Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-35-1996.pdf
PDF · 115.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/35/1996
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom C.. R. L., v právnej veci navrhovateľa : F. H., bytom A. XX, XXX XX R., zastúpený právnym zástupcom JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou Záhradnícka 37, Bratislava, proti odporcovi : E. kencelária poisťovateľov, F. cesta XX, R. v zastúpení K.
- E. poisťovňa, a.s. N. rad X, XXX XX R. o zaplatenie XXX.XXX,-Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady škody sumu XX.XXX,- Sk k rukám právnej zástupkyne navrhovateľ JUDr. Soni Pohovejovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný uhradiť trovy štátu spojené so znaleckým dokazovaním vo výške X.XXX,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Bratislava I.
Odporca je povinný uhradiť trovy štátu spojené so znaleckým dokazovaním vo výške X.XXX,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Bratislava I.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa X.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1 a 2 rade (G. L., E. XXX) na náhradu škody, ktorú mu spôsobil pri dopravnej nehode odporca v 2. Rade, dňa X.XX.XXXX v Bratislave, na Bajkalskej ulici so svojim osobným motorovým vozidlom zn. H. XXX, H. R. - XX-XX, keď pri predchádzaní z pravého jazdného pruhu do ľavého narazil do motorového vozidla navrhovateľa zn. W. Y., H. R. XX-XX. Zároveň sa domáhal zaplatenia sumy XX.XXX,- Sk titulom inej majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že počas opravy poškodeného motorového vozidla bol nútený si zapožičať iné motorové vozidlo a za jeho nájom uhrádzal sumu X.XXX,- Sk mesačne od decembra XXXX do apríla XXXX. Súčasne si uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky aj úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 20% p.a., počnúc dňom XX.XX.XXXX.
-292
Náhradu škody požadoval vo výške XXX.XXX,- Sk ktorú odôvodnil tým, že po dopravnej nehode sa informoval v značkovej predajni na približnú cenu opravy kde mu bolo povedané, že oprava takto poškodeného auta by stála okolo XXX.XXX,- Sk. Preto si opravu zabezpečil svojpomocne a výšku spôsobenej škody ponechal na stanovenie znalcom na základe znaleckého posudku.
Odporca v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že poistnú udalosť riadne nahlásil právnemu predchodcovi odporcu v 1. rade a pretože bol u neho poistený zo zákona, je zodpovednosť na poisťovni, aby náhradu škody poškodenému vyplatila.
Tunajší súd dňa X.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal odporcov v 1. A 2. Rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi titulom náhrady škody sumu XXX.XXX,- Sk spolu s 20% úrokom z omeškania počnúc od XX.X.XXXX až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Na odvolanie odporcu v 1. rade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nedostatočnej zistil skutkový stav veci resp. vec právne posúdil v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Zároveň uviedol, že v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa bude nevyhnutná potreba opätovného podporného vypočutia účastníkov dopravnej nehody so zameraním sa na zistenie čo najpresnejšie nehodového deja a mechanizmu vzniku škody, ako preskúmania znaleckého posudku Ing. Q. vedeckým ústavom do pôsobnosti, ktoré ho uvedená problematika spadá.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.08.2007, súd z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobného návrhu zastavil konanie voči odporcovi v 2. rade, v časti zaplatenie inej majetkovej ujmy vo výške XX.XXX,- Sk, v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 20% z istina od XX.X.XXXX do X.X.XXXX a v časti zaplatenia požadovaných úrokov z omeškania v rozsahu 2,4% ročne.
Po právoplatnosti tohto uznesenia, sa navrhovateľ žalobou domáha voči odporcovi v 1. Rade ( v ďalšom len "odporca" zaplatenia istiny vo výške XXX.XXX,- Sk spolu s 17,6% úrokom z omeškania ročne od X.X.XXXX do zaplatenie.
Pasívnu legitimáciu odporcu odôvodnil navrhovateľ tým, že nakoľko odporca písomne odmietol plniť náhradu škody napriek tomu, že odporca v 2. rade vznik poistnej udalosti riadne nahlásil a preto v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. podľa ktorej dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni. Na základe uvedeného mal súd za to, že pasívne legitimácia je daná.
-293
Na strane odporcu došlo v priebehu konania k zmene, v dôsledku prijatia zákona č. 381/2001 Z. z. podľa ktorého -§28 ods. 2 právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. Decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia predchádzajú 1. Januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. . Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a.s, oddelenie od ostatnej činnosti.
Podľa § 20 ods. 1 zriaduje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Jej sídlom je Bratislava. Q. sa do obchodného registra pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
K ďalšej zmena n strane odporcu došlo XX.XX.XXXXX, nakoľko pôvodne označená Slovenská poisťovňa, a.s. sa zlúčila s poisťovňou Allianz a.s. a ďalej podniká pod obchodným menom Alllianz - slovenská poisťovňa a.s..
Vo veci samej súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, znalca a listinnými dôkazmi, najmä znaleckým posudkom č. 72/2002 vypracovaného znalcom Ing., Q., oznámením o dopravnej nehode zo dňa X.XX.XXXX, fotodokumentánciou, poistným spisom, likvidačnou správou, zápisom o poškodení s výpočtom plnenia, a v intenciaách rozhodnutia odvolacieho súdu opätovným výsluchom účastníkov a kontrolným znaleckým posudkom vrátane jeho dodatku č. 1 vypracovaným Ústavom súdnej optiky a následným výsluchonm znalca, pričom zistil nasledovný skutkový stav :
Dňa 4.12.1994 sa stala dopravná nehoda, účastníkmi ktorej boli navrhovateľ a odporca v 2. Rade. Privolaný príslušník PZ SR vykonal ohliadku miesta dopravnej nehody, zistené skutočnosti zaznamenal v hlásení o dopravnej nehode. Pri výsluchu ako svedok sa nevedel bližšie vyjadriť k k okolnostiam tejto dopravnej nehody, keďže uviedol že ročne vyšetruje niekoľko 100 dopravných nehôd a s odstupom času si na podrobnosti danej nehody už nespomína. Potvrdil, že podpis na zázname o dopravnej nehode zo dňa X.XX.XXXX je jeho.
Odporca v 2. Rade riadne nahlásil poisťovni vznik poistnej udalosti a poisťovňa aj vykonala ohliadku poškodeného vozidla navrhovateľa dokonca likvidátor vypočítal výšku škody na XXX.XXX,- Sk.
Listom zo dňa X.X.XXXX oznámil odporca navrhovateľovi, že šetrením boli zistené vážne nedostatky a podľa neho nie je daný právny základ likvidácie, preto nárok na náhradu škody navrhovateľa zamietol. Neskôr v priebehu pojednávania odporca toto svoje stanovisko doplnil tak, že k omietnutiu plnenia došlo na základe znaleckého posudku Ing. Igora H. B. V., zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vo svojom znaleckom posúdení na základe objednávky odporcu vyslovil názor, že nehodový dej nemohol prebehnúť tak, ako ho opisujú účastníci dopravnej nehody, keďže rozsah poškodení na oboch vozidlách nekorešponduje a pravdepodobným poškodením ku ktorému by skutočne došlo, keby priebeh dopravnej nehody bol taký, ako ho opisujú účastníci dopravnej nehody.
Súd preto vykonal dokazovanie znaleckým posudkom Ing. Q., ktorý bol tiež vypočutý ako znalec a ktorý v znaleckom posudku a vo výpovedi potvrdil, že poškodenie vozidiel nezodpovedá tomu nehodovému deju, ktorú opísali vo svojich výpovediach účastníci, je zachytený v polocajnej správe a bol zachytený aj pri prehliadke vozidla navrhovateľa agentom poisťovne.
Po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom, prvostupňový súd, za účelom preukázania príčinnej súvislosti resp. toho či pri uvedenej dopravnej nehode došlo skutočne k takému poškodeniu vozidla navrhovateľa v akom rizsahu sa uplatňuje náhrada škody (nakoľko sa na poškodenom vozidle navrhovateľa vyskytovali dve skupiny poškodení, ktoré však nemohli vzniknúť pri účastníkmi popisovanom nehodovom deji), v zmysle intencii odvolacieho súdu doplnil dokazovanie opätovným podbrobným výsluchom účastníkov dopravnej nehody ako aj nariadením kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom (Výskumným ústavom súdnej optiky), vrátane výsluchu znalca, ktorý posudok vypracoval.
Opätovný výsluch účastníkov dopravnej nehody výsluch navrhovateľa pojednávaní dňa X.XX.XXXX, výsluch odporcu v 2. Rade dožiadaným súdom), s poukazom na dlhý časový odstup o d nehodovej udalosti, neprispel k podrobnejšiemu zisteniu skutkových okolností vzniku a následkov doparvenj nehody. Účastníci s ale pridržiavali svojich tvrdení uvádzaných v skorších výpovediach pred súdom, políciou a likvidátorom.
V kontrolnom znaleckom posudku č. 017/03/2006 vypracovanom výskumným ústavom súdnej optiky sa konštatuje, znalecký posduko Ing. Q. je síce stroho napísaný, bez odôvodnenia úvah, ktoré znalca viedli k prijatým záverom, avšak možno ho považovať za správny a dostačujúci pre rozhodnutie súdu. K otázke príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a poškodením vozidla navrhovateľa, bol v znaleckom po sudu prijatý jednoznačný záver, že popisu vzniku priebehu nehodového deja pri dopravnej nehode zo dňa rotačná poloha vozidiel po nehode, ani rozsah poškodenia vozidla W. Y.. Osobne motorové vozidlo W. Y. z technického hľadiska muselo byť poškodené už pred predmetnou dopravnou nehodou.
Za účelom objasnenia niekorých ďalších otázok súvisiacich skutkovým stavom veci súd nariadil výsluch znalca Ing. D. L. na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX. Z jeho výsluchu jednoznačne vyplynulo, že napriek tomu, že pri spracúvaní zanleckého posudku nedisponoval fotodokumentáciou po dopravnej nehode ani fotodokumentáciou motorového vozidla škoda 105 tesne po dopravnej nehode, tieto nedostatky v ijakom smere nemohli ovplyvniť jeho záver o tom, že motorové vozidlo navrhovateľa muselo byť poškodené už v čase pred vozidla navrhovateľa dopranvou nehodu. Uvedneú sktočnosť vyvodil z toho, že z fotografie na ktorej vidno poškodenie motorového vozidla navrhovateľa je vidno dlhú ryhu začínajuci na spodnej hrane pravých dverí. Pri súbežnom strete bočnom náraze s motorovým vozidlom H. XXX, nemohlo k uvedenému poškodeniu dôjsť, nakoľko s motorové vozidlo H. XXX nemá žiadnu vystupujúcu časť, ktorá by pri bočnom náraze spôsobila takú deformáciu na motorovom vozidle navrhovateľa. K skutočnosti či uvedné poškodenie mohlo byť pri dopravnej nehode spôsobené inou okolnosťou, znalec uviedol, že z predožených dokumentov nič také nevyplýva,ani to že by bola na ceste v čase nehody nejaká prekážka, ktorá by túto škodu spôsobila, nakoľko sa jendá io ryhu vo výške cca 50 cm od vozovky, oričom ibrubník pri ceste je vysoký len 17 cm nad vozovkou,. Z otho dlôvodu vylúčil, že pna ceste v čase nehody bola prekážka ktorá by takéto poškodenie (dlhú ryhu azčínajucu na spodnej hrane pravých dverí motorového vozidla mavrhoavteľa) mohla spôsobiť. Q vylúčil (s prevdepodobnosťou 100%), že k tomuto poškodenieu mohlo dôjsť , pri predmetnej dopravnej nehode. Okrem vyššie uvedeného poškodenia, znalec súčasne vylúčil, žeby pri predmetnej dopravnej nehode mohlo dôjsť ak k poškodeniu zdanej kapoty. Zadného čela, deformácii zadného blatníka nad zadným
nárazníkom zozadu. Na motorovom vozidle navrhovateľa. Na otázku, či by ovplyvnilo závery prijaté v znaleckom posudku, keby znalec disponoval pri vypracúvaní znaleckého posudku dokladom, ktorý ba presne zdokumentoval polohu vozidiel po dopravnej nehode, znalec uviedol, že nie neovplyvnilo. V prípade, ak by znalec disponoval fotodokumentáciou poškodeného motorového vozidla H. XXX tesne po nehode, mohol by len presnejšie vylúčiť poškodenia, ktoré na motorových vozidlách nemohli vzniknúť ich vzájomnou kolíziou, avšak v nijakom smere by to nemohlo ovplyvniť jeho záver o tom, že motorové vozidlo navrhovateľa muselo byť poškodené už pred dopravnou nehodou, Pokiaľ ide o presnú výšku škody na motorovom vozidle navrhovateľa, ktorá mu mala byť spôsobená pri dopravnej nehode dňa X.XX.XXXX, v tomto smere znalec stanoví výšku škody, tak pri takto vyčíslenej škode treba prihliadnuť na možnú odchýlku predstavujúcu 10%.
Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku vyplýva, že kontaktom ľavej prednej strany vozidla škoda XXX, predchádzajúceho z pravého do ľavého jazdného pruhu R. ulice do pravého boku vozidla W. Y. jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu Bajkalskej ulice súbežne mohlo dôjsť len k plošnému poškodeniu pravých dverí s lištou, pravého prahu, poškodeniu skla dverí a pravého zadného blatníka s lištou vozidla navrhovateľa. Nemohlo však dôjsť zadnej kapoty, zadného čela a nárazníka zozadu. Vzhľadom k tomu znalec vyčíslil výšku škody spôsobenej na motorovom vozidle navrhovateľa spôsobenej dopravnou nehodou dňa X.XX.XXXX na sumu XX.XXX,- Sk ( z toho materiál XX.XXX,- Sk a práca XX.XXX,- Sk) Cena materiálu boli vzaté zo spisového materiálu, z účtovných dokladov, ktoré predložil navrhovateľ a cena práce bola vzatá z kalkulácie poisťovne nachádzajúcej sa v spisovom materiáli.
Predmetnému znaleckému posudku a jeho dodatku č. 1 písomne odporca (rovnako ako na pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX) vytkol tú skutočnosť, že znalec medzi poškodenia, ktoré mohli vzniknúť na motorovom vozidle navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody, zahrnul j pravé dvere bez toho, aby zo záveru bolo zrejmé, či pri vypracovávaní doplnku k znaleckému posudku akceptoval poškodenia a tým náklady na opravu dverí v plnom rozsahu lebo náklady na opravu adekvátne znížil po zohľadnení toho, že na poškodenom motorovom vozidle navrhovateľa sa nachádzala dlhá ryha začínajúca na spodnej hrane pravých dverí, ktorá podľa vyjadrenia znalca nemohla byť spôsobená pri predmetnej dopravnej nehode resp. toto poškodenie muselo byť na vozidle navrhovateľa ešte pred dopravnou nehodou. Tento argument odporcu súd pri rozhodovaní považoval za účelovú obranu, nakoľko súd mal za preukázané, že dôsledku dopravnej nehody jednoznačne došlo k plošnému poškodeniu pravých dverí s lištou na motorovom vozidle navrhovateľa, ktoré v v dôsledku tohto poškodenia boli pri oprave vymieňané ako celok (viď str. 3 doplnku k znaleckému posudku) a preto je irelevantné resp. zbytočné uvažovať o tom, či sa hodnota spodnej hrane, ktorá na nich mala byť spôsobená ešte pred nehodovou udalosťou. Odporca totiž nemôže nútiť poškodeného, aby si pri oprave poškodeného vozidla (najmä ak si to vyžaduje rozsah poškodenia) namiesto výmeny poškodeného dielu nechal poškodený diel opraviť (repasovať), a to s poukazom nielen na to, že odporca nepreukázal, že oprava poškodenia pravých dverí, spôsobeného dopravnou nehodou by bola lacnejšia ako ich samotná výmena, ale aj s poukazom, že jediným spôsobom ako dosiahnuť stav vzniknutý pred škodovou udalosťou (obnovenie pôvodného stavu a to aj z estetického hľadiska) je len samotná výmeny poškodených dverí za nové.
Rovnako sa k znaleckému posudku a jeho doplnku písomne vyjadril aj navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s jeho závermi, nakoľko podľa neho znalec pri jeho spracúvaní nedisponoval dostatočnými podkladmi (chýbala fotodokumentácia východiskových polôh vozidiel bezprostredne po nehode, fotodokumentácia poškodeného vozidla H. XXX, dokumentácia o rozsahu poškodenia vozidla H. XXX). Súčasne znalec nemal k dispozícií fotodokumentáciu, ktorá by zachytila cestné teleso a prípadné prekážky na vozovke v čase dopravnej nehody. Rovnako ako u odporcu, ani tieto argumenty navrhovateľa, podľa súdu nemohli ovplyvniť správnosť záverov uvedených v znaleckom posudku Výskumného ústavu súdnej optiky, s ktorými sa súd stotožňuje, nakoľko v prvom rade je treba zdôrazniť, že je na navrhovateľovi, aby súdu preukázal všetky predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody (porušenie povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť, zavinenie). Poškodený vždy musí počítať s tým, že bude musieť v prípadnom súdnom konaní dokazovať predmetné skutočnosti. Preto má súd za to, najmä pokiaľ ide o fotodokumentánciu východiskových polôh vozidiel bezprostredne po nehode, ale i fotodokumentáciu poškodeného vozidla H. XXX po nehode, že bolo vecou navrhovateľa, aby si ustrážil vyhotovenie týchto dôkazov pre prípadné budúce súdne konanie, jednak žiadosťou o vyhotovenie fotodokumentácie východiskových polôh vozidiel po nehode na privolaného policajta, ktorý nehodu vyšetroval ako aj v súčinnosti s odporcom v 2. rade pokiaľ ide o fotodokumentáciu poškodeného vozidla H. XXX, nakoľko zo správania sa odporcu v 2. Rade po nehode možno takúto súčinnosť dovoliť. Predmetná fotodokumentácia nebola
vyhotovená, čo v súčasnosti už nemožno napraviť. Nedostatok tohto dôkazového materiálu je však na škodu navrhovateľa, ktorý v tomto smere nesie dôkazné bremeno. Aj v prípade ak by existovala, neviedlo by to k zmene záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku o tom, že niektoré poškodenia na vozidle navrhovateľa tu museli existovať už pred dopravnou nehodou (mohlo by ísť len o ich spresnenie). Uvedené vyplýva aj z výpovede znalca Ing. L. na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX.
Pokiaľ ide o existenciu možných prekážok na ceste ,ktoré mohli spôsobiť niektoré škody na motorovom vozidle navrhovateľa pri dopravnej nehode, súd v tomto smere poukazuje na to, že túto skutočnosť v svojich výpovediach o to ako došlo k dopravnej nehode neuvádzal ani navrhovateľ ani odporca v 2. rade. V prípade ak sa navrhovateľ domnieva, že ba ceste sa mohla nachádzať takáto prekážka, je povinný ak chce dosiahnuť v spore úspech, predložiť súdu o tom dôkaz, resp. charakterizovať aspoň označením (druh, veľkosť, tvar apod.) o akú prekážku išlo, opačnom prípade súd takto argument považuje iba za účelové tvrdenie. Okrem uvedeného aj znalec vylúčil, žeby sa v danom momente nachádzala na ceste prekážka, ktorá by mohla spôsobiť pri dopravnej nehode niektoré poškodenia vozidla navrhovateľa, s čím sa stotožňuje aj súd.
Na pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX navrhovateľ aj odporca navrhli súdu doplniť dokazovanie o výsluchu očitých svedkov, ktorá by mali preukázať, že vozidlo navrhovateľa odchádzali z parkoviska pred dopravnou nehodou nepoškodené (návrh na doplnenie dokazovania navrhovateľa), o výsluchu znalca, ktorý by mala viesť, či suma ku ktorej znalec v prípade vyčíslenia škody dospel predstavuje skutočnú škodu alebo len kalkuláciu nákladov na opravu (návrh na doplnenie dokazovania odporcu). Súd nepripustil navrhované doplnenie dokazovania, nakoľko mal za to, žer predmetné dôkazy by iba neúmerne predlžovali už aj tak dlhotrvajúci spor vzhľadom na dobu od spôsobenia dopravnej nehody uplynulo už viac ako 12 rokov, preto aj za to, že výpovede očitých svedkov, ktorý by mohli potvrdiť, že motorové vozidlo navrhovateľa bolo nepoškodené pred dopravnou nehodou, si na túto skutočnosť s odstupom času už nemôžu pamätať (najmä pokiaľ nemali k uvedenému vozidlu žiaden vzťah) a ich prípadná výpoveď v tomto smere by mohla byť ovplyvnená názorom navrhovateľa. Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania vznesený odporcom, súd ho takisto posúdil ako účelový, nakoľko znalcovi bola súdom uložené odpovedať v dodatku k znaleckému posudku na konkrétnu otázku a to : "Aká bola výška škody spôsobenej dopravnou nehodou?", z čoho jednoznačne vyplýva, že znalec sa vyjadril k existencii skutočnej škody a nie ku kalkulácii nákladov, tak ako sa mylne domnieva odporca.
Pokiaľ ide o tvrdnie navrhovateľa, že odporca v 2.rade mal byť údajne odporcom nútený dopísať do formulára vetu, že vozidlo navrhovateľa muselo byť poškodené už pred dopravnou nehodou, súd poznamenáva, že táto otázka je pre posudzovaný prípad irelevantná (súd ju pri svojom rozhodovaní ani nebral do úvahy), nakoľko toto tvrdenie nebolo jednak ničím preukázané, a jednak súd v tomto smere považoval za rozhodujúci iba záver znaleckého posudku o tom, že vozidlo navrhovateľa už muselo byť pred nehodou poškodené.
Z takto vykonaného dokazovania mal súd nepochybne za preukázané, že dňa X.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil odporca v 2. Rade , následkom ktorej došlo odborného posúdenie znalecký posudok vypracovaný Výskumným ústavom súdnej optiky, Súčasne mal súd za preukázanú skutočnosť že vozidlo navrhovateľa už muselo byť (pokiaľ ide o poškodenie zadnej časti kapoty, zadného čela a zadného nárazníka zozadu) poškodené pred dopravnou nehodou z dôvodu uvádzaných vyššie.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla , na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len "poistený"), má právo aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodením uplatnené a preukázané nároky na úhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením veci, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa neustanovuje inak.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá vyhlášky náhradu platí platí poisťovňa poškodenému, poškodený však nemá právo na planenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutné na zistenie jej povinnosť plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovna alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodením výška náhrady škody.
Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni
Podľa § 442 ods. 1zákona č. 40/1964 Zb. OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 99/963 Zb Občianskospdneho poriadku (ďalej len Občiansky súdny poriadok"), aj závisí od posudenia skutočností, na tkoré treba odborné znalosti ustanov úd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne, Ak je ustanovený niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii.
Predpokladom vzniku zodpovednosti az škodu jeporušenie právnej povinnosti vznikškody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnsti a vznikom škody a zavinenie (vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti)
Existencia príčinnej súvislosti pre vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či s apovinnosť na nnáhardu škody vybodzuje zo zodpovednosti založenej na princápe zavinenia alebo nazákade od´jektývbnej zodovednosti. Ak príčinná súvislosť nie je daná, nevzniká ani zodpovednosť za škodu.Je potrební vždy vychádzať z toho že nestačí púha pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale je potrebý vždy bezpečný dôkaz jej existencie.
Existencia príčinnej súvislosti pre vznik práva na náhrardzz škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či sa povinnosť na náhradu škody vyvodzuje zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo nanzákalde objektývnej zodpovednosti. Ak príčinná súvislosť nie je daná,nevuzniká ani zodpoevdniaš´ť za škodu, J e potrebné vz´ždy vychádzať z tohok že nestačí púha prevdepodpbnoisť príčinnej súvisoti ale je potrebný vždy bezpečný dôkaz jej existencie.
Spspôb zosťoanie príčinnej spviskisti je potreba v chápať tak, že sú po zostení škody sa zaerá nan to, či medzi kstočnosťamiktoré prichádzajú do úvahy akopráčiny vzniku škody, a mu predchádzajú, je protiprávnx úkon, príoadneu určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosč´ť, alebo aké skutočnosti s ktorými zákon zodéopvednisť spája. Pri kladnom závere súd zisťuje, a to vzhľadomna okolk osti knkrétneho prípadu, či táto skutočnosť skutočne vznik škdy spôsobila, či by teda škodlivý následok nebol nastal i bez tejto skutočnosti/príčiny/.
Súdnej veci nebolo sporné že dňa X.XX.XXXX v čase o XX,XXhod., došlo v R. na R. ulici, smere od F. ulice k dopravnej nehode, účastníkmi ktorej boli navrhovateľ a odporca v 2.rade. tútu skutočnosť vyplývajúcu tak z výpovedí z účastníkov ako i zo záznamu o doparvnej nehode, správy dopravnej polície, Mestského velitelstva PZ SR, nespochybňuje ani odporca. Nespochybnuje ani to, že príčinou nehody bolo nesprávne predbuehanie motorovým vozidlom z jedného z jazdného pruhu do druhého O v 2. Rade (porušenie právnej povinnosti N), takisto ne je sporné, že následkom dopravenj nehody došlo k poškodenieu motorovéh o vozidla navrhovateľa (vznik škody). Odporca však spochybnuje rozsah poškodenia a teda i výšku škody vzniknutej pri tejto doravenj nehode rep.existeniciu prícinnej súvislosť medzi doparvnou nehodou (porušením rávnej povinnosti), výškou škody vyčíslenou navrhovateľom. V tejto súpvislosti apúd po doplnení dokazovania kontrolným znaleckým posudkom vzhľadom na dôvody uvádzané vyššie v o dôvodnení toho rozsudku mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a výškou škody v rozsahu súdom priznanej čistky ( t.j pri dopravbem nehode bola navrhovateľovi na jeho motorovom vozidle spôsobená škoda vo výške XX.XXX,- Sk
Zodpovedným za vznik na tejto škode a povinným na jej náhradu v zmysle citovaných ustanovení bol O v 2. Rade, poistený (o v 2. Rade)má právo, aby škodu, ktorú s pôsobil nahradila poškodenému za neho poisťovňa, nakoľko však poisťovňa (odporca), dňa X.X.XXXXpísomne odmietla poškodenému uhradiť škodu, vzniklo poškodenému (§ 9 ods. 2 vyhl.), uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni. Z uvedeného je zrejmé, že N mal na výber či bude žalovať priamo iba O v 2 rade ako škodcu, lebo obe poisťovňu § 9 ods.2, alebo oboch s tým, že v rozsahu splnenia povinnosti jedným zanikne povinnosť plniť druhému ( vid zo slovného spojenia "aj proti poisťovni"). Týmto mal súd preukázanú
pasívnú vecnu legitimáciu O, v spore a jeho námietku O znesenú na pojednávaní dňa X.X.XXXX o jej nedostatku považoval súd za neopodstatnenú.
Takisto za neopodstatnenú považoval súdu aj O znesenú námietku z premlčania uoaktného nárokuu s poukazom na to, že v pôvodnej žalobe si N nevyčíslil presnú výšku škody nakoľo zo žaolobného návrhu je zrejmé, že N vyčíslil škodu sumou XXX.XXX,- Sk, prípadne žiadal jej upresnenie ohľadom na výšku stanovenú v znaleckom posudku, pri premlčaní práva na náhradu škody je však dôležité, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota začína plynúť v okamihu ked sa poškodení dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, Z posúdeného spisu je zrejmé, že N sa dozvedel že mu vznikla škoda a že za nu zodpovedá O v 2. rade okamihom spôsobenie dopravnej nehody, t.j. dňom X.XX.XXXX, posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty uoaknul dňa X.XX.XXXX, žaloba bola doručená súdu dňa X.X.XXXX t,j, pred uplynutím premlčacej lehoty a teda bola podaná v čas.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal O na plnenie tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania zo žalovanej istiny súd v tejto časti žalobu zamietol nakoľko mal za to, že O sa splneím nedostal do omeškania, v tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 9ods. 1 vyhl. V zmysle ktorého poisťovňa je povinný plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie povinnosti plniť nevyhnutného na zistenie plniť, alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia vo výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené len čo z obsahom z poistenia alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodením výška náhrady škody. Kedže poistovňa nárok na náhradu škody od počiatku neuznávala (vrátane výšky škody), vzhľadom na citované ustanovenia, poisťovni vznikne povinnosť poskytnúť N plnenie až po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody ,ktorým je tento rozsudok. Preto sa O dostane do omeškania splnením až 1. deň po tom, čo mu bude doručené právoplatné rozhodnutie súdu, je ktorým bola určená výška škody, ktorú je O povinný uhradiť N.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
Okresný súd Bratislava I dňa 03.03.2008