ktorú sumu sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne žalobkyni v 2. rade, ktorá tieto náklady skutočnosti vynaložila.

Podľa súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( / ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( / ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).