Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-2-2007.pdf
PDF · 76.19 KB
No categories available
26Cb/2/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa B. R., S. Č., A. B. XX,. XXX. XX. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. prechodne N. T. XX,. T., proti odporcovi M. T., M. N. X,. T., o návrhu na obnovu konania takto
rozhodol:
Návrh na obnovu konania sa zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ B. R. (v pôvodnom konaní odporca) podal dňa 28. decembra 2006 na Okresný súd Žilina návrh na obnovu konania Okresného súdu Žilina, spisová značka 19Cb/1704/1997, ktorý odôvodnil tým, že sú tu skutočnosti, dôkazy alebo rozhodnutia, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní. Nové skutočnosti sú spojené s novými dôkazmi, ktoré nemohol označiť, lebo ich nepoznal. Sú tu aj dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, pretože nemohol zistiť a obstarať listiny, ktoré mala tretia osoba. O ich predloženie súd viackrát požiadal. Dôvody, pre ktoré žiada obnovu konania, sú podrobne uvedené v liste adresovanom Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podanom dňa 28. 12. 2004. Súd sa od podania žaloby žalobcom M.m T. zo dňa 28. 8. 1998 vôbec nezaoberal s obsahom dohôd a zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie. Súd pripustil, že sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného. Tým umožnil žalobcovi zneužiť aj právomoc verejného činiteľa. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že je vlastníkom pozemkov uvádzaných v dohodách a v zmluve o ich prenechaní do dočasného užívania. Po dobu súdneho konania žalobca súd len zavádza v tom, že bol v rokoch 1991 a 1992 vlastníkom pozemkov, parcelné číslo 2315/68 a 69, na ktoré neoprávnene, resp. podvodom uzatváral dohody a zmluvu o dočasnom používaní pozemkov. Okresný úrad v T., odbor katastrálny, na otázku v čase, keď sa mala dohoda uzatvárať, sa vyjadril, že uvedené pozemky 2315/68 a 69 neeviduje. Na opakovanú otázku dňa 3. 3. 1999 týkajúcu sa preukázania vlastníctva k pozemkom na parcelách číslo 2315/68 a 69 vedúci katastrálneho odboru O. Ú. v T., Ing. V. P., odpovedal právnemu zástupcovi odporcu: „Na Vaše dožiadanie z 3. 3. 1999 Vám oznamujeme, že O. Ú. v T., katastrálny odbor, neeviduje pre katastrálne územie T. parcely č. 2315/68, 2315/69.“ Túto skutočnosť potvrdzuje aj príloha k hospodárskej zmluve č. 60/91 o prevode vlastníctva a práva hospodárenia s majetkom zo dňa 6. 11. 1991, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou hospodárskej zmluvy. Žalobca na pojednávaniach nepredložil ani jeden dôkaz, že je vlastníkom parciel č. 2315/68 a 69, domáhal sa legalizácie len na základe súpisu pozemkov. O takomto spôsobe nadobudnutia pozemkov žiaden zákon nehovorí. Ďalšie podrobnosti sú uvedené v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, spisová značka 19Cb/1704/1997 zo dňa 20. 5. 1999, v doplnení odvolania poslanému na krajský súd, ako aj v predložení ďalších dôkazov krajskému súdu dňa 20. 6. 2000, kde pod číslom 12 bola uvedená príloha, v ktorej M. T. súhlasí s realizáciou stavby garáží na parcelách už nie 2315/68, 69, ale na parcelách 2315/248 až 299. Týmto súhlasom mesto potvrdzuje, že v roku 1992, kedy boli dohody o prenechaní pozemkov parcelných čísiel 2315/68 a 69 na dočasné užívanie uzavreté, pozemky neboli vo vlastníctve mesta. Preto dohody boli uzatvárané na neexistujúcej parcele, teda boli uzatvárané protizákonne. Súdy porušili právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V upravenom návrhu na obnovu konania sa domáhal, aby žaloba žalobcu bola po pripustení nových dôkazov a po prevedenom dokazovaní zamietnutá a aby bol žalobca zaviazaný uhradiť vyčíslenú škodu v sume 229 293.-Sk spolu s úrokom
zo zadržovanej čiastky 229 295.-Sk do zaplatenia a súdnymi trovami. Žalobca v tomto konaní nemá právnu istotu. Súdny úradník ho upozorňuje na čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa má domáhať svojho práva zákonom ustanoveným spôsobom na inom orgáne Slovenskej republiky. Ktorý iný orgán by to mal byť, to neuviedol. Ďalej nevie, prečo uvádza § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď ho dňa 1. 3. 2005 uznesením vyzval opraviť podanie, návrh na obnovu konania. Oprava bola prevedená 30. 3. 2005, doplnená 1. 5. 2005, a aj tak návrh na povolenie obnovy konania uznesením zo dňa 16. 5. 2005 zamietol. Uvádzať § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je v tomto konaní neaktuálne. Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb, a aj o totožnosť predmetu konania. Prekážku rozsúdenej veci tvorí právoplatné rozhodnutie súdu len v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo. Súd rozhodoval len o nároku žalobcu na neuhradenú odplatu za nájomné za pozemok. Len táto časť nadobúda právoplatnosť. V návrhu na obnovu konania sa uplatňujú veci, ktoré neboli predmetom konania na prvostupňovom súde, preto je možné nárok uplatňovať v rámci obnovy konania., kde nehrozí nebezpečenstvo, že návrh bude odmietnutý z dôvodu rozsúdenej veci. V žalobe a v rozsudku sa jednalo o 555 000.-Sk za neuhradenú odplatu za prenechanie pozemkov na dočasné používanie. Platnosťou dohôd a zmluvy sa ale súd nezaoberal, tak isto neskúmal dodržanie vyhlášky č. 465/1993 Zb. pri určovaní ceny za 1 m2 nájmu, na ktorú sa žalobca v dohode z 9. 4. 1992 a z 27. 10. 1992 v čl. 3 odvoláva. V dohodách žalobca neuvádza, podľa akého právneho predpisu tieto zmluvy uzatváral. Dňa 20. 5. 2000 v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. 19Cb 1704/97 žiadal, aby súd zadovážil listiny, ktoré má tretia osoba, výpis zo zasadnutia mestského zastupiteľstva, písomný protokol v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., doklad, kedy bol zápis do katastra nehnuteľností prevedený, list vlastníctva na parcele 2315/68 a na parcele 2315/69 z rokov 1991-1992. Žalobca bol oprávnený si uplatňovať nájom za pozemky po dobu výstavby garáží od občanov, a nie od zhotoviteľa. S touto otázkou sa bude musieť súd v obnovenom konaní zaoberať, tak isto sa bude musieť zaoberať aj vlastníctvom ku garážam, platnosťou a správnym použitím ustanovení vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb., a až potom vec spravodlivo posúdiť a rozhodnúť.
Podľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
a) ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) ak Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením.
Podľa § 230 ods. 2 OSP po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. c),
c) § 228 ods. 1 písm. d).
Navrhovateľ podal na súd návrh na obnovu konania, ktorý odôvodnil tým, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a tým, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v
pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S poukazom na § 230 ods. 2 OSP však súd konštatuje, že navrhovateľ podal návrh na obnovu konania po uplynutí zákonnej 3- ročnej lehoty od právoplatnosti rozsudku a dôvody, ktoré navrhovateľ v návrhu uviedol, nie sú dôvodmi, z ktorých môže po uplynutí uvedenej lehoty podať návrh na obnovu konania. Preto bol súd povinný návrh na obnovu konania zamietnuť.
Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol v súvislosti s plynutím lehôt pre odstránenie nedostatkov podania, súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ podal samostatný návrh na obnovu konania, a preto nie je úlohou súdu kontrolovať iné rozhodnutia súdu týkajúce sa iného návrhu na obnovu konania. Navrhovateľ podal samostatný návrh na obnovu konania, avšak po uplynutí zákonnej lehoty. Pre celkové posúdenie veci však bolo nutné preštudovať aj iné súdne spisy týkajúce sa tohto občianskeho súdneho konania, pričom zo súdneho spisu, v ktorom bol návrh na obnovu konania podaný navrhovateľom odmietnutý pre nedodržanie lehoty na odstránenie nedostatkov podania, vyplýva, že navrhovateľ naozaj nedodržal lehotu pre odstránenie nedostatkov podania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 47 ods. 2 posledná veta OSP, v zmysle ktorého, ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Lehota na odstránenie nedostatkov podania teda nezačala plynúť dňom prebratia zásielky, ale už tretím dňom po dni uloženia zásielky na pošte. Zo spisu, ktorého sa námietky navrhovateľa týkajúce sa plynutia lehôt týkajú, vyplýva, že vyšší súdny úradník počítal lehoty v súlade so zákonom a z nedodržania lehoty vyvodil aj zákonný dôsledok, ktorým je odmietnutie podania v zmysle § 43 ods. 2 OSP. Súd však zdôrazňuje, že smerodajné pre toto rozhodnutie nie je podanie, ktoré už bolo raz súdom odmietnuté, ale návrh na obnovu konania, ktorý ako samostatný návrh bol zjavne podaný po uplynutí zákonnej lehoty troch rokov od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť v 2 rovnopisoch aj s prípadnými prílohami. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.