Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-107-1993.pdf
PDF · 126.32 KB
No categories available
10C/107/1993
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci navrhovateľov: 1. E. Š. T., bytom R. R., USA, zastúpená J.. V. K., advokátom so sídlom v B., N. M. B. X,. 2. T. Š., bytom v B., H. X,. zastúpený J.. J. H., advokátom, so sídlom v B., R. X,. proti odporcom: 1. M. S., M. N. X,. B., 2. O. Ú. v B., S. X,. B., 3. Š. Š., narodený XX.XX.XXXX,. bytom v B., Š. XX,. 4. E. G., narodená XX.X.XXXX,. bytom v B., V. XX,. 5. J. Š., narodený XX.XX.XXXX,. bytom K., P. S. XXX,. ČR, 6. J. Š., narodený XX.XX.XXXX,. bytom v P. B., R. XX,. 7. M. Š., narodený X.X.XXXX,. bytom P. XXX,. P. B., 8. P. Š., narodený XX.XX.XXXX,. bytom v B., C. XX,. 9. O. B., narodená XX.X.XXXX,. bytom S. XXX,. 10. E. Ď., narodená XX.X.XXXX,. bytom v P., X.. M. XXX,. 11. P. R., narodená XX.X.XXXX, bytom v B., N. X,. 12. Ľ. B., narodená XX.X.XXXX,. bytom v B., K. X,. 13. D. Š., narodený XX.X.XXXX,. bytom v S., F. XXX,. 14. T. Š., narodená XX.XX.XXXX, bytom v S., B. XX,. 15. Z. N., narodená X.X.XXXX,. bytom v S., F. K. XX,. 16. J. Š., narodený XX.XX.XXXX,. bytom v S., B. XX,. 17. T. V., narodená XX.XX.XXXX,. bytom v G., N. X, 18. P. Š., narodený XX.XX.XXXX, bytom v S., B. XX, 19. H. Š., narodená X.X.XXXX, bytom v S., B. XXXX, 20. L. N., narodený XX.X.XXXX, bytom v S., B. XX, 21. I.. V. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom v G., N. X, odporcovia 3. - 21. zastúpení J.. P. K., advokátom, so sídlom v B., V. XX, 22. I.. H. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom v S., H. X, zastúpená J.. M. K., advokátom so sídlom v B., K. XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a o predbežné opatrenie takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Právna predchodkyňa navrhovateľov E. S., rod. P. a A. P. ako navrhovateľka v 2. rade sa návrhom podaným 31.12.1992 na bývalom Okresnom súde Bratislava-vidiek domáhali najskôr voči M. Ú. S. vydania nehnuteľnosti na 2/3 domu a ostatného majetku vo vl. 2028 k.ú. S.. Písomným podaním zo dňa 27.03.1995 rozšírili návrh voči ďalším odporcom, návrh upresnili v tom smere, že súd určuje, že pozemno-knižný nápis na 14/18 vo vl. č. 2028 k.ú. S. zo dňa 11.11.1958, č.d. 782/58 je neplatný. V ďalšom žiadali, aby súd určil, že 14/18 nehnuteľností zapísaných vo vl. 2028 k.ú. S. patrí do dedičstva po neb. A. P., rod. L. , zomr. X.XX.XXXX.. Následne na pojednávaní dňa 16. mája 1995 navrhovateľky upresnili označenie odporcu v 1. rade a to M. S. a upresnili návrh tak, aby súd určil, že 14/18 nehnuteľnosti, zapísanej vo vl. 2028, vedenej na LV č. 2384 k.ú. S., ako parc. č. 1257 zast. plocha, dom súp. č. XXX. o výmere 668 m2, parc. č. 1256 záhrada o výmere 693 m2 a parc. č. 1258 záhrada o výmere 223 m2 patria do dedičstva po neb. A. P., rod. L., zomr. X.XX.XXXX,. naposledy bytom v S..
Navrhovateľky počas konania niekoľkokrát upresňovali okruh žalovaných. Súd následne uzneseniami o zastavení konania zo dňa 12.04.1996 a 14.11.1976 voči niektorým odporcom konanie zastavil.
Pôvodné navrhovateľky v 1. a 2. rade svoj návrh odôvodnili, že sú dedičkami a dcérami A. P., rod. L., zomr. X.XX.XXXX,. ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností po svojom nebohom manželovi v podiele 14/18 a vo zvyšku nadobudol vlastníctvo štát titulom konfiškátu o vysídlených Maďaroch - H. Š., mal. R. P. a mal. T. P.. Podiel po týchto vysídlencoch bol ako konfiškát pridelený výmerom o prídele do vlastníctva právnym predchodcom odporcov. Dňa 18.8.1958 A. P., rod. L. podpísala úradný záznam na Finančnom odbore KNV v Bratislave o výmene spoluvlastníckych podielov, ktorá sa však nikdy neuskutočnila a následne podiel 14/18 bol ďalšou prídelovou listinou pridelený do vlastníctva právnym predchodcom odporcov. Úradný záznam považuje za neplatný právny úkon, ktorým nemohlo prejsť vlastníctvo na štát a následne tento ho potom nemohol prideliť do vlastníctva inému. Odporcovia, okrem žalovaného v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili, uviedli, že štát mohol previesť podiel na prídelcov, sám bol v čase prídelu vlastníkom a v ďalšom taktiež uviedli z opatrnosti, že vlastníctvo nadobudli vydržaním, lebo ich dlhodobo majú v oprávnenej držbe a ako vlastníci sú dobromyseľní a v držbe neboli nikým rušení, až do podania návrhu na súd. K okolnostiam, týkajúcich sa vzniku vlastníctva sa samotní odporcovia, okrem odporcu v 1. a 2. rade, vyjadriť podrobne nevedeli, keďže sa jednalo o okolnosti, kedy boli maloletí a vlastníctvo nadobúdali ich starí rodičia.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.11.1996, kedy návrhu vyhovel. Voči tomuto bolo podané odvolanie, v ktorom odvolatelia namietali, že došlo k nadobudnutiu vlastníctva v súlade s platným právnym poriadkom a naviac došlo k nadobudnutiu vlastníctva na základe vydržania.
Uznesením č.k. 19Co 408/98-150 zo dňa 29.10.1999 Krajský súd v Bratislave rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že o zmene návrhu prvostupňový súd nerozhodol, neustálil predmet sporu, okruh účastníkov.
Prvostupňový súd dôsledne sa riadiac právnym názorom odvolacieho súdu odstránil vady v časti označenia účastníkov konania, naviac pôvodné navrhovateľky v 1. a 2. rade počas konania zomreli a na základe singulárnej sukcesie potom konal s dedičmi, teraz označenými ako navrhovatelia v 1. a 2. rade. Pôvodná navrhovateľka v 2. rade A. P., zomr. X.X.XXXX. a na základe Osvedčenia o dedičstve 21D 663/98-85, Dnot 157/98 sa jedinou dedičkou stala navrhovateľka v 1. rade. Navrhovateľka v 1. rade zomrela XX.XX.XXXX a na základe Osvedčenia o dedičstve 21D 1307/01, Dnot 24/02 zo dňa 12.06.2002 sa dedičmi stali navrhovatelia v 1. a 2. rade.
Následne počas konania na pojednávaní 23.11.2000 pôvodná navrhovateľka E. S. zobrala návrh späť proti bývalému O. Ú. B.V. v zmysle doplneného návrhu zo dňa 5. júna 2000 (č.l. 172) a voči nemu žiadala konanie zastaviť, o čom súd rozhodne samostatným uznesením.
Na pojednávaní 25. mája 2004 súd uznesením (č.l. 475) pripustil zmenu návrhu v zmysle uznesenia Krajského súdu tak, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané v PK vl. 2028, vedené na Katastrálnom úrade v Bratislave, S. K. S., na LV č. 2384 parc. č. 1257 zast. plocha a nádvoria s domom súp. č. XXX o výmere 668 m2 a parc. č. 1256 záhrada o výmere 693 m2 a parc. č. 1258 záhrada o výmere 223 m2 v podiele 14/18 a v PK vl. 3703 parc. č. 737/2 - záhrada o výmere 818 m2 v spoluvlastníckom podiele 14/18 v k.ú. S. patria do dedičstva po neb. A. P., L., zomr. X.XX.XXXX.
Počas konania taktiež navrhovatelia na pojednávaní dňa 14.09.2004 zobrali návrh v časti späť, a to v časti určenia vlastníctva k parc. č. 737/2 v PK vl. 3703 s odôvodnením, že táto bola rozparcelovaná a je vo vlastníctve iných subjektov, o čom súd rozhodol uznesením dňa 16.03.2007 (č.l. 429). Navrhovatelia tiež žiadali pribrať do konania I.. H. S., rod. R. z dôvodu, že kúpnymi zmluvami sa stala výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, o čom súd rozhodol uznesením V2 10C 107/93-300 dňa 9.12.2004.
V neposlednom rade súd uznesením V2 10C 107/1993-475 zo dňa 15.08.2007 rozhodol o pripustení zmeny návrhu na základe písomného podania zo dňa 4.6.2007, v ktorom navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2384 vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, S. K. S. pre k. ú. S. v súčasnosti ako parc. č. 12546 záhrada o výmere 693 m2 a parc. č. 1257/1 zast. plochy a nádvoria
o výmere 562 m2 a parc. č. 1257/2 zast. plochy a nádvoria o výmere 329 m2 (predtým označované ako parc. č. 1257 zast. plochy a nádvoria výmere 668 m2 a parc. č. 1258 záhrady o výmere 223 m2 v podiele 14/18 patria do dedičstva po neb. A. P., rod. L., zomr. dňa X.XX.XXXX).
Prvostupňový súd tak dôsledne sa riadiac právnym názorom odvolacieho súdu odstránil vady návrhu pri zohľadnení zmien v označení pasívne legitimovaných účastníkov konania, v dôsledku prevodov vlastníctva vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a písomných vyjadrení účastníkov konania a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s priloženými listinnými dôkazmi, a to s obsahom PK vložiek 2028, 1098, Identifikáciami parciel, dedičskými rozhodnutiami po Š. J. D 186/56, po Ľ. P. D 710/51, listom J.. L. zo dňa 21.2.1974, dedičským rozhodnutím D 5038/93 po A. P., rod. L., zomr. X.XX.XXXX. a predchádzajúcim dedičským rozhodnutím po tejto nebohej D 12/76, uznesením Ľudového súdu v Senci č.d. 204/54 a č.d 782/58 , oboznámil sa obsahom úradného záznamu, spísanom 18. augusta 1958 s A. P., rod. L., Darovacou zmluvou zo dňa 26.2.1948 (č.d. 405/47), výmerom o prídele do vlastníctva č.d. 782/58 a č.d. 204/54, dedičským rozhodnutím po R. P., č.d. 9/1948, výpismi z PK vložiek, identifikáciami parciel, snímkami z Katastrálnej mapy, Hospodárskou zmluvou zo dňa 1.1.1989, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom LV č. 2384 zo 4.1.2003, Identifikáciou parciel (č.l. 204), LV č. 2384 z 2.9.2004 (č.l. 290), obsahom kúpnych zmlúv V 42104 zo dňa 20.2.2004 a kúpnou zmluvou V502/2004 zo 27.2.2004 a ostatným na vec sa vzťahujúcim písomným materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Nebohá A. P., rod. L. , zomr. X.XX.XXXX bola podielovou spoluvlastníčkou 14/18 sporných nehnuteľností a podiel 4/18 týchto nehnuteľností bol pridelený do vlastníctva presídlencom z Maďarska - Š. J. a Z. J. ako konfiškát po vysídlených Maďaroch H. Š., mal. R. P. a mal. T. P. výmerom o prídele do vlastníctva, vydaného KNV v Bratislave , oddelením VII/7 v Galante č. 41/15-419-k/50 zo dňa 16.11.1950.
Nebohá A. P., rod. L. získala predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva v dedičskom konaní po svojom nebohom manželovi Ľ. P. uznesením Okresného súdu v Galante č.k. D 710/51 zo dňa 19.2.1952, pričom jej manžel 2/18 získal v dedičskom konaní po svojom otcovi R. P. ( D 9/48 zo dňa 30.8.1949) a 12/18 od svojej matky R. P. Darovacou zmluvou zo dňa 26.2.1947 pod č.d. 405/47.
Právni predchodcovia odporcov v 3. - 21. rade sa stali spoluvlastníkmi 4/18 týchto nehnuteľností, na základe už vyššie spomenutého výmeru 41/15-419-k/1950 zo dňa 16.11.1950, ktorým Ľudový súd v Senci povolil pozemnoknižný zápis iba tohto podielu, napriek tomu, že sa domáhali aj podielu 2/3 po právnej predchodkyni navrhovateľov.
Dňa 5.8.1958 bola neb. A. P., rod. L., zomr. X.XX.XXXX predvolaná na Finančný odbor KNV v Bratislave za účelom usporiadania 14/18 nehnuteľností PK vl. č. 2028, kde s ňou bol spísaný úradný záznam, podľa ktorého sa mala uskutočniť výmena jej spoluvlastníckeho podielu 14/18 predmetných nehnuteľností za 1/3 nehnuteľností vo vlastníctve štátu v PK vl. 1098, teda nehnuteľnosti, v ktorej bývala. Tento úradný záznam nebohá podpísala aj s dcérou E., pôvodne navrhovateľkou v 1. rade.
Výmena sa však nikdy nerealizovala, ale podľa názoru navrhovateľov úradný záznam zo dňa 18.8.1958 Krajský národný výbor, Finančný odbor v Bratislave tento označil ako darovanie podielu 14/18 Československému štátu a následne bol tento podiel ďalšou prídelovou listinou vydanou Osídlovacím úradom v Bratislave, Krajským národným výborom, Oddelenie VII/7 zo dňa 18. augusta 1958 (č.d. 782/58) pridelený do vlastníctva Š. J. s manželkou Z. J..
Navrhovatelia uviedli, že úradný záznam zo dňa 18.8.1958 nie je platný, keďže A. P., rod. L., nikdy svoj podiel štátu nedarovala, žiadnu darovaciu zmluvu nepodpísala a takáto neexistuje. Naviac poukázali na skutočnosť, že žiadosť podaná na Ľudový súd dňa 14.10.1958 o zápis vlastníckeho práva k tomuto podielu podaná len P. Š., a nie Z. J. a prídelcom Š. J., pretože dňa XX.X.XXXX zomrel.
Uznesením Ľudového súdu v Senci zo dňa 29.11.1958 bol zápis do Pozemkovej knihy povolený podľa návrhu k podielu 14/18 a fakticky zápis vlastníctva bol v Pozemkovej knihe vykonaný už 11.11.1958. Týmto uznesením súd odňal vlastnícke právo R. P., ktorá nebola vlastníčkou sporných nehnuteľností, avšak neodníma vlastnícke právo A. P., rod. L., ktorá ich nadobudla už na základe vyššie uvedeného dedením po svojom nebohom manželovi Ľ. P. a svojej matke R. P.. Navrhovatelia považujú takýto zápis za absolútne neplatný právny úkon, a preto tieto nehnuteľnosti štát nielenže nemohol prideliť tretím osobám, keďže nebol ich vlastníkom, a teda právni predchodcovia na základe vyššie uvedených skutočností nemohli dobromyseľne nadobudnúť vlastníctvo. Zápis do pozemnoknižnej vložky bol vykonaný bez vedomia vlastníčky, ktorá sa domáhala nápravy, ako vyplýva z listu J.. L. zo dňa 21.12.1974 adresovaným Finančnému odboru ONV Bratislava-vidiek.
Navrhovatelia vo svojich písomných vyjadreniach z 5.2.2007 a 31.5.2007 namietali absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k darovaniu nehnuteľností Československému štátu a následne k jeho zaradeniu medzi konfiškáty. Namietali tiež, že odporcovia v 3. - 21. rade nemohli nadobudnúť vlastníctvo ani vydržaním, nakoľko neboli v dobrej viere, pretože prídelová listina neobsahovala podstatnú náležitosť akou bola cena prevádzanej nehnuteľností, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že prídelová listina neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky a inými hodnovernými listinami nemožno tento nedostatok konvalidovať. Držba nehnuteľností, ktorá sa opiera o takéto rozhodnutie štátu nemôže viesť k vydržaniu. Súčasne namietali, že nebola splnená ani podmienka nepretržitej držby 10 rokov, čomu nasvedčuje skutočnosť, že dom a nehnuteľnosti úplne schátrali do tej miery, že boli vydané rozhodnutie o odstránení stavby a od r. 1989 už boli nehnuteľnosti trvale neužívané.
Odporca v 1. rade už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4. mája 1993 (č.l. 11) namieta pasívnu legitimáciu, nakoľko vlastníctvo nadobudol v r. 1998 v podiele 3/176 zákonným spôsobom po emigrantke Z. Š. a navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia si mali uplatniť svoj nárok reštitučným spôsobom.
Odporcovia v 3. 21. rade s návrhom nesúhlasili, uviedli, že dedičskou postupnosťou nadobudli vlastníctvo sporným nehnuteľnostiam. Ich právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo na základe prídelu, a to č. 41/15-419-k/1950 zo dňa 16.11.1950 v podiele 4/18 a na základe výmeru o prídele do vlastníctva č. 41/15-419-k/1950 zo dňa 18. augusta 1958. Pôvodnými prídelcami bol Š. J. a jeho manželka Z. J. rod.K.. Š. J. zomrel XX.X.XXXX a jeho majetok zdedila jeho manželka Z. a aj jeho vnučka, v tom čase žalovaná Z. Ď.. Z. J. neskôr uzavrela druhé manželstvo s P. Š., ktorý ju prežil. Odporcovia v 3. a 21. rade tak ako dedičia nadobudli vlastníctvo dedením po pôvodných prídelcoch Š. J. a Z. J. neskôr Š. a P. Š..
Ich právny predchodcovia nadobudli vlastníctvo od štátu a preto namietali nedostatok pasívnej legitimácie v tomto konaní. Ak došlo k odňatiu vlastníctva zo strany štátu žaloba mala smerovať proti štátu. Odporcovia v 3. až 21. rade nadobudli tiež predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva vydržaním, keď nehnuteľnosti v podiele 14/18 užívali v dobrej viere že im patrí na základe prídelovej listiny ako aj zápisu vlastníctva v tom čase v pozemkovej knihe. V držbe od roku 1958 neboli nikým rušení až do podania návrhu na súd 31.12.1992 resp. do doručenia návrhu mesiaci apríl 1995 zo strany súdu. Odporcom v 3. - 21. rade, resp. ich právnym predchodcom neprináležalo skúmať, či údaje uvedené v správnom akte, ktorým bola prídelová listina, zodpovedali skutočnosti. Za túto listinu bol zodpovedný štát. Súčasne uviedol, že prejednávajúci súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, t.j. výmeru o prídele, skúma iba, či bol vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, či má predpísané náležitosti.
Odporkyňa v 22. rade vo svojom vyjadrení z 5.1.2007 s návrhom nesúhlasila, nakoľko nehnuteľnosti nadobudla od vlastníkov riadne do svojho výlučného vlastníctva na základe riadne uzatvorených kúpnych zmlúv, ktoré do dnešného dňa nikto nenapadol. Na základe uvedených kúpnych zmlúv jej vlastníctvo bolo zapísané do katastra nehnuteľností.
Súd zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný a je preto potrebné tento zamietnuť.
V zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žalobou na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi nedostatkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Navrhovatelia v predmetnom konaní preukázali naliehavý právny záujem, pretože odporcovia v čase rozhodovania súdu, resp. už iba odporkyňa v 22. rade je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník sporných nehnuteľností, a len tak vyhovujúce súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností.
V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
V zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktorú môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
V zmysle § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
V zmysle § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerané ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že nebohá A. P., rod. L., zomr. X.XX.XXXX nadobudla vlastníctvo v podiele 14/18 sporných nehnuteľností na základe dedičského konania po svojom manželovi Ľ. P. na základe odovzdávajúceho uznesenia Okresného súdu č.d. 710/51-8, čomu korešponduje aj zápis v PK vl. 2028 v k.ú. S. pod číslom zápisu 1011, ktorý tieto nadobudol sčasti dedením po svojom otcovi R. P. a na základe darovacej zmluvy zo dňa 26. februára 1947 od svojej matky R. P., A. P., rod. L..
Zostávajúce 4/18 predmetných nehnuteľností boli pridelené na základe Výmeru o prídele do vlastníctva Krajského národného výboru v Bratislave, oddelenie VII/7 v Galante, pod čís. 41/15-419-k/1950 zo dňa 16.11.1950 pridelené Š. J. a manželke Z., rodenej K., ako presídlencom z Maďarska, podľa dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom obce P., a to po presídlencoch R. P., mal. H. Š. a mal. T. P.. Z obsahu tejto listiny, ktorá bola súdu predložená k nahliadnutiu, súd zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti a okrem iného poznámku, že tieto nehnuteľnosti boli právoplatne konfiškované. Táto prídelová listina bola zapísaná do Pozemkovej knihy PK vl. 2028 pod číslom zápisu 13 dňa 26. apríla 1954 na základe uznesenia Ľudového súdu č.d. 204.
Súd mal taktiež preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľov neb. A. P., rod. L., spolu so svojou dcérou E. S. skutočne podpísala dňa 18.8.1958 úradný záznam, opatrený pečiatkou Finančného odboru rady Krajského národného výboru v Bratislave, v ktorom sa konštatuje, že je vlastníčkou 14/18 pozemnoknižného zápisu vo vl. 2028 a žiada, aby boli tieto nehnuteľnosti vypustené - zamenené
dohodové podiely na nehnuteľnostiach zapísaných vo vl. 1098, v ktorých podľa prednesov právnych predchodcov navrhovateľov skutočne aj bývala.
Z obsahu Výmeru o prídele do vlastníctva, vydaného Osídlovacím úradom pre Slovensko v Bratislave, Krajský národný výbor, Oddelenie VII/7 v Galante pod čís. 41/15-419-k/1950 súd zistil, že dňa 18. augusta 1958 bol vykonaný zápis v tejto prídelovej listine, že nehnuteľnosti zapísané v PK č. 2028 ako parc. č. 737 a 738 sa doplňuje ako vlastník A. P., rod. L. v 14/18-tinách namiesto pôvodne vedenej R. P., podľa zápisu z 3. augusta 1953 tiež s uvedením, že tieto nehnuteľnosti sa stali vlastníkom Čsl. štátu na základe dohody medzi vlastníkom a finančným odborom rady KNV. Uvedená prídelová listina bola pod číslom zápisu 15 v PK vl. 2028 zapísaná do pozemkovej knihy na základe uznesenia Ľudového súdu v Senci č.d. 782/58 zo dňa 29.11.1958. Na základe toho podľa výpisu z pozemnoknižnej vložky 2028 mal súd preukázané, že Š. J. a Z. J. a následne jej druhý manžel P. Š. sa stali spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.
Odporca v 1. rade nadobudol do vlastníctva podiel 3/176-iny nehnuteľností na základe hospodárskej zmluvy o práve hospodárenia s národným majetkom uzatvorenej medzi odovzdávajúcou organizáciou ONV Bratislava-vidiek a preberajúcou organizáciou MsNV Senec zo dňa 1.1.1989 pod čís. Fin. 4/289/88, 11/88 PM po P. Š., ktorý sa od 12.8.1986 ilegálne zdržiaval v zahraničí a jeho majetok na základe dedičstva po Z. Š. pripadol Československému štátu v zmysle Vyhlášky č. 61/1986 Zb. ako aj § 453 písm. a/ Občianskeho zákonníka (pred Novelou).
Z obsahu listu advokáta J.. L. z 22.1.1974 súd zistil pravdivosť tvrdení navrhovateľov, že neb. A. P. sa domáhala úpravy vlastníckych zápisov v geodézii , ktorý však adresovala Finančnému odboru Okresného národného výboru Bratislava-vidiek, avšak nie odporcom v 3. - 21. rade.
Z obsahu PK vl. 2028 súd neskôr zistil, že vlastníctvo celej spornej nehnuteľnosti prechádzalo dedením a neskôr bolo predmetom dvoch kúpnych zmlúv, a to kúpnou zmluvou uzavretou medzi odporcami v 3- 21. rade zo dňa 20.2.2004, ktorej vklad bol povolený pod čís. V 421/2004 a ďalšej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim Mesto Senec zo dňa 27.2.2004, ktorej vklad bol povolený pod čís. V 502/2004. V súčasnosti je podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností na LV č. 2384 zapísaná odporkyňa v 22. rade.
Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa k tomu žiadne rozhodnutie štátneho orgánu, rozhodnutie súdu vydané na základe určovacieho návrhu má povahu deklaratórneho rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorým sa iba deklaruje existujúci právny vzťah.
Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia spoluvlastníctva pripúšťa sú vo všeobecnosti : 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania, pritom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Všetky podmienky vydržania aj z časového hľadiska s prihliadnutím na právnu úpravu počas trvania držby tvoria jednotný súbor, ktorý musí byť súčasne splnený ako celok.
V prejednávanej veci súd zistil a mal preukázané, že odporcovia v 3. - 21. rade spornú nehnuteľnosť užívali nepretržite a to najskôr sčasti na základe výmeru zo 16. októbra 1950 v podiele 4/18 a od 11.11.1958 taktiež na základe Výmeru zostávajúcich 14/18-tinách a to až do roku 1994, resp. 1995, kedy im zo strany súdu bol doručený návrh na určenie vlastníctva. Odporca v 1. rade nadobudol vlastníctvo v 3/176-tinách na základe hospodárskej zmluvy po emigrantovi P. Š., ktorý bol taktiež dedičom po prídelcoch. Tieto okolnosti svedčia o vedomosti odporcov v 1., 3. - 21. rade, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli ich právni predchodcovia v dobrej viere na základe výmerov o prídele do vlastníctva, vydaných štátom a ktorých vlastníctvo bolo zapísané na základe rozhodnutia súdov uznesením do pozemkovej knihy. Odporcovia objektívne nemohli mať pochybnosti o tom, že im vec skutočne patrí, nakoľko ich právni predchodcovia neboli nikdy nikým rušení v tejto držbe. Výmery o prídele do vlastníctva boli tak skutočnosťou, ktorá odôvodnene mohla v odporcoch vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej sa výmery týkali a naviac ich vlastníctvo bolo uznesením Ľudového súdu, ktorý povolil zápis do pozemkovej knihy, potvrdené.
Pre uvedené platí (§ 135 ods.2 O.s.p.), že mimo rámca správneho súdnictva nie je súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho rozhodnutia, vždy však skúma či ide o správny akt (či nejde o opak), či je správny akt vydaný v medziach v právomoci správneho orgánu a či je právoplatný a vykonateľný. Keďže výmer o vlastníctve, ktorým boli pridelené do vlastníctva podiel 14/18-in nehnuteľností právnym predchodcom odporcov spĺňa predpoklady, nie je dôvod na jeho spochybnenie a naviac tento bol schválený uznesením Ľudového súdu v Senci 25.11.1958. Do súdnej právomoci riešenia tejto otázky (hoci aj ako predbežnej) nepatrí, lebo to bolo v tom čase zverené výlučne do kompetencie príslušných administratívnych orgánov. Prídelové listiny boli a sú aj v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov prideleným nehnuteľnostiam a sú stále záznamu (zápisu) schopnými listinami.
Vlastnícke právo svedčiace odporcom v 3. - 21. rade musí tak zostať nedotknuté a na tomto závere nemôže nič meniť ani to, že súd v tomto konaní zistil absenciu niektorého predpokladu pre vznik vlastníckeho práva pre štát, či už neplatným právnym úkonom (darovacou zmluvou) alebo konfiškáciou, lebo toto zistenie už nemá právne účinky vo vzťahu k zmienenému vzniku vlastníctva na základe prídelovej listiny prídelcom a potom dedením ich právnym nástupcom. Ide o tzv. prekrytie pôvodného vlastníckeho práva v prípade stretu dvoch vlastníckych práv s vlastníctvom posledného nadobúdateľa pri zachovaní nároku pôvodného vlastníka voči štátu, ktorý ho získal legálnym spôsobom rozhodnutím príslušného štátneho orgánu.
Námietka navrhovateľov, že sa právna predchodkyňa domáhala listom advokátskej kancelárie J.. L. v r. 1974 úpravy vlastníckych zápisov v geodézii, nemá vplyv nielen na dobromyseľnosť držby, ale ani na plynutie vydržacej doby, nakoľko tento úkon nevykonala voči právnym predchodcom prídelcov a to aj s prihliadnutím na podiel odporcu v 1. rade, nakoľko v tom čase tento vlastníctvo titulom emigrácie a hospodárskej zmluvy medzi KNV a MsNV ešte nenadobudol.
Dobromyseľnosť odporcov bola tak splnená podľa Občianskeho zákonníka z r. 1950 nielen pri nastúpení do držby v roku 1958, ale aj počas celého behu vydržacej doby. Taktiež podľa v tom čase platného Občianskeho zákonníka z r. 1950 (§ 116 ods. 2) platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa ( dedením, príp. zmluvou), mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Z hľadiska plynutia doby vydržania bolo preukázané, že doba vydržania začala plynúť od 25.11.1958 až do r. 1994, kedy doručeným návrhom a aj to len niektorým z odporcov, malo dôjsť k prerušeniu plynutia vydržacej doby, nakoľko neb. A. P., rod. L. ani pôvodné navrhovateľky sa voči odporcom v 1. rade a v 3. - 21. rade nedomáhali vydania vlastníctva fakticky. Doručenie žaloby všetkým odporcom bolo vykonané až v r. 1995. Nemožno sa stotožniť s právnym názorom navrhovateľov, že došlo k prerušeniu vydržacej doby nevykonávaním vlastníckeho práva, lebo táto skutočnosť nemá vplyv na vedomosť, že mi vec patrí. Je len na vôli vlastníka, v prejednávanej veci viacerých vlastníkov z rôznych dedičských postupností ako s nehnuteľnosťou nakladali. Vydržacia doba v prejednávanej veci začala plynúť od novembra 1958 do 31.3. 1964 za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. účinného od 1. apríla 1964, ktorý vydržanie vôbec neupravoval a tento bol zavedený až Novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., avšak len k veciam ktoré mohli byť predmetom osobného vlastníctva, o čo v prejednávanej veci ide. Podľa Výpisu z katastra nehnuteľnosti LV č. 2384 predmetom vydržania boli nehnuteľnosti záhrady o výmere 693 m2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 668 m2 a záhrady o výmere 223 m2, t.j. nehnuteľnosti, ktoré v tom čase mohli byť predmetom osobného vlastníctva a k pozemku sa mohlo zriadiť právo osobného užívania. Z toho vyplýva, že od 1.4.1983 do účinnosti zákona č. 509/1991 mohli odporcovia nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo pre štát ( § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka) a túto dobu si teda mohli započítať.
Od 1.1.1992 začala plynúť do marca 1995 ďalšia vydržacia doba, kedy uplynulo viac ako 10 rokov.
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2384 pôvodne vedené v PK vl. 2028 boli rodinný dom a záhrada a teda boli spôsobilým predmetom vydržania, tak ako súd už z plynutia vydržacej doby uviedol a nejedná sa o nehnuteľnosti ku ktorým nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo podľa doterajších predpisov.
Súd po takto vykonanom dokazovaní návrhu ako dôvodnému vyhovel s tým, že sa stotožnil s obranou odporcov v 1. rade, 3. rade až 21. rade, že títo nemajú pasívnu legitimáciu a vlastníctvo nadobudli vydržaním, odporkyňa v 22. rade na základe kúpnych zmlúv a navrhovatelia, resp. ich
právni predchodcovia - E. S. a A. P. sa svojim nárokom mali obrátiť na štát, podľa v tom čase platných reštitučných predpisov.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia,
písomne na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok), ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súde prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.