Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-153-2023.pdf
PDF · 106.86 KB
Case nature
Subarea
13CoP/153/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: D. B. D., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXXXX/XXX, F., zastúpená splnomocnencom: IN FORO – AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava a otca: G. H. C., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XXXX/XX, F., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Pavol Torňoš, advokát so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 23P/121/2023-108 zo dňa 16.10.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Súd p o u č u j e matku, že na Mestskom súde Bratislava II môže podať návrh na začatie konania vo veci nahradenia súhlasu otca s vysťahovaním maloletého dieťaťa do cudziny. Ak návrh na začatie konania vo veci samej podaný bude, účinky neodkladného opatrenia budú trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak takýto návrh podaný nebude a súd nezačne konanie vo veci samej z úradnej moci, účinky nariadeného neodkladného opatrenia zaniknú zrušením tohto uznesenia z úradnej moci, ak súd zistí, že sa zmenili pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, inak budú jeho účinky trvať.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matke uložil zákaz premiestniť maloletého mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca, vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1, § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), článkom 5, § 28 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoR“), článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného otcom maloletého. O trovách rozhodol v zmysle § 52 CMP.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle návrhu otca dňa 19.05.2023 mala matka oznámiť otcovi svoj zámer presťahovať sa s maloletým do Španielska z dôvodu ponuky práce, čím by zároveň maloletého ochránila pred hrozbou z prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine. Rodičia uzavreli manželstvo dňa 12.02.2005 v Bratislave. Obaja rodičia i maloletý sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky.
Manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k 3P/6/2018-201 zo dňa 15.04.2019, ktorým bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol maloletý na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 800 eur mesačne a styk otca s maloletým nebol upravený. Matka a maloletý žijú od roku 2018 na území Slovenskej republiky. Od roku 2020 má maloletý bydlisko na ulici E. XXX, F., v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Maloletý navštevuje súkromnú základnú školu v F., kde otec uhradil školné. V F. má pediatra, zubára, svojich spolužiakov a starých rodičov. Otec nesúhlasil s premiestnením maloletého do Španielska, keďže takýto zásah by mal vplyv na jeho styk s maloletým, a teda by bol bezprostredne ohrozený záujem maloletého, jeho výchova, ako aj možnosť udržiavať väzby s rodinou otca a kamarátmi.
4. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenia tak, ako to vo svojom návrhu žiadal otec. Poučil o účele neodkladného opatrenia a uzavrel, že otec osvedčil potrebu okamžitej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi. Obava otca o premiestnení maloletého do Španielska je dôvodná, o uvedenom svedčí aj komunikácia medzi rodičmi. Matka neberie zreteľ na názor otca a nerešpektuje styk otca s maloletým. Taktiež nie je záruka, že matka umožní výkon rodičovských práv otcovi v dostatočnom rozsahu. Presťahovanie maloletého bez súhlasu druhého rodiča by ohrozilo najlepší záujem maloletého, jeho výchovu, ako aj práva garantované zákonom.
5. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolanie podala z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), § 365 ods. 1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a § 62 ods. 1 CSP (súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci). Uviedla, že otec je s maloletým každých 14 dní, a preto nemôže vedieť, čo je v jeho záujme. Návštevy maloletého prebiehajú u starých rodičov, u otca ani neprespáva, ani mu nepomáha s domácimi úlohami. Otec vedel od mája 2023 o plánovanej zmene bydliska matky a maloletého, a až 18.09.2023 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané 16.10.2023 v znení, ktoré reálne nie je procesne vykonateľné, keďže odsťahovanie a všetky náležitosti s tým spojené sa stali v lete 2023, teda pred viac ako 4 mesiacmi po nariadení neodkladného opatrenia. Otec bol taktiež upozornený, že 24.08.2023 začína matke pracovný pomer v Španielsku a 07.09.2023 maloletý začína navštevovať španielsku školu. Otec sa vždy k nej choval hrubo a maloletý má z týchto incidentov traumu. Otec od apríla 2016 žije v I. vo Francúzsku a pracuje na klinike J. K. K. E. G. L., preto je absurdné, aby sa matka s maloletým zdržiavala v krajine, v ktorej otec ani sám nežije. V právach a povinnostiach voči maloletému panuje nerovnováha, pretože otec sa ,,zúčastňuje“ na výchove maloletého len pár hodín mesačne, a preto nemôže klásť neprimerané zákazy. Maloletému sa v Španielsku páči a dobre sa adaptoval na nové prostredie. Maloletý sa môže s otcom stretávať každé dva týždne aj na území Španielska, nakoľko jeho právo na styk mu neupiera. Matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, alternatívne, aby unesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
7. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré spočíva v zákaze uloženom matke premiestniť maloletého mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenie napadnutého uznesenia i argumenty matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil v danej veci splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
16. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Z Dohovoru o právach dieťaťa (konkrétne z článkov 7, 8, 9, 11, 16, 18, 29) vyplýva, že dieťa má právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov a na zachovanie rodinných záväzkov. Dieťa má právo udržiavať pravidelný osobný kontakt s oddeleným rodičom. Nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny a domova. Názoru maloletého je potrebné venovať patričnú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a úrovni. Rodičia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Výchova má smerovať k rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových aj fyzických schopností v čo najširšom objeme, vrátane posilňovania vzťahu k jeho vlastnej kultúre, jazyku a hodnotám krajiny pobytu i jeho pôvodu. Štáty, ktoré prevzali záväzky plynúce z Dohovoru sú povinné prijať opatrenia na potieranie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nenavracania späť.
19. Podľa § 35 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
20. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná neodkladná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloletých deti je prioritný záujem dieťaťa.
21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že otec osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a poukazuje na správnosť tam uvedených dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP), pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolací súd preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla žiadne také nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. K odvolacím námietkam matky sa však žiada doplniť nasledovné:
22. Na základe dohody rodičov maloletý žije od roku 2018 na území Slovenskej republiky, v F., kde navštevuje základnú školu, má tam ošetrujúcich lekárov, kamarátov i starých rodičov. Preto za krajinu obvyklého pobytu maloletého je potrebné považovať Slovenskú republiku. Matka ale namietala, že otec bol už v máji 2023 oboznámený so skutočnosťou, že sa s maloletým plánuje presťahovať z územia Slovenskej republiky do Španielska. Mal byť informovaný aj o tom, že matke začína v Španielsku pracovný pomer a maloletý od septembra 2023 začne navštevovať španielsku školu. Napadnuté uznesenie teda nemôže byť podľa matky vykonateľné, keďže k presťahovaniu došlo ešte v lete 2023. Zmena prostredia je podľa matky v záujme maloletého, nakoľko sa s otcom stretáva iba každé dva týždne. K stretnutiu môže však dôjsť aj v Španielsku, matka tomuto brániť nebude. Otec netrávi s maloletým toľko času, ako matka, preto si nemôže diktovať podmienky ohľadne výchovného prostredia maloletého.
23. Zo samotnej dikcie § 35 zákona o rodine vyplýva, že vysťahovanie maloletého dieťaťa sa považuje za podstatnú záležitosť, o ktorej sa rodičia musia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Musí sa jednať o dlhodobé vycestovanie majúce charakter trvalosti. Čiže akékoľvek vycestovanie maloletého dieťaťa mimo územia republiky, bez charakteru trvalosti, je považované za bežnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv, kde právna úprava dohodu rodičov, a teda súhlas druhého rodiča nevyžaduje. Rodič môže zákonne premiestniť dieťa zo štátu obvyklého pobytu do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča len v prípade, že ide o krátkodobý pobyt za účelom napr. krátkodobého štúdia, návštevy príbuzných, tábora, dovolenky a pod. Dôležité je, že úmyslom rodiča nie je natrvalo sa usídliť s maloletým dieťaťom v inom štáte. Ak sa však matka plánuje s maloletým trvalo presťahovať do zahraničia, v zmysle § 35 zákona o rodine, musí mať súhlas otca, inak to môže mať zásadné právne následky nezlučiteľné so záujmom maloletého. V rámci konania o neodkladnom opatrení sa však dokazovanie nevykonáva, dokazovanie má len charakter tzv. osvedčovania.
24. Nemožno súhlasiť s námietkou matky, že otec musel vedieť o jej pláne trvale premiestniť maloletého do zahraničia, a teda zmeniť jeho obvyklý pobyt už v máji 2023 a preto bolo podanie návrhu v septembri 2023 v podstate bezpredmetné. Z konverzácie rodičov vyplýva, že matka sa plánovala s maloletým premiestniť do Španielska, avšak nevyplýva z nej, že sa už za týmto účelom s maloletým aj premiestnila. Otec preto nemohol predvídať, že matka by sa už v lete 2023 mohla presťahovať do Španielska v úmysle tam s maloletým zotrvať, keď sama vedela, že otec s premiestnením maloletého výrazne nesúhlasil. Z obsahu súdneho spisu nemá ani odvolací súd za osvedčené, že by matka ku dňu vydania rozhodnutia odvolacieho súdu už realizovala svoj plán trvale premiestniť maloletého do Španielska. Zo zámeru
vycestovať s maloletým dieťaťom do cudziny, resp. zo skutočnosti, že maloletý sa v čase rozhodnutia nachádzal v cudzine ešte nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že matka, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti si zabezpečila bývanie, prácu v Španielsku a vytvorila životné podmienky pre zmenu obvyklého pobytu maloletého. Pojem „vysťahovanie maloletého dieťaťa“ nepredpokladá samotný presun maloletého dieťaťa do zahraničia. Trvalým vysťahovaním dieťaťa dochádza k zásadnej zmene v živote dieťaťa, k zmene domova a rodinného zázemia, školy, lekárov a sociálnych kontaktov. Dieťa sa musí adaptovať na nové pomery, iný jazyk a iné zvyklosti. Uvedené vyplýva aj z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý sa aplikuje na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Pojem obvyklého pobytu (ktorý zaviedla do terminológie medzinárodného práva súkromného Haagská konferencia prostredníctvom dohovorov a nikdy ho nedefinovala) nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ale najmä súdna prax. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa, v závislosti aj od veku dieťaťa bude brať do úvahy, kde sa zdržuje na základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie, čo i jedného z rodičov na pobyte dieťaťa nič nemenia.
25. Z poučenia o účele neodkladného opatrenia vyplýva, že v konaní o jeho nariadenie nie je priestor pre dokazovanie všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností, ale postačuje osvedčenie ohrozenia záujmu maloletého, ktorým je v danom prípade, vzhľadom na vyjadrenie zámeru matky, riziko bezprostrednej realizácie neoprávneného výkonu práva rodiča vysťahovať maloleté dieťa do cudziny bez súhlasu druhého rodiča s charakterom trvalosti. Je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie v žiadnom prípade neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, a teda nie je vylúčené, že po riadnom a úplnom dokazovaní súd dospeje k inému právnemu posúdeniu ohľadne záujmu maloletého dieťaťa.
26. K odvolacej námietke matky, že otec sa sám zdržuje vo Francúzsku, kde aj pracuje, odvolací uvádza, že odchod jedného z rodičov do inej krajiny, ako je obvyklý pobyt dieťaťa nemá vplyv na posúdenie splnenia zákonného kritéria v zmysle § 35 ZoR, ktorý predpokladá dohodu rodičov, resp. súhlas rodiča s vysťahovaním dieťaťa do cudziny z krajiny jeho obvyklého pobytu. Taktiež skutočnosť, že otec sa s maloletým stretáva každé dva týždne, odôvodňuje práve potrebu tento styk realizovať za účelom stability citových väzieb maloletého k otcovi. Ak sa však matka s maloletým premiestni do Španielska, neexistuje záruka, že matka zabezpečí výkon rodičovských práv otcovi v dostatočnom rozsahu.
27. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že premiestnením maloletého do Španielska z miesta jeho obvyklého pobytu, bez súhlasu druhého rodiča, by mohlo dôjsť k ohrozeniu jeho záujmov a výchovy. Otec teda v návrhu osvedčil naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému, ktoré odôvodňovalo okamžitý zásah súdu prvej inštancie formou nariadenia neodkladného opatrenia za súčasného skutočného stavu.
28. Keďže zákonné podmienky na zrušenie alebo zmenu nariadeného neodkladného opatrenia neboli splnené, odvolaciemu súdu tak nezostávalo iné, než vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP.
29. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
30. Na základe uvedeného odvolací súd poučil matku, ktorej bol uložený zákaz premiestniť maloletého mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci nahradenia súhlasu otca s vysťahovaním maloletého dieťaťa do cudziny a o právnych následkoch s tým spojených.
31. Ďalšie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
32. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 CSP s použitím generálnej klauzuly zakotvenej v § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď žiadne okolnosti odôvodňujúce uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle § 55 CMP v konaní nevyšli najavo.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).