Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-47-2001.pdf
PDF · 86.13 KB
No categories available
17C/47/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa T. S., a.s., V. XXX/A, B., IČO: XX. XXX. XXX,. zast. advokátom J.. P. B., so sídlom B. B., S. XX,. proti odporcovi S. P., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom S. XXX o zaplatenie sumy 56 134,50 Sk s prísl. takto
rozhodol:
Súd konanie čiastočne z a s t a v u j e o zaplatenie istiny 3 300,- Sk.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 52 834,50 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 56 134,50 Sk ročne odo dňa 17. 5. 2000 do zaplatenia a trovy konania v sume 30 010,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania štátu v sume 561,20 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu vo Zvolene.
Súd v r a c i a navrhovateľovi sumu 4 200,- Sk.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 26. 3. 2001 domáhal zaplatenia sumy 56 134,50 Sk s prísl. na tom základe, že účastníci uzatvorili dve zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, pričom odporca tieto služby využíval a nezaplatil za ne.
V priebehu konania zobral navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť o zaplatenie sumy 3 300,- Sk, nakoľko v tejto časti odporca dlžnú sumu zaplatil.
Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým odôvodnením, že on s navrhovateľom žalované zmluvy neuzavrel a podpis na týchto zmluvách nie je jeho .
Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, zo zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb verejnej rádiotelefónnej siete zo dňa 25. 1. 1999, z dodatku č. 2 k tejto zmluve, z faktúry č. 4108041625, z pokusu o zmier zo dňa 29. 3. 1999, zo zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb verejnej rádiotelefónnej siete zo dňa 27. 1. 1999, z dodatku č. 2 k tejto zmluve, z faktúry č. 4108096767, z pokusu o zmier zo dňa 30. 6. 1999, zo všeobecných podmienok poskytovania základných voliteľných telekomunikačných služieb v systéme NMT a GSM navrhovateľa, z výpovede svedkov Ž. O., zo žalovaných faktúr a informačných stránok o stave účtu odporcu u navrhovateľa, z výpovede svedkov D. H. a D. B., zo znaleckého posudku č. XX/XXXX. znalkyne P.. R. J., z dokladu o prijatej platbe zo dňa 26. 7. 2005 zistil tento skutkový stav:
Dňa 25. 1. 1999 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb verejnej rádiotelefónnej siete v systéme NMT/GSM. Následne na to bol uzatvorený aj dodatok 2 k tejto zmluve. Faktúrou č. 4108041625 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi zaplatenie sumy za poskytované služby vo výške 23 474,40 Sk. Dátum splatnosti bol stanovený na 10. 3. 2000. Pokusom o zmier vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy k tejto zmluve do 6. 4. 1999. Dňa 27. 1. 1999 bola uzatvorená medzi účastníkmi konania ďalšia zmluva o poskytovaní telekomunikačných služieb verejnej rádiotelefónnej siete v systéme NMT/GSM. Taktiež k tejto zmluve bol uzatvorený dodatok 2. Pri tejto zmluve si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi faktúrou č. 4108096767 zaplatenie sumy 32 660,10 Sk. Pri tejto druhej zmluve zaslal navrhovateľ odporcovi pokus o zmier 30. 6. 1999 s tým, že ho žiadal o zaplatenie dlžnej sumy do 7. 7. 1999. Zo všeobecných podmienok poskytovania základných a voliteľných telekomunikačných služieb v systéme NMT a GSM navrhovateľa v čl. 15.3 vyplýva, že vzťahy, ktoré nie sú upravené týmito podmienkami sa riadia obchodným zákonníkom. Z potvrdenia o platbe v prospech navrhovateľa vyplýva, že dňa 26. 6. 2005 zaplatil odporca navrhovateľovi sumu 3 300,- Sk. V tejto časti potom navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť. Odporca namietal, že uvedený telefón si na jeho doklady vybrala jemu neznáma osoba, ktorá mu odcudzila osobné doklady. Stratu dokladov však nestihol nahlásiť, nakoľko sa tieto po určitom čase našli a v tejto súvislosti žiadal vypočuť svedkyňu D. B.. Svedkyňa D. B. uviedla, že pracovala v jednom bare v K., kde bol odporca zákazníkom. Bol sa tam viac krát pýtať, že stratil doklady, či sa nenašli. Nejaký pán tieto doklady potom pre odporcu doniesol, mohlo to byť niekedy v roku 1998. Išlo o kožené puzdro, či tam odporca mal aj doklady, nevedela povedať. Svedkyňa D. H., predajca navrhovateľa, uviedla, že žalovanú zmluvu z čl. 9, 10 uzatvárala za navrhovateľa s odporcom ona. Totožnosť vždy zisťuje, z dokladov totožnosti a iných dokladov a tvrdila, že sa nemohlo stať, že by s občianskym preukazom odporcu prišiel niekto iný ako odporca, nakoľko by to spoznala. Svedok Ž. O. uviedol, že zmluvu na čl. 3, 4 za navrhovateľa uzatváral s odporcom on a osoba, ktorá uzatvárala túto zmluvu sa musela na odporcu veľmi podobať tak, ako je odfotený v preukaze totožnosti. V tom čase musel záujemca predložiť dva doklady totožnosti. Vylúčil, že by bol uzatvoril zmluvu s nejakou inou osobou, ako tá, ktorej patril preukaz totožnosti. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XX. znalkyňou P.. R. J. na overenie pravosti podpisu odporcu na žalovaných zmluvách s tým, že znalkyňa vo svojom znaleckom posudku uviedla, že vzhľadom na predloženie sporných materiálov vo fotokópii predpokladá stanovenie konečných záverov len na úrovni pravdepodobnosti. Pri zmluve zo dňa 25. 1. 1999 uviedla, že podpis pôsobí vykonštruovane. Z dôvodov uvedených v posudku v bode 4 však nemožno určiť, či patrí odporcovi. Pri zmluve zo dňa 27. 1. 1999 uviedla, že s vysokou mierou pravdepodobnosti nie je zaručene pravým podpisom pána S. P. ale ide o podpis vymyslený v znení P., ktorý stvárnil iný pisateľ z voľnej ruky.
Nakoľko navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť o sumu 3 300,- Sk, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 269 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že boli uzatvorené dve zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb verejnej rádiotelefónnej siete v systéme NMT/GSM a to dňa 25. 1. 1999 s dodatkom č. 2 a zo dňa 27. 1. 1999 s dodatkom č. 2. Na jednej strane tam vystupuje navrhovateľ a na druhej strane odporca. Na základe týchto dvoch zmlúv potom navrhovateľ poskytoval služby GSM a tieto si následne vyúčtoval aj žalovanými faktúrami v celkovej výške 56 134,50 Sk. Odporca tieto nezaplatil. Odporca namietal tú skutočnosť, že jemu boli odcudzené doklady totožnosti a zrejme na jeho doklady niekto iný podpísal obidve žalované zmluvy a vybral si aj telefónne prístroje. Poukázal na tú skutočnosť, že tieto doklady mu potom vrátila svedkyňa D. B. a preto, že mu boli vrátené po krátkom čase tak stratu týchto dokladov nenahlásil. Svedkyňa skutočne potvrdila, že odporca sa u nich v bare pýtal viac krát na to, že stratil doklady, či sa nenašli a nakoniec nejaký pán doniesol kožené puzdro, ktoré potom odovzdala odporcovi. Uviedla však, že to bolo v roku 1998. Na druhej strane táto výpoveď svedkyne však spochybňuje vyjadrenie odporcu, keďže žalované zmluvy boli uzatvorené až v roku 1999, čiže potom, ako boli doklady totožnosti odporcovi vrátené. Okrem toho obaja predajcovia navrhovateľa
popreli, že by boli uzavreli zmluvu s niekým iným, ako s odporcom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že bol vypracovaný len na základe fotokópie a nie na základe originálu dokladov a teda, že závery sú len pravdepodobné. Zo záverov však vyplýva, v prvom prípade, že podpis pôsobí vykonštruovane a z v druhom prípade, že s vysokou mierou pravdepodobnosti nie je zaručene pravým podpisom odporcu. Z dokladu o platbe odporcu v prospech navrhovateľa vyplýva, že ten zaplatil navrhovateľovi dňa 26. 7. 2005 sumu 3 300,- Sk. Takéto plnenie odporcu v prospech navrhovateľa súd považoval za uznanie záväzku a z tohto dôvodu súd potom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi celú nezaplatenú časť za poskytované služby GSM vo výške 52 834,50 Sk.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie než je úroková sadzba , určená obdobne podľa § 502 Obchodného zákonníka.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej istiny 56 134,50 Sk. Keďže túto nezaplatil, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi z tejto sumy aj úroky z omeškania a to vo výške 17,6 % tak, ako to požadoval navrhovateľ, nakoľko v rozhodnom čase bola výška úrokov, za ktoré banky poskytovali úvery v mieste sídla dlžníka ešte vo vyššej miere, ako požadoval navrhovateľ, avšak súd nemohol ísť nad ráme podaného návrhu. Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania od 17. 5. 2000 do zaplatenia tak, ako to požadoval navrhovateľ, nakoľko v tomto čase bol už odporca v omeškaní so zaplatením celej žalovanej istiny.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá a § 148 ods. 1 O.s.p. s tým, že v časti, v ktorej bolo konanie zastavené súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania z toho dôvodu, že v tejto časti zobral navrhovateľ späť len preto, že odporca časť žalovanej istiny zaplatil a vo zvyšku bol navrhovateľ úspešný v plnej miere. Z týchto dôvodov súd potom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi celé trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2 805,- Sk, z poskytnutej zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 9 800,- Sk, ktorá bola zaplatená znalkyni a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony po 870,- Sk, 1 úkon 2 340,- Sk, 1 úkon 2 450,- Sk, 2 úkony za nemeritórne pojednávania vo výške 1 225,- Sk, 1 úkon vo výške 2 450,- Sk a režijný paušál za 5 úkonov po 100,- Sk + 1 x 164,- Sk + 3 x 190,- Sk a ďalej náhrada za stratu času účasti na 4 pojednávaniach 2 x po 20,- Sk, spolu 160,- Sk a náhrada za stratu času za účasť na troch pojednávaniach 2 x po 317,- Sk, spolu 1 902,- Sk. Náhradu cestovných nákladov z B. B. do Z. a späť osobným motorovým vozidlom ŠPZ B. XXX. A. za prejazdených 40 km za účasť na 7 pojednávaniach pri cenách benzínu dňa 21. 6. 2001 33,20 Sk, cestovné náklady vo výške 282,- Sk, dňa 25. 9. 2001 32,90 Sk, cestovné náklady 281,- Sk, dňa 16. 10. 2001 a 11. 4. 2001 30,60 Sk, cestovné náklady 2 x 275,- Sk = 550,- Sk, dňa 15. 4. 2008 39,20 Sk cestovné náklady 348,- Sk, dňa 6. 5. 2008 39,80 Sk cestovné náklady 350,- Sk a dňa 5. 6. 2008 40,80 Sk cestovné náklady 353,- Sk.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Nakoľko v priebehu konania štát platil svedkovi Ž. O. svedočné trovy vo výške 561,20 Sk a odporca nebol v konaní úspešný, súd ho zaviazal ako neúspešného účastníka konania zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 561,20 Sk a to na účet Okresného súdu Zvolen.
Nakoľko v priebehu konania navrhovateľ zaplatil preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 14 000,- Sk, pričom z týchto finančných prostriedkov bola použitá len suma 9 800,- Sk, súd rozhodol o tom, že zvyšná časť poskytnutých preddavkov na znalecké dokazovanie vo výške 4 200,- Sk sa vracia navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).