Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Cb-76-2004.pdf
PDF · 151.08 KB
No categories available
11Cb/76/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Evou Kecseyovou v právnej veci navrhovateľa M., s.r.o. , M. XX,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený Mgr. J. K., advokátkou, Č. X,. K., proti odporcovi C. S., s.r.o, S., P., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený Advokátkou kanceláriou S. & S. so sídlom H. č. XX,. K., Mgr. M. S., advokátom, o zaplatenie 500.000,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 500.000,- EUR s 13 % úrokom z omeškania p.a., počnúc od 27.6.2003 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 1 966 202,- Sk, ktoré je odporca povinný zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh v časti o priznanie úrokov z omeškania od 1. 2. 2002 do 26. 6. 2003, z a m i e t a .
Slovenskej republike p r i z n á v a náhradu trov konania titulom preddavkovo zložených finančných prostriedkov na znalecké dokazovanie vo výške 21.269, - Sk, ktoré je povinný zaplatiť odporca na účet tunajšieho súdu, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal priznania náhrady vo výške 500.000,- EUR s prísl. titulom zmluvnej pokuty.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom v konaní č. 9 Rob 3/2004-42 zo dňa 9. 9. 2004, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odporca odpor a tým bol tento v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený a súd nariadil pojednávanie.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal úhrady zmluvnej pokuty dohodnutej v kúpnej zmluve č. 2001-04-01, uzavretej dňa 1. 4. 2001, na základe ktorej právny predchodca odporcu sa s navrhovateľom dohodol na odkúpení špecifikovaného tovaru, a to vápno kusové v kvalite CaO 96-98 %, MgO 1,0-2,5 %, C02 max. 5 % rozmer zrna 10,00-50,00 mm. Právny predchodca odporcu - K., spol. s.r.o., so sídlom S., bol zrušený bez likvidácie v zmysle ust. § 69 ods. 1, 3 Obch. zák., a to zlúčením s C. S., s.r.o. K., IČO: XXXXXXXX,. ktorá prebrala všetok majetok, práva, povinnosti a záväzky zrušenej spoločnosti v celom rozsahu a stala sa tak právnym nástupcom zrušenej spoločnosti.
V zmysle čl. I. bod 1.2. vyššie citovanej zmluvy sa navrhovateľ a odporca dohodli, že tovar bude dodávaný kupujúcemu ,t.j. navrhovateľovi, na ďalší predaj na území Maďarskej republiky, pričom zmluva
sa uzatvárala na dobu určitú - 3 roky odo dňa jej platnosti a účinnosti s opciou, na základe prejavenia záujmu kupujúcim na ďalších 5 rokov. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu štatutárnymi zástupcami zmluvných strán. V zmysle citovaných ustanovení zmluvy, podpísaním zmluvy štatutárnymi zástupcami navrhovateľa a odporcu dňom 1. 4. 2001 predmetná kúpna zmluva nadobudla platnosť i účinnosť. Odberateľom kupujúceho - navrhovateľa - v Maďarskej republike bola spoločnosť Ó. Ó. A. K., M. A. V., XXXX. Ó., tak ako bolo dohodnuté v predmetnej zmluve s predpokladaným množstvom odberu 50 000 t počas platnosti tejto zmluvy. V zmysle čl. VIII. predmetnej zmluvy bola zmluva uzatvorená na 3 roky odo dňa 1. 4. 2001 s opciou na základe prejavenia záujmu kupujúcim na ďalších 5 rokov. V čl. VIII. bode 8.3. sa odporca touto zmluvou zaviazal nedodávať tovar na územie Maďarskej republiky inej osobe, než navrhovateľovi, počas doby platnosti tejto zmluvy. V bode 8.5. citovaného článku tejto zmluvy sa odporca zaviazal v prípade nedodania objednaného tovaru navrhovateľovi do 14 dní odo dňa objednávky uhradiť zmluvnú pokutu a taktiež sa zaviazal v prípade dodania tovaru na územie Maďarskej republiky inej osobe než navrhovateľovi, zaplatiť zmluvnú pokutu .
Navrhovateľ a odporca sa dohodli pre prípad porušenia ustanovení kúpnej zmluvy na zmluvnej pokute v ustanovení čl. VIII. bodu 8.3. a 8.5. vo výške, ako bola dohodnutá v ust. bodu 8.7. tejto kúpnej zmluvy na 500.000,- EUR.
Dňa 18. 12. 2001 obdržal navrhovateľ objednávku od svojho odberateľa z Maďarskej republiky na r. 2002. Medzi účastníkmi konania od platnosti a účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy dochádzalo k realizovaniu plnenia z predmetnej zmluvy, t.j. k plneniu obsahu kúpnej zmluvy až do januára 2002, kedy odporca prestal realizovať plnenie a plniť si záväzky z predmetnej kúpnej zmluvy, ako bolo dohodnuté v jednotlivých ustanoveniach zmluvy, čím porušil i ustanovenia kúpnej zmluvy v bodoch 8.3. a 8.5. čl. VIII. tejto zmluvy, ktoré boli pre prípad ich porušenia zabezepečené zmluvnou pokutou. Keďže odporca prestal plniť záväzky, vyplývajúce z tejto kúpnej zmluvy nedodaním tovaru koncom januára 2002, vyzval navrhovateľ odporcu dňa 8. 4. 2002 k plneniu záväzkov vyplývajúcich z predmetnej kúpnej zmluvy, a to realizovaním dodávok v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy. Dňa 15. 5. 2002 odporca oznámil navrhovateľovi listom, že plnenia realizovať nebude, tak ako tieto vyplývajú z uzatvorenej kúpnej zmluvy.
Keďže odporca nesplnil zmluvnú povinnosť plniť tak, ako je vyššie uvedené, pričom toto plnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, nárok navrhovateľa na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vznikol na základe neplnenia, resp. porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v bodoch 8.3. a 8.5. čl. VIII. zmluvy dodávať predmet kúpnej zmluvy v súlade s dohodnutými ustanoveniami tejto zmluvy. V náväznosti na čl.VIII. ustanovenia bodu 8.7. navrhovateľ preto vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 500.000,- EUR a to faktúrou č. 230601 s lehotou splatnosti 26. 6. 2003. Ku dňu podania návrhu však predmetná výška zmluvnej pokuty navrhovateľovi zaplatená nebola. Odporca nereagoval ani na návrh navrhovateľa na mimosúdne vysporiadanie, nakoľko predmetný obchodno-záväzkový vzťah i naďalej v tom čase trval. Odporca po odmietnutí realizovania plnenia, aj napriek zmluve uzavretej s navrhovateľom, začal dodávať predmet tejto zmluvy inému i keď kúpna zmluva jasne a zrozumiteľne určila pre prípad takéhoto porušenia zmluvy zmluvnú pokutu. Keďže zo strany odporcu došlo k porušeniu zmluvného záväzku tak, ako je vyššie špecifikované, konkrétne zabezpečené zmluvnou pokutou vo výške 500.000,- EUR, ktoré odporca dobrovoľne nezaplatil, tak sa navrhovateľ domáhal zaplatenia tejto čiastky titulom zmluvnej pokuty spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne, a to počnúc od 1. 2. 2002 až do zaplatenia. Výška úrokov bola stanovená v súlade s ust. § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obch. zák.
V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 27. 9. 2004 odporca uviedol, že jednoznačne popiera existenciu svojho záväzku voči navrhovateľovi vyplývajúceho z kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 a ani takú zmluvu vo svojich účtovných, či iných dokumentoch spoločnosti neevidoval a ani neeviduje. Odporca sa s obsahom zmluvy oboznámil až potom, keď mu bol doručený list navrhovateľa na plnenie zmluvnej pokuty. Z týchto dôvodov má odporca vážne pochybnosti ohľadom spôsobu a času uzavretia predmetnej zmluvy. Konanie bývalých konateľov spoločnosti, ktorí mali údajne podpísať predmetnú zmluvu a tak zaviazať odporcu na plnenie, chápe odporca ako akt neseriózneho a hrubo poškodzujúceho konania bývalých konateľov spoločnosti, ktorí konali v rozpore so záujmami spoločnosti a ktorí svojim konaním spôsobili odporcovi škodu. Konanie odporcov, ktorí mali údajne uzavreiť predmetnú zmluvu s navrhovateľom je v rozpore s vnútornými dokumentmi spoločnosti, spoločenskou zmluvou spoločnosti. Odporca v žiadnom prípade predmetnú zmluvu neporušil, keďže ani nevedel o jej uzavretí a jej existenciu i svoj záväzok z nej popieral. Táto nevedomosť je zapríčinená konaním osôb - bývalých konateľov spoločnosti - ktorí za svoje vtedajšie konanie zrejme budú musieť znášať i zodpovednosť. Vzhľadom k
týmto skutočnostiam bude potrebné, aby súd posúdil či medzi zmluvnými stranami došlo, alebo nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 14. 10. 2004 uviedol, že odpor odporcu považuje za bezdôvodne podaný s úmyslom vyhnúť sa splneniu záväzku, na ktorý sa zaviazal v prípade porušenia zmluvných povinností. Jeho argumentácia, že neeviduje vo svojich účtovných dokladoch, alebo iných dokumentoch kúpnu zmluvu č. 2001-04-01 je účelová, pretože na základe tejto zmluvy sa plnilo a dôkazy o plnení zmluvy sú prílohou k podanému návrhu. Nie je preto namieste vyjadrenie odporcu v odpore o neexistencii záväzku.
Na pojednávaní dňa 18. 11. 2004 navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu a petitu.
Odporca taktiež trval na svojich doterajších stanoviskách a vyjadreniach, pričom poukázal na to, že odporca nedisponuje kúpnou zmluvou, ktorá mala byť uzavretá 1. 4. 2001. Medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľom je založená v spise uzavretá kúpna zmluvy vo fotokópii a preto žiadal, aby navrhovateľ predložil i originál tejto kúpnej zmluvy. Zároveň navrhol vypočuť vo veci i štatutárnych zástupcov právneho predchodcu odporcu Ing. V. a E. K., pretože sú tu vážne pochybnosti, že došlo k antidatovaniu samotnej zmluvy. Vedomosti o tom, že by neboli splnené povinnosti z obchodných vzťahov zo strany odporcu nemal a taktiež poukázal na to, že o tomto obchodno-právnom vzťahu nemali ani vedomosti.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 11. 2004 presne konkretizovala faktúry i fakturované čiastky, ktoré boli odporcovi fakturované a ním aj hradené, vlastne poukázala na skutočnosť, že je jednoznačné a nesporné, že k plneniu došlo na základe kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 a preto popieranie existencie, ako aj vedomosti o svojom záväzku odporcom voči navrhovateľovi, vyplývajúceho z uvedenej kúpnej zmluvy je účelové, neopodstatnené a nepravdivé, zavádzajúce súd za účelom vyhnúť sa plneniu povinnosti z predmetnej zmluvy. Sám odporca totiž v zmysle faktúr , ktoré boli vyššie uvedené v tomto vyjadrení plnil a nepopieral záväzok z predmetnej kúpnej zmluvy, od tejto zmluvy ani neodstúpil a teda záväzkovo právny vzťah trvá i naďalej a je povinný rešpektovať jej ustanovenia. Skutočnosť, že odporca svoj dlh neeviduje vo svojej účtovnej evidencii, ako aj nevedomosť o záväzkovom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ktorou argumentuje právny zást. odporcu pri prejednávaní veci je zavádzajúce, avšak týtmo tvrdením sa nezbavuje zodpovednosti z porušenia povinností, vyplývajúcich z kúpnej zmluvy. V prípade, ak by odporca nemal vedomosť o predmetnej kúpnej zmluve, resp. by mu nebola známa, nedošlo by k plneniu jej ustanovení realizovaním dodávok predmetu tejto kúpnej zmluvy navrhovateľovi a navrhovateľ by neuhrádzal za dodávky, ak by k uvedenému plneniu nedošlo. Odporca vedel o predmetnej zmluve, avšak má snahu vyhnúť sa jej rešpektovaniu s uvedením, že o nej vedomosti nemá. Tvrdenie odporcu o nevedomosti záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, keď odporca realizoval dodávky a prijímal úhrady od navrhovateľa, musel a musí evidovať vo svojej účtovnej evidencii v zmysle zákona o účtovníctve.
Podaním zo dňa 5. 1. 2005 odporca súdu predložil Zmluvu o zlúčení právneho predchodcu odporcu
- K. spol. s.r.o. so sídlom S., P. a terajšieho odporcu C. S. s.r.o., so sídlom V. areál U.S. S., K., zo dňa 20. 6. 2003, kde v zmysle čl. VIII. na nástupnícku spoločnosť, t.j. C. S., s.r.o. so sídlom V. areál U.S. S. K. prechádza zápisom do obchodného registra celé obchodné imanie /obchodný majetok a záväzky, vrátane práv a povinností, a to i tých, ktoré sú ku dňu podpisu tejto zmluvy neznáme/ zanikajúcej spoločnosti. Na nástupnícku spoločnosť taktiež prechádzajú práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov so zamestnancami zanikajúcej spoločnosti.
Z vyjadrenia odporcu doručeného súdu dňa 2. 3. 2005 vyplýva, že odporca nepopiera , že v minulom období neexistoval obchodno-záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, avšak v nijakom prípade jeho právny základ nepochádzal z predmetnej zmluvy. Tento vzťah bol v minulosti realizovaný osobitnými kúpno-predajnými zmuvvami uzavretými vždy jednotlivo v súlade s ust. § 409 a nasl. Obch. zák. takéto kúpne zmluvy boli realizované písomnou, telefonickou objednávkou zo strany navrhovateľa a to vo všetkých prípadoch, pričom záväzok odporcu bol splnený dodaním predmetu zmluvy - vápna - navrhovateľovi a prevedením vlastníckeho práva k predmetu zmluvy na navrhovateľa jeho odovzdaním a na
druhej strane bol záväzok navrhovateľa splnený zaplatením kúpnej ceny. Zmluvy neboli vyhotovované pre jednotlivé prípady vpísomnej forme, nakoľko sa vzťah realizoval formou objednávok /telefonických/ zo strany navrhovateľa a dodania tovaru a vystavenia faktúr zo strany odporcu. Ak by mal odporca vedomosť o existencii predmetnej zmluvy č. 2001-04-01 bol by dôsledne postupoval podľa jej ustanovením, čo sa však nedialo nielen zo strany odporcu /ten nemohol plniť to, o čom nevedel/, ale ani zo strany navrhovateľa, pričom ten mal dôsledne postupovať podľa ustanovení jemu známej zmluvy. Tomu, že predmetná zmluva bola uzavretá, resp. vyhotovená dodatočne, svedčia i skutočnosti plynúce z obsahu predmetnej zmluvy, a to, že spoločnosť K. s.r.o. v čase uzavretia zmluvy už mala uzavretú inú zmluvu na dodávku tovaru predmetu zmluvy na územie Maďarskej republiky a teda štatutárne orgány mnemohli uzavreiť iný kontrakt na dodávku tovaru, pretože by tým porušili exkluzivitu iného subjektu a vystavili by sa tak riziku zodpovednosti za porušenia zmluvy s inou spoločnosťou na dodávku tovaru na územie Maďarska. Je sporné, či predmet zmluvy tak aho ho špecifikuje zmluva č. 2001-04-01 je totožný s predmetom zmlúv realizovaných medzi sporovými stranami, a to faktúrami ako sú uvedené aj vo vyjadrení právnej zástupkyne navrhovateľa. Ďalej poukázal na to, č podľa čl. III. bod 3.1. zmluvy malo byť miestom dodania tovaru na parite DAF Slovensko/Maďarská hranica podľa dohovoru ICOTERMS 2000, z predložených dodacích listov však vyplýva, že miestom dodania tovaru bolo zrejme miesto podnikania odporcu, pretože všetok predmet zmlúv bol naložený do nákladného motorového vozidla a pri odovzdávaní tovaru nedošlo k naplneniu obsahu zmluvy, naopak vyššie uvedené nasvedčuje tomu, že tu bol realizovaný úplne iný obchodno-záväzkový vzťah, resp. vzťah, ktorý nemá pôvod v domnelej kúpnej zmluve. Článok III. bol porušený v bode 3.2. pretože kupujúci neoznámil predávajúcemu presné dispozície dodania v písomnej forme najneskôr do 5 dní pred odoslaním tovaru; o tomto oznámení presných dispozícií nexistuje žiaden dôkaz. Predajca tiež neoznámil odoslanie tovaru faxovou správou v deň odoslania tovaru kupujúcemu a nerealizoval svoje povinnosti podľa spornej kúpnej zmluvy, ale podľa jednotlivých kúpnych zmlúv kde takúto povinnosť nemal. V zmysle vyššie uvedeného podrobného vyjadrenia odporcu mal odporca za to, že nikdy nedošlo k plneniu z kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 tak ako to tvrdí vo svojom stanovisku navrhovateľ a naopak je toho názoru , že vždy dochádzalo k plneniu z jednotlivých zmlúv uzavretých vždy na konkrétny prípad a v týchto zmluvách došlo k splneniu si všetkých povinností zmluvných strán. Čo sa týka trvania zmluvy tak sa odporca nestotožnil s názorom navrhovateľa, pretože podľa tejto zmluvy sa jednak neplnilo a tiež nebolo možné od zmluvy odstúpiť, pretože o jej existencii odporca nemal vedomosť a napokon aj keby takáto zmluva bola existovala, záväzkovo-právny vzťah z nej plynúci už netrval, pretože mal byť táto uzavretá iba na dobu určitú 3 rokov, ktorá lehota už uplynula.
Navrhovateľ k tomuto vyjadreniu zaujal stanovisko dňa 21. 3. 2005, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru je zo strany odporcu evidentné účelové uvádzanie skutočností, ktoré nie sú podkladom pre preukázanie dôvodnosti predmetu sporu a najmä na týchto skutočnostiach sa nezakladá platnosť, resp. neplatnosť zmluvy. Kúpna zmluva sa uzatvárala medzi účastníkmi konania a je uzatvorená v písomnej forme a na základe tejto kúpnej zmluvy sa plnilo tak, ako to bolo uvedené už i v predchádzajúcich vyjadreniach, pričom pri uzatváraní kúpnej zmluvy boli prítomní konatelia právneho predchodcu odporcu, konateľ navrhovateľa, ako aj jeho spoločník, ďalší 2 členovia spoločnosti, ktorá v tom období vykonávala v spoločnosti odporcu audit a jednotlivé ustanovenia zmluvy sa z hľadiska ekonomického konzultovali práve s audítormi. O predmetnej kúpnej zmluve mali a majú vedomosť i konatelia právneho nástupcu odporcu, pretože v období keď došlo k ustanoveniu nových konateľov do spoločnosti, konateľ odporcu - Ing. V. riešil so spoločníkom navrhovateľa Ing. L. a Ing. K. plnenie z predmetu kúpnej zmluvy a nakoľko Ing. V. sa odvolával na to, že nemá vedomosť o uvedenej zmluve, táto mu bola v rámci tohto jednania v jeho kancelárii daná k dispozícii a taktiež navrhovateľ i poštou predmetnú kúpnu zmluvu odporcovi zaslal. Záväzky vzniknuté pred ustanovením nových konateľov do spoločnosti zostávajú teda zachované, bez ohľadu na to, či došlo v rámci interných zmien v spoločnosti k zmenám konateľov alebo nie a uvedené nemá vplyv na to, aby sa záväzky z predchádzajúcich rokov neplnili, resp. vzniknuté zmluvné vzťahy sa neukončili v súlade so zákonom a sa sppochybňovali v prípade, keď vznikla zodpovednosť za porušenie ustanovení zmluvy. Ppokiaľ mal odporca pochybnosti o porušení niektorých ustanovení kúpnej zmluvy, mal si už v danom období voči navrhovateľovi námietky z prípadného porušovania predmetnej zmluvy uplatniť, čo sa počas existencie daného obchodno-záväzkového vzťahu nestalo a teda nebol dôvod ani na to spochybňovať jej ustanovenia, pokiaľ sa plnilo z predmetnej kúpnej zmluvy. Obsah predmetnej kúpnej zmluvy je vecou dohody oboch zmluvných strán, preto argument odporcu, že táto nebola vyhotovená v čase uzavretia zmluvy, lebo zmluvná pokuta bola dohodnutá v EUR je bez opory v zákone.
Na pojednávaní dňa 12. 4. 2005 obaja účastníci zotrvali na vlasstných stanoviskách, ktoré boli súdu písomne doručené. Odporca zotrvával na tom, že došlo k antidatovaniu zmluvy, ktorá je predmetom sporu a preto žiadal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie zamerané hlavne na pravosť podpisov štatutárnych zástupcov, ako aj na okamih času uzavretia tejto zmluvy. Zároveň navrhol vo veci vypočuť ako svedkov Ing. J. V., E. K., Ing. V. a D. L.. Zároveň uviedol, že súdu predloží v priebehu konania i doklad o prevzatých záväzkoch a pohľadávkach, ktorý sa v tom čase prekladal a nebol ešte kompletizovaný. O liste, ktorý bol zo strany navrhovateľa adresovaný priamo p.O. zo dňa 26. 1. 2004 /čl.141/, o tomto liste majú vedomosti, avšak tento bol vrátený navrhovateľovi s otáznikom, o čo sa vlastne jedná.
Na pojednávaní dňa 26. 5. 2005 z výpovede svedka Ing. J. V. súd zistil, že od r. 1992 bol spolumajiteľom firmy K. a asi v r. 1996 alebo 1997 bola táto firma predaná švajčiarskemu koncernu O., v ktorej firme i naďalej zostal vo funkcii konateľa, až do r. 2002, kedy odišiel do starobného dôchodku. Ako konateľ mal právomoc konať v mene tejto firmy a podpisovať i prípadné kúpne zmluvy, spoločne s ďalším konateľom E. K.. Keďže on sám podpisoval predmetnú kúpno-predajnú zmluvu mal vedomosti o tomto obchodno-právnom vzťahu a sám si všimol, že tu dochádza k určitému narušeniu obchodných vzťahov a pri odchode do dôchodku ostali i neuhradené pohľadávky zo strany odporcu v prospech navrhovateľa. Na túto skutočnosť výslovne upozornil i ďalšieho konateľa p. K. niekoľkokrát ústne, a nakoniec sám pristúpil k tomu, že písomne navrhovateľovi oznámil, že v predmetnom vzťahu došlo k zmene pri rešpektovaní obchodných záväzkov zo strany odporcu. S navrhovateľom obchodné vzťahy trvali už i v predchádzajúcom období a to bez akýchkoľvek problémov. V prípade nedostatku finančných prostriedkov dochádzalo i k vzájomným zápočtom. Potvrdil, že podpis na kúpnej zmluve č. 2001-04-01 zo dňa 1. 4. 2001 je jeho podpisom a druhý podpis je podpisom p. K.. Zmluva bola uzavretá písomne, bola potvrdená podpismi 2 konateľov. Pri podpisovaní boli prítomní i svedkovia Ing. L. a tiež zástupca z firmy HZ K. p. M. ako audítor. Práve s ním bola konzultovaná i otázka meny, v akej má byť cena v zmluve uvedená. On osobne navrhol, aby táto bola uvádzaná v eurách, čo bolo napokon aj akceptované. Zmluva bola podpísaná tým dňom, ako je to uvedené na str. č. 3 tejto zmluvy. Na základe tejto zmluvy bolo dodávané váplno do Ozdu v Maďarskej republike, okrem toho však mali uzavreté i iné zmluvy a to cez firmu O. v S., avšak tento vzťah bol ošetrený inou obchodno-právnou zmluvou. Okrem týchto zmlúv existovali i iné dohody pre iných podnikateľov v Miškolci a pod, pričom sa jednalo o krátkodobé zmluvy a dohody. Neexistovala žiadna exkluzívna zmluva, ktorá by riešila dodávateľský vzťah do Maďarska komplexne, každá dodávka bola riešená separátne. Tovar bol do Maďarska dodávaný cez autodopravu firmou J. - G., kde sa dodávalo "gro" , sporadicky v prípade nejakej poruchy, alebo problémov sa zabezpečila iná dodávka od iných drobných autodopravcov. K písomnému odovzdaniu záväzkov a pohľadávok, ako aj iných písomností z firmy K., resp. O. na firmu C. nikdy nedošlo. Nikto si ani nežiadal, aby bolo písomne podchytené čo vlastne preberajúca firma preberá, ktorý postup on osobne pokladal za neobvyklý. Vysvetľoval si to tým, že konateľom spoločnosti i naďalej zostáva p. E. K. a preto materiáýly, ktoré vypracoval on osobne po svojom odchode odovzdal p. K., ktorému vysvetlil kde sa čo nachádza, čo napokon aj sám vedel, pretože s týmito dokladmi aj nakladal. Konkrétne aj p. K. niekoľkokrát upozorňoval na to, že správanie sa nového majiteľa je doslova arogantné, vo vzťahu k predchádzajúcim zmluvám a dohodám. Aj včase keď sa navrhovateľ domáhal plnenia zo zmluvy, osobne sprostredkoval stretnutie navrhovateľa a odporcu v Košiciach-Šaci, kde sa snažil o mimosúdne riešenie sporu, avšak bezúspešne.
Z výpovede svedka Ing. S. V., generálneho riaditeľa odporcu vyplýva, že pdoľa jeho vedmostí sa podľa predmetnej zmluvy nikdy neplnilo, boli plnené len dielčie dodávky, a to na základe telefonických alebo ústnych objednávok. Po nahliadnutí tvrdil, že predloženú kúpnu zmluvu nikdy nevidel, videl len jej fotokópiu, ktorú získal právny zástupca v priebehu konania. Vo funkcii generálneho riaditeľa pracuje od 1. 8. 2001, avšak konateľom spoločnosti K. bol od 17. 9. 2001 a z toho titulu bol zodpovedný aj za určitú časť vedenia firmy K., najmä v oblasti obchodu a preto mu boli známe všetky kúpne zmluvy. Potvrdil, že došlo k stretnutiu so zástupcami navrhovateľa po ukončení dodávok, resp. plnenia zmluvy, ktorá je predmetom konania, za účelom riešenia dlhu navrhovateľa voči firme C., ktorá predstavuje asi 3,9 mil. Sk. Zo strany zástupcov navrhovateľa však nebol návrh na vzájomné započítanie a vôbec sa k tejto kúpnej zmluve a uplatňovanej pohľadávke v tomto spore nevyjadrovali. O tejto zmluve ho neinformoval ani p. K. a nebola táto dokonca podchytená ani v audite, ktorý si dala spoločnosť C. vykonať. Tento audit vykonávala firma W. - T. B. B., pričom účelom auditu bolo vykonanie preskúmania všetkých zmlúv, záväzkov a pohľadávok firmy K., pred zlúčením s firmou C.. On ako i p. K. titulom konateľom vspoločnosti boli povinní sprístupniť všetky dokumenty tejto spoločnosti, za účelom vykonania auditu. Ku konkrétnemu písomnému odovzdaniu písomností agend pri vzniku, resp. právnom nástupníctve vo firme K. nedošlo práve preto, nakoľko bol predtým audit vykonaný, ktorý obsahoval všetky tieto náležitosti. V
audite táto zmluva zahrnutá nebola. I naďalej trval na tom, že takáto zmluva vôbec neexistuje, nebola nikdy podpísaná, dokonca i p. K. sa vyjadril po začatí konania, kedy obdržali vo fotokópií túto zmluvu, že on takúto zmluvu nikdy nepodpísal a okrem toho sa v tejto zmluve nachádzajú i také ustanovenia, ktoré odporujú ich interným pravidlám. Taktiež poukázal na nezrozumiteľnosť na str. 3 predmetnej zmluvy, kde sa v čl. VIII. opakujú niektoré odstavce a pritom sa navzájom i vylučujú. V zmluve sa hovorí o mene EUR, ktorá však v tom čase keď sa zmluva uzatvárala ani neexistovala.
Z výpovede svedka Ing. D. L., ktorý je spolumajiteľom navrhovateľa vyplýva, že mal vedomosti o predmetnej kúpnej zmluve, nakoľko bol prítomný pri jej podpisovaní. Táto bola podpísaná v kancelárii Ing. V. v K., kde bol prítomný aj p. K., p. K., 2 audítori, ktorých mená nepoznal. V zmysle tejto zmluvy sa aj plnilo, a to až do januára 2002, kedy došlo k prerušeniu dodávok a následne k oznámeniu zo strany odporcu, že firmu K. prevzala firma C., ktorá zmenila svoju obchodnú politiku. Od tej doby sa tieto dodávky ani neuskutočňovali. Ohľadne zmluvy, teda predmetného obchodno-právneho vzťahu prebehli rokovania, a to konkrétne v Košiciach-Šaci, kde bol prítomný Ing. V., I.. V., Ing. K., ktorý sám ponúkol protiplnenie vzhľadom k tomu, že mal záujem riešiť predmet tohto sporu. Na tomto stretnutí sa hovorilo aj o iných veciach, a to konkrétne i o záväzku navrhovateľa voči odporcovi, ktorý je vo výške 3,9 mil. Sk a preto navrhovali aj iné plnenia z ich strany. Následne sa opäť stretli s p. K. v Košiciach, v Optime, kde sa hovorilo aj o započítaní vo výške 8 mil. Sk a zároveň požiadali p. K., aby tento návrh zaslali písomne a k nemu sa aj navrhovateľ následne vyjadrí. Takýto návrh im však doručený nikdy nebol. Podľa jeho názoru o tejto zmluve vedel aj Ing. V. aj p. M., s ktorým pri zabezpečovaní objednávok osobne komunikoval, ak nebol prítomný Ing. V.. Po nahliadnutí do spisu konštatoval, že sa jedná o zmluvu, ktorá bola podpísaná v jeho prítomnosti a ktorá je aj predmetom tohto konania.
Na pojednávaní dňa 30. 8. 2005 odporca uviedol, že zatiaľ k dispozícii dokument, ktorý mal predložiť súdu má len v anglickom jazyku a zabezpečuje sa jeho preklad, po ktorom bude predložený do spisu. Na tomto pojednávaní predložil fotokópiu kúpnej zmluvy, ktorú obdržal od generálneho riaditeľa odporcu v priebehu predchádzajúceho týždňa, kde priamil pozornosť na čl. VIII., ktorý je úplne rozdielny od článku, ako je tento uvedený v zmluve predloženej navrhovateľom. Súd založil túto zmluvu do spisu na čl. 187-189.
Z výpovede svedka E. M. K. súd zistil, že od r. 2003 je podnikateľom a predtým bol konateľom spoločnosti K. s.r.o. v S.. Zodpovedal za technické veci a mal oprávnenie aj podpisovať zmluvy a to spoločne s Ing. V.. Pracoval tu ako konateľ v trvaní jedného roka. Uviedol, že nemá vedomosti o tom, že by bola uzavretá predmetná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom. Tvrdil, že v tom čase neovládal dobre slovenský jazyk, avšak podpísal aj tisíce zmlúv s tým, že mu boli tieto predložené práve Ing. V.. Po nahliadnutí na fotokópiu zmluvy čl. 23 spisu - originál - uviedol, že podpis na poslednej strane tejto zmluvy môže, ale nemusí byť jeho. On svoju agendu po ukončení trvania jeho pracovného pomeru nikomu neodovzdával. Ing. V. odišiel do starobného dôchodku, asi o rok skôr, avšak s ním o týchto záležitostiach nehovoril. Uviedol, že sa nepamätá, či svedka K. pozná. S Ing. L. sa stretol osobne asi 3x, mali osobné stretnutie aj za prítomnosti Ing. V. a to konkrétne v Košiciach-Šaci, kde hovorili o neuhradenej faktúre. K dohode však nedošlo. Všetky zmluvy a doklady odovzdal novému majiteľovi, nie konkrétne Ing. V., ale povereným pracovníkom. Písomný doklad o odovzdávaní agendy sa nevyhotovoval. Potvrdil, že sa robil v spoločnosti audit, a to nejakou košickou firmou, jej názov si nepamätal. Všetky zmluvy mohli podpisovať, buď dvaja konatelia spoločnosti, alebo jeden konateľ a jeden prokurista, pričom prokuristom v tom čase bola Ing. E. B.. Po opätovnom nahliadnutí do originálu zmluvy svedok uviedol, že v prípade ak sa jednalo o zmluvu obsiahlejšiu a nad 50.000,- EUR podpisovala sa každá strana oboma konateľmi a na podpísanie takejto zmluvy bol potrebný aj súhlas majiteľa O.. Nepamätal si na obsah zmluvy, v ktorej by bola zakotvená zmluvná pokuta a taktiež či bola dodávka v zmysle tejto zmluvy uskutočnená, ani kto bol prítomný pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy, vzhľadom k veľkému časovému odstupu. Nevedel sa vyjadriť ani k predloženej zmluve zo strany právneho zástupcu odporcu založenej na čl.87 spisu.
Z výpovede svedka Ing. M. K. vylýva, že je konateľom navrhovateľa a má vedomosti o predmetnej kúpnej zmluve. Potvrdil, že táto bola podpísaná navrhovateľom a predchodcom odporcu v kancelárii Ing. V., za prítomnosti p. K., Ing. L.. V zmysle tejto zmluvy dochádzalo i k plneniu, avšak od janára 2002, kedy bola uskutočnená posledná dodávka pre odporcu, pre porušovanie ustanovení tejto zmluvy dodávky prestali. Z ich strany bola i snaha situáciu reišiť mimosúdneou dohodou a za tým účelom sa on osobne stretol v Košiciach s p. K., ktorý však riešenie aj prisľúbil, avšak v ďalšom období s nimi nekomunikoval a nezaslal ani písomný návrh dohody. S p. K. sa osobne stretol pri podpisovaní zmluvy
2-3x, u ich dodávateľa, teda odporcu, tiež na jednaní ohľadne vysporiadania tohto záväzku a dnes pred pojednávaním. Po nahliadnutí na originál zmluvy založeného v spise skonštatoval, že sa jedná o jeho podpis na tejto zmluve a taktiež je jeho podpis na fotokópií tejto zmluvy založenej na čl. 187-189 spisu. Na rozdielnosť textácie tretej strany v oboch predložených zmluvách svedok uviedol, že sa mohlo stať, že predložená zmluva právnym zástupcom odporcu je vlastne návrhom zmluvy, na ktorej sa robili ešte korektúry, keďže pri rokovaní a podpisovaní zmluvy boli prítomní aj audítori a až následne bola podpísaná zmluva, ktorá bola predložená s návrhom. Boli vyhotovené minimálne 2 rovnopisy. V čase keď sa dozvedeli o tom, že došlo k zmene majiteľa na strane odporcu, tak sa snažili získať stanovisko i od nového majiteľa ohľadne plnenia v zmysle tejto zmluvy, avšak boli im oznámené, že odporca záujem o poskytovanie ich služieb už nemá, nie však písomne.
Z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 1. 9. 2005 vyplýva, že predložená kópia kúpnej zmluvy na pojednávaní, konanom dňa 30. 8. 2005 do spisu je jednou z pracovných verzií, smerujúcej k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy. Odporca tým, že predložil predmetnú kópiu pracovnej verzie kúpnej zmluvy potvrdil, že musí mať k dispozícii originál kúpnej zmluvy, keďže boli vyhotovené 2 rovnopisy, ako to uviedol vo svojej svedeckej výpovedi Ing. K.. Týmto zároveň preukázal tú skutočnosť, že jeho tvrdenia o neexistencii kúpnej zmluvy sú nepravdivé a zavádzajúce.
Na pojednávaní dňa 9. 9. 2008 predložil navrhovateľ dokumenty, a to konkrétne faxy, ktorými poukázal na zhodu podpisov svedka E. K. v tom období s podpisom, ktorý sa nachádza na zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu.
Z výpovede svedka Ing. B. M., živnostníka, vyplýva, že v rámci audítorskej spoločnosti pravidelne navštevoval mesačne právneho predchodcu odporcu kde uskutočňoval audit. Vprípade, ak došlo v priebehu od posledného auditu k nejakej zmene, bolo potrebné toto zachytiť. Konkrétne si pamätal, že upozorňoval konateľa spoločnosti Ing. W. na to, že je potrebné zahrnúť k cene dodávaného tovaru i DPH, pretože sa jedná o odberateľa na území Slovenskej republiky. V záujme riešenia veci si žiadali predložiť i písomnú zmluvu od K., ktorá bola aj predložená a na základe toho bolo zistené, že sa jedná o slovenského odberateľa. To, či sa zmluva prepracovala uviesť nevedel, nakoľko nemal o tom vedomosti. Nepamätal si ani na konkrétny obsah zmluvy, ktorá bola podpísaná medzi účastník mi konania. Pri odovzdávaní dokladov a agendy novému majiteľovi prítomný nebol, pretože tento audit už vykonával niekto iný. Svedok po nahliadnutí do spisu na čl. 215-216 potvrdil, že opravy robené písaným písmom v čl. I. na str. 2 a v čl. III. ako i pod čl. IV. sú robené jeho písmom, ostatné opravy nie sú robené z jeho strany. Potvrdil, že žiadne výhrady ohľadne kúpnej ceny k návrhu kúpnej zmluvy zo strany audítora neboli. V tom čase keď spracovávali audit oni nebola podchytená ani faktúra navrhovateľa pre K. na 500.000,- EUR. Na to či boli úpravy ohľadne zmluvnej pokuty si svedok takatiež nepamätal. V čase uzavretia resp. konzultácie o návrhu kúpnej zmluvy bol prítomný v miestnosti kde sa táto zmluva vyhotovovala Ing. W., Ing. K. a on osobne. Jeho povinnosťou bolo nájsť nezrovnalosti v návrhu kúpnej zmluvy a prípadne podať i návrh konateľom spoločnosti na opravu. Táto zmluva mohla byť uzatvorená asi v r. 2002. Na to či bol zahrnutý i záväzok spoločnosti K. v audítorskej správe vypracovanej za r. 2001 voči navrhovateľovi si nepamätal.
Z výpovede svedka Ing. V. M., zamestnaného u A. s.r.o. K., ktorý u odporcu i jeho právneho predchodcu pracoval vo funkcii obchodného riaditeľa do 31. 12. 2004 vyplýva, že v rámci svojej pracovnej náplne zodpovedal za marketing - obchod. Konkrétne si pamätal, že odporca dodával vápno cez firmu M. do O. v Maďarskej republike. On osobne kúpnu zmluvu nevidel, nebol prítomný pri jej uzatváraní, pretože tieto záležitosti mal na starosti Ing. W.. Po prvýkrát zmluvu videl, asi v r. 2003, a to jej kópiu, keď mu ju ukázal Ing. V.. Bolo to vlastne vtedy, keď začal problém ohľadne plnenia na základe tejto zmluvy, čo sa nedodržalo. Následne nastal problém, či sa budú aj naďalej služby navrhovateľa využívať, alebo bude výhodnejšie využívať vápenky na území Maďarskej republiky. Ako sa ďalej postupovalo vo veci už nemal vedomosti, nakoľko o týchto skutočnostiach sa rozhodovalo na poradách, ktorých sa on nezúčastňoval. Jednalo sa o obdobie, kedy Ing. W. mal odísť do dôchodku a na tieto porady chodieval Ing. K.. Aké množstvo vápna bolo dodané navrhovateľovi si už nepamätal a taktiež ani cenu za 1 t vápna. Pamätal si však miesto plnenia a to mesto Ózd v Maďarskej republike. Taktiež potvrdil, že odporca prestal dodávať váplno navrhovateľovi.
Podľa názoru navrhovateľa svedecká výpoveď Ing. M. vlastne potvrdila, že kúpna zmluva bola predložená a sa modifikovala i upravovala, kým sa dostala ku konečnému stavu a zneniu tak, ako je pripojená k návrhu. Keďže Ing. M. nebol kompetentný zmluvu podpisovať je zrejmé, že sa nemohol ani vyjadriť kvalifikovane k existencii, či neexistencii tejto kúpnej zmluvy v čase keď bola uzatváraná.
Odporca žiadal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, poukazujúc na to, že tento návrh súdu predniesli už na pojednávaní dňa 19. 11. 2004. Znalecké dokazovanie by malo byť zamerané na odbor grafológie s tým, že uviedol, že odporca je ochotný znášať i trovy tohto znaleckého dokazovania. Zároveň uviedol, že bezodkladne po obdržaní prekladu audítorskej správy, týkajúcej sa r. 2001 túto súdu predložia za účelom zistenia, či v nej bola zahrnutá i predmetná pohľadávka.
Uznesením 11Cb ý6/2004-233 zo dňa 19. 10. 2005 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom Ing. Bc. J. M. , znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie, ručné písmo, ktorý znalecký posudok však v lehote súdom uloženej nebol vypracovaný. Na opakované výzvy zo strany súdu a to i cestou Okresného súdu v Trebišove, zo zápisnice písanej dňa 30. 11. 2006 na uvedenom súde súd zistil, že znalec 3 zo štyroch znaleckých posudkov, o vypracovanie ktorých bol požiadaný a zároveň ustanovený tunajším súdom, boli už v štádiu rozpracovania, avšak konkrétne tento spis zatiaľ nezačal spracovávať a preto ho mal ihneď odoslať na tunajší súd na ďalšie konanie.
Znalecký posudok č. 08/2006 bol vypracovaný súdnym znalcom dňa 28. 12. 2006 a zo záverov tohtoznaleckého posudku vyplýva, že autorom podpisu na meno Ing. W. je jednoznačne a určite Ing. J. W.. Autorom podpisu znejúceho na meno Knapp je jednoznačne a určite p. E. K. a autorom podpisu znejúceho na meno K. je jednoznačne a určite Ing. M. K.. Určenie doby, kedy boli podpisy na predmetnú listinu, kúpnu zmluvu č. 2001-04-01 zo dňa 1. 4. 2001 s prihliadnutím na vek papiera a na plniacu náplň písacej pomôcky, v súčasnosti nie je možné stanoviť a nie je možné určiť okamih uvedenia podpisov na túto listinu. Určiť dobu, kedy bola predmetná listina skutočne podpísaná je možné stanoviť iba približne, chemickou analýzou, a to jedine v prípade náplne písacieho nástroja - atramentu - teda podpisu na meno Ing. W.. Určiť dobu, kedy bola predmetná listina skutočne podpísaná nie je možné stanoviť ani približne, v prípade písacieho nástroja náplne guličkového pera, teda podpisu na meno K. a podpisu na meno K.. Porovnaním pravosti podpisov všetkých konajúcich osôb na predmetnej kúpnej zmluve v origináli predloženom navrhovateľom s podpismi všetkých konajúcich osôb v kópii predloženej odporcom, vedenej v spise pod čl. 21, 22, 23 znalec dospel k záveru, že autorom podpisu konajúcej osoby na prvom, druhom a treťom liste kúpnej zmluvy - origináli - na meno Ing. W. predloženej navrhovateľom a autorom podpisu konajúcej osoby na prvom, druhom a treťom liste kúpnej zmluvy, taktiež na meno K. a na meno E. K. je jednoznačne a určite jedna a tá istá osoba, teda Ing. J. W., Ing. M. K. a E. K..
Z vyjadrenia navrhovateľa k znaleckému posudku vyplýva, že podľa jeho názoru uvedený znalecký posudok jednoznačne potvrdil a podporil dôkazy predložené z jeho strany v rámci tohto súdneho konania.
Z podania odporcu zo dňa 10. 5. 2007 vyplýva, že nemá výhrady k zisteniu znalca, že autormi podpisov na oboch skúmaných listinách sú identické osoby, totožné s ich označením. Zároveň navrhol, ak je možné v osobe Ing. W. stanoviť dobu, a to aspoň približne chemickou analýzou, vykonať znalecké dokazovanie na určenie okamihu, kedy došlo k uvedeniu podpisu na uvedenú listinu. K ostatným záverom znalca navrhol znalecký posudok otázkou a odpoveďou znalca, či súčasnými dostupnými poznatkami vedy a techniky , ktoré sú všeobecne dostupné, prípadne či metódami, alebo inými technikami, ktoré sú vo svete bežné a známe je možné, či i len približne stanoviť dobu uvedenia podpisov ostatných podpisujúcich na uvedenú listinu i napriek tomu, že tieto podpisy boli vykonané konajúcimi guličkovým perom.
Na pojednávaní dňa 31. 5. 2007 obaja účastníci konania prejavili snahu vec vyriešiť v rámci mimosúdneho rokovania a preto žiadali i o poskytnutie lehoty, v rámci ktorej súdu oznámia stanovisko písomnou formou. Súd túto lehotu stanovil ku dňu 15. 6. 2007. O predĺženie lehoty požiadal navrhovateľ s tým, že rokovania medzi účastníkmi konania i naďalej prebiehajú. Podaním zo dňa 5. 9. 2007 odporca súdu oznámil, že rokovania sporových strán stále prebiehajú a žiadal o poskytnutie dodatočne lehoty do konca septembra 2007. Takisto listom zo dňa 5. 9. 2007 o predĺženie lehoty požiadal i navrhovateľ.
Podaním zo dňa 26. 10. 2007 navrhovateľ súdu oznámil, že k dohode medzi účastníkmi sporu nedošlo a preto žadal, aby súd vo veci konal ďalej, nakoľko na návrhu trvá v celom rozsahu.
Podaním zo dňa 6. 12. 2007 odporca žiadal, aby na najbližšom pojednávaní bola zabezpečená účasť znalca Ing. Bc. J. M., za účelom objasnenia sporných otázok, týkajúcich sa hlavne obdobia podpisu predmetnej zmluvy. Opätovne žiadal vypočuť vo veci Ing. J. W. a Ing. E. K. a to za účelom vyjadrenia sa k tomu, či v čase keď podpisovali kúpnu zmluvu zo dňa 1. 4. 2001 existoval aj iný kontrakt na dodávku vápna na územie Maďarskej republiky. Taktiež poukázal na to, že v čase uzatvárania tejto zmluvy už existovala zmluva so spoločnosťou U. K.. S. na dodávku vápna do Maďarskej republiky až do r. 2009, podpísaná 13. 2. 2001. O tejto skutočnosti obaja vedeli, pretože zmienka o existencii tejto zmluvy je tiež v zmluve o prevode všetkých obchodných podielov spoločnosti K. s.r.o., ktorú vyššie uvedení podpísali a to dňa 27. 4. 2001. Za sporné považoval i tvrdenie navrhovateľa o tom, že došlo k porušeniu ustanovení kúpnej zmluvy, čl. VIII. ods. 3, pretože navrhovateľ zatiaľ žiadnym spôsobom toto svoje tvrdenie nepreukázal a ostal len pri tvrdení, že došlo k porušeniu uvedeného článku. Z toho dôvodu navrhol, aby súd vypočul všetkých vodičov motorových vozidiel uvedených v JCD, predložených v tomto konaní na otázku, či počas platnosti zmluvy uskutočňovali dodávky do Maďarskej republiky, ak áno, aký tovar vozili, kedy takéto dodávky realizovali a v akom množstve a komu.
Na pojednávaní dňa 11. 3. 2008 navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu tak, ako bol súdu doručený, ako i na svojich vyjadreniach, ktoré súdu predkladali priebežne v rámci doplnenia svojho návrhu.
Odporca poukázal na to, že podľa jeho názoru sa súd zatiaľ zaoberal otázkou existencie zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, avšak konkrétne nebolo preukázané, ktorý záväzok bol zo strany odporcu porušený a preto trval na svojom vyjadrení zo dňa 6. 12. 2007, ako i na vykonaní dôkazov označených v tomto vyjadrení. Až v priebehu tohto konania totiž zistil, že existuje ďalšia zmluva uzavretá medzi firmou U. zo dňa 13. 2. 2001, ktorá dátumovo predchádza zmluve, na ktorú poukazuje navrhovateľ. V čase podávania odporu proti platobnému rozkazu vedomosti odporca o existencii tejto druhej zmluvy nemal a preto ani jedna, ale ani druhá zmluva nebola predmetom práv a povinností na nového majiteľa. Zároveň žiadal, aby súd využil svoje moderačné právo ohľadne výšky uplatňovanej zmluvenj pokuty, ako i náhrady škody, ktorá sa javí neprimerane vysoká a v priebehu konania nebola ani patrične preukázaná škoda, ktorá je uplatňovaná v návrhu v zmysle zák. predpisov.
Uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní súd dokazovanie ukončil s tým, že dôkazy navrhnuté právnym zástupcom odporcu vykonávať nebude, nakoľko tieto nesúvisia s predmetom tohto konania.
V zmysle § 409 ods. 1/, 2/ Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
V zmysle § 447 kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
V zmysle § 448 ods. 1/, 2/, 3/ kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy. Ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujúca jeho čistá hmotnosť.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v predmtnej veci bol podaný dôvodne, nakoľko je preukázané prevedeným dokazovaním (výsluchom svedkov, znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva, ako i vyjadreniami štatutárnych zástupcov), že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom právoplatne došlo, čo napokon je preukázané aj plnením v zmysle tejto zmluvy zo strany odporcu v prospech navrhovateľa.
Súd sa v priebehu konania zaoberal dôkaznými návrhmi a ich preukázaním, ktoré mohli mať a mali význam pre rozhodnutie o správnom uplatnení si práva zo strany navrhovateľa i odporcu , a v dôsledku tohto postupu zaujal stanovisko odmietnutia vykonania ďalšieho dôkazu znaleckým posudkom ohľadne určenia času podpisu jednotlivých zmlúv (guličkovým perom - čas, kedy bol tento podpis na zmluve vykonaný). Bolo totiž preukázané, že kúpna zmluva č.2001 -04 -01 zo dňa 1.4.2001, ako taká bola podpísaná štatutárnymi zástupcami, oprávnenými v čase podpisu zastupovať obe zmluvné strany a nebol spochybnený ani znaleckým dokazovaním podpis ani jedného zo štatutárnych zástupcov.
Navrhovateľ v zmysle tejto zmluvy i svoju povinnosť riadne plnil, avšak odporca svoju povinnosť v zmysle vyššie citovaných §-ov Obchodného zákonníka riadne nesplnil, a preto bola i dôvodne vystavená a odporcovi riadne doručená faktúra č. 230601 zo dňa 16.6.2003 na sumu 500.000 EUR, ktorú však v lehote splatnosti t.j. do 26.6.2003 odporca neuhradil a preto vznikol i nárok a to dôvodný, zo strany navrhovateľa na uplatnenie si zmluvnej pokuty, ktorá bola v predmetnej kúpnej zmluve č. 2001-04-01 v článku VIII bod 8.7 riadne dohodnutá.
I napriek námietkam odporcu, že táto zmluva nebola uzavretá spôsobom, ktorý zákon uznáva, pretože namietal a spochybňoval pravosť podpisov štatutárnych zástupcov, súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 8/2006 zo dňa 28.12.2006, Ing. Bc. J. M. má za to, že po porovnaní predložených porovnávacích materiálov, ako i samotných podpisov na kúpnopredajnej zmluve sa jedná o podpisy totožné a teda zmluva ako taká bola v čase uplatnenia si nároku zo strany navrhovateľa platná.
V priebehu konania sám odporca niekoľkokrát prejavil snahu predmet sporu uzavrieť mimosúdne, k čomu však nedošlo a z toho dôvodu súd vo veci vyniesol rozsudok v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku po zhodnotení dôkazov v súlade s vyššie citovanými §-mi Obchodného zákonníka. V neposlednom rade sa opieral i o ustálenú judikatúru ohľadne potreby vykonania ďalších dôkazov.
Súd navrhovateľovi priznal tiež úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo žalovanej istiny a to v súlade s ustanovením § 369 ods. 1/ a 502 ods. 1/ Obchodného zákonníka, nakoľko bolo preukázané, že odporca v lehote splatnosti faktúry nepristúpil k úhrade žalovanej čiastky. Túto čiastku však priznal v lehote od 27.6.2003, teda od doby kedy sa navrhovateľ mohol domáhať svjho práva na súde po prvýkrát po uplynutí lehoty splatnosti.
V časti uplatnenia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania v lehote od 1.2.2002 do 26.6.2003 návrh navrhovateľa zamietol z vyššie uvedených dôvodov.
V zmysle § 369 ods. 1/ Obch. zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
V zmysle § 502 ods. 1/ Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Súd návrh navrhovateľa v časti priznania úrokov z omeškania za obdobie od 1. 2. 2002 do 26. 6. 2003 zamietol z dôvodu, že z faktúry č. 230601 zo dňa 16. 6. 2003 jednoznačne vyplýva, že dátum splatnosti tejto faktúry, ktorá je i predmetom tohto konania uplynula dňom 26. 6. 2003.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V súlade s cit. ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. súd trovy konania priznal navrhovateľovi vo výške 1 966 202,- Sk, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 600 000,-
Sk, vypočítaného podľa položky 2 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a tiež z trov právneho zastúpenia vo výške 1 366 202,- Sk, a to za 25 úkonov po 52 890,- Sk, 1 úkon v 1-ine z výpočtového základu za odročené pojednávanie zo dňa 19. 4. 2007 vo výške 13 223,- Sk, za paušál 7 x po 136,- Sk;( rok 2004), 10 x po 150,- Sk (rok 2005), 8 x po 178,- Sk (rok 2007) , 1 x po 190,- Sk (rok 2008), spolu 3 114,- Sk. Súd tiež priznal náhradu hotových výdavkov právnej zástupkyni za 9 ciest osobným motorovým vozidlom zn. Renault Megane, vypočítaných podľa zákona č. 283/2002 Z. z., v spojení s opatrením č. 339/2002 Z. z., kde náhrada predstavuje 11 261,- Sk, náhradu za stratu času v roku 2004 ( za 6 polhodín) a v r. 2005, 2007,2008 ( spolu za 48 polhodín) spolu vo výške 15 402,- Sk.
Tieto náhrady súd priznal v súlade s ust. §10 ods. 1/, § 14 ods. 1/ písm. a/, c/ a d/ § 15 písm. a/, b/, § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení platných predpisov.
Súd zaviazal odporu i k úhrade zaplatených trov znaleckého dokazovania znalcovi Ing. Bc. J. M. zo zálohy zloženej odporcom, ktoré boli vyplatené preddavkovo z finančných prostriedkov štátu vo výške 21 269,- Sk, a to v súlade s ust. § 148 ods. 1/ O. s. p.
Súd takto rozhodol i v súlade s ust. § 149 ods. 1/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach /§42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§250 a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.