Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-117-2004.pdf
PDF · 106.87 KB
No categories available
7C/117/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobkýň I.) A. P., rod. M., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom K., P. č. XXX/X,. II.), J. K., rod. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom Z., J. č. XXXX/X,. právne zastúpených J.. Z. S., bytom XXX. XX. P., XX.. J. XXX/XX,. proti žalovanému F. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom K., P. č. XXX/X,. právne zastúpeného J.. J. P., H. XX/XX,. Ž. N. H., zástupcom na základe plnej moci, v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že darovacia zmluva uzavretá dňa 14. 11. 2001 medzi darujúcou A. M., rod. Ľ., r.č. XX-XX-XX/XXX,. bytom K., P. č. XXX/X. a obdarovaným F. M., r.č. XX-XX-XX/XXXX,. bytom K., P. č. XXX/X. o prevode 1,1 nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom území B. B., Správa katastra Z., na Liste vlastníctva č. 27, katastrálne územie K., pre Obec K. ako rodinný dom so súpisným číslom XXX,. postavený na CKN p.č. 510/1 a CKN parcela č. 510/1 zastavané plochy o výmere 271 m2 a CKN parcela 511/1 záhrady o výmere 525 m2, ktorá bola zavkladovaná na Správe katastra Z. pod V XXXX/XX. dňa 18. 03. 2002 je n e p l a t n á .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyniam každej po 3.500,- Sk znaleckých trov a na účet právnej zástupkyne žalobkýň trovy konania vo výške 23.360,- Sk, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene trovy konania vo výške 26.262,- Sk do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyne vo svojej žalobe žiadali, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 14. 11. 2001, ktorou ich matka A. M. previedla na žalovaného nehnuteľnosť je neplatná, nakoľko bola spísaná v rozpore s § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 14. 11. 2001 medzi A. M., rod. Ľ., bytom P. XXX/X. ako darujúcou a F. M., bytom K., P. XXX/X. ako obdarovaným súd zistil, že darujúca touto zmluvou darovala svojmu synovi obdarovanému nehnuteľnosti a to rodinný dom so súpisným číslom XXX postaveným na parcele 510/1 a KN parcele 510/1 zastavané plochy a o výmere 271 m2 a KN parcele č. 511/1 záhrady o výmere 525 m2 v katastrálnom území K., pre obec K.. Uvedené nehnuteľnosti boli zapísané v katastri nehnuteľnosti na Liste vlastníctva č. 27. Zmluva bola zavkladovaná na Správe katastra Z. pod V XXXX/XXXX. dňa 18. 03. 2002.
Z výpovede žalobkýň na pojednávaní súd zistil, že sú sestry žalovaného a darkyňa bola ich matkou. Táto zo svojho života darovacou zmluvou previedla nehnuteľnosť na žalovaného. Podľa ich názoru bola darovacia zmluva uzavretá v rozpore so zákonom, nakoľko matka v rokoch 2000-2001 vážne ochorela, trpela Alzheimerovou chorobou a teda vzhľadom na psychický stav nebola schopná posúdiť obsah takto uzavretej zmluvy. Namietali tiež, že matka darovaciu zmluvu nepodpísala a žiadali nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. Trvali na tom, že matka bola v čase uzavretia darovacej zmluvy tak vážne chorá, že nebola schopná samostatne sa podpisovať a nebola schopná posúdiť obsah a zmysel darovacej zmluvy. Poukázali na to, že rodinným dom, ktorý je predmetom sporu začali stavať otec s matkou a vždy hovorili o tom, že ho stavajú pre všetky tri deti, aby mali spolu kde bývať. Keď otec zomrel, hovorili matke, aby aspoň 1-cu prepísala na nich - na súrodencov, aby potom neskôr nevznikali problémy ohľadom poplatkov a daní. Matka vtedy povedala, že nedá nič, čo patrí jej, bola veľmi hrdá na to, čo vlastní. Povedala, že po jej smrti to bude patriť všetkým trom. Už v roku 2000, keď mali v K. birmovku a bolo prizvaných viacero hostí si všimli, že sa matka správala zvláštne, hovorila z cesty. Boli s matkou u ošetrujúcej lekárky - neurologičky M.. Š., ktorá zistila, že matka má poškodené mozgové bunky. Po neurologickom vyšetrení išli na psychiatriu za M.. M., ktorý matke predpísal lieky. Matka sa po ich užívaní ukľudnila, chodila s nimi na prechádzky, nemala žiadny negatívny postoj. Keď sa choroba neskôr zhoršila, sami navrhli bratovi, že by bolo vhodné umiestniť ju do sociálneho zariadenia, kde by mala poskytnutú starostlivosť 24 hodín denne. Žalovaný s tým nesúhlasil. Trvali na tom, že sa obidve podľa svojich možností o matku starali. Matka v poslednom období pred svojou smrťou už ich nepoznala, bola ustráchaná, bála sa, rozprávala z cesty. Asi pol roka pred smrťou matka nič nevnímala, len hľadela do diaľky, mala neprítomný pohľad a sem-tam niečo povedala, čo bolo nezrozumiteľné. Aj vykonané znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo, že darovacia zmluva bola uzavretá v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a preto je neplatná.
Z výsluchu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že matka podľa neho vedela, čo robí, keď podpisovala darovaciu zmluvu a podpísala ju ona vlastnoručne. Predtým, než pripravenú darovaciu zmluvu podpísala, prišla pracovníčka notárskej kancelárie, ktorá jej obsah prečítala, vysvetlila jej, o čo sa jedná a opýtala sa, či ju chce podpísať. Na to matka povedala, že áno a zmluvu pred touto pracovníčkou vlastnoručne podpísala. O tom, že matka mu chcela už dávnejšie túto nehnuteľnosť darovať, sa dozvedel z výpovedí svedkov, nakoľko podľa nich matka uvažovala, že mu nehnuteľnosť daruje za to, že sa o ňu staral po otcovej smrti. Otec zomrel v roku XXXX.. Po jeho smrti býval on s matkou v dome, ktorý patril pôvodne rodičom. Ide o dvojbytovku. Sestra, t.j. prvá žalobkyňa bývala na poschodí a býva tam aj v súčasnosti, on býval s matkou na prízemí. Druhá sestra, J. K., sa odsťahovala potom, keď sa vydala do Z.. O matku sa staral odvtedy, ako sa jej zdravotný stav zhoršil. Kým bola zdravá, všetko si porobila sama. Ešte necelé tri roky pred smrťou chodila na nákupy, potom ju brával na nákupy on, chodil s ňou na prechádzky, po ošetreniach k lekárom. V poslednom období jej bol vlastne kuchárom, zdravotnou sestrou, všetko, čo potrebovala, jej urobil. Prvá žalobkyňa, hoci bývala v tom istom dome sa len občas zastavila, druhá sestra prišla tam jedenkrát za dva týždne. On pritom nikdy nebránil sestrám, aby do bytu vstúpili. Mohli prísť, kedykoľvek chceli. Podľa jeho názoru v čase podpísania darovacej zmluvy bol zdravotný stav matky dobrý, choroba sa síce prejavovala len tak, že sa sem-tam nevedela vyjadriť, ale vedela, o čo sa jedná. Keď sa matka rozhodla darovať nehnuteľnosť jemu, urobila tak zrejme na základe toho, že mala asi zlé vzťahy s dcérami. Po celý čas žila matka len s ním, mohla sa obrátiť len na neho, dôverovala len jemu. Povedala mu, že mu chce darovať nehnuteľnosť preto, že sa o ňu stará a bola spokojná s tým, ako sa o ňu staral, ako jej pomáhal.
Z výsluchu svedkyne M. D., sestry matky účastníkov súd zistil, že so sestrou sa po celý čas stýkala. Chodievala za ňou v nedeľu, alebo v sobotu. Takto ju navštevovala aj v roku 2001. Už v tom roku bolo vidieť, že je zmiatnutá, nebola to ona. Niekedy nevedela, čo hovorí. Napríklad na XX-iny, ktoré mala X. M. bolo vidieť, že je veľmi schudnutá, nevedela si zakrojiť do torty a po psychickej stránke bolo tiež vidieť, že sa s ňou niečo deje. Bola už zmätená. Čo sa týka jej vzťahu k rodine, hovorila z cesty. Rodinu poznala, ale bola zmätená. Ona osobne nevedela o tom, že darovala dom synovi. Nikdy to pred ňou nespomínala. Keď švagor dom staval, sama sa ho pýtala, prečo ho stavia taký veľký, na to jej povedal, že má tri deti a potrebuje ich zabezpečiť. O matku účastníkov sa starala suseda z vedľajšieho činžiaka. Z detí to boli najmä obidve žalobkyne, ktoré sa o ňu starali. Či sa o ňu staral aj žalovaný, nevedela uviesť. Keď boli v roku 2001 podpisovať kúpnu zmluvu na O. Ú. v D., potvrdila, že zmluvu podpísala sestra, ale bola tak zmätená, že sa podpísala inde a musela jej preto držať ruku dcéra, aby to mohla dokončiť.
Myslí si, že ani nevedela, čo podpisuje na týchto kúpnych zmluvách,. Naposledy sestru videla v októbri pred jej smrťou. V tom čase už nepoznala nikoho. Bola s ňou opatrovateľka.
Z výpovede svedkyne A. P., administratívnej pracovníčky na N. Ú. J.. H., súd zistil, že mala splnomocnenie od pani notárky na overovanie podpisov na dokladoch. Tak, ako v iných prípadoch, aj v tomto prišiel pre ňu žalovaný, išli spolu na K.. Matku žalovaného oboznámila s tým, o akú zmluvu ide, kto je darca, kto obdarovaný. a o akú nehnuteľnosť ide. Sama matka žalovaného jej povedala, že chce darovať synovi dom za to, že sa o ňu stará. Darovaciu zmluvu podpísala pred ňou matka účastníkov vlastnoručne.
Svedkyňa V. B. uviedla, že opatrovala matku účastníkov od 01. 07. 2003 do XX. XX. XXXX, kým nezomrela. Keď k nej prišla, pýtala sa jej, ako sa volá, povedala, že M.. Zo začiatku jej čítavala, chodievala s jej pomocou na WC. Neskôr musela matku účastníkov chovať. Jej zdravotný stav sa zhoršil, najmä keď bol žalovaný hospitalizovaný na internom oddelení, čo bolo v septembri roku 2003. Neprešla už ani zo spálne. S dcérami sa stretla tak, že dvakrát sa stretla s druhou žalobkyňou, keď bola navštíviť matku. Prvá žalobkyňa sa mala starať namiesto žalovaného o matku, keď pri nej nebola. Dohodli sa tak so žalovaným. Potvrdila, že medzi ňou a žalobkyňou vznikli nezhody. Matku účastníkov opatrovala od 07.00 hod. ráno do 15.30 hod. poobede, kým neprišiel pán M. z roboty. V tom čase bolo jej správanie sa rôzne. Niekedy vedela, čo hovorí, inokedy nie. Potvrdila, že žalovaný sa o matku staral, prebaľoval ju, varil jej, pral jej.
Svedkyňa E. K. potvrdila, že sa poznala s matkou účastníkov viac rokov, chodievala k ním na návštevy so synom. Takto ich navštevovala až do svojej smrti, naposledy bola u nich v lete v tom roku, keď zomrela. Ona na nej nevidela nič, že by nebola v poriadku po psychickej stránke. Konkrétne ani v roku 2001 nespozoroval, že by nebola v poriadku. Rozprávali sa o kadečom, pred ňou spomínala, že chce dať dom synovi F.. Jej osobne sa to nepáčilo, odhovárala ju od toho, vedela však, že ju neposlúchla. Preto už potom pred ňou otázku darovania domu nespomínala. Z toho dôvodu ani nevedela, že matka účastníkov darovala dom žalovanému. Hovorila pred ňou, že sa o ňu stará jej syn F.. V lete pred svojou smrťou, keď bola naposledy u nich, bola po fyzickej stránke veľmi slabá, málo rozprávala, ale poznala ich po mene, vedela, kde je. O tom, že dom dá synovi, hovorila matka účastníkov asi v roku 1998.
Svedkyňa M. T. uviedla, že pozná všetkých účastníkov konania. Medzi ňou a žalovaným nie je blízky vzťah, sú len dobrí známi. Pracovala ako vedúca na filiálke S. v B. a jedenkrát prišla s matkou účastníkov do styku pri podpise účtu. Bolo to v lete roku 2002. V tom čase vedela matka účastníkov, že si otvára účet a dôchodok jej bude chodiť na tento účet. Vedela teda, čo sa deje, o čo ide. Pred ňou vtedy matka účastníkov všetko, čo bolo potrebné podpísala. Triasli sa jej ruky, ešte predtým si skúsila podpis na nečisto.
Z výsluchu svedkyne E. N. pred dožiadaným súdom v Českej republike, sestry matky účastníkov súd zistil, že bola sestrou A. M.. Zo Slovenska odišla v roku 1963 a chodila sem len na dovolenky jeden, či dvakrát do roka. Naposledy bola na Slovensku v júni 2001, bývala u netere J. K. a sestru A. M. navštívila. Potom bola na Slovensku ešte v septembri roku 2001 a vtedy bývala u sestry M. D.. Podľa jej názoru mala matka účastníkov rovnaký vzťah k deťom, možno že k synovi F. M. mala vzťah trochu bližší možno že i preto, že s ním bývala, bola na neho odkázaná, bol doma, nakupoval jej. V júni roku 2002 sa jej zdalo, že je to so sestrou oveľa horšie, nebola to ona, bola popletená, nemohla trafiť na záchod. Hovorili o tom s príbuznými, že ju nechajú vyšetriť u psychiatra. Myslí si, že už vtedy sa zistilo, že sestra má Alzheimerovu chorobu. Keď tam bola v septembri, chovala sa sestra popletene, hovorila, že pôjde za maminkou, ktorá už bola v tej dobe mŕtva. Chcela mať zelené šaty, všetko chcela zelené. Chvíľami ju poznala, chvíľami nie. Keď si uvedomila, že je to ona, plakala. Podľa toho, čo videla, myslí si, že zmluvu už nemohla podpísať, že došlo k niečomu, čo synovec urobil špatne. Nemohla už vedieť, čo podpisuje, chvíľami mala úplné výpadky. Aj ona v čase, keď žil ešte manžel sestry sa pýtala, prečo stavajú taký veľký dom, ktorý bol snáď pre tri generácie. Už vtedy jej hovorili, že majú tri deti a že sa to musí nejako rozdeliť.
Svedok V. P., bývalý manžel prvej žalobkyne uviedol, že býva v dome od roku 1984 do roku 1996. Aj po rozvode chodil deti navštevovať, bolo to dvakrát do týždňa, niekedy častejšie. Pri tej príležitosti navštívil aj svokru. Už v roku 2000 badal, či síce normálne rozprávala, ale bola iná. V roku 2001 už vyprávala z cesty. Vídaval ju búchať na vchodové dvere kľučkou, lebo dvere boli zatvorené, chodila stále dookola,
neskôr nadávala, vykrikovala, aby ju pustili, že čo ju zatvárajú. So švagrom bolo ťažko vychádzať, má zvláštnu povahu. O svokru sa starali aj jeho deti, vie to z ich rozprávania. Okrem detí sa starali o svokru aj prvá žalobkyňa. Pred ním svokra nikdy nespomínala, že by chcela darovať dom synovi. Keď ešte boli manželia s prvou žalobkyňou, mali záujem stavať iný dom. Sama svokra im povedala, že načo by stavali, že dom je veľký a môžu v ňom všetci bývať.
Svedkyňa K. P., vnučka A. M. a dcéra prvej žalobkyne uviedla, že bývala v rodinnom dome so svojou matkou a býva v ňom v súčasnosti. S babkou dobre vychádzala. Staral sa o ňu žalovaný, nakoľko bývali spolu. Chodila ju navštevovať a jej matka takisto chodila za svojou matkou porozprávať sa s ňou. Sem- tam jej navarila. Taktiež sa o ňu starala aj druhá žalobkyňa, navštevovala ju, doniesla jej jedlo. Starala sa o ňu tak normálne, ako dcéra. Čo sa týka zdravotného stavu babky, začalo sa to tým, že začala zabúdať, neskôr bola agresívna. Rozprávala sa sama so sebou, až sa nakoniec už nehýbala a bola odkázaná na pomoc iných. Pred smrťou sa o ňu starala opatrovateľka, inak sa staral o ňu žalovaný. Aj oni mu chceli pomáhať, ale im to nedovolil. Keď ju chceli prebaliť, alebo obriadiť, povedal, že to urobí sám, že to sám zvládne. Keď začala babka zabúdať, nevedela si spomenúť, ako sa volá, kto sú, ju volala mamička A. a na brata kričala vulgárne slová.
V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie. Znalec A. D., súdny znalec z odboru písmoznalectva vo svojom znaleckom posudku okrem iného uviedol, že podpis M. obsiahnutý na origináli darovacej zmluvy zo 14. 11. 2001 v kolónke darujúca označený modrou farbou X/XX-XX vlastnoručne vyhotovila A. M.. Podpisy M. obsiahnuté na ďalších dvoch výtlačkoch darovacej zmluvy zo 14. 11. 2001 predložených vo forme xeroxových kópií s vysokou pravdepodobnosťou vyhotovila A. M.. Podpis M. obsiahnutý v osvedčovacej knihe N. Ú. J.. D. H. z 21. 11. 2001 pod poradovým číslom XX, ktorého menej kvalitná xeroxová kópia s výraznejšie narušeným písmom pravdepodobne vyhotovila A. M.. Nepresnosť záveru v bodoch 2,), 3.) je spôsobená tým, že sporné podpisy M. označené číslo X-X/XX-XX. boli skúmané so xeroxových kópií, ktoré nie sú spracovateľné s jednoznačným záverom. Nakoniec treba zdôrazniť, že nie je vonkoncom jednoduché sfalšovať podpisy chorej osoby s narušeným písmom.
Zo znaleckého posudku znalca M.. K. M., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatrie a gerontopsychiatrie súd zistil, že matka účastníkov bola prvýkrát psychiatricky vyšetrená 24. 04. 2001 a k vyšetreniu ju priviedla dcéra. Dané vyšetrenie bolo realizované pre výrazné poruchy správania, konania a orientácie matky účastníkov, ku ktorým dochádzalo v jej pôvodnom sociálnom rodinnom prostredí. Týmto psychiatrickým vyšetrením bola zistená jej neorientovanosť vlastnou osobou, časom i miestom, pri vyšetrení pôsobila a podobne i pri nasledovných kontrolách bezradne. Prevádzala žmolivé pohyby prstami rúk, čo je pomerne typicky príznak stareckého úbytku rozumových a pamäťových schopností. Nedokázala uviesť dátum svojho narodenia, nedokázala pomenovať názvom ani deň vyšetrenia a taktiež nedokázala uviesť dátum vyšetrenia, ani svoju adresu, ani miesto, kde sa nachádza. Na základe takýchto vyšetrení, ako aj zdravotnej dokumentácie znalec uzavrel, že v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy, t.j. 14. 11. 2001 mala matka účastníkov vymiznuté rozpoznávacie i ovládacie zložky svojho konania. Jej rozhodovanie bolo nesamostatné, sugestibilne ovplyvniteľné, pričom si vôbec neuvedomovala spoločenský, právny a morálny dosah a dosah svojho rozhodovania. Trpela už dňa 14. 11. 2001 dementným syndrómom vaskulárnej genézy, ktorý pretrvával dlhodobo. V dôsledku rozvinutého dementného systému mala vymiznuté úsudkové schopnosti a kritickosť, bola nesamostatná, bezradná, dezorientovaná, sugestibilná, v plnom rozsahu odkázaná na pomoc inej osoby. V dôsledku tohto psychického ochorenia vôbec nedokázala rozpoznať následky a dôsledky svojho konania a rozhodovania, nebola spôsobilá k samostatnému logickému uvažovaniu a rozhodovaniu. Vôbec nebola spôsobilá správne a logicky hodnotiť žiadnu svoju činnosť a taktiež žiadny právny úkon, ktorý sa týka, jej osoby.
Z kontrolného znaleckého posudku znalkyne M.. Z. K. z P. O. F. N. S. P. F. D. R. B. B. súd zistil, že na základe štúdia vyšetrovacieho spisu a zdravotnej dokumentácie berúc do úvahy teoretické poznatky o demencii (vývoj, priebeh, prognóza, schopnosť medikamentózneho ovplyvnenia stavu) a klinické skúsenosti z psychiatrickej praxe konštatovala, že u posudzovanej nebohej A. M., rod. L., nar. XX.. XX.. XXXX,. naposledy bytom K., P. XXX/X. sa v čase podpisu darovacej zmluvy zo dňa 14. 11. 2001 sa jednalo o demenciu zmiešaného typu v pokročilom štádiu, v dôsledku čoho menovaná nebola schopná rozpoznať dôsledky svojho konania a nemala spôsobilosť na uzavretie takéhoto právneho úkonu. Teda
vzhľadom na svoj duševný stav nebola schopná rozpoznať dôsledky svojho konania, v čase zavretia predmetného právneho úkonu.
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je takisto neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
V zmysle uvedeného ustanovenia je tak predpokladom platnosti právneho úkonu spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý účastník robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je takýto úkon absolútne neplatný. V danom prípade žalobkyne nenamietali, že darovaciu zmluvu, ktorou ich matka previedla nehnuteľnosti na žalovaného matka nepodpísala a taktiež trvali na tom, že v čase uzavretia darovacej zmluvy matka nemala spôsobilosť takúto zmluvu uzavrieť. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, ktorý nepotvrdil tvrdenia žalobkýň o tom, že by darovaciu zmluvu matka účastníkov nepodpísala. Na druhej strane však zo znaleckého posudku znalca M.. M. mal súd preukázané, že matka účastníkov v dôsledku psychického ochorenia vôbec nedokázala rozpoznať následky a dôsledky svojho konania a rozhodovania, nebola spôsobilá k samostatnému logickému uvažovaniu a rozhodovaniu, vôbec nebola spôsobilá právne a logicky hodnotiť svoju činnosť a taktiež žiadny právny úkon, ktorý sa týkal jej osoby. Obdobne sa vo veci vyjadrila kontrolná znalkyňa M.. Z. K., ktorá uviedla, že v čase podpisu darovacej zmluvy zo dňa 14. 11. 2001 sa u matky účastníkov jednalo o demenciu zmiešaného typu v pokročilom štádiu, v dôsledku čoho menovaná nebola schopná rozpoznať dôsledky svojho konania a nemala spôsobilosť na uzavretie takéhoto právneho úkonu. Takýto právny úkon je v zmysle zákona neplatný, jedná sa o absolútnu neplatnosť, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára, nakoľko zdravotná dokumentácia M.. L. M. bola obsiahnutá v znaleckom posudku. Súd preto určil, že darovacia zmluva, ktorou matka účastníkov darovala nehnuteľnosti svojmu synovi, t.j. žalovanému je neplatná.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobkyniam, ktoré mali v konaní úspech. Súd preto zaviazal žalovaného, aby im zaplatil trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 1.000,.- Sk, ďalej každej z nich nahradil po 3.500,- Sk, ktoré zložili ako zálohu na znalecké dokazovanie a z ktorej zálohy boli vyplatené znalecké trovy znalca D.. V konaní vznikli znalecké trovy znalca D. vo výške 18.510,- Sk, znalecké trovy M.. M. vo výške 12.956,- Sk a znalecké trovy znalkyne M.. K. vo výške 16.796,- Sk. Na trovy znaleckého dokazovania zložili zálohu po 3.500,- Sk každá zo žalobkýň a 15.000,- Sk žalovaný. Po odpočítaní týchto záloh zostáva zaplatiť na účet súdu 26.262,- Sk. Túto sumu zaviazal súd zaplatiť žalovaného, ktorý nemal v konaní úspech.
Okrem toho vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko žalobkyňu zastupovala advokátka, ktorá si uplatnila náhradu trov v zmysle § 13 vyhlášky č. 655/2004 Zbierky zákonov. Vychádzal z 1/13-iny výpočtového základu a pri zastupovaní dvoch osôb si vyúčtovala náhradu podľa § 13 ods. 3 vyhlášky zníženej o 20 % u každej z osôb. Vyúčtovala si tak náhradu za prevzatie veci s prvou poradou klientov, za zastupovanie dvoch účastníkov vo výške 1.674,- Sk, za podanie žaloby na súde vo výške 1.674,- Sk, za zastupovanie na pojednávaní dňa 08. 06. 2005 vo výške 1.848,- Sk, za zastupovanie na pojednávaniach dňa 21. 09. 2005 a 16. 11. 2005 po 1.848,- Sk, za zastupovanie na pojednávaní dňa 19. 09. 2007 sumu 2.194,- Sk, za vyjadrenie ku znaleckému posudku č. XX/XXXX. vo výške 2.346,- Sk a tú istú sumu na zastupovanie na pojednávaní dňa 22. 09. 2008. Spolu za 8 úkonov právnej služby si vyúčtovala odmenu 15.778,- Sk. K tomu žiadala priznať režijný paušál dvakrát po 150,- Sk, trikrát po 164,- Sk, jedenkrát po 178,- Sk, jedenkrát po 190,- Sk, t.j. 1.350,- Sk, stratu času šesťkrát polhodiny po 273,- Sk, dva a pol krát dve polhodiny po 297,- Sk, dve polhodiny po 318,- Sk, t.j. 2.868,- Sk. Uplatnila si tiež cestovné náklady osobným motorovým vozidlom Š. O. ŠPZ D. XXX. A. na päť pojednávaní, z D. do Zvolena a späť jedna cesta 26 km, pri priemernej spotrebe 7,23 a cene benzínu 40,- Sk za liter benzínu predstavuje náhrada 2.364,- Sk. Spolu náhrada trov konania predstavuje 22.360,- Sk, so súdnym poplatkom 1.000,- Sk sumu 23.360,- Sk. Keďže žalobkyne zastupovala advokátka, zaviazal súd žalovaného, aby takto vzniknuté trovy zaplatil na jej účet podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).