Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-49-2008.pdf
PDF · 88 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4C/49/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v občiansko-právnej veci navrhovateľky Z. H., nar. XX.. XX.. XXXX,. S. XXXX/XX,. K. N. M., zastúpenej JUDr. I. M., advokátom, AK Ž., T. XX,. proti odporcovi M. K. N. K., Ul. X.. M. XXXX,. zastúpenému JUDr. M. R., advokátom, AK Ž., B. X,. o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 5 271,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. M. R., advokáta, AK v Ž..
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrh sumu 6 000,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
P r i p ú š ť a zmenu rozsudočného návrhu v časti rozhodujúcich skutkových tvrdení tvoriacich základ uplatneného nároku tak, že navrhovateľka žiada určiť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a vypratať spornú nehnuteľnosť z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť - budova č. 1624 na parcele KNC č. 288/3 - zastavaná plocha o výmere 95 m2, zapísaná na LV č. 1812, katastrálne územie K. N. K., tvorí príslušenstvo hlavnej veci - budovy č. XX na parcele KNC 288/2, katastrálne územie K. N. K., zapísanej na LV č. 1816.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 18. 04. 2008 návrh na určenie, že je výlučnou vlastníčkou stavby č. 1624 na parcele KNC č. 288/3 - zastavanej ploche o výmere 95 m2, zapísanej na LV č. 1812 katastrálneho územia K. N. K..
Zároveň žiadala uvedenú spornú nehnuteľnosť vypratať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd bol viazaný v nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O. s. p. uvedeným predmetom sporu. Zároveň bol viazaný základom uplatneného nároku - rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Tie boli v tej rovine, že navrhovateľka žiadala určiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a vypratať sporné nehnuteľnosti z toho dôvodu, že uvedená stavba č. 1224, postavená na parcele KNC č. 288/3
- zastavaná plocha o výmere 95 m2, zapísaná na LV č. 1812 katastrálneho územia K. N. K., tvorila súčasť rodinného domu č. XX. a nebolo ju potrebné samostatne zapísať do katastra nehnuteľností ako samostatnú stavbu. Navrhovateľka túto súčasť nadobudla spolu s nadobudnutím hlavnej stavby -
rodinného domu č. XX. na základe kúpnej zmluvy schválenej Konkurzným krajským súdom v Banskej Bystrici pod č. konania 24K/104/93 zo dňa 03. 01. 1997, zavkladovanej pod V 157/97 dňa 11. 02. 1997. Nadobudla ich od správcu konkurznej podstaty úpadcu Ing. I. J. ako celý podnik - reštauráciu, vrátane súčasti a príslušenstva, ktoré sú zadefinované v znaleckom posudku č. 28/1997 zo dňa 05. 02. 1997 znalca Ing. K., ktorý tvorí prílohu kúpnej zmluvy a protokolu odovzdania veci zo dňa 14. 02. 1997. Jej tvrdenia boli v tej rovine, že predmet sporu v nadväznosti na uvedený znalecký posudok - č. listu 21, 22 spisu je vedľajšia prevádzková stavba, o ktorej je v znaleckom posudku, okrem iného, uvedené: „Predmetom ocenenia je stavba na parcele č. 288/1, ktorá je postavená samostatne a účelovo slúžila na doplnkové prevádzkové účely“. Keďže odporca je príslušným orgánom, sám si pridelil súpisné číslo 1624 a dal si stavbu zapísať na samostatný list vlastníctva č. 1812, katastrálne územie K. N. K.. Nereagoval na výzvy navrhovateľky, že táto budova tvorila súčasť rodinného domu č. XX,. teda vlastníctva navrhovateľky a dobrovoľne súčasť veci nevypratal. Preto bola nútená podať žalobu. Ďalej navrhovateľka konštatovala, že darovacou zmluvou zo dňa 11. 04. 2006 darovala nehnuteľnosti na LV č. 1816 katastrálneho územia K. nad K. svojmu synovi P. H., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom K. N. M.. Vklad vlastníctva bol povolený pod V 2577/2006 dňa 11. 12. 2006.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 13. 05. 2008 uviedol, že vlastnícke právo nie je sporné. Vyplýva z listu vlastníctva č. 1812 katastrálneho územia K. N. K. a je dané v prospech odporcu. Z bodu I uzavretej zmluvy, na ktorú sa navrhovateľka odvoláva, vyplýva presný predmet kúpy. Z predmetu kúpnej zmluvy nevyplýva, že by predmet tvorili aj súčasť veci.
Súd návrh navrhovateľky zamietol ako nepreukázaný a to z nasledovných dôvodov.
Na pojednávaní dňa 13. 05. 2008 pripustil súd zmenu rozsudočného návrhu, kedy navrhovateľka namiesto pôvodných rozhodujúcich skutkových tvrdení, že návrhu žiada vyhovieť z dôvodu, že sporná budova je súčasťou veci, zmenila na rozhodujúce skutkové tvrdenia, že tak žiada z dôvodu, že sporná budova tvorí príslušenstvo hlavnej veci. V nadväznosti na § 95 ods. 1, 2 O. s. p. súd zmenu návrhu - rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktorými bol viazaný v nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O. s. p. pripustil. Výsledky doterajšieho dokazovania umožňovali konať aj o zmenenom návrhu. Rozhodujúce skutkové tvrdenia tvoria základ uplatneného nároku a pri zmene základu uplatneného nároku ide aj o zmenu predmetu sporu.
V prvom rade súd skúmal, či predmetom konania je spôsobilý predmet občiansko-právnych vzťahov. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občiansko-právnych vzťahov sú veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Predmetom sporu spis. značka 4C/49/2008 o určenie vlastníckeho práva a vypratanie je stavba č. 1624, postavená na parcele KNC č. 288/3 - zastavanej ploche o výmere 95 m2, zapísanej na LV č. 1812 katastrálneho územia K. nad K., o ktorej navrhovateľka tvrdí, že je príslušenstvom hlavnej veci - rodinného domu č. XX.
Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
Z uvedeného je zrejmé, že právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa zásadne vzťahujú aj na príslušenstvo hlavnej veci. Inými slovami povedané - príslušenstvo hlavnej veci sa nemôže spravovať iným právnym režimom ako hlavná vec. V nadväznosti na § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto príslušenstvo hlavnej veci nemôže byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov a nie je preto spôsobilým predmetom občiansko-právnych vzťahov. Nebolo preto právne možné určovať vlastnícke právo k nespôsobilému predmetu občiansko-právnych vzťahov a vypratávať nespôsobilý predmet občiansko-právnych vzťahov. Predmetom sporu a teda spôsobilým predmetom občiansko- právnych vzťahov mohla byť len hlavná vec, vrátane príslušenstva hlavnej veci.
V nadväznosti na uvedené bolo potrebné vyriešiť, či za daného skutkového a dôkazného stavu je daná naliehavosť na takomto určení podľa § 80 písm. c/ O. s. p.. Súd mal za to, že naliehavosť na určení podľa § 80 písm. c/ O. s. p. skutkovo v návrhu, ani v ústnom prednese na pojednávaní nebola tvrdená, ani preukazovaná dôkazmi. Podľa názoru súdu naliehavosť na určení v tomto prípade nie je daná. Ak príslušenstvo veci zdieľa režim hlavnej veci a všetky úkony týkajúce sa hlavnej veci sa vzťahujú aj na príslušenstvo k hlavnej veci, potom naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k príslušenstvu a vyprataní príslušenstva nebol daný. Naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu je daný v tom prípade, ak nie je možné podať žalobu na plnenie. V tomto prípade vlastník hlavnej veci, ktorá môže byť zároveň aj spôsobilým predmetom občiansko-právnych vzťahov, mal možnosť podať žalobu na vypratanie hlavnej veci, vrátane príslušenstva.
V danom prípade nebola daná ani aktívna vecná legitimácia navrhovateľky k podaniu takejto žaloby. Za situácie, kedy podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny režim hlavnej veci vzťahuje i na príslušenstvo veci, potom aktívne legitimovaným subjektom k podaniu návrhu vo vzťahu k príslušenstvu hlavnej veci je vlastník hlavnej veci. V konaní bolo preukázané, že ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O. s. p.) je vlastníkom hlavnej veci syn navrhovateľky P. H., nar.XX.. XX.. XXXX,. na základe darovacej zmluvy zo dňa 11. 04. 2006, ktorý má hlavnú vec zapísanú na LV č. 1816 katastrálneho územia K. nad K. a vklad vlastníckeho práva k hlavnej veci mu bol povolený pod V 2577/2006 dňa 11. 12. 2006 (č. listu 8 súdneho spisu). Okrem neexistencie aktívnej legitimácie na strane navrhovateľky (navrhovateľka nie je nositeľkou práva vyplývajúceho z hmotného práva, v danom prípade z § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k predmetu sporu, zároveň nositeľ tohto hmotného práva - syn P. H. netvorí ani okruh účastníkov konania). Vecné právo je pritom otázka vecnej legitimácie, ktorá vyplýva z hmotného práva, teda otázkou, o ktorej súd účastníka konania nepoučuje a nevyzýva k odstráneniu vád podľa § 43 ods. 1 O. s. p., pretože takým postupom by narušil ústavnú zásahu rovnosti účastníkov konania, zvlášť keď účastník konania je právne zastúpený. Teda v danom prípade nie je daný ani úplný okruh účastníkov konania, čo je taktiež dôvod pre zamietnutie návrhu. Okruh zmluvných strán, teda vecne legitimovaných osôb, musí byť zhodný s procesno-právnym okruhom účastníkov konania. V tomto prípade táto podmienka splnená nebola. Keďže navrhovateľka nie je vlastníčkou hlavnej veci ku dňu rozhodovania, nemôže byť ani vlastníčkou príslušenstva veci, preto vlastníctvo k príslušenstvu hlavnej veci prechádza spolu s vlastníctvom hlavnej veci na vlastníka hlavnej veci. V opačnom prípade by opačný záver bol v rozpore s tvrdeniami samotnej navrhovateľky v návrhu, kedy uvádza, že s vlastníctvom k hlavnej veci - rodinnému domu č. 74 prešlo na ňu aj vlastníctvo k príslušenstvám a súčastiam tejto hlavnej veci. V rozpore s tým však na záver návrhu udáva, že aj keď už nie je vlastníčkou hlavnej veci, je ním syn, naďalej ostala vlastníčkou stavby č. 1624 ako príslušenstva hlavnej stavby. Takéto tvrdenia navrhovateľky si navzájom odporujú, nemôže existovať iný právny režim pri prechode nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľky a iný pri prechode nehnuteľnosti do vlastníctva jej syna.
Vychádzajúc z uvedeného neboli tu dané dôvody na vyhovenie návrhu. Súd návrh zamietol pre nesplnenie už uvedených podmienok. Bolo preto nadbytočné zisťovať vecno-právnu rovinu - podmienky hmotného práva vyplývajúce z ustanovenia § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Súd preto nezisťoval, či u tvrdeného príslušenstva - stavby č. 1624, postavenej na parcele KNC č. 288/3 - zastavanej ploche o výmere 95 m2, zapísanej na LV č. 1812 katastrálneho územia K. N. K., sú splnené podmienky § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti aj na definíciu tejto vedľajšej prevádzkovej stavby v znaleckom posudku ako samostatnej stavby, účelovo určenej na doplnkové prevádzkové účely. V konaní v tomto smere boli aj nedostatočné skutkové tvrdenia navrhovateľky. Ak zákon požaduje podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka preukázať pre charakterizovanie príslušenstva trvalé užívanie s hlavnou vecou a zo znaleckého posudku vyplývalo užívanie na doplnkové prevádzkové účely, potom aj v tomto smere boli skutkové tvrdenia a dôkazy navrhovateľky nedostatočné pre úspech vo veci. Nepreukázala ani hmotno-právnu rovinu predmetu sporu.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že odporca má budovu č. 1624, zapísanú na LV č. 1812 katastrálneho územia K. N. K., v zmysle katastrálneho zákona platí zásada, že platia údaje evidované v katastri nehnuteľností, kým nie je preukázaný opak. Predmetom sporu nie je negatórna žaloba na určenie, že odporca nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Predmetom sporu je pozitívna určovacia žaloba, že navrhovateľka je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Preto aj keď súd okrajovo zisťoval titul nadobudnutia vlastníckeho práva odporcu k stavbe č. 1624 na LV č. 1812, bolo to len v prejudiciálnej rovine, v nadväznosti na pozitívne určenie vlastníckeho práva navrhovateľky, teda predmetu sporu, ktorým súd bol viazaný a ktorý nemohol prekročiť. Určovanie vlastníckeho práva odporcu (resp. negatórna určovacia žaloba) v prejudiciálnej rovine nemá splnené podmienky naliehavosti určenia podľa § 80 písm. c/ O. s. p., pretože výsledkom by nebolo vykonateľné rozhodnutie, ktoré by mohlo byť zapísané v katastri nehnuteľností.
Predmetom sporu boli 2 rozsudočné návrhy - návrh na určenie vlastníckeho práva a návrh na vypratanie. Keďže navrhovateľka v zmysle poplatkového zákona nezaplatila súdny poplatok za návrh spolu s návrhom, ani na základe výzvy súdu, súd v rozhodnutí vo veci ju zaviazal zaplatiť súdny poplatok podľa položky 1 písm. b/ poplatkového zákona za 2 rozsudočné návrhy = 2 x 3 000,- Sk, spolu 6 000,- Sk.
Úspešným účastníkom konania je odporca. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. mu patrí plná náhrada trov konania. Súd v konaní priznal odporcovi náhradu trov uplatnených návrhom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. preukázaných a účelne vynaložených a to v nasledovnej výške. V súlade s návrhom pred rozhodnutím vo veci podľa § 151 ods. 1 O. s. p. právny zástupca odporcu žiadal v písomnom vyčíslení náhradu za 2 úkony právnej pomoci po 1 465,- Sk (prevzatie, účasť na pojednávaní dňa 13. 05. 2008), spolu 2930,- Sk. Zároveň žiadal 2 režijné paušály po 190,- Sk, spolu 380,- Sk k uvedeným úkonom právnej pomoci. Súd ich priznal vo vyčíslenej výške a považoval ich za účelne vynaložené a správne vyúčtované trovy konania. Zároveň priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní na trase Ž. - Č. a späť dňa 13. 05. 2005 za 4 polhodiny po 317,- Sk, spolu 1 268,- Sk. Rovnako mu priznal aj preukázané náklady cestovného za použitie služobného osobného motorového vozidla značky NISSAN MAXIMA 3.0 QX, ev. číslo ZA-569 BZ, za účasť na pojednávaní dňa 13. 05. 2008 na trase Ž.
- Č. a späť 70 km x 0,10 litra = 7 litrov benzínu x 37,- Sk/1 liter = 259,- Sk + (70 km x 6,20 Sk/1 km - základná sadzba náhrady platnej od 01. 05. 2004 podľa opatrenia č. 260/2004 Z. z. = 434,- Sk) = 693,- Sk. 2 930 + 380 + 1 268 + 693 = 5 271,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu v Čadci. V odvolaní je potrebné okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.