Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-36-2023.pdf
PDF · 75.04 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/36/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.12.2023 v trestnej veci odsúdeného A. B., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 21.02.2023, sp. zn. 3Nt/3/2022, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.02.2023, sp. zn. 3Nt/3/2022 súd návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5Tk/1/2016 zamietol.
Proti tomuto uzneseniu riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.11.2023 elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom. Namietal, že výrok dotknutého rozhodnutia je nesprávny, pretože je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, ale aj preto, že súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, následkom čoho nedostatočne zistil skutkový stav. Trvá na tom, že pre zranenie hlavy nebol spôsobilý na vyslovenie súhlasov, ktoré Tr. poriadok vyžaduje v súvislosti s konaním o dohode o vine a treste, a to v dôsledku zranenia hlavy zo dňa 04. - 05.08.2015, ktoré mu spôsobilo dočasnú stratu reči. S ohľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Prvostupňový súd sťažnosťou napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že zákonnou podmienkou povolenia obnovy konania je, aby vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by bol uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa. Odsúdený však vo svojej žiadosti a následne na verejnom zasadnutí neuviedol žiadne nové dôkazy, skutočnosti, či okolnosti, ktorými by sa súd v konaní pod sp. zn. 5Tk/1/2016 nezaoberal. Tvrdenie odsúdeného, že na otázky predsedu senátu pred schválením dohody o vine a treste odpovedal kladne len preto, že mu to poradil obhajca, je v zrejmom rozpore s jeho vyjadrením, že plne rozumel významu dohody o vine a treste, ako aj následku, ak bude na otázky odpovedať kladne. Taktiež nevedel racionálne vysvetliť, prečo návrh na obnovu konania podal až po 6 rokoch od schválenia dohody o vine a treste. S poukazom na uvedené, keďže neboli splnené zákonné podmienky na povolenie
obnovy konania, predovšetkým uvedenie nových a doposiaľ neznámych skutočností a dôkazov, rozhodol súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia a obnovu konania zamietol.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.04.2016, sp. zn. 5Tk/1/2016 bol odsúdený A. B. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov, pre ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranný dohľad na dobu 2 rokov, ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov v nadmernom množstve a povinnosť osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste pobytu v lehotách určených probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Úvodom považuje sťažnostný súd za potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatku skutkových zistení alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo len preto, lebo v pôvodnom konaní neboli známe podstatné skutočnosti a dôkazy, nakoľko tieto vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Mimoriadnym opravným prostriedkom je možné zrušiť právoplatné rozhodnutie vo veci len vtedy, pokiaľ sú na to splnené zákonné podmienky, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia. Predpokladom obnovy konania je existencia skutočností a dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a tieto sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia.
Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorom sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá návrh na povolenie obnovy konania podala, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s právnymi názormi takejto osoby (I. US 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. US 252/04).
V intenciách už uvedeného, krajský súd konštatuje, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania sťažnostnému súdu, ale ani súdu prvého stupňa, neprislúcha opätovne posudzovať náležité zistenie skutkového stavu veci, ani spôsob, akým boli hodnotené dôkazy, ktoré už v pôvodnom konaní boli známe, preto sa sťažnostný súd obmedzil len na dôkazy, ktoré by bolo možné považovať za nové, súdu skôr neznáme a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.
Odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne skutočnosti, pričom v doplnení návrhu na povolenie obnovy konania, prostredníctvom obhajkyne, uviedol, že v dôsledku zranenia hlavy nebol spôsobilý na vyslovenie súhlasov, ktoré Tr. poriadok vyžaduje v súvislosti s konaním o dohode o vine a treste podľa § 331 Tr. poriadku a nasl. a v dôsledku zranenia hlavy zo dňa 04. - 05. augusta 2015, ktoré mu spôsobilo dočasnú stratu reči. Na položené otázky tak nemohol odpovedať a neodpovedal, čo považuje za neprípustné. Naproti tomu, na verejnom zasadnutí odsúdený uviedol, že deň pred skutkom, za ktorý bol odsúdený, utrpel úraz hlavy, na ktorý bol ošetrený, kde mu aj hlavu zašívali a preto skutok nemohol spáchať. Mal žalúdočné problémy, pretože mal na žalúdku spliny. Úraz utrpel dňa 04.08.2015 a na ošetrení bol 05.08.2015. K spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní dňa 14.04.2016 sa nepriznal, ale na radu jeho obhajcu odpovedal na všetky otázky áno, keďže on ho o to žiadal, pričom rozumel významu dohody o vine a treste a treste, ako aj následku, keď bude na otázky odpovedať áno, s tým, že vedel odpovedať áno alebo nie. Návrh na obnovu konania podal až po 6 rokoch, lebo si stokrát prečítal spis a chcel by žiť riadny život.
Vo vzťahu k uvedenému sťažnostný súd udáva, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súdy nepreskúmavajú nanovo vinu obžalovaného, ani nanovo nepreskúmavajú a nevyhodnocujú dôkazy, ktoré už raz boli vykonané a zhodnotené v pôvodnom konaní, ale obmedzujú sa len na skúmanie, či v konkrétnej veci boli alebo neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.
Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia, ako aj obsahu predloženého spisu, krajský súd konštatuje, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné a stotožňuje sa s názorom prvostupňového súdu, že odsúdený A. B. v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe alebo spolu so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste. Krajský súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že všetky, odsúdeným namietané nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mali byť súdu v pôvodnom konaní neznáme, boli tomuto konajúcemu súdu v pôvodnej veci známe, pričom na verejnom zasadnutí súd vykonal dokazovanie aj prečítaním lekárskych správ, znaleckého posudku a jeho doplnku znalca C. C. D. z pôvodného trestného spisu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že uvedený dôkaz bol v pôvodnom konaní známy, keďže znalec C. C. D. v ním podanom znaleckom posudku č. 337/2015 a jeho doplnku č. 008/2015 konštatoval poranenie hlavy v záhlavovej oblasti odsúdeného a mechanizmus vzniku týchto zranení, vrátane toho, že ide len o dve povrchové zranenia v záhlavovej oblasti hlavy, pričom výslovne uviedol, že poškodený nemal žiadne neurologické ťažkosti, ktoré by mohli súvisieť s jeho poranením hlavy, preto je možné konštatovať, že poranenia hlavy neboli natoľko závažné, aby ovplyvňovali jeho konanie v čase po ich vzniku a uvedené poranenia, ktoré utrpel, ho neobmedzovali v ďalšom jednaní, komunikácii, státí, sedení, chodení, rozprávaní, fajčení a pod..
Na základe uvedeného sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že všetky obžalovaným namietané skutočnosti, ktoré by mali byť prvostupňovému súdu v pôvodnom konaní neznáme, boli tomuto konajúcemu súdu v pôvodnej trestnej veci známe. Navyše, odsúdený sa k skutku v pôvodnom konaní priznal a uzatvoril dohodu o vine a treste, pričom na všetky otázky odpovedal áno a z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že uvedená dohoda bola schvaľovaná dňa 14.04.2016, teda s odstupom času 8 mesiacov odo dňa, kedy mal utrpieť ním uvedené poranenia. K uvedenému krajský súd dodáva, že odsúdený na verejnom zasadnutí pred prvostupňovým súdom nenamietal skutočnosti, ktoré namietal v návrhu na povolenie obnovy konania podanom prostredníctvom obhajkyne, kde uviedol, že poranenia hlavy mali vplyv na jeho vyjadrenia pri dohode o vine a treste, teda to, čo namieta aj v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, ale pred prvostupňovým súdom v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, že tieto poranenia mali mať vplyv na to, že nemohol daný skutok spáchať. Zároveň vo vzťahu k ním tvrdenej skutočnosti v doplnení písomného návrhu na povolenie obnovy konania, že jeho zranenie ho obmedzovalo vo vyjadrovacích schopnostiach a neuvedomoval si, čo tvrdí, bol dopočutý prvostupňovým súdom, kde na otázku, či rozumel významu dohody o vine a treste, keď bude na tie otázky odpovedať áno, výslovne uviedol, že rozumel.
Z uvedených dôvodov krajský súd považoval sťažnosť odsúdeného za nedôvodnú, preto ju postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.