Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/494/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Adrianou Murínovou v právnej veci navrhovateľa: L. U., nar. X.X.XXXX, bytom F., M. G. XX, okres Košice - okolie, zastúpeného opatrovníkom: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, zastúpeným: JUDr. J. W., advokát so sídlom v B., N. X, proti odporcom: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, 2/ Technická univerzita v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Letná 9, za účasti vedľajšieho účastníka: P. B. U., so sídlom v Q., A. K. XX, zastúpená J. - P. U., a.s., so sídlom v Q., R. D. X, v konaní o náhrade škody na zdraví, takto

rozhodol:

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 199.200,- Sk na jeho účet vedený v A. Q. a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 199.200,- Sk na jeho účet vedený v A. Q. a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov.

Priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcom v 1. a 2. rade vo výške 124.989,- Sk. Priznané trovy konania sú odporca v 1. rade ako aj odporca v 2. rade p o v i n n í zaplatiť v súdom vyčíslenej výške na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. J. W., advokáta, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov.

Odporcovi v 2. rade u k l a d á povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 9.960,- Sk, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v 2. rade u k l a d á povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 14.300,- Sk, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.5.2002 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 298.800,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 99.600,- Sk odo dňa podania návrhu do zaplatenia a zo sumy 199.200,- Sk odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu do zaplatenia, titulom náhrady škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená pri úraze počas výkonu základnej vojenskej služby dňa 3.9.2001. Návrh odôvodnil tým, že nárok predstavuje súčet

navrhovateľovi, podľa bodového ohodnotenia bolestného, lekárskym posudkom priznané odškodné za bolesť vo výške 99.600,- Sk, a ním požadovaného zvýšenia odškodnenia za bolesť vo výške 199.200,- Sk.

Tunajší súd uznesením zo dňa 23.9.2004 sp. zn. -96 konanie v časti o zaplatenie 99.600,- Sk zastavil na základe účinného späťvzatia návrhu v tejto časti navrhovateľom.

Navrhovateľ v návrhu ako odporcu označil: Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, VLA Košice, VÚ 1442, Rampová 7, 040 01 Košice.

Odporca - Vojenská letecká akadémia generála M. R. Štefánika v Košiciach (ďalej len „VLA“) písomným podaním doručeným súdu dňa 6.6.2002 a dňa 25.9.2003 (č. l. 18, 28 spisu) žiadal žalobný návrh zamietnuť spochybňujúc procesnú spôsobilosť právnej zástupkyne navrhovateľa L. U. na podanie žalobného návrhu a na zastupovanie navrhovateľa na základe plnej moci udelenej jej otcom navrhovateľa, pričom právny nárok navrhovateľa na odškodnenie za bolesť nespochybňoval a vyjadril svoju vôľu tento i iné náhrady za škodu na zdraví spôsobenej úrazom navrhovateľa ako vojaka základnej služby pri plnení jeho služobných povinností, v priznanej výške navrhovateľovi uhradiť. Namietol zároveň označenie odporcu navrhovateľom, poukazujúc, že pokiaľ navrhovateľ označil odporcu (žalovaného) ako: Slovenská republika / Ministerstvo obrany SR / VLA Košice (VÚ 1442), Rampová č. 7, Košice, jeden takto označený subjekt neexistuje, keďže ide o kompilát niekoľkých nesprávne, resp. neúplne označených subjektov (štát, ministerstvo obrany a Vojenská letecká akadémia generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach), pričom ako sídlo takto označeného subjektu je uvedená Rampová ul. č. 7 Košice, kde sídli Vojenská letecká akadémia generála M.R. Štefánika v Košiciach. Žiadal súd, aby vyzval navrhovateľa na presné označenie subjektu, ktorý žaluje, prípadne upresnenie jeho označenia.

Odporca - poverený pracovník VLA na pojednávaní dňa 27.10.2003 opätovne žiadal o upresnenie označenia odporcu, namietal, že navrhovateľ nemôže jeden nárok uplatňovať z dvoch právnych titulov, navrhoval vyzvať spoločnosť J. - P. U., a.s., aby do konania pristúpila ako vedľajší účastník, vypočuť ako svedka Ing. F. R., veliteľa automobilovej čaty prevádzkovej roty VLA a ustanoviť znalca z odboru neurológie na zistenie, či navrhovateľ vôbec vníma a cíti bolesť. Zároveň navrhoval spojiť prejednávanú vec s konaním vedeným pod sp. zn. .

Odporca - VLA podaním doručeným súdu dňa 30.10.2003, s poukazom na posledný odsek čl. 141 vojenského predpisu Všeob-P-21 (práv), v spojení s ústrižkom 9 k tomuto predpisu a s poukazom na list č. PPR-616/12-31/2003, oznámil súdu, že došlo k postúpeniu všetkých nárokov poškodeného navrhovateľa na Úrad generálneho právneho zástupcu Ministerstva obrany Slovenskej republiky a žiadal súd akúkoľvek korešpondenciu zasielať tomuto subjektu na ním uvedenú adresu. Doručil súdu fotokópiu Rozhodnutia rektora -veliteľa VLA Košice o žiadosti na náhradu škody utrpenej úrazom č. 391/21 - B/2002 zo dňa 12.2.2002, súpisky Národnej banky Slovenska z 30.4.2002 ako dokladu o vyplatení sumy 99.600,- Sk navrhovateľovi, vyjadrenia Ministerstva obrany, Úradu generálneho právneho zástupcu zo dňa 4.9.2003, ako aj ďalšie listinné dôkazy a dňa 6.11.2003 interný vojenský predpis Všeob-P-21 (práv.).

V priebehu konania, s účinnosťou od 1.9.2004, došlo v zmysle ust. k zániku Vojenskej leteckej akadémie generála M. R. Štefánika v Košiciach, so sídlom na Rampovej ul. 7 v Košiciach jeho zlúčením s Technickou univerzitou v Košiciach.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 8.11.2004, doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2004, upresnil označenie odporcu ako Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, Technická univerzita v Košiciach a petit návrhu upresnil tak, že žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu 199.200,- Sk s 9% úrokom z omeškania odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do zaplatenia.

Na výzvu odporcu - VLA, so súhlasom navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.10.2003, urobenú prostredníctvom súdu, dňa 22.3.2004 vstúpila do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu P. B. U., zastúpená spoločnosťou J. - P. U., a.s.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.3.2004, 13.12.2004 (č.l. 82, 107) namietol, s poukazom na prebiehajúce a ku dňu vyjadrenia ešte neskončené konanie pred Vojenským obvodovým súdom v Prešove, č.k. pre trestný čin ublíženia na zdraví voči N. U., predčasnosť podania žalobného návrhu, keďže o zavinení nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. K výške požadovaného odškodnenia z titulu zvýšenia odškodnenia za bolesť uviedol, že navrhovateľ musí preukázať, že úrazom a jeho liečením alebo odstraňovaním následkov boli spôsobené také bolesti, že tento prípad je nutné hodnotiť ako hodný osobitného zreteľa, musí dokázať, že bolesti neboli dostatočne odškodnené podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky č. a že tieto nie sú dostatočne odškodnené ani prípadným zvýšením, ktoré bolo v kompetencii ošetrujúceho lekára, pričom zvýšenie odškodnenia je možné vykonať len zo základného počtu bodov, t.j. 830 bodov bolestného. Navrhol vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie priebehu liečenia, posúdenie citlivosti navrhovateľa na bolesť i bolestivosti operačných zákrokov, ktorým sa navrhovateľ podrobil a či tieto predstavujú zvláštny priebeh liečby.

Uznesením zo dňa 31.1.2005 sp. zn. -109 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia a traumatológia a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca MUDr. L. W.. Vedľajší účastník v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.5.2005 namietol odporučenie zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného podľa ust. vyhl. č. znalca MUDr. L. W., vyjadrené v znaleckom posudku č. 10/2005, keďže uvedené ustanovenie citovaná vyhláška neobsahuje. S poukazom na závery znaleckého dokazovania, že v čase úrazu pacient pre prítomnosť bezvedomia bolesť nepociťoval, že zranenia sa liečia v závislosti od ich druhu aj v čase, keď je pacient v kóme, navrhovateľovi podávané liečivá boli obvyklé, na bolesti sa pacient v prípade prebratia z kómy nepamätá, keď zdravotný stav navrhovateľa znalec považoval za stabilizovaný a a priebeh liečby navrhovateľa za štandardný, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, keďže nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ trpel mučivými bolesťami. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 3.10.2005 prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na závery znaleckého posudku, na právnu úpravu považujúcu za bolesti aj sťaženie zdravotnej pohody ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, a to bez ohľadu na intenzitu bolesti, mal za to, že je bezpredmetné, či je pacient v kóme alebo nie.

Súd v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 7.11.2005 sp. zn. -166 tak, že uložil odporcovi (označenému Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 199.200,- Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 199.200,- Sk zastavil, navrhovateľovi priznal náhradu trov konania a vyslovil, že štát na náhradu trov konania nemá právo.

Krajský súd v Košiciach na základe odvolania odporcu a vedľajšieho účastníka uznesením zo dňa 14.3.2006 sp. zn. -193 rozsudok, okrem výroku o zastavení konania, zrušil a v zrušenej časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že súd prvého stupňa sa dopustil procesného pochybenia, keď konal s niekým kto nie je účastníkom konania, pričom z rozhodnutia súdu ani z obsahu spisu nie je zrejmé, prečo súd konal s Ministerstvom obrany SR a ako sa tento subjekt stal účastníkom konania. Okruh účastníkov určuje navrhovateľ, ktorý v žalobnom návrhu označil odporcu ako: Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, Vojenská letecká akadémia Košice, VÚ 1442, Rampová 7, Košice a jeho označenie upresnil v písomnom podaní zo dňa 8.11.2004 (č.l. 97 spisu) ako Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, Technická univerzita v Košiciach, z dôvodu zlúčenia Vojenskej leteckej akadémie s Technickou univerzitou v Košiciach a takto označil odporcu aj vo všetkých nasledujúcich písomných podaniach, vrátane vyjadrenia k odvolaniu. Uložil preto súdu prvého stupňa vyzvať navrhovateľa, aby upresnil označenie odporcov, resp. odporcu, či je ním Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, alebo Technická univerzita v Košiciach alebo viacerí z nich a až po objasnení, kto je účastníkom na strane odporcu posudzovať dôvodnosť nárokov navrhovateľa. Až po určení okruhu odporcov uložil súdu

prvého stupňa skúmať otázku pasívnej legitimácie takto označených odporcov, a pre záver o tom, kto je prevádzateľom motorového vozidla doplniť dokazovanie, t.j. zistiť, kto sa stal jeho prevádzateľom po zlúčení Vojenskej leteckej akadémie gen. M. R. Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach. Pokiaľ teda súd doposiaľ konal s niekým iným, než účastníkom konania, odňal mu možnosť konať pred súdom a bude musieť tomuto účastníkovi umožniť uplatnenie všetkých jeho procesných práv, vrátane možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, navrhnúť ďalšie dôkazy a vykonať dôkazy za jeho účasti. Zároveň odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa dôjde k záveru, že sú dané dôvody pre zvýšenie bolestného nad jeho dvojnásobok (nad 1660 bodov), z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ktoré ďalšie okolnosti odôvodňovali mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa vyhl. č. , pričom nemôže ísť o okolnosti, ktoré boli zohľadnené už pri zvýšení bolestného na jeho dvojnásobok v lekárskom posudku o určení bodového ohodnotenia bolestného. Pri mimoriadnom zvýšení vychádzať zo základného bodového hodnotenia bolestného, t.j. v danom prípade 830 bodov a od toho odvíjať priznané násobky.

Tunajší súd výzvou zo dňa 13.6.2006 (č.l. 198) vyzval navrhovateľa, aby v prípade, že na podanom návrhu trvá, upravil žalobný návrh v súlade s uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. -193.

Navrhovateľ na výzvu súdu písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.6.2006 upresnil označenie odporcu ako: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava, 2/ Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice, vedľajší účastník: P. B. U., A. K. XX, Q., zastúpená J. - P. U., a.s., R. rad X, Q.. Zároveň upresnil petit návrhu tak, že žiadal uložiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 199.200,- Sk a nahradiť mu trovy konania.

Súd uznesením zo dňa 25.10.2006 sp. zn. -277 pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil ako odporca v 2. rade: Technická univerzita v Košiciach, Letná č. 9, 040 01 Košice, proti ktorému podala odvolanie Technická univerzita v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.1.2007 sp. zn. -298 jej odvolanie odmietol, ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Právny nástupca VLA - Technická univerzita v Košiciach, namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore písomným podaním z 28.3.2007, doručeným súdu dňa 4.4.2007, nakoľko s poukazom na delimitačný Protokol o vecnom a finančnom vymedzení majetku štátu v správe Vojenskej leteckej akadémie gen. M. R. Štefánika Košice so stavom k 31.8.2004 č.p.: , motorové vozidlo zn. UAZ ev. č. XXX-XX-XX, ktorého v čase vzniku poistnej udalosti dňa 3.9.2001 bola prevádzateľom VLA, na Technickú univerzitu v Košiciach neprešlo, resp. na ňu neprešli práva a povinnosti spojené s prevádzkou uvedeného motorového vozidla podľa vyhl. č.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 22.6.2007, doručeným tunajšiemu súdu na pojednávaní dňa 26.6.2007, upresnil petit žalobného návrhu tak, že žiadal, aby súd uložil odporcovi v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená: Ministerstvo obrany SR, zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného sumu 199.200,- Sk a odporcovi v 2. rade - Technická univerzita v Košiciach, sumu 199.200,- Sk s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania voči odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.

Zmenou návrhu podľa ustálenej súdnej praxe sa rozumie zmena spočívajúca v tom, že navrhovateľ a/ na základe rovnakého skutkového základu požaduje viac, než požadoval v návrhu (rozšírenie návrhu), b/ na základe rovnakého skutkového základu požaduje iné plnenie (namiesto nepeňažného plnenia zaplatenie peňažnej čiastky), c/ na základe rovnakého skutkového základu požaduje miesto plnenia vydanie určujúceho výroku a naopak, d/ síce požaduje rovnaké plnenie ale na základe iného skutkového stavu, e/ na základe iného skutkového stavu požaduje iné plnenie.

Súd so zreteľom na obsah uznesenia odvolacieho súdu v prejednávanej veci, mal za to, že podaním z 22.6.2007 boli navrhovateľom odstránené vady návrhu, nakoľko nešlo o zmenu návrhu v zmysle vyššie uvedeného. Preto o tomto návrhu navrhovateľa nevydával osobitné procesné rozhodnutie.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu dňa 3.10.2005 s poukazom na obsah znaleckého posudku MUDr. L. W. č. 10/2005 uviedol, že za bolesť sa považuje aj sťaženie zdravotnej pohody, poruchy nervového ústrojenstva bez ohľadu na intenzitu bolesti, pričom je bezpredmetné, či pacient je v kóme alebo nie. V podaní doručenom súdu dňa 26.6.2007, predovšetkým znaleckým posudkom MUDr. L. W. mal za preukázané, že navrhovateľ v priebehu liečby trpel intenzívnymi bolesťami, ktoré boli tíšené liekmi proti bolesti podávanými v injekčnej forme, počas liečby boli vykonané opakované operácie, infúzie, invazívne vyšetrenia a rehabilitácie, ktoré mu spôsobovali bolesti, utrpel ťažké nervové poruchy a bezvládnosť. U navrhovateľa došlo počas liečby k výraznému zásahu do jeho fyzickej ako aj psychickej integrity tak, ako to má na mysli ust. odseku 1, článku I zásad pre hodnotenie, tvoriacich prílohu vyhl. č. , pričom za základné bodové ohodnotenie, z ktorého sa má vychádzať pri rozhodovaní podľa ust. vyhl. č. , žiadal považovať v posudku o bolestnom priznaných 1660 bodov ako celok. Uvedené odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že ani jedna položka uvedená v prílohe Sadzby pre hodnotenie vyhlášky č. nevyjadruje stanoveným počtom bodov bodové ohodnotenie možných komplikácií v súvislosti s liečbou, tieto sú vyjadrené možnosťou lekára podľa odseku 6 a 7 zásad pre hodnotenie, s ohľadom na priebeh a náročnosť liečby i vzniknuté komplikácie u konkrétneho pacienta, voľnou úvahou zvýšiť bodové ohodnotenie bolestného, ktoré takto tvorí v celosti základné bodové ohodnotenie bolestného stanoveného lekárom. Navrhol pri zvýšení odškodnenia za bolesť zohľadniť tiež zlý psychický stav navrhovateľa.

Odporca (poverený pracovník MO SR) dňa 3.10.2005 poukázal, že v zmysle výsledkov znaleckého dokazovania sa nedá zistiť, či pacient v momente úrazu pociťoval bolesť, na prežité bolesti si po prebratí z kómy nepamätá, pričom posúdenie intenzity bolesti, keď bolesť je zážitkom subjektívnym, u pacienta s poruchou vedomia a motoriky je zvlášť obtiažne, písomným podaním doručeným súdu dňa 12.7.2007 nepopieral príčinnú súvislosť medzi škodou na zdraví navrhovateľa a nesprávnou technikou zastavovania vozidla jeho vodičom avšak tvrdil, že je potrebné vziať zreteľ aj na skutočnosť, že navrhovateľ porušil predpisy o bezpečnosti pri práci a že toto porušenie malo dosť podstatný vplyv na spôsobený úraz. Namietol preukázanie výrazného zásahu do psychickej integrity navrhovateľa, keď takýto zásah nie je skonštatovaný ani v lekárskych posudkoch MUDr. P. Y., ani MUDr. L. W., pričom posúdenie do zásahu psychickej integrity navrhovateľa vzhľadom na jeho komatózny stav nie je ani možné.

Vedľajší účastník dňa 26.6.2007 s poukazom na závery znaleckého dokazovania MUDr. L. W., ktorým nebola preukázaná opodstatnenosť nárokov navrhovateľa, keďže nebolo znaleckým dokazovaním preukázané, či je možné vnímať zranenia a bolestivosť zranení a vykonávanej liečby vzhľadom na dlhodobé bezvedomie navrhovateľa, počas ktorého nereagoval na žiadne podnety, neboli preukázané mimoriadne mučivé útrapy, pričom závery kontrolného znaleckého dokazovania v konaní sp. zn. , ktoré nebolo zamerané na otázku bolestivosti liečby, nemožno v prejednávanej veci použiť. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 9.7.2007 uviedol, že sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti odporcov v dôsledku spoluzavinenia poškodeného s poukazom na techniku jazdy vodiča motorového vozidla ale aj podiel nevhodnosti miesta výkonu opravy. S poukazom na trvalý komatózny stav a závery znaleckého dokazovania, ktorým nebolo preukázané, aby navrhovateľ trpel mučivými bolesťami, keď znalec hodnotil stav navrhovateľa ako kvalitatívnu poruchu vedomia, liečebný proces utrpených zranení ako závislý od ich druhu a to aj v čase keď je pacient v kóme, navrhovateľovi podávané liečivá ako obvyklé, priebeh liečby ako štandardný. Pokiaľ znalec pretože navrhovateľ ako mladý človek utrpel pri plnom zdraví ťažké, takmer smrteľné zranenie, odporučil zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného podľa vyhl. č. namietol, že ohodnotenie poškodenia na zdraví je možné vykonať len z dôvodov v , b, c, Zásad pre hodnotenie, tvoriacich prílohu citovanej vyhlášky, pričom zvýšenie odškodnenia je možné vykonať len zo základného počtu bodov, t.j. 830 bodov bolestného.

Na pojednávaní dňa 26.6.2007 odporcovia v 1. a 2. rade i vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku voči odporcovi v 1. i v 2.rade s odôvodnením, že navrhovateľ upresnil označenie odporcu v 1. rade až dňa 19.6.2006 a následne rozšíril návrh o odporcu v 2. rade, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby., keď lekársky posudok o bolestnom MUDr. P. Y. bol vypracovaný dňa 27.12.2001. Odporca v 2. rade zároveň namietol nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, v písomnom podaní z 13.7.2007 na margo tejto námietky uviedol, že uvedené motorové vozidlo zn. UAZ ev. č. XXX-XX.XX nikdy neprešlo do majetku Technickej univerzity v Košiciach a tá sa nikdy nestala jeho prevádzateľom. Prevádzateľom tohto vozidla bolo v skutočnosti ministerstvo obrany, ktoré ho viedlo vo svojej evidencii správcu majetku štátu.

Na pojednávaní dňa 18.1. 2008 vedľajší účastník, odporca v 1. a 2. rade navrhol za účelom zistenia stabilizácie zdravotného stavu zdravotného stavu navrhovateľa nariadiť znalecké dokazovanie s poukazom na rozpornosť tvrdení znalca MUDr. L. W., ktorý dňa 18.1.2008 uviedol, že stav poškodeného možno za ustálený považovať po prepustení do domáceho liečenia a následne, že v prípade navrhovateľa ide o neustále prebiehajúce liečenie, keďže sú mu neustále podávané lieky a počas hospitalizácií v čase lekárskych kontrol sú vykonávané liečebné výkony.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2003 domáhal náhrady škody na zdraví spôsobenej predmetným úrazom, titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa nad sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorými bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené). Konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. . Rozsudkom zo dňa 23.4.2007 bola odporcovi v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.970.000,- Sk a odporcovi v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.970.000,- Sk na účet vedený v A. Q. a.s. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania proti odporcom v 1. a 2. rade vo výške 1.099.866,50 Sk a uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť priznané trovy konania vo výške 532.564,- Sk zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. W. B., advokátky, a vo výške 567.302,50 Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. J. W., advokáta, s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov. Odporcovi v 2. rade zároveň uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 200.000,- Sk. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.12.2007 bol potvrdený rozsudok vo výroku, ktorým boli odporcovia v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi 14.424.000,- Sk na jeho účet vedený v A. Q. a.s., s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov a vo výroku o povinnosti odporcu v 2. rade zaplatiť súdny poplatok. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti zmenil rozsudok tak, že návrh zamietol a rozsudok vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníka navrhovateľa, výsluchom svedkov, prednesmi ostatných účastníkov konania, znaleckými posudkami, oboznámením listinných dôkazov, obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. , spisu Vojenského obvodového súdu Prešove sp. zn. , a zistil tento skutkový stav:

Dňa 3.7.2001 navrhovateľ nastúpil ako vojak základnej vojenskej služby na Vojenskú leteckú akadémiu M.R.Štefánika v Košiciach (právny predchodca odporcu v 2. rade), do vojenského útvaru VÚ 1442. Navrhovateľ vykonával funkciu dielenského mechanika.

Dňa 3.9.2001, počas výkonu vojenskej služby, došlo k úrazu navrhovateľa tým spôsobom, že v parku techniky v areáli VLA v Košiciach opravoval predný nárazník služobného motorového vozidla typu VAZ 469, EČ XXX-XX-XX, pričom vodič tohto vozidla vojak N. U. zabrzdil vozidlo ručnou brzdou a po vypnutí motora nevyradil prvý rýchlostný stupeň, ale súčasne uvoľňoval spojkový pedál, čím došlo ku krátkemu pohybu vozidla dopredu, pričom prednou časťou nárazníka pritlačil navrhovateľovu hlavu o stenu garáže a spôsobil mu zlomeninu základne lebky, zlomeninu ľavej spánkovej kosti s vtlačením úlomkov, zlomeninu pyramídy ľavej spánkovej kosti, zlomeninu veľkého krídla klinovej kosti vpravo, krvácanie pod pavúčnicu obojstranne, pomliaždenie mozgu s prítomným krvácaním do oblasti

stredného mozgu a Varolovho mostu, tržnú ranu na pravej ušnici, krvácanie z uší, pneumocefalus (vzduch v lebečnej dutine), edém mozgu, stav po vdýchnutí tekutín a známky nevzdušnosti pľúc vľavo, amputáciu priedušky pre zadný a stredný základný segment dolného pravého laloka pľúc, teda vážne a komplikované kraniocerebrálne poranenie, v dôsledku čoho bol navrhovateľ dlhodobo v bezvedomí, resp. v komatóznom stave.

Uvedené skutočnosti súd zistil z rozsudku Vojenského obvodového súdu v Prešove zo dňa 12.6.2002 sp. zn. , ktorým bol N. U. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a odsúdený, z protokolu Vojenskej leteckej akadémie o úraze č. 391/21, 32/2001 zo dňa 5.9.2001, z lekárskeho nálezu vypracovaného lekárom Polikliniky VLA, odd. všeobecného lekárstva v Košiciach MUDr. T. Q., lekárom, ktorý prvý ošetroval navrhovateľa bezprostredne po úraze, z lekárskych posudkov MUDr. L. F., MUDr. R. B. a MUDr. L. W. a z rozsudku Okresného súdu Košice 1 zo dňa 23.4.2007 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.12.2007 sp. zn. -368.

Od 3. 9.2001 do 24.12.2002, od 26.12.2002 do 10.1.2003, od 1.4.2003 do 12.4.2003 a od 27.3.2006 do 30.3.2006 bol navrhovateľ s menšími prestávkami hospitalizovaný striedavo vo FN L. Pasteura na Rastislavovej ul. v Košiciach a v Leteckej vojenskej nemocnici v Košiciach. V čase vyhlásenia tohto rozsudku bol navrhovateľ v domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

Uvedené skutočnosti súd zistil z lekárskeho nálezu vypracovaného lekárom Polikliniky VLA, odd. všeobecného lekárstva v Košiciach MUDr. T. Q., osvedčenia lekárskej komisie zloženej z primára oddelenia anesteziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach MUDr. P. Y. a jeho zástupcu MUDr. T. F. zo dňa 22.1.2002, zo znaleckého posudku MUDr. R. B. zo dňa 30.12.2002, vypracovaného pre účely konania pred tunajším súdom pod sp. zn. , tiež zo znaleckého posudku MUDr. L. W. zo dňa 29.4.2005, obsahujúcich výpis zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa.

Po ukončení hospitalizácie koncom roka 2002 sa až do marca 2005 o navrhovateľa v domácom prostredí starala matka, D. U. a od marca 2005 sa o neho stará sestra, S. U.. Navrhovateľ je úplne odkázaný na pomoc druhých, denné odsávanie hlienov, čistenie rany v mieste, kde je zavedený v žalúdku katéter, výmena urinárneho kondómu na odvádzanie moču, vyvolanie stolice prostredníctvom preháňadla a čistenie po stolici, očista ústnej dutiny, uší. Naďalej užíva lieky, ktoré užíval aj počas hospitalizácie, na podporu mozgovej činnosti, cievny systém a vitamíny. Nerozpráva, oči neotvára, aktívne sa nehýbe.

Uvedené skutočnosti súd zistil zo svedeckých výpovedí svedkov D. U., S. U. a C. U., v konaní pred tunajším súdom vedenom pod sp. zn. .

Z rozhodnutia plk. prof. Ing. L. Y., rektora - veliteľa Vojenskej leteckej akadémie M.R. Štefánika v Košiciach č. 391/21 zo dňa 12.2.2002 súd zistil, že predbežným vyšetrovaním bolo zistené, že navrhovateľ utrpel úraz dňa 3.9.2001 v priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby, pri plnení pracovných povinností, za ktorého odškodnenie vojenská správa zodpovedá a že navrhovateľovi bola priznaná náhrada za bolesť v plnej výške, teda v sume 99.600,- Sk. Priznaná náhrada bola navrhovateľovi vyplatená dňa 30.4.2002 (fotokópia súpisky NBS z 30.4.2002).

Z rozhodnutia plk. prof. Ing. L. Y., rektora - veliteľa Vojenskej leteckej akadémie M.R. Štefánika v Košiciach č. 391/21 - SŤ zo dňa 14.2.2003 súd zistil, že vyšetrovaním úrazovej komisie VLA bolo zistené, že navrhovateľ utrpel úraz dňa 3.9.2001 v priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby, pri plnení služobných povinností, za ktorého odškodnenie vojenská správa zodpovedá a na základe lekárskeho posudku o hodnotení úrazu a odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vystaveného dňa 11.11.2002 MUDr. L. F., bola navrhovateľovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v plnej výške bodového ohodnotenia t.j. 1200 bodov x 60,- Sk, teda v sume 72.000,- Sk. Náhrada za bolesť v plnej výške bodového ohodnotenia, t.j. vo výške 99.600,- Sk bola priznaná na základe lekárskeho

posudku o hodnotení úrazu a odškodnení bolesti vystaveného dňa 27.12.2001 MUDr. P. Y., ktorý stanovil výšku odškodnenia na 1660 bodov.

Zo spisu Vojenského obvodového súdu v Prešove sp. zn. , ktorého súčasťou je vyšetrovací spis Okresného úradu vyšetrovania PZ v Košiciach I ČVS: OUV-1055/30-K1-2001 a spis Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. , súd zistil, že obvinený N. U. v deň nehody prišiel motorovým vozidlom zn. UAZ do dielne za účelom jeho kontroly pred výjazdom, pričom si všimol, že je na vozidle vyhnutý predný nárazník na pravej strane. Preto nadriadený mechanik P. D. vydal navrhovateľovi pokyn, aby pomocou zdviháka, ktorý mal oprieť o stenu betónovej rampy a vozidlo, tlakom vyrovnal nárazník do pôvodného stavu. Oravu mal vykonať na betónovej rampe. Vzhľadom k tomu, že betónová rampa bola obsadená, navrhovateľ navrhol, aby vozidlo zaparkoval ku bočnej stene garáže. Následne obvinený vozidlo pristavil asi 2,5 m od steny garáže, motor nechal bežať, zatiahol ručnú brzdu, potom vystúpil a pomohol navrhovateľovi vybrať z úložného priestoru za sedadlom vodiča zdvihák. Následne navrhovateľ zdvihák oprel o stenu garáže, pričom ho pridržiaval pravou rukou a ľavou mu ukazoval, kam má s vozidlom ísť. Potom ukázal rukou, že má zastaviť, pričom pocítil, že sa vozidlom oprel o zdvihák. Následne zatiahol ručnú brzdu, vypol štartérom motor a pomaly spúšťal spojkový pedál a keď ho celkom uvoľnil, vozidlo poskočilo a zrejme pritlačilo navrhovateľa (výpoveď obvineného N. U. dňa3.9.2001).

Zo spisu Vojenského obvodového súdu v Prešove sp. zn. , zo svedeckej výpovede svedka P. D., zaradeného ako automechanika v dielni VLA dňa 3.9.2001 a dňa 12.6.2002 súd zistil, že to bol on, kto dal dňa 3.9.2001 ústny pokyn navrhovateľovi na opravu motorového vozidla zn. UAZ, ktorého vodičom bol N. U. a vysvetlil mu, že opravu má vykonať takým spôsobom, že vodič U. vozidlo pristaví k betónovej rampe, odstaví ho a zabezpečí proti pohybu zaradením rýchlostného stupňa a zatiahnutím ručnej brzdy. Následne uložia medzi rampu a vozidlo zdvihák a otáčavým pohybom ho kľúčom na kolesá roztiahnu, čím by tlakom vyrovnali pokrivený nárazník. Na opravu bol použitý originálny zdvihák, dodávaný s vozidlom zn. UAZ. Ním zvolený spôsob opravy považoval za najefektívnejší, nakoľko pri použití kladiva na vyrovnanie nárazníka sa mohli poškodiť aj ďalšie časti vozidla, pri opretí vozidla priamo o roh steny mohlo dôjsť k poškodeniu jeho kapoty, po demontáži nárazníka by nastal problém so skrutkami, keďže išlo o staré vozidlo. Každý mechanik je oboznámený s pokynmi pre bezpečnosť pri práci, ktoré sú všeobecného charakteru.

Zo znaleckého posudku č. zo dňa 31.10.2001 vyhotoveného Ing. I. W., znalcom z odboru cestnej dopravy, odvetvia technický stav a odhad hodnoty motorových vozidiel, nehody v cestnej doprave, vypracovaného pre účely konania pred Vojenským obvodovým súdom v Prešove pod sp. zn. súd zistil, že z technického hľadiska bol zamýšľaný postup opravy predného nárazníka síce možný, ale nie správny. Správne mal byť nárazník opravovaný po demontáži z vozidla v dielni vo zveráku. Zdvihák, ktorý bol použitý v prejednávanom prípade, nebol na takýto spôsob opravy vhodný, keďže nešlo o taký zdvihák, ktorý by mal hlavicu s výstupkami, zabraňujúcimi jeho vyskočeniu do strany, resp. skĺznutiu z kovového nárazníka. V každom prípade, pri vyrovnávaní predného nárazníka bez demontáže, pri zvyšovaní tlaku hrozilo po náraste pnutia vyskočenie zdviháku, ktorý mohol poraniť obsluhujúceho pracovníka a to aj pri použití iného zdviháka. Technika zastavovania vodiča N. U. nebola správna, vyšetrovací pokus ukázal, že spojkový pedál vodič pustil ihneď po otočení kľúča zapaľovania. Nehode mohol vodič zabrániť správnou technikou zastavovania tak, že po vypnutí zapaľovania mal počkať cca 5 sekúnd na úplné zastavenie motora a až potom uvoľniť pedál spojky, alebo tak, že po zastavení vozidla bolo potrebné vyradiť rýchlosť do neutrálu a až potom zatiahnuť ručnú brzdu a vypnúť motor. Ak by v čase, keď vodič púšťal spojkový pedál, nebola zaradená rýchlosť, ani pri naštartovanom motore a náhlom uvoľnení spojkového pedálu by nemohlo dôjsť k „poskočeniu“ vozidla dopredu.

Z výpovede znalca Ing. I. W. na pojednávaní dňa 17.4.2002 pred Vojenským obvodovým súdom v Prešove pod sp. zn. súd zistil, že pokiaľ mala byť oprava vykonaná opretím zdviháka o nejakú prekážku a to hoci aj na rampe, tak išlo o nesprávny spôsob opravy.

Uznesením Okresného súdu Košice - okolie č.k. zo dňa 27.5.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2002, súd ustanovil navrhovateľovi za opatrovníka jeho otca C. U. a vymedzil rozsah jeho oprávnenia tak, že opatrovník je oprávnený zastupovať a spravovať bežné veci opatrovanca,

pričom v iných ako bežných veciach sa pre platnosť úkonu vyžaduje schválenie súdu. Dôvodom pre ustanovenie opatrovníka bola skutočnosť, že navrhovateľov zdravotný stav v dôsledku vážneho úrazu mu znemožňuje vykonávať akékoľvek úkony.

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. zo dňa 11.2.2004 bol zamietnutý návrh C. U., opatrovníka navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd schválil jeho právne úkony, smerujúce k vymoženiu nároku opatrovanca na náhradu škody z ublíženia na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Návrh bol zamietnutý s odôvodnením, že taký úkon, akým je uplatňovanie nároku opatrovanca v súdnom konaní, vzhľadom na účel opatrovníctva, ktorým je ochrana záujmov opatrovanca, nie je potrebné schvaľovať. Takýto úkon opatrovníka totiž nemožno považovať za inú, ako bežnú záležitosť, nakoľko sa nejedná o nakladanie s majetkom opatrovanca, ktoré vyžaduje schválenie súdu.

Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 13.9.2006, predloženej zástupcom navrhovateľa v konaní č.k. súd zistil, že v A. Q. a.s. bol založený osobitný účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Zo znaleckého posudku č.139/2002 o sťažení spoločenského uplatnenia z 30.12.2002 vypracovaného MUDr. R. B. pre účely konania o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. súd zistil, že navrhovateľ bol dňa 3.9.2001 privezený na Kliniku úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach v bezvedomí po poranení mozgu a lebky, s diagnózami: S06 St.p. kraniocerebrálnom poranení s pretrvávajúcou poruchou vedomia, K76.9 Hepatopatia, H47 Atrophia n.optici part. O.u.,H60 Perichondritis subacuta 1.sin., H 90 Susp. Surditas supracochlearis, R 77.0 Hypalbuminémia, D63.8 Anemický sy, H48.8 Striae medullares papilae 1.sin. V dôsledku poranenia lebky a mozgu s pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním, operačného zavedenia sondy do žalúdka s operačnou ranou na prednej ploche brucha, poškodenia (atrofie) optického nervu obojstranne, difúzneho axonálneho poškodenia mozgu, poruchy funkcie pečene (hepatopatia) so znížením bielkovín v krvi a znížením počtu červených krviniek ,navrhovateľ počas hospitalizácie opakovane preliečený antibiotikami pre septické teploty, bronchopneumoniu, katerovú sepsu, opakovane robená fibrotracheobronchoskopia, aplikovaná hyperbaridká oxygenoterapia v novembri 2001 a v januári 2002, od 14.9.2001 zavedený PEG na kŕmenie, dňa 9.8.2002 zrušená tracheostómia. Laterokolis zrušený opakovaným lokálnym podaním Botulotoxínu. V liečbe podávané vysoké dávky Nootropilu, Cerebrolyzinu, PK-MERZ tbl. (4 mesiace) a infúzie (10x). Z antibiotík použité Cefepin, Vankomycin, Klindamycin, Meronem, Fortum, Unasyn, Augmentin, Ciprofloxacin, Diflucan, Nizoral a iné. U navrhovateľa aplikovaná komplexná intenzívna a ošetrovateľská starostlivosť, viac krát denne rehabilitovaný, polohovaný, bez dekubitov, afebrílny, kardiopulmonálne kompenzovaný. Navrhovateľ nereagoval na vonkajšie podnety cielene, kontakt s pacientom nebol možný, v dôsledku pretrvávajúcej poruchy vedomia (coma vigile).

Z lekárskeho nálezu Polikliniky VLA VÚ 1442 Košice, z osvedčenia o chorobe z 22.1.2002 a predovšetkým zo znaleckého posudku č. 10/2005 znalca MUDr. L. W. súd zistil, že navrhovateľovi pri úraze dňa 3.9.2001 boli spôsobené ťažké zranenia: zlomenina základne lebky, zlomenina ľavej spánkovej kosti s vtlačením úlomkov, zlomenina pyramídy ľavej spánkovej kosti, zlomenina veľkého krídla klinovej kosti, krvácanie pod pavúčnicu obojstranne, pomliaždenie mozgu s prítomným krvácaním do oblasti mostu a stredného mozgu, pneumocefalus, difúzne axonálne poranenie, opuch mozgu, kóma, aspirácia do pľúc, amputácie bronchu pre zad. a stredný bazálny segment dol. pravého laloka pľúc. (Diagnózy po prijatí na OAIM: -coma, - zlomenina základne lebky, vpáčená zlomenina pyramídovej kosti a veľkého krídla klinovej kosti, - pneumocefalus (vzduch v lebečnej dutine), vnútromozgové krvácanie v medzimozgu a Varolovom moste, krvácanie pod pavúčnicu, - opuch mozgu, krvácanie z uší, - stav po vdýchnutí tekutín a známky nevzdušnosti pľúc vľavo, amputácia priedušky pre zadný, stredný a zákl. segment dolného laloka pravých pľúc.)

Navrhovateľ bol privezený RZP na ambulanciu Kliniky úrazovej chirurgie, odtiaľ prijatý na Oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny, kde bol hospitalizovaný od 3.9.2001 do 13.9.2001, bol zaintubovaný, ralaxovaný, následne započaté s umelou pľúcnou ventiláciou, 12.9.2001 urobená tracheostómia, potom odpojený od ventilácie, kŕmený žalúdočnou sondou, podávané lieky na relaxáciu, tlmenie, opiáty,

antibiotiká, lieky na podporu mozgovej činnosti, proti opuchu mozgu, infúzie. Potom bol navrhovateľ hospitalizovaný s malými prestávkami do 24.12.2002 na OAIM Vojenskej leteckej nemocnice, kde bolo pokračované v liečbe ako doposiaľ, opakovane bol preliečený antibiotikami pre zápal pľúc a zápal močových ciest spojený so septickým stavom - po katerizácii. Opakovane mal robenú paracentézu (prederavenie bubienkov), kvôli hyperbarickej oxygenoterapii (pretlakovej komore na kyslík), mal opakované infúzie, podanie Botulotoxínu do oblasti svalstva na krku na uvoľnenie spastického ohnutia, opakovane robené Bronchoskopické vyšetrenia. Navrhovateľovi bola poskytovaná intenzívna lekárska starostlivosť. Ukončenie hospitalizácie 15.8.2002, ďalšia hospitalizácia trvala od 1.10.2002 do 31.10.2002, počas ktorej sa pokračovalo vo vyšetreniach navrhovateľa, jeho liečbe a rehabilitácii, následná hospitalizácia navrhovateľa od 1.12.2002 do 24.12.2002, a od 1.4.2003 do 12.4.2003, predmetom ktorej bola infúzna a rehabilitačná liečba navrhovateľa, nutričná a ošetrovateľská starostlivosť. Počas liečby sa navrhovateľ podrobil týmto operačným zákrokom: tracheostomia (12.9.2001), kanylácia vena subclavia (13.9.2001), perkutánna endoskopická gastrostómia (14.9.2001), obojstranná paracentéza (prederavenie bubienkov uší - 20.11.2001), výmena tracheostomickej kanyly a sutúra v lok. Anestéze (10.1.2002), výmena tracheostomickej kanyly (15.1.2002), znova paracentéza pred aplikáciou hyperbarickej oxygenoterapie (16.1.2002), zrušenie tracheostomie (9.8.2002). Uvedené operácie sa vykonávajú väčšinou v lokálnej anestéze, po vypršaní znecitlivenia, môže pacient trpieť až stredne silnými bolesťami, s možnosťou ich tlmenia analgetikami.

Liečba navrhovateľa bola skomplikovaná opakovanými zápalmi pľúc a močových ciest s sepsou, zápalom ľavého zvukovodu, plesňovým zápalom hrdla ako komplikáciou dlhodobej antibiotickej liečby, zápalom kože v oblasti genitálií a zadku, spasticitou kĺbov, pričom tieto komplikácie (možné a obvyklé u pacientov s dlhodobou intubáciou alebo tracheostómiou, u pacientov s močovým káterom a dlhodobo pripútaných na lôžko alebo nehybných) pre závažnosť poškodenia zdravia navrhovateľa, pre ktoré sa bude prakticky liečiť stále, pokiaľ bude žiť, súviseli s liečbou základného ochorenia - ťažkej kraniocerebrálnej traumy, a pokiaľ aj neovplyvnili dĺžku liečby navrhovateľa, mohli spôsobiť zhoršenie jeho celkového stavu až smrť.

Priebeh liečenia podľa znalca prebehol štandardným spôsobom s použitím liečebných metód a postupov na veľmi dobrej úrovni, v ďalšej liečbe boli zvládnuté aj vyššie uvedené komplikácie, ktorým sa u takých ťažkých a dlhodobo hospitalizovaných pacientov prakticky nedá vyhnúť.

Navrhovateľ v čase vyšetrenia znalcom v domácom prostredí dňa 19.4.2004, v ležiacej polohe na lôžku na oslovenie matky a sestry reagoval stiahnutím mimického svalstva úst, pri otázke stiskom prstov pravej ruky, pri bolestivom podnete grimasou a podľa udania matky a sestry niekedy tiež nepresnými pohybmi horných končatín. Oči otvoriť nevedel, na cudzích nereagoval, končatinami spontánne nepohyboval. Pokiaľ spočiatku navrhovateľ bol v stave kómy a kómy vigile, v čase vyšetrenia spĺňal podmienky „stavu minimálneho vedomia“ podľa kritérií pracovnej skupiny Neurologickej konferencie z Aspenu, USA, pričom šanca pacienta v tomto stave na zlepšenie po jednom roku v stave minimálneho vedomia je takmer žiadna, ani pri stabilizovanom stave navrhovateľa v čase vyšetrenia bolo veľmi ťažko odhadnúť prognózu ďalšieho vývoja jeho zdravotného stavu. V čase vyšetrenia navrhovateľ reagoval na mierny bolestivý podnet citlivo, výrazne, únikovými pohybmi hlavy. Bolestivé podnety pri manipulácii vyvolávalo spastické postavenie končatín, vzniknuté v súvislosti s ublížením na zdraví navrhovateľa. Navrhovateľ podľa vyjadrení znalca mohol mať, v stave nachádzajúcom sa v čase vyšetrenia znalca, bolesti celého tela pri cvičení, pretože je sám prakticky ochrnutý, jeho svalstvo z inaktivity je ochabnuté a kĺby - kĺbne puzdrá z nečinnosti zmenené, môžu aj pri pasívnych pohyboch vyvolávať bolesti.

Navrhovateľ dostával okrem inej liečby relaxanciá, sedatíva a opiáty, ktoré lieky sa používajú na liečbu bolesti alebo bolestivých vnemov, počas ďalších hospitalizácií analgetiká na tlmenie bolesti.

Zo znaleckého posudku č. 10/2005 znalca MUDr. L. W. súd tiež zistil, že pokiaľ pacient v stave hlbokej kómy bolesti nepociťuje, pri jej sploštení na bolestivé podnety reaguje obyčajne zmenami autonómneho nervového systému (ako vzostup srdcovej frekvencie, počtu dychov, potenie, slzenie), čo môže vyústiť do niektorých poškodení organizmu, ako napr. vznik vredovej choroby tráviaceho traktu, vysoký krvný

tlak, cukrovka a pod. Po prebratí z kómy sa pacient na prežité bolesti nepamätá, avšak pri oploštení kómy, pri vyššej kvalite vedomia (ako napr. stav minimálneho vedomia) si bolesti môže pamätať.

Zo záverov znalca ďalej vyplynulo, že tento odporučil zvýšenie bodového hodnotenia bolestného z dôvodov hodných mimoriadneho zreteľa, spočívajúcich v tom, že navrhovateľ v momente úrazu na veľmi krátku dobu mohol pociťovať silnú bolesť, neskôr počas liečby mu boli vykonané opakované vyššie uvedené operácie, infúzie, invazívne vyšetrenia a rehabilitácia, ktoré mu mohli spôsobovať bolesti, pričom pri úraze navrhovateľ utrpel ťažké nervové poruchy a bezvládnosť. Bolestivé podnety navrhovateľ mohol vnímať, avšak ich najpravdepodobnejšie pre kómu nepociťoval a neprežíval, neskôr pri oploštení kómy do stavu minimálneho vedomia tieto mohol i pociťovať a prežívať. Z výpovede znalca dňa 18.1.2008 vyplynulo, že pokiaľ navrhovateľ reagoval na bolestivé podnety zmenami autonómneho nervového systému, takýmito bolestivými podnetmi boli manipulácia s navrhovateľom, manipulácia pri lekárskych zákrokoch a lekársky zákrok samotný. Tieto reakcie mali pritom charakter obranného reflexu, pričom z dôvodu nutnosti minimalizácie takýchto reakcií, boli navrhovateľovi podávané lieky utišujúce bolesť a lieky na ukľudnenie. Stav navrhovateľa považoval znalec za ustálený po jeho prepustení do domáceho liečenia.

Z výpovede opatrovníka navrhovateľa, matky navrhovateľa D. U. a sestry S. U. (v konaní č.k. ) dňa 23.9.2005 a 12.1.2006 súd zistil, že navrhovateľ na bolesť silno reaguje, po prepustení z nemocnice v roku 2003 ho po dobu 2 týždňov vozili sanitkou na okysličenie mozgu do hyperbarickej komory, že sa zvyšuje citlivosť a reakcie navrhovateľa na podnety z vonkajšieho okolia, ktorý odpovedá stisnutím ruky (výpoveď z 12.1.2006), predovšetkým po absolvovaní rehabilitácie v hyperbarickej komore v apríli 2005, po dobu dvoch týždňov. Navrhovateľovi sú podávané rovnaké lieky ako boli podávané počas jeho hospitalizácie v nemocnici.

Z výpovede svedka MUDr. R. B. v konaní č.k. dňa 14.9.2006 súd zistil, že o ustálenosti komatózneho stavu je možné hovoriť v prípade, ak sa podarí zvládnuť bezprostredné komplikácie, ktoré nastali bezprostredne po úraze, teda za stavu, keď je pacient schopný sám dýchať, nepotrebuje umelý kyslík, infúzie, sú zvládnuté zápaly a pod.

Zo znaleckého posudku Ústavu č. 36/2006 vypracovaného pre účely konania súd zistil, že navrhovateľ bol opakovane hospitalizovaný vo Vojenskej leteckej nemocnici na komplexnú medikamentóznu, nutričnú, rehabilitačnú liečbu a doplnenie vyšetrení (1.10.2002 - 31.10.2002, 1.12.2002 - 24.12.2002, 26.12.2002 - 10.1.2003, 1.4.2003 - 12.4.2003, 27.3.2006 - 30.3.2006), z výsledkov neurologického vyšetrenia navrhovateľa na lôžku v domácom prostredí dňa 2.2.2007 vyplynulo, že navrhovateľ slovne nekomunikuje, oči spontánne neotvára, reaguje na slovné výzvy stlačením prstov pravej ruky, vydáva neartikulované zvuky, na výzvu a algický podnet otáča hlavu doľava, má zachované striedanie spánku a bdenia, spontánne dýchanie a kontakt s okolím. Pokiaľ teda po úraze bol navrhovateľ dlhodobo v bezvedomí, pri vyšetrení komisiou znalcov bolo zreteľne zistené, že sa nejedná o coma vigile. Navrhovateľ nie je schopný prejaviť svoju vôľu, je ale schopný cielene reagovať na verbálne podnety, kontakt s okolím je pritom časovo obmedzený, vyžaduje prestávky, po ktorých je opäť schopný reagovať. Dorozumievanie je možné iba po uchopení jeho pravej ruky, ktorou stláčaním dokáže komunikovať s ošetrujúcou osobou. Navrhovateľ má v dôsledku následkov poranenia ťažkú duševnú poruchu, poruchu funkcie zreníc a pohyblivosti očných mihalníc, znemožnenie rozprávania, ťažkú poruchu pohyblivosti všetkých končatín, znemožnenie prijímania potravy cez ústa s nutnosťou využívania umelého vstupu do tráviaceho traktu, ktoré nálezy sa osobitne podieľajú na vytváraní stavu ťažkého duševného a telesného poúrazového postihnutia.

Podľa ust. o vojenskej službe, v znení , tento zákon upravuje právne vzťahy vojakov ozbrojených síl a štátu súvisiace so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o vojenskej službe, vojak je osoba, ktorá vykonáva 1/ základnú službu (ďalej len vojak základnej služby), 2/ náhradnú službu, 3/ zdokonaľovaciu službu,

4/ mimoriadnu službu a štátny občan slovenskej republiky, ktorý vykonáva 1/ prípravnú službu, 2/ profesionálnu službu.

Podľa ust. § 172 citovaného zákona o vojenskej službe, za škodu, ktorá vznikla vojakovi pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá štát.

Podľa ust. § 151 ods. 1 citovaného zákona o vojenskej službe, vojak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa ust. § 158 ods. 2 citovaného zákona o vojenskej službe, ak za škodu zodpovedajú viacerí vojaci, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa ust. o Ozbrojených silách Slovenskej republiky, štát v konaní pre súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Podľa ust. , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. a fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

Podľa ust. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy, aplikoval vyššie citované ustanovenia právnej úpravy a dospel k záveru, že v danom prípade je daná súbežná zodpovednosť odporcov za škodu, ktorú utrpel navrhovateľ na svojom zdraví, pričom ich zodpovednosť nie je solidárneho charakteru. Uvedený záver zodpovedá právnemu záveru vyslovenému v rozsudku vynesenom v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. dňa 23.4.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -368 zo dňa 4.12.2007.

Základnými predpokladmi pre záver o vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle všeobecného ust. sú: 1/ protiprávny úkon, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, 4/ zavinenie.

V prejednávanej veci boli nepochybne preukázané všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu na zdraví navrhovateľa, o čom svedčí predovšetkým odsudzujúci rozsudok Vojenského obvodového súdu v Prešove zo dňa 12.6.2002 sp. zn. , ktorým bol vojak N. U. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, z nedbanlivosti, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že vodič služobného motorového

vozidla zn. UAZ N. U. tým, že po zabrzdení vozidla opomenul vyradiť 1. rýchlostný stupeň, porušil základné pravidlá prevádzky motorových vozidiel. V dôsledku tohto opomenutia došlo k pohybu vozidla smerom dopredu a k úrazu navrhovateľa pritlačením jeho hlavy prednou časťou nárazníka o protiľahlú stenu garáže. Je nepochybné, že zranenia, ktoré navrhovateľ utrpel, sú v priamej príčinnej súvislosti (vecnej i časovej) s uvedeným protiprávnym konaním, resp. opomenutím vojaka N. U.. Škoda, ktorá bola spôsobená v dôsledku úrazu, spočíva v ujme na zdraví navrhovateľa, na jeho telesnej i duševnej integrite. Uvedený záver zodpovedá právnemu záveru vyslovenému v rozsudku vynesenom v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. dňa 23.4.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -368 zo dňa 4.12.2007.

Navrhovateľ nemôže niesť spoluzodpovednosť za vznik úrazu a na škode na svojom zdraví.

Uvedený záver vyplýva so záverov znaleckého posudku Ing. I. W. v trestnom konaní vedenom na Vojenskom obvodovom súde v Prešove sp. zn. , z ktorého je zrejmé, že vo výlučnej príčinnej súvislosti so škodou na zdraví navrhovateľa bola nesprávna technika zastavovania vozidla N. U., ktorý nehode mohol zabrániť správnou technikou zastavenia vozidla (po vypnutí zapaľovania počkať cca 5 sekúnd na úplné zastavenie motora a až potom uvoľniť pedál spojky, alebo po zastavení vozidla vyradiť rýchlosť do neutrálu a až potom zatiahnuť ručnú brzdu a vypnúť motor). Za toto pochybenie bol N. U. uznaný vinným a právoplatne odsúdený. Aj keď z technického hľadiska bol zamýšľaný postup pri oprave motorového vozidla nesprávny, keďže nárazník mal byť opravovaný po demontáži z vozidla v dielni vo zveráku, príčinou úrazu nebola nesprávna technika opravy a zmena miesta výkonu opravy, pričom navrhovateľ sa v tomto riadil pokynmi nadriadeného vojaka. Uvedený právny záver vyslovil aj odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. .

V konaní bolo nesporne preukázané, že škoda bola spôsobená vojakom N. U. pri plnení služobným povinností a zároveň, že ku škode došlo na zdraví osoby, ktorá bola v postavení vojaka základnej vojenskej služby v zmysle citovaného ust. o vojenskej službe a to pri plnení služobných povinností, preto mal súd za to, že v zmysle ust. Zákona o vojenskej službe, vojak N. U. sám za škodu takto spôsobenú voči poškodenému nezodpovedá, ale je daná zodpovednosť štátu, v danom prípade v súlade s citovaným ust. odporcu v 1. rade.

Zodpovednosť odporcu v 2. rade, právneho nástupcu zaniknutej Vojenskej leteckej akadémie v Košiciach, vyplýva z citovaného ust. . Keďže v konaní bolo preukázané, že tento subjekt bol v čase vzniku škody prevádzateľom služobného motorového vozidla, ktorým bola navrhovateľom spôsobená škoda na zdraví. Táto škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom za prevádzku sa považujú aj úkony bezprostredne súvisiace so skončením jazdy.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nárok uplatnený v tomto konaní je krytý dvoma zodpovednostnými skutkovými podstatami, z ktorých jedna je upravená v o vojenskej službe a druhá , pričom nejde o solidárnu zodpovednosť, uvedená skutočnosť vyplýva z citovaného ust. Zákona o vojenskej službe, ktorý vylučuje solidárnu zodpovednosť a naviac, Zákon o vojenskej službe neustanovuje možnosť štátu, ktorý škodu nahradil, domáhať sa náhrady škody voči subjektu zodpovednému podľa , keďže takúto možnosť má iba voči vojakovi, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením povinnosti pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním, v prejednávanej veci voči N. U. (citované ust. v spojení s ust. citovaného zákona o vojenskej službe). Rovnako prevádzateľ motorového vozidla má právo postihu iba voči vodičovi motorového vozidla za podmienok cit. ust. § a 440 .

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že prevádzateľom motorového vozidla bola Vojenská letecká akadémia gen. M.R. Štefánika (ďalej len „VLA Košice“).

Podľa ust. o vysokých školách verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.

Podľa ust. o vysokých školách verejná vysoká škola sa môže zlúčiť alebo splynúť len s inou verejnou vysokou školou, ak osobitný predpis neustanovuje inak; 3a) rozdeliť sa môže len na iné verejné vysoké školy. Tieto zmeny možno vykonať len zákonom.

Podľa ust. o vysokých školách zákon, ktorým bola verejná vysoká škola zrušená, ustanoví, na ktoré právnické osoby prechádza jej majetok, pohľadávky, záväzky a ktoré verejné vysoké školy umožnia dokončenie vysokoškolského vzdelania študentom zrušenej verejnej vysokej školy, ak sa študent nerozhodne inak, a to v rovnakom študijnom odbore, aký študoval na vysokej škole, ktorá bola zrušená, alebo v študijnom odbore, ktorý je najbližší tomuto študijnému odboru.

Podľa ust. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach (ďalej len "") sa zlučuje s Technickou univerzitou v Košiciach (ďalej len "technická univerzita").

Podľa ust. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov majetok štátu, ktorý bol ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v správe vojenskej leteckej akadémie, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona prevádza do vlastníctva technickej univerzity; o prevode vlastníctva majetku štátu na uvedený subjekt sa vyhotoví písomný protokol.

Dňom 1.9.2004 došlo na základe citovaného k zlúčeniu VLA Košice s Technickou univerzitou v Košiciach ( citovaného zákona).

Z obsahu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.12.2007 sp. zn. vyplýva, že v konaní pred odvolacím súdom bolo síce preukázané, že motorové vozidlo ku dňu 1.9.2004 nebolo v správe VLA, keďže bolo ešte dňa 5.3.2004 vyradené z prevádzky a evidencie vojenskej polície, a teda neprešlo do majetku odporcu v 2. rade, toto však nevylučuje prechod záväzkov z prevádzky tohto motorového vozidla na odporcu v 2. rade, ako na právneho nástupcu pôvodného prevádzateľa, keďže Z. z,. neustanovuje inak. Zlúčením VLA s odporcom v 2. rade prešli na odporcu v 2. rade všetky práva a povinnosti VLA okrem tých, u ktorých to inak ustanovil zákon. Tieto výnimky sú obsiahnuté v ust. a sú tam taxatívne uvedené. Keďže záväzok z prevádzky motorového vozidla neprešiel zo zákona na iný subjekt, preto zaň zodpovedá odporca v 2. rade ako právny nástupca VLA v zmysle ust. .

Podľa ust. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ust. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pre výkon práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí iba subjektívna premlčacia doba. Pri škode na zdraví vychádza súdna prax z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody (náklady na liečenie, strata na zárobku po dobu PN a po skončení PN, resp. pri invalidite, bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) sú samostatné dielčie nároky, ktoré sa ako také i samostatne premlčujú. Tak za počiatok premlčacej doby pri bolestnom považuje súdna prax deň skončenia liečenia. Pre počiatok behu subjektívnej dvojročnej lehoty je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode (nie o protiprávnom úkone alebo o škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá, teda sú splnené predpoklady pre dôvodné podanie žaloby na náhradu škody. Pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej, resp. o odškodňovanej nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré možno objektívne vyčísliť v peniazoch. Vedomosť poškodeného o škode či odškodňovanej nemajetkovej ujme nemusí z časového hľadiska byť totožné s protiprávnym úkonom či so zákonom kvalifikovanou škodnou udalosťou. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy získal informáciu, ktorá mu napomôže učiniť spoľahlivý úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Tento pojem vyjadruje aj vedomosť poškodeného o tom, že vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde.

Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v premlčacej dobe nárok neuplatnil na príslušnom orgáne, t.j. predovšetkým na súde. Na súde sa nárok uplatňuje žalobou v občianskoprávnom konaní. Zákon vychádza z toho, že účastník konania musí byť označený v súlade s jeho právnym postavením fyzickej osoby, právnickej osoby, alebo štátu, ktorý v zmysle ust. pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov, je tiež právnickou osobou.

K procesným účinkom začatia konania okrem iného patrí aj povinnosť súdu z úradnej povinnosti preskúmať splnenie procesných podmienok a napokon dôvodnosť uplatneného práva na súdnu ochranu a podľa výsledkov rozhodnúť procesným alebo meritórnym rozhodnutím. K hmotnoprávnym účinkom začatia konania patrí prerušenie plynutia hmotnoprávnych lehôt ustanovených na uplatnenie nárokov podľa noriem hmotného práva, zastavenie plynutia prekluzívnych lehôt ustanovených hmotným právom na uplatnenie niektorých nárokov, najmä zodpovednosti za škodu.

Podľa ust. prvá časť vety účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný). Vymedzenie účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom; navrhovateľom je ten, kto podal návrh na začatie konania a odporcom je ten, koho navrhovateľ v návrhu za tohto účastníka konania označil.

Podľa ust. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

V zmysle ust. za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo zamestnanec (člen), ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu konať. Za štátny orgán koná zamestnanec toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený zamestnanec iného štátneho orgánu.

V zmysle ust. § 21 ods. 2 O.s.p za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.

Ak podá na súde žalobu ten, kto v zmysle ust. nie je spôsobilým účastníkom konania, alebo žaloba smeruje proti takej osobe, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. K takému nedostatku je súd povinný kedykoľvek za konania (teda aj v priebehu odvolacieho konania) prihliadnuť a konanie zastaviť ( ).

V prejednávanej veci o taký prípad nešlo.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14.3.2006 sp. zn. -193 uložil súdu prvého stupňa vyzvať navrhovateľa, aby upresnil označenie odporcov, resp. odporcu, či je ním Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, alebo Technická univerzita v Košiciach alebo viacerí z nich a až po objasnení, kto je účastníkom na strane odporcu posudzovať dôvodnosť nárokov navrhovateľa.

Navrhovateľ v návrhu ako odporcu označil: Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, VLA Košice, VÚ 1442, Rampová 7, 040 01 Košice.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 8.11.2004, doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2004, upresnil označenie odporcu ako Slovenská republika, Ministerstvo obrany SR, Technická univerzita v Košiciach.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.6.2006 na výzvu súdu upresnil označenie odporcu ako: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava, 2/ Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice, vedľajší účastník: P. B. U., A. K. XX, Q., zastúpená J. - P. U., a.s., R. rad X, Q.

Pôvodný okruh účastníkov konania teda zostal navrhovateľom nezmenený (štát ako právnická osoba v zastúpení organizačnou zložkou - Ministerstvom obrany SR, Technická univerzita v Košiciach ako právny nástupca pôvodne nepresne označeného subjektu - VLA Košice, t.j. generála Milana Rastislava Štefánika).

Čas zistenia bolesti, je daný okamihom ustálenia zdravotného stavu poškodeného, teda okamihom, kedy došlo ku skončeniu liečenia základného poškodenia navrhovateľa (v zmysle vyjadrenia znalca MUDr. W. dňom prepustenia navrhovateľa do domáceho liečenia koncom roka 2002), od ktorej doby začína plynúť aj premlčacia lehota.

Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že svoj nárok voči obom odporcom navrhovateľ uplatnil návrhom na začatie konania dňa 10.5.2002 včas, i keď v dôsledku logického a vecného rozporu medzi spôsobom označenia odporcov navrhovateľom (nedostatočne určitým a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom) na jednej strane a navrhovateľom formulovaným znením návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petitu) na strane druhej, vyvolajúceho pochybnosť, kto je žalovaný, vady svojho podania navrhovateľ odstránil až po výzve súdu na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, podaním doručeným súdu dňa 19.6.2006. V opačnom prípade, by konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (nespôsobilosť účastníka konania) bolo zastavené.

Odškodnenie bolestného je v zmysle ust. jedným z nárokov, ktorý prislúcha poškodenému pri škode na zdraví. nevymedzuje pojem bolesť, ani sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú.

Uvedené otázky sú upravené s účinnosťou od 1.8.2004 v o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. ustanovil, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Týmto doterajším predpisom je vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v znení vyhl. č. , účinnej od 1. apríla 1999.

Podľa ust. vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v znení vyhl. č. , účinnej od 1. apríla 1999, bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorazove.

Podľa ust. , vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Odškodnenie za bolesť nepatrí: a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu, b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.

Za bolesti podľa § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.(bod I, ods. 1 zásad pre hodnotenie, tvoriacich príloha A citovanej vyhlášky).

Podľa ust. , ods. 1, 2 vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách pripojených k tejto vyhláške, použije sa sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno po stránke bolesti najskôr porovnávať. Ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať.

Podľa ust. vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa ust. vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa ust. vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. (ust. § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky).

Lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. (bod I, ods. 2 zásad pre hodnotenie, tvoriacich príloha A citovanej vyhlášky).

Podľa bodu I, ods. 6 Zásad pre hodnotenie, tvoriace prílohu A citovanej vyhlášky, hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak a) došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); x) ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., c) povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú injekcie, punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná, ak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie.

Podľa bodu I, ods. 7 zásad pre hodnotenie, tvoriace prílohu A citovanej vyhlášky, pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca.

Cieľom zvýšenia náhrady škody v dôsledku poškodenia zdravia titulom bolestného je umožnenie poškodenému, aby dosiahol iným spôsobom vyváženie a zmiernenie utrpených bolestí.

V danom prípade išlo o posúdenie otázky, či bolestné možno zvýšiť nad čiastku, ktorá v peniazoch vyjadruje viac než dvojnásobok základného počtu bodov zisteného lekárom ( vyhl. č. ) alebo či naopak takéto zvýšenie je zo zákona vylúčené. Pre súd nie je citovanou vyhláškou stanovená horná hranica (limit) zvýšenia náhrady bolestného, avšak súd pri rozhodovaní rešpektoval zásadu, že odškodnenie musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia, za bolesti, ktoré poškodený cíti pri samotnom úraze, ako aj pri liečení a po ňom. Liečením sa však nerozumie len doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami, teda doba od začiatku do skončenia liečenia, vrátane bolesti trpenej pri rehabilitačnej starostlivosti.

Náhrada za bolesť, obdobne ako aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, je založená na systéme tzv. bodového ohodnotenia, v zmysle citovanej vyhlášky hodnota jedného bodu je určená sumou 60,- Sk, odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.

Základné bodové ohodnotenie bolestného za zranenia a liečbu navrhovateľa bolo na základe znaleckého posudku MUDr. P. Y. ohodnotené 830 bodmi (1. krvácanie do mozgu 260 bodov v plnej hodnote /pol.č. 227/, 2. zlomenina spodiny lebky 112,5 bodov v 3 hodnote /pol. č. 8/, 3. odtrhnutie priedušky pre dorz., med., baz., seg., dolného laloka vpravo 90 bodov v 3 hodnote /pol. č. 83/, 4. otras mozgu 85,5 bodov v 3 hodnote /pol. č. 223. c/, 5. zlomenina klinovej kosti 56,25 bodov v 3 hodnote /pol. č. 18.b/, 6. opuch mozgu a pneumocefalus 75 bodov v 3 hodnote /pol. č. 224/, 7. zlomenina temporálnej kosti s impresiou 45 bodov v 3 hodnote /pol. č. 10.b/, 8. st.p. aspirácii a atelektáze vľavo 45 bodov v 3 hodnote /pol. č. 86.a/, 9. traumatický šok 45 bodov v 3 hodnote /pol. č. 246.c/, 10. krvácanie do stredného ucha vľavo 11,25 bodov v 3 hodnote /pol. č. 57/, 11. tržnozhmoždená rana pravej ušnice 7,5 bodov v 3 hodnote /pol. č. 54/, súčet 260 + 570 bodov = 830 bodov.

Pre 1. infekciu zápal pľúc a 2. pre bolestivejšie spôsoby liečby St. p. tracheostómii a St. p. perkutánnej endoskopickej gastrostómii, bolestné bolo zvýšené na dvojnásobok, t.j. 830 x 2 = 1600 bodov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje použitie ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť vyvodzoval predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 1 a 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, a dospel k záveru, že ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané vyváženie a zmiernenie utrpených bolestí..

Súd pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že navrhovateľ utrpel mimoriadne ťažké poškodenie zdravia, a pokiaľ aj pre kómu najpravdepodobnejšie bolestivé podnety nepociťoval a neprežíval, i keď tieto mohol vnímať a na ne reagovať reflexne obrannými kŕčovými pohybmi, ale tiež zmenami autonómneho nervového systému, je nepochybné, že v dôsledku utrpených zranení uvedených pod položkami 223.c, 224, 227. Sadzieb pre hodnotenie bolesti tvoriacich prílohu vyššie citovanej vyhlášky č. , teda v dôsledku poranení nervovej sústavy (otras mozgu ťažkého stupňa, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu) mal súd za jednoznačne preukázané ťažké poruchy nervového ústrojenstva a strasti z bezvládnosti, teda podstatné zhoršenie zdravotnej pohody navrhovateľa, ktorému boli počas liečby vykonané opakované vyššie uvedené operácie, infúzie, invazívne vyšetrenia a rehabilitácia. Počas ich výkonu po celý čas boli navrhovateľovi podávané lieky

utišujúce bolesť a lieky na ukľudnenie. Navrhovateľovi sú aj v domácom prostredí podávané rovnaké lieky ako boli podávané počas jeho hospitalizácie v nemocnici.

Samotná bolesť je podľa definície Medzinárodnej spoločnosti pre štúdium bolesti (IASP) nepríjemný zmyslový a pocitový zážitok multidimenzionálneho rázu, v spojení so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkanív alebo pojmami takéto poškodenie popisujúcimi. Bolesť je vždy subjektívna a je prežívaná ako fenomén telesný, a teda nie je len dôsledkom procesu senzorického vnímania tak ako to uviedol v znaleckom posudku znalec MUDr. L. W., ktorý aj dňa 18.1.2008 potvrdil, že pri manipulácii s navrhovateľom, manipulácii pri lekárskych zákrokoch alebo samotnom lekárskom zákroku navrhovateľ reagoval na bolestivé podnety zmenami autonómneho nervového systému, neovplyvneného vedomím navrhovateľa, avšak tieto z lekárskeho hľadiska ako nežiadúce boli potláčané, eventuálne minimalizované liekmi tlmiacimi bolesť a utišujúcimi nervový systém.

Liečba navrhovateľa bola skomplikovaná opakovanými zápalmi pľúc a močových ciest s sepsou, zápalom ľavého zvukovodu, plesňovým zápalom hrdla ako komplikáciou dlhodobej antibiotickej liečby, zápalom kože v oblasti genitálií a zadku, spasticitou kĺbov, pričom tieto komplikácie (možné a obvyklé u pacientov s dlhodobou intubáciou alebo tracheostómiou, u pacientov s močovým káterom a dlhodobo pripútaných na lôžko alebo nehybných) pre závažnosť poškodenia zdravia navrhovateľa, pre ktoré sa bude prakticky liečiť stále, pokiaľ bude žiť, súviseli s liečbou základného ochorenia - ťažkej kraniocerebrálnej traumy, a pokiaľ aj neovplyvnili dĺžku liečby navrhovateľa, mohli spôsobiť zhoršenie jeho celkového stavu až smrť.

S prihliadnutím na uvedené dospel súd k záveru, že je dôvodné zvýšiť odškodnenie za bolesť navrhovateľovi, a to vo výške 6- násobku základného bodového ohodnotenia so zohľadnením už vyplatenej náhrady za bolesť vo výške 99.600,- Sk. Základné bodové ohodnotenie bolo navrhovateľovi priznané vo výške 830 bodov, pričom pri hodnote bodu 60,- Sk odškodnenie za bolesť predstavuje sumu 49.800,- Sk a zvýšenie na 6- násobok sumu 298.800,- Sk, od ktorej súd odpočítal už vyplatené odškodnenie za bolesť vo výške 99.600,- Sk, a teda celková náhrada škody, po zahrnutí už vyplatenej náhrady, predstavuje sumu 199.200,- Sk.

Majúc za preukázanú ustálenosť zdravotného stavu navrhovateľa pre účely rozhodnutia v prejednávanej veci, výpoveďou znalca MUDr. L. W. dňa 18.1.2008, výpoveďou svedka MUDr. R. B. v konaní pred tunajším súdom vedenom pod sp. zn. súd nevykonal ďalšie dokazovanie znalcom v zmysle návrhov odporcov v 1. a 2. rade i vedľajšieho účastníka.

Priznanú náhradu súd považoval za primerané odškodnenie navrhovateľa z titulu odškodnenia za bolesť.

Vychádzajúc zo samostatnej, súbežnej zodpovednosti odporcov v 1. a 2. rade za škodu, súd vo výroku rozsudku vyslovil, že obaja odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi celú uloženú sumu na osobitný účet navrhovateľa, zriadený jeho opatrovníkom, s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého z odporcov.

Podľa ust. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Keďže v danom prípade je rozhodnutie závislé od znaleckého posudku, ako aj od úvahy súdu, súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania vychádzajúc z celkovo priznanej sumy navrhovateľovi, t.j. 199.200,-Sk, a to ohľadne všetkých úkonov právnej služby oboch právnych zástupcov počas celého súdneho konania.

Trovy navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia advokátmi. Navrhovateľa v tomto konaní zastupovali JUDr. W. B. do 31.8.2006, kedy navrhovateľ oznámil súdu vypovedanie plnomocenstva jej udeleného a od 4.9.2006 JUDr. J. W..

JUDr. J. W. uplatnil náhradu trov konania a tieto vyčíslil podaním doručeným súdu dňa 25.1.2008 v celkovej výške 196.634,- Sk.

Súd vypočítal trovy právneho zástupcu za úkony právnej služby poskytnuté od prevzatia veci do 30.12.2004 v súlade s ust. , a , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri tarifnej hodnote peňažného plnenia 199.200,- Sk činí tarifná odmena za 1 úkon sumu 6.626,- Sk, odmena za 7 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 6.5.2002, podanie návrhu na začatie konania dňa 10.5.2002, písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 10.7.2007, vyjadrenie zo dňa 31.3.2004 na výzvu súdu a vyjadrenie zo dňa 8.11.2004, účasť na pojednávaní dňa 27.10.2003, dňa 23.9.2004, dňa 22.11.2004) činí 46.382,- Sk.

Trovy právneho zástupcu za úkony právnej služby poskytnuté od 1.1.2005 súd vypočítal v súlade s ust. , , a a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej od 1.1.2005. Pri tarifnej hodnote peňažného plnenia 199.200,- Sk tarifná odmena za 1 úkon právnej služby činí 6.650,- Sk, odmena za 9 úkonov právnych služieb (účasť na pojednávaní dňa 3.10.2005, 7.11.2005, 26.6.2007, 18.1.2008, v 1 za účasť na pojednávaní dňa 23.1.2008, prevzatie právneho zastúpenia JUDr. J. W. dňa 4.9.2006, písomné podanie vo veci samej - stanovisko ku skutkovému a právnemu stavu z 22.6.2007 a k otázke spoluzavinenia z 25.7.2007, obe doručené súdu dňa 26.6.2007, stanovisko k vyjadreniu vedľajšieho účastníka z 28.8.2007, doručené 3.9.2007, stanovisko k vyjadreniu žalovaného v 2. rade a k vyjadreniu žalovaného v 1. rade z 5.9.2007, obe doručené súdu 7.9.2007) činí 56.525,- Sk, spolu odmena advokáta činí 102.907,- Sk. Sadzba dane z pridanej hodnoty v súlade s ust. o dani z pridanej hodnoty je s účinnosťou od 1.5.2004 19 % zo základu dane, nakoľko právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je od 1.2.1998 platiteľom dane z pridanej hodnoty osvedčením príslušného daňového úradu, odmena advokáta, zvýšená o daň z pridanej hodnoty, tak činí 122.459,- Sk.

Hotové výdavky, režijný paušál v zmysle ust. vyhl. č. a vyhl. č. prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa za 3 úkony poskytnuté v r. 2002 vo výške 3x 100,- Sk (300,- Sk), za 1 úkon v r. 2003 vo výške 128,- Sk, za 4 úkony v r. 2004 vo výške 4x 136,- Sk (544,- Sk), za 2 úkony v r. 2005 vo výške 2x 150,- Sk (300,- Sk), za 1 úkon v r. 2006 vo výške 164,- Sk, za 4 úkony v roku 2007 vo výške 4x 178,- Sk (712,- Sk) a za 2 úkony v roku 2008 vo výške 2x 191,- Sk (382,- Sk), spolu 2.530,- Sk.

Celkovo trovy právneho zastúpenia navrhovateľa činia 124.989,- Sk.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa uplatnené trovy v celom rozsahu z dôvodu, že vo vzťahu k prvým šiestim úkonom právnej služby v bode 1.A vyčíslenia trov konania nesprávne vychádzal z tarifnej hodnoty 298.800,- Sk, v ďalšom (písomné podanie - vyjadrenie z 10.11.2003, obsahovo identické s podaním z 10.7.2002, vyjadrenie k zrušenému uzneseniu KS v Košiciach dňa 8.9.2006, v spise sa nenachádzajúce, obdobne ako doplňujúce stanovisko a stanovisko k vyjadreniu žalovaného v 2. rade z 2.11.2007) pre ich neúčelnosť, resp. z dôvodu, že zo spisu nevyplývajú.

Podľa ust. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V súlade s citovaným ust. priznané trovy konania uložil odporcom v 1. a . rade zaplatiť súčasnému právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. J. W. s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov plniť.

Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení noviel, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Keďže navrhovateľ je podľa ust. h) citovaného oslobodený od súdnych poplatkov a v konaní mal plný úspech, v súlade s cit. ust. by povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania mala byť uložená odporcom v 1. a 2. rade, ktorí úspech nemali. Odporca v 1. rade je však v zmysle ust. od platenia poplatku osobne oslobodený, preto súd povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 9.960,- Sk, vyrubený podľa položky 1a) sadzobníka tvoriaceho prílohu vo výške 5% z ceny predmetu konania 199.200,- Sk, v súlade s ust. , uložil odporcovi v 2. rade.

Podľa ust. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znáša štát.

V prejednávanej veci trovy štátu pozostávajú z vyplateného znalečného za podaný znalecký posudok vo výške 14.300,- Sk, v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 27.6.2005 sp. zn. -138, ktorým súd určil odmenu znalcovi MUDr. L. W. za vypracovaný znalecký posudok v prejednávanej veci v uvedenej výške.

Keďže navrhovateľ mal v konaní plný úspech a odporca v 1. rade je osobne oslobodený od súdnych poplatkov, súd v zmysle vyššie uvedeného uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 14.300,- Sk odporcovi v 2. rade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia ( ).