Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-75-2007.pdf
PDF · 76.27 KB
No categories available
19C/75/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu M. L., štátneho občana S. R., povolaním údržbára, bytom M., B. B. X/XX. proti žalovanému T. P. s.r.o., so sídlom M., K. XX/A. o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
U r č u j e s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo žalobcovi doručené 1.2.2007 je n e p l a t n é.
Vo zvyšujúcej časti týkajúcej sa určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá sa žaloba z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žiadal, aby súd určil, že žalovaný s ním neplatne skončil pracovný pomer a zároveň, aby rozhodol, že jeho pracovný pomer trvá aj naďalej. Poukázal na to, že dôvody uvedené v písomnom skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol nekonkrétne, nevymedzil ich tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Poukázal, že neporušil pracovnú disciplínu nijakým spôsobom a nevie, čo sa mu vlastne kladie za vinu.
Žalovaný sa k veci nevyjadril. Zásielky týkajúce sa predvolania na súd nepreberal napriek tomu, že mu boli doručované na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri. Súd konal v jeho neprítomnosti a predvolania považoval za doručené v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom konateľa žalovaného, oboznámením pracovnej zmluvy, rozviazaním pracovného pomeru zo dňa 1.2.2007 a zistil tento skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy predloženej žalobcom mal sú za preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi vznikol dňa 24.3.2006 na základe písomnej pracovnej zmluvy z toho istého dňa.
Žalovaný doručil žalobcovi dňa 1.2.2007 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu „neplnenia pracovných povinností zadaných nadriadeným a z dôvodu rozširovania klamlivých a zavádzajúcich informácii na zamestnávateľa“.
V zmysle § 68 ods. 1 Zákonníka práce platného v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 70 uvedeného Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 64 predtým platného Zákonníka práce neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže (podľa § 77 Zákonníka práce platného v čase rozhodnom) zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Žalobca podal na súde žalobu dňa 19.3.2007. V zmysle zákonného ustanovenia § 77 platného Zákonníka práce tak urobil včas, teda v dvojmesačnej prekluzívnej lehote uvedenej v tomto ustanovení. Preto súd preskúmaval platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalovaným. Dôvody uvedené v tomto jednostrannom skončení pracovného pomeru neboli v konkrétnej veci uvedené žalovaným dostatočne konkrétne, neboli skutkovo vymedzené tak, aby nebolo možné dodatočne ich zameniť. Žalovaný neuviedol akým konkrétnym spôsobom žalobca porušil pracovnú disciplínu ale ani to, kde a kedy sa tak malo stať. Neuviedol tiež kedy a aké klamlivé a zavádzajúce informácie mal žalobca naňho rozširovať. Konal tak v rozpore s ustanovením § 70 Zákonníka práce. Preto toto skončenie pracovného pomeru treba považovať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia za neplatné.
V časti týkajúcej sa určenia, že pracovný pomer trvá aj naďalej súd žalobu zamietol. Mal za to, že v tejto časti žalobca nemal právny záujem na takomto určení.
Určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP sa totiž žalobca môže domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie), ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
V konkrétnej veci súd vyslovil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením zo strany žalovaného je neplatné. Z toho je zrejmé, že pracovný pomer žalobcovi trvá aj naďalej a nie je potrebné rozhodovať o tom súdnym výrokom.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Obaja účastníci mali v predmetnej veci čiastočný úspech, preto súd rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).