Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-130-2005.pdf
PDF · 117.92 KB
No categories available
13C/130/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci navrhovateľky: D. K. G., B. XX,. B., zastúpená J.. D. M., advokátkou, B. XX,. B. proti odporcovi: M. H. S. R., M. XX, B., o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 31. 05. 2005 domáhala, aby súd určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky s odporcom zo dňa 31. 03. 2005 je neplatné. Súd na pojednávaní pripustil rozšírenie návrhu v zmysle podania navrhovateľky, ktorá sa ďalej domáhala i určenia, že skúška do stálej služby zo dňa 16. 11. 2004 je vo vzťahu k žalobkyni neplatná.
Návrh odôvodnila tým, že dňom 01. 07. 2002 jej vznikol s odporcom štátnozamestnanecký pomer, pričom bola v dočasnej štátnej službe, čas trvania dočasnej štátnej služby jej bol predĺžený počas jej trvania do dňa vykonania skúšky, najneskôr do 31. 03. 2005. Navrhovateľke bolo poskytnuté neplatené služobné voľno z dôvodu nasledovania manžela počas výkonu funkcie O. R. na O. v Maďarskej republike rozhodnutím MH SR zo dňa 01. 02. 2003, ktoré trvalo do 31. 10. 2004. Dňa 16. 11. 2004 jej bola doručená pozvánka na kvalifikačnú skúšku, ktorá sa mala konať dňa 16. 11. 2004. Tejto sa zúčastnila a nevyhovela. Dňa 02. 04. 2005 jej bolo zo strany odporcu doručené potvrdenie č. 614/2005-004 zo dňa 31.03.2005, že jej štátnozamestnanecký
pomer sa skončil na základe zákona, dôvodom bolo nevyhovenie požiadavkám kvalifikačnej skúšky, ktorú absolvovala dňa 16. 11. 2004. Navrhovateľka považuje výsledok kvalifikačnej skúšky za neplatný a následné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky s odporcom za neplatné, nakoľko pred absolvovaním predpísanej skúšky neboli splnené zákonom predpísané podmienky, bol porušený služobný predpis Úradu pre štátnu službu č. 4 z 01. 03. 2004, ktorým sa vydáva Skúšobný poriadok na vykonávanie kvalifikačných skúšok štátnych zamestnancov v dočasnej a v stálej štátnej službe, počas skúšky komisia nezaobchádzala s navrhovateľkou rovnako ako s ostatnými zamestnancami. Zamestnanec v dočasnej službe, teda i navrhovateľka, mohol byť vymenovaný do stálej štátnej služby po splnení podmienok uvedených v § 154 ods. 2 zákona o štátnej službe. Podmienkou na vymenovanie do stálej štátnej služby bolo absolvovanie odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Predpísané 5-dňové vzdelávanie sa má uskutočňovať internou formou, konalo sa v mesiacoch september a október 2004, a ostatní účastníci kvalifikačnej skúšky naň boli pozvaní.
Odborné vzdelávanie môže absolvovať externe iba štátny zamestnanec, ktorý je dočasne vyslaný, čo však nebol prípad navrhovateľky, ktorá mala služobné neplatené voľno. Podľa názoru navrhovateľky bol odporca povinný zabezpečiť odborné vzdelávanie i jej. V súlade so smernicou ÚŠS č. 4/2005 mala byť navrhovateľke doručená pozvánka na kvalifikačnú skúšku v lehote 30 služobných dní pred termínom konania skúšky, čo však dodržané taktiež nebolo, keďže pozvánka jej bola doručená až 02. 11. 2004 a skúška bola dňa 16. 11. 2004. Na prípravu na vykonanie kvalifikačnej skúšky patrí štátnemu zamestnancovi služobné voľno v rozsahu 5 služobných dní, pričom navrhovateľke boli poskytnuté 3 dni voľna. Skúšobná komisia pri ústnej skúške navrhovateľky porušila čl. 5 ods.1,3 Služobného predpisu ÚŠS č. 4/2004, podľa ktorého ústna skúška trvá najviac 30 minút a štátny zamestnanec odpovedá na 3 otázky skúšobnej komisie. Navrhovateľka odpovedala na 19 otázok a skúška presiahla stanovený čas minimálne o viac ako 5 minút. Písomnej časti skúšky navrhovateľka vyhovela, z 15 otázok odpovedala správne na 14. Má za to, že priebeh a hodnotenie skúšky výsledkom "nevyhovela" je neobjektívne a v rozpore so služobným predpisom, čo odôvodňuje napadnutie platnosti skúšky. Navrhovateľka podala sťažnosť na Úrad pre štátnu službu, v ktorej poukázala na tvrdené skutočnosti a domáhala sa zrušenia výsledkov kvalifikačnej skúšky. Nebolo jej vyhovené. Úrad pre štátnu službu niektoré námietky navrhovateľky uznal za opodstatnené, a to v časti nedodržania lehoty na doručenie pozvánky a poskytnutia služobného voľna. Ostatné námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Priebeh skúšky nevyhodnocoval, nakoľko nemohol vyvodiť objektívny záver. Navrhovateľka považuje skončenie štátnozamestnaneckého pomeru za protiprávne.
Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým, že navrhovateľka neuvádza podstatné a rozhodujúce skutočnosti, ktoré viedli ku skončeniu jej štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľke bola dočasná štátna služba predĺžená do najneskôr 31. 03. 2005, teda do tohto termínu mohla absolvovať odporcom zabezpečované odborné vzdelávanie skončené skúškou. Navrhovateľka túto možnosť nevyužila a od 01. 02. 2003 do 31. 10. 2004 čerpala neplatené služobné voľno. Účasť na skúške potvrdila e-mailom dňa 07. 10. 2004, pričom z ponúknutých termínov kvalifikačnej skúšky si sama určila termín 16. 11. 2004 a oznámila ho odporcovi práve týmto e-mailom. Elektronicky jej bola doručená študijná literatúra dňa 14. 09. 2004, pričom navrhovateľka neuviedla, že trvá na absolvovaní odborného vzdelávania v Bratislave v dňoch 23.-29. 9. 2004 a 25.-29. 10. 2004. Navrhovateľka mala možnosť absolvovať odborné vzdelávanie v Bratislave, avšak pravdepodobne z dôvodu čerpania neplateného služobného voľna, túto možnosť nevyužila. MH SR, ktoré navrhovateľke udelilo neplatené služobné voľno, nemôže toto bez návrhu prerušiť resp. zrušiť. Pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nebol rozhodujúci termín skúšky, skončil ex lege dňom 31. 03. 2005, dokedy najdlhšie trvala navrhovateľke dočasná štátna služba. Termín skúšky si vybrala sama navrhovateľka. Keďže sa navrhovateľka domáha vyslovenia neplatnosti skúšky a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, uvádza neúplné údaje a subjektívne závery a konštatovania. Čo sa týka plateného voľna v rozsahu 5 dní poskytovaného zamestnancom na prípravu na skúšku, nemohlo jej byť poskytnuté v čase, keď čerpala neplatené voľno, ale až od 02. 11. 2004, kedy nastúpila osobne do zamestnania a prevzala aj pozvánku na kvalifikačnú skúšku. O platené služobné voľno nepožiadala, len listom zo dňa 10. 01. 2005 oznámila, že si čerpala platené služobné voľno na prípravu na skúšku v rozsahu 3 dni, 11.11., 12.11. a 15. 11. 2004. Študijné materiály boli navrhovateľke doručené elektronickou poštou dňa 14.09.2004 v dostatočnom predstihu do miesta vyslania jej manžela, do Budapešti. Odborné vzdelávanie formou samoštúdia je v súlade so služobným predpisom. Tieto námietky navrhovateľka vzniesla až v období, keď skúšku dobrovoľne z vlastného rozhodnutia v termíne 16.11.2004 vykonala a podľa jej písomného vyjadrenia aj čerpala služobné voľno na prípravu. Odporca sa nestotožňuje so subjektívnym názorom navrhovateľky, že komisia rozhodla v jej prípade zaujate, toto jej tvrdenie je účelové. Služobný úrad zverejnil zloženie skúšobnej komisie najmenej 48 hodín pred vykonaním skúšky na verejne prístupnom mieste, navrhovateľka mohla pred skúškou oznámiť, že považuje niektorého z členov komisie za zaujatého, neurobila tak. Taktiež mohla od skúšky odstúpiť a v náhradnom termíne ju vykonať, čo tiež neurobila. Navrhovateľka všetky námietky vzniesla až po neúspešne vykonanej skúške. Žiadny predpis neustanovuje, aby sankciou neplatnosti bola postihnutá skúška, ktorá riadne prebehla, jej výsledok bol riadne zverejnený a oznámený, pre nedodržanie lehôt, respektíve obsahových náležitostí pozvánky na skúšku a neabsolvovania odbornej prípravy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, svedkov I.. E. S., I.. I. P., I.. R. T., J.. F. M. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako : rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby, rozhodnutie o predĺžení dočasnej štátnej služby, žiadosť a rozhodnutie o poskytnutí
neplateného služobného voľna, pozvánka na kvalifikačnú skúšku, oznámenie o výsledku kvalifikačnej skúšky do stálej štátnej služby, potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, služobný predpis Úradu pre štátnu službu č. 4/2004, sťažnosť navrhovateľky zo dňa 30. 11. 2004, oznámenie o vybavení sťažnosti z 31. 01. 2005, žiadosť navrhovateľky zo dňa 28. 02. 2005, e-mailová komunikácia odporcu a navrhovateľky, vysvetlenie navrhovateľky z 10. 01. 2005, písomné vyjadrenia členov skúšobnej komisie k priebehu skúšky navrhovateľky, ako i ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka bola s odporcom v štátnozamestnaneckom pomere, ktorý navrhovateľke vznikol dňa 01. 07. 2002 rozhodnutím M. o vymenovaní do štátnej služby. Rozhodnutím o predĺžení dočasnej štátnej služby bol čas trvania dočasnej štátnej služby navrhovateľky predĺžený do dňa vykonania skúšky, najneskôr však do 31. 03. 2005. Dňa 16. 11. 2004 absolvovala navrhovateľka kvalifikačnú skúšku pred skúšobnou komisiou. Z oznámenia o výsledku kvalifikačnej skúšky do stálej štátnej služby vyplýva, že navrhovateľka požiadavkám kvalifikačnej skúšky nevyhovela. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky skončil na základe zákona dňa 31. 03. 2005 z dôvodu, že dočasná štátna služba trvala najneskôr do 31. 03. 2005 a navrhovateľka nevyhovela požiadavkám kvalifikačnej skúšky konanej dňa 16. 11. 2004.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu. Uviedla, že nebola oboznámená s inými termínmi skúšok, len od 15. do 19. 11. 2004 a ku skúškam nemala byť pripustená, lebo odporca jej nezabezpečil odbornú prípravu. Podmienka individuálnej prípravy na skúšku nebola splnená, lebo nebola do zahraničia vyslaná. Pozvánka na skúšku jej nebola doručená v lehote. Literatúra na štúdium jej nebola doručená. Podľa jej názoru však skúške vyhovela, išla na ňu pripravená. Skúšobná komisia bola voči nej zaujatá a skúšala ju cez 30 minút a položila jej 19 otázok.
Odporca zotrval na písomnom stanovisku a uviedol, že nakoľko sa navrhovateľka v čase čerpania neplateného voľna zdržiavala v zahraničí, bola jej zaslaná študijná literatúra e-mailom dňa 14. 09. 2004. Navrhovateľka si sama vybrala termín skúšky 16. 11. 2004. Ak mala navrhovateľka pocit, že komisia je zaujatá, mala možnosť vzniesť námietku, alebo zo skúšky odstúpiť. Skúška riadne prebehla. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky skončil na základe zákona.
Svedkyňa I.. I. P. uviedla, že v čase nástupu navrhovateľky do zamestnania dňa 02.11.2004 bola navrhovateľka jej priamou podriadenou. Navrhovateľka jej oznámila termín skúšky, načo jej ona povedala, že si má študovať materiály ku skúškam a môže si čerpať študijné voľno, na čom sa dohodli. Navrhovateľka čerpanie voľna nevyznačila do dochádzky. Ku skúške sa vyjadriť nevedela. Bol na ňu podaný podnet osobného úradu na disciplinárne konanie ohľadom spomínanej dochádzky, na čo ona podala podnet na disciplinárne konanie voči navrhovateľke. Na študijné voľno má zamestnanec nárok zo zákona, a tento nárok si sám uplatňuje.
Svedkyňa I.. R. T. uviedla, že bola predsedkyňou skúšobnej komisie na kvalifikačných skúškach dňa 16. 11. 2004. Skúšky prebehli štandardne a pozostávali z písomnej a ústnej časti. Pri ústnej časti skúšky boli navrhovateľke, tak ako ostatným zamestnancom, položené tri otázky, pričom pri všetkých troch jej museli byť kladené podotázky, nakoľko ani na jednu otázku nevedela odpovedať sama. Snažili sa navodiť uvoľnenú atmosféru. Na začiatku sa oboznámil výsledok písomnej časti, navrhovateľka súhlasila s pokračovaním ústnej časti, nenamietala členov komisie ani neuviedla, že mala nedostatok času na prípravu. Ak by to uviedla, mohla sa zúčastniť skúšky v inom termíne. Po vyhodnotení ústnej skúšky, ktorej nevyhovela, navrhovateľka podpisom potvrdila absolvovanie skúšky a podpísala zápisnicu zo skúšky. Termín skúšky bol vždy odsúhlasený zamestnancom, aj v prípade navrhovateľky. Vykonanie kvalifikačnej skúšky je určené zákonom a predchádza jej príprava a odborné vzdelávanie. Zamestnanci, ktorí sa majú zúčastniť skúšky a sú napr. na materskej dovolenke, sú postavení mimo štátnu službu, sú vo výkone štátnej služby v zahraničí, alebo ako navrhovateľka majú neplatené voľno, pripravujú sa na skúšku dištančnou formou, a sú im zaslané materiály na vzdelávanie, a to s ich súhlasom.
V prípade, že by zamestnanci žiadali konzultácie k podkladom, boli im zabezpečení lektori osobným úradom. Táto možnosť poskytnutá bola, nemá vedomosť o tom, že by ju niekto využil. Bolo v záujme zamestnanca a vzdelávať, v prípade akýchkoľvek pripomienok k poskytnutému vzdelávaniu, mohol zamestnanec vzniesť služobnému úradu akékoľvek námietky, ani zo strany navrhovateľky, ani iných zamestnancov námietky vznesené neboli. V prípade navrhovateľky bola komunikácia formou e-mailu, na základe sťažnosti navrhovateľky bolo posúdené, že študijné materiály mali byť zaslané poštou. Odporca však nedisponuje žiadnou námietkou zo strany navrhovateľky vznesenou voči forme vzdelávania alebo termínu skúšky pred vykonaním kvalifikačnej skúšky. Ak sa niekto skúšky
nemohol zúčastniť, bol dohodnutý iný termín, zamestnanci sa mohli o termínoch informovať na osobnom úrade.
Svedok J.. F. M. uviedol, že v čase, ktorý sa týka tohto konania, bol riaditeľom osobného úradu. V prípade navrhovateľky bola v dostatočnom predstihu e-mailová komunikácia, bolo jej oznámené, v akom rozsahu sa skúška vykonáva, i termíny skúšky. Zákon č. 312/01 neupravoval otázku, keď má zamestnanec neplatené voľno, lebo nasleduje manžela do zahraničia, v takýchto a obdobných prípadoch sa otázky, týkajúce sa skúšok riešili dohodou, má vedomosť, že tak to bolo i s navrhovateľkou. V inkriminovanom čase vykonávalo kvalifikačné skúšky asi 500 zamestnancov. On podpisoval zloženie skúšobnej komisie. Po vykonaní skúšky, v ktorej navrhovateľka neuspela, bola odovzdaná zápisnica na osobný úrad, on oznámil výsledky skúšky a následne bol s navrhovateľkou v zmysle zákona skončený štátnozamestnanecký pomer. Nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľka pred skúškou mala nejaké námietky, z Budapešti potvrdila e-mailom svoju účasť na skúške. O námietkach a sťažnostiach navrhovateľky po neúspešnom vykonaní skúšky, sa dozvedel až keď sa navrhovateľka obrátila na Úrad pre štátnu službu, na čo bolo začaté disciplinárne konanie voči vedúcej referátu, ktoré bolo však po overení všetkých skutočností zastavené. Má vedomosť, že navrhovateľka čerpala 3 dni voľna na prípravu na skúšky, mohla čerpať aj 5 dní, ak by bola chcela. Nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľka pred vykonaním skúšky vôbec s niečím nesúhlasila, resp. mala nejaké námietky, že sa nemôže zúčastniť, lebo neabsolvovala prípravu alebo z iných dôvodov. Nenamietala ani zloženie skúšobnej komisie.
Svedkyňa I.. E. S. uviedla, že bola členkou skúšobnej komisie, pred ktorou sa zúčastnila kvalifikačnej skúšky navrhovateľka. Priebeh skúšky bol štandardný, pozostávala z písomnej časti, ak uchádzač uspel, zúčastnil sa ústnej časti. Navrhovateľke boli, ako i iným zamestnancom, položené otázky a doplňujúce otázky, čas nestopovali, ako dlho skúška trvala, je subjektívny pocit uchádzača. Navrhovateľka skúške nevyhovela, komisia rozhodla hlasovaním piatich členov, hlasovanie dopadlo 3 ku 2 za nevyhovenie. Hlasovala slobodne, nebol na ňu robený žiadny nátlak, hlasovala podľa svojho presvedčenia. Hlasovala za uspenie navrhovateľky v skúške, i keď jej výkon v ústnej časti skúšky považovala za nie celkom profesionálny. Ak by nebola navrhovateľku poznala, zrejme by hlasovala za to, že neuspela. Navrhovateľka sa nevedela vyjadriť ohľadne jej predstavy o pôsobení na pozícii štátneho zamestnanca, na ktorej bola zaradená. Podľa jej názoru nebola komisia zaujatá. Navrhovateľka nevzniesla pred komisiou požiadavku, že chce odstúpiť zo skúšky alebo žiada náhradný termín, lebo neabsolvovala odbornú prípravu a vyčerpala si len tri dni voľna. Ich komisia skúšala podľa jej názoru miernejšie, z počutia vie, že na iných orgánoch štátnej správy neuspelo veľa zamestnancov.
Podľa § 16 ods. 1, veta prvá, zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18).
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, odborník plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.
Podľa § 25 ods. 4, veta prvá, zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, odborník v dočasnej štátnej službe, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, vykonáva štátnu službu samostatne, na určitú dobu, najdlhšie päť rokov.
Podľa § 39 ods. 1 písm. e), ods. 2 zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43) aj na základe zákona (§ 43).
Podľa § 43 ods. 1 písm. b) zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.
Podľa § 154 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo odseku 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov alebo ak odpracoval v uvedených úradoch aspoň dva roky v posledných piatich rokoch, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.
Podľa § 154 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe Dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej službe štátny zamestnanec absolvuje odborné vzdelávanie, ktorého účelom bude doplnenie požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Štátny zamestnanec, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], môže absolvovať odborné vzdelávanie externe. Odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe zabezpečuje Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode odborné vzdelávanie zabezpečujú tieto služobné úrady.
Podľa § 154 ods. 3 zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe Na vykonanie skúšky sa primerane použijú ustanovenia § 20 a na zloženie komisie sa primerane použijú ustanovenia § 22 s tým, že komisiu môže zriadiť aj vedúci úradu po súhlase najvyššieho služobného úradu a že komisia má päť členov. Traja členovia sú štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe a dvaja členovia sú odborníci, ktorí svojimi vedomosťami, skúsenosťami a autoritou zaručujú objektívnosť vykonania skúšky.
Podľa § 154a zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe Ak Úrad pre štátnu službu nezabezpečí štátnemu zamestnancovi podľa § 154 ods. 1 odborné vzdelávanie a neumožní mu vykonať skúšku podľa § 154 ods. 2, dočasná štátna služba podľa § 154 sa predlžuje najneskôr do 31. marca 2005.
Podľa služobného predpisu Úradu pre štátnu službu č. 4/2004, čl. 2 ods. 4, 5, služobný úrad zverejní zloženie skúšobnej komisie na verejne prístupnom mieste najmenej 48 hodín pred vykonaním skúšky, ak štátny zamestnanec považuje niektorého člena skúšobnej komisie za zaujatého, oznámi túto skutočnosť spolu s dôvodmi pred vykonaním skúšky bez
zbytočného odkladu vedúcemu služobného úradu, ktorý posúdi oprávnenosť námietky a rozhodne o ďalšom postupe.
Podľa služobného predpisu Úradu pre štátnu službu č. 4/2004, čl. 3 ods. 5, služobný úrad oznámi štátnemu zamestnancovi písomne termín a miesto konania skúšky najmenej 30 služobných dní pred jej vykonaním.
Podľa služobného predpisu Úradu pre štátnu službu č. 4/2004, čl. 5 ods. 1,2,3, pri ústnej skúške odpovedá štátny zamestnanec na tri otázky členov skúšobnej komisie. Predseda skúšobnej komisie dbá, aby štátny zamestnanec pri ústnej skúške mal možnosť odpovedať voľne. V prípade nepresnej alebo neúplnej odpovede môže člen skúšobnej komisie vyžadovať doplnenie odpovede a to kladením doplňujúcich otázok. Ústna skúška trvá najviac 30 minút.
Podľa služobného predpisu Úradu pre štátnu službu č. 4/2004, čl. 6 ods. 2, po celkovom zhodnotení skúšky skúšobnou komisiou predseda vyhlási konečné výsledky vo forme uznesenia, ktoré znie "vyhovel" alebo "nevyhovel".
Podľa služobného predpisu Úradu pre štátnu službu č. 4/2004, čl. 6 ods. 4, ak štátny zamestnanec odstúpil zo skúšky zo závažných dôvodov, zaznačí to predseda do zápisnice a odporučí štátnemu zamestnancovi vykonanie skúšky v náhradnom termíne. Náhradný termín určí predseda skúšobnej komisie po dohode s vedúcim služobného úradu štátneho zamestnanca. To isté platí pre štátneho zamestnanca, ktorý sa zo závažných dôvodov nemohol skúšky zúčastniť a svoju neúčasť vopred ospravedlnil.
Po vykonanom dokazovaní a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. V konaní pred súdom, i z listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľka bola na neplatenom služobnom voľne do 31. 10. 2004, počas ktorého sa zdržiavala v zahraničí. S odporcom komunikovala prostredníctvom e-mailu, takúto formu komunikácie nenamietala. V dostatočnom predstihu jej boli zaslané študijné materiály za účelom prípravy na kvalifikačnú skúšku, následne, po zaslaní materiálov aj oznámené termíny konania kvalifikačných skúšok, pričom termín si vybrala sama a potvrdila ho e-mailom. Termíny jej boli oznámené najmenej 30 služobných dní pred vykonaním skúšky v zmysle služobného predpisu č. 4/2004, čl. 3 ods. 5. Odporca ju nijakým spôsobom nenútil vykonať skúšku práve v termíne, ktorý si vybrala. Navrhovateľka ako štátna zamestnankyňa v dočasnej štátnej službe vedela, že sa zúčastní kvalifikačnej skúšky, ktorej predchádza odborné vzdelávanie a príprava na skúšku. Odborné vzdelávanie a príprava na skúšku môže byť vo forme semináru i samoštúdiom. Je v záujme zamestnanca, riadne sa na skúšku pripraviť. Navrhovateľka nepožiadala o zrušenie neplateného služobného voľna za účelom prípravy na skúšku formou semináru, nenamietala nedostatok študijných materiálov ani nedostatok času na prípravu na skúšku. Obsah a rozsah odborného vzdelávania a obsah a rozsah skúšky v dočasnej štátnej službe je všeobecne známy, nakoľko je upravený Nariadením vlády č. 573/2002, takže navrhovateľka o ňom mala vedomosť. Čerpala tri dni voľna na prípravu na skúšku, nepožiadala, že má záujem čerpať päť dní. Nemala námietky ani voči tomu, že oficiálna pozvánka na skúšku jej bola doručená až v deň jej nástupu do zamestnania, o termíne skúšky vedela v dostatočnom predstihu, keďže si ho zvolila sama. Nenamietala zloženie skúšobnej komisie, zo skúšky neodstúpila zo žiadnych dôvodov. Sama navrhovateľka uviedla, že na skúšku išla riadne pripravená. Skúšku riadne vykonala. Všetky skutočnosti, ktoré navrhovateľka uvádza, jej boli známe už pred vykonaním skúšky a mala o nich vedomosť, žiadnu nenamietala a skúšky sa zúčastnila dobrovoľne. Súd má za to, že
vzhľadom na dokázané skutočnosti i samotnú výpoveď navrhovateľky, že bola na skúšku pripravená, nedoručenie pozvánky v lehote podľa smernice a samoštúdium navrhovateľky, ktorá nežiadala o inú formu prípravy na skúšku a využívala neplatené služobné voľno nespôsobuje neplatnosť samotnej skúšky, ktorú navrhovateľka napadla až po tom, čo v nej neuspela, hoci bola pripravená. Z výpovedí svedkov i z listinných dôkazov taktiež nebola zistená zaujatosť skúšobnej komisie voči navrhovateľke, ktorá v písomnej časti skúšky uspela a v ústnej neuspela. O konečnom výsledku kvalifikačnej skúšky sa uzniesla komisia po hlasovaní s výsledkom 3 ku 2 za nevyhovela, čo je spísané v zápisnici o vykonaní skúšky, ktorú navrhovateľka podpísala a zaujatosť nenamietala. Zaujatosť komisie a neplatnosť priebehu samotnej skúšky navrhovateľka v tejto časti návrhu odôvodňuje dĺžkou trvania skúšky a počtom položených otázok, čo súd vyhodnotil ako tvrdenie a subjektívny pocit navrhovateľky, z výsluchu svedkov
ani z listinných dôkazov takáto skutočnosť pred súdom preukázaná nebola, keďže trvanie skúšky sa do zápisnice neuvádzalo, taktiež počet položených otázok. Sama navrhovateľka v sťažnosti Úradu pre štátnu službu zo dňa 30. 11. 2004 uvádza, že jej bolo položených vyše desať otázok, v žalobe i pred súdom uvádza, že presne 19. Všetky sťažnosti navrhovateľky po neúspešnom vykonaní skúšky boli posúdené a vybavené kompetentnými úradmi, ktoré uložili v časti námietok podriadeným prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov, avšak námietku, aby bol výsledok skúšky zmenený z nevyhovela na vyhovela, vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z písomných vyjadrení členov komisie a z výpovedí svedkov súd zistil, že skúška prebehla štandardným spôsobom. Nie je v právomoci súdu prehodnotiť posúdenie úrovne odpovedí navrhovateľky pri skúške skúšobnou komisiou. Nakoľko navrhovateľka skúške nevyhovela a jej štátnozamestnanecký pomer skončil zo zákona, súd návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol vo veci plne úspešný, mal preto právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke, ktorá vo veci nemala úspech. Súd však nepriznal odporcovi náhradu trov konania, pretože odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 o. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.