Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-133-2004.pdf
PDF · 125.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/133/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Bebčákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.apríla 2008, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
X./. W.. R. T. , L.. X.X.XXXX E. B., P. J. Ž., A..
T. Č.. XXXX/XX,
2./ C. T., L.. X.X.XXXX E. Ž., P. J. Ž. - E.,
A.. B. Č.. XX,
uznávajú sa za vinných
z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006, na tom skutkovom základe, že
v postavení konateľov spoločnosti D. D..O..M.. so sídlom Žilina, ul. G. č. XX spoločným konaním nevyplatili mzdy svojim zamestnancom, a to :
- S. C. za mesiac február 2003 vo výške 3.854,-Sk, ktorá mu bola vyplatená niekedy v apríli 2003, za mesiac marec 2003 vo výške 1.482,-Sk, ktorá mu bola vyplatená po 13.5.2003,
- G. P. za mesiac november 2002 vo výške 5.232,-Sk, ktorú mu vyplatili až 10.4.2003, za mesiac december 2002 vo výške 5.442,-Sk, ktorú mu vyplatili až koncom mája 2003,
- V. E. za mesiac január 2003 vo výške 2.273,-Sk za mesiac február 2003 vo výške 3.854,-Sk, pričom tieto vyplatili jeho manželke O. E. S. K. XX.X.XXXX,
- O. P. za mesiac december 2002 vo výške 5.212,-Sk, ktorú mu vyplatili až dňa 15.5.2003,
- I. J. za mesiac január 2003 vo výške 2.273,-Sk, za mesiac február 2003 vo výške 3.924,-Sk,
- I. B. za mesiac február 2003 vo výške 3.924,-Sk, ktorú mu vyplatili dňa 9.4.2003, za mesiac marec 2003 vo výške 512,-Sk, ktorú mu vyplatili až po 21.5.2003,
- I. Ž. za mesiac november 2002 vo výške 3.679,-Sk, ktorú mu vyplatili až koncom marca 2003, za mesiac december 2002 vo výške 5.204,-Sk, ktorú mu vyplatili až v polovici apríla roku 2003, za mesiac január 2003 vo výške 2.751,-Sk, za mesiac február 2003 vo výške 5.022,-Sk, pričom mu dňa 2.5.2003 vyplatili sumu len 5.200,-Sk,
- I. G. za mesiac november 2002 vo výške 1.535,-Sk, ktorú mu vyplatili až v januári 2003, za mesiac december 2002 vo výške 5.068,-Sk, ktorú mu vyplatili až vo februári 2003, za mesiac január 2003 vo výške 1.681,-Sk,
- O. C. za mesiac november 2002 vo výške 5.022,-Sk, ktorú mu vyplatili až vo februári 2003, za mesiac december 2002 vo výške 5.212,-Sk, ktorú mu vyplatili až 15.5.2003,
- I. Y. za mesiac november 2002 vo výške 6.122,-Sk, za mesiac december 2002 vo výške 5.343,-Sk a za mesiac január 2003 spolu s odstupným vo výške 15.790,-Sk,
- B. P. za mesiac november 2002 vo výške 5.022,-Sk, ktorú mu vyplatili až 20.1.2003, za mesiac december 2002 vo výške 6.088,-Sk, ktorú mu vyplatili až v mesiaci február 2003,
- I. P. za mesiac november 2002 vo výške 5.095,-Sk, spolu s náhradou mzdy za nemoc, pričom až v januári 2003 mu vyplatili zálohu vo výške 2.000,-Sk, za mesiac február 2003 spolu s odstupným vo výške 14.613,-Sk, pričom z toho sumu 8.266,-Sk mali poukázať VZP Žilina ako exekučnú zrážku,
na vyplatenie týchto miezd mali uvedení zamestnanci nárok, pričom v deň ich splatnosti mali finančné prostriedky na ich vyplatenie, čím spôsobili celkovú škodu vo výške 131.229,-Sk,
t e d a
ako štatutárny orgány právnickej osoby nevyplatili svojmu zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy a odstupné, na ktorých vyplatenie mal zamestnanec nárok v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mali finančné prostriedky na ich výplatu, čin spáchali voči viac ako desiatim zamestnancom
Za to sa
o d s u d z u j ú
Obžalovaný W.. R. T.
Podľa § 248a ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 s použitím § 53 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 20.000,- /dvadsaťtisíc/ Sk.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 súd obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1/jeden/mesiac
Obžalovaná C. T.
Podľa § 248a ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 s použitím § 53 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 10.000,- /desaťtisíc/ Sk.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 súd obžalovanej pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ týždne.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. súd poškodených V. E. L.. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, I. J.Č. L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, I. B. L.. X.X.XXXX, P. J. Ž. E., D.T. Č.. XXX/XX, I. Ž. L.. XX.X.XXXX, P. J. Ž., J. Č.. XXX, I. G. L.. XX.X.XXXX, P. J. T. L. P. Č.. XXX, I. Y., L.. XX.X.XXXX, P. J. D., Č.. J.Á. XXX/XX, B. P. L.. XX.X.XXXX, P. J. Ž.-J., J. Č.. XXX/XX S. I. P., L.. XX.X.XXXX, P. J. D. Č.. XXX, okres Žilina, s nárokmi na náhradu škody odkazuje na konanie o občianskoprávnych veciach.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Žiline dňa 16.9.2004 pod sp. zn. 1Pv 587/03 podala obžalobu na obvinených W.. R. T. S. C. T., pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. Okresný súd Žilina hlavné pojednávanie v zmysle § 202 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej C. T.. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného W.. R. T., výsluchom svedkov poškodených G. P., I. J., O. P., I. B., I. G., O. C., I. Y. S. I. P., prečítaním svedeckých výpovedí, zápisníc o konfrontácii, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pričom mal zistený skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná C. T. využila v prípravnom konaní svoje procesné právo nevypovedať ku skutku. Súd požiadala o konanie hlavného pojednávanie a v jej neprítomnosti, pričom na hlavnom pojednávaní bola zastúpená obhajcom JUDr. Dušanom Chlapíkom. Obžalovaný W.. R. T.Š. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že spoločnosť D. D.. O.. M.. D. D. E. Ž., A.. G.Á. Č.. XX, X. D. C. T. asi v roku 2000. Spoločnosť podnikala v obore stavebníctvo, išlo o práce v zahraničí a T. mala na starosti personálne záležitosti. V súčasnosti je naďalej konateľom vo firme D. D.. O.. M.. Svedkovia poškodení pracovali pre firmu v zahraničí na základe pracovných zmlúv. Väčšinou pracovali vo Francúzsku, niektorí v Nemecku. S investorom spolupracovali na základe zmluvy o dielo, keďže investor nebol spokojný s termínom a kvalitou práce, nedošlo z jeho strany k vyplateniu sumy asi 1 mil. Sk. Pracovníkov následne vyplácali z ostatných aktivít, resp. z iných zdrojov. Z tohto dôvodu došlo k posunom a vyplateniu miezd po výplatnom termíne, snahou firmy bolo vyplatiť im mzdu, k čomu v niektorých prípadoch došlo, a tie sumy, ktoré neboli vyplatené, je firma ochotná dodatočne uhradiť poškodeným po ich presnom vyčíslení. Obžalovaný si je vedomý toho, že došlo k oneskorenému vyplácaniu miezd poškodeným, uvedeným v obžalobe. Túto skutočnosť nespochybnil. Mzdu im vyplácal osobne on alebo S. P., ekonóm vo firme. Vo väčšine prípadov došlo k výplate mzdy v sídle firmy niekedy však bola mzda vyplatená aj mimo, išlo o dva alebo tri prípady. Mimo firmy vyplácal mzdu I. B.. V čase keď nevyplatili mzdy poškodeným, firma nemala na účte peniaze. Obžalovaný nevedel uviesť konkrétne skutočnosti týkajúce sa zostatkov na účte v čase, na ktorý sa vzťahuje obžaloba. Mzdy si zamestnanci preberali osobne, v sídle firmy, alebo im mzdy zasielali na účet, prípadne na základe poverenia mzdu vyplatili manželkám pracovníkov. Vyplácanie miezd nebolo v jeho prioritnom záujem, prednostne to vykonával poverený pracovník S. P. S. W.. Y., ktorá však už zomrela. Zamestnanci riadne podpisovali výplatnú listinu alebo pokladničné doklady. Pokiaľ ide o diéty, tieto boli vyplácané, s odstupom času sa však ku tomu nevie vyjadriť.
Ako konatelia spoločnosti každý konal samostatne, C. T. mala na starosti personálne záležitosti na Slovensku, vybavovanie po úradoch, so mzdami neprichádzala do kontaktu.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok poškodený G. P., ktorý ku skutku uviedol, že obžalovaný mu nevyplatil mzdu, konkrétne mzdu za mesiac november 2002, mu vyplatil až v apríli 2003 a mzdu za december 2002 mu vyplatili až koncom mája 2003. Spolu to bola suma okolo 10.000,-Sk. Mzdu dostal vyplatenú v plnej výške ale až po niekoľkých urgenciách. Pre firmu D. robil v období od 12.10.2002 do 20.12.2002. Mzdu mu vyplatil S.. P., vtedy mu bolo povedané, že firma nemá peniaze na mzdy. Väčšinou komunikoval s ekonómom P., pokiaľ volal s W.. T. a len čo počul o peniazoch, hneď mu zložil. Podľa svedka aj M. T. vedela o tom, že nie sú peniaze na výplaty. Svedok poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil.
Svedok poškodený O. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre firmu D. D..O..M.. pracoval asi dva a pol mesiaca. Mzda mu bola plne uhradená ale s oneskorením, s tým, že mzda za mesiac december 2002 mu bola vyplatená 15.5.2003. Svedok poškodený potvrdil, že väčšinou komunikoval vo firme ohľadom vyplatenia mzdy s ekonómom P., mal kontakt aj na W.. T., s C. T. nehovoril. Nevyplatenie mzdy načas mu odôvodňovali tým, že vo firme nie sú peniaze.
Svedok poškodený I. J. uviedol, že pre firme D. D.. O.. M.. pracoval vo Francúzsku asi dva a pol mesiaca. Nebola mu vyplatená mzda za mesiac január a február 2003, výdavkové pokladničné doklady zo dňa 28.2.2003 a 28.3.2003 sú podpísané menom C. J., peniaze však neboli reálne vyplatené. Ide o sumu asi 6000,-Sk, v civilnom konaní si voči firme uplatňuje len vyplatenie diét cestou exekútora. Nárok na náhradu škody si uplatnil bez vyčíslenia.
Svedok poškodený I. B. uviedol, že mu nebola vyplatená riadne a včas mzda za február 2003, túto mzdu dostal vyplatenú na parkovisku spolu s S. C. až v apríli 2003, mzdu mu vyplatil W.. T.. Mzda mu bola vyplatená celá, uplatňuje si škodu len vo výške odstupného podľa zákona.
Svedok poškodený I. Ž. uviedol, že mzdu za mesiac november 2002 mu vyplatili až v mesiaci marec 2003 a mzdu za mesiac december 2002 mu vyplatili v mesiaci apríl 2003. Mzdu za mesiac január a február 2003 mu sčasti vyplatili 2.5.2003, výplatné listiny za mesiac december 2002, január a február 2003 nepodpísal on. Peniaze si chodil pýtať do firmy viackrát, hovoril s W.. T., C. T. aj ekonómom P.. Uplatňuje si nárok na náhradu škody z titulu nevyplatenej mzdy.
Svedok poškodený I. G. uviedol, že mu mzda za mesiac november 2002 mu bola vyplatená až začiatkom januára 2003 a decembrovú výplatu mu vyplatil W.. T. až v februári 2003. Mzda za mesiac január 2003 mu nebola vôbec vyplatená. Podpis na výplatnej listine za mesiac január 2003 nie je jeho. Uplatnil s i nárok na náhradu škody vo výške mzdy 3.524,-Sk. Do Žiliny chodil opakovane, volal aj P. s tým, či peniaze má pripravené, ale keď prišiel, peniaze na výplatu nemal.
Svedok poškodený O. C. ku skutku uviedol, že mzda za mesiac november 2002 mu bola vyplatená vo februári 2003, S..P.. Viackrát sa kontaktoval s W.. T., aj C. T. a pýtal sa ich na mzdy a diéty. Bolo mu povedané, že nemajú peniaze, ale vyplatia ich keď problémy vyriešia. Mzdu za mesiac december 2002 v sume 5.212,- Sk mu vyplatili v máji 2003. Výdavkový pokladničný doklad vypísaný na deň 30.1.2003 síce podpísal, avšak stalo sa tak dňa 15.5.2003. Nárok na náhradu škody si v konaní pred súdom neuplatnil. Mzda mu bola vyplatená celá.
Svedok poškodený I. Y. uviedol, že mzda za mesiac november 2002, december 2002 a január 2003, mu nebola vyplatená spolu s odstupným vôbec. Vo firme D. D..O..M.. bol zamestnaný od 1.7.2002 do 20.1.2003, pracoval na Slovensku aj vo Francúzsku. Zo začiatku im neboli dávané výplatné pásky, mzda nebola riadne vyplácaná. Do firmy chodil opakovane. Hovoril s W.. T., P. S. C. T., ktorí mu uviedli, že nemajú peniaze. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 65.000,-Sk, uplatňuje si
nárok na náhradu škody vo výške 100 EUR za odpracovanú nedeľu. Škoda mu bola čiastočne priznaná rozsudkom Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 13C 158/2004.
Svedok poškodený I. P. uviedol, že vo firme D. D..O..M.. bol zamestnaný od roku 2001, v novembri 2002 sa vrátil z Nemecka, kde sa mu stal pracovný úraz. Od novembra 2002 nedostal od firmy ani korunu. Vo firme bola taká prax, že nedávala výplatné pásky, podpisovali sa len také bločky. Dokonca bol obvinený z krádeže, z ktorej bol neskôr súdom oslobodený. Podľa neho o financiách rozhodovali predovšetkým W.. T. a ekonóm P.. T. by mu tie peniaze bola aj vyplatila. Ďalej svedok poškodený uviedol, že mzda za mesiac november 2002 mu bola sčasti vyplatená dňa 20.1.2003 a za mesiac február spolu s odstupným mu nezaplatili vôbec. Uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 7.531,-Sk, ktorá mu mala byť vyplatená zamestnávateľom, ide o sumu poistného.
V súlade s ustanovením § 211 ods. 1 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede svedkov poškodených S. C., V. E., B. P.. Svedok poškodený S. C. vo výpovedi uviedol, že pracoval ako tesár v spoločnosti D. D.. O.. M.., peniaze vyplácala C. T. O.. W.. T.. Za mesiac marec 2003 mu nebola mzda vo výške 2200,-Sk vyplatená vôbec, neskôr uviedol, že poslednú výplatu za mesiac 2003 dostal niekedy v máji 2003. Podpis na výplatnej listine č. 1/2003 nie je jeho. Nárok na náhradu škody neuplatnil.
Svedok poškodený V. E. uviedol, že mzdu za mesiac január a február 2003 dostal v druhej polovici mesiaca máj 2003, mzdu prevzala jeho manželka. Uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške najmenej 1.600,- Sk.
Svedok poškodený B. P. uviedol, že mzda za mesiac november 2002 mu bola vyplatená okolo 20.1.2003 a mzda za mesiac december 2002 mu bola vyplatená až v mesiaci február 2003.
Na hlavnom pojednávaní boli v súlade s ustanovením § 211 ods. 1 Tr. por. prečítané výpovede svedkov R. C., O. E., C. J., N. B., S. B., I.. S. Š., C. J., I. J., I. N., I.. I. C., S. P., W.. X., S. Č., S. I., E. S., W.. I. Y. S. I.Á. D..
Svedkyňa R. C. vo výpovedi v prípravnom konaní potvrdila, že na základe plnej moci prebrala za svojho manžela mzdu. Presné dátumy nevedela uviesť, ani presné sumy, chodila po mzdu viackrát, výplatné pásky nevidela. Vždy len podpísala pokladničný doklad.
Svedkyňa O.Á. E. uviedla v prípravnom konaní, že vo februári 2003 jej S. P. vyplatil mzdu za mesiac december 2002. Mzdu jej vyplatil až po opakovanej návšteve firmy, pričom pani T. jej vždy povedala, že nemajú peniaze, a má prísť neskôr. Mzdu za mesiac január a február 2003 jej vyplatili v máji 2003. Prevzatie peňazí potvrdila podpisom na výplatnej listiny bez dátumu.
Svedkyňa C. J. uviedla, že nepodpísala výdavkové doklady z 28.2.2003 a z 28.3.2003 z dôvodu, že manžel bol už v tom čase doma a nemala ona dôvod ísť pre výplatu.
Svedkyňa N. B. uviedla, že bola jedenkrát pre otcovu výplatu, pričom podpísala doklad o prevzatí.
Svedkyňa S. B. taktiež uviedla, že bola v spoločnosti D. D.. O.. M.. pre mzdu svojho manžela.
Svedkyňa I.. S. Š., právnička VšZP pob. Žilina sa vyjadrila k zrážkam zo mzdy povinného I. P., obdržali potvrdenie zamestnávateľa o vykonaných zrážkach zo dňa 24.3.2003, pričom však suma 8266,-Sk nebola zrealizovaná, Uvedená suma bola dňa 30.4.2004 vymožená prostredníctvom exekútora.
Svedok C. J. uviedol, že mzda mu bola vyplatená v plnej výške a v stanovenom termíne.
Svedok I. J. uviedol, že mu nebola vyplatená dohodnutá odmena za vykonanie diela v prospech D. s. r.o.
Svedok I. N. sa vyjadril k termínom a k výške miezd, ktoré mu boli vyplatené. Mzdy mal vyplatené, ale diéty nie.
Svedok I.. I. C. uviedol, že so spoločnosťou D. D.. O..M.. má uzatvorenú zmluvu o právnej pomoci, ďalej k veci nevypovedal.
Svedok S. P., ekonóm, v spoločnosti D. s. r. o. uviedol, že príkazy na úhradu, vklady a výbery z účtu uskutočňovali len konatelia W.. T. S. C. T.. Mzdy vyplácal W.. T. S. C. T.. Spoločnosť mala finančné prostriedky na výplatu mzdy na základe pokynov konateľov niekedy vyplácal mzdy aj on sám, peniaze odovzdal proti podpisu na výplatnú listinu alebo výdavkový pokladničný doklad. Svedok ďalej uviedol, že do októbra 2002 neboli žiadne problémy s vyplácaním mzdy. Je možné, že v mesiaci november a december 2002 niekomu meškala mzda. Výplatný termín vo firme bol stanovený na 30. deň nasledujúceho mesiaca. Konatelia mu dávali v jednotlivých prípadoch konkrétne príkazy na vyplácanie nejakej čiastky peňazí, konkrétnemu človeku.
Svedkyňa W.. E. X. uviedla, že vypočítavala mzdy spoločnosti, výplatné lístky vyhotovovala dvojmo, jeden pre firmu, jeden pre zamestnanca. Doklady odovzdala buď S. P., alebo konateľom spoločnosti. To isté sa týkalo aj odstupného, svedkyňa sa vyjadrila aj k vypočítanému odstupnému I. Y. a exekučnej zrážke I. P.. Vypočítala mu exekučnú zrážku v sume 8.266,-Sk. V mesiaci november 2002 mal I. P. pracovný úraz. O tom, či boli peniaze uhradené, svedkyňa nemal vedomosť.
Svedkyňa S. Č. na základe mandátnej zmluvy spracovala mzdy podľa mzdových podkladov, výplatné pásky sa doručovali cez W.. T. B. S. P.. Pripravovala len podklady, ostatné bolo vecou majiteľov firmy.
Svedkyňa S. I.vá uviedla, že robila pre spoločnosť D. D.. O.. M.. účtovníctvo, zúčtovala príjmy a výdavky. Od konateľov obdržala pracovníkmi podpísanú výplatnú listinu, ktorú zúčtovala ako výdavok z pokladne alebo z účtu v bane.
Svedkyňa E. S. vykonávala práce súvisiace s prijímaním pracovníkov, vystavovaním pracovných zmlúv, vyplatenie miezd vykonával S. P. v spolupráci s konateľmi spoločnosti.
Svedkyňa W.. I. Y. sa ku skutku nevedela vyjadriť, v spoločnosti vypomáhala s účtovníckymi prácami.
Svedok I. D. uviedol, že mzdu ako zamestnanec mal vyplatenú načas a v plnej výške. Trestné oznámenie podával kvôli nevyplateniu diét.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané zápisnice o konfrontáciach, ktoré boli vykonané medzi W.. R. T. a svedkami S. C., I. B., I. Ž. S. I. G.. Všetky zúčastnené osoby pri vykonaných konfrontáciach zotrvali na pôvodných výpovediach. Zhodné závery vyplývajú aj zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami a to medzi svedkom S. P.C. a svedkami S. C., G. P., O. E., O. P., C. J.S., O. C., S. I. P..
Podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a to zoznam pracovníkov, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, výplatné listiny, zoznam platieb, stavy účtov, výpisy účtov, splnomocnenia, výplatné lístky, listiny týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov vo firme D. D..O..M.. Oboznámené boli aj správy o povesti na obžalovaných, odpisy z registra trestov, rozsudok OS Žilina sp. zn. 13C 158/2004 a listinné dôkazy, predložené poškodeným I. Y..
V súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Tr. por. sú pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. súd vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a Tr. zák. číslo 140/1961 Zb.. účinného do 1.1.2006 sa dopustí ten, kto ako štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat, alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu. Toto zákonné ustanovenia poskytuje ochranu zákonným nárokom zamestnanca voči zamestnávateľovi vyplývajúcim z pracovného alebo obdobného pomeru. Povinnosť vyplatiť mzdu, na ktorú má zamestnanec nárok je zmluvný záväzok. Podmienkou trestnosti v zmysle tohto ustanovenia je, aby zamestnávateľ v deň splatnosti mal finančné prostriedky na výplatu týchto nárokov. Všetci svedkovia poškodení, ktorí sú uvedení v skutkovej vete obžaloby, v rade 1 - 12, boli zamestnancami firmy D. s.r.o. na základe riadne uzatvorených pracovných zmlúv, resp. zmlúv o vykonaní práce, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Subjektom tohto trestného činu môže byť iba štatutárny orgán, prokurista, právnické osoby alebo osoba, ktorá je zamestnávateľom alebo ich prokuristom. Spoločnosť D. s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra zastupovali a za ňu podpisovali konatelia W.. R. T. S. C. T.Č.., každý samostatne. V zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. účinného v čase spáchania skutku, mzda je peňažné plnenia alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácie daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca a náhrada za práceneschopnosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. K okolnostiam podmieňujúcim použitie vyššej trestnej sadzby patrí spôsobenie väčšej škody. Obžalovaní nevyplatením miezd poškodeným spôsobili celkovú škodu vo výške 131.229,- Sk. Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby je, ak páchateľ spácha čin voči viac ako 10 zamestnancom, to zn. najmenej voči jedenástim. V prípade trestných činov majetkovej povahy okrem trestných sadzieb ďalším kritériom pre posúdenie priaznivejšieho zákona v zmysle § 16 ods. 1 Tr. zák. je i výška spôsobenej škody, ktorá je nielen kvalifikačným kritériom pri právnom posudzovaní protispoločenského konania obžalovaného, ale je jedným z kritérií určujúcim stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák. Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. vychádzajúc zo zákona č. 428/2005 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, účinného od 1.10.2005, je väčšou škodou škoda dosahujúca sumu 138.000,- Sk. Z uvedeného potom vyplýva, že Trestný zákon v neskoršom znení je priaznivejší ako celok pre obžalovaných. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd upravil právnu kvalifikáciu trestného činu oproti obžalobe tak, že vypustil právnu kvalifikáciu podľa § 248a ods. 3 Tr. zák. Obaja obžalovaní zhodne naplnili kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 248a ods. 2 Tr. zák., pretože takýto čin spáchali voči viac ako 10 zamestnancom. Trestný čin spáchali formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný W.. T. vo výpovedi pripustil, že mzdy neboli riadne a včas vyplácané ale len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na účte spoločnosti. Obžalovaní sú zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaní predovšetkým výpoveďou svedkov poškodených vypočutých v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní ako aj svedkov vypočutých v prípravnom konaní, z ktorých je zrejmé, že obaja konatelia spoločnosti, tak W.. R. T. S. S. C. T. mali vedomosť o tom, že mzdy nie sú riadne a včas vyplácané zamestnancom v zmysle ustanovení Zákonníka práce a uzatvorených pracovných zmlúv. Mzdy boli vyplácané po termíne splatnosti a časť až po viacnásobných urgenciách od zamestnancov. Listinné dôkazy preukazujú, že pokladničné výdavkové doklady, výplatné listiny neboli riadne vedené a podpisované oprávnenými osobami, riadne datované, resp. boli uvádzané iné dátumy vyplatenia miezd oproti skutočnému stavu. Z výpisov z účtov vyplýva, že obžalovaní mali v deň splatnosti mzdy finančné prostriedky na výplatu týchto nárokov. Zo správania sa oboch obžalovaných vyplýva, že konali minimálne v nepriamom úmysle podľa § 4 písm. b/ pretože vedeli, že svojím konaním môžu také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení.
Pri rozhodovaní od druhu a výmere trestu, súd v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák. prihliadal na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných W.. R. T. S. C. T.. Ďalej v zmysle § 31 ods. 1 Tr. zák. preskúmal pomery a možnosti nápravy obžalovaných. Z odpisu z registra trestov u obžalovaných zistil, že nemajú záznam v registri trestov. Zo správy o povesti súd zistil, že obžalovaný W. T. bol v roku1996
prejednávaný pre priestupok. Obžalovaná T. nebola prejednávaná pre spáchanie priestupku a neboli zistené závady v ich správaní sa na verejnosti. Z pracovného posudku spoločnosti Ž. D..r.o. na W.. T. S. C.. T. vyplýva, že ich pracovná činnosť , ktorú vykonávali pre spoločnosť v rokoch 2000 až 2001 bola hodnotená negatívne. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a účel trestu, uvedený § 23 ods. 1 Tr. zák., bol súd toho názoru, že peňažný trest vo výške 20.000,-Sk uložený obžalovanému W.. R. T.šovi spolu s uložením náhradného trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu a peňažný trest uložený obžalovanej C. T. vo výške 10.000,-Sk s uložením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 2 týždne, sú trestnom primeraným z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie. Pri určení rozdielnej výšky trestu súd prihliadal na výpovede svedkov poškodených, ktorí uvádzali, že vo väčšine prípadov komunikovali práve s obžalovaným W.. T. a teda išlo o jeho rozhodnutia týkajúce sa miesta a času vyplatenia resp. nevyplatenia mzdových nárokov poškodeným. Je nepochybné, že aj obžalovaná C. T. ako konateľka spoločnosti nesie zodpovednosť za jej činnosť avšak v tomto súd zohľadnil mieru jej zainteresovanosti priamo na trestnej činnosti. Súd v tomto bode poukazuje aj na dobu, ktorá už uplynula od spáchania žalovanej trestnej činnosti.
Súd aplikoval v predmetnej trestnej veci ustanovenia zákona č.. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, pretože podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. číslo 300/2005 Z. z. sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Súd konštatoval, že po posúdení zákona číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon ako celku, teda ako z hľadiska ustanovenia osobitnej časti tiež so zreteľom k ustanoveniam všeobecnej časti je pre obžalovaného priaznivejší zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, účinný do 1.1.2006. Súd z hľadiska procesného postupu aplikoval ustanovenia Zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) a to s poukázaním na ustanovenia § 564 ods. 3 Zák. č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok s odôvodnením, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline podal na Okresný súd v Žiline obžalobu na obvinených dňa 16.9.2004.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. súd poškodených V. E., I. J., I. B., I. Ž., I. G., I. Y., B. P. S. I. P. s nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. V rámci adhézneho konania pri posudzovaní nároku na náhradu škody bolo potrebné použiť hmotnoprávne ustanovenia Zákonníka práce. Nárok na náhradu škody musí byť uplatnený riadne a včas. Poškodení si nárok uplatňovali v prípravnom konaní, vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od doby keď im škody vznikla, na hlavnom pojednávaní už dochádzalo k jej modifikovaniu zo strany poškodených, keďže v niektorých prípadoch bola uhradená, prípadne bolo o nároku poškodených už rozhodnuté v civilnom konaní a pristúpené k jej vymáhaniu v exekučnom konaní. Poškodený V.. E. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody bez presného vyčíslenia. I. J. si nárok na náhradu škody uplatnil podľa zápisnice z prípravného konania avšak bez presného vyčíslenia mzdového nároku. I. B. si uplatnil nárok na odstupné, ktoré sa však nepovažuje za mzdu ( § 118 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z.). I. X. si uplatnil nárok na náhradu škody bez presného vyčíslenia. I. G. žiadal rozdielnu sumu oproti prípravnému konaniu. B. P. žiadal v prípravnom konaní vyplatenie diét, ktoré nie sú mzdovým nárokom. I. Y. si v konaní pred súdom uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 65.000,- Sk a 100 € za odpracovanú nedeľu. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/158/2004 to dňa 30.6.2005 bola poškodenému priznaná suma 65.673,- Sk (č.l. 1587) s príslušným úrokom z omeškania. Podľa vyjadrenia poškodeného si túto škodu vymáhal aj cestou exekútora. Poškodený I. P. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 20.932,-Sk a v konaní pred súdom vo výške 7.531,-Sk, ktorá mala byť poukázaná na jeho účet firmou. Nevyplatenú dávku vymáha exekučne. S poukazom na vyššie uvedené, súd preto postupoval podľa § 229 ods. 1 Tr. por. a poškodených odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie z dôvodu, že pre rozhodnutia o povinnosti na náhradu škody by bolo potrené vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho predĺžilo.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 8 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.