Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-1175-1999.pdf
PDF · 150.52 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-13C/1175/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. J. Ž., bytom v K., L. č. X,. zastúpený JUDr. J. F., advokátom, so sídlom J. č. XX. v K., proti žalovanému: S. P., s.r.o., so sídlom v K., M. ul. č. XX,. zastúpený JUDr. F. B., advokátom so sídlom v K., ul. V. č. X,. v konaní o zaplatenie 13.500,- Sk s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 540,- Sk titulom zaplateného súdneho poplatku a 6.792,- Sk titulom trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za odvolacie konanie v sume 675,- Sk na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 13.500,- Sk s 0,05% úrokom z omeškania denne až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vlastníci bytov a nebytových priestorov na ul. L. č. X,. súpisné č. 1498 v K. uzavreli so žalovaným Zmluvu o výkone správy zo dňa 24.7.1997, na základe ktorej žalovaný vykonával správu obytného dumu na ul. L. č. 5 v K.. Z uvedenej zmluvy pre žalovaného vyplývajú rôzne povinnosti pre zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to podľa požiadania a prijatých záverov na členských schôdzach vlastníkov bytov. Dňa 12.2.1998 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov domu na ul. L. č. X,. na ktorej bol za predsedu Dozornej rady zvolený žalobca. Vlastníci bytov pre žalobcu (predsedu Dozornej rady) odsúhlasili mesačnú odmenu 3000,- Sk z fondu opráv s účinnosťou od 1.2.1998. Zápisnica z tejto schôdze bola žalovanému (správcovi) doručená dňa 4.3.1998. Odmena žalobcovi nebola žalovaným vyplatená, preto žalobca výzvou zo dňa 18.11.1998 vyzval žalovaného na jej úhradu, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval. Na základe ďalšej výzvy zo dňa 19.4.1999 zaslanej žalobcom žalovanému, sa dňa 28.4.1999 uskutočnilo rokovanie žalobcu so zamestnankyňou žalovaného, kde boli žalobcovi predložené k podpisu tri Dohody o vykonaní práce s mesačnou odmenou za výkon funkcie predsedu Dozornej rady vo výške 1.000,- Sk mesačne. Žalobca Dohody o vykonaní práce s mesačnou odmenou v sume 1.000,- Sk nepodpísal a trval na tom, že žalovaný je povinný vyplatiť mu odmenu za výkon funkcie predsedu dozornej rady v sume 3.000,- Sk a to za mesiace február až jún 1998, po odpočítaní 10% dane z príjmu, t.j. celkom 13.500,- Sk.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým odôvodnením, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný, je len správcom domu na L. ul. č. 5 v K., preto má žalobca žiadať vyplatenie odmeny za výkon jeho funkcie
od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Uviedol, že schôdza vlastníkov bytov (konaná dňa 12.2.1998), na ktorú sa žalobca odvoláva nebola uznášaniaschopná, z prezenčnej listiny nevyplýva, či jednotliví vlastníci s uvedenou odmenou pre žalobcu súhlasili a dňa 20.3.1998, 33 vlastníkov bytov výslovne vyjadrilo nesúhlas s mesačnou odmenou pre dozornú radu a popreli tým obsah zápisnice zo schôdze z 12.2.1998.
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 11.3.2004, č. k. 13C 1175/99-83 žalobu zamietol, zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v sume 540,- Sk a žalovaného na úhradu súdneho poplatku za odpor v sume 540,- Sk.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 13C 1175/99-83 zo dňa 11.3.2004 zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 15Co 149/04-103 zo dňa 29.9.2004, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (okrem výroku o súdnom poplatku) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd Košice II vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 13C 1175/1999-162 zo dňa 21.7.2005 tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Proti rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 13.500,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5Co 356/2005-177 zo dňa 19.4.2006 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa má predovšetkým zistiť (§ 120 ods. 1 O.s.p.), akú činnosť (a to podľa popisu práce vyžiadaného od BPMK), vykonávala v rozhodnom období p. M. S. a či zastupovanie a teda aj hlasovanie za vlastníka (Mesto Košice) súviselo s plnením jej pracovných úloh a na základe toho posúdiť, či vykonanie hlasovania bolo, vzhľadom na jej pracovné zaradenie obvyklé. Ak sa táto skutočnosť preukáže, bude splnená podmienka vyplývajúca z ust. § 14 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., t. zn., že hlasovania dňa 12.2.1998 sa zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov. Predmetom ďalšieho dokazovania ďalej bude zistenie, či o odmene 3.000,- Sk pre žalobcu aj bolo platne rozhodnuté, t. j. či o tom skutočne hlasovali aj všetci 40 vlastníci bytov, keďže zo zápisnice zo schôdze vlastníkov zo dňa 12.2.1998 to nevyplýva a za tým účelom bude potrebné na zistenie výsledku hlasovania vypočuť tých vlastníkov bytov, ktorí sa na hlasovaní zúčastnili (podľa prezenčnej listiny).
Po vrátení veci na ďalšie konanie, prvostupňový súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právnych zástupcov, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Vlastníci bytov na ul. L. č. 5 v K. uzavreli so žalovaným dňa 24.9.1997 Zmluvu o výkone správy č. 16-89-9/97, na základe ktorej žalovaný vykonával správu domu nachádzajúceho sa na ul. L. č. 5 v K. pre vlastníkov bytov v tomto dome, v zmysle ust. § 8 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Zo zápisnice chôdze vlastníkov bytov domu L. č. 5, konanej dňa 12.2.1998 vyplynulo, že vlastníci bytov si na tejto schôdzi zvolili výbor dozornej rady, za predsedu ktorej bol zvolený žalobca. Vlastníci bytov žalobcovi, ako predsedovi dozornej rady odsúhlasili za výkon funkcie mesačnú odmenu vo výške 3.000,- Sk a taktiež za vykonávanú prácu v dozornej rade 3.000,- Sk z fondu opráv s účinnosťou od 1.2.1998. Listom zo dňa 18.11.1998 vyzval žalobca žalovaného - správcu bytového domu, aby mu vlastníkmi bytov odsúhlasenú odmenu za výkon funkcie predsedu dozornej rady za obdobie od 1.2.1998 uhradil do 30.11.1998.
Na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 23.11.1998 prijali vlastníci bytov uznesenie, ktorým potvrdili odvolanie dozornej rady zvolenej na členskej schôdzi 12.2.1998 bez finančných nárokov za výkon funkcií. Uznesením č. 2 vlastníci bytov opätovne schválili a zvolili za predsedu dozornej rady p. E. K. s finančnou odmenou 1.000,- Sk s účinnosťou od 1.7.1998. V uznesení zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 22.1.1999, sa dozorná rada uzniesla na vyplatení odmeny pre žalobcu, ako bývalého predsedu dozornej rady vo výške 1.000,- Sk za mesiac, t. j. celkom 5.000,- Sk (5 mesiacov výkonu funkcie predsedu dozornej rady).
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 5.5.2005 uviedol, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu, navrhol žalobe vyhovieť a priznať úrok z omeškania vo výške 17,6% z istiny.
Zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a navrhol po vykonanom dokazovaní žalobu zamietnuť.
Svedkyňa E. K. na pojednávaní konanom dňa 5.5.2005 uviedla, že žalobcovi (bývalému predsedovi dozornej rady) bola na schôdzi vlastníkov bytov navrhnutá nižšia čiastka ako 3.000,- Sk vzhľadom na to, že ako spoločenstvo vlastníkov bytov začínali a nemali na odmenu v takej výške peniaze. Uviedla, že na tejto schôdzi sa síce hovorilo o sume 1.500,- Sk pre podpredsedu dozornej rady a 3.000,- Sk pre predsedu dozornej rady avšak nevedela si spomenúť, či sa o týchto sumách na schôdzi aj hlasovalo. Uviedla, že neskôr vlastníci bytov podpisovali listinu, kde prejavili nesúhlas s odmenou pre žalobcu vo výške 3.000,- Sk a žiadali, aby žalobca bol z funkcie predsedu dozornej rady odvolaný. Svedkyňa ďalej uviedla, že po odvolaní žalobcu z funkcie predsedu dozornej rady bola zvolaná schôdza vlastníkov bytov, na ktorej bola ona zvolená za predsedníčku dozornej rady, a túto funkciu vykonávala od júla 1998 do apríla 2004, a uznesením jej bola schválená odmena vo výške 1.000,- Sk, ktorú odmenu jej vyplácal žalovaný, ako správca z peňazí vlastníkov bytov a to z fondu opráv. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca sa síce pričinil o to, že vlastníci bytov odkúpili byty do osobného vlastníctva, avšak za túto jeho prácu mu vlastníci dali peniaze mimo schválenej odmeny.
Svedok MUDr. V. K. na tom istom pojednávaní uviedol, že od apríla 2004 je predsedom dozornej rady a pravidelne je mu žalovaným, ako správcom vyplácaná odmena za výkon tejto funkcie v sume 2.000,- Sk mesačne. Uviedol, že schôdza vlastníkov bytov konaná dňa 12.2.1998 nebola uznášaniaschopná a na tejto schôdzi ani nebola odsúhlasená výška odmeny 3.000,- Sk mesačne pre žalobcu, bývalého predsedu dozornej rady, nakoľko vlastníci bytov s odmenou v takejto výške nesúhlasili, čo bolo konštatované aj na dozornej rade konanej v apríli 2005.
Zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní uviedol, že zápisnica zo schôdze konanej dňa 12.2.1998 bola žalovanému doručená, avšak z obsahu tejto zápisnice nevyplýva jednoznačne či a ako jednotliví vlastníci bytov hlasovali, či odsúhlasili odmenu pre žalobcu v sume akej sa dožaduje. Uviedol, že z prezenčnej listiny síce vyplýva, že na schôdzi sa zúčastnilo 42 ľudí, avšak 6 z nich nie sú vlastníkmi bytu
a teda schôdze sa zúčastnilo len 36 vlastníkov bytov, preto v tomto prípade neboli splnené podmienky ustanovené zákonom č. 182/1993 Z. z., konkrétne ust. § 14 ods. 2. Uviedol, že za 4 byty (č. 5, 14, 72 a 77), resp. ich vlastníka je podpísaná p. M. S. s poznámkou „za DS Juh" bez doloženého splnomocnenia vlastníka týchto bytov. Uviedol, že dňa 20.3.1998 sa 33 vlastníkov bytov obrátilo na žalobcu s návrhom na zvolanie schôdze vlastníkov bytov, v ktorom vyslovili nesúhlas s mesačnou odmenou pre dozornú radu, že dňa 9.6.1998 sa konala ďalšia schôdza vlastníkov bytov, na ktorej predložili vlastníci bytov návrh na zníženie odmeny pre žalobcu a ďalších členov dozornej rady, dňa 23.11.1998 sa konala opäť schôdza vlastníkov bytov, ktorej sa zo 74 vlastníkov bytov zúčastnilo 45 a na tejto schôdzi vlastníci bytov uznesením rozhodli o výške odmeny pre novú predsedníčku dozornej rady p. K. a podpredsedu p. K. a na základe tohto rozhodnutia, ktoré spĺňalo podmienky ustanovené v § 14 ods. 2 citovaného zákona, žalovaný ako správca poverený hospodárením fondu opráv vyplácal a aj v súčasnosti túto odmenu vypláca. Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že so žalobcom sa streli a navrhli mu vyplatiť odmenu za jeho činnosť predsedu dozornej rady vo výške 5.000,- Sk, avšak žalobca tento návrh odmietol.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.6.2005 uviedol, že v roku 1997 vybavoval vklady vlastníckych práv do katastra nehnuteľností k jednotlivým bytom na L. ul. č. 5 a v tomto období po vybavení všetkých záležitostí pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa vlastníci bytov dohodli, že ho ustanovia za predsedu dozornej rady, pričom až do roku 1998 túto funkciu vykonával bezplatne. Uviedol, že dňa 12.2.1998 sa konalo zasadnutie schôdze vlastníkov bytov, ktorého sa zúčastnili tiež zástupcovia žalovaného (Ing. M., p. J. a p. S. za domovú správu, ktorá spravovala byty neprevedené do osobného vlastníctva), na tejto schôdzi sa jednalo aj o výške odmeny pre predsedu dozornej rady, pričom p. M. uviedla, že výška odmien je stanovená podľa blokov v správe od 1.500,- do 3.500,- Sk a z pléna padol návrh na výšku odmeny 3.000,- Sk. Žalobca ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že on predmetnú zápisnicu nespisoval, túto písala p. S., ako tajomníčka dozornej rady. Na schôdzi bolo prítomných 40 osôb, z toho 36 vlastníkov bytov a za 4 byty vo vlastníctve mesta p. S.. Zápisnica zo schôdze bola žalovanému doručená 4.3.1998. V čase konania schôdze 12.2.1998 neodpredané byty zastupoval Bytový podnik mesta Košice, Domová správa Juh, preto konanie schôdze oznámil tiež Domovej správe Juh, ktorá na zasadnutie schôdze vlastníkov bytov vyslala p. S.. Domnieval sa, že jeho odmena bola odsúhlasená jednohlasne a to všetkými vlastníkmi bytov.
Zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní uviedol, že zo zápisnice zo dňa 12.2.1998 nie je jednoznačne jasné, koľkí vlastníci bytov odsúhlasili mesačnú odmenu pre predsedu dozornej rady, či to bola nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov, ani to, či bola p. S. splnomocnená konať za Domovú správu Juh.
Konateľ žalovaného, Ing. J. L. CSc., na pojednávaní konanom dňa 21.7.2005 uviedol, že žalovaný má v správe približne 4000 bytov a keď bol žalobca zvolený vlastníkmi bytov na L. č. 5 za predsedu dozornej rady, potreboval si ozrejmiť niektoré skutočnosti, okrem iných aj výšku odmien pre predsedu a členov dozornej rady, pričom žalobca jednal s ním, ako s konateľom spoločnosti S. (žalovaným). Každý rok zvolávali zástupcov vlastníkov bytov, predsedov dozorných rád, prípadne predsedov spoločenstiev vlastníkov bytov, aby ich informovali o tom, čo sa pripravuje na ďalší rok. Na schôdzi vlastníkov bytov na L. ul. č. 5, konanej dňa 12.2.1998 sa zúčastnil, ale prezenčnú listinu nepodpisoval, túto podpísala p. M. a p. J.. Uviedol, že v prípade, ak zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov nemá predpísané náležitosti, takúto zápisnicu správca vráti späť, aby predseda spoločenstva, prípadne predseda dozornej rady zápisnicu opravil. Po predložení zápisnice zo schôdze konanej dňa 12.2.1998 navrhol žalobcovi, aby zápisnicu opravil tak, aby uznesenia z tejto schôdze boli právoplatné. Žalobca o tom, že je potrebné zápisnicu opraviť, musel vedieť, pretože zvolal ďalšiu schôdzu, avšak táto uznášaniaschopná nebola. Konateľ žalovaného namietal, že schôdza vlastníkov bytov na ul. L. č. 5, konaná dňa 12.2.1998 nebola uznášaniaschopná, zápisnica nemá predpísané náležitosti a z tohto dôvodu správca nemohol žalobcovi odmenu za výkon funkcie vyplatiť. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že p. S. je zamestnankyňou Bytového podniku, Domová správa Juh a zároveň je tiež vlastníčkou jedného bytu na ul. L. č. 5, podpísala prezenčnú listinu a na schôdzi konanej dňa 12.2.1998 hlasovala za seba (jeden byt = jeden hlas) pričom na zastupovanie 4 nájomných bytov splnomocnenie od vlastníka (mesta) nemala a správcovi
takéto splnomocnenie nebolo ani predložené. Uznesenia na schôdzi vlastníkov bytov sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov, nie nájomníkov bytov, s ktorými žalovaný, ako správca obytného domu neprichádza do kontaktu. Na schôdzi konanej dňa 17.2.1998 sa vlastníci bytov uzniesli na tom, že žalobcovi bude vyplatená odmena vo výške 1.000,- Sk za jeden mesiac výkonu funkcie predsedu dozornej rady, teda celkom 5.000,- Sk a tieto peniaze sú uložené vo fonde údržby a opráv do dnešného dňa a pre žalobcu je pripravená vypracovaná Dohoda o vykonaní práce. Uviedol, že každý vlastník bytu má Zmluvu o výkone správy, v ktorej sa uvádza, že rozhodnutia sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda nie nájomníkov bytov, že správca je viazaný uznesením členskej schôdze vlastníkov bytov, ktoré musí byť v súlade so zákonom, že žalovaný nemá problém s vyplatením odmeny, avšak nie sú to peniaze žalovaného (S.-u), ale vlastníkov bytov a vzhľadom na to musí byť správca, žalovaný obozretný, nakoľko aj v Zmluve o výkone správy je uvedené, že škodu, ktorú spôsobí správca vlastníkom bytov v rozpore so zmluvou o výkone správa, znáša správca.
Svedkyňa Ing. Ľ. M. na tom istom pojednávaní uviedla, že skutočnosť určenia výšky odmien, ktorú mala uviesť na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 12.2.1998, vo výške, podľa blokov v správe správcu od 1.500,- do 3.500,- Sk, a že bol daný pre žalobcu návrh na výšku odmeny v sume 3.000,- Sk mesačne, nemôže vzhľadom na odstup času a množstvo bytov v správe a počet konaných schôdzí, ani potvrdiť ani poprieť. Pokiaľ ide o byty, ktoré nie sú vo vlastníctve fyzických osôb v dome, ich prenajímateľom je Bytový podnik mesta Košice, a jeho zástupca, ktorý sa zúčastní na schôdzi, musí mať na zastupovanie a hlasovanie na schôdzi plnú moc. V prípade, ak by mali tieto hybridné byty zástupcu s plnomocenstvom od vlastníka, boli by tieto plnomocenstvá pripojené k zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov.
Zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní uviedol, že žalobcovi boli predložené Dohody o vykonaní práce za mesiac február a marec 1998 v sume 1.000,- Sk a jedna Dohoda za mesiac apríl 1998 v sume 3.000,- Sk (mesiac apríl až jún), ktoré žalobca odmietol podpísať a mal za to, že žalobca o skutočnosti, že je potrebné opraviť zápisnice vedel.
Svedok V. K., vo svojej svedeckej výpovedi dňa 5.11.2007 uviedol, že na schôdzu vlastníkov bytov konanú dňa 12.2.1998, ktorej sa zúčastnil, si nespomína, nepamätal si ani či bola navrhnutá odmena pre predsedu dozornej rady (žalobcu) vo výške 3.000,- Sk, zrejme podľa jeho vedomostí asi bola reč o 3.000,- Sk na prvej schôdzi, ktorá sa konala v práčovni tohto bytového domu, keď sa išli odkupovať byty do osobného vlastníctva.
Svedkyňa O. G., vo výpovedi uviedla, že pri mene pod č. 9 G. O. je podpis jej manžela, ako aj na vyjadrení zo dňa 15.6. (č.l. 29) doterajšieho predsedu Dr. Ž. a ďalších členov dozornej rady s nesúhlasom s navrhovanou zníženou mesačnou odmenou je podpis jej manžela. Uviedla, že schôdze vlastníkov bytov sa zúčastňuje posledný rok, zúčastnila sa jej jeden alebo dvakrát, schôdzí sa doposiaľ zúčastňoval jej manžel a keď sa na túto skutočnosť pýtala manžela, ktorý sa mal zúčastniť uvedenej schôdze, manžel o tomto spore, ani o tom, o čo sa má jednať nevedel.
Svedok RSDr. V. Č. uviedol, že na tejto schôdzi (konanej 12.2.1998) sa zúčastnil a spomínal si aj na program, kde mal byť zvolený výbor dozornej rady. Pán Dr. Ž., ktorý mal byť zvolený za člena a predsedu dozornej rady na tejto schôdzi uviedol, že ak má robiť ďalšie obdobie predsedu dozornej rady požaduje odmenu vo výške 3.000,- Sk. Ohľadne tohto návrhu vznikla diskusia, niektorí mali k tomuto pripomienky, Dr. Ž. však povedal, že inde dostávajú predsedovia dozornej rady aj väčšiu odmenu a vzhľadom na to, že nebol nikto, kto by túto funkciu zastával, hlasovalo sa o odmene pre dr. Žolku vo výške 3.000,- Sk. Či hlasovali všetci, prípadne sa niekto hlasovania zdržal, či nehlasoval, svedok uviesť nevedel, on však hlasoval za odmenu v tejto výške.
Svedok JUDr. J. Š., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že uvedenej schôdze sa zúčastnil, je možné, že na tejto schôdzi sa hlasovalo za odmenu pre predsedu dozornej rady. Spomenul si, že zrejme dr. Žolko vykonával túto činnosť aj predtým, bezodplatne, že na tejto schôdzi sa zrejme prerokovávali aj iné závažné veci a okrem iného bola nastolená otázka, či bude dr. Žolko, ako predseda dozornej rady naďalej vykonávať túto činnosť bezodplatne alebo mu bude schválená nejaká odmena a domnieval sa, že hlasovali za odmenu, avšak v akej výške si už nepamätal. Uviedol, že on osobne nemal pripomienky k výške odmeny pre predsedu dozornej rady, ale pokiaľ si spomínal odzneli pripomienky, že je to veľa, prípadne málo. Mal však za to, že v konečnom dôsledku bola schválená táto odmena. Na otázku ako prebiehalo hlasovanie uviedol, že zrejme tak, že predsedajúci schôdze podal návrh, opýtal sa kto je proti, kto sa zdržal hlasovania a v danom čase mala zapisovať výsledky hlasovania pani S., ktorá aj spočítavala hlasy.
Svedkyňa M. S., vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 2.12.2007 uviedla, že v danom období bola zamestnankyňou Bytového podniku mesta Košice, Domovej správy Juh. Na uvedenú skutočnosť a či predložila plnú moc, si už nepamätala a nebola ani poučená ako robiť zápisnicu, avšak zápisnicu z februára 1998 zapísala ona. Spomínala si, že schôdza bola robená narýchlo, až potom boli ľudia nespokojní. Uviedla, že z dnešného pohľadu je to podľa nej vysoká suma, avšak nepamätala si, či za uvedenú odmenu pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk hlasovala alebo nie. Spomenula si, že následne sa konala schôdza, kde sa táto odmena pre predsedu dozornej rady znížila, žalobca následne odmietol ďalej vykonávať túto prácu a za predsedníčku dozornej rady bola zvolená pani K.. Na bližšie skutočnosti si nespomínala, ak je však v zápisnici uvedené, že odmena bola odsúhlasená, tak sa to asi odsúhlasilo, v tom čase sa v zápisniciach neuvádzalo kto je za, proti, prípadne sa zdržal hlasovania. Uviedla, že výška odmeny závisí od vlastníkov bytov a od toho, čo predseda dozornej rady robí, domnievala sa však, že vzhľadom na to, že nikto túto činnosť vykonávať nechcel, tak sa uvedená suma odsúhlasila. Na otázku či v prípade, ak hlasovala za byty, ktoré boli vo vlastníctve mesta, prípadne aj v inom vchode obytného domu, či predkladala plnomocenstvo, svedkyňa uviedla, že niekedy sa plnomocenstvá na hlasovanie na schôdzach vlastníkov bytov udeľovali, ale zamestnávateľ im často hovoril „bývaš tam, tak choď a zastupuj aj tieto byty". Tieto schôdze sa konali vo večerných hodinách a preto aj z vlastného záujmu na schôdzu išla, vzhľadom na to, že v tomto bloku bývala. Domnievala sa, že k takýmto schôdzam by malo byť predložené plnomocenstvo, avšak mala za to, že v tom čase sa to tak nebralo.
Svedok R. R., vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedol, že na predmetnú schôdzu, konanú v roku 1998 si spomína, je to však dosť dlhá doba a on na schôdzach zásadne nehlasuje a asi nehlasoval ani v tomto prípade. Po nahliadnutí do zápisnice zo schôdze uviedol, že tejto (dňa12.2.1998) schôdze sa nezúčastnil, zúčastnila sa jeho manželka. Na otázku či si na niečo ohľadne tejto skutočnosti spomína, svedok uviedol, že na niečo si spomína, na bližšie skutočnosti však nie.
Svedkyňa M. G., vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že na predmetnej schôdzi vo februári 1998 sa zúčastnila, avšak nespomínala si, či bola na schôdzi dokonca. Vedela, že túto schôdzu viedol pán dr. Ž., niekedy však zvykla odchádzať pred koncom schôdze, keď trvala dlhšie. Či na uvedenej schôdzi, za odmenu pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk hlasovala, si nespomínala.
Svedok, dr. J. P., uviedol, že si nespomína či bol prítomný na predmetnej schôdzi, ak je však na prezenčnej listine podpísaný tak tam bol, ale o tom či hlasoval za, príp. bol proti alebo sa zdržal hlasovania o odmene pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk, si spomenúť nevedel.
Svedok M. L., vo svojej svedeckej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedol, že na uvedenú skutočnosť si s odstupom času nespomína, a po nahliadnutí do prezenčnej listiny uviedol, že podpis na prezenčnej listine je jeho manželky, teda na predmetnej schôdzi zúčastnený nebol.
Svedkyňa dr. H. M. uviedla, že pokiaľ sa zúčastnila na schôdzi vlastníkov bytov a je to uvedené aj v zápisnici, zastáva názor, že za každú prácu patrí odmena a v danom prípade mala za to, že hlasovala za túto odmenu pre predsedu dozornej rady. Či hlasovali všetci na schôdzi zúčastnení jednohlasne za túto odmenu, svedkyňa uviesť nevedela.
Svedok Doc. Ing. J. B., CSc. uviedol, že si spomína si na uvedenú skutočnosť, na predmetnej schôdzi vlastníkov bytov sa zúčastnil a hlasoval za odmenu pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk. Či hlasovali všetci zúčastnení na schôdzi za túto odmenu si nespomenúť nevedel, mal však za to, že táto odmena pre predsedu dozornej rady bola právoplatne odsúhlasená.
Svedok Ing. R. Č., uviedol, že na uvedenej schôdzi sa zúčastnila, tak ako aj naďalej sa zúčastňuje jeho manželka, teda na tejto schôdzi sa nezúčastnil a nevedel ani o tom, či bola odsúhlasená odmena pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk a ani to kto ako hlasoval.
Svedok S. L., viedol, že na tejto schôdzi sa zúčastnil a v niektorých prípadoch sa hlasovania zdržal, v niektorých nie, mal však za to, že ak niekto niečo robí, patrí mu za to odmena. Či hlasoval za alebo proti, prípadne sa zdržal hlasovania o odmene pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk, si nespomínal a nevedel uviesť ani to, či všetci hlasovali za túto odmenu, prípadne sa niekto zdržal, a uviedol, že si to ani nevšímal.
Svedok P. K. vo svojej výpovedi uviedol, že tejto schôdze sa zúčastnil a mal za to, že za každú vykonanú prácu patrí tomu, kto ju vykonáva odmena, a v danom prípade sa domnieval, že hlasoval za odmenu pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk. Či niekto nehlasoval, prípadne sa hlasovania zdržal si nepamätal, nevšímal som si kto ako hlasoval. On však hlasoval za túto odmenu.
Svedkyňa E. K., vo svedeckej výpovedi uviedla, že na predmetnú schôdzu si spomína a pokiaľ je uvedená v prezenčnej listine, tak sa na nej aj zúčastnila. Ako však hlasovala o odmene pre predsedu dozornej rady si nespomínala a ani na to, ako hlasovali iní vlastníci bytov zúčastnení na tejto schôdzi, ani či niekto namietal výšku tejto odmeny, prípadne či niekto nehlasoval.
Svedkyňa J. V., vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že na uvedenú schôdzu si spomína, nevedela síce kedy sa presne konala, ale spomínala si na bod programu o odmene pre predsedu dozornej rady, ale na to, ako hlasovala si nespomínala, domnievala sa však, že to odhlasovali, keďže dr. Žolko túto funkciu vykonával. Či hlasovali všetci alebo nie, si spomenúť nevedela, a nevidela ani kto ako hlasoval, myslela si však, že za túto sumu hlasovala a mala za to, že za vykonávanú prácu patrí odmena.
Svedkyňa J. N. uviedla, že uvedenú skutočnosť si nespomína, domnievala sa však, že ak na uvedenej schôdzi bola prítomná, tak proti tejto odmene určite nebola, na samotné hlasovanie si však spomenúť nevedela a ani na to, či bol niekto proti, prípadne sa zdržal hlasovania.
Svedkyňa E. K. uviedla, že na predmetnej schôdzi sa zúčastnila a presne si pamätá, že hlasovala za odmenu pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk, na to kto ako hlasoval, či sa niekto zdržal, prípadne nehlasoval za uvedenú odmenu si nespomínala, mala však za to, že to bolo odsúhlasené vlastníkmi bytov prítomnými na schôdzi. Domnievala sa, že túto odmenu navrhovali kvôli tomu, že dr. Žolko vykonával nejakú činnosť, preto navrhovali túto odmenu a myslela si, že všetci hlasovali za túto odmenu, presne to však uviesť nevedela.
Svedok T. M. uviedol, že na predmetnej schôdzi sa zúčastnil, spomínal si aj na hlasovanie o odmene pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk a uviedol, že určite hlasoval za túto odmenu, tak ako aj väčšina prítomných na tejto schôdzi, nespomínal si však presne kto ako hlasoval, či bol niekto proti, prípadne sa hlasovania zdržal.
Svedkyňa Ing. Ľ. M. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 5.12.2007 uviedla, že uvedenej schôdze (12.2.1998) sa zúčastnila ako hosť bez práva hlasovať a keďže sa zúčastňuje aj iných schôdzí, presne si nespomínala ako toto hlasovanie prebiehalo, mala však za to, že ak je táto skutočnosť (hlasovanie o odmene pre predsedu dozornej rady) zaznamenaná v zápisnici, určite o tom na schôdzi prítomní vlastníci hlasovali. Nespomínala si ani na to, kto ako hlasoval, či hlasovali všetci prítomní, nakoľko oni (zamestnanci žalovaného) v zásade nevstupujú do týchto diskusií a je na vlastníkoch bytov akú odmenu odsúhlasia pre predsedu a členov dozornej rady. Pokiaľ ide o nájomné byty svedkyňa uviedla, že za Bytový podnik sa nikdy nikto schôdzi nezúčastnil, avšak v prípade hlasovania za tieto byty (nájomné) je plná moc v zásade vždy potrebná, pričom v minulosti zástupcovia nájomných bytov predkladali plnú moc bez overenia podpisu, v súčasnosti je predkladaná overená plná moc, nespomínala si však, že by niekto za nájomné byty na schôdze chodil. Ak už ale niekto zastupoval či už vlastnícky alebo nájomný byt, bola na hlasovanie potrebná plná moc. Svedkyňa ďalej uviedla, že je zamestnankyňou S.-u, a keď sa zúčastňuje akejkoľvek schôdze vlastníkov bytov na začiatku zasadnutia schôdze, splnomocnenci predkladajú notársky overenú plnú moc na zastupovanie a hlasovanie za vlastníka bytu.
Pojednávania nariadeného na deň 4.2.2008 sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca. Žalobca faxovým podaním doručeným súdu 4.2.2008 ospravedlnil svoju neprítomnosť na dnešnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a poberania infúzií a uviedol, že pojednávania sa zúčastní jeho právny zástupca. Asistentka právneho zástupcu žalobcu, Dr. F., telefonicky dňa 4.2.2008 súdu ospravedlnila neúčasť právneho zástupca žalobcu na pojednávaní z dôvodu nemoci a ospravedlnila neprítomnosť žalobcu z dôvodu, že je odcestovaný. Právny zástupca žalobcu ani žalobca nežiadali o odročenie pojednávania.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal súd vec v neprítomnosti žalobcu i jeho právneho zástupcu.
Svedkyňa M. F. vo výpovedi na pojednávaní dňa 4.2.2008 uviedla, že na to, či bola odsúhlasená odmena vo výške 3.000,- Sk pre predsedu dozornej rady, Dr. Ž., si vzhľadom na odstup času nespomína. Pokiaľ ide o samotné hlasovanie, na schôdzi bol zvyčajne prednesený návrh uznesenia a na schôdzi prítomní vlastníci bytov za návrh hlasovali, či sa však to, kto ako hlasoval zapisovalo, si nespomínala a nevedela si spomenúť ani na to, či ona hlasovala za odmenu alebo sa hlasovania zdržala, prípadne bola proti.
Svedkyňa H. Č., vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že na to, či hlasovala za odmenu pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk si nespomína vzhľadom na odstup času a nevedela uviesť ani to, či sa zapisovalo kto ako hlasoval, ani či sa niekto hlasovania zdržal, prípadne bol proti tejto odmene, resp. či hlasovali za túto odmenu všetci.
Právny zástupca žalovaného na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalobca v danom prípade nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že skutočne všetci zúčastnení vlastníci bytov na tejto schôdzi hlasovali za odmenu pre predsedu dozornej rady vo výške 3.000,- Sk, a zároveň mal za to, že hlasovanie pani S. bolo neplatné, nakoľko pri hlasovaní a pri úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností je potrebné plnomocenstvo od vlastníka bytu, prípadne správcu a teda nebol prítomný
potrebný počet vlastníkov bytov, schôdza nebola z tohto dôvodu uznášania schopná a hlasovanie nebolo platné.
Z vyjadrenia Bytového podniku mesta Košice zo dňa 30.8.2007 vyplynulo, že pri zastupovaní a hlasovaní za vlastníka bytov - Mesto Košice, nebolo potrebné pri jednotlivých úkonoch a za jednotlivé byty predkladať splnomocnenie od vlastníka (správcu) a to pre každý byt jednotlivo (uvedenú informáciu poskytla vedúca prevádzky p. Z.).
BPMK zároveň predložil súdu pracovnú náplň p. S., platnú v spornom období, z ktorej nevyplynulo pre ňu oprávnenie zúčastňovať sa za vlastníka bytov (Mesto Košice) schôdzí vlastníkov bytov a na nich za vlastníka aj hlasovať.
V písomnom podaní zo dňa 2.1.2008 Bytový podnik mesta Košice, v zast. vedúcim oddelenia pre správu vlastníckych bytov uviedol, že na otázku, či p. M. S., zamestnankyňa BPMK a zároveň aj vlastníčka bytu na L. ul. č. 5 v K. v období 12.2.1998 bola povinná predkladať pri jednotlivých úkonoch a hlasovaní za nájomné byty písomné splnomocnenie pre každý byt jednotlivo, nevedia jednoznačne odpovedať, pretože takáto povinnosť nevyplývala ani z, v tom čase platného zákona o vlastníctve bytov, ani z iných právnych predpisov a iných relevantných verejných či interných listín, vydaných mestom Košice, alebo BPMK. Možno sa len domnievať, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, vzhľadom na skutočnosť, že BPMK mal právo i povinnosť starať sa o tieto byty, takýto postup rešpektovali.
Podľa ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ"), právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Podľa ust. § 20 ods. 2 OZ, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.
Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení zák. č. 151/1995 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku.
Podľa ust. § 10 ods. 2 cit. zákona, na účel uvedený v odseku 1 poukazujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok dopredu tak, aby boli pokryté predpokladané náklady spojené s prevádzkou domu, údržbou, opravami, prípadne zlepšením spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v zmluve o spoločenstve [§ 7 ods. 4 písm. f)] alebo v zmluve o výkone správy [§ 8 ods. 1 písm. c)].
Podľa ust. § 14 ods. 1 cit. zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu, rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu
a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku, najmä o spôsobe ich prevádzky, údržby a opráv.
Podľa ust. § 14 ods. 2 veta prvá cit. zákona, pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov; za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník jeden hlas.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vlastníci bytov a nebytových priestorov na ul. L. č. 5, uzavreli so žalovaným Zmluvu o výkone správy č. 16-89-9/97 v zmysle ust. § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., na základe ktorej žalovaný, ako správca vykonával správu obytného domu na ul. L. č. 5 v K.. Zo 78 bytov v tomto obytnom dome je v osobnom vlastníctve 74 bytov, uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné. Vlastníci bytov zmluvou o výkone správy poverili správcu (žalovaného) okrem iného tiež hospodárením a používaním ich fondu prevádzky, údržby a opráv (čl. VIII. Zmluvy o výkone správy), z čoho možno vyvodiť jeho vecnú legitimáciu. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení ďalej vyplýva, že vlastník bytu a nebytového priestoru sa zúčastňuje na správe domu tým, že rozhoduje ako spoluvlastník spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku o základných otázkach týkajúcich sa správy domu, medzi ktoré patrí tiež rozhodovanie o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a o použití týchto finančných prostriedkov vlastníkov bytov. S ohľadom na tieto práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak sa títo rozhodnú, že z fondu prevádzky, údržby a opráv použijú časť finančných prostriedkov na vyplatenie odmeny zvolenému zástupcovi poverenému vykonávať činnosti spojené so správou domu, je toto rozhodnutie správca, hospodáriaci s ich fondom prevádzky, údržby a opráv domu podľa zmluvy o výkone správy povinný plniť, v prípade, že boli splnené podmienky uvedené v ust. § 14 ods. 2 prvá veta cit. zákona.
V prejednávanej veci súd z predložených listinných dôkazov (prezenčná listina čl. 46-48, zápisnica zo schôdze konanej dňa 12.2.1998, čl. 44) a z výpovedí účastníkov konania a svedkov zistil, že schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 12.2.1998 sa podľa prezenčnej listiny zúčastnilo zo 74 vlastníkov bytov len 36 vlastníkov bytov, za 4 nájomné byty sa schôdze zúčastnil zástupca Domovej správy Juh, avšak bez splnomocnenia (príp. poverenia) na zastupovanie a hlasovanie za tieto byty od vlastníka a dvaja zástupcovia žalovaného, ktorí však hlasovacie právo na schôdzi nemali. Zo zápisnice z predmetnej schôdze súd zistil, že schôdze sa zúčastnili vlastníci bytov podľa prezenčnej listiny, uznesením bolo prijaté rozhodnutie len o pláne opráv v roku 1998, nie však rozhodnutie týkajúce sa voľby členov dozornej rady a rozhodnutie o odmene pre predsedu dozornej rady a za vykonávanú prácu dozornej rade. Z týchto rozhodnutí prijatých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na tejto schôdzi, nie je možné jednoznačne usúdiť, či a ako jednotliví, na schôdzi prítomní vlastníci bytov (i keď nie nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov) odsúhlasili odmenu pre žalobcu v ním uplatňovanej výške, pričom už 20.3.1998 listom (čl. 43, 114), žiadalo 33 vlastníkov bytov zvolanie schôdze vlastníkov bytov pre doriešenie a prejednanie uvedených problémov a navrhnutie nových členov dozornej rady.
V danom prípade mal súd za to, že hlasovanie zamestnankyne BPMK a zároveň aj vlastníčky jedného bytu v bytovom dome na L. ul. č. 5, p. S. na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 12.2.1998 bolo neplatné, nakoľko p. S. nepredložila písomné splnomocnenie na zastupovanie vlastníka (Mesto Košice) nájomných bytov, ktoré by ju na zastupovanie oprávňovalo a takéto oprávnenie jej nevyplývalo ani z obsahu popisu jej práce a nebolo upravené ani vnútornými predpismi zamestnávateľa. Naviac samotná p. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že zrejme na takéto zastupovanie plnomocenstvo potrebovala, v danom prípade jej ale udelené nebolo, pričom v iných prípadoch plnomocenstvo na zastupovanie a hlasovanie za nájomné byty jej udeľované bolo. Uvedené bolo následne podložené aj tým, že na ďalšej schôdzi vlastníkov bytov na L. ul. č. 5 (konanej dňa 9.6.1998, čl. 115), kde zapisovateľkou bola p. M. S., sú už uvedení ako prítomní na schôdzi okrem vlastníkov bytov podľa prezenčnej listiny aj 4 splnomocnení, avšak na tejto schôdzi už p. S. za nájomné byty hlasovacie právo nevykonávala a zastúpení na základe plonomocenstva boli len vlastníci bytov (čl. 117, 118) - fyzické osoby. Tiež zo svedeckej výpovede Ing. Ľ. M. (zamestnankyne žalobcu) vyplynulo, že za Bytový podnik sa nikdy nikto schôdzi nezúčastnil, avšak v prípade hlasovania za nájomné byty je plná moc v zásade
vždy potrebná, pričom v minulosti zástupcovia nájomných bytov predkladali len neoverenú plnú moc, v súčasnosti je predkladaná overená plná moc. Nie je možné v danom prípade zohľadniť ani vyjadrenie BPMK v tom, že „Možno sa len domnievať, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, vzhľadom na skutočnosť, že BPMK mal právo i povinnosť starať sa o tieto byty, takýto postup rešpektovali", (t. j. hlasovanie za vlastníka bez udelenej plnej moci, príp. poverenia, pričom p. S. oprávnenie zastupovať vlastníka a hlasovať na schôdzach nevyplývalo ani z jej pracovného zaradenia - popis práce, a nebolo to upravené ani vo vnútorných predpisoch právnickej osoby; § 20 ods. 2 OZ), nakoľko v iných obdobných prípadoch je vždy nutné, pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť - byt a vlastníka, takéto písomné plnomocenstvo splnomocneným zástupcom na schôdzi vlastníkov predložiť.
Na základe uvedeného mal súd za to, že schôdza vlastníkov bytov konaná dňa 12.2.1998 nebola uznášaniaschopná, nakoľko sa jej nezúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov.
Okrem vyššie uvedeného, mal súd za to, že žalobca i napriek splneniu dôkaznej povinnosti - označenia svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko z výpovedí viacerých svedkov vyplynulo, že si na predmetnú schôdzu, resp. na hlasovanie na tejto schôdzi nespomínajú a teda nevedeli relevantne potvrdiť, či hlasovali za odmenu vo výške 3.000,- Sk, príp. nehlasovali či sa hlasovania zdržali, a nevedeli ani uviesť ako hlasovali ostatní na schôdzi prítomní vlastníci bytov. Z 21 vypočutých svedkov len štyria potvrdili, že určite hlasovali za odmenu pre žalobcu vo výške 3.000,- Sk a dvaja sa domnievali, že za túto odmenu hlasovali.
Na základe vyššie uvedeného a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 540,- Sk a trov právneho zastúpenia v sume 6.792,- Sk (6 úkonov právnej pomoci á 950,- Sk - prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 4.4.2007, 5.11.2007, 5.12.2007 a 4.2.2008, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 1.2.2008) + 4x režijný paušál 178,- Sk, 2x režijný paušál 190,- Sk a zaviazal žalobcu v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. na náhradu trov odvolacieho konania v sume 675,- Sk (na zaplatenie ktorého bol žalobca vyzvaný výzvou zo dňa 8.11.2005 za podané odvolanie z 11.10.2005).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.