Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KK-2Er-582-2014.pdf
PDF · 71.83 KB
Case nature
Subarea
KK-2Er/582/2014
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E. F., právne zast. JUDr. Martinom Šaffom, advokátom, so sídlom Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou proti povinnému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou pre vymoženie dlžného a bežného výživného a trov exekúcie
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poverením č. 5703 051981 zo dňa 16.09.2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, PhD. vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu zákonného zástupcu oprávnenej na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 09.09.2014. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7P/241/2008 - 39 zo dňa 03.03.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9P/36/2014 - 15 zo dňa 12.05.2014, ktorým súd zaviazal povinného prispievať na výživu maloletej mesačne sumou vo výške 27,13 eur.
2. Dňa 21.11.2023 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko nie je vlastníkom nehnuteľností, nevlastní žiadne motorové vozidlá, v banke nemá vedený žiadny účet a ani pri súpise hnuteľných vecí sa nenašli veci podliehajúce exekúcii. Jeho majetkové pomery boli opakovane preverované a počas vedenia exekúcie sa nezmenili. Ďalšie zisťovanie by bolo neúčelné a v rozpore so zásadami hospodárnosti.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
5. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 09.09.2014, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu, zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Z podnetu predloženého súdnym exekútorom vyplýva, že súdny exekútor viackrát vykonal zisťovania majetkových pomerov povinného, avšak s negatívnymi výsledkami. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností a je nezamestnaná. Zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdnym exekútorom možno konštatovať nemajetnosť povinného. Na základe uvedeného má súd za to, že povinný je nemajetný. Navyše, má súdny exekútor za to, že k doteraz zisteným skutočnostiam nie je reálny predpoklad očakávať zmeny majetkových pomerov, a ďalšie zisťovanie by bolo neúčelné a v rozpore so zásadami hospodárnosti konania.
9. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
10. Zároveň súd poukazuje na ustanovenia § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok") v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. S poukazom na uvedené, pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je rozhodujúce, či povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok.
11. Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené ani súhlasom oprávnenej, ktorá môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku.
12. Na základe uvedeného, vzhľadom na nemajetnosť povinného, súd I. výrokom tohto uznesenia exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Zo správy súdneho exekútora o stave exekučného konania a z priložených výsledkov lustrácií majetkových pomerov povinného jednoznačne vyplýva, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol exekučne postihnuteľný.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
15. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
17. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18. Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, a preto súd o trovách exekúcie II. výrokom tohto uznesenia rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal.
19. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. O trovách exekučného konania oprávnenej a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V prípade zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenej a ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd III. výrokom tohto uznesenia nepriznal žiadnemu z účastníkov exekučného konania náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.