Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/9/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa Š. T., nar. X..X.XXXX, trvale bytom K., M. X,. občan SR, zastúpený J.. A. Š., advokátkou, A. K. L., G. XX/XX,. proti odporcovi S. P. B., U.. XX.. A. č. X-XX,. vo veci týkajúcej sa pobočky Z., Ul. Š.M. XXXX/XX,. P.O.B. XXX,. o zaplatenie 290.813,- Sk, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 290.813,- Sk a uhradiť trovy konania vo výške 23.484,- Sk, do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 20.11.2007 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na úhradu dlžnej istiny a trov konania. Jednalo sa o príslušenstvo a to úroky z omeškania z istiny, ktorá bola vyplatená titulom náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti vzniknutú v zmysle ustanovenia . U navrhovateľa ako poškodeného bola zistená choroba z povolania s tým, že jeho pracovnoprávny nárok nebol dlhé roky uspokojený. Navrhovateľ pracoval v Z. K., Š. P. s tým, že bola mu zistená choroba z povolania. Počas celého obdobia od mesiaca máj 1997 do času výmazu zamestnávateľa z obchodného registra vedeného Okresným súdom v Banskej Bystrici táto pohľadávka nebola uhradená. Po celý čas trvania rušenia štátneho podniku zodpovedného a povinného výplatou tejto náhrady sa navrhovateľ pokúšal uspokojiť svoj nárok ešte voči S. P. P. Z., ktorá vykonávala právomoc úrazovej poisťovne v zmysle vtedy platného . S. P. však trvala na preukázaní skutočnosti, že štátny podnik zanikol zákonom stanoveným spôsobom, t.j., že bol vymazaný z obchodného registra ako právny subjekt a že nárok nebol do jeho zániku uspokojený ani likvidátorom, ani správcom konkurznej podstaty. Štátny podnik sa likvidoval od 11.9.1997 do 24.2.2007 kedy bol zrušený. Takmer po dobu desiatich rokov, počas ktorých nebolo možné či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov rozhodnúť o zrušení štátneho podniku právne relevantným spôsobom. Až na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -49, ktorý s konečnou platnosťou rozhodol o zamietnutí nového návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetok na Z. K., Š. P. v L. podaného posledným likvidátorom bol uskutočnený zo zákona výmaz zamestnávateľa príslušným súdom z obchodného registra ku dňu 14.3.2007. Počas tohto celého obdobia sa dostával zamestnávateľ navrhovateľa, za ktorého konal buď príslušný štatutárny zástupca, správca konkurznej podstaty počas obdobia začatého konkurzného konania alebo jednotliví likvidátori do omeškania s plnením pracovnoprávneho nároku voči navrhovateľovi ako poškodenému následkom zistenej choroby z povolania. Následne na to na ochranu záujmov samotného poškodeného - navrhovateľa bola uzatvorená dohoda o sporných nárokoch a uznaní dlhu s likvidátorom štátneho podniku ako štatutárnym orgánom zamestnávateľa, v ktorej uznal čo do dôvodu aj výšky uplatnený nárok na náhradu škody a to náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 1.5.1997 do 31.12.2003 vo výške 267.143,- Sk spolu s príslušenstvom pohľadávky, t.j. úrokmi z omeškania. Po predložení tejto dohody odporcovi ako preukázanie výmazu zamestnávateľa z príslušného obchodného registra Okresného súdu

v Banskej Bystrici odporca vyplatil náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za celé zameškané obdobie od 1.5.1997 do 31.12.2003 vo výške 266.743,- Sk s poukázaním na vtedy platnú právnu úpravu vtedy platného . K plneniu došlo v dňoch 25.6.2007 a 27.6.2007. Odporca však odmietol uhradiť navrhovateľovi ním uplatnené príslušenstvo k istine , nakoľko podľa ich vyjadrenia nie sú viazaní dohodou o sporných nárokoch a uznaní dlhu uzavretej medzi navrhovateľom a likvidátorom štátneho podniku. Navrhovateľ sa práve týmto návrhom domáhal zaplatenia úrokov z omeškania s tým, že mal za to, že jeho nárok je plne legitímny, ide o hmotnoprávny nárok navrhovateľa vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu odvodený od príslušnej hmotnoprávnej úpravy o omeškaní dlžníka, keď podľa ak v v prvej časti sa neustanovuje inak vzťahujú sa na tieto právne vzťahy ustanovenia . S poukazom na ustanovenie v spojení s Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. žiadal priznať vyčíslený úrok z omeškania od 15.1. každého nasledujúceho roku do zaplatenia čo bolo 24.6.2007. Uvedená istina bola pripísaná n účet 25.6.2007 a 27.6.2007, avšak úrok z omeškania žiadal len do 24.6.2007. Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti bola splatná pravidelne mesačne vždy spolu so mzdou vo výplatnom termíne, ktorý bol v štátnom podniku 14-teho dňa nasledujúceho mesiaca. Do omeškania sa preto dostával vždy k 15-temu dňu príslušného mesiaca, od ktorého žiadal navrhovateľ priznať uvedený úrok z omeškania. Navrhovateľ si výšku príslušenstva k istine uplatnil na základe vzniku omeškania zo strany povinného a zodpovedného zamestnávateľského subjektu, povinnosť ktorého zaplatiť tento vzniknutý úrok z omeškania prešla po jeho výmaze z obchodného registra na odporcu a uplatnil si úrok z omeškania za nevyplatenie náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti v celkovej odporcom zaplatenej sumy 266.743,- Sk, pričom úrok z omeškania bol uplatnený len z istiny z ročnej ku koncu príslušného kalendárneho roka v najbližšom výplatnom termíne.

Tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a dňa 4.12.2007 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odporca odpor. V odpore namietal dôvodnosť uplatňovaného nároku s tým, že úrok z omeškania, ktorý je predmetom podaného návrhu nie je považovaný za nárok zamestnanca na náhradu škody pri chorobe z povolania s poukazom na ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2003. V súlade s ustanovením , o sociálnom poistení v platnom znení štát poskytuje S. P. finančné prostriedky na úhradu nákladov na odškodnenie chorôb z povolania. Dohoda o sporných nárokoch a uznanie dlhu, ktorá bola medzi navrhovateľom a likvidátorom uzatvorená nie je podľa nich záväzná, nakoľko nie sú právnym nástupcom zaniknutého zamestnávateľa. Z tohto dôvodu nie je možné považovať úrok z omeškania za odškodnenie choroby z povolania za sankciu, ktorú je možné vymáhať od S. P., teda od odporcu.

Pred podaním návrhu na tunajší súd vyzval navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne odporcu na vyplatenie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti zrušeného štátneho podniku Z. K., š.p. v L. náhrady za stratu na zárobku po skončení PN za obdobie 1.5.1997 - 31.12.2003 vo výške 267.143,- Sk brutto spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky. Súčasťou bola aj dohoda o sporných nárokoch a uznaní dlhu, list M. P., S. V. R. S. zo dňa 4.8.1999 ako aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -49. List adresovaný odporcovi je zo dňa 21.3.2007. Na uvedený list odpovedal odporca dňa 4.4.2007, v ktorom vyzval navrhovateľa na doloženie dokladu o tom, že ku dňu uznania dlhu likvidátorom od 18.7.2005 nedošlo k žiadnym zmenám najmä úhradám pohľadávky. Zároveň poukázali na to, že S. P. nie je právnym nástupcom zamestnávateľa, preto úkony likvidátora nie sú pre nich záväzné. Po predložení pokladov bude náhrada škody bezodkladne vyplatená v zmysle príslušných právnych predpisov.

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -49 zo dňa 30.1.2007 bolo zistené, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Z. K., š.p. v L., so sídlom K., IČO: XXXXXXXX bol zamietnutý pre nedostatok majetku.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici oddiel P., vložky č. X. bolo zistené, že Z. K., Š. P., v L. boli vymazané z obchodného registra 14.3.2007 a spoločnosť bola zrušená 24.2.2007. Právny dôvod zrušenia bolo rozhodnutím konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku podľa , . Dôvod výmazu bol uvedený ex offo výmaz.

Navrhovateľ pripojil do spisu výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 25.6.2007 a následne 27.6.2007 bola pripísaná úhrada vo výške 239.868,- Sk a 26.875,- Sk od odporcu.

Ďalšou listinou, ktorú doložil navrhovateľ do spisu bola dohoda o sporných nárokoch a uznanie dlhu uzavretá v zmysle medzi bývalým zamestnávateľom Z. K., Š. P. v L., zastúpená likvidátorom I.. L. S. a bývalým zamestnancom Š. T. - navrhovateľom o náhrade škody pozostávajúcej z náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v zmysle ustanovenia platného do 1.4.2002 a v zmysle ustanovenia platného od 1.4.2002 vzniknuté za obdobie od 1.5.1997 do 31.12.2003 v celkovej výške vzniknutého nároku 267.143,- Sk spolu s jeho príslušenstvom s tým, že následne je rozpísaná pohľadávka po jednotlivých mesiacoch a rokoch aj s príslušenstvom. Dohoda bola podpísaná dňa 18.7.2005.

Dňom 25.6.2007 oznámila S. P. - odporca navrhovateľovi výplatu úrazovej dávky v sume 266.743,- Sk. Zároveň uviedla, že od 1.1.2004 je v zmysle ustanovenia § 272 vyplácaná navrhovateľovi úrazová renta zo S. P., Ú..

Navrhovateľ do spisu doložil listy, ktoré zasielal v priebehu obdobia likvidácii štátneho podniku Ministerstvu hospodárstva SR, Úradu vlády SR, Krajskému súdu v Banskej Bystrici, Okresnému súdu v Banskej Bystrici, obchodnému registru, Ministerstvu hospodárstva, Ministerstvu spravodlivosti a S. P. s tým, že pripojil aj odpovede uvedených inštitúcii na jeho výzvy.

Podľa ustanovenia v znení od 1.4.2002 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia v znení do 31.3.2004 nároky musia byť uspokojené riadne a včas.

Podľa ustanovenia a v znení do 31.3.2004 účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní. Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občiansko-právne vzťahy.

Podľa ustanovenia (účinný do 31.12.2003) nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty a na ktorých uspokojenie sa nevzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu alebo povinné zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov, uspokojí štát prostredníctvom S. P. z prostriedkov osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a nikto to z účastníkov nerozporoval, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti od 1.5.1997 do 31.12.2003. Tento nárok na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti bol vyplatený navrhovateľovi S. P., na ktorú v zmysle ustanovenia v tom čase platného prešiel. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia bola S. P., prostredníctvom ktorej uspokojoval štát nároky zamestnancov na náhradu škody pri chorobe z povolania povinná vyplatiť. Toto medzi účastníkmi sporné nebolo. Sporný bol výklad ustanovenia čo je nárokom na náhradu škody pri chorobe z povolania. Podľa navrhovateľa medzi tieto nároky patrí nielen istina, ale aj príslušenstvo pohľadávky, ktorého vyplatenia sa domáhali. Naopak podľa odporcu je to len samotný nárok na výplatu náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti bez príslušenstva, nakoľko nie sú právnym nástupcom zaniknutého povinného subjektu. Skutočne tento nárok navrhovateľa na výplatu uvedenej pohľadávky prešiel zo zákona na štát, nakoľko nebol uspokojený ani likvidátorom, ani správcom konkurznej podstaty po dobu desiatich rokov. Štát tento nárok uspokojuje prostredníctvom S. P. z prostriedkov v zákone bližšie špecifikovaných. Jedná sa o nárok, ktorý mal zamestnanec voči zrušenému zamestnávateľovi. Podľa ustanovení a nároky vyplývajúce z ustanovení musia byť uspokojené riadne a včas. Ak nedôjde k ich riadnemu uspokojeniu v zmysle ustanovenia ods.

1 sa dostáva ten účastník, ktorý neuspokojil nárok riadne a včas do omeškania a podľa tohto zákonného ustanovenia ods. 2 má ten účastník, to znamená poškodený navrhovateľ, ktorému nebol nárok včas a riadne uspokojený právo požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občiansko-právne vzťahy. To znamená, že aj v zmysle ustanovení v znení do 1.4.2004 bol odkaz v prípade omeškania s plnením peňažných nárokov v zmysle na ustanovenia konkrétne ustanovenia , veta prvá a v spojení s Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. To, že v prípade navrhovateľa sa jedná o nárok vyplývajúci z ustanovení v znení do 1.4.2004 a to konkrétne nárok uplatnený v zmysle ustanovenia v tom čase platného medzi účastníkmi sporné nebolo. Súd pri rozhodovaní mal teda preukázané, že nárok na výplatu úroku z omeškania od odporcu voči navrhovateľovi bol daný, nakoľko sa jednalo o príslušenstvo pohľadávky, ktorá prešla rovnako ako istina na odporcu v súlade s ustanovením Zákona o S. P. v znení do 31.12.2003. Podľa tohto zákonného ustanovenia štát uspokojuje nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. To znamená, že všetky nároky, ktoré zamestnávateľ zrušený voči zamestnancovi neuspokojil a v danom prípade medzi tieto nároky patrí aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania tak ako si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil. Úrok z omeškania, ktorý si uplatňoval navrhovateľ v konaní je príslušenstvom základnej pohľadávky - istiny, ktorá bola odporcom za štát v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia v plnom rozsahu uhradená a teda je odporca povinný, nakoľko naň prešla povinnosť v zmysle tohto ustanovenia uhradiť celý nárok vyplývajúci z príslušných ustanovení , t.j. uhradiť nielen istinu, ale aj príslušenstvo k tejto istine, ktoré spočíva vo vyčíslenom úroku z omeškania. Úrok z omeškania bol vyčíslený za obdobie omeškania zamestnávateľa voči zamestnancovi do uspokojenia nárokov vyplývajúcich z ustanovenia v znení do 1.4.2004. Úrok z omeškania bol uplatňovaný za jednotlivé roky z celej sumy, ktorú dlhoval zaniknutý zamestnávateľ za celé ročné obdobie ku dňu nasledujúceho mesiaca s tým, že výplatný termín u zrušeného zamestnávateľa bol k 14-temu dňu toho ktorého mesiaca, to znamená, že úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho po termíne výplaty, t.j. k 15-temu januáru príslušného kalendárneho roka do doby zaplatenia istiny zo strany odporcu, t.j. do 24.6.2007. Podľa názoru súdu nárok bol v celom rozsahu dôvodný s tým, že povinnosť prešla na štát, ktorý prostredníctvom odporcu vyplatil nielen istinu, ale aj príslušenstvo pohľadávky ako nárok vyplývajúci z ustanovenia v znení do 1.4.2004 na náhradu škody pri zistenej chorobe z povolania. Zrušený zamestnávateľ túto povinnosť mal v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a táto povinnosť prešla v súlade s ustanovením v celom rozsahu na odporcu.

Nakoľko bol navrhovateľ v konaní úspešný prináleží mu právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala priznať trovy konania pozostávajúce z prípravy a prevzatia zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, výzva na zaplatenie dlžnej istiny, podanie návrhu, hodnota jedného úkonu 7.650,- Sk a 3 krát náhrada paušálnych výdavkov v sume 178,- Sk. Spolu vo výške 23.484,- Sk. Následne pred pojednávaním bolo doručené súdu faxové vyjadrenie k odporu odporcu spolu s vyčíslením trov právneho zastúpenia, kde žiadala priznať okrem už uplatnených trov právneho zastúpenia aj za vyjadrenie k odporu odporcu hodnotu úkonu a účasť na pojednávaní spolu s režijným paušálom, náhradu za stratu času a hotové výdavky spočívajúce v cestovnom z L. do Zvolena a späť. V zmysle ustanovenia súd na toto faxové podanie neprihliadol, nakoľko nebolo doplnené do 3 dní predložením jeho originálu. Nakoľko si na pojednávaní nevyčíslila pred súdom trovy právneho zastúpenia vychádzal z vyčíslenia urobeného voči súdu v písomnom návrhu zo dňa 16.11.2007 a súd jej priznal v súlade s vyhláškou MS SR č. len trovy právneho zastúpenia spočívajúce v príprave a prevzatí zastúpenia, výzvy pred podaním návrhu na súd a podania písomného návrhu. Zároveň spolu s režijným paušálom za tri tieto úkony právnej pomoci spolu vo výške 23.484,- Sk. Aj v prípade trov konania sa jedná o návrhové konanie a súd je návrhom viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).