Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-27-2007.pdf
PDF · 82.8 KB
No categories available
16C/27/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa A. K., občana SR, bytom T., H. č. XX. proti odporcovi S. P. F. so sídlom v B., B. č. XX,. IČO: XX. XXX. XXX. o vydanie dedičstva takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 7.3.2002 domáhal, aby súd uložil odporcovi vydať mu poľnohospodársku pôdu v k.ú. S. N. V. uvedenú pod záp.č. 6, m.p.č. 283, 289, 297, 326, 449 pod B25 v 4/54, záp.č. 64 mp.č. 481 pod B 193 v 2/600, záp.č. 89 mp.č. 294 pod B 26 v 4/135, záp.č. 95 mp.č.232 pod B 21 v 4/135, záp.č. 232 mp.č.360/a pod B 17 v 2/27. Túto zdedila po jeho tete A. J., dedička M. K., jej sestra. M. K. zomrela dňa X.X.XXXX.. Bola slobodná, bezdetná a preto ako dedičia prichádzali do úvahy jej 4 súrodenci : L. K., E. K., A. J. a G. K.. Títo zomreli ešte pred smrťou M. K.. E. bol ženatý a bezdetný, L. bol ženatý a mal jedného syna. Navrhovateľ je synom G. K.. Predmetné pozemky užíva poľnohospodárske družstvo a navrhovateľ si na ne robí nárok ako dedič, pretože bol synovcom neb. M. K.. Dedičstvo nadobudol odporca, hoci dedičom je navrhovateľ. Navrhovateľ uviedol, že s M. K. nikdy nežil v spoločnej domácnosti, avšak staral sa o ňu a prispieval jej na výživu.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že pozemky , ktoré sú predmetom žaloby nadobudla S. R. do vlastníctva osvedčením o dedičstve sp.zn.D 1471/96 zo dňa 14.1.1997, právoplatného dňa 30.1.1997 ako odúmrť po neb. M. K., o ktorej navrhovateľ tvrdí, že bola jeho tetou. Vlastníctvo pozemkov bolo do KN zapísané v konaní o R. v k.ú. S. N. V. a v konaní o R. boli zapísané parcely určeného operátu, ktoré číselne nie sú totožné s parcelami pozemkovej knihy. Pozemky sú v súčasnosti vedené v LV č. 381, 387, 396, 397, 532, 451, 613, 614, 616, 766, 767 a 806. Navrhovateľ sa odvoláva na ust. § 474 Občianskeho zákonníka a musel by preukázať, že žil s M. K. po dobu jedného roku pred jej smrťou v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ sa odvoláva na ust. § 485 Občianskeho zákonníka o ochrane oprávneného dediča. Nárok na vydanie dedičstva je už premlčaný, pretože sa premlčuje v 3 ročnej lehote ( § 101 OZ). V čase smrti M. K. , dňa X.X.XXXX neplatil ešte ods.2 § 475 Občianskeho zákonníka, ktorý by umožňoval dediť deťom súrodencov poručiteľa. Z toho vyplýva, že v čase jej smrti navrhovateľ nepatril do okruhu zákonných dedičov po neb. M. K.. M. K. po smrti nezanechala dedičov a preto dedičstvo pripadlo S. R. ako odúmrť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zástupcu odporcu a oboznámil písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 21.2.2008, výpis vlastníkov obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. S. N. V., osvedčenie o dedičstve D 1471/96 po neb. M. K., rozhodnutie o dedičstve po neb. A. J. D 1796/70, zápisnicu o predbežnom vyšetrení zo Š. N. v T. D 308/82, úmrtný list M. K. a rodný list navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav veci:
M. K. zomrela dňa X.X.XXXX,. ako slobodná, bezdetná, bez zanechania závetu. Nezanechala žiadnych zákonných dedičov, lebo v čase jej smrti jej rodičia už nežili a nežil ani jeden z jej súrodencov: A. J., E. K., L. K. a G. K..
Osvedčením o dedičstve D 1471/96-24 zo dňa 14.1.1997 notár J.. D. M. potvrdil nadobudnutie dedičstva po neb. M. K. pozostávajúceho z nehnuteľností v k.ú. S. N. V. uvedených pod záp.č. 6, m.p.č. 283, 289, 297, 326, 449 pod B25 v 4/54, záp.č. 64 mp.č. 481 pod B 193 v 2/600, záp.č. 89 mp.č. 294 pod B 26 v 4/135, záp.č. 95 mp.č.232 pod B 21 v 4/135, záp.č. 232 mp.č.360/a pod B 17 v 2/27 S. R. ak odúmrť, podľa § 462 O. zákonníka. M. K. v čase svojej smrti nezanechala žiadnych zákonných dedičov, preto jej majetok pripadol S. R., v správe odporcu. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.1.1997. Na predmetné nehnuteľnosti vzniesol nárok navrhovateľ, ktorý tvrdil, že je dedičom po M. K., lebo je synom jej zomrelej sestry G..
Ako vyplýva z výpisu registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. S. N. V. na pôvodnú KN parc.č. 232 bol založený LV č. 616, na parc.č. 283 LV č. 613, na KN parc.č. 289 LV č. 766, na parc.č. 294 LV č. 396, na parc.č. 297 LV č. 396, na parc.č. 297 LV č. 613 a 767 na parc.č. 326 LV č. 614 na parc.č. 306/a LV č. 397, na parc.č. 386 LV č. 451, na parc.č. 449 LV č. 806 a na parc.č. 481 LV č. 381,387 a 532 a parcely boli zároveň prečíslované.
Podľa § 474 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.3.1983 ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 475 Občianskeho zákonníka účinného do 31.3.1983 ak nededí manžel, ani žiadny z rodičov, dedia v tretej dedičskej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 485 ods.1 Občianskeho zákonníka ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
Podľa § 487 Občianskeho zákonníka ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu.
Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Právo môže byť vykonané po prvý raz, až keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Navrhovateľ si uplatnil svoje právo na vydanie dedičstva po neb. M. K. podľa ust. § 485 ods.1 Občianskeho zákonníka a ide o vzťah občiansko-právny. Preto súd postupoval v danom prípade podľa ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Lehota na uplatnenie vydania dedičstva plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa skončilo dedičské konanie, v danom prípade od 30.1.1997. Odvtedy začala oprávnenému dedičovi plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba na vydanie dedičstva podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 30.1.2000. Žaloba bola podaná na súde až 7.3.2002, po uplynutí premlčacej doby a odporca sa dovolal premlčania. Súd premlčané právo nemohol navrhovateľovi priznať.
Treba uviesť aj to, že navrhovateľ by nebol v predmetnom konaní úspešný ani za predpokladu, ak by odporca nenamietol premlčanie. Navrhovateľ nie je oprávneným dedičom po poručiteľke M. K.. V čase smrti M. K. ( zomrela dňa X.X.XXXX). platil § 474 a 475 zák.č. 40/1964 ( Občiansky zákonník) v znení nesk. predpisov, ktorý poznal v rámci dedenia zo zákona len 3 dedičské skupiny. Na základe práva platného v čase smrti poručiteľky Občiansky zákonník neumožňoval dediť synovcom poručiteľky. Navrhovateľ by prichádzal do úvahy ako dedič po neb. M. K. podľa cit. ustanovení len za predpokladu, ak by preukázal, že žil po dobu najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľky s poručiteľkou v spoločnej domácnosti a staral sa o spoločnú domácnosť. Toto však preukázať nemôže, lebo sám potvrdil, že s ňou nežil v spoločnej domácnosti. Vzhľadom k tomu, že M. K. v čase smrti nezanechala žiadnych dedičov, preto dedičstvo nadobudla S. R. ako odúmrť. Pokiaľ by navrhovateľ bol oprávneným dedičom a chcel sa úspešne domôcť vydania dedičstva, mal žalovať S. R. a nie S. P. F., nakoľko táto právnická osoba nenadobudla dedičstvo po poručiteľke, ona len spravuje majetok štátu. Za ďalšiu vadu žaloby súd považoval aj nesprávne označenie predmetných parciel. Ako vyplýva z dokladov preložených odporcom, predmetné nehnuteľnosti už nie sú evidované v pozemno - knižných vložkách ale na listoch vlastníctva a číselne sa nezhodujú s pozemkami označením v žalobe. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporu. Odporca, ktorý mal v konaní plný úspech si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd žiadne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).