Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-124-2007.pdf
PDF · 69.71 KB
No categories available
27C/124/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa Ľ. J., bytom T. T., L. XXX. proti odporkyni Bc. L. J., bytom V. H. XX. o zrušenie vyživovacej povinnosti otca takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 08.02.1999, č. k. P 229/1999-27 (Sen 672/1999), ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni čiastkou 1.000,- Sk mesačne sa mení tak, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni s a z r u š u j e, a to s účinnosťou od 28.06.2006.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.02.1999, č. k. P 229/1999-27 (Sen 672/1999) bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni vo výške 1.000,- Sk mesačne.
Podaným návrhom navrhovateľ navrhol, počnúc dňom 28.06.2006 zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni s odôvodnením, že odporkyňa ukončila štúdium
Odporkyňa s návrhom súhlasila, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a žiadala, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Za použitia § 101 ods. 2 O. s. p. súd teda vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne.
Z potvrdenia A. P. Z. v B. súd zistil, že odporkyňa ukončila štúdium na tejto škole dňa 27.06.2006 záverečnou skúškou.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že od poslednej súdnej úpravy výživného k zásadnej zmene došlo tým, že odporkyňa ukončila prípravu na svoje budúce povolanie zložením záverečnej skúšky na A.
P. Z. v B.. Od tohto dňa teda zanikla vyživovacia povinnosť rodičov, a preto súd rozhodol, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vyživovaciu povinnosť otca k jeho dcére zrušil.
Navrhovateľovi, ktorý bol vo veci plne úspešný súd náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal, nakoľko si ich navrhovateľ neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.