Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-104-2007.pdf
PDF · 72.59 KB
No categories available
25C/104/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky D. P., bytom T., T. V. X/XX proti odporcovi Ing. S. V., bytom T., J. X o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. P 219/92-28 ( Sen 296/99 ) zo dňa 31.05.1999, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 1.500,- Sk mesačne s a m e n í tak, že toto výživné s a z v y š u j e na čiastku 4.000,- Sk, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.06.2007.
Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 01.06.2007 do 30.04.2008 vo výške 18.500,- Sk je odporca p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 700,- Sk, vždy spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31.05.1999, č. k. P 219/92-28 ( Sen 296/99 ), bola stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 1.500,- Sk mesačne. Podaným návrhom navrhovateľka požiadala o zvýšenie takto stanoveného výživného na čiastku 4.000,- Sk mesačne počnúc dňom 01.06.2007 s odôvodnením, že sa stále pripravuje na svoje budúce povolanie, v súčasnosti je už v maturitnom ročníku O. A. a plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Odporca sa k návrhu pripojil.
O zvýšení výživného ako i o nedoplatku na výživnom takto vzniknutom súd rozhodol podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko si navrhovateľka trovy konania neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.
Nakoľko bol rozsudok vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov a títo sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie voči nemu, súd v odôvodnení rozsudku uviedol v zmysle § 157 ods. 3 O. s. p. iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.