Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_8C-12-1999.pdf
PDF · 95.37 KB
No categories available
8C/12/1999
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom vo veci navrhovateľa : H. M. S. B., P. N.. X, XXX XX. B., proti odporcom: 1/ R. H., bytom D. L. XXX,. 2/ J. H., bytom D. L. XXX,. zast. JUDr. M. H., advokátkou so sídlom V. XX, B., 3/ JUDr. D. P., bytom J. XX,. H., 4/ Ing. J. P., bytom J. XX,. H., obaja zast. JUDr. I. N., advokátom so sídlom J. X,. B., 5/ S., s.r.o., S. XXX/XX,. H., m.č. Š., 6/ H. G. I. s.r.o., K. XX. B., IČO : XX. XXX. XXX,. 7/ T. B., a.s., S. G. X,. B., IČO : XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. M. T. B., advokátkou so sídlom Š. XX,. B., 8/ J. I., s.r.o., R. N.. X,. B., IČO : XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. M. B., advokátom so sídlom Š. XX,. B., 9/ T.-P., spol. s r.o., S. XXX/XX,. H. - Š., IČO : XX. XXX. XXX,. 10/ T. P., a.s., S. G. X,. B., IČO : XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. M. T. B., advokátkou so sídlom Š. XX,. B., 11/ B., s.r.o., so sídlom S. G. X,. B., IČO : XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. M. T. B., advokátkou so sídlom Š. XX,. B. o určenie vlastníckeho práva, určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie neplatnosti notárskej zápisnice takto
rozhodol:
Súd určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov v katastrálnom území K. V. parc. č. XXXX/ XX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 468m2, parc. č. 2999/32 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 174m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 2604 vedených Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, parc. č. 2999/47 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 vytvoreného geometrickým plánom č. 61/2006 vyhotoveným GKK - geodetickou službou, s.r.o. overeným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 30.10.2006 pod č. 754/06 zapísaného na liste vlastníctva č. 4162 vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a pozemku parc. č. 2999/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155m2 vytvoreného geometrickým plánom č. 61/2006 vyhotoveným GKK - geodetickou službou, s.r.o. overeným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 30.10.2006 pod č. 754/06 zapísaného na liste vlastníctva č. 3230 vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil neplatnosť notárskej zápisnice zo dňa 22.3.1995 a následných kúpnych zmlúv uzavretých medzi odporcami, ktorých predmetom bol prevod vlastníctva pozemkov parc. č. 2999/21, 2999/23, 2999/32 a 2999/33 a súčasne aj určenia, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
V návrhu a v ďalšom priebehu konania navrhovateľ vo svojich písomných podaniach a prednesoch na pojednávaniach poukázal na to, že navrhovateľ bol pôvodne vedený na LV č. 1 ako vlastník predmetných nehnuteľností pričom neskôr zistil, že tieto nehnuteľnosti boli na základe notárskej zápisnice č. NZ 115/95 zo dňa 22.3.1995 zapísané ako vlastníctvo odporcov 1/ a 2/ rade titulom vydržania. Navrhovateľ namietal, že odporcovia v 1/ a 2/ rade nemohli predmetné pozemky vydržať z dôvodu, že tu nebol
naplnený znak dobromyseľnosti, keďže tu neexistujú okolnosti na základe ktorých sa mohli odporcovia v 1/ a 2/ rade domnievať, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, v tom čase ešte pozemkov parc. č. 2999/21 a 2999/23. Poukázal tiež na to, že neprichádza do úvahy vydržanie pozemku, ktorý má reálneho vlastníka. V súvislosti s kúpnou zmluvou, od ktorej odvodzovali odporcovia v 1/ a 2/ rade ich dobromyseľnosť poukázal navrhovateľ tiež na to, že predmetom tejto kúpnej zmluvy neboli pozemky ale len záhradná chatka. Keďže odporcovia v 1/ a 2/ rade neboli vlastníkmi predmetných pozemkov, nemohli vlastníctvo tým previesť na ďalšie osoby, teda na odporcov v 2/ a 3/ rade, takýto prevod je neplatný a neplatné sú aj všetky ďalšie prevody, ku ktorým došlo až doposiaľ, keďže žiaden z prevádzajúcich odporcov nebol vlastníkom predmetných pozemkov, a teda nemohol svoje vlastníctvo platne previesť na iného. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto navrhovateľ žiadal, aby súd určil neplatnosť notárskej zápisnice zo dňa 22.3.1995, ako aj všetkých ďalších zmlúv o prevode vlastníctva a súčasne, aby určil, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných pozemkov. Vo vzťahu k otázke totožnosti pôvodných pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania navrhovateľ uviedol, že z pôvodných pozemkov parc. č. 20582/1, 20582/2 a 20582/15 boli v súvislosti so zápisom vlastníctva odporcov v 1/ a 2/rade geometrickým plánom č. 240-221-641-92 vytvorené, resp. odčlenené pozemky parc. č. 2999/21 a 2999/23. Po vypracovaní grafickej identifikácie pozemkov parc. č. 2999/21, 23, 32, 33 navrhovateľ zistil, že tieto pozemky vznikli odčlenením nielen z pôvodných pozemkov, ktoré neboli vo vlastníctve navrhovateľa v celosti, avšak len čiastočne. Preto si navrhovateľ nechal vypracovať geometrický plán č. 61/2006, Ing. M. Š., ktorým bola časť pozemkov parc. č. 2999/23 a 2999/33 odčlenená, a to tak, aby pozemky, ku ktorým navrhovateľ žiada určiť vlastníctvo boli totožné s pozemkami, ktoré mali vo vlastníctve pôvodne. Takto vznikli pozemky parc. č. 2999/47, 48, ktoré spolu s pozemkami parc. č. 2999/21, 32 tvoria predmet vlastníctva navrhovateľa a vo vzťahu ku ktorým žiadal navrhovateľ vlastníctvo určiť.
Na preukázanie svojich tvrdení žiadal navrhovateľ vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi: rozhodnutie NV Hl. mesta Bratislavy zo dňa 4.9.1968, výpis z LV č. 1 zo dňa 17.10.1995, notárska zápisnica JUDr. M. K. č. Nz 115/95 zo dňa 22.3.1995, geometrický plán č. 240-221-641-92, kúpna zmluva zo dňa 11.5.1998, výpis z LV č. 2604 zo dňa 9.12.1998, tiež zo dňa 20.8.1999, listinami týkajúcimi sa vydania stavebného povolenia na stavbu rodinných domov na predmetných pozemkoch z obdobia od 3.9.1998 do 2.11.1998, výpis z LV č. 2604 z 26.6.2001, ako aj zo 6.5.2002, ako aj z 9.12.2002, kúpnou zmluvou, uzavretou medzi E. H. a odporcovi v 1/ a 2/ rade, potvrdením o pridelení súpisného čísla na rodinný dom z 15.11.2003, ako aj čestným vyhlásením E. H. zo dňa 15.3.1991, grafická identifikácia na predmetné pozemky zo 4.6.2004, kompletný obsah zbierky listín týkajúcej sa predmetných pozemkov katastra nehnuteľností, vrátane kúpnych zmlúv a s tým súvisiacich listín.
Odporcovia v 1/ a 2/rade žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť, a to vzhľadom na skutočnosť, že nadobudli predmetné pozemky do vlastníctva vydržaním. Odporca v 1/rade uviedol, že kúpili od p. H. záhradný domček, aj s priľahlým pozemkom, „lebo to inak nejde“. Súčasne uviedol, že keď tam p. H. býval, bol tento pozemok v bytovom družstve a v roku 1991 bol na evidenčnom liste na parcelu 2999/1 zapísaný rektorát S. a nie M. H. M.. Oslovil preto rektorát S., tí však povedali, že tam nič nevlastnia. Priľahlý pozemok sa však vtedy nedal špecifikovať. Vzhľadom na všetky okolnosti počas ich užívania pozemku boli v tom presvedčení , že keď tam p. H. býval, musel byť podielnikom v tom bytovom družstve a podiel bol reprezentovaný tým užívaným pozemkom. Celý proces z ich strany považuje za správny, po celý čas sa k nehnuteľnostiam správali ako k ich majetku, nikdy nikým, ani zo strany magistrátu v užívaní neboli rušení.
Odporcovia v 3/ a 4/ rade v konaní namietali, že pred realizáciou kúpy predmetných pozemkov si vyžiadali stanovisko navrhovateľa, ako aj Okresného úradu Bratislava IV, ktorí sa písomne vyjadrili, že nemajú výhrady k realizácii kúpy a že na pozemkoch bude možné postaviť dva rodinné domy. Navrhovateľ mal teda možnosť riešil vec už vtedy a tiež počas stavebného konania. Poukázali na to, že tu neexistuje žiaden dôvod na určenie neplatnosti napadnutej notárskej zápisnice, ako aj na to, že boli splnené všetky predpoklady pre vydržanie predmetných nehnuteľností. Napokon namietali, že aj v prípade úspechu navrhovateľa sa pre existenciu stavieb na predmetných pozemkoch v jeho právnom postavení v zásade nič nezmení, nakoľko ak by aj chcel pozemky riadne užívať, bude musieť podať ďalšiu žalobu. Preto tu nie je prípustná žaloba o určenie, táto vec sa dala vyriešiť žalobou na plnenie proti odporcom v 1/ a 2/ rade a určením navrhovateľa ako vlastníka predmetných pozemkov sa umelo rozmnoží počet súdnych sporov medzi účastníkmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Odporcovia v 7/,10/, 11/ rade taktiež žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť, pričom rovnako ako odporcovia v 1/ až 4/rade navrhli v konaní vypočuť svedkov E. H. a notára JUDr. M. K..
Zvyšní odporcovia sa v priebehu konania k návrhu nevyjadrili.
Súd v konaní vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko skutkový stav ustálený vykonanými dôkazmi poskytol súdu dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie v prejednávanej veci a vykonaním ďalších dôkazov nemohli byť zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli znamenať pre navrhovateľov priaznivejší výsledok konania a iné rozhodnutie súdu vo veci samej.
Notára JUDr. M. K. súd nevypočul z toho dôvodu, že z jeho výpovede nemohli vyplynúť žiadne skutočnosti, ktoré by mali význam pre rozhodnutie súdu. Ak by aj notár bol zbavený mlčanlivosti, mohol vypovedať len o priebehu spísania zápisnice, čo je však pre účely posúdenia, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydržanie, bez významu.
Rovnako ani z výpovede svedka E. H., ktorý predal odporcom v 1/ a 2/ rade záhradný domček nemohli vyplynúť žiadne skutočnosti, spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu, priaznivejšie pre ktoréhokoľvek z účastníkov. Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu bola len stavba a nie aj pozemky a na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani prípadný úmysel alebo zámer previesť na odporcov aj pozemky. Napokon, v predmetnej veci nemalo dôjsť k vydržaniu pozemkov p. H., ale odporcami v 1/ a 2/ rade.
Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu :
Navrhovateľ bol vlastníkom pôvodných pozemkov parc. č. 20582/1, 20582/2 a časti pozemku 20582/15, v k.ú. K. V.. Navrhovateľ to v konaní preukázal najmä pôvodným výpisom z LV č. 1 v spojení s grafickou identifikáciou predmetných pozemkov a geometrickým plánom. Z týchto listín nesporne vyplynulo, že predmetné pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa domáha ochrany vlastníctva, sú totožné s pozemkami, ktorých vlastníkom bol pôvodne.
Z kúpnej zmluvy uzavretou medzi E. H. a odporcovi v 1/ a 2/ rade je zrejmé, že predávajúci E. H. predal odporcom v 1/ a 2/ rade ako kupujúcim rodinný dom na predmetných pozemkoch, pričom predmetom prevodu vlastníctva podľa tejto kúpnej zmluvy neboli pozemky, na ktorých bola táto stavba postavená.
Na základe notárskej zápisnice o vydržaní Nz 115/95 zo dňa 22.3.1995 spísanej notárom JUDr. M. K. boli odporcovia v 1/ a 2/ rade napísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci pozemku parc. č. 2999/21 a 2999/23. Tento pozemok bol v ďalšom období odporcami rozčlenený na pozemky parc. č. 2999/21,23,32,33, pričom na týchto pozemkoch boli postavené dve stavby rodinných domov. Tieto pozemky boli na základe kúpnych zmlúv postupne prevedené na odporcov, a to spolu so stavbami, ktoré boli na nich postavené, avšak aj bez nich, pričom k niektorým prevodom vlastníctva došlo v priebehu tohto konania.
V vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že každý z odporcov bol v katastri nehnuteľností aspoň na určitý čas zapísaný ako vlastník aspoň niektorého z predmetných pozemkov. Hoci z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, ktorý z odporcov, vo vzťahu ku ktorému pozemku a v akom období bol zapísaný ako vlastník, je nadbytočné a neúčelné podrobne tieto zistenia v odôvodnení popisovať, keďže pre účely posúdenia otázky pasívnej vecnej legitimácie postačuje už aj skutkový stav ako bol popísaný vyššie.
Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, cit. : „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú“.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka : „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka : „Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.“.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka : „Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca“.
V konaní o určenie podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku súd rozhoduje o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
S poukazom na citované ustanovenie § 80 O.s.p. je základným predpokladom úspešnosti návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu existencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu pritom zaťažuje výhradne navrhovateľa.
Navrhovateľ sa v tomto konaní v prvej časti petitu návrhu domáhal určenia, že notárska zápisnica a ďalšie právne úkony, ktorými bolo prevádzané vlastníctvo na ďalších nadobúdateľov. Určovacia žaloba má opodstatnenie len vtedy, ak sa rozhodnutím súdu, ktorým takejto žalobe vyhovie, vytvorí pevný právny základ pre účastníkov daného právneho vzťahu (prípadne aj pre inú osobu) a ak by takýto výsledok konania mal priaznivý dopad na ich právne postavenie. V danej veci by však samotné určenie neplatnosti predmetných právnych úkonov nemohlo vytvoriť pevný právny základ vo vzťahoch medzi účastníkmi. To bolo možné dosiahnuť len žalobou o určenie vlastníctva, čoho si bol zrejme vedomý aj navrhovateľ, keď sa domáhal aj takéhoto určenia. Otázka platnosti daných právnych úkonov je tu len predbežnou otázkou, ktorú si musel súd vyriešiť pred rozhodnutím o otázke vlastníctva. Za takéhoto stavu preto súdu nezostalo iné, než návrhu v časti o určenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
Čo sa týka návrhu v časti o určenie vlastníctva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam, tu bol v konaní riadne preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže navrhovateľ, ktorý tvrdil, že je vlastníkom, nie je v katastri nehnuteľnosti ako vlastník aj zapísaný a odporcovia existenciu jeho vlastníctva spochybňujú, pričom zmenu v katastri nehnuteľností nie je možné dosiahnuť inak.
V nadväznosti na obranu odporcov v 3/ a 4/ rade, ktorý namietali, že, ak by súd návrhu vyhovel, nedôjde k nastoleniu právnej istoty medzi účastníkmi, ale iba k ďalšiemu rozmnoženiu sporov a preto tu nie je daný naliehavý právny záujem, možno konštatovať, že súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V predmetnej veci síce nie je vylúčené, že dôjde k vzniku ďalších sporov medzi účastníkmi, avšak už nie o otázke vlastníctva predmetných pozemkov. Spory môžu vzniknúť len o otázkach vysporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkmi stavieb, prípadne iné spory súvisiace s opätovným zápisom navrhovateľa ako vlastníka v katastri nehnuteľností.
Pre úplnosť sa žiada poukázať tiež na to, že odporcovia mohli byť pri uzatváraní napadnutých zmlúv v dobrej viere, že predmetné pozemky kupujú od vlastníka, táto okolnosť však nemá v danej veci rozhodujúci význam. Dostávajú sa tu do kolízie záujem na rešpektovaní ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv odporcov s vlastníckym právom navrhovateľa. Vzhľadom na okolnosť, že k „obnoveniu“ pôvodného vlastníckeho práva, presnejšie zápisu jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností, tu nedochádza v dôsledku ďalšieho právneho úkonu navrhovateľa (napr. odstúpenia od zmluvy, ktorou by navrhovateľ previedol vlastníctvo na prvého nadobúdateľa), ale v dôsledku nenadobudnutia vlastníctva od počiatku, záujem na ochrane vlastníctva navrhovateľa tu prevažuje a je nevyhnutné poskytnúť ochranu vlastníckemu právu navrhovateľa, chráneného Dohovorom, Ústavou Slovenskej republiky a tiež Občianskym zákonníkom.
Čo sa týka vecnej stránky sporu, rozhodujúcou bolo posúdenie otázky nadobudnutia predmetných pozemkov odporcami v 1/ a 2/ rade titulom vydržania. Vo vzťahu k tejto otázke súd, vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním, dospel k záveru, že odporcovia sa na základe vydržania, avšak ani iného právneho titulu, nestali vlastníkmi (bezpodielovými spoluvlastníkmi) týchto nehnuteľností.
Pre vydržanie Občiansky zákonník počas celej doby užívania nehnuteľností odporcami v 1/ a 2/ rade, avšak aj počas predchádzajúcej doby, vo svojich ustanoveniach § 134 vyžadoval, aby držitelia boli so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patria. Judikatúra všeobecných súdov týkajúca sa tejto otázky je pomerne obsiahla, pričom nepochybne panuje zhoda v tom, že držiteľ musí svoje presvedčenie opierať o konkrétne skutočnosti, právny dôvod, na základe ktorého môže byť dôvodne v presvedčení, že nehnuteľnosti mu skutočne patria. Pokiaľ takýto dôvod neexistuje, nemožno tu hovoriť o kvalifikovanej oprávnenej držbe podľa § 134 Občianskeho zákonníka, vedúcej napokon k vydržaniu vlastníctva.
Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že hoci to odporcovia v 1/ a 2/ rade tvrdili a zahrnuli to aj do vyhlásenia o vydržaní spísaného v notárskej zápisnici, neboli a nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im predmetné pozemky patria. Ako totiž výslovne vyplýva z kúpnej zmluvy uzavretej s p. E. H., na základe ktorej sa odporcovia v 1/ a 2/ rade stali vlastníkmi záhradnej chatky, predmetom prevodu neboli pozemky, na ktorých bola chatka postavená. Aj samotný odporca v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že predmetné pozemky reprezentovali akúsi účasť ich právneho predchodcu v podielnickom družstve v podobe jeho užívacieho práva k týmto pozemkom. Odporcovia v 1/ a 2/ rade ani ich právny predchodca preto nemali k dispozícii žiadny rozumný dôvod (žiadne skutočnosti), aby sa mohli oprávnene domnievať, že od ich právneho predchodcu E. H. nadobudli aj pozemky a nie iba záhradnú chatku, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, prípadne, že ich právny predchodca predmetné pozemky užíval ako svoje vlastné v domnení, že sú jeho vlastníctvom. Naviac,, ako to vyplynulo aj z vyjadrenia odporcu v 1/ rade, mali vedomosť o tom, že predmetné pozemky sú evidované v katastri nehnuteľností, dokonca sa aj obrátili na subjekt (rektorát S.), o ktorom sa domnievali, že je v katastri zapísaný ako ich vlastník.
Možno preto uzavrieť, že odporcovia v 1/ a 2/ rade sa nikdy titulom vydržania, avšak ani na základe iného právneho dôvodu, nestali vlastníkmi (resp. bezpodielovými spoluvlastníkmi) predmetných pozemkov.
Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, len vlastník veci je v medziach zákona oprávnený nakladať s vecou, pričom súčasťou práva nakladať s vecou je aj právo previesť vlastnícke právo k danej veci na iného. Ak prevedie vlastníctvo veci ten, kto nemá právo toto vlastníctvo previesť, ide s poukazom na ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 39 a § 123 Občianskeho zákonníka o neplatný právny úkon.
Keďže sa odporcovia v 1/ a 2/ rade nikdy nestali vlastníkmi predmetných pozemkov, nemohli vlastníctvo k týmto pozemkom platne previesť na odporcov v 2/ a 3/ rade. Kúpna zmluva zo dňa 11.5.1998 a následne z rovnakého dôvodu aj všetky ďalšie zmluvy prevode vlastníctva sú preto neplatnými právnymi úkonmi, pričom ide o neplatnosť absolútnu.
Keďže sú teda neplatné všetky právne úkony, na základe ktorých boli odporcovia zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci predmetných nehnuteľností a navrhovateľ v konaní riadne preukázal, že sa je stále vlastníkom týchto nehnuteľností, súd návrhu v tejto časti vyhovel a určil, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností tak, ako sú špecifikované vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Na strane odporcov existovalo v konaní samostatné spoločenstvo a preto bolo potrebné aj otázku úspešnosti v konaní pre účely rozhodnutia o trovách konania posudzovať vo vzťahu ku každému z nich samostatne, presnejšie vo vzťahu k odporcom v 1/ a 2/ rade a 3/ a 4/ rade spoločne a vo vzťahu k zvyšným odporcom samostatne. Pri takomto posúdení bol potom navrhovateľ v časti o určenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov voči každému z odporcov neúspešný a v časti o určenie vlastníctva úspešný. Takýto výsledok konania potom predstavuje prakticky totožný úspech i neúspech každého z účastníkov tohto konania. Preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 OSP)